Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_60C-27-2020.pdf
PDF · 102.52 KB
Case nature
Area
Subarea
60C/27/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v právnej veci žalobkyne: U. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. X, N., proti žalovanému: U. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. X, N., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Súd žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 24.03.2020 sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia
- vydania uznesenia nasledovne:
Výzva na vypratanie bytu zo dňa 10.03.2020 adresovaná žalovaným žalobcovi je neplatná. Žalobca má právo naďalej užívať uvedenú nehnuteľnosť.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje žalobkyňa tým, že je dcérou žalovaného, ktorý je jej otec a že dňa 20.04.2019 sa ako nájomca nasťahovala do bytu žalovaného ako prenajímateľa
- dvojgarsónky byt č. XX na W. X, N., ktorá sa nachádza na X. A. (X. D. A.). Nájomná zmluva nebola uzatvorená písomne, iba ústne, strany sa nedohodli na presnom dátume ukončenia prenájmu, žalobkyňa uhrádzala mesačné nájomné vo výške 200 eur. Žalobkyňa je samoživiteľka, v byte býva s 9-ročnou dcérou a konanie žalovaného je stresujúce pre dieťa aj pre žalobkyňu. Dňa 11.03.2020 bola žalobkyni ako nájomcovi doručená od žalovaného ako prenajímateľa výzva na vypratanie bytu, v ktorej ako dôvod bol uvedený predaj bytu. Žalobkyňa po doručení výzvy poslala žalovanému dňa 22.03.2020 list, v ktorom uviedla dôvody nevysťahovania sa. Žalovaný na list nereagoval, iba o ňom informoval realitnú maklérku, ktorá reagovala mailom, ktorý zaslala matke žalobkyne. V emailovej komunikácii sa uvádza, že v prípade nevypratania bytu do 31.03.2020 žalovaný s realitnou maklérkou zavolajú policajnú hliadku a vymenia zámok. S odkazom na ust. § 324 ods. 1, 3 § 325 ods. 1 a 2 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) uviedla žalobkyňa, že výzve zaslanej žalovaným nepredchádzala písomná výpoveď z nájmu bytu, pričom výzva na vypratanie bytu má zákonom stanovené dôvody, ktoré výzva žalovaného nespĺňa a výpoveď z nájmu bytu môže byť podaná len z dôvodov uvedených v ustanovení § 711 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predaj bytu nie je uvedený v zákone ako dôvod na vypovedanie nájmu. Výpovedná lehota v prípade nájmu bytu je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. S odkazom na ust. § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka žalobkyňa namietala, že žalovaný nemôže určiť výpovednú lehotu jednostranne ani dohodou kratšiu ako 3-mesiace. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha toho, aby bola žalovanému uložená povinnosť dodržať výpoveď z nájmu v zmysle zákona, žalobkyňa považuje výzvu na vypratanie bytu žalovaného za neplatnú a má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného.
3. K návrhu žalobkyňa pripojila nasledovné listinné dôkazy: Výzva žalovaného na vypratanie z bytu zo dňa 10.03.2020, Odpoveď žalobkyne na výzvu na vypratanie z bytu zo dňa 21.03.2020, vybraná emailová komunikácia za obdobie od 16.03.2020 až 23.03.2020 medzi p. V. O. z realitnej kancelárie a matkou žalobkyne M. N..
4. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s jeho prílohami a má na základe predložených listín a z verejných registrov - z verejne prístupného katastrálneho portálu za osvedčené, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v k.ú. Rača, zapísaných na LV č. XXXX ako byt č. XX na X.A. bytového domu v bytovom dome na adrese W. X, N. (ďalej aj len ako „byt“ alebo „nehnuteľnosť“). Súd mal z návrhu a predložených listín za nesporné a preukázané, že byt v súčasnosti užíva žalobkyňa spolu s maloletou dcérou.
5. Listom zo dňa 10.03.2020 vyzval žalovaný žalobkyňu na vypratanie bytu do 31.03.2020, ktorý bude predaný novému majiteľovi a odovzdáva sa mu do užívania dňa 01.04.2020. Žalovaný uvádza, že medzi nami nebol podpísaný zmluvný vzťah, byt užívala žalobkyňa z jeho dobrej vôle len za náklady, preto nemá nárok na zabezpečenie náhradného ubytovania a má sa kde nasťahovať - do bytu svojej matky na ul. W. X S. N..
6. Odpoveďou zo dňa 21.03.2020 oznámila žalobkyňa žalovanému, že sa z bytu do termínu 30.03.2020 nevysťahuje z dôvodu situácie v štáte, vzhľadom na koronavírus (obmedzenie pohybu, nestretávať sa, atď.). Žalobkyňa uvádza, že žalovanému povedala, že byt kúpi za cenu, ktorú mu ponúkne kupujúci na inzerát, že dňa 05.03.2020 ešte kupcu nemal a vo výzve z 10.03.2020 píše, že byt je už predaný, čo sa nezakladá na pravde, že žalovaný povedal, že byt prednostne predá žalobkyni, čo vzhľadom na komunikáciu s realitnou maklérkou nedodržal. Žalobkyňa ďalej uvádza, že byt môže od žalovaného kúpiť najskôr k 30.06.2020, ktorý termín navrhol žalovaný, keď telefonoval s jej mamou. Žalobkyňa rovnako uvádza, že nájomnú zmluvu bohužiaľ nepodpísali, pár mesiacov si vysvetľujú každý po svojom a ak by jej bol predložil písomnú zmluvu, v ktorej by bola doba nájmu menej ako rok, tak by ju nepodpísala a hľadala inú možnosť bývania, byt začala užívať od konca apríla 2019. Žalobkyňa poukázala na to, že výpovedná lehota v prípade nájmu bytu je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď a že výzva, ktorú jej žalovaný poslal, nespĺňa náležitosti stanovené zákonom, čo platí aj pri ústnej nájomnej dohode. Záverom dodáva žalobkyňa, že je smutné, že otec takto komunikuje s dcérou a navyše byt nepotrebuje do užívania, iba ho chce predať, že žalovaný stresuje ju aj jej dcéru.
7. Z vybranej emailovej komunikácie za obdobie od 16.03.2020 až 23.03.2020 medzi p. V. O. z realitnej kancelárie a matkou žalobkyne M. N. súd zistil, že tieto medzi sebou komunikovali ohľadne podmienok a možnosti kúpy bytu žalobkyňou za cenu 115.000 eur, pričom realitná maklérka uvádza, že na byt je podpísaná rezervačná zmluva so záujemcom a je zložená záloha, požaduje preukázanie financovania kúpy bytu prostredníctvom úveru. V komunikácii zo dňa 23.03.2020 uvádza realitná maklérka, že jej klient chcel byt predať čo najskôr, nakoľko kupuje ďalšiu nehnuteľnosť so svojou priateľkou a dňa 24.03.2020 podpisuje Kúpnu zmluvu s novým kupujúcim, ktorý podľa dohody 31.03.2020 o 13:00 hod. preberá byt do užívania a plánuje sa tam nasťahovať a tým im oznamuje, že dňa 31.03.2020 preberá byt od majiteľa bytu, k bytu nie je viazaná žiadna nájomná zmluva, vecné bremená ani právo doživotného užívania, nie je teda k čomu dávať 3-mesačnú výpoveď, žalobkyňa v byte býva len za náklady, bez nájomnej zmluvy a so súhlasom od majiteľa a byt má opustiť 31.03.2020, o čom veľmi dobre vedela. V texte emailu sa ďalej uvádza, že informácia o predaji bytu jej bola daná 21.01.2020, žalobkyňa povedala, že nie je problém vysťahovať sa do týždňa, vedela, že sa byt predávala a mohli to začať riešiť už v januári.
8. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa ust. 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
10. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa ust. § 325 ods. 1 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
12. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa ust. § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
14. Podľa ust. § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
15. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
16. Podľa ust. § 329 ods. 1, prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
17. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
18. Podľa ust. článku 20 ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky v účinnom znení (ďalej len „Ústava SR“), každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
19. Podľa ust. článku 20 ods. 3 Ústavy SR, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
20. Podľa ust. § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
21. Podľa ust. § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
22. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov (ďalej len ako „Dohovor“), každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného život, obydlia a korešpondencie.
23. Rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súdnom konaní možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 Ústavy SR. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd musí pamätať na to, že ochrana musí byť poskytnutá ako tomu, kto žiada nariadenie neodkladného opatrenia, tak v rámci ústavných pravidiel aj tomu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje.
24. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti),
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ neodkladného opatrenia domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav (princíp dočasnosti), e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
25. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej, ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, je porušená zásada rovnosti strán. Žiadne dokazovanie v zmysle ust. § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené, a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
26. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené tam, kde navrhovateľovi neodkladného opatrenia hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že mu bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Súd je vždy v rámci dispozičného princípu viazaný návrhom a nemôže ho prekročiť, ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť. Pri rozhodovaní skúma všetky dôvody a okolnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či je nárok navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčený a či je vydanie neodkladného opatrenia potrebné, či už za účelom neodkladnej úpravy právnych pomerov strán alebo zabezpečenia výkonu exekúcie, ak by mala byť ohrozená. Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by tu práve očakávateľné zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (o. i. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Súd pri rozhodovaní o návrhu predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených navrhovateľom neodkladného opatrenia, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností. Dôkazné bremeno dostatočne osvedčiť potrebu nevyhnutnej ochrany práv a právom chránených záujmov nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia s tým, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné preukázanie tejto potreby ochrany, ktorá sa má návrhom navrhovateľovi neodkladného opatrenia poskytnúť. Je pritom povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia tvrdiť a osvedčiť skutočnosti, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Uvedenú povinnosť musí navrhovateľ neodkladného opatrenia splniť aspoň v limitovanom rozsahu zodpovedajúcom osvedčeniu tvrdení, teda v rozsahu, že jeho tvrdenia sa javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné.
27. Z povahy neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP vyplýva, že má zabezpečovací aj preventívny charakter. Spoločným znakom neodkladných opatrení vydaných pred začatím konania vo veci samej a rovnako aj v priebehu takéhoto konania je ich predbežný - dočasný charakter, t.j. že sa nimi upravujú právne (nielen faktické) pomery strán sporu alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia len do doby, než súd vydá konečné rozhodnutie vo veci samej, a neodkladné opatrenie preto musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania o žalobe. Z procesného hľadiska je pritom zásadným determinantom práve obsah samotného návrhu, ktorý smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti nariadenia neodkladného opatrenia.
28. Súd sa na účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s jeho prílohami, listinnými dôkazmi, a ostatným obsahom spisu a posúdil opodstatnenosť návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa ako navrhovateľka neodkladného opatrenia potrebu poskytnutia ochrany odvíja od existencie nájmu k bytu vo vlastníctve žalovaného na základe ústne uzatvorenej nájomnej zmluvy.
29. Nájom bytu vzniká vždy na podklade nájomnej zmluvy, ktorú uzatvára prenajímateľ s nájomcom na dobu určitú alebo na dobu neurčitú. Občiansky zákonníka v ust. § 686 uvádza, že ak sa nájomná zmluva neuzatvorila písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica, z čoho vyplýva, že nájomná zmluva nevyžaduje nevyhnutne písomnú formu. Ak sa však neuzavrela zmluva medzi prenajímateľom a nájomcom v písomnej forme, mala by sa o obsahu zmluvy spísať zápisnica, jej nespísanie však nie v Občianskom zákonníka nijakým spôsobom sankcionované, z čoho možno usúdiť, že nájomnú zmluvu možno uzavrieť aj ústne, prípadne mlčky. V zmluve o nájme bytu musia byť uvedené všetky podstatné náležitosti vyplývajúce ust. § 686 Občianskeho zákonníka, pretože v opačnom prípade by bola takáto nájomná zmluva neplatná. Právne úkony treba vykladať podľa ich obsahu, nie podľa toho, akým spôsobom sú pomenované, resp. označené. Podstatnými obligatórnymi náležitosťami nájomnej zmluvy sú označenie predmetu, rozsah užívania, výška nájomného a výška úhrady za plnenie v spojení s užívaním bytu.
30. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nájomnú zmluvu možno uzavrieť aj konkludentným spôsobom, avšak o vzniku nájomnej zmluvy konkludentným spôsobom nemožno hovoriť len na základe správania sa jednej strany, v takomto prípade je potrebné posudzovať vôľu oboch zmluvných strán uzavrieť nájomnú zmluvu. Súd poukazuje na rozhodnutie NS SR 5 Cdo 44/2007, podľa odôvodnenia ktorého: „Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na tú skutočnosť, že hoci nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy nespôsobuje jej neplatnosť, prejavy vôle smerujúce k uzavretiu nájomnej zmluvy museli byť urobené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chceli účastníci konania prejaviť (§ 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záver o uzavretí zmluvy o nájme bytu konkludentným spôsobom preto nevyhnutne predpokladá, že tu bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o nájme bytu ako na strane prenajímateľa, tak aj na strane nájomcu. V tomto smere iba samotné tvrdenie žalobkyne o priebehu uzatvorenia novej zmluvy o nájme bytu, podporené svedectvom osoby jej blízkej, v kontexte s dokazovaním vyplývajúcim z obsahu spisu, neumožňuje záver o zhodne prejavenej vôli prenajímateľa a žalobkyne.“
31. Vychádzajúc zo záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v daných právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania, z obsahu spisu a z tvrdených a osvedčovaných skutočností zo strany žalobkyne nie možné dovodiť dôvodnosť a trvanie nároku žalobkyne, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd má za to, že v danej právnej veci žalobkyňa neosvedčila existenciu právneho vzťahu, ktorému žiada poskytnúť ochranu tak, aby súd mohol jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Práve naopak, existencia nájomného vzťahu je spochybňovaná opakovane žalovaným v žalobkyňou predložených listinných dôkazoch. Žalobkyňa v návrhu uvádza, že medzi ňou a žalovaným bola ústne uzatvorená nájomná zmluva na byt, pričom bolo výška nájomného predstavuje sumu 200 eur mesačne. S poukazom na vyššie uvedené, skúmajúc vôľu oboch zmluvných strán uzavrieť nájomnú zmluvu na byt (nie len tvrdenia a správania sa žalobkyne) spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chceli účastníci konania prejaviť, súd konštatuje, že takáto vôľa oboch zmluvných strán (prenajímateľa aj nájomcu) z listín, predložených žalobkyňou nevyplýva, a to aj s prihliadnutím na príbuzenský vzťah strán (otec a dcéra). Naopak, z vyjadrení otca ako žalovaného a realitnej maklérky je možné v tomto štádiu dovodiť (a žalobkyňa ničím tieto vyjadrenie nespochybňovala a ani nepreukázala opak), že žiaden nájom bytu medzi stranami sporu dohodnutý nebol, keď otec vo výzve výslovne uvádza, že žalobkyňa užívala byt z jeho dobrej vôle za náklady. Žalobkyňa v návrhu síce tvrdila uhrádzanie sumy 200 eur mesačne titulom nájomného, avšak ani túto skutočnosť nijak relevantne neosvedčila.
32. Nad rámec návrhu žalobkyne súd posúdil, či zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedôjde k zásahu do obydlia žalobkyne garantovaného čl. 8 ods. 1 Dohovoru. Žalobkyňa v návrhu neuviedla, že by vypratanie bytu malo za následok, že žalobkyňa príde o obydlie, čím by prišli o základnú životnú potrebu, iba (v zásade) namieta nedodržanie trojmesačnej výpovednej lehoty a
spôsobovanie stresu jej a jej dcére. Z pripojených listín je možné dovodiť, že medzi stranami prebiehala komunikácia o možnosti odkúpiť byt od žalovaného žalobkyňou, k dohode však nedošlo a z komunikácie medzi realitnom maklérkou a matkou vyplýva, že žalobkyňa mala mať vedomosť o predaji bytu už v 01/2020. Vo výzve žalovaného na vypratanie žalovaný uvádza, že žalobkyňa sa má kde nasťahovať
- do bytu jej matky na W. X S. N., kde má žalobkyňa aj evidovaný trvalý pobyt. Z uvedeného dôvodu by ani za predpokladu preukázania existencie, trvania a vymedzenia nároku žalobkyne, ktorému sa má poskytnúť ochrana v podobe navrhovaného neodkladného opatrenia, nebolo podľa názoru súdu za v súčasnosti osvedčovaných skutočností konštatovať, že by existoval žalobkyňou osvedčený stav potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Súd nevzhliadol dôvod zasiahnuť do práv žalovaného ako vlastníka bytu, garantovaných mu Ústavou SR a uprednostniť prípadné právo žalobkyne na ochranu obydlia (ktorého porušenie žalobkyňa v návrhu ani netvrdila a nenamietala, okrem tvrdenia, že konanie žalovaného je stresujúce pre žalobkyňu aj jej dieťa).
33. Záverom súd dodáva, že súc viazaný návrhom, ktorý nemôže prekročiť a ani nemôže uložiť inú, ako v návrhu požadovanú povinnosť, žalobný návrh (čoho sa žalobkyňa domáha) tak, ako je formulovaný v návrhu, nezodpovedá požiadavkám kladeným na jeho znenie podľa CSP, nie je zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľka domáha tak, aby toto bolo určité a vykonateľné, pričom určovací návrh pod ust. § 325 ods. 2 CSP nespadá.
34. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok č. I uznesenia).
35. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
36. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola v tomto konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu neúspešná, keďže súd jej návrh zamietol, žalovaný by mal v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Nakoľko mu však žiadne trovy nevznikli, súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva (výrok č. II uznesenia).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III písomne v dvoch vyhotoveniach /§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. d) a m) CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.