Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Cob-24-2020.pdf
PDF · 113.5 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/24/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: RENOMAX s.r.o., so sídlom Vyšná Hutka 11, Vyšná Hutka 040 18, IČO: 36 668 451, pr. zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice 040 01, IČO: 47 237 406 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava 816 23, IČO: 00 585 441, pr. zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, v konaní o zaplatenie 1.447,33 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 9.10.2019, č.k. 31Cb/34/2019-96 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.447,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 136,08 eur od 4.10.2018 do zaplatenia, vo výške 5% ročne zo sumy 561,42 eur od 11.11.2018 do zaplatenia, vo výške 5% ročne zo sumy 152,78 eur od 14.10.2018 do zaplatenia a vo výške 5% ročne zo sumy 597,05 eur od 12.10.218 do zaplatenia a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy súdneho konania v rozsahu 100%.
2. Rozhodol tak o nároku uplatnenou žalobou zo dňa 12.12.2018 doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica odôvodnenou následovne:
- Dňa 30.11.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená na motorovom vozidle A. A., EČV: Y., rok výroby: XXXX, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému ROSSELA, spoločnosť s ručením obmedzeným Prešov (ďalej aj ako „poškodený 1“). Škodová udalosť bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla: R. B., bola riadne ohlásená žalovanému, t.j. v poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, dňa 30.11.2017; ním registrovaná pod číslom poistnej udalosti XXXXXXXXXX. Poškodené motorové vozidlo bolo opravené v servise RENOMAX s.r.o., t.j. u žalobcu. Náklady na opravu poškodeného motorového vozidla vo výške 1.111,64 eur s DPH uplatnené u žalovaného faktúrou č. XXXXXXXX. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 19.09.2018 bolo poškodenému oznámené, že dňa 18.09.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti predstavovala sumu 1.111,64 eur s DPH, suma priznaná a uhradená žalovaným predstavovala 975,56 eur. Nepriznaná suma 136,08 eur bola poškodeným postúpená na žalobcu. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Dňa 30.11.2017 došlo k poškodeniu motorového vozidla. Neautorizovaný servis. Priznaná normohodina za prácu v hodnote 16,67 eur bez DPH a
lakovacia konštanta 100 %. Práca a lakovanie priznané podľa kalkulácie opravy.“ Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 2.10.2018.
- Dňa 16.08.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Š. N., EČV: Q., rok výroby: XXXX, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému: Y. T. (ďalej aj ako „poškodený 2“). bola riadne ohlásená dňa 20.8.2018 žalovanému a ním zaregistrovaná pod číslom poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Poškodené motorové vozidlo bolo opravované v spoločnosti žalobcu, ktorý náklady na opravu vyúčtoval vo výške 1.989,32 eur, ktorá suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. XXXXXXXX. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 29.10.2018 žalovaný oznámil, že dňa 26.10.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, keď žalovaným priznaná a uhradená suma predstavovala 1.427,90 eur (nepriznaná suma 561,42 eur). Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Priznané primerané náklady na opravu podľa výpočtu Slovexperty
- neautorizovaný servis. Náhradné diely na základe nadobúdacích dokladov priznané v plnej výške podľa FA.“ Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 31.10.2018 poškodený postúpil pohľadávku na žalobcu.
- Dňa 06.07.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle X. A., EČV: Q., rok výroby: XXXX, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému: Tibor T. - T. (ďalej aj ako „poškodený 3“). Škodová udalosť bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla, ktorým je D. H., riadne dňa 06.07.2018 ohlásená žalovanému, ním registrovaná pod číslom poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Poškodené motorové vozidlo bolo opravované v servise žalobcu. Náklady na opravu predstavovali sumu 939,31 eur s DPH, ktorá bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. XXXXXXXX. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 01.10.2018 žalovaný oznámil, že dňa 28.09.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, keď ním priznaná a uhradená suma predstavovala 786,53 eur (nepriznaná suma 152,78 eur). Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Vplyv opravy na hodnotu vozidla: žiadny. VS XXXXXXXX. Plnenie poskytnuté podľa kontrolného výpočtu Slovexperty. Neautorizovaný servis, priznaná normohodina 23,00 EUR/NH s DPH.“ Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 10.10.2008 poškodený postúpil pohľadávku na žalobcu.
- Dňa 03.05.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Z. R., EČV: Q., rok výroby: XXXX, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému: Ľ. P. (ďalej aj ako „poškodený 4“). Škodová udalosť bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla, ATO TRANS, s.r.o., bola riadne ohlásená dňa 05.05.2018 u žalovaného, ním zaregistrovaná pod číslom poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Poškodené motorové vozidlo bolo opravené u žalobcu, ktorý náklady na opravu vyčíslil vo výške 2.732,78 eur s DPH, ktorá suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. XXXXXXXX. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 27.09.2018 bolo poškodenému oznámené, že dňa 26.09.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, keď žalovaným priznaná a uhradená suma predstavovala 2.135,73 eur (nepriznaných 597,05 eur). Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Vplyv opravy na hodnotu vozidla: žiadny. Neautorizovaný servis, znížená normohodina na 16,67 EUR bez DPH, nepriznané nepreukázané navýšenie lakovacieho materiálu.“ Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 29.9.2018 poškodený postúpil pohľadávku na žalobcu.
3. Žalovaný sa v odpore proti vydanému platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 21Up/1195/2018 zo dňa 28.2.2018 bránil tvrdením, že:
- návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritéria požadované ust. § 132 CSP; -žalobcovi neprislúcha aktívna vecná legitimácia, pretože poškodení mali voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradených faktúrach, teda poškodení boli dlžníkom žalobcu (čoho dôkazom sú predložené faktúry). Z vyššie uvedeného podľa názoru žalovaného vyplýva, že keďže poškodení predstavovali dlžníka žalobcu, nemohli so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvy o postúpení pohľadávok a uzatvorením zmlúv o postúpení pohľadávok nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok na žalobcu (nakoľko uvedené pohľadávky nikdy neuhradili a teda im nikdy ako pohľadávky nevznikli), ale došlo k postúpeniu záväzku poškodených, ktorý predstavuje pohľadávku žalobcu.
- zmluvy o postúpení pohľadávok sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi pre neexistujúci predmet postúpenia a zároveň z dôvodu, že v nich absentuje konkrétny prejav vôle poškodených ako postupcov, týkajúcich sa postúpenia samotnej pohľadávky a z dôvodu, že predmet postúpenia je v zmluvách určený rozporuplne, nejasne a nie je špecifikovaný.
- Nárok neeviduje v svojom účtovníctve
4. Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť.
5. Z vyššie uvedených dôvodov za nespornú v konaní mal súd prvej inštancie existenciu poistných udalostí, opravy poškodených motorových vozidiel, existenciu faktúr, ktorými bola cena opráv vyúčtovaná žalobcovi, existenciu Oznámení o poistnom plnení (vrátane skutočnosti na nich uvedených) a existenciu zmlúv o postúpení časti pohľadávky.
6. Ako spornými skutočnosťami sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou úplnosti náležitosti podanej žaloby; aktívnou legitimáciou žalobcu, platnosťou zmlúv o postúpení pohľadávok a skutočnosťou, či žalovaný uskutočnil krátenie poistného plnenia v súlade so zákonom.
7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 442 a nasl., § 788, § 797, § 365 zák. č. 40/1964 Z.z. (Občiansky zákonník - OZ), § 396 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník - ObZ. a zák. č. 381/2001Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len Zákon o PZP) a dospel k záveru, žaloba je dôvodná.
8. Za nedôvodnú označil námietku úplnosti náležitosti podanej žaloby, pretože rozsah, v akom sú opísané rozhodujúce skutočnosti v žalobe, je pre zistenie skutkového stavu dostatočný, preto žaloba je formálne spôsobilou.
9. V otázke aktívnej legitimácie žalobcu a platnosti jednotlivých zmlúv o postúpení pohľadávky v súlade s čl. 2 ods. 2 CSP a princípom právnej istoty, súd plne rešpektoval právne názory najvyšších súdnych autorít, vyjadrené v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR v konaní vedenom pod sp.zn. 25Cdo/347/2000, v Náleze ÚS ČR zo dňa 20.11.2000 sp.zn. IV.ÚS/548/1999 a ďalších na ne odkazujúcich rozhodnutiach, v Náleze ÚS SR z 3.7.2008 sp.zn. I.ÚS 242/07, Náleze ÚS SR sp.zn. I.ÚS 640/2014 z 1.4.2015 a v uznesení Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp.zn. 4Cdo/132/2007. Pri posudzovaní aktívnej legitimácie žalobcu a spôsobilosti predmetu jednotlivých zmlúv o cesii považoval za rozhodujúce znenie § 797 ods. 2 OZ, ktorý upravuje okamih vzniku práva na plnenie a ustanovenie § 4 a § 15 ods. 1 zák. o PZP, ktoré zakladajú priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi. V zmysle týchto zákonných ustanovení ku vzniku škody na motorovom vozidle poškodených, dochádza už samotnou škodovou udalosťou, nie opravou motorového vozidla. Výšku škody teda nie je možné robiť závislou na tom, ako poškodený s vecou naloží, či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu, pretože tieto okolnosti sú náhodilé. Poškodení z dopravnej nehody, ktorú nezavinili, majú priamy zákonný nárok založený ust. § 15 zák. o PZP voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Z vyššie uvedeného dôvodu preto dospel k záveru, že je pre konanie nepodstatné, či poškodení žalobcovi uhradili faktúru za opravu vozidla, pretože škoda nevznikla opravou motorového vozidla, ani okamihom úhrady faktúry.
10. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že ak by poškodení najskôr museli uhradiť faktúru za opravu vozidla a až následne si nárok uplatniť u žalovaného, došlo by k popretiu podstaty poistenia, ktorým je prenos negatívnych dôsledkov škodovej udalosti na tretí subjekt - poisťovňu.
11. Vzhľadom na tieto argumenty sa súd prvej inštancie nestotožnil so záverom žalovaného, že predmetom jednotlivých zmlúv o postúpení bolo postúpenie záväzku postupcu a preto sú zmluvy o postúpení pohľadávok neplatné. Naopak, predmetom uvedených zmlúv sú konkrétne pohľadávky poškodených voči žalovanému, ktoré im vznikli v súlade s ust. § 797 ods. 2 OZ a § 15 ods. 1 PZP.
12. Súd prvej inštancie zároveň dospel k záveru, že zmluvy o postúpení pohľadávok spĺňajú všetky podmienky pre ich platnosť ustanovené v § 524 OZ. Je z nich totiž nepochybné, aká pohľadávka, v akej výške bola postupovaná a z čoho táto pohľadávka vznikla.
13. Ako nedôvodnú zhodnotil súd prvej inštancie námietku žalovaného v súvislosti s krátením poistného plnenia. Za podstatnú súd prvej inštancie považoval skutočnosť, že ani v jednom z prípadov nebolo zistené, a ani namietané nekvalitné vykonanie opravy. Žalovaný nepoprel tvrdenie žalobcu, že pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzkyschopné ako pred škodovými udalosťami a že oprava bola prevedená účelne a smerovala k odstráneniu následkov škodovej udalosti.
14. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti zdôraznil, že poškodení majú právo slobodnej voľby autoservisu, ktorému zveria opravu svojho motorového vozidla a toto ich právo nemožno nijako obmedziť. Krátenie odmeny za práce vykonané z dôvodu, že ich nevykonal autorizovaný servis, nemá žiadnu oporu v zákone ani v inom prameni práva. V prípade, ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel (čo je v danom prípade u žalobcu nesporné) neprináleží žalovanému členiť subjekty vykonávajúce opravy motorových vozidiel po splnení zákonných predpokladov na autorizované, či neautorizované servisy.
15. Dôvodil, že samotná skutočnosť, či ide o autorizovaný alebo neautorizovaný servis, nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce. Objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti. So žalobcom predložených cenníkov servisov v regióne mal súd za preukázané, že hodnota vyúčtovaných prác bola vyúčtovaná v bežných cenách v danom regióne (Cenník autoservisov pre lakovacie, mechanické a klampiarenské práce v regióne pre rovnaký alebo obdobný typ motorového vozidla ako je CITROEN C3: Auto Gábriel, s.r.o., Moris Slovakia s.r.o., Porsche Inter Auto Slovakia spol. s r.o.; Cenník autoservisov pre lakovacie, mechanické a klampiarenské práce v regióne pre rovnaký alebo obdobný typ motorového vozidla ako je Škoda Octavia: Auto Gábriel, s.r.o., Porsche Inter Auto Slovakia spol. s r.o.; Cenník autoservisov pre lakovacie, mechanické a klampiarenské práce v regióne pre rovnaký alebo obdobný typ motorového vozidla ako je HONDA CIVIC: Auto Gábriel, s.r.o., Moris Slovakia s.r.o., Porsche Inter Auto Slovakia spol. s r.o.; Cenník autoservisov pre lakovacie, mechanické a klampiarenské práce v regióne pre rovnaký alebo obdobný typ motorového vozidla ako je FORD MONDEO: Auto Gábriel, s.r.o., Moris Slovakia s.r.o., Porsche Inter Auto Slovakia spol. s r.o.). Navyše súd prvej inštancie zdôraznil, že kalkulácia podľa programu Slovexperta nie je relevantným dôkazom o výške nákladov na opravu. Podstatné pre výšku škody sú vždy skutočné materiálové náklady pri vykonaní konkrétnej opravy.
16. Ako nedôvodnú zhodnotil aj námietku žalovaného, že faktúry mu neboli doručené, pretože uvedené tvrdenie nezodpovedá ostatným v konaní vykonaným listinným dôkazom (Oznámenia o poistnom plnení).
17. O úrokoch z omeškania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 11 ods. 7, 8 zák. o PZP, § 517 ods. 1,2 OZ, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Pretože žalovaný nekrátil poistné plnenie zákonne, s jeho vyplatením oprávnenej osobe sa dostal do omeškania, súd mu tento úrok priznal v zákonnej výške počnúc 1. dňom omeškania, t.j. 16-tym dňom po skončení prešetrovania jednotlivých škodových udalostí.
18. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu bol priznaný v konaní úspešnému žalobcovi.
19. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
20. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny, nezákonný a arbitrárny, ktorý je výsledkom svojvôle súdu prvej inštancie.
21. Dôvodí, že súd prvej inštancie vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil a nevysporiadal sa s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Opätovne zdôraznil, že podľa uzavretých zmlúv o postúpení pohľadávky poškodení mali postúpiť tzv. pohľadávky, ktoré mali voči žalovanému, ktoré však vyplývajú z ich záväzkov voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že mali postúpiť pohľadávky, ktoré predstavujú ich záväzky a nie pohľadávky, čo je v rozpore s § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázal aj na absenciu konkrétneho prejavu vôle poškodených ako postupcov týkajúceho sa postúpenia samotných pohľadávok, a na rozpornosť, nepresnosť predmetu postúpení, ktorá spočíva v skutočnosti, že z textu samotných postúpení vyplýva, že poškodení plánovali postúpiť svoje pohľadávky, pričom z obsahu zmlúv vyplýva, že tieto pohľadávky predstavujú záväzky poškodených vyplývajúce z faktúr. Uvedené skutočnosti podľa odvolateľa spôsobujú absolútnu neplatnosť predmetných právnych úkonov. Odvolateľ za nesporné považuje aj rozhodnutie súdu v úrokoch z omeškania, kde tvrdí, že boli priznané v rozpore s
ustálenou judikatúrou odvolávajúc sa na závery uvedené v rozhodnutí NS SR zo dňa 22.11.2018 sp.zn. 3Cdo/145/2017.
22. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
23. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť, opakujúc už v podstate argumenty uvádzané v priebehu prvoinštančného konania.
24. Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné.
25. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.
26. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
27. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.
28. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.5.2020 o 9.55 hod. v pojednávacej miestnosti č. 235 na II. poschodí, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.
29. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, pričom prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 CSP.
30. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti (§ 387 ods. 2 CSP), a k námietkam žalovaného ohľadne absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a absolútnej neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok navyše udáva:
31. Poistná udalosť (poškodenie motorového vozidla) založila povinnosť žalovaného na náhradu škody poškodeným, keď ku vzniku poistnej udalosti vznikla škoda. Nárok na náhradu škody, t.j. nárok na náhradu všetkých nákladov spojených s odstránením následkov dopravnej nehody patril poškodeným voči poisťovateľovi, teda žalovanému. Medzi poškodenými a žalovaným (teda poisťovateľom) vznikol záväzkový vzťah na náhradu škody z poistenia motorových vozidiel, v rámci ktorého sa určoval len rozsah škody, ktorá mala byť poistenému plnená (§ 442 OZ, § 797 ods. 2 OZ). Keďže škoda bola riešená vykonaním opravy (t.j. navrátením veci do pôvodného stavu) výška škody teda predstavuje výšku nákladov na to vynaložených, premietnutých do vyššie uvedených faktúr, ktorú bol žalovaný povinný poškodeným zaplatiť. Ako správne uviedol súd prvej inštancie je irelevantné, či poškodení žalobcovi uhradili faktúru za opravu motorového vozidla, pretože škoda nevznikla opravou motorového vozidla, ani okamihom úhrady faktúry.
32. Podľa § 524 ods. 1,2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
33. Podľa § 525 ods. 1, 2 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
34. Predmetom postúpenia môže byť teda akákoľvek určitá pohľadávka, ak je nepochybné, z akého právneho vzťahu vyplýva (aj keď nie je perfektne právne pomenovaná) podstatná je jej určitosť a zrozumiteľnosť (akého nároku sa týka) a ktorej postúpenie zákon nevylučuje.
35. Pohľadávka poistených predstavovala určitú, konkrétnu, existujúcu pohľadávku a bola spôsobilým predmetom postúpenia. Zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvorili v písomnej forme poškodení ako pôvodní veritelia so žalobcom ako postupníkom na miesto pôvodného veriteľa.
36. Odvolací súd konštatuje, že pri zmluvách o postúpení neexistuje žiadny dôvod, ktorý by zakladal ich absolútnu neplatnosť. Pohľadávky, ktoré boli predmetom postúpenia - nárok na poistné plnenie z titulu škody vzniknutej na majetku poškodených (a poistených) boli v zmluvách dostatočne určito a jasne špecifikované (v ich článku „Predmet zmluvy“), a to spôsobom vylučujúcim ich zámenu, keď žalobcovi bol postúpený tento nárok v rozsahu 136,08 eur (v prípade ROSSELA, s.r.o.) 561,42 eur (v prípade Petra T.) 152,78 eur (v prípade Tibora T.-T.)a 597,05 eur (v prípade Ľubomíra P.. Je v prejednávanej veci bez právneho významu, či žalobca bol alebo nebol v inom právnom vzťahu s poškodenými. Nárok žalobcu voči poškodeným vychádza z iného záväzkového vzťahu (z titulu opravy motorového vozidla) a netýka sa právneho vzťahu poškodeného a poisťovateľa ako vyplývajú z poistných zmlúv. Spôsob usporiadania nárokov poškodeného poisteného voči poisťovateľovi a tretím osobám, s ktorými je v zmluvnom vzťahu v dôsledku poistnej udalosti je výlučne na vôli poškodených. Poisťovateľ je z poistnej zmluvy povinný plniť poškodenému alebo poškodeným určenej osobe (v prejednávanej veci žalobcovi ako postupníkovi). Z vyššie uvedených dôvodov je nesprávny záver odvolateľa, že predmetom zmlúv o postúpení bol záväzok postupcu, pretože ich predmetom boli konkrétne pohľadávky poškodených voči poisťovateľovi, ktoré im vznikli v súlade s ustanovením § 797 ods. 2 OZ.
37. Správne je aj rozhodnutie súdu o úrokoch z omeškania.
38. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
39. Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne, že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti
- v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti nesplnil. Nemožno tak súhlasiť s tvrdením žalovaného, že povinnosť platiť úroky z omeškania by mu vznikla až doručením právoplatného rozsudku vo veci, keďže v tomto prípade bol žalovaný stranou sporu, teda sa mu nedoručuje právoplatný rozsudok, ale rozsudok, proti ktorému má ako strana sporu právo odvolať sa, čo žalovaný aj využil. Doručenie právoplatného rozsudku žalovanému by prichádzalo do úvahy napríklad v prípade, ak by nebol stranou sporu, ani intervenientom a poistený - škodca by žalovanému ako poisťovateľovi predložil právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosti plniť poškodenému.
40. Na základe uvedeného bolo rozhodnutie ako vecne správne potvrdené (§ 387 ods. 1 CSP).
41. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov má v odvolacom konaní úspešný žalobca. O ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 1,2 CSP).
42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).