Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
246/378152.79d69c.pdf
PDF · 120.43 KB
No categories available
5Cdo/44/2007
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Vladimíra Maguru a sudcov JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Ladislava Górásza
v právnej veci žalobkyne M. P., bývajúcej vo Z., zastúpenej Mgr. R. U., advokátom vo Z.,
proti žalovaným 1/ Ing. P. V., bývajúcemu v B., 2/ Ing. E. V. bývajúcej v B., zastúpeným
Mgr. P. N. advokátom v B., 3/ JUDr. M. D., advokátovi v B. – správcovi konkurznej
podstaty úpadcu S., spol. s r.o. v konkurze, Z., IČO : X., o neplatnosť zmluvy a určenie, že
nájomný pomer k bytu žalobkyne trvá, vedenej na Okresnom súde vo Zvolene pod sp.zn.
9 C 155/2005, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 13. septembra 2006, sp.zn. 17 Co 176/06, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky :
- o d m i e t a dovolanie žalobkyne v časti smerujúcej proti výroku rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 13. septembra 2006 sp.zn. 17 Co 176/06, ktorým bol potvrdený rozsudok
Okresného súdu vo Zvolene z 9. mája 2006, č.k. 9 C 155/05-114 vo výroku, ktorým bola
žaloba žalobkyne čiastočne zamietnutá,
- z a m i e t a dovolanie žalobkyne v časti smerujúcej proti výroku rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 13. septembra 2006 sp.zn. 17 Co 176/06, ktorým bol zmenený rozsudok
Okresného súdu vo Zvolene z 9. mája 2006, č.k. 9 C 155/05-114 tak, že žaloba o určenie, že
nájomný pomer žalobkyne k bytu č. X. trvá, bola zamietnutá.
Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho konania
1 709 Sk k rukám ich právneho zástupcu Mgr. P.. N., advokáta v B., do 3 dní.
Žalovanému 3/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd vo Zvolene rozsudkom z 9. mája 2006, č.k. 9 C 155/05-114, vyhovel
žalobe žalobkyne v tej časti, ktorou sa domáhala určenia, že jej nájomný pomer k bytu č. X.,
nachádzajúcemu sa na X.. poschodí obytného domu súpisné č. X., orientačné č. X. na L., trvá.
Zamietol žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva predmetného bytu, ktorú
uzavreli dňa 20.9.2004 žalovaní 1/, 2/ a žalovaný 3/. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
pôvodný nájomný pomer žalobkyne k bytu zanikol dňa 31.1.1999 na základe rozsudku
Okresného súdu vo Zvolene č.k. 16 C 87/98-41 zo dňa 7. septembra 1998, ale následne
vznikol žalobkyni nový nájomný pomer na základe zmluvy o nájme uzavretej medzi Mgr. D.
M., správcom konkurznej podstaty prenajímateľa bytu a žalobkyňou. Existenciu novej
nájomnej zmluvy vyvodil zo skutočnosti, že správca konkurznej podstaty schválil žiadosť
žalobkyne o výmenu bytu s M. O., ako aj z výpovede žalobkyne a svedka S.. Žalobu na
určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva zamietol pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu, pretože nebolo právoplatne rozhodnuté o existencii nájomného pomeru
žalobkyne k predmetnému bytu. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobkyne a žalovaných 1/, 2/ rozsudkom
z 13. septembra 2006 sp.zn. 17 Co 176/06, rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil,
že nájomný pomer žalobkyne k bytu č. X. trvá, zmenil tak, že žalobu zamietol. Vo výroku,
ktorým bola čiastočne žaloba žalobkyne zamietnutá, rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.
Žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovaným 1/, 2/ trovy konania vo výške 17 488 Sk na účet ich
právneho zástupcu. Mal za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto zopakoval niektoré dôkazy vykonané súdom
prvého stupňa a doplnil sám dokazovanie obsahom spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp.zn. 51 – 24 K 159/99. Vykonanie tohto dokazovania považoval za nevyhnutné pre
ozrejmenie konania správcu konkurznej podstaty Mgr. D. M., ktorý zomrel pred začatím
konania vo veci. Žalobkyňa práve jeho súhlasom preukazovala uzavretie novej nájomnej
zmluvy. Zo spisu zistil, že rozsudok Okresného súdu vo Zvolene sp.zn. 16 C 87/98, ktorým
zanikol nájomný pomer žalobkyne k predmetnému bytu, netvorí súčasť konkurzného spisu a
nebol uvádzaný ani v žiadnych písomných podaniach zo strany žalobkyne alebo
ostatných nájomníkov. Táto skutočnosť nebola uvedená ani v žiadosti o schválenie výmeny
bytov medzi žalobkyňou a M. O.. To, že správca konkurznej podstaty podpísal žiadosť o
výmenu bytov a s touto súhlasil, nedokazuje, že v tom čase nájomný pomer žalobkyne
k bytu existoval, pretože správca konkurznej podstaty nemusel mať vedomosť o zániku
nájomného pomeru na základe právoplatného rozsudku súdu. Tvrdenie žalobkyne, že správca
konkurznej podstaty podpísal i novú nájomnú zmluvu, ktorú jej však nevydal, nakoľko mu
nebola ochotná vyplatiť 50 000 Sk, odvolací súd vyhodnotil ako nepravdivú, v rozpore s
dovtedajšími dôvodmi žalobkyne ohľadom trvania nájomného vzťahu, ktorý odvodzovala len
od poskytovania platieb nájomného a iných platieb spojených s užívaním bytu. Doručovanie
evidenčných listov a predpisov platieb žalobkyni zo strany správcu konkurznej podstaty
nasvedčovalo tomu, že nevedel o právoplatnom rozsudku o skončení nájomného vzťahu.
Keď túto skutočnosť zistil a oznámil konkurznému súdu, tento súd dal správcovi súhlas
k odpredaju predmetného bytu v rámci konkurzného konania mimo dražby žalovaným 1/, 2/.
Rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým zamietol žalobu na určenie neplatnosti
zmluvy o prevode vlastníctva bytu na žalovaných 1/, 2/ potvrdil ako vecne správny, i keď
z iných právnych dôvodov, ako uviedol súd prvého stupňa. Súd prvého stupňa i keď vykonal
dokazovanie smerom k otázke platnosti predmetnej zmluvy, s vecným posúdením sa
nezaoberal, pre nedostatok naliehavého právneho záujmu v kontexte s ním vysloveného
trvania nájomného pomeru žalobkyne k predmetnému bytu. Odvolací súd nezistil žiadny
dôvod neplatnosti zmluvy. Ak nájomný pomer žalobkyne k tomuto bytu ku dňu uzavretia
zmluvy netrval, osobitný zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
nebránil odpredať tento byt do vlastníctva žalovaných 1/, 2/. Byt patril do konkurznej
podstaty žalovaného 3/ a bol speňažený spôsobom nariadeným konkurzným súdom
a v súlade s ním vydanými opatreniami. O trovách konania rozhodol v zmysle § 224 ods. 2
Proti tomuto rozsudku podala dňa 27. novembra 2006 s poukazom na ustanovenie
§ 238 ods. 1 O.s.p. dovolanie žalobkyňa, ktorá žiadala napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
Uviedla, že sa plne stotožnila so skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvého stupňa.
Prvostupňový rozsudok v časti určenia, že nájomný pomer trvá, považovala za vecne
správny. Ona s bývalým správcom konkurznej podstaty uzavrela dňa 29.12.1999 novú
nájomnú zmluvu, čo dosvedčil i svedok J. S.. Tým jej vznikol nový nájomný pomer na dobu
neurčitú. Namietala, že súd prvého stupňa nesprávne zamietol jej žalobu na určenie
neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu na žalovaných 1/, 2/ a odvolací súd potvrdil
ako vecne správny tento výrok odvolaním napadnutého rozsudku. Ako nájomníčke
predmetného bytu jej mal byť tento odpredaný v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. Ak správca
konkurznej podstaty byt odpredal žalovaným 1/, 2/, urobil tak v rozpore s týmto zákonom.
Preto považovala zmluvu o prevode vlastníctva bytu za neplatnú.
Žalovaní 1/, 2/ považovali dovolanie žalobkyne za bezpredmetné a neopodstatnené.
Žalobkyňa uviedla tieto isté námietky, ktoré už uvádzala v konaniach na oboch nižších
súdoch. Žiadali priznať náhradu trov dovolacieho konania.
Žalovaný 3/ sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. l O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. l O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje v celom rozsahu proti rozhodnutiu, ktoré
možno týmto opravným prostriedkom napadnúť.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. v znení do 1. júla 2007 (ďalej len O.s.p.), podľa
ktorého je s poukazom na ustanovenie § 372o zák.č. 273/2007 Z.z. potrebné vec právne
posúdiť, dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorého výroková časť
obsahuje dva samostatné výroky, z hľadiska prípustnosti dovolania.
Dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). V zmysle § 238 ods. 2
O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od
právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je
dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku, vo výroku ktorého
odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu.
Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ odvolací súd potvrdil výrok rozsudku súdu prvého
stupňa, ktorým zamietol žalobu na určenie neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľností,
v tejto časti rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1
a 3 O.s.p., pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací
súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je prípustné ani podľa
ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne proti výroku odvolacieho súdu,
ktorým potvrdil v časti rozsudok súdu prvého stupňa, v súlade s § 218 ods. 1 písm.c/ v spojení
s § 243b ods. 4 O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
Prípustnosť dovolania žalobkyne v časti, smerujúcej proti výroku, ktorým odvolací
súd zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa tak, že žalobu o určenie, že nájomný pomer
žalobkyne k bytu č. X. trvá, zamietol, vyplýva z § 238 ods. 1 O.s.p.
Podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu
preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný
uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľka obsahovo vymedzila
(§ 242 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch
uvedených v ustanovení § 242 ods. 2 písm.a/ až d/ O.s.p. Ak nejde o vady uvedené v § 237
O.s.p., neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba že by tieto vady
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Uvedené zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti každému
rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,
je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/
tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom
konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolacím súdom v konaní zistená
a dovolateľka ani vo svojom dovolaní nenamietala, že by v konaní k uvedeným vadám došlo.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je
v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom
súdnom konaní. Uvedená vada konania však dovolacím súdom nebola zistená.
Z obsahu dovolania žalobkyne vyplýva, že táto ako dovolací dôvod uplatňuje
ustanovenie § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p., t.j. nesprávne právne posúdenie veci odvolacím
súdom.
Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p. omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny
právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. O takýto prípad sa v preskúmavanej veci nejedná.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka je právny úkon prejav vôle smerujúci najmä
k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto
prejavom spájajú.
Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím, môže sa stať výslovne alebo
iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť (§ 35 ods. 1
Z ustanovenia § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nájom bytu vzniká
nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania,
a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania, nájomná zmluva spravidla
obsahuje aj popis príslušenstva a opis stavu bytu.
Podľa ustanovenia § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomná zmluva musí
obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za
plnenie spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by obsahovať aj opis
príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej
obsahu zápisnica.
V danom prípade odvolací súd dospel k správnemu právnemu záveru o tom, že medzi
žalobkyňou a žalovaným 3/ nedošlo k vzniku nového nájomného vzťahu k predmetnému
bytu. Vyriešenie otázky existencie tohto nového nájomného vzťahu odvolací súd správne
posudzoval z dôvodu, že jej vyriešenie bolo základným predpokladom rozhodovania o žalobe
na určenie, že žalobkyni trvá nájomný pomer i po jeho zániku na základe rozhodnutia súdu
(rozsudok Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 7.. septembra 1998 sp.zn. 16 C 87/98).
Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalobkyňa nepredložila písomnú formu novej
nájomnej zmluvy, ktorá skutočnosť však sama osebe v zmysle § 686 ods. 1 Občianskeho
zákonníka by nespôsobila jej neplatnosť a tým nezabránila vzniku nájmu bytu, odvolací súd
správne skúmal, či k vzniku nového nájmu bytu neprišlo iným spôsobom (konkludentným),
nevzbudzujúcim pochybnosti, že k uzavretiu novej nájomnej zmluvy došlo. Dospel
k správnemu právnemu záveru spočívajúcemu v tom, že k vzniku nového nájmu sporného
bytu dňa 29.12.1999 a ani neskôr nedošlo a preto ani žalobkyni netrvá nájomný pomer.
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na tú skutočnosť, že hoci nedostatok
písomnej formy nájomnej zmluvy nespôsobuje jej neplatnosť, prejavy vôle smerujúce
k uzavretiu nájomnej zmluvy museli byť urobené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť
o tom, čo chceli účastníci konania prejaviť (§ 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záver
o uzavretí zmluvy o nájme bytu konkludentným spôsobom preto nevyhnutne predpokladá, že
tu bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o nájme bytu ako na
strane prenajímateľa, tak aj na strane nájomcu. V tomto smere iba samotné tvrdenie
žalobkyne o priebehu uzatvorenia novej zmluvy o nájme bytu, podporené svedectvom osoby
jej blízkej (svedok J. S.), v kontexte s dokazovaním vyplývajúcim z obsahu spisu
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 51 – 24 K 159/1999, neumožňuje záver o zhodne
prejavenej vôli prenajímateľa a žalobkyne.
Dovolací súd sa stotožňuje s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý dospel
k záveru o tom, že nedošlo k vzniku práva nového nájmu predmetného bytu a preto ani
k obnoveniu zaniknutého nájomného pomeru. Platenie nájomného žalobkyňou samo osebe
ešte neznamená, že došlo k vzniku nového nájmu bytu, potom, čo jej nájomný pomer zanikol.
Námietky žalobkyne uvádzané v dovolaní, považuje preto dovolací súd za právne
irelevantné a v podrobnostiach odkazuje na dôvody, obsiahnuté v podrobnom odôvodnení
rozhodnutia odvolacieho súdu.
K námietkam dovolateľky spochybňujúcim správnosť skutkových záverov
odvolacieho súdu považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že v zmysle § 241 ods. 2 O.s.p.
tieto nemôžu byť samy osebe dôvodom dovolania. Dovolanie nie je totiž „ďalším
odvolaním“, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne
uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm.a/, b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2
písm.c/ O.s.p.) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení
urobených odvolacím súdom, tak ani prieskumu ním vykonaného dokazovania. Ťažisko
dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je oprávnený
dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže vykonávať
dokazovanie (§ 213 O.s.p.), ktoré v danej veci i odvolací súd dôsledne vykonal. Dovolací súd
nie je všeobecnou treťou inštanciou, v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie
súdu druhého stupňa. Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani
v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je
oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože na rozdiel od súdu prvého
stupňa a odvolacieho súdu, nemá možnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní
o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania
v dovolacom konaní.
Z uvedeného vyplýva, že dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p. nie je daný
a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p., ktoré by mali za
následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým
zmenil výrok súdu prvého stupňa, podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.
V dovolacom konaní úspešným žalovaným 1/, 2/, 3/ vzniklo právo na náhradu trov
konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd úspešnému žalovanému 3/ náhradu trov
dovolacieho konania nepriznal, pretože nepodal návrh na ich priznanie (§ 151 O.s.p.).
Žalovaným 1/, 2/ priznal náhradu trov dovolacieho konania, spočívajúcu v odmene advokáta
za právnu službu, ktorú poskytol vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu (§ 14 ods. 1 písm.c/
vyhlášky č. 665/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 11 ods. 1 tejto vyhlášky vo výške 1 371 Sk, čo
s náhradou za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100
výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, t.j. 178 Sk, predstavuje spolu s DPH vo
výške 260 Sk sumu 1 709 Sk, ktorú zaviazal zaplatiť žalobkyňu k rukám právneho zástupcu
žalovaných 1/, 2/ do troch dní.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. februára 2008
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :