Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-187-2023.pdf
PDF · 132.98 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/187/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. - B. XX, zastúpený JUDr. Jozefom Göblom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Pytliacka 15, proti žalovanému: A. A., nar. X.X.XXXX, bytom C. B. XXX, zastúpený Advokátska kancelária ŠARIŠSKÝ s.r.o., so sídlom v Košiciach, Brezová 10, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice sp.zn. K3-16C/57/2020-185 zo dňa 20. septembra 2023
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice č.k. K3-16C/57/2020-185 zo dňa 20. septembra 2023.
Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným rozsudkom zamietol žalobu a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v celom rozsahu.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že nehnuteľnosť v katastrálnom území A., zapísaná na LV č. XXXX ako parcela registra E č. XXX/XX - orná pôda s výmerou 9751 m2 (ďalej len dotknutá nehnuteľnosť) patrí do podielového spoluvlastníctva žalobcu v podiele 1/3 k celku. Žalobca skutkovo žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.6.2020 uzavrel so žalovaným darovaciu zmluvu, ktorou daroval svoj podiel k dotknutej nehnuteľnosti 1/3 k celku žalovanému, pričom pri uzavieraní tejto zmluvy bol uvedený do omylu žalovaným a jeho otcom A. A.. Nikdy nemal vôľu darovať svoj spoluvlastnícky podiel žalovanému, zmluvu si neprečítal a v dobrej viere ju podpisoval s tým, že ide o listinu, ktorá je potrebná pre pozemkový fond v súvislosti so zámerom stavať na pozemku. Po zistení, že podpísal darovaciu zmluvu, od tejto odstúpil a žiadal žalovaného o vrátenie do pôvodného stavu, ale bezúspešne.
3. Vykonaným dokazovaním vzal súd za preukázané uzavretie darovacej zmluvy medzi stranami sporu dňa 10.6.2020, pričom darcami ďalších spoluvlastníckych podielov boli D. A. a A. A., bratia žalobcu (A. A. je zároveň otcom žalovaného). K podpisu darovacej zmluvy darcami došlo pred obcou Košické Oľšany dňa 10.6.2020, pričom žalobca podpísal darovaciu zmluvu o 8.15 hod., D. A. o 8.50 hod. a A. A. o 8.55 hod. V súčasnosti je na LV XXXX, kat. úz. A. zapísaný ako výlučný vlastník parcely registra E č. XXX/XX na základe vyššie uvedenej darovacej zmluvy žalovaný, keďže vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 29.6.2020. Za preukázané vzal súd aj odstúpenie od darovacej zmluvy žalobcom listom zo dňa 26.6.2020 z dôvodu uvedenia do omylu a podvodu. Z výpovedí sporových strán, svedkov A. A., A. A. a svedkyne E. A. súd zistil okolnosti uzavretia darovacej zmluvy a okolnosti, ktoré následne viedli žalobcu k odstúpeniu od darovacej zmluvy.
4. Súd konštatoval, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže na základe rozsudku môže byť zapísané jeho vlastníctvo k dotknutej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností (odkaz na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/56/2003).
5. Právne posudzoval vec podľa §§ 3, 37, 39, 39a, 48 ods. 1, 49a, 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať žiaden z ním tvrdených dôvodov neplatnosti darovacej zmluvy, z ktorých dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
6. Žalobca pritom v konaní tvrdil, že chýbala jeho vôľa uzavrieť darovaciu zmluvu, že bol uvedený do omylu, že žalovaný a jeho otec A. A. konali v rozpore s dobrými mravmi a pri uskutočnení právneho úkonu bola zneužitá jeho tieseň, neskúsenosť, rozumová vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť a ľahkomyseľnosť.
7. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že bol pri podpisovaní darovacej zmluvy uvedený do omylu, súd uviedol, že žalobca nepreukázal uzavretie darovacej zmluvy v omyle, ktorý mal vychádzať z tej skutočnosti, že podpisuje iné listiny, týkajúce sa výstavby chatky resp. v súvislosti so Slovenským pozemkovým fondom. Konštatoval, že z písomnej darovacej zmluvy nepochybne už pri letmom nahliadnutí na identifikáciu strán a označenie uzavieraného úkonu vyplýva, čo je obsahom listiny, pričom je zrejmé a viditeľné, že išlo o darovanie nehnuteľností a žalobca je jednoznačne a nezameniteľne označený ako prvý darca na prvej strane zmluvy i na mieste, kde zmluvu podpisoval. Súd uzavrel, že žalobca ako človek plne spôsobilý na právne úkony si musel byť vedomý toho, čo podpisuje, zvlášť za okolností, že úkon darovania nevykonal prvýkrát. Sám bol už predtým obdarovaný svojim otcom a daroval pozemok svojmu synovi (a neskôr i manželke). Zároveň konštatoval, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že na stretnutiach sa bratia (žalobca, D. A. a A. A.) rozprávali o pozemkoch, keďže o tom mali vedomosť aj príbuzní žalobcu. Žalobca zároveň ani netvrdil, že mu bolo počas podpisovania zmluvy pred obcou znemožnené nazrieť do písomnosti, ktorú podpisuje. Podľa časov na overovacích doložkách na zmluve súd ustálil, že bratia – darcovia strávili na obecnom úrade viac ako pol hodinu a uvedený čas je dostatočný pre zistenie a prípadné informovanie, čo žalobca podpisoval. Nebola teda preukázaná existencia právne podstatného omylu, zakladajúceho relatívnu neplatnosť darovacej zmluvy. V nadväznosti na tento záver konštatoval aj následné neplatné odstúpenie zmluvy, keďže neboli splnené zákonné predpoklady pre platné odstúpenie od zmluvy a v darovacej zmluve nebola dohodnutá možnosť odstúpenia od zmluvy.
8. K tvrdeniu žalobcu, že mu chýbala vôľa uzavrieť darovaciu zmluvu súd uviedol, že vykonaným dokazovaním nezistil nedostatok slobody vôle žalobcu pri darovaní svojho podielu na dotknutej nehnuteľnosti. Neboli zistené žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať prinútenie žalobcu k uskutočneniu darovania. Sám žalobca potvrdil, že k úkonu nebol nikým nútený a nebola preukázaná ani absencia vážnosti prejavu vôle žalobcu pri uzavretí zmluvy. Zároveň išlo o určitý a zrozumiteľný právny úkon, pretože z písomného vyhotovenia darovacej zmluvy vyplynuli všetky zákonom požadované náležitosti daného právneho úkonu a v darovacej zmluve bol jednoznačne a zrozumiteľne vyjadrený prejav zmluvných strán. Súd teda nezistil ani žiaden dôvod absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy podľa § 37 Občianskeho zákonníka.
9. K tvrdeniu žalobcu, že darovacia zmluva je v rozpore s dobrými mravmi a z tohto dôvodu neplatná súd uviedol, že tvrdené konanie otca žalovaného A. A., ktoré má byť v rozpore s dobrými mravmi, preukázané nebolo. Žalobca argumentoval tým, že je alkoholikom, čo otec žalovaného A. A. využil a vzal ho podpísať zmluvu potom, čo mu kúpil alkohol a zároveň všetky stretnutia boli „tajné“ u otca žalovaného. Tieto tvrdenia žalobca podľa záveru súdu nepreukázal, keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané uskutočnenie niekoľkých stretnutí medzi žalobcom a jeho bratmi, na ktorých sa jednalo o pozemku, o čom boli informovaní aj príbuzní žalobcu. Aj keď v období pred podpisom darovacej zmluvy bol žalobca hospitalizovaný, v konaní nebolo zistení a ani tvrdené, že by v čase darovania konal v takej duševnej poruche (či už v dôsledku požívania alkoholu alebo z iných dôvodov), ktorá by ho robila na uvedený úkon neschopným podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K podpisu zmluvy žalobcom došlo ráno o 8.15 hod., čo nezodpovedá tvrdeniu žalobcu, že mu brat A. volal do práce a po práci o 14.00 hod. ho vyzdvihol a šli podpísať na obecný úrad darovaciu zmluvu. Skutočnosť, že žalobcu mal otec žalovaného vyzdvihnúť v práci, vylučuje aj výpoveď manželky žalobcu, ktorá uviedla, že k podpisu darovacej zmluvy došlo potom, čo bol žalobca hospitalizovaný a bol dlhší čas práceneschopným. 9.1 K splnomocneniu darcov v darovacej zmluve na prípadné opravy zmluvy obdarovaným v ich mene a na prevzatie rozhodnutia o povolení vkladu obdarovaným súd uviedol, že nejde o bežnú súčasť
darovacej zmluvy, avšak takáto dohoda zmluvných strán je možná a v prejednávanom prípade je v zmluve uvedená zvýrazneným písmom a nemožno ju charakterizovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Taktiež miesto, kde sa uskutočnilo overenie podpisu (obec C. B.), je irelevantné, išlo o obec, v ktorej žije žalovaný a jeho otec a po podpise zmluvy tam spolu bratia posedeli. 9.2 Súd zohľadnil aj tú skutočnosť, ktorá vyplynula z vykonaného dokazovania, že žalobca a jeho brat D. dostali od svojich rodičov viac nehnuteľností ako otec žalovaného, čo malo byť odôvodnené tým, že žalobca a brat D. bývali v rovnakej obci ako ich rodičia a mali ich dochovať. Starostlivosť o rodičov nepochybne zabezpečoval aj otec žalovaného A. A., a preto súd uveril tvrdeniu, že bratia sa dohodli na darovaní svojich podielov žalovanému, ktorý bol synom ich brata A.. Súd teda nezistil, že by uzavretie tejto darovacej zmluvy bolo konaním v rozpore s dobrými mravmi a z toho dôvodu vylúčil aj neplatnosť tohto právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
10. K žalobcom tvrdenej neplatnosti darovacej zmluvy z dôvodu, že pri jej uzavretí bola zneužitá jeho tieseň, súd uviedol, že § 39a Občianskeho zákonníka sa vzťahuje len na odplatné úkony a netýka sa bezodplatných zmlúv, ku ktorým patrí aj zmluva darovacia.
11. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdených dôvodov neplatnosti darovacej zmluvy, nebolo možné jeho žalobe vyhovieť.
12. V súvislosti s neunesením dôkazného bremena žalobcom súd uviedol, že žalobca v priebehu konania rozširoval dôvody neplatnosti zmluvy a jeho skutkové tvrdenia si vo viacerých smeroch odporovali s ním produkovanými dôkazmi - jeho účastníckou výpoveďou, výpoveďou svedkov i listinnými dôkazmi. Žalobcom boli rozporne uvádzané základné okolnosti predchádzajúce podpisu zmluvy – kto mu vysvetľoval potrebu jeho podpisu, kto a kedy ho odviezol na obecný úrad, ako aj kto následne volal jeho bratovi A.. Na druhej strane verzia žalovaného o uskutočnení jeho právneho úkonu bola vierohodná, keďže jeho tvrdenia boli počas konania nemenné a boli v zhode s ostatnými vykonanými dôkazmi - svedeckými výpoveďami i predloženými listinnými dôkazmi.
13. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol a v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania, keďže nezistil dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP.
14. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd určí, že do jeho podielového spoluvlastníctva patrí nehnuteľnosť zapísaná na LV XXXX, kat. územie A. ako parcela registra E č. XXX/XX s výmerou 9.751 m2 v podiele 1/3 k celku a zaviaže žalovaného nahradiť mu trovy celého konania, alternatívne navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytýkal súdu nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov, v dôsledku toho nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci a zároveň namietal aj nespreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku.
15. V odvolaní argumentoval tým, že súd nezohľadnil všetky ním uvádzané skutočnosti, konkrétne:
- stretávanie sa bratov pred podpisom darovacej zmluvy, vždy tajne, vždy bez manželiek alebo detí, vždy len v trojici, v altánku a vždy pri alkohole,
- skutočnosť, že aj nebohý D. A. podpísal odstúpenie od zmluvy a tiež podal žalobu, hoci následne jeho dedičia zobrali žalobu späť,
- podpis zmluvy v obci svedka A. A., otca žalovaného, a nie v obci A., kde mal trvalý pobyt žalobca a nebohý D. A.,
- rozpor v dôvodoch uzavretia darovacej zmluvy, keď žalovaný tvrdil, že chcel mať pozemok pod lesom, kde by choval zvieratá a jeho otec A. tvrdil, že to mala byť kompenzácia za dochovanie rodičov,
- skutočnosť, že žalobca má troch synov, ktorým už daroval a chcel im aj tento majetok darovať, prečo by daroval cudziemu človeku,
- žalobca je alkoholikom a súd mal túto skutočnosť zohľadniť a vo zvýšenej miere ho chrániť a zohľadniť aj jeho psychické problémy a liečenie s tým spojené,
- žalobca ani nebohý D. A. nemali žiadne vyhotovenie zmluvy, túto pripravil A. A., dal do nej zakomponovať aj klauzulu o doručovaní rozhodnutí len žalovanému,
- súd neakceptoval priznanie A. A. v telefonickom rozhovore s manželkou žalobcu, že žalobcu podviedol,
- sporná nehnuteľnosť má výmeru 10.000 m2 a je tak až neuveriteľné, aby niekto daroval 1/3 z tak veľkej parcely cudziemu človeku, v prípade podielu žalobcu je to 3.300 m2.
16. Žalobca znovu zopakoval obsah svojej výpovede v konaní pred súdom prvej inštancie a zotrval na tom, že bol uvedený do omylu pri uzavieraní darovacej zmluvy a naviac tento právny úkon neurobil slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Zotrval tiež na tvrdení, že jeho brat A. A. zneužil jeho tieseň, neskúsenosť a dôverčivosť, pretože vedel o jeho problémoch s alkoholom, rovnako aj u brata D., vedel o opakovaných hospitalizáciách žalobcu a jeho psychických problémoch, pričom využil dobrosrdečnosť a radosť zo stretnutia bratov. Žalobca pritom chcel len pomôcť svojmu bratovi a stále bol v presvedčení, že ide o vysporiadanie pozemkov so Slovenským pozemkovým fondom. Zopakoval ďalej svoje tvrdenia o stretávaní sa tajne, vždy len v trojici, v altánku a vždy pri alkohole a konanie a správanie brata A. A. označil ako konanie rozporné s dobrými mravmi.
17. Vytýkal súdu, že nedodržal postup pri hodnotení dôkazov, nehodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti a neprihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Nakoniec namietal aj nepreskúmateľnosť rozsudku a zo všetkých týchto dôvodov považoval rozsudok za vecne nesprávny.
18. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
20. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 5. marca 2024 o 9.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 27. februára 2024 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
22. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b/), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d/), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).
23. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
24. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a neboli zistené žiadne porušenia procesných práv ani žiadne vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie v spore, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
25. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom sporu a súd sa (veľmi prehľadne a chronologicky) vyporiadal so všetkými žalobcom tvrdenými dôvodmi neplatnosti darovacej zmluvy.
26. Žalobca v odvolaní v podstatnej časti už len opakuje argumenty uvádzané v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, a preto jeho
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.
27. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu, v zmysle ktorého darovacia zmluva bola uzavretá žalobcom (i žalovaným) slobodne a vážne, išlo o úkon určitý a zrozumiteľný (§ 37 ods. 1 OZ), urobený osobami, ktoré mali spôsobilosť na právne úkony a nekonali v duševnej poruche, ktorá by ich robila na tento právny úkon neschopnou (§ 38 OZ), zmluva neodporuje zákonu ani ho neobchádza a neprieči sa ani dobrým mravom (§ 39 OZ, § 3 OZ), nejde ani o úkon, urobený žalobcom (žalovaným) v omyle (§ 49a OZ), teda nejde o neplatný (absolútne ani relatívne) právny úkon.
28. Odvolací súd sa stotožňuje tiež so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti odstúpenia od tejto darovacej zmluvy z dôvodu, že zmluvné strany si v darovacej zmluve nedohodli možnosť odstúpiť od darovacej zmluvy z akéhokoľvek dôvodu a zákonný dôvod pre odstúpenie od zmluvy (konanie v omyle vyvolaného druhou stranou úmyselne alebo podvodným konaním) vykonaným dokazovaním preukázaný nebol.
29. Žalovaný je na základe tejto platnej darovacej zmluvy vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti v celom rozsahu, teda je vlastníkom aj podielu 1/3, ktorý pôvodne patril žalobcovi, z ktorých dôvodov nebolo možné žalobe žalobcu o určenie vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti v rozsahu podielu 1/3 k celku vyhovieť.
30. Súd svoje úvahy, ako dospel k vyššie uvedeným záverom, podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval v prejednávanom spore, tieto úvahy sú správne, niet v nich žiadneho logického rozporu a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje, odkazuje na ne a na tomto mieste ich neopakuje.
31. Odôvodnenie rozsudku má všetky zákonnom predpísané náležitosti v zmysle ust. § 220 ods. 1, 2 CSP a dáva odpoveď aj na všetky odvolacie námietky žalobcu, keďže ide o skutočnosti, ktoré boli uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu.
32. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:
33. Predmetom konania je žaloba o určenie vlastníckeho práva žalobcu v dôsledku neplatne uzavretej darovacej zmluvy so žalovaným k spoluvlastníckemu podielu 1/3 k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX kat. úz. A. ako parc. registra E č. XXX/XX - orná pôda s výmerou 9.751 m2. Neplatnosť darovacej zmluvy žalobca odôvodnil tým, že konal v omyle, že tento úkon neurobil slobodne a vážne, že otec žalovaného zneužil jeho tieseň a dôverčivosť, a že darovacia zmluva je neplatná aj pre rozpor s dobrými mravmi.
34. Podstatou odvolacích námietok žalobcu je nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie, v dôsledku čoho súd z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil. Žalobca namieta aj nepreskúmateľnosť rozsudku v dôsledku absencie skutkových a právnych záverov.
35. Pokiaľ žalobca namieta, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd poukazuje na ust. § 191 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd hodnotí dôkazy z hľadiska ich dôležitosti (relevancie vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (z pohľadu jeho získania) a pravdivosti (hodnovernosti zdroja). Súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, ktorá v civilnom procese predstavuje zložitý myšlienkový proces sudcu. Hodnotiaca úvaha musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci, nesmie byť v rozpore s prírodnými zákonmi, musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe a podobne. Výsledky hodnotenia dôkazov sú aj súčasťou odôvodnenia rozsudku, lebo z ust. § 220 ods. 2 CSP vyplýva povinnosť súdu v odôvodnení rozsudku stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a podobne.
36. Súd v prejednávanej veci vykonal všetky dôkazy podstatné z hľadiska zistenia skutkového stavu pre rozhodnutie v danom spore a vyššie uvedený postup hodnotenia dôkazov dôsledne zachoval. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, aké dôkazy súd vykonal, aké skutkové zistenia z jednotlivých dôkazov vyplynuli a ako tieto dôkazy vyhodnotil, pričom je zrejmé, že dôkazy hodnotil nielen jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd zároveň uviedol, z akého dôvodu nemal preukázané všetky tvrdenia žalobcu. Úvahy súdu pri hodnotení dôkazov sú podrobne uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku a sú preskúmateľné tak stranami sporu, ako aj odvolacím súdom.
37. Odvolací súd v hodnotení dôkazov nezistil žiaden logický rozpor a nemožno tak prisvedčiť žalobcovi, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec aj nesprávne právne posúdil.
38. K jednotlivým žalobcom uvádzaným skutočnostiam v odvolaní, na ktoré podľa jeho názoru súd prvej inštancie neprihliadol, odvolací súd uvádza, že: -stretávanie bratov pred podpisom zmluvy nebolo tajné, keďže o ich stretnutiach vedeli rodinní príslušníci žalobcu, syn žalobcu ich dokonca videl stretávať sa a počul ich z domu a stretávanie sa v neprítomnosti manželiek bratov a ich detí bolo logické z dôvodu, že išlo o ich výlučný majetok a na rozhodovanie pre nakladanie s týmto majetkom nebol potrebný súhlas ani ich manželiek a ani ich detí,
- skutočnosť, ako vnímal situáciu nebohý D. A., už nie je možné preukázať a rozhodujúca je vôľa jeho právnych nástupcov, ktorí zobrali žalobu späť,
- miesto, kde došlo k podpisu darovacej zmluvy, nemá žiaden vplyv na platnosť darovacej zmluvy – k podpisu darovacej zmluvy došlo v mieste trvalého pobytu žalovaného ako jednej zo zmluvných strán a žalobca ani neuvádza, aký vplyv by mohlo mať podpísanie darovacej zmluvy v obci Ploské na platnosť právneho úkonu,
- motív podpisu darovacej zmluvy zo strany svedka A. A. a zo strany žalovaného bol logicky odlišný, keďže išlo o protichodné zmluvné strany (A. A. bol darcom a žalovaný obdarovaným); nie je nelogické ani to, že žalovaný chcel získať pozemok na chov zvierat a žalobca (a brat D.) daroval svoj podiel žalovanému ako kompenzáciu pre brata A., že dochoval (namiesto neho) rodičov, čo nakoniec uviedol aj súd prvej inštancie, -súd nie je povinný riešiť, prečo sa žalobca rozhodol darovať svoj podiel synovi brata A. za situácie, že má vlastné deti, ktorým by nehnuteľnosť mohol darovať; okrem toho dôvod darovania vyplýva z bodu uvedeného vyššie,
- nie je zrejmé odvolaciemu súdu, ako mal podľa názoru žalobcu zohľadniť súd, že je alkoholikom a z akého dôvodu mu mal poskytnúť zvýšenú ochranu; ak žalobca trpel touto chorobou, v konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by v dôsledku tejto choroby nemal spôsobilosť na právne úkony alebo že by konal v duševnej poruche, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopnou (§ 38 OZ) a neboli preukázané ani žiadne jeho psychické problémy, ktoré by ho robili neschopným na tento právny úkon,
- súd sa vysporiadal aj s tou skutočnosťou, že žalobca a jeho brat nemali žiadne vyhotovenie darovacej zmluvy, keď v odseku 40 odôvodnenia uviedol, že takáto dohoda síce nie je bežnou súčasťou darovacej zmluvy, je však možná a v prejednávanej veci bola aj uvedená zvýrazneným písmom, pričom takáto dohoda nie je bez ďalšieho v rozpore s dobrými mravmi; darovacia zmluva bola vyhotovená osobou znalou práva,
- tvrdené priznanie A. A. v telefonickom rozhovore s manželkou žalobcu o tom, že mal podviesť žalobcu a brata D. v konaní nebolo preukázané, s čím sa súd taktiež vysporiadal,
- samotná veľká výmera darovaného pozemku nemôže bez ďalšieho spochybňovať vôľu žalobcu pri uzavretí darovacej zmluvy v prospech svojho synovca – príbuzného, teda nie cudzieho človeka.
39. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, nestačí v konaní iba tvrdiť určité skutočnosti – dôvody neplatnosti právneho úkonu, ale tieto dôvody musí žalobca v konaní aj preukázať a vykonaným dokazovaním nebol preukázaný žiaden dôvod neplatnosti darovacej zmluvy a ani žiaden dôvod pre platné odstúpenie od darovacej zmluvy.
40. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje aj na ustanovenia CSP upravujúce tzv. procesné bremená resp. povinnosti, a to povinnosť tvrdenia a dôkazu, t. j. bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť
jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že účastník, ktorý má povinnosť tvrdenia, nesie tiež zodpovednosť za to, že sa súd potrebnú skutočnosť dozvie. Ak toto bremeno neunesie, prejaví sa to z jeho strany negatívne na výsledku sporu. Dôkazná povinnosť je povinnosť účastníka označiť dôkazné prostriedky k preukázaniu tvrdených skutočností. Táto povinnosť je sprevádzaná inštitútom dôkazného bremena, spočívajúceho v povinnosti dokazovať skutkové okolnosti predpokladané právnou normou, na základe ktorej účastník uplatňuje deklarované právo. Pokiaľ sa mu to nepodarí a dôkazné bremeno neunesie, prejaví sa to v procesnej rovine v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho účastníka, ktorý má v konečnej fáze procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený súdu.
41. Právny úkon je neplatný pre omyl podľa § 49a Občianskeho zákonníka len vtedy, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá bola pre právny úkon rozhodujúc resp. podstatná a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť v čase právneho úkonu. Osoba, ktorá sa omylu dovoláva, je povinná si sama podľa okolností konkrétneho prípadu zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/192/2008 z 1.1.2010).
42. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca bol uvedený žalovaným (alebo treťou osobou) do omylu pri uzatváraní darovacej zmluvy alebo že by omyl musel byť druhej strane známy. Uzavretiu zmluvy predchádzali opakované stretnutia bratov a až na základe ústnej dohody bratov dal otec žalovaného vypracovať písomnú darovaciu zmluvu. Pred podpisom darovacej zmluvy na obecnom úrade mal žalobca možnosť zmluvu si prečítať, pričom táto bola viditeľne označená ako darovacia zmluva a žalobca bol zrozumiteľne označený ako darca, pričom už v minulosti darovaciu zmluvu uzavieral so svojím synom a bol aj sám obdarovaný zo strany svojho otca, preto následky tohto právneho úkonu mu museli byť zrejmé aj z vlastnej skúsenosti. Súd teda správne uzavrel nepreukázanie existencie právne podstatného omylu, zakladajúceho relatívnu neplatnosť darovacej zmluvy.
43. V nadväznosti na vyššie uvedený správny záver súdu o neexistencii omylu na strane žalobcu pri uzavieraní darovacej zmluvy súd dospel k správnemu záveru o neplatnosti odstúpenia od darovacej zmluvy zo strany žalobcu z dôvodu neexistencie zákonného dôvodu ani iného dôvodu, ktorý by bol zmluvnými stranami priamo dohodnutý ako možný dôvod pre odstúpenie od zmluvy.
44. Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
45. Právny úkon je urobený slobodne, ak k prejavu vôle nebol účastník právneho vzťahu prinútený určitými okolnosťami, bez ktorých by k takému úkonu nedošlo. O slobodný úkon nejde v prípade, ak je úkon výsledkom priameho fyzického donútenia alebo v praxi sa častejšie vyskytujúceho psychického donútenia, a to predovšetkým prostredníctvom bezprávnej vyhrážky.
46. Ďalšou podmienkou platnosti právneho úkonu je jeho vážnosť. Právny úkon nie je vykonaný vážne, pokiaľ podľa objektívnych okolností daného prípadu konajúci nechcel vyvolať následky, ktoré s takýmto prejavom vôle normy občianskeho práva spájajú. Otázka, či úkon bol urobený vážne, je predovšetkým skutkovou otázkou, a to zistením okolností, za ktorých bol úkon urobený, teda, či konajúci sledoval vyvolanie takých účinkov, ktoré s prejavom vôle spája právny poriadok. K vnútornej výhrade konajúceho sa pri posudzovaní platnosti právneho úkonu z pohľadu vážnosti vôle neprihliada.
47. Pre spochybnenie vážnosti vôle však nepostačuje subjektívne presvedčenie konajúceho subjektu, že sú tu okolnosti, z ktorých je zrejmé, že jeho vôľa nebola vážna, ale existencia takých okolností, z ktorých druhá strana musela rozpoznať, že vôľa konajúceho nie je vážna. O nedostatok vážnosti vôle by teda nešlo, aj keby konajúci subjekt skutočne nechcel úkon urobiť, pretože k vnútornej výhrade sa pri posudzovaní vážnosti vôle a platnosti právneho úkonu neprihliada (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/429/2014 zo dňa 31.5.2016).
48. Následkom absencie slobody vôle alebo vážnosti právneho úkonu je jeho absolútna neplatnosť, ktorá pôsobí priamo zo zákona a od začiatku a bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal.
49. V danom prípade vykonaným dokazovaním nebol preukázaný nedostatok slobody vôle žalobcu pri darovaní, pri uzavieraní darovacej zmluvy nebol tvrdený ani preukázaný žiadny fyzický ani psychický nátlak na žalobcu, žalobca uvedený právny úkon vykonal teda slobodne a nebol preukázaný ani nedostatok vážnosti vôle, t.j. že by šlo o úkon predstieraný alebo úkon vyvolaný žartom.
50. Vychádzajúc z písomného vyhotovenia darovacej zmluvy, ktorá bola žalobcom podpísaná, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že išlo aj o úkon určitý a zrozumiteľný, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a prejav vôle zmluvných strán je v tomto právnom úkone jednoznačne a zrozumiteľne vyjadrený. Správne preto súd uzavrel, že darovacia zmluva nie je neplatným právnym úkonom ani podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
51. Odvolací súd zdôrazňuje, že o nedostatok vážnosti vôle nejde, aj keby konajúci subjekt skutočne nechcel úkon urobiť, pretože k vnútornej výhrade sa pri posudzovaní vážnosti vôle a platnosti právneho úkonu neprihliada.
52. K obrane žalobcu spočívajúcej v tvrdení, že si neprečítal dokument, ktorý podpisoval a dôveroval otcovi žalovaného, že podpisuje dokument potrebný pre Slovenský pozemkový fond odvolací súd uvádza, že stále platí stará rímska zásada „právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým, bedlivým“ (vigilantibus iura scripta sunt), ktorá vyžaduje, aby každý zachoval aspoň minimálnu mieru opatrnosti, ku ktorej určite patrí aj znalosť obsahu dokumentu šifrovaného vlastnou rukou; pokiaľ takto žalobca nekonal a neprečítal si dokument, ktorý podpísal, musí znášať dôsledky svojho konania a túto okolnosť nemožno pričítať na ťarchu žalovaného. 52.1. Osobitne vo vzťahu k podpisu pripravenej písomnej zmluvy judikatúra uzavrela, že konajúca osoba je povinná venovať náležitú pozornosť obsahu listiny, ktorú podpisuje a nemôže sa následne dovolávať toho, že listina ním podpísaná nevyjadruje jeho vôľu, ak tejto listine nevenoval pozornosť (rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 179/2011).
53. V darovacej zmluve zmluvné strany vyhlásili, že si túto zmluvu prečítali, že zodpovedá ich skutočnej vôli a že prejavy vôle obsiahnuté v tejto zmluve urobili slobodne, po náležitom uvážení, pričom nekonali pod vplyvom omylu alebo v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju podpisujú.
54. Tvrdenie žalobcu v odvolaní, že otec žalovaného A. A. zneužil žalobcovu tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, jeho dobrosrdečnosť a nadšenie a radosť zo stretnutia bratov, nemá podklad po vykonanom dokazovaní a ide o subjektívnu interpretáciu okolností uzavretia darovacej zmluvy, ktorá nebola vykonanými dôkazmi objektivizovaná.
55. Uzavretie zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok bez ľahšieho nezakladá neplatnosť právneho úkonu, ale v zmysle § 49 Občianskeho zákonníka zakladá právo od zmluvy odstúpiť. Žalobca od zmluvy z týchto dôvodov neodstúpil, keďže ako dôvod odstúpenia v zmluve uviedol konanie v omyle, vyvolanom žalovaným a jeho otcom A. A..
56. Odhliadnuc aj od nevyužitia práva žalobcu v zmysle § 49 Občianskeho zákonníka od zmluvy odstúpiť, uzavretie darovacej zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok v konaní preukázané nebolo.
57. Správne tiež súd uzavrel, že ust. § 39a Občianskeho zákonníka o úžere sa týka iba odplatných právnych úkonov, medzi ktoré darovacia zmluva nepatrí, preto dovolávanie sa neplatnosti právneho úkonu z dôvodov v zmysle § 39a Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy.
58. Správne ďalej súd uzavrel, že zmluva samotná nie je v rozpore s dobrými mravmi a ani konanie, ktoré predchádzalo uzavretiu darovacej zmluvy, nemožno hodnotiť ako výkon práv v rozpore s dobrými mravmi, z ktorého dôvodu darovacia zmluva nie je neplatná ani v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom alebo pre rozpor s dobrými mravmi.
59. V rozpore s dobrými mravmi (§ 3 OZ) je právny úkon, ktorý nezodpovedá mravným zásadám, prípadne kultúrnym a spoločenským normám, ktoré sú všeobecne prijímané v určitej spoločnosti a vytvárajú tak všeobecnú mienku o tom, čo je touto spoločnosťou akceptovateľné a považované za poctivé konanie. Právny úkon sa vo všeobecnosti prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah alebo
účel ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bol v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Súdna prax rozlišuje dva hlavné dôvody, pre ktoré môže byť právny úkon neplatný pre rozpor s dobrými mravmi: buď sa právnym úkonom sledujú nemravné ciele alebo má právny úkon nemravné dôsledky (F. G., Občiansky zákonník, Veľký komentár, 1. zväzok, Eurokódex 2017, str. 511-512).
60. V prejednávanom spore vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by darovacou zmluvou boli sledované nemravné ciele alebo žeby táto darovacia zmluva mala nemravné dôsledky. Zo strany žalovaného motívom pre uzavretie darovacej zmluvy bolo získať pozemok na postavenie chatky a na chov zvierat, ktorý motív nemožno považovať za nemravný cieľ a darovacia zmluva, uzavretá žalovaným za týmto cieľom, nemá ani nemravné dôsledky.
61. Pokiaľ žalobca videl rozpor s dobrými mravmi v konaní a správaní otca žalovaného A. A. pred podpisom darovacej zmluvy, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že otec žalovaného ani žalovaný sa nedopustili žiadneho správania vo vzťahu k žalobcovi, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako odporujúce dobrým mravom. Ako už bolo uvedené viackrát, uzavretiu darovacej zmluvy predchádzali spoločné viaceré stretnutia a až po ústnej dohode došlo k uzavretiu darovacej zmluvy, pričom postup v súvislosti s uzavretím darovacej zmluvy bol štandardný (najprv ústna dohoda, následne vypracovanie písomnej zmluvy osobou znalou práva a nakoniec podpis zmluvy na obecnom úrade).
62. Nenáležitá je aj odvolacia námietka o nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti napadnutého rozsudku, keďže tento má všetky zákonom predpísané náležitosti, je preskúmateľný tak stranami sporu, ako aj odvolacím súdom a nedošlo preto k porušeniu práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie tým, že by mu bola odňatá možnosť brániť sa proti nepreskúmateľným záverom súdu prvej inštancie.
63. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane výroku o náhrade trov prvoinštančného konania.
64. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnému žalovanému v plnom rozsahu. Odvolací súd preto zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ust. § 251 CSP.
65. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 373 ods. 2 poslednej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).