Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/44/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Vladimíra Maguru a sudcov JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Ladislava Górásza

v právnej veci žalobkyne M. P., bývajúcej vo Z., zastúpenej Mgr. R. U., advokátom vo Z.,

proti žalovaným 1/ Ing. P. V., bývajúcemu v B., 2/ Ing. E. V. bývajúcej v B., zastúpeným

Mgr. P. N. advokátom v B., 3/ JUDr. M. D., advokátovi v B. – správcovi konkurznej

podstaty úpadcu S., spol. s r.o. v konkurze, Z., IČO : X., o neplatnosť zmluvy a určenie, že

nájomný pomer k bytu žalobkyne trvá, vedenej na Okresnom súde vo Zvolene pod sp.zn.

, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 13. septembra 2006, sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky :

- o d m i e t a dovolanie žalobkyne v časti smerujúcej proti výroku rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 13. septembra 2006 sp.zn. , ktorým bol potvrdený rozsudok

Okresného súdu vo Zvolene z 9. mája 2006, č.k. -114 vo výroku, ktorým bola

žaloba žalobkyne čiastočne zamietnutá,

- z a m i e t a dovolanie žalobkyne v časti smerujúcej proti výroku rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 13. septembra 2006 sp.zn. , ktorým bol zmenený rozsudok

Okresného súdu vo Zvolene z 9. mája 2006, č.k. -114 tak, že žaloba o určenie, že

nájomný pomer žalobkyne k bytu č. X. trvá, bola zamietnutá.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho konania

1 709 Sk k rukám ich právneho zástupcu Mgr. P.. N., advokáta v B., do 3 dní.

Žalovanému 3/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd vo Zvolene rozsudkom z 9. mája 2006, č.k. -114, vyhovel

žalobe žalobkyne v tej časti, ktorou sa domáhala určenia, že jej nájomný pomer k bytu č. X.,

nachádzajúcemu sa na X.. poschodí obytného domu súpisné č. X., orientačné č. X. na L., trvá.

Zamietol žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva predmetného bytu, ktorú

uzavreli dňa 20.9.2004 žalovaní 1/, 2/ a žalovaný 3/. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že

pôvodný nájomný pomer žalobkyne k bytu zanikol dňa 31.1.1999 na základe rozsudku

Okresného súdu vo Zvolene č.k. -41 zo dňa 7. septembra 1998, ale následne

vznikol žalobkyni nový nájomný pomer na základe zmluvy o nájme uzavretej medzi Mgr. D.

M., správcom konkurznej podstaty prenajímateľa bytu a žalobkyňou. Existenciu novej

nájomnej zmluvy vyvodil zo skutočnosti, že správca konkurznej podstaty schválil žiadosť

žalobkyne o výmenu bytu s M. O., ako aj z výpovede žalobkyne a svedka S.. Žalobu na

určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva zamietol pre nedostatok naliehavého

právneho záujmu, pretože nebolo právoplatne rozhodnuté o existencii nájomného pomeru

žalobkyne k predmetnému bytu. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobkyne a žalovaných 1/, 2/ rozsudkom

z 13. septembra 2006 sp.zn. , rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil,

že nájomný pomer žalobkyne k bytu č. X. trvá, zmenil tak, že žalobu zamietol. Vo výroku,

ktorým bola čiastočne žaloba žalobkyne zamietnutá, rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.

Žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovaným 1/, 2/ trovy konania vo výške 17 488 Sk na účet ich

právneho zástupcu. Mal za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto zopakoval niektoré dôkazy vykonané súdom

prvého stupňa a doplnil sám dokazovanie obsahom spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp.zn. 51 – . Vykonanie tohto dokazovania považoval za nevyhnutné pre

ozrejmenie konania správcu konkurznej podstaty Mgr. D. M., ktorý zomrel pred začatím

konania vo veci. Žalobkyňa práve jeho súhlasom preukazovala uzavretie novej nájomnej

zmluvy. Zo spisu zistil, že rozsudok Okresného súdu vo Zvolene sp.zn. , ktorým

zanikol nájomný pomer žalobkyne k predmetnému bytu, netvorí súčasť konkurzného spisu a

nebol uvádzaný ani v žiadnych písomných podaniach zo strany žalobkyne alebo

ostatných nájomníkov. Táto skutočnosť nebola uvedená ani v žiadosti o schválenie výmeny

bytov medzi žalobkyňou a M. O.. To, že správca konkurznej podstaty podpísal žiadosť o

výmenu bytov a s touto súhlasil, nedokazuje, že v tom čase nájomný pomer žalobkyne

k bytu existoval, pretože správca konkurznej podstaty nemusel mať vedomosť o zániku

nájomného pomeru na základe právoplatného rozsudku súdu. Tvrdenie žalobkyne, že správca

konkurznej podstaty podpísal i novú nájomnú zmluvu, ktorú jej však nevydal, nakoľko mu

nebola ochotná vyplatiť 50 000 Sk, odvolací súd vyhodnotil ako nepravdivú, v rozpore s

dovtedajšími dôvodmi žalobkyne ohľadom trvania nájomného vzťahu, ktorý odvodzovala len

od poskytovania platieb nájomného a iných platieb spojených s užívaním bytu. Doručovanie

evidenčných listov a predpisov platieb žalobkyni zo strany správcu konkurznej podstaty

nasvedčovalo tomu, že nevedel o právoplatnom rozsudku o skončení nájomného vzťahu.

Keď túto skutočnosť zistil a oznámil konkurznému súdu, tento súd dal správcovi súhlas

k odpredaju predmetného bytu v rámci konkurzného konania mimo dražby žalovaným 1/, 2/.

Rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým zamietol žalobu na určenie neplatnosti

zmluvy o prevode vlastníctva bytu na žalovaných 1/, 2/ potvrdil ako vecne správny, i keď

z iných právnych dôvodov, ako uviedol súd prvého stupňa. Súd prvého stupňa i keď vykonal

dokazovanie smerom k otázke platnosti predmetnej zmluvy, s vecným posúdením sa

nezaoberal, pre nedostatok naliehavého právneho záujmu v kontexte s ním vysloveného

trvania nájomného pomeru žalobkyne k predmetnému bytu. Odvolací súd nezistil žiadny

dôvod neplatnosti zmluvy. Ak nájomný pomer žalobkyne k tomuto bytu ku dňu uzavretia

zmluvy netrval, osobitný o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,

nebránil odpredať tento byt do vlastníctva žalovaných 1/, 2/. Byt patril do konkurznej

podstaty žalovaného 3/ a bol speňažený spôsobom nariadeným konkurzným súdom

a v súlade s ním vydanými opatreniami. O trovách konania rozhodol v zmysle § 224 ods. 2

a

Proti tomuto rozsudku podala dňa 27. novembra 2006 s poukazom na ustanovenie

dovolanie žalobkyňa, ktorá žiadala napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

Uviedla, že sa plne stotožnila so skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvého stupňa.

Prvostupňový rozsudok v časti určenia, že nájomný pomer trvá, považovala za vecne

správny. Ona s bývalým správcom konkurznej podstaty uzavrela dňa 29.12.1999 novú

nájomnú zmluvu, čo dosvedčil i svedok J. S.. Tým jej vznikol nový nájomný pomer na dobu

neurčitú. Namietala, že súd prvého stupňa nesprávne zamietol jej žalobu na určenie

neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu na žalovaných 1/, 2/ a odvolací súd potvrdil

ako vecne správny tento výrok odvolaním napadnutého rozsudku. Ako nájomníčke

predmetného bytu jej mal byť tento odpredaný v zmysle Ak správca

konkurznej podstaty byt odpredal žalovaným 1/, 2/, urobil tak v rozpore s týmto zákonom.

Preto považovala zmluvu o prevode vlastníctva bytu za neplatnú.

Žalovaní 1/, 2/ považovali dovolanie žalobkyne za bezpredmetné a neopodstatnené.

Žalobkyňa uviedla tieto isté námietky, ktoré už uvádzala v konaniach na oboch nižších

súdoch. Žiadali priznať náhradu trov dovolacieho konania.

Žalovaný 3/ sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ods. l ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ods. l ), zastúpená advokátom (

ods. 1 ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje v celom rozsahu proti rozhodnutiu, ktoré

možno týmto opravným prostriedkom napadnúť.

Podľa ustanovenia v znení do 1. júla 2007 (ďalej len ), podľa

ktorého je s poukazom na ustanovenie potrebné vec právne

posúdiť, dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorého výroková časť

obsahuje dva samostatné výroky, z hľadiska prípustnosti dovolania.

Dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ). V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od

právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je

dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku, vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu.

Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ odvolací súd potvrdil výrok rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým zamietol žalobu na určenie neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľností,

v tejto časti rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1

a 3 , pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací

súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je prípustné ani podľa

ustanovenia z dôvodu, že dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne proti výroku odvolacieho súdu,

ktorým potvrdil v časti rozsudok súdu prvého stupňa, v súlade s § 218 ods. 1 písm.c/ v spojení

s , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

Prípustnosť dovolania žalobkyne v časti, smerujúcej proti výroku, ktorým odvolací

súd zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa tak, že žalobu o určenie, že nájomný pomer

žalobkyne k bytu č. X. trvá, zamietol, vyplýva z

Podľa ustanovenia dovolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu

preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný

uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľka obsahovo vymedzila

( ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch

uvedených v ustanovení až d/ Ak nejde o vady uvedené v

, neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba že by tieto vady

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému

rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/

tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolacím súdom v konaní zistená

a dovolateľka ani vo svojom dovolaní nenamietala, že by v konaní k uvedeným vadám došlo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Uvedená vada konania však dovolacím súdom nebola zistená.

Z obsahu dovolania žalobkyne vyplýva, že táto ako dovolací dôvod uplatňuje

ustanovenie , t.j. nesprávne právne posúdenie veci odvolacím

súdom.

Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny

právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. O takýto prípad sa v preskúmavanej veci nejedná.

Podľa je právny úkon prejav vôle smerujúci najmä

k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto

prejavom spájajú.

Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím, môže sa stať výslovne alebo

iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť (§ 35 ods. 1

).

Z ustanovenia vyplýva, že nájom bytu vzniká

nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania,

a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania, nájomná zmluva spravidla

obsahuje aj popis príslušenstva a opis stavu bytu.

Podľa ustanovenia nájomná zmluva musí

obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za

plnenie spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by obsahovať aj opis

príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej

obsahu zápisnica.

V danom prípade odvolací súd dospel k správnemu právnemu záveru o tom, že medzi

žalobkyňou a žalovaným 3/ nedošlo k vzniku nového nájomného vzťahu k predmetnému

bytu. Vyriešenie otázky existencie tohto nového nájomného vzťahu odvolací súd správne

posudzoval z dôvodu, že jej vyriešenie bolo základným predpokladom rozhodovania o žalobe

na určenie, že žalobkyni trvá nájomný pomer i po jeho zániku na základe rozhodnutia súdu

(rozsudok Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 7.. septembra 1998 sp.zn. ).

Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalobkyňa nepredložila písomnú formu novej

nájomnej zmluvy, ktorá skutočnosť však sama osebe v zmysle § 686 ods. 1 Občianskeho

zákonníka by nespôsobila jej neplatnosť a tým nezabránila vzniku nájmu bytu, odvolací súd

správne skúmal, či k vzniku nového nájmu bytu neprišlo iným spôsobom (konkludentným),

nevzbudzujúcim pochybnosti, že k uzavretiu novej nájomnej zmluvy došlo. Dospel

k správnemu právnemu záveru spočívajúcemu v tom, že k vzniku nového nájmu sporného

bytu dňa 29.12.1999 a ani neskôr nedošlo a preto ani žalobkyni netrvá nájomný pomer.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na tú skutočnosť, že hoci nedostatok

písomnej formy nájomnej zmluvy nespôsobuje jej neplatnosť, prejavy vôle smerujúce

k uzavretiu nájomnej zmluvy museli byť urobené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť

o tom, čo chceli účastníci konania prejaviť ( ). Záver

o uzavretí zmluvy o nájme bytu konkludentným spôsobom preto nevyhnutne predpokladá, že

tu bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o nájme bytu ako na

strane prenajímateľa, tak aj na strane nájomcu. V tomto smere iba samotné tvrdenie

žalobkyne o priebehu uzatvorenia novej zmluvy o nájme bytu, podporené svedectvom osoby

jej blízkej (svedok J. S.), v kontexte s dokazovaním vyplývajúcim z obsahu spisu

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 51 – , neumožňuje záver o zhodne

prejavenej vôli prenajímateľa a žalobkyne.

Dovolací súd sa stotožňuje s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý dospel

k záveru o tom, že nedošlo k vzniku práva nového nájmu predmetného bytu a preto ani

k obnoveniu zaniknutého nájomného pomeru. Platenie nájomného žalobkyňou samo osebe

ešte neznamená, že došlo k vzniku nového nájmu bytu, potom, čo jej nájomný pomer zanikol.

Námietky žalobkyne uvádzané v dovolaní, považuje preto dovolací súd za právne

irelevantné a v podrobnostiach odkazuje na dôvody, obsiahnuté v podrobnom odôvodnení

rozhodnutia odvolacieho súdu.

K námietkam dovolateľky spochybňujúcim správnosť skutkových záverov

odvolacieho súdu považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že v zmysle

tieto nemôžu byť samy osebe dôvodom dovolania. Dovolanie nie je totiž „ďalším

odvolaním“, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne

uvedených procesných (, ) a hmotnoprávnych (

písm.c/ ) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení

urobených odvolacím súdom, tak ani prieskumu ním vykonaného dokazovania. Ťažisko

dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je oprávnený

dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže vykonávať

dokazovanie ( ), ktoré v danej veci i odvolací súd dôsledne vykonal. Dovolací súd

nie je všeobecnou treťou inštanciou, v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie

súdu druhého stupňa. Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani

v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je

oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože na rozdiel od súdu prvého

stupňa a odvolacieho súdu, nemá možnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní

o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania

v dovolacom konaní.

Z uvedeného vyplýva, že dovolací dôvod podľa nie je daný

a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v , ktoré by mali za

následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

zmenil výrok súdu prvého stupňa, podľa zamietol.

V dovolacom konaní úspešným žalovaným 1/, 2/, 3/ vzniklo právo na náhradu trov

konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Dovolací súd úspešnému žalovanému 3/ náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal, pretože nepodal návrh na ich priznanie ( ).

Žalovaným 1/, 2/ priznal náhradu trov dovolacieho konania, spočívajúcu v odmene advokáta

za právnu službu, ktorú poskytol vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu (§ 14 ods. 1 písm.c/

vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 11 ods. 1 tejto vyhlášky vo výške 1 371 Sk, čo

s náhradou za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100

výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, t.j. 178 Sk, predstavuje spolu s DPH vo

výške 260 Sk sumu 1 709 Sk, ktorú zaviazal zaplatiť žalobkyňu k rukám právneho zástupcu

žalovaných 1/, 2/ do troch dní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. februára 2008

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :