Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/3/2016

Uznesenie

Okresný súd Rožňava v právnej veci žalobcu Z. O., J.. XX.XX.XXXX, G. Č. XXXX/XX, XXX XX V., zastúpený JUDr. Pavol Kontra, advokát, Čučmianska dlhá 21, 048 01 Rožňava, proti žalovanému Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zastúpený JUDr. Peter Škerlík, advokát, J. Ťatliaka 2051/8, 026 01 Dolný Kubín, o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

I. Súd náhradu trov konania žalovanému n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca podaným návrhom na obnovu konania sa domáhal povolenia obnovy konania v zmysle ust. . V priebehu konania právny zástupca žalobcu uviedol, že vzhľadom na zmenu procesného predpisu povolenia obnovy konania sa domáha v zmysle ust. (ďalej len ). Uviedol, že platobným rozkazom Okresného súdu Rožňava sp. zn. zo dňa 13.12.2010 súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému istinu 1.703,98 eur a príslušenstvom z titulu uzatvorenej Zmluvy o pripojení č.2481660 v znení jej dodatku. Poukázal na to, že v pôvodnom konaní bol vydaný platobný rozkaz, pričom súd neskúmal, či v predmetnom právnom vzťahu existujú neprijateľné zmluvné podmienky vo vzťahu k spotrebiteľovi a v tom vidí naplnenie dôvodov pre obnovu konania v zmysle ust. .

2. Na návrh žalobcu bol pripojený spis Okresného súdu Rožňava sp. zn. , z obsahu ktorého (čl. 47 a 48 spisu) súd zistil, že na platobnom rozkaze Okresného súdu Rožňava sp. zn. zo dňa 12.12.2010 je síce vyznačená právoplatnosť dňom 04.01.2011, avšak z doručenky o doručovaní tohto platobného rozkazu vyplýva, že nebol doručený do vlastných rúk Z. O. - žalobcovi podľa príslušných ustanovení v platnom znení v čase doručovania platobného rozkazu.

3. Právny zástupca žalobcu tvrdil, že zásielku obsahujúcu platobný rozkaz mohla prevziať jedine matka žalobcu, ktorá však nevedela čítať ani písať. Žalobca nie je si vedomý, že by splnomocnil niekoho na preberanie pošty ako splnomocnenca.

4. Na základe týchto zistených skutočností žalobca žalobu v celom rozsahu vzal späť vychádzajúc z toho, že vznikli pochybnosti o právoplatnosti platobného rozkazu, nakoľko nebolo preukázané doručenie platobného rozkazu žalobcovi do vlastných rúk, čím nie je splnená základná procesná podmienka obnovy konania. O náhrade trov konania navrhoval rozhodnúť tak, že súd žiadnej zo strán neprizná náhradu trov konania. Tento svoj návrh odôvodnil vyššie uvedenými skutočnosťami, ako aj mimoriadne zlou finančnou, majetkovou a sociálnou situáciou žalobcu, ktorá vyplýva z rozhodnutia Centra právnej pomoci, nakoľko žalobcovi bol ustanovený advokát Centrom právnej pomoci.

5. Žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby, avšak nesúhlasil s tým, aby súd žalovanému náhradu trov nepriznal. Poukázal na to, že neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému.

6. Na základe späťvzatia žaloby súd konanie zastavil uznesením zo dňa 16.10.2018 a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalobcu.

7. Proti výroku č. II o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Košiciach po preskúmaní uznesenia súdu prvej inštancie a konania, ktorému mu predchádzalo, uznesením sp. zn. zo dňa 27.02.2019 zrušil uznesenie vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia odvolací súd uviedol, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní v zmysle ust. . Pri zastavení konania sa aplikuje po zohľadnení skutočnosti, ktorá strana procesne zavinila zastavenie konania. Aplikácia ust. pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, ak sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý v rozhodnutí je potrebné aj náležite odôvodniť. Výnimočnosť prípadu môže spočívať tak v okolnostiach u strán sporu, ale aj v okolnostiach danej veci. Ustanovenie v zmysle zaužívanej judikatúry nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie v zmysle svojvôle súdu, ale ide o také ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (uznesenie NS SR z 28.1.2010 sp. zn. ). Účelom ustanovenia je teda umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára práve sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť k rozhodnutiu súdu inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa vyplývajú teda buď zo sociálneho aspektu, kedy povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch sa zohľadňujú osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada sa na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže teda súd dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (uznesenie Ústavného súdu SR z 8.12.2011 sp. zn. -14 po prispôsobení novej úprave). Ustanovenie neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale práve k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znáša svoje trovy konania sám, preto sa javí spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu a s okolnosťami uplatnenia nároku a pod. (uznesenie NS SR z 18.1.2012 sp. zn. ). Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vôbec nezaoberal možnosťou použitia ust. , hoci jeho aplikácia nie je vylúčená ani pri zastavení konania. Nezohľadňoval okolnosti prípadu a ani situáciu žalobcu, hoci mu bolo známe, že tomuto rozhodnutím Centra právnej pomoci zo dňa 30.11.2015 bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a bol mu určený advokát. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konania v súlade s ustanovením skúmať existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa odôvodňujúcich použitie tohto ustanovenia pri rozhodovaní o nároku žalovaného na náhradu trov konania.

8. V ďalšom konaní súd skúmal možnosť použitia ustanovenia pre rozhodnutie o náhrade trov konania.

9. Súd vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby v súdom určenej lehote oznámil a preukázal osobné, majetkové a zárobkové pomery žalobcu a na preukázanie tvrdení predložil listinné dôkazy na preukázanie osobných, majetkových a zárobkových pomerov žalobcu.

10. Právny zástupca žalobcu písomným podaním doručeným súdu dňa 07.05.2020 uviedol, že žalobca je zamestnaný, ale jeho príjem je len na úrovni životného minima, pričom zo svojho príjmu platí náklady na byt, ktorý naďalej vlastní v V., ktorý je navyše zaťažený exekučným záložným právom. Okrem poplatkov za vodu a elektrinu platí mesačné splátky hypotéky, ktorá činí 150,- eur mesačne. Ďalšie náklady predstavujú náklady na lieky, ktoré má predpísané od psychiatra vo výške 20,- eur mesačne, stravu, hygienu, ošatenie a spláca svoje ďalšie úvery vo výške 100,- eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť nemá. Jeho príjem v Českej republike činí 11.000,- Kčs a takto mu po uhradení vyššie uvedených nákladov neostáva ani na živobytie. Z uvedených dôvodov žalobca sa chce vrátiť žiť naspäť na Slovensko, čo však vzhľadom k momentálnej situácii spôsobenej pandémiou COVID - 19 nie je možné.

11. Právny zástupca žalobcu spolu s týmto vyjadrením nepredložil žiadne listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených vo vyjadrení a na preukázanie pretrvávania pomerov žalobcu uvedených v Rozhodnutí Centra právnej pomoci, Kancelária Košice zo dňa 31.11.2015 (čl. 4-6 spisu) o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobcovi, preto súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu svojej zlej finančnej a sociálnej situácie v čase rozhodnutia súdu o náhrade trov konania.

12. V zmysle , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

13. V zmysle , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca žalobu vzal späť v priebehu konania, teda procesne zavinil zastavenie konania a žalovaný v zmysle ustanovenia by mal právo na náhradu trov konania. K späťvzatiu žaloby však došlo potom, ako v priebehu konania, po pripojení spisu sp. zn. Okresného súdu Rožňava, nahliadnutím do doručenky o doručovaní platobného rozkazu bolo zistené, že platobný rozkaz nebol doručený do vlastných rúk žalobcovi podľa ustanovení o doručovaní platobného rozkazu. Po tomto zistení žalobca spolu so svojím právnym zástupcom dospeli k záveru, že vznikli pochybnosti o právoplatnosti platobného rozkazu, preto nie sú splnené procesné podmienky na konanie o obnove konania. Vychádzajúc z vyššie uvedeného žalobca síce zavinil zastavenie konania, ale vzhľadom na okolnosti prípadu, že až v priebehu konania, z obsahu pripojeného spisu bolo zistené, že vznikli pochybnosti o právoplatnosti platobného rozkazu, teda rozhodnutia, na základe ktorého sa domáhal obnovy konania, súd dospel k záveru, že v týchto okolnostiach prípadu je možné vidieť dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému v zmysle ustanovenia . Z týchto dôvodov súd náhradu trov konania žalovanému nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie podľa ust. , v lehote do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na Okresný súd Rožňava, v 3. vyhotoveniach.

Podľa ust. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.