Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31S-79-2019.pdf
PDF · 132.7 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/79/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Nory Tomkovej a členiek senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. A. XX/XX, XXX XX R., zast. advokátom: JUDr. Genovéva Hlásniková, so sídlom J. M. C. XXX/XX, XXX XX R., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, pozemkový referát, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti: 1/ H. W., bytom J. T. XX, R., 2/ S. W., bytom W. XXXX/XXX, R., 3/ L. S., bytom D. XX, R., 4/ O. H., bytom W. A. XXX, 5/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, 6/ LESY Slovenskej republiky, š.p., Banská Bystrica, OZ Žilina, so sídlom M. R. Štefánika 1, 010 01 Žilina, zast. advokátom: Advokátska kancelária M Kojtalová, s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP6-2019/034672/KUC zo dňa 31.07.2019, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Účastníkom konania a ďalším účastníkom v 1/ až 6/ rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Dňa 16.07.20014 bola na bývalý Obvodný pozemkový úrad v Žiline doručená žiadosť V. C., R. XXX, XXX XX R. a dňa 20.12.2004 žiadosť O. N., V. G., H. W., S. W., M. C. a L. S. na navrátenie vlastníctva k pozemkom po pôvodnom vlastníkovi O. C. v katastrálnom území R., ktoré prešli zo zákona č. 81/1949 Zb. do vlastníctva Jednotného roľníckeho družstva v Zádubní v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva v znení neskorších predpisov. Reštitučný nárok bol uplatnený na pozemky parc.č. pkn 637, 1280, 1390, 1541, 1648, 1675 - všetky časť sedliacky grunt; ďalej na pozemky parc.č. pkn 460, 1736, 1758, 1799 - všetky časť richtársky grunt. OÚ- ZA-PLO tieto dva uplatnené nároky spojil do jedného konania a rozhodol o nich nasledovne:
- Rozhodnutie č. OU-ZA-PLO 2016/015533/R-Bau zo dňa 11.04.2016, právoplatné dňom 20.05.2016: oprávneným osobám V. C., V. G., H. W., S. W., M. C. a L. S. navrátil vlastníctvo, resp. nenavrátil vlastníctvo a priznal právo na náhradu za pozemky parc.č. pkn 460, 1736, 1758, 1799 v kat. úz. R. po pôvodnom vlastníkovi O. O. C.; v bode III. tohto rozhodnutia rozhodol tak, že uvedeným žiadateľom ... „sa nenavracia vlastnícke právo a zároveň nepriznáva právo na náhradu k pozemkom pkn. č. 637, 1280, 1390, 1541, 1648, 1675 zapísaným v pozemnoknižnej vložke č. 185 v katastrálnom území R. po O. O. C., po ktorom si žiadatelia uplatnili reštitučné nároky na bývalom Obvodnom pozemkovom úrade evidované pod č. 2004/00684-22, 207-212 z dôvodu, že žiadatelia nesplnili podmienku § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva v znení neskorších
predpisov, t.j. žiadatelia nie sú oprávnené osoby.“ V bode IV. rozhodol tak, že „O časti reštitučného nároku týkajúceho sa O. N. bude rozhodnuté samostatne po predložení právoplatného dedičského rozhodnutia po zosnulej.“
- Rozhodnutie č. OU-ZA-PLO 2016/015533/R-2 zo dňa 19.12.2016, právoplatné dňom 12.01.2017: O. H., dedičke po oprávnenej osobe O. N., ktorá počas konania zomrela, navrátil vlastníctvo, resp. nenavrátil vlastníctvo a priznal právo na náhradu za pozemky parc.č. pkn 460, 1736, 1758, 1799 v kat. úz. R. po pôvodnom vlastníkovi O. O. C.; v bode III. tohto rozhodnutia rozhodol tak, že O. H. ...„sa nenavracia vlastnícke právo a zároveň nepriznáva právo na náhradu k pozemkom pkn. č. 637, 1280, 1390, 1541, 1648, 1675 zapísaným v pozemnoknižnej vložke č. 185 v katastrálnom území R. po O. O. C., po ktorom si žiadateľ uplatnil reštitučný nárok na bývalom Obvodnom pozemkovom úrade evidované pod č. 2004/00684-207 z dôvodu, že žiadateľka nesplnila podmienku § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva v znení neskorších predpisov, t.j. žiadateľka nebola oprávnenou osobu.“
2. Proti rozhodnutiu Okresného úradu Žilina, pozemkového a lesného odboru č. OU-ZA-PLO 2019/021096/R-Bau zo dňa 20.05.2019 podal odvolanie Slovenský pozemkový fond, generálne riaditeľstvo, Búdkova 36, Bratislava. V odvolaní okrem iného uviedol, že oprávnené osoby v zákonnej lehote požiadali o navrátenie vlastníctva k pozemkom len po pôvodnom spoluvlastníkovi O. C.. Žiadosti oprávnených osôb obsahovali pkn. vložku č. 185 v k.ú. R. (na ktorej bol zapísaný podiel tohto vlastníka). O reštitučných nárokoch žiadateľov správny orgán rozhodol rozhodnutiami pod č. OU-ZA-PLO 2016/015533/R-Bau tak, že žiadateľom navrátil spoluvlastnícky podiel k parcelám 460, 1736, 1758 a 1799 v k.ú. R. po pôvodnom vlastníkovi O. C.. V odôvodnení sa uvádza, že skutočnosť, že žiadatelia majú právo aj na navrátenie spoluvlastníckeho podielu k pkn. parcelám č. 637, 1280, 1390, 1541, 1648, 1675 v k.ú. R. po pôvodných spoluvlastníčkach V. O. C., rod. R. a V. R. O., zistil sám správny orgán. Z odôvodnenia je zrejmé, že tieto podiely boli zapísané na pkn. vložkách č. 16 (V. O. C., rod. R.) a č. 6 (V. R. O.). Podľa odôvodnenia parcely boli z tzv. individuálnych vložiek družené do pkn. vložky č. 185. Napriek tomu, že touto pkn. vložkou žiadatelia disponovali, o navrátenie vlastníctva podielov pôvodných vlastníkov V. O. C., rod. R. a V. R. O. nepožiadali. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že oprávnené osoby si právo na navrátenie spoluvlastníckeho podielu k pkn. parcelám č. 637, 1280, 1390, 1541, 1648, 1675 v k.ú. R. po pôvodných spoluvlastníčkach V. O. C., rod. R. a V. R. O. v zákonnej lehote preukázateľne neuplatnili a o vo vzťahu k týmto podielom je právo na navrátenie spoluvlastníctva prekludované v zmysle ust. § 5 ods. 1 reštitučného zákona. ...“ M. C. (žalobca) sa k odvolaniu SPF vyjadril istom zo dňa 03.07.2019 tak, že s tvrdeniami uvedenými v odvolaní nesúhlasia a navrhujú napadnuté rozhodnutie potvrdiť; ostatní účastníci konania sa k odvolaniu nevyjadrili.
3. O odvolaní Slovenského pozemkového fondu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA- OOP6-2019/034672/KUC zo dňa 31.07.2019, ktorým v zmysle § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, na základe odvolania Slovenského pozemkového fondu, generálne riaditeľstvo, Búdkova 36, Bratislava zo dňa 10.06.2019, podaného na poštovú prepravu dňa 10.06.2019, doručené na Okresný úrad Žilina, pozemkový a lesný odbor dňa 13.06.2019, evidovaného pod č. 2019/021096, napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Žilina, pozemkového a lesného odboru č. OU-ZA-PLO 2019/021096/R-Bau zo dňa 20.05.2019 zrušuje. V odôvodnení predmetného rozhodnutia žalovaný uviedol, že z uplatnených nárokov je jednoznačné, že navrhovatelia uplatnili reštitučné nároky iba po pôvodnom vlastníkovi O. O. C.. O týchto reštitučných nárokoch, týkajúcich sa pozemkov parc.č. pkn. 637, 1280, 1390, 1648, 1675 a 1541 OÚ-ZA-PLO právoplatne rozhodol rozhodnutiami č. OU-ZA-PLO 2016/015533/R-Bau zo dňa 11.04.2016, právoplatné dňom 20.05.2016 a č. OU-ZA-PLO 2016/015533/R-2 zo dňa 19.12.2016, právoplatné dňom 12.01.2017. Napadnuté rozhodnutie OÚ-ZA-PLO vydal bez toho, aby bol uplatnený nárok (v zákonnej lehote či po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty) na navrátenie vlastníctva po pôvodných vlastníčkach V. O. C., rod. R. a V. R. O.. Keďže reštitučný nárok na navrátenie vlastníctva po pôvodných vlastníčkach V. O. C., rod. R. a V. R. O. uplatnený vôbec nebol, nemohlo začať ani konanie v zmysle § 18 ods. 1 a 2 zákona o SK a nemalo byť v tejto veci ani vydané žiadne rozhodnutie. O nárokoch uplatnených navrhovateľmi dňa 16.07.2004 a 20.12.2004, a to aj vo vzťahu k pozemkom parc.č. pkn. 637, 1280, 1390, 1648, 1675 a 1541 v k.ú. R. OÚ-ZA-PLO už právoplatne rozhodol vyššie uvedenými rozhodnutiami v roku 2016.
4. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 31.07.2019 podal žalobca v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne správu žalobu. V žalobe uviedol, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol okrem iného, vychádzajúc z obsahu odvolania, že ako oprávnená osoba si žalobca v zákonnej lehote uplatnil nárok na navrátenie majetku - vlastníctva k pozemkom len po pôvodnom spoluvlastníkovi O. C. uvedených v pkn. vložke č. 185 k.ú. R.. Prvostupňový orgán zistil a následne rozhodol, že žiadateľovi - žalobcovi prináleží aj spoluvlastnícky podiel k parcele č. 460, 1736, 1758 a 1799 k.ú. R. po pôvodnom vlastníkovi O. C.. Ďalším preskúmaním prvostupňového orgánu prvostupňový orgán zistil, že žalobcovi prináleží aj spoluvlastnícky podiel k pkn. parcele č. 637, 1280, 1390, 1541, 1648, 1675 v k.ú. R. po pôvodných spoluvlastníčkach V. O. C., rod. R. a V. R. O.. Prvostupňový správny orgán vo svojom stanovisku zo dňa 25.07.2019 vydaným k odvolaniu Slovenského pozemkového fondu zo dňa 10.06.2019, v ktorom odvolateľ namietal, že bolo oprávneným osobám priznané vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam po V. O. C., rod. R. a V. R., rod. O. sa pôvodný vlastník O. O. C. nenachádza, pričom zistil v pkn. vložkách, v ktorých sú zapísané podiely k parcelám č. 637, 1280, 1390, 1541, 1648, 1675 v k.ú. R. tzv. sedliacky grunt sa pôvodne vlastník O. O. C. nenachádza. Podľa žalobcu je správny orgán povinný v zmysle „Nálezu Ústavného súdu SR 123/2010-48 a z neho vyplývajúcimi závermi“, podľa ktorých zmyslom a účelom reštitučných zákonov je aj v súlade so všeobecne uznávanými zásadami spravodlivosti, keď sa do rodiny vracia len to, čo bolo odtiaľ nespravodlivo odňaté a vzaté. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné doklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Zmyslom a účelom reštitučného zákona je zmiernenie v minulosti napáchaných krívd a správny orgán mal byť nápomocný. Teda, ak správny orgán zistil, že pôvodným spoluvlastníkom nebol v konkrétnom prípade O. C. (otec žalobcu ako žiadateľa), ale V. O. C., rod. R. (matka žalobcu) a V. R. O. (stará matka žalobcu). Žalobca a ostatné oprávnené osoby, ktoré si uplatňovali reštitučný nárok na dotknuté nehnuteľnosti - tzv. sedliacky grunt v čase uplatnenia tohto nároku sa domnievali, že ich pôvodne vlastnil ich otec (O. C.). Reštitučný nárok na navrátenie k pozemkom tzv. sedliacky grunt k parc. č. 637, 1280, 1390, 1541, 1648, 1675 v k.ú. R. a tzv. richtársky grunt - pkn. parc. č. 460, 1736, 1758 a 1799 v k.ú. R. si uplatnili jednotliví členovia Urbáru obce Zádubnie pod ev. č. 2004/00684-1 až 359. K podkladom rozhodnutia prvostupňového orgánu sa vyjadrili povinné osoby, a to Lesy SR a Slovenský pozemkový fond tak, že súhlasia s navrátením pozemkov v k.ú. R. pre členov Lesného pozemkového spoločenstva Urbariát Zádubnie. Tak, ako to vyplýva zo spisu správneho orgánu - správny orgán právoplatne rozhodol o prinavrátení 247 uplatnených reštitučných nárokov, na ktoré neboli podané odvolania, rozhodnutia nadobudli právoplatnosť a boli dané na zápis vlastníckeho práva v prospech oprávnených osôb. Všetci členovia Urbariátu obce Zádubnie si uplatnili reštitučný nárok po svojich predkoch podľa zoznamu urbárnikov z roku 1958. V zmysle potvrdenia zo Štátneho archívu v Bytči JRD v Zádubní vzniklo v roku 1949. V zmysle uvedeného prvostupňový orgán, ktorý rozhodol v prospech žalobcu nemohol vychádzať zo zoznamu urbárnikov - sedliackeho gruntu a richtárskeho gruntu, ale z pkn. vložiek, v ktorých sú zapísané podiely k pkn. parc. č. 637, 1280, 1390, 1541, 1648, 1675, 460, 1736, 1758 a 1799 v k.ú. R.. Súčet podielov v pkn. vložkách pre sedliacky grunt je 366/366 a pre richtársky grunt 134/134. Následne boli tieto parcely z individuálnych vložiek prepísané do pkn. vložky č. 185 v k.ú. R., z ktorej vlastníctvo k týmto parcelám prešlo na JDR v Zádubní. V konaní pred prvostupňovým orgánom tento zistil, že žiadatelia, medzi nimi aj žalobca splnil podmienky § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva v znení neskorších predpisov. Zmyslom a účelom reštitučných zákonov je aj v súlade so všeobecne uznávanými zásadami spravodlivosti, keď sa do rodiny vracia len to, čo bolo odtiaľ nespravodlivo odňaté a vzaté - Nález ústavného súdu SR ÚS 123/2010-48. Z dôvodu, že prvostupňový správny orgán si zabezpečil takéto doklady, pričom kládol dôraz na skutočnosť, že reštitučný zákon je zákon na zmiernenie krívd a správny orgán má byť účastníkom konania nápomocný, prvostupňový správny orgán zistil, že pôvodným spoluvlastníkom tzv. sedliackeho gruntu nebol O. C., ale V. O. C., rod. R. a V. R. O.. Zákon v prípade uplatnenia reštitučného nároku explicitne nevyžadoval požiadavku na presné označenie osoby, po ktorej sa reštitučný nárok uplatňuje. Žalobca a spolu s ním ostatní žiadatelia sa domnievali, že predmetné nehnuteľnosti vlastnil ich otec O. C., preto si ho uplatnili uvedeným spôsobom. Následne prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie OU-ZA-PLO 2019/021096/R-Bau zo dňa 20.05.2019, v ktorom rozhodol, že žiadateľom ako oprávneným osobám a tým aj žalobcovi navrátil vlastníctvo v príslušných podieloch k pkn. parc. č. 637, 1280, 1390, 1541, 1648, 1675 k.ú. R. - tzv. sedliacky grunt po V. O. C. a V. R. O..
Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za vecne nesprávne a nezákonné z nasledovných dôvodov:
- rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 písm. c) SSP),
- rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 písm. d) SSP)
- zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 písm. e) SSP),
- skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správa za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 písm. f) SSP),
- došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). Z týchto dôvodov považuje žalobca rozhodnutie žalovaného správneho orgánu za nezákonné, neodôvodnené a nepreskúmateľné, preto súdu navrhol, aby ho zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že dňa 16.07.2004 bola na bývalý Obvodný pozemkový úrad v Žiline doručená žiadosť V. C., R. XXX, R. a dňa 20.12.2004 bola doručená žiadosť O. N., V. G.. H. W., S. W., M. C. a L. S. na navrátenie vlastníctva k pozemkom po pôvodnom vlastníkovi O. C. v katastrálnom území R., ktoré prešli zo zákona č. 81/1949 Zb. do vlastníctva Jednotného roľníckeho družstva v Zádubní v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva v znení neskorších predpisov. Reštitučný nárok bol uplatnený na pozemky parc. č. pkn. 637, 1280, 1390, 1541, 1648, 1675 - všetky časť sedliacky grunt; ďalej na pozemky par. č. pkn. 460, 1736, 1758, 1799 - všetky časť richtársky grunt. OÚ-ZA-PLO tieto dva uplatnené nároky spojil do jedného konania a rozhodol o nich rozhodnutím č. OU-ZA-PLO 2016/015533/R-Bau zo dňa 11.04.2016, právoplatné dňom 20.05.2016 a rozhodnutím č. OU-ZA-PLO 2016/015533/R-2 zo dňa 19.12.2016, právoplatné dňom 12.01.2017. Navrhovatelia uplatnili reštitučný nárok jednoznačne iba na podiely pôvodného vlastníka O. O. C.. Proti rozhodnutiam z roku 2016, ktorými sa rozhodlo o podieloch pôvodného vlastníka O. O. C., odvolania nepodali, čo svedčí o tom, že sa ani pri uplatňovaní reštitučného nároku a ani po vydaní rozhodnutí v roku 2016 nedožadovali vydania podielov po ďalších pôvodných vlastníkoch. Slovenským pozemkovým fondom napadnuté rozhodnutie OÚ-ZA-PLO teda vydal bez toho, aby bol uplatnený nárok (v zákonnej lehote či po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty) na navrátenia vlastníctva po pôvodných vlastníčkach V. O. C., rod. R. a V. R. O.. Keďže reštitučný nárok na navrátenia vlastníctva po pôvodných vlastníčkach V. O. C., rod. R. a V. R. O. uplatnený vôbec nebol, nemohlo začať ani konanie v zmysle § 18 ods. l a 2 zákona o správnom konaní a nemalo byť v tejto veci ani vydané žiadne rozhodnutie. Reštitučné konanie je výlučne návrhových konaním a správny orgán ho nemôže začať z vlastného podnetu a nemôže ani uplatnený reštitučný nárok rozširovať tak, že bude rozhodovať aj o podieloch pôvodných vlastníkov, po ktorých nebol reštitučný nárok vôbec uplatnený. Pokiaľ sa OÚ-ZA-PLO vo svojom vyjadrení k odvolaniu odvolával na Nález Ústavného súdu č. I ÚS 123/2010-48, na ktorý sa odvoláva aj žalobca, treba podotknúť, že tento sa týkal interpretácie § 2 ods. 2 zákona o navrátení vlastníctva, a to k zoraďovaniu oprávnených osôb do jednotlivých skupín podľa § 2 ods. 2 písm. a) a vydávaným podielom z podielu pôvodného vlastníka, na ktorý bol riadne a včas uplatnený reštitučný nárok. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.
6. Ďalší účastník konania 6/- Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik k podanej žalobe uviedol, že Okresný úrad Žilina - pozemkový a lesný odbor vydal dňa 20.05.2019 rozhodnutie, v ktorom rozhodol vo veci uplatnených reštitučných nárokov dotknutých účastníkov konania. Pred rozhodnutím vo veci samej sa vyjadrovali LESY Slovenskej republiky, š.p. listom zo dňa 20.02.2008 tak, že súhlasia s vydaním pozemkov podľa priloženej identifikácie parciel č. K2-605/07 vyhotovenej v tom čase Správou katastra Žilina. Voči citovanému rozhodnutiu podal odvolanie výlučne Slovenský pozemkový fond - generálne riaditeľstvo, Búdkova 36, Bratislava, o ktorom rozhodol Okresný úrad Žilina - odbor opravných prostriedkov, pozemkový referát ako príslušný orgán rozhodnutím č. OU-ZA-OOP6-2019/03472/KUS zo dňa 31.07.2019, ktoré je predmetom správnej žaloby a prieskumu zákonnosti na Krajskom súde v Žiline. Vzhľadom na stanovisko LESY Slovenskej republiky, š.p. v rámci prvostupňového správneho konania ponecháva účastník konania na správnom súde, aby tento posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia
správneho orgánu a navrhuje, aby tento objektívne po preskúmaní rozhodnutia o žalobe rozhodol podľa vlastného uváženia.
7. Ďalší účastníci konania 1/,2/,3/,4/ a 5/ sa k žalobe nevyjadrili.
8. Z administratívneho spisu žalovaného mal súd preukázané, že dňa 16.07.2004 bola na bývalý Obvodný pozemkový úrad v Žiline doručená žiadosť V. C., R. XXX, R. zaevidovaná pod č. 2004/00684-22, dňa 20.12.2004 bola doručená žiadosť O. N., V. G., H. W., S. W., M. C. a L. S. zaevidovaná pod č. 2004/00684-207-212 na navrátenie vlastníctva k pozemkom po pôvodnom vlastníkovi O. C. v kat. úz. R., ktoré prešli zo zákona č. 81/1949 Zb. do vlastníctva Jednotného roľníckeho družstva v Zádubní v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva v znení neskorších predpisov. Správny orgán o reštitučných nárokoch žiadateľov právoplatne rozhodol rozhodnutiami pod č. OU-ZA- PLO 2016/015533/R-Bau tak, že žiadateľom navrátil spoluvlastnícky podiel k parcelám 460, 1736, 1758 a 1799 (tzv. richtársky grunt) v k.ú. R. po pôvodnom vlastníkovi O. C.. Šetrením správny orgán zistil, že žiadatelia majú právo aj na navrátenie spoluvlastníckeho podielu k parcelám pkn. č. 637, 1280, 1390, 1541, 1648, 1675 (tzv. sedliacky grunt) po pôvodnej vlastnícke V. O. C., rod. R. a V. R. O.. Predložený zoznam sedliackeho gruntu je z roku 1958. Na základe potvrdenia zo Štátneho archívu v Bytči JRD v Zádubní vzniklo 1949. Z uvedeného dôvodu správny orgán nemohol vychádzať zo zoznamu urbárnikov
- sedliackeho gruntu a zo správy katastra si zaobstaral pkn. vložky, v ktorých sú zapísané aj podiely k pkn. parcelám č. 637, 1280, 1390, 1541, 1648, 1675. Súčet podielov v týchto individuálnych vložkách k citovaným parcelám je 366/366. Následne boli tieto parcely z individuálnych pkn. vložiek prepísané do pkn. vložky č. 185 v k.ú. R., z ktorej vlastníctvo k týmto parcelám prešlo na JRD v Zádubní. Správny orgán odkontroloval doklady Žiadateľov a bolo zistené, že spĺňajú podmienku § 2 ods. 2 písm. c) zákona, nakoľko sú deťmi a vnukmi pôvodnej vlastníčky V. O. C., rod. R., ktorá bola podielovým spoluvlastníkom pkn. parciel č. 637, 1280, 1390, 1541, 1648, 1675 zapísaných v pkn. vložke č. 16, v ktorej je uvedená výška podielu 16/366. Z uvedeného podielu mala pôvodná vlastníčka podiel 1/24 - t.j. 1/549. Šetrením bolo zistené, že V. O. C., rod. R. mala šesť detí - V. C., O. N., V. G., M. C., S. C. a O. S.. S. C. zomrel a mal deti - H. W. a S. W.. O. S. zomrela a mala syna L. S.. O. N. v priebehu konania zomrela a dedičom po nej sa stala O. H.. Z uvedeného vyplýva, že V. C., O. H., V. G., M. C. a L. S. prislúcha podiel po 1/6 z podielu pôvodnej vlastníčky - t.j. 1/3294. H. W. a S. W. prislúcha podiel po 1/12 z podielu pôvodnej vlastníčky - t.j. 1/6588. Pôvodnou vlastníčkou citovaných parciel bola aj V. R. O., stará a prastará mama žiadateľov. Jej podiel je zapísaný v pkn. vložke č. 6, v ktorej je uvedený podiel 12/366. Z uvedeného podielu mala V. R. O. podiel 1/12 - t.j. 1/366. V. R. O. mala štyri deti - O. R., R. R., R. R. a V. R., vydatú C. (matku žiadateľov). Z uvedeného vyplýva, že V. C., O. H., V. G., M. C. a L. S. prislúcha podiel po 1/24 z podielu pôvodnej vlastníčky - t.j. 1/8784. H. W. a S. W. prislúcha podiel po 1/48 z podielu pôvodnej vlastníčky - t.j. 1/17568. Žiadateľom sporu prináleží podiel - V. C., O. H., V. G., M. C. a L. S. 1/3294 (po V. O. C., rod. R.) + 1/8784 (po V. R. O.) = 11/26352. H. W. a S. W. prislúcha podiel 1/6588 (po V. O. C., rod. R.) + 1/17568 (po V. R. O.) = 11/52704. Vzhľadom k tomu, že V. C. a V. G. v priebehu konania zomreli o časti ich reštitučného nároku bude rozhodnuté samostatne. Pred vydaním rozhodnutia č. OU-ZA-PLO 2019/021096/R-Bau zo dňa 20.05.2019 správny orgán žiadateľov listom zo dňa 18.04.2019 v zmysle § 33 zákona o správnom konaní oboznámil s podkladmi pripravovaného rozhodnutia a dal im možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a navrhnúť nové dôkazy. Vzhľadom na uvedené bolo o uplatnených reštitučných nárokoch rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia Okresného úradu Žilina, pozemkového a lesného odboru zo dňa 20.05.2019. Proti citovanému rozhodnutiu podal Slovenský pozemkový fond, generálne riaditeľstvo, Búdkova 36, Bratislava prostredníctvom poštového úradu dňa 10.06.2019 odvolanie, ktoré bolo doručené žalovanému dňa 13.06.2019. Odvolateľ prevzal rozhodnutie Okresného úradu Žilina č. OU-ZA-PLO 2019/021096/R-Bau zo dňa 20.05.2019 dňa 27. mája 2019. V odvolaní odvolateľ uviedol, že v odôvodnení sa uvádza, že skutočnosť, že žiadatelia majú právo aj na navrátenie spoluvlastníckeho podielu k pkn. parcelám č. 637, 1280, 1390, 1541, 1648, 1675 v k.ú. R. po pôvodných spoluvlastníčkach V. O. C., rod. R. a V. R. O., zistil sám správny orgán. Z odôvodnenia je zrejmé, že tieto podiely boli zapísané na pkn. vložkách č. 16 (V. O. C., rod. R.) a č. 6 (V. R. O.). Podľa odôvodnenia parcely boli z tzv. individuálnych vložiek družené do pkn. vložky č. 185. Napriek tomu, že touto pkn. vložkou žiadatelia disponovali, o navrátenie vlastníctva podielov
pôvodných vlastníkov V. O. C., rod. R. a V. R. O. nepožiadali. Je teda zrejmé, že oprávnené osoby si právo na navrátenie spoluvlastníckeho podielu k pkn. parcelám č. 637, 1280, 1390, 1541, 1648, 1675 v k.ú. R. po pôvodných spoluvlastníčkach V. O. C., rod. R. a V. R. O. v zákonnej lehote preukázateľne neuplatnili a vo vzťahu k týmto podielom je právo na navrátenie vlastníctva prekludované v zmysle ust. § 5 ods. 1 reštitučného zákona. Na základe uvedeného považuje SPF vydané rozhodnutie za predčasné, vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nezákonné, nakoľko jeho obsah odporuje právnym predpisom, preto navrhol, aby odvolací správny orgán napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. O odvolaní Slovenského pozemkového fondu, GR, Búdkova 36, Bratislava rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OOP6-2019/034672/KUC zo dňa 31.07.2019 tak, že napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Žilina, pozemkového a lesného odboru č. OU-ZA-PLO 2019/021096/R-Bau zo dňa 20.05.2019 zrušuje. V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný uviedol, že zo znenia ust. § 5 ods. 1 zákona o navrátení vlastníctva vyplýva, že konanie podľa tohto zákona mohlo začať iba na návrh, nemôže začať z vlastného podnetu správneho orgánu, pričom nárok musel byť uplatnený do 31.12.2004. Z uplatnených nárokov je jednoznačné, že navrhovatelia uplatnili reštitučné nároky iba po pôvodnom vlastníkovi O. O. C.. O týchto reštitučných nárokoch, týkajúcich sa pozemkov parc.č. pkn. 637, 1280, 1390, 1648, 1675 a 1541 OÚ-ZA-PLO právoplatne rozhodol rozhodnutím č. OU-ZA-PLO 2016/015533/R-Bau zo dňa 11.04.2016, právoplatné dňom 20.05.2016 a č. OU-ZA-PLO 2016/015533/R-2 zo dňa 19.12.2016, právoplatné dňom 12.01.2017. Napadnuté rozhodnutie OÚ-ZA-PLO vydal bez toho, aby uplatnený nárok (v zákonnej lehote či po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty) na navrátenie vlastníctva po pôvodných vlastníčkach V. O. C., rod. R. a V. R. O.. Keďže reštitučný nárok na navrátenie vlastníctva po pôvodných vlastníčkach V. O. C., rod. R. a V. R. O. uplatnený vôbec nebol, nemohlo začať ani konanie v zmysle § 18 ods. 1 a 2 zákona o správnom konaní a nemalo byť v tejto veci vydané ani žiadne rozhodnutie. O nárokoch uplatnených navrhovateľmi dňa 16.07.2004 a 20.12.2004, a to aj vo vzťahu k pozemkom parc.č. pkn. 637, 1280, 1390, 1648, 1675 a 1541 v kat. úz. R. OÚ-ZA-PLO už právoplatne rozhodol vyššie uvedenými rozhodnutiami v roku 2016.
9. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v medziach žalobných bodov, pričom zistil, že v takto vymedzenom rozsahu prieskumu je rozhodnutie žalovaného zákonné, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 1 prvá veta zákona č. 503/2003 Z.z. tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu.1)
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie“) spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti.
10. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný v rámci konania podľa reštitučného zákona č. 503/2003 Z.z.
zrušil odvolaním Slovenského pozemkového fondu napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Žilina, pozemkového a lesného odboru č. OU-ZA-PLO 2019/021096/R-Bau zo dňa 20.05.2019, ktorým žalobcovi ako žiadateľovi prvostupňový správny orgán priznal právo na vrátenie vlastníctva k žiadaným nehnuteľnostiam, a to z dôvodu splnenia podmienky podľa § 2 uvedeného zákona. Žalovaný napadnuté rozhodnutie zrušil, nakoľko mal preukázané, že navrhovatelia uplatnili reštitučné nároky iba po pôvodnom vlastníkovi O. O. C..
11. Podľa článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy SR s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (článok 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva a Európskej únie.
12. Z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. vyplýva, že právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v ustanovení § 3. V prejednávanom prípade nebol spornou otázkou spôsob, ktorým v rozhodnom období prešlo vlastníctvo k dotknutým nehnuteľnostiam (pozemkom) na štát. Spornosť nastala v súvislosti s posúdením žiadosti zo dňa 16.07. a 20.12.2004, a to vo vzťahu k tomu, či bola podaná oprávnenou osobou, resp. v mene oprávnených osôb uvedených v § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z.. Ako konštatoval Ústavný súd SR v Náleze sp.zn. I.ÚS 123/2010 zo dňa 30.06.2010: „Z ust. § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. vyplýva, že oprávnenými osobami sú všetky osoby v tomto ustanovení uvedené. Ich zaradenie do jednotlivých skupín neznamená, že ak existujú osoby v prednejšom poradí, nemôžu reštitučný nárok úspešne uplatniť osoby uvedené v neskoršom poradí, alebo ak v tom istom poradí existuje viac osôb, že jedna z nich môže uplatniť nárok len v pomere k počtu týchto osôb, ak tieto osoby alebo osoby v prednejšom poradí svoj nárok neuplatnili, a preto ich právo zaniklo. V tomto smere totiž zákon č. 503/2003 Z.z. neobsahuje žiadne pravidlo, ktoré by eliminovalo reštitučný nárok oprávnenej osoby uvedenej v niektorej zo skupín, či v rámci jednej skupiny, ak tento nárok neuplatnili osoby uvedené v prednejšom poradí, či aj iné osoby v tom istom poradí. Nečinnosť týchto osôb otvára cestu pre uplatnenie „celého“ reštitučného nároku osobe, ktorá sa ho aktívne domáha na príslušnom orgáne, lebo aj táto osoba je rovnocenne zahrnutá do okruhu oprávnených osôb, ktorých sa tiež zmiernenie následkov majetkových krívd spáchaných na (spolu) vlastníkoch nehnuteľností v minulosti (rozhodnom období) týka. Inak povedané, uspokojenie nárokov týchto ďalších oprávnených osôb (osoby) pri nečinnosti iných osôb zodpovedá v zmysle účelu zmierneného reštitučného zákona. Takáto interpretácia ust. § 2 citovaného zákona je nielen konformná s jeho dikciou, ale aj zmyslom a účelom tohto zákona, a naostatok je aj v súlade so všeobecne uznávanými zásadami spravodlivosti, keď sa do širšej „rodiny“ vracia len to, čo bolo odtiaľ nesprávne odňaté alebo vzaté.“
13. Vo veci žalobcu sa však nejedná o Ústavným súdom vo vyššie uvedenom náleze opísaný prípad tak, ako sa mylne žalobca domnieva. Preskúmaním predmetnej žiadosti zo dňa 20.12.2004 správny súd zistil, že išlo o uplatnenie nároku na vrátenie vlastníctva k tam uvedeným pozemkom, a to zo strany žalobcu, ktorý nárok uplatnil vo svojom mene. Z potvrdenia o uplatnení reštitučného nároku vystaveného Okresným úradom Žilina, pozemkovým a lesným odborom dňa 26.09.2016 súd zistil, že členovia Lesného pozemkového spoločenstva Urbariát Zádubnie si v zákonom stanovenej lehote uplatnili individuálne reštitučné nároky v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č. 180/1995 Z.z. na pkn. parc. č. 460, 637, 1280, 1390, 1541, 1648, 1675, 1736, 1758, 1799 zapísané v pkn. vložke č. 185 v kat. úz. R. (evidenčné č. 2004/00684). Podaním zo dňa 19.05.2004 si Lesné pozemkové spoločenstvo Urbariát Zádubnie uplatnilo nárok na vrátenie vlastníctva k pozemkom v zmysle § 503/2003 Z.z. - § 5 ods. 1 k špecifikovaným pozemkom v kat. úz. R. - R., ktoré z dôvodu uvedeného v § 3 ods. 1, resp. ods. 2 prešlo na Jednotné roľnícke družstvo v Zádubní 24.02.1950 podľa vtedajšieho zákona č. 81/1949 Zb.
a podľa rozhodnutia poľnohospodárskeho odboru Rady ONV v Žiline zo dňa 02.05.1957 č. 678/1957 a podľa vydaného výmeru zo dňa 17.12.1949 v prospech JRD Zádubnie a podľa uvedeného zákona č. 81/1949 Zb. prešlo do vlastníctva Jednotného roľníckeho družstva v Zádubní, založeného podľa zákona č. 69/49 Zb. dňom jeho vzniku do evidencie Katastrálneho úradu v Žiline. Pozemky prešli na Jednotné roľnícke družstvo v Zádubní podľa zápisnice zo dňa 14.05.1957 č. 678/1957 ONV Žilina, odbor poľnohospodársky. Nárok na vrátenie pozemkov uplatnili na tieto pozemky v kat. úz. R. - R.: lokalita - sedliacky grunt a lokalita - richtársky grunt.
14. Z pohľadu reštitučných nárokov k dotknutým pozemkom je nesporné, že podmienka ich prechodu na štát alebo inú právnickú osobu v rozhodnom období spôsobom uvedeným v ust. § 3 splnená bola. Z uplatnených nárokov je jednoznačné, že navrhovatelia (medzi nimi aj žalobca) uplatnili reštitučné nároky iba po pôvodnom vlastníkovi O. O. C.. O týchto reštitučných nárokoch týkajúcich sa pozemkov parc. č. pkn. 637, 1280, 1390, 1648, 1675 a 1541 OÚ-ZA-PLO právoplatne rozhodol rozhodnutiami zo dňa 11.04.2016, právoplatne dňom 20.05.2016 a zo dňa 19.12.2016, právoplatné dňom 12.01.2017. Napadnuté rozhodnutie teda prvostupňový správny orgán vydal bez toho, aby bol uplatnený nárok na vrátenie vlastníctva po pôvodných vlastníčkach V. O. C., rod. R. a V. R. O.. Keďže reštitučný nárok na navrátenie vlastníctva po pôvodných vlastníčkach V. O. C., rod. R. a V. R. O. uplatnený nebol, nemohlo začať ani konanie v zmysle § 18 ods. 1 a 2 zákona o správnom konaní a nemalo byť v tejto veci vydané ani žiadne rozhodnutie. O nárokoch uplatnených navrhovateľmi dňa 16.07.2004 a 20.12.2004, a to aj vo vzťahu k pozemkom parc.č. pkn. 637, 1280, 1390, 1648, 1675 a 1541 v k.ú. R. správny orgán (OÚ- ZA-PLO) už právoplatne rozhodol rozhodnutiami v roku 2016.
15. Správny súd poukazuje na názor vyslovený Ústavným súdom SR v Náleze sp.zn. III.ÚS 127/2010 zo dňa 22.06.2010, v ktorom Ústavný súd poukázal na to, že „k reštitučným nárokom je potrebné pristupovať zvlášť citlivo, aby v súdnom konaní prípadne nedošlo k ďalšej krivde. Reštitučné zákony majú zabezpečiť, aby demokratická spoločnosť pristupovala aspoň k čiastočnému zmierneniu následkov minulých majetkových a iných krívd spočívajúcich v porušovaní všeobecne uznávaných ľudských práv a slobôd zo strany štátu. Štát a jeho orgány sú teda povinné postupovať obzvlášť v konaní podľa týchto zákonov v súlade so zákonnými záujmami osôb, ktorých ujma na základných ľudských právach a slobodách má byť aspoň čiastočne kompenzovaná. Uplatnenie reštitučných predpisov má za cieľ obnoviť oprávnených osobám ich pôvodné vlastnícke vzťahy, prípadne poskytnúť náhradný pozemok alebo finančnú náhradu. K reštitúcii dochádza na základe presne stanoveného dôvodu, ktorým boli menovite uvedené prípady straty vlastníctva majetku (reštitučný titul).“ Správny súd uzatvára, že žalovaný správny orgán v konaní o opravnom prostriedku postupoval v súlade s vyššie uvedenými zásadami reštitučného konania, žalovaný konal zároveň v súlade so zásadami správneho konania vyjadrenými v § 3 Správneho poriadku, a to predovšetkým so zásadou materiálnej pravdy a čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu, o čom svedčí obsah administratívneho spisu a jednotlivé procesné úkony žalovaného smerujúce k uvedenému cieľu. Na druhej strane je však potrebné dodať, že štátne orgány ani súdy nemôžu nahrádzať konanie fyzických alebo právnických osôb pri plnení ich povinností, resp. uplatňovaní práv vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov.
16. Žalobca v podanej žalobe neuviedol také skutočnosti, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, nezistil ani procesné vady, ktoré by sami o sebe boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného, preto podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. Správny súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok ustanovených v § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. mája 2020.
17. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol, nárok na náhradu trov konania nepriznal v zmysle ust. § 167 ods. 1 SSP a contrario. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu § 168 SSP a contrario - výnimočnosť situácie. Náhradu trov konania správny súd nepriznal ani ďalším účastníkom konania, pretože neboli splnené predpoklady uvedené v § 169 SSP - nevznikli im žiadne trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im správny súd uložil.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.