Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/134/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členov senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., adresa sídla Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, adresa sídla Bratislava Pajštúnska 5, proti žalovanej: V. G., nar. X. Q. XXXX, adresa trvalého pobytu Q. K., Y. XXX/XX, o 303,26 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 2. augusta 2019 č. k. -152, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 66,46 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 0,30 eur od 29.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 17,52 eur od 26.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 24,32 eur od 26.2.2016 do zaplatenia a úrok vo výške 5 % zo sumy 24,32 eur od 30.3.2016 do zaplatenia (výrok I.), v časti o zaplatenie sumy 236,80 eur žalobu zamietol (výrok II.) a stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok III.).

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na až 4, a , a , O. z. ( v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ďalej len „O. z.“), , a , a ZoEK ( o elektronických komunikáciách v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej aj „ZoEK“), a ( , ďalej aj „“).

3. Vecne dôvodil tým, že spoločnosť Slovak Telekom poskytla žalovanému elektronické komunikačné služby za cenu 66,46 eur, ktorú vyúčtoval faktúrami č. 7510773026 (č. l. 98) na sumu 0,30 eur so splatnosťou 28.12.2015; č. 7600099182 (č. l. 100) na sumu 17,52 eur so splatnosťou 25.1.2016; 7601005335 (č. l. 96) na sumu 29,31 eur so splatnosťou 25.2.2016, z toho cena za komunikačné služby 24,32 eur, č. 7601986216 (č. l. 94) na sumu 49,11 eur so splatnosťou 29.3.2016, z toho cena za komunikačné služby 24,32 eur. Slovak Telekom vyúčtoval žalovanému aj zmluvnú pokutu v sume 236,80 eur faktúrou č. 7609744942 splatnou 25.11.2016 (č. l. 92). Žalovaná cenu týchto služieb ani zmluvnú pokutu neuhradila. Listom z 10.10.2017 Slovak Telekom oznámil žalovanej, že svoje pohľadávky vyúčtované faktúrami postúpil na žalobcu. Slovak Telekom a žalovaný uzatvárali zmluvu ako podnik a účastník podľa § 5 ods. 1 a 4 ZoEK. Zmluvou sa Slovak Telekom zaviazal žalovanej poskytnúť „elektronickú komunikačnú službu“ a žalovaný sa zaviazal zaplatiť cenu služieb. Cena za túto službu bola dohodnutá v Cenníku, na ktorý zmluva odkazovala v súlade s § 44 ods. 1 a 2 písm. d) ZoEK. Žalovanému tak v zmysle § 43 ods. 12 ZoEK platne vznikol záväzok platiť za poskytnutú

službu a to vo výške 66,46 eur. Keďže žalovaný svoju povinnosť porušil, dostal sa do omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti konkrétneho záväzku a mal povinnosť zaplatiť úroky z omeškania ( O. z.) v spojení s nariadenia vlády č. Žalobca nadobudol pohľadávku zo zmluvy na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, čo žalovanému oznámil Slovak Telekom, v dôsledku čoho žalobcovi ako postupníkovi vzniklo právo uplatňovať pohľadávky voči žalovanému ( O. z.). Keďže žalobca si vyššie opísanú časť pohľadávky uplatnil spolu s príslušenstvom v zákonom stanovenej sadzbe, je jeho žaloba v tejto časti opodstatnená, a preto jej súd v tomto rozsahu vyhovel (výrok I). Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 236,80 eur, v tomto rozsahu nebola žaloba žalobcu dôvodná. Žalobcom uplatňovaná zmluvná pokuta sa zakladá na bode 3 dodatku. Už aj z povahy zmluvnej pokuty ako nároku akcesorického k hlavnému nároku vyplýva, že nemôže byť hlavným predmetom zmluvy (tým je napokon poskytovanie elektronických komunikačných služieb). V prejednávanej veci je tiež zrejmé, že zmluva a dodatok sú vzhľadom na formu svojho vyhotovenia typickou štandardizovanou formulárovou zmluvou, ktorej obsah nemohol žalovaný ako spotrebiteľ vopred ovplyvniť. Ustanovenie bodu 3 je obsiahnuté v texte dodatku, ktorý je vopred pripravený ako vzor a do ktorého sa len doplnia identifikačné údaje spotrebiteľa a podrobnejšia špecifikácia predmetu zmluvy vrátane doby viazanosti. Platí tu prezumpcia, že zmluva sa nepovažuje za individuálne dojednanú, ibaže dodávateľ preukáže opak ( O. z.). V danej veci pritom žalobca netvrdil a ani nepreukazoval, že by boli zmluva a dodatok uzatvorené so žalovaným individuálne. Takto paušálne vypočítavaná zmluvná pokuta potom predstavuje pre dodávateľa neprimerané zvýhodnenie vo vzťahu k spotrebiteľovi, čím sa narúša rovnováha, ktorú v spotrebiteľských vzťahoch požaduje O. z. Ako bolo uvedené, na účely posúdenia neprijateľnosti určitej podmienky podľa O. z. nie je vôbec rozhodujúce, že žalobca si napokon uplatňuje nižšiu zmluvnú pokutu. Aj v konkrétnych okolnostiach preskúmavanej veci je zmluvná pokuta uplatnená vo výške 236,80 eur neprimeraná, pretože cena komunikačných služieb predstavuje sumu 66,46 eur, teda zmluvná pokuta túto cenu presahuje viac ako trojnásobne.

4. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi ako neúspešnej strane nárok na náhradu trov nepatrí ( a contrario) a žalovaný by síce nárok na ich náhradu mal, no pretože mu v konaní pre jeho neúčasť žiadne trovy nevznikli, súd mu tento nárok v zmysle judikatúry (R 72/2018) nepriznal (výrok III.).

5. Takýto rozsudok napadol v zamietajúcej časti (výrok II.) riadnym a včasným odvolaním žalobca s návrhom na jeho zmenu úplným vyhovením žalobe aj v zamietnutej časti, prípadne návrhom na jeho zrušenie v odvolaním napadnutej časti a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, viniac súd prvej inštancie, že vec nesprávne právne posúdil a preto dospel aj nesprávnemu záveru o nedôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie uplatnenej zmluvnej pokuty s príslušenstvom. Záväzok dlžníka riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby je definovaný v bode 3. Dodatku ako aj v ods. 1 písm. b) Dodatku. Súd nezohľadnil skutočnosť, že žalovaný porušil svoje povinnosti poskytnúť žalobcovi zmluvne dohodnuté plnenie, t. j. neuhrádzal faktúry vystavené za poskytnuté služby riadne a včas. Odôvodnenie rozsudku nereflektuje požiadavku § 53 ods. 12 O. z., podľa ktorého neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Naopak, súd pristúpil k hodnoteniu predmetnej podmienky v čisto všeobecnej rovine, keď sa nezaoberal nárokom na zmluvnú pokutu s ohľadom na konkrétne okolnosti, t. j. skutočne nárokovaná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k výške dlžnej sumy, časové obdobie, v ktorom bol žalovaný v omeškaní, závažnosť porušenia povinnosti a pod. Dohoda o zmluvnej pokute bola dojednaná individuálne, nakoľko žalovaný si mal možnosť vybrať mobilný telefón a k tomu poskytovanú službu zo širokej škály poskytovaných tovarov a služieb, k čomu bola pripočítaná aj zmluvná pokuta, ktorá predstavuje paušalizovanú náhradu škody, ktorá veriteľovi vznikla porušením záväzku žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu. Zmluvná pokuta bola žalovanému vyúčtovaná v zníženej výške 236,18 eur, so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti, a to vrátene dní, počas ktorých bol žalovaný ešte pripojený, avšak svoje zmluvné povinnosti si neplnil. Základ zmluvnej pokuty sa znižuje o čiastku zodpovedajúcu počtu dní uplynutých z doby viazanosti.

6. Žalovaný odvolací návrh nepodal a k odvolaniu sa nevyjadril.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§

359 ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v odvolaním napadnutom zamietajúcom výroku a závislom výroku o trovách konania vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle a

8. Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. je žaloba o zaplatenie sumy vo výške 303,26 eur za poskytnuté telekomunikačné služby právnym predchodcom žalobcu žalovanému s príslušným úrokom z omeškania a o zaplatenie zmluvnej pokuty 236,80 eur s príslušným úrokom z omeškania. Súd prvej inštancie žalobe v časti uplatneného nároku na zaplatenie (neuhradenej splatnej) odplaty za poskytnuté telekomunikačné služby v sume 66,46 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 0,30 eur od 29.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 17,52 eur od 26.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 24,32 eur od 26.2.2016 do zaplatenia a úrok vo výške 5 % zo sumy 24,32 eur od 30.3.2016 do zaplatenia vyhovel a v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom vo výške 236,80 eur žalobu zamietol pre neunesenie bremena tvrdenia (o rozhodujúcich skutočnostiach potrebných pre rozhodnutie vo veci) a dôkazného bremena žalobcu preukázať skutočnosti rozhodné pre vznik nároku veriteľa na zaplatenie mu zmluvnej pokuty žalovaným.

9. S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a tak dospel k nesprávnemu záveru o neunesení bremena tvrdenia a dôkazného bremena žalobcu preukázať vznik uplatneného nároku na zmluvnú pokutu, majúceho za následok zamietnutie žaloby v časti takto uplatneného nároku (výrok II.) a následne aj spôsob rozhodnutia o trovách konania (výrok III.). Výrok I. rozsudku nebol odvolaním napadnutý a tak nebol ani predmetom prieskumu odvolacím súdom.

10. Podľa ust. a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodním napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

11. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam pre rozhodnutie vo veci podstatným skutkovým okolnostiam a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho správny právny záver vo veci s poukazom na odvolací súd odkazuje v samej podstate na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Aj odvolací súd dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní dostatočným spôsobom preukázané, že žaloba žalobcu je v zamietajúcej časti rozhodnutia vo veci samej nedôvodná.

12. Podľa § 544 ods. 1 a 2 O. z. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda (1). Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej výpočtu.

13. Podľa čl. 3 Záväzok viazanosti, veta druhá Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, porušením záväzku viazanosti preto je: a) výpoveď Zmluvy Účastníkom, ak výpovedná lehota alebo

iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti, b) žiadosť Účastníka o prenesenie telefónneho čísla uvedeného v tomto dodatku ...., a c) nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy (ďalej len „porušenie záväzku viazanosti“).

14. Podľa článku 3. Zmluvná pokuta, veta prvá, štvrtá, piata a veta šiesta Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb z 27.4.2015, Podnik a Účastník sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne Podniku voči Účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Benefity poskytnuté Účastníkovi na základe tohto dodatku sú uvedené v bode 1. tohto Dodatku alebo v cenníku. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma špecifikovaná v tabuľke číslo 1, ktorá zohľadňuje benefity poskytnuté Účastníkovi podľa tohto Dodatku (ďalej len „základ pre výpočet“). Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie Základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenie záväzku viazanosti podľa písm. a) alebo b) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku alebo do dňa prerušenia poskytovania Služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena c) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku.

15. Podľa strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

16. Podľa v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

17. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku o nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania odvolací súd uvádza:

18. Ako už bolo uvedené vyššie, skutkový stav zistený súdom prvej inštancie uvedený bol pre odvolací súd záväzný ( ) a tento vo svojej podstate (v okolnostiach rozhodných pre posúdenie veci, že žalobca počas prvoinštančného konania neuviedol rozhodujúce skutočnosti vo vzťahu k uplatnenej zmluvnej pokute a tento nárok si uplatňoval bez uvedenia, či, kedy a akým spôsobom bol ukončený záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy, resp. či, kedy a akým spôsobom došlo k prerušeniu poskytovania služieb žalovanému v dôsledku porušenia záväzku viazanosti) ani nebol spochybnený v podanom odvolaní odvolateľom, a preto odvolací sú z neho vychádzal. Pre rozhodnutie o nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu potrebné, aby žalobca na jednej strane skutkovo tvrdil, že žalovaný nielenže porušil záväzok viazanosti, ale bol povinný tvrdiť (a dokázať) aj to, ktorým z dohodnutých spôsobov sa tak stalo (bod 3. Záväzok viazanosti, písm. a), b) alebo c) Dodatku k zmluve) a vzhľadom na dohodnutý spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty aj skutkové okolnosti týkajúce sa či už ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti (či, kedy a akým spôsobom k nemu došlo), alebo prerušenia poskytovania služieb žalovanému v dôsledku porušenia záväzku viazanosti (opäť či, kedy a akým spôsobom k nemu došlo), nakoľko v prejednávanej veci išlo o skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci (uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 236,80 eur). Výška zmluvnej pokuty bola totiž závislá na počte dní trvania zmluvného vzťahu, prípadne poskytovaní dohodnutých služieb. Z obsahu spisu takéto skutkové okolnosti nevyplývajú a tak námietka odvolateľa o nesprávnych skutkových zisteniach (ohľadom vzniku nároku žalobcu na zaplatenie uplatnenej zmluvnej pokuty) z vykonaného dokazovania preto nemohla obstáť. Žalobca nielenže netvrdil dôležité skutkové okolnosti, ale o takýchto okolnostiach ani súdu nepredložil žiadne dôkazy.

19. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že nedôvodnou bola aj námietka žalobcu, že súd nezohľadnil skutočnosť, že zmluvná pokuta bola žalovanému vyúčtovaná v zníženej výške 236,80 eur, so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti, a to vrátane dní, počas ktorých bol žalovaný ešte pripojený, avšak svoje zmluvné povinnosti si neplnil.

20. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza:

21. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná.

Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).

22. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že základnú procesnú povinnosť strán predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). Ide vo svojej podstate o povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom procese, následkom ktorého je potom strata sporu pre neunesenie konkrétneho procesného bremena. Ak teda procesná strana poruší povinnosť tvrdenia, je súd v rámci takzvaného materiálneho vedenia sporu oprávnený a povinný k tejto skutočnosti prihliadnuť a vyhodnotiť ju v komplexe s inými procesnými povinnosťami a bremenami pri rozhodovaní sporu. Súd teda v konkrétnej veci prihliadne i na nedodržanie procesných povinností relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (t. j. substancovať ich pravdivo a úplne). Dôkazná povinnosť rovnako predstavuje špecifickú procesnú povinnosť, ktorou je zaťažená sporová strana, ktorá tvrdí rozhodujúce skutkové tvrdenie.

23. Pokiaľ teda súd prvej inštancie nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty posúdil podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení, na správne zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis, tento správne interpretoval a dospel aj ku správnemu záveru o nemožnosti priznania žalobcovi uplatneného práva pre neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena o skutkových tvrdeniach dôležitých pre rozhodnutie vo veci, námietka nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie potom nemohla obstáť.

24. Pokiaľ ide o námietku o riadnom neodôvodnení rozsudku odvolací súd dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. , , , ). Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 17. marca 2016).

25. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, čo do rozhodovania vo veci samej, uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (). Odvolacia námietka žalobcu, týkajúca sa nedostatku obsahových náležitostí napadnutého rozhodnutia čo do rozhodnutia vo veci samej preto nemohla obstáť.

26. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s a ako vecne správny potvrdil, keď tento rozhodol vecne správne aj o náhrade trov konania. Odvolací súd sa nezaoberal ostatnými námietkami žalobcu, nakoľko vzhľadom na predmet sporu a nedostatok dôležitých skutkových tvrdení žalobcu neboli podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej.

27. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle , v spojení s ust. ), o ktorom v zmysle v spojení s musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

29. výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

30. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

31. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).