Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoPr/3/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: N.. T. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX/X, W., zastúpený JUDr, Máriou Kanthovou, advokátkou so sídlom Župná 20, 945 01 W., proti žalovanému: Creacom, s. r. o., so sídlom Mederčská 81, W., IČO: 36 796 174, zastúpený: J. Z. T. S., H.. o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu W. zo dňa 14. júna 2019 č.k. -286, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že skončenie pracovného pomeru žalobcu okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 22. 09. 2014 zo strany žalovaného, doručené žalobcovi dňa 22. 09. 2014, je neplatné. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaného v rozsahu 100%. 1.1.Za preukázaný mal skutkový stav, na základe ktorého zistil, že strany sporu uzavreli pracovnú zmluvu dňa 11. 06. 2013, na základe ktorej žalobca, ako zamestnanec, bol zaradený na pozíciu obchodného zástupcu. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú. Žalovaný v pracovnom nariadení č. 1 o spôsobe výkonu práce zamestnancami zo dňa 01. 07. 2013 nariadil všetkým zamestnancom na pozícii obchodného zástupcu povinnosť dostaviť sa každý pracovný deň v čase od 08.00 hod. na miesto výkonu práce v prevádzke zamestnávateľa, zamestnanec bol povinný každý pracovný deň sa zúčastniť pracovnej porady. Ak zamestnanec z objektívnych dôvodov sa nemohol dostaviť nazačiatku pracovného času na miesto výkonu práce, bol povinný vopred túto skutočnosť oznámiť zamestnávateľovi a následne preukázať svoju neúčasť zamestnávateľovi. Porušenie tohto nariadenia bude považované za porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom. 1.1.1. Zamestnávateľ dňa 22. 09. 2014 dal žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa podľa . Dôvodom bolo porušenie povinnosti byť na pracovisku na začiatku pracovného času a to dňa 18. 09. 2014 a 19. 09. 2014, kedy žalobca nenastúpil do práce a svoju neprítomnosť nenahlásil nadriadenému a ani ju neospravedlnil. Ďalším dôvodom bolo, že žalobca ako obchodný zástupca nezabezpečil ani jednu zákazku pre spoločnosť počas jeho pôsobenia vo firme a svojho nadriadeného neinformoval o dôležitých postupoch potrebných k podpísaniu zmluvy o dielo medzi spoločnosťou a bytovým družstvom, čím zapríčinil oneskorené začatie stavebných prác, respektíve ohrozil dodržanie termínu odovzdania diela. Žalovaný uviedol, že pracovný pomer sa skončí dňom prevzatia tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalobca okamžité skončenie pracovného pomeru podpísal dňa 22. 09. 2014. Dňa 10. 11. 2014 žalobca oznámil žalovanému, že trvá na tom, aby ho žalovaný aj naďalej zamestnával a vyplatil mu dohodnuté peniaze, pretože sa porušenia pracovnej disciplíny na pracovisku nedopustil. 1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , , (zákon číslo v znení neskorších predpisov).

1.3. Konštatoval, že S prihliadnutím na skutkové okolnosti nebolo možné konanie, ktoré žalobcovi pripisuje žalovaný, posúdiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Ako prvý dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaný uviedol, že žalobca dňa 18. 09. 2014 a 19. 09. 2014 nenastúpil do práce a svoju neprítomnosť nenahlásil svojmu nadriadenému a ani ju neospravedlnil. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že pracovný čas zamestnanca dohodnutý na 20 hodín týždenne, 4 hodiny denne, 5 dní v týždni. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal v pracovnej zmluve rozvrhnutý pracovný čas určito a nie voľne tak, ako tvrdil žalobca. Začiatok pracovnej doby alebo jeho úprava v pracovnej zmluve absentovala, bola nahradená odkazom na rozhodnutie zamestnávateľa. Z vykonaného dokazovania nemal súd jednoznačne za preukázané, že žalobca bol s Pracovným nariadením č. 1 zo dňa 01.07.2013 oboznámený. Konateľ spoločnosti vo svojej výpovedi uviedol, že s nariadením bol žalobca oboznámený slovne pri nástupe do práce dňa 12. 06. 2013 a až potom písomne. Uvedené tvrdenie konateľa spoločnosti vyvrátila vo svojej výpovedi konateľka spoločnosti, ktorá uviedla, že keď žalobca nastúpil do práce, vtedy ešte nebolo vypracované pracovné nariadenie, ale ústne mu povedala, kedy je začiatok pracovnej doby. Samotné Pracovné nariadenie č. 1 zo dňa 01. 07. 2013 obsahuje iba odtlačok pečiatky žalovaného spolu s podpisom konateľky spoločnosti, pričom na tejto listine absentuje akýkoľvek údaj o tom, že by boli zamestnanci, alebo žalobca s touto listinou oboznámený. Súd nespochybnil tvrdenie žalovaného, že žalobca bol slovne oboznámený so začiatkom pracovnej doby, čomu nasvedčujú dôkazy v podobe výpovede svedkov T., ako aj konateľky spoločnosti, avšak začiatok pracovnej doby nebol písomne obsiahnutý v pracovnej zmluve zo dňa 11. 06. 2013 a žalobca so začiatkom pracovnej doby uvedenej v Pracovnom nariadení č. 1 nebol preukázateľne oboznámený. 1.4.Dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že žalobca dňa 19. 09. 2014 sa nedostavil do práce. Poukázal na výpoveď konateľky spoločnosti, ktorá uviedla, že v ten deň sa o 08.30 h. nachádzala na rokovaní na bytovom družstve, z čoho súd usúdil, že nemohla vedieť, či žalobca do práce prišiel alebo nie. To, že prebiehali rokovania, na ktorých bola prítomná aj konateľka žalovaného, potvrdila aj svedkyňa T. ktorá bola na týchto rokovaniach prítomná. Navyše, žalovaný evidenciu dochádzky zamestnancov do práce neviedol. Zo súboru týchto nepriamych dôkazov preto súd uveril tvrdeniam žalobcu, že sa dňa 19.09.2014 do práce dostavil. Na základe uvedeného preto dospel súd k záveru, že v konaní nebolo nad všetky pochybnosti preukázané, že žalobca dňa 19.09.2014 do práce nenastúpil riadne a včas na začiatku pracovnej doby. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd zastáva názor, že preukázaná jednodňová absencia dňa 18.09.2014 na pracovisku vzhľadom na pracovnú náplň žalobcu ako obchodného zástupcu a s poukazom na skutočnosť, že dňa 18.09.2014 o 10:06 h. vykonával úpravu dokumentov potrebných pre jeho prácu, nie je takým závažným porušením pracovnej disciplíny, ktorým by boli naplnené predpoklady k okamžitému skončeniu pracovného pomeru v zmysle . V súvislosti s tým súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. 09. 2009, v zmysle ktorého jeden deň neospravedlnenej absencie nie je takým závažným porušením pracovnej disciplíny, vzhľadom na pracovnú náplň a funkciu žalobcu, ktorá by mala za následok výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, akým je okamžité skončenie pracovného pomeru. 1.5. Ďalším dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 22.09.2014 bolo, že žalobca ako obchodný zástupca nezabezpečil ani jednu zákazku pre spoločnosť počas jeho pôsobenia vo firme a svojho nadriadeného neinformoval o dôležitých postupoch potrebných k podpísaniu zmluvy o dielo medzi spoločnosťou a bytovým družstvom, čím zapríčinil oneskorené začatie stavebných prác, respektíve ohrozil dodržanie termínu odovzdania diela. Z vykonaného dokazovania mal však súd za preukázané, že žalovaný so žalobcom pred uzatvorením pracovnej zmluvy na dobu neurčitú dňa 11. 06. 2013, uzatvoril so dve dohody o pracovnej činnosti v dňoch 30. 05. 2011 a 10. 06. 2011, čo súd vyhodnotil tak, že žalovaný bol s prácou žalobcu spokojný a pokračoval v jeho zamestnávaní. Pokiaľ žalovaný zistil, že žalobca si neplní svoje povinnosti v súlade s uzavretou pracovnou zmluvou a nezabezpečil ako obchodný zástupca pre spoločnosť počas jeho pôsobenia vo firme ani jednu zákazku a svojho nadriadeného neinformoval o dôležitých postupoch potrebných k podpísaniu zmluvy o dielo medzi spoločnosťou a bytovým družstvom, mal ho na uvedený nedostatok upozorniť a až následne voči nemu vyvodiť zodpovednosť ukončením pracovného pomeru s ním. Navyše dôvod, že žalobca svojho nadriadeného neinformoval o dôležitých postupoch potrebných k podpísaniu zmluvy o dielo medzi spoločnosťou a bytovým družstvom považuje súd za neurčitý, nakoľko z obsahu tohto dôvodu nie je zrejmé, o akú zmluvu o dielo a dôsledky z nej vyplývajúce sa jedná. 1.6. Zdôraznil, že okamžité skončenie pracovné pomeru je výnimočný nástroj pre ukončenie pracovnoprávneho vzťahu a k uplatneniu tohto inštitútu je potrebné pristupovať zvlášť citlivo. Žalovaný v tomto prípade okamžite skončil so žalobcom pracovný pomer bez toho, aby žalobcu upozornil na

prípadné porušovanie pracovnej disciplíny alebo na nedostatočné plnenie pracovných úloh. Súd je toho názoru, že preukázaná jednodňová absencia žalobcu v práci a nedostatočne vymedzené neuspokojivé plnenie pracovných úloh nemôžu byť dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru, a preto súd žalobe vyhovel a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné. Žalobcom požadovaný nárok, aby súd žalovanému uložil povinnosť ponechať žalobcu v riadnom pracovnom pomere, je subsumovaný pod rozhodnutie o tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, preto samostatným výrokom o tomto nároku žalobcu nerozhodoval. 1.7. O náhrade trov konania rozhodol podľa (zákon číslo , ďalej len „CSP“) v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na .

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalovaný dôvodiac, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ). 2.1. Vytýka súdu prvej inštancie, že sa nevyrovnal so skutočnosťou, že aj keď konateľka spoločnosti dňa 19. 09. 2014 nebola na pracovisku a teda nemohla vedieť, či žalobca do práce prišiel, alebo nie, druhý konateľ spoločnosti sa na pracovisku zdržiaval a dokonca sa pokúsil žalobcu telefonicky kontaktovať z dôvodu jeho absencie tak, ako uviedol vo výsluchu dňa 17. 05. 2019. Aj svedkyňa V. potvrdila, že žalobcovi bola v určitom časovom období daná výpoveď, nakoľko nechodil do práce. Ani túto skutočnosť súd prvej inštancie nevyhodnotil. 2.2. Ďalej vytýka súdu prvej inštancie, že iba zo snímky obrazovky z externého disku žalobcu uveril jeho tvrdeniam, že dňa 18. 09. 2014 napriek tomu, že sa nezdržiaval na pracovisku, tak vykonával úpravu dokumentov. Dokument programu Word označený ako Zo J.. P. X-X korektúra č. 1 bol naposledy upravovaný dňa 18. 09. 2014 o 10.06 hod. Snímka obrazovky je bez dátumu, nevyplýva z dôkazu ani to, že sa jedná o externý disk žalobcu. Ak žalobca dňa 18. 09. 2014 o 10.00 hod. mal stretnutie s pánom W. tak, ako mohol vykonávať úpravu dokumentov v rovnakej hodine toho istého dňa. Z komunikácie so SBD vyplýva, že zmluvu o dielo poslalo SBD W. žalovanému a nie žalobca SBD. Svedkyňa V. spolu s konateľmi žalovanej spoločnosti potvrdila, že nevedeli, čo sa deje, nakoľko zmluva nebola dodaná, so zmluvou nebolo nič robené, nedošlo ku stretnutiu. Súd prvej inštancie sa nezaoberal listinným dôkazom predloženým žalovaným dňa 15. 03. 2019, tento listinný dôkaz vôbec nevyhodnotil. 2.3. Odvolateľ ďalej poukazuje na ďalšie listinné dôkazy - emailové správy a porovnanie ponúk - zateplenie a výber realizátora na ul. W. W. od spoločnosti Slovenská asociácia stavebných dozorov. Súd prvej inštancie sa týmto listinným dôkazom vôbec nezaoberal a ani ho nevyhodnotil a to napriek tomu, že môže zakladať skutočnosť, podľa ktorej by nebolo možné od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával. 2.4. Záverom dodáva, že z doteraz vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva dvojdňová absencia žalobcu v práci tak, ako je to uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru. Súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 2.5. Navrhuje zmeniť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu žalobcu odvolací súd zamietne, alebo rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. 3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( , zákon číslo 160/2015, účinný od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (, ) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti a nasl. , preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( , ), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (383 ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti podaného odvolania a tiež z dôvodu procesného pochybenia rozsudok súdu prvej inštancie podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

6. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí 7.Predmetom konania v danej veci je žaloba žalobcu, ktorou sa domáha určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 22. 09. 2014 dané žalovaným, je neplatné. 7.1. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 22. 09. 2014 zo strany žalovaného, doručené žalobcovi dňa 22. 09. 2014, je neplatné. Dôvodom pre takéto určenie súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku bolo nepreukázanie absencie dňa 19. 09. 2014 a neurčitosť druhého dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru. 7.2. Žalobca sa so záverom súdu prvej inštancie nestotožnil a v podanom odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.

8. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní žalobcu, po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo, ako aj odvolania žalobcu, dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní v danej veci nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nie je možné napraviť v odvolacom konaní. 8.1.Procesným postupom sa v rozhodovacej praxi rozumie faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie, vykonával dokazovanie, zohľadňoval procesné oprávnenia strán sporu, dbal o ich rovné postavenie a vytváral im procesnú možnosť na realizáciu ich procesných oprávnení v súlade so zákonom). O nesprávny procesný postup ide v prípade vedenia sporu, pri ktorom konajúci súd nerešpektuje procesné ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich civilné konanie. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (, , , a ). 8.2. V danom prípade nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie spočíva v tom, že na pojednávaní dňa 17. 05. 2019 vypočul ako svedka I. X., ktorý podľa výpisu z obchodného registra žalovaného, je konateľom spoločnosti žalovaného, t.j. štatutárnym zástupcom. Keďže žalovaným je právnická osoba, podľa , právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány). Za situácie, že I. X. je štatutárnym zástupcom žalovaného, tak ako to vypýva z výpisu z obchodného registra, súd prvej inštancie, ak to považoval za nutné, mal ho vypočuť ako stranu sporu a nie ako svedka a ako svedka ho i pred výsluchom poučiť. Taktiež na tomto pojednávaní bola vypočutá aj H. U., ktorá je taktiež konateľkou spoločnosti žalovaného (viď výpis z obchodného registra). Aj ju súd prvej inštancie vypočul ako svedka, ako svedka ju tiež poučil. Nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie spočíva v tom, že nie je možné na pojednávaní vypočuť štatutárneho orgánu žalovaného (ktorý je stranou sporu), ako svedka. Ak to súd prvej inštancie považoval za potrebné, mal nariadiť výsluch týchto štatutárnych orgánov, ako strany sporu.

9. Preskúmaním napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalovaného, dospel odvolací súd tiež k záveru, že súd prvej inštancie nevyhodnotil všetky predložené dôkazy stranami sporu. Skonštatoval, že žalobca sa dopustil absencie iba jeden deň, t.j. 18. 09. 2014, keď na druhý deň, t.j. 19. 09. 2014 nevyhodnotil jeho neprítomnosť v práci, ako neospravedlnenú. Súd prvej inštancie na jednej strane poukázal na skutočnosť, že žalobca v tento deň pracoval doma, avšak na druhej strane nespochybnil tvrdenie žalovaného, že žalobca bol oboznámený so začiatkom pracovnej doby na pracovisku a s jeho nariadením. Nepreukázanie absencie žalobcu na pracovisku dňa 19. 09. 2014 založil iba na skutočnosti, že konateľka žalovaného, keďže sa v ten deň nachádzala na rokovaní na bytovom družstve, nemohla vedieť, či žalobca bol v práci alebo nie. Súd prvej inštancie sa však žiadnym spôsobom vysporiadal so skutočnosťou, že druhý konateľ spoločnosti, X., sa na pracovisku dňa 19. 09. 2014 zdržiaval a ak sa aj žalobca nedovolal konateľke, mohol tak svoju neúčasť na pracovisku oznámiť

druhému konateľovi. Ospravedlnenie neúčasti na pracovisku zaťažuje dôkazným bremenom žalobcu, t.j. zamestnanca. Skutočnosť, že žalobca sa dňa 19. 09. 2014 do práce dostavil, resp. svoju neúčasť ospravedlnil, žalobca doteraz žiadnym dôkazom nepreukázal. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalovaný mohol vykonávať prácu aj v domácom prostredí, tak, ako to sám tvrdí, že dňa 18. 09. a 19. 09. 2014 pracoval na texte zmluvy doma, čo by bolo evidentne v rozpore s pracovným nariadením zamestnávateľa, ktoré vydal dňa 01. 07. 2013, teda rok pred touto udalosťou. Navyše vo svojej výpovedi uviedol, že 18. a 19. 9. 2014 sa zúčastnil na schôdzi panelového domu a dňa 18. 09. 2014 o 10.00 hod. mal stretnutie s p. W., pričom súd prvej inštancie vyhodnotil, že dňa 18. 09. 2014 o 10.06 hod. vykonával úpravu dokumentov potrebných pre jeho prácu a nezdržiaval sa na pracovisku. Následne však rozporne vyhodnotil za preukázanú jednodňovú absenciu dňa 18. 09. 2014 na pracovisku, čo nie je takým závažným porušením pracovnej disciplíny. Z uvedeného konštatovania preto odvolaciemu súdu nebolo zrejmé, či súd prvej inštancie dospel k záveru o absencii žalobcu dňa 18. 09. 2014, alebo prisvedčil tvrdeniu žalobcu, že pracoval doma. Odvolací súd iba poznamenáva, že obrana žalobcu, že sa nevedel dovolať konateľom spoločnosti, ktorých chcel informovať, že bude pracovať doma, je taktiež pochybná, pretože na jednej strane tvrdí, že dňa 19. 09. 2014 sa nevedel dovolať konateľke, na druhej strane tvrdí, že do práce prišiel okolo obeda, po stretnutí s p. W. a konateľka mu povedala, že má prísť v pondelok. Tieto rozpory v tvrdeniach žalobcu je potrebné v ďalšom konaní odstrániť a až následne môže súd prvej inštancie dospieť k záveru o pravdivosti tvrdení žalobcu, resp. žalovaného. Taktiež odvolací súd dodáva, že voľná pracovná doba u žalobcu doteraz vykonanými dôkazmi preukázaná nebola, naopak podľa pracovného nariadenia mal každý deň o 8.00 hod. prísť na pracovisko, alebo vopred oznámiť svoj pracovný program, ak do práce nepríde. 9.1. Súd prvej inštancie sa vyhodnotil druhý dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru ako neurčitý, nejasný, nakoľko z obsahu tohto dôvodu nie je zrejmé o akú zmluvu o dielo a dôsledky z nej vyplývajúce sa jedná. Konštatoval tiež, že žalovaný bol s prácou žalobcu spokojný, keďže pred uzavretím pracovného pomeru mal s ním uzavretú dohodu o pracovnej činnosti, a to dvakrát. Na druhej strane však uviedol, že ak žalovaný zistil, že žalobca si neplní svoje povinnosti a nezabezpečil ako obchodný zástupca pre spoločnosť ani jednu zákazku, svojho nadriadeného neinformoval o dôležitých postupoch potrebných k podpísaniu zmluvy o dielo medzi spoločnosťou a bytovým družstvom, mal ho na uvedený nedostatok upozorniť a až následne voči nemu vyvodiť zodpovednosť ukončením pracovného pomeru. Ak žalovaný, ako zamestnávateľ takto vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru považoval za tak závažný, že pristúpil k realizácii tohto inštitútu, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa ním zaoberať a vyhodnotiť, či bol takej intenzity, že mohol založiť tento postup žalovaného. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neuviedol svoje úvahy týkajúce sa neurčitosti a nejasnosti tohto výpovedného dôvodu. Žalovaný v podanom odvolaní namieta, a zo spisového materiálu to tiež vyplýva, že pripojil k vyjadreniu zo dňa 11. 12. 2018 listinné dôkazy, ktorými sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal a tieto nevyhodnotil, pričom tieto dôkazy môžu poukazovať na skutočnosti, na základe ktorej by nebolo možné od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával. 9.2. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal splnením hmotnoprávnej podmienky okamžitého skončenia pracovného pomeru a to prerokovaním so zástupcom zamestnancov, resp. s odborovou organizáciou. Túto povinnosť nemá zamestnávateľ iba v prípade, ak zástupca zamestnancov, či odborová organizácia v jeho spoločnosti nepracuje, resp. nie je založená. Je však potrebné s týmto sa v rozhodnutí vysporiadať.

10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa zrušil a vec mu podľa s vrátil na ďalšie konanie, v ktorom predovšetkým odstráni nesprávny procesný postup, následne opätovne vyhodnotí všetky dôkazy tak listinné, ako aj výsluchy štatutárnych zástupcov žalovaného, svedkyne V. a vo veci opätovne rozhodne. Súd prvej inštancie sa bude taktiež zaoberať dôvodmi odvolateľa, žalobkyne, uvedenými v podanom odvolaní. Rozhodnutie následne riadne odôvodní v zmysle ustanovenia tak, aby bolo odvolacím súdom v prípade podania odvolania, preskúmateľné.

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).