Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/68/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXXX/X, C. – A., právne zastúpený Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, IČO: 50 120 000 proti žalovaným: 1) D. B., E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, C. – G., právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Vladimír Kašuba, PhD., so sídlom Holubyho 51, Martin, 2) D. F., E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, v konaní o určenie, že majetok patrí do BSM

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaná 1/ a žalovaná 2/ m a j ú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na Okresný súd Martin dňa 25.07.2023 sa žalobca voči žalovanej 1/ a žalovanej 2/ domáhal, aby súd určil, že samostatne stojaca drevená chatka patrí do BSM žalobcu a žalovanej 1/ a ďalej, že hnuteľné veci ako kuchynská linka s pracovnou doskou a dresom, celoplynový sporák, pec na pevné palivo, krb, 2x sedací gauč v tvare L, chladnička, mikrovlnná rúra, konferenčný stolík, fotelka, taburet, obývacia skrinková zostava ( 5 ks), spodný diel kuchynskej linky s pracovnou doskou, tri stropnice v obývacej miestnosti, 3 váľandy, 3 matrace, sadrokartónové platne (5 ks), drevená hojdačka, pong, záhradné sedenie (stôl + 2 lavice), pieskoviská, latrína, fóliovník, 2x barel 1 000 l, 3x interiérové dvere s kovaním + vchodové dvere patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej 1/. Svoju žalobu odôvodnil tým, že za trvania manželstva so žalovanou 1/ nadobudli samostatne stojacu drevenú chatku a ním uvádzaný hnuteľný majetok v petite žaloby. Predmetný majetok žalobca so žalovanou 1/ nadobudol podľa svojich slov tak, že tento predmetný majetok nadobudol do svojho bezpodielového spoluvlastníctva a to tak, že v roku 2005 vybavil žalobca právny vzťah k pozemku, a to nájom. V roku 2006 začal žalobca spolu so svojimi kolegami z práce betónovať piliere pod chatu o rozmere 6x4 m2. Celý materiál potrebný na výstavbu základov dal za odplatu žalobcovi jeho vtedajší vedúci p. I. J., pričom hodnota materiálu bola 15.000,- Sk. Drevo na chatu dal žalobca nachystať osobne s kolegami z práce pod C. hoľami. Za guľatinu zaplatil žalobca 10.000,- Sk a peniaze na tento materiál mu dali jeho rodičia. Spolu s kolegami cez zimu čistili guľatinu a na jar dal žalobca guľatinu napíliť na pílu, čo stálo 5.000,- Sk, čo takisto zaplatili jeho rodičia. V roku 2007 bol postavený skelet chaty, ktorý stavali bratia F. z dreva, ktoré žalobca spolu so svojimi kolegami pripravili a za stavbu zaplatil žalobca 14.000,- Sk. Na pokrytie strechy dal žalobcovi materiál jeho otec ako aj materiál na stavbu verandy v hodnote 30.000,- Sk, zhodne izolačný materiál v hodnote 15.000,- Sk. Za pokrytie strechy žalobca vyplácal pracovníkov, všetku ostatnú prácu riešil žalobca so svojimi priateľmi a kolegami vo voľnom čase. V roku 2014 si pristavil ku stojacej chatke miestnosť o rozmere 3,2x6 m2, ktorá slúžila ako kuchyňa. Všetok materiál (plech, hranoly atď.) poskytol žalobcovi jeho otec, pričom v tom čase hodnota materiálu bola 1.700,- Eur. V roku 2019 si žalobca so žalovanou 1/ zobrali pôžičku z banky, lebo riešili elektriku a studňu,

pričom suma pôžičky bola vo výške 6.000,- Eur a jednalo sa o spoločnú pôžičku. Dňa 20.05.2020 chatka vyhorela, kvôli čomu si museli zobrať ďalšiu pôžičku na sumu 6.000,- Eur a z týchto peňazí dal žalobca chatku opraviť. Z vyššie uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že predmetná chatka ako aj nábytok a ostatné hnuteľné veci boli nadobudnuté za trvania manželstva. Dňa 20.10.2022 rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. , ktorý rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 02.11.2022 bolo manželstvo rozvedené. Po rozvode manželstva žalovaná 1/ previedla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02.03.2023 vlastnícke právo na žalovanú 2/, o čom svedčí predložená kúpna zmluva. Žalobca dňa 26.06.2023 adresoval žalovanej list označený ako „Uplatnenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu a návrh na uzatvorenie dohody“, avšak žalovaná 1/ a žalovaná 2/ na uvedený list žalobcu nereagovali. Žalobca je presvedčený, že kúpna zmluva zo dňa 02.03.2023, na základe ktorej previedla žalovaná 1/ na žalovanú 2/ vlastnícke právo je neplatná a navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní určil, že nehnuteľnosť označená ako samostatne stojaca drevená záhradná chatka bez betónovej základovej platne (pôdorys 6x4) postavená na betónových petkách, pozostávajúca z dvoch nadzemných podlaží bez podpivničenia, postavená na pozemku E-KN parc. č. XXX, k.ú. G., okres a obec C. patrí do bezpodielového vlastníctva žalobcu a žalovanej. Zároveň žiadal určiť, že hnuteľné veci tak, ako boli uvedené v žalobe patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej 1/.

2. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, tento žalobca odôvodňoval tak, že bez súdneho rozhodnutia je jeho vlastnícke právo k vyššie uvedenej nehnuteľnosti a hnuteľným veciam ohrozené, prípadne sa jeho právne postavenie stalo neistým. Jeho vlastnícke právo však nie je zapísané na príslušnom liste vlastníctva. Navrhol vykonať dokazovanie rozsudkom o rozvode manželstva, kúpnou zmluvou, listom – „Uplatnenie námietky relatívnej neplatnosti“, stanovením trhovej hodnoty nehnuteľnosti, na základe fyzickej ohliadky ako aj výsluchom žalobcu, žalovanej 1/ a otca žalobcu.

3. Žalovaná 1/ sa k podanej žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 07.09.2023, kde na začiatku svojho vyjadrenia uviedla, že sa snažila so žalobcom dohodnúť na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, avšak bezúspešne. Poukázala na to, že žalobca predal motorové vozidlo, ktoré zhodne tvorilo masu BSM, získal tak kúpnu sumu 1.800,- Eur, pričom žalovanej dal len sumu 500,- Eur. Žalobca naďalej užíva ďalšie motorové vozidlo v nadobúdacej hodnote 4.100,- Eur. V roku 2021 potvrdila žalovaná 1/, že spolu so žalobcom si zobrali úver v A. J. v sume 18.000,- Eur a z týchto prostriedkov sa rekonštruovala spomínaná vyhorená chata, pričom dlžníkom úverového vzťahu bola iba žalovaná 1/, nakoľko žalobca mal exekúcie, ktoré sa mu v minulosti uhrádzali. Žalovaná toho času zaplatila sumu 350,- Eur za žalobcu, ide o poplatky a služby, ktoré čerpá v spoločnosti Orange Slovensko, a.s., a to už po zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Všetko zariadenie bytu, ktorý obýva žalobca v zostatkovej hodnote 6.000,- Eur zostalo žalobcovi, rovnako ako aj výbava ako krovinorez, kosačka, brúska, gril a podobne. Žalovaná 1/ bola podľa svojich slov len výlučným nájomcom pozemku, na ktorom je chatka postavená. Túto dala realitnej kancelárii na predaj, ktorá ju predala záujemcovi za trhovú hodnotu. Ak tvrdí žalobca, že chatka je nehnuteľnou vecou, s týmto žalovaná 1/ nesúhlasila, nakoľko chatka je hnuteľnou vecou. Ďalej uviedla, že zo získaných prostriedkov z kúpnej zmluvy žalovaná 1/ vyplatila zostatok spoločného úveru v hodnote 17.973,36 Eur t.j. z kúpnej ceny žalovanej 1/ zostala suma 16,64 Eur. Pokiaľ žalobca tvrdí, že má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, s týmto žalovaná 1/ nesúhlasila, nakoľko podľa jej slov ide o pokračovanie atakov na osobu žalovanej 1/. Pokiaľ žalobca tvrdí, že sa dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu, toto by mal preukázať a vysvetliť, čo žalovaným výrokom dosiahne. Ak je teda nesporná masa bezpodielového spoluvlastníctva ako tvrdí žalobca podľa žalovanej 1/ mal podať iný druh žaloby, nakoľko ak je možné podať žalobu, ktorá je spôsobilá vyriešiť sporné otázky medzi stranami, na inej žalobe už žalobca nemá naliehavý právny záujem. Navyše ak žalobca trvá na svojom tvrdení, že kúpna zmluva je neplatná, mal by akceptovať aj to, že druhej strane musí vrátiť prijaté plnenie. V závere žalovaná 1/ uviedla, že navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Žalovaná 2/ sa vyjadrila k podanej žalobe podaním doručeným súdu dňa 11.09.2023, kedy uviedla, že o skutočnosti, že majetok, ktorý bol predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorila so žalovanou 1/ dňa 02.03.2023 patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nemala vedomosť, nakoľko ju žalovaná 1/ s touto skutočnosťou neoboznámila. Po obdržaní žaloby oznámila žalovanej 1/, že vzhľadom na túto skutočnosť odstupuje od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 02.03.2023, o čom písomne žalovanú 1/ oboznámila.

5. Žalovaná 1/ sa vyjadrila k písomnému stanovisku žalovanej 2/ podaním doručeným 04.10.2023 s tým, že odstúpenie od zmluvy nepovažuje za platný právny úkon, nakoľko na takýto úkon nie je dôvod a ak tvrdí žalovaná 2/ spolu so žalobcom, že kúpna zmluva je neplatná, nie je možné zároveň od nej platne odstúpiť.

6. Žalobca sa vyjadril k písomným podaniam žalovanej 1/ a žalovanej 2/ a s tvrdením žalovaných podľa slov žalobcu vyplýva, že tieto žiadnym relevantným spôsobom nespochybňujú dôvody uvedené v žalobe. Ich tvrdenia však pre toto konanie sú bezvýznamné a z toho dôvodu sa k nim vyjadrovať nebude. 7. Súd vo veci nariadil a vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 05.03.2024, kedy vypočul žalobcu ako aj žalovanú 2/, vyjadrili sa aj právni zástupcovia žalobcu a žalovanej 1/. 8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že tak, ako už bolo v písomne podanej žalobe uvedené, domáhajú sa so žalobcom určenia, že nehnuteľnosti ako aj hnuteľné veci, ktoré nadobudol so svojou bývalou manželkou počas trvania manželstva t.j. žalovanou 1/ patria do bezpodielového spoluvlastníctva. Pridržiaval sa deja resp. popisu v žalobe, ktorý popisuje konkrétne ako nadobudol predmetné nehnuteľnosti, ktoré patria do BSM a z akého dôvodu sa tohto určenia domáha. Mal za to, že žaloba je dôvodná, pretože žalobca sa domohol neplatnosti úkonu, ktorým žalovaná previedla tieto nehnuteľnosti, ktoré patria do BSM, a teda dôvodne podal žalobu, ktorou žiada, aby súd určil, že tieto nehnuteľnosti patria do BSM. Zároveň uviedol, že žalobca mal snahu o to, aby sa tento spor vyriešil dohodou, komunikoval aj so svojou bývalou manželkou, avšak táto sa domáhala skôr nejakých právne irelevantných riešení, ktorými odôvodňovala, prečo to urobila, že spláca pôžičky alebo nejaké navýšenie svojho dlhu, záväzku z BSM, ale podľa žalobcu a jeho právneho zástupcu tieto skutočnosti neboli relevantné pre to, aby nemohli podať žalobu. Navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní vyhovel žalobnému návrhu a súčasne priznal náhradu trov konania.

9. Právny zástupca žalovanej 1/ prítomný na pojednávaní uviedol, že vyjadrenie, ktoré k žalobe podala žalovaná 1/ vypracovali spoločne, čiže nie je dôvod niečo meniť na tomto vyjadrení. Poukázal na to, že je tu žaloba, ktorá vyplýva zo synalagmatického záväzku, pričom žalovaná strana nemá žiadny dosah na podanú žalobu, avšak prvý predpoklad, ktorý nemá preukázaný je, že nežaluje určenie vecného práva k nehnuteľnosti, druhá vec je, že by reagoval žalobca na preukázanie naliehavého právneho záujmu s poukazom a poučením o koncentrácii konania. Za tohto stavu je potrebné žalobu zamietnuť. Zároveň si uplatnil trovy konania.

10. Žalovaná 2/ prítomná na pojednávaní uviedla, že nemá čo k tomu dodať. Z celého je sklamaná a jej bolo doporučené právničkou, aby od zmluvy odstúpila a tak aj spravila.

11. Po uvedení predbežného právneho posúdenia veci podľa právny zástupca žalobcu uviedol, že na strane žalobcu je daný naliehavý právny záujem, pretože ak nebol daný, žalobca by stratil svoje práva k predmetným nehnuteľnostiam. V danom prípade žalobca nebol povinný domáhať sa určenia alebo podávať žalobu o vyporiadanie BSM, nakoľko BSM sa môže vyporiadať aj dohodou a vtedy by nemusel podávať žalobu na súd. To znamená, že ak súd rozhodne, že nehnuteľnosti patria do BSM, tak sa vysporiada bez súdneho sporu poprípade dohodou. V závere právny zástupca žalobcu uviedol, že na strane žalobcu je naliehavý právny záujem.

12. Právny zástupca žalovanej 1/ uviedol, že od doručenia žaloby opakovane uvádzajú, že žalobca zamieňa chatku za nehnuteľnosť. To však nie je nehnuteľnosť. Je tu a stále poukazujú na to, že ide o hnuteľnosť. Protistrana odôvodňuje naliehavý právny záujem tak, ako by išlo o nehnuteľnosť, ale to nie je pravda, nakoľko táto záhradná chatka ani nemá list vlastníctva a nie je zapísaná na liste vlastníctva. Stále a od počiatku to bola hnuteľná vec, a to, čo uviedla protistrana, že má naliehavý právny záujem, no pokiaľ sa neuzavrie dohoda o BSM, tak v tom prípade podá žalobu. Nie je dôvod na vyhovenie žaloby, a preto ju navrhol zamietnuť.

13. Právny zástupca žalobcu zotrval na tom, že z hľadiska stavebného zákona sa jednoznačne jedná o nehnuteľnú vec, pretože táto má betónové piloty to znamená základy, a tým pádom sa jedná o stavbu, ktorá spĺňa charakter nehnuteľnosti.

14. Na základe vykonaného dokazovania, vyjadrenia strán sporu a predložených listinných dôkazov súd zistil tento skutkový stav:

15. Nespornými skutočnosťami sú, že žalobca a žalovaná 1/ si za trvania manželstva zaobstarali záhradnú chatku aj s hnuteľnými vecami tak, ako sú uvedené v žalobe, pričom záhradnú chatku spolu s hnuteľnými vecami žalovaná 1/ predala bez súhlasu žalobcu žalovanej 2/, a to prostredníctvom realitnej kancelárie. Spornými skutočnosťami sú, či žalobca má/nemá naliehavý právny záujem na podaní žaloby. Žalobca záhradnú chatku označil ako nehnuteľnosť, žalovaná 1/ naopak tvrdí, že sa jedná o hnuteľnú vec.

16. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti ak to vyplýva z osobitného predpisu.

17. Podľa , ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , , , , a považuje sa za právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu ak sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý neplatnosti domáha.

18. V prvom rade, keďže ide o určovaciu žalobu súd posudzoval, či žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Bez toho, aby existoval naliehavý právny záujem totiž nie je možné rozhodnúť v prospech žalobcu.

19. Podľa presvedčenia súdu, žalobca nemá neliehavý právny záujem na určení, že záhradná chatka s kuchyňou a hnuteľnými vecami patrí do BSM. Naliehavý právny záujem na určení toho, či tu právo je alebo nie je, je daný iba vtedy, ak by bez takéhoto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, a to za predpokladu, že toto ohrozenie alebo túto neistotu možno odstrániť rozhodnutím súdu. Aby sme mohli tvrdiť, že právny záujem je naliehavý, musí vykazovať dostatočnú intenzitu. Naliehavosť spočíva v skutočnosti, že rozhodnutie súdu je pre žalobcu užitočné podstatným spôsobom. Právny záujem však naliehavý nie je, ak sa žalobca môže domáhať svojho práva prostredníctvom iných prostriedkov ochrany práva. V prejednávanom prípade sa podľa názoru súdu žalobca môže domáhať splnenia povinnosti, a to podaním žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Priamo v konaní o vyporiadaní BSM totiž súd posúdi otázku, či predmetné veci (žalobcom označené v žalobe) patria alebo nepatria do BSM ako predbežnú otázku. Určovaciu žalobu je tak nutné zamietnuť z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nakoľko vyhovujúce rozhodnutie by nevyriešilo obsah spornosti daného právneho vzťahu a po takomto konaní by nevyhnutne nasledovalo ďalšie konanie t.j. konanie o vyporiadanie BSM. K uvedenej problematike súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 10.04.2013. Naviac v tomto ohľade sa vyjadril už aj Ústavný súd SR v uznesením zo dňa 06.10.2017 sp. zn. , ktorý v jeho odôvodnení uvádza: „ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka.“ Predpokladom rozhodnutia súdu o určovacej žalobe je teda preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na tomto určení. Samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu bez preukázania naliehavého právneho záujmu na určení (ne) existencie práva pre úspech v spore nestačí. Zároveň platí, že ak bola žaloba zamietnutá iba z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu, takéto rozhodnutie nezakladá prekážku veci už právoplatne rozhodnutej a určovaciu žalobu je možné v tej istej veci podať opätovne bez toho, aby došlo k jej zamietnutiu.

20. Podľa názoru súdu žalobca za danej situácie mal podať žalobu o vyporiadanie BSM. Manželstvo so žalovanou 1/ bolo rozvedené a právoplatné dňa 02.11.2022, kde by ako majetok patriaci do BSM označil aj záhradnú chatku s pristavenou kuchyňou a hnuteľným majetkom a doložil by aj list, ktorý sa nachádza v spise na č. listu 12 spolu s doručenkami od žalovanej 1/ a žalovanej 2/, ktorým sa dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu – kúpnej zmluvy uzavretej dňa 02.03.2023 medzi žalovanou 1/ ako predávajúcou a žalovanou 2/ ako kupujúcou, ktorej predmetom bol prevod

vlastníckeho práva k záhradnej chatke s kuchyňou a hnuteľným veciam. Súd by túto skutočnosť, či záhradná chatka s kuchyňou a hnuteľnými vecami patrí do BSM posúdil ako predbežnú otázku. Zároveň súd poukazuje na to, že dovolať sa relatívnej neplatnosti možno jednostranným právnym úkonom adresovaným všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu t.j. kúpnej zmluvy zo dňa 02.03.2023 – dôjdením dovolania sa relatívnej neplatnosti žalovanej 1/ dňa 13.07.2023 a žalovanej 2/ dňa 29.06.2023 totiž nastala neplatnosť uvedenej kúpnej zmluvy, ktorú účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Kúpna zmluva sa totiž stala neplatná od začiatku (ex tunc). Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať. Ide o jednostranný hmotnoprávny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu. V prípade keď ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu nie je účastníkom tohto právneho úkonu, jednostranný prejav vôle treba adresovať všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Písomná forma dovolania sa relatívnej neplatnosti nie je síce predpísaná, čo znamená, že relatívnej neplatnosti sa možno dovolať aj ústne, avšak z hľadiska právnej istoty možno odporúčať, aby sa tento jednostranný právny úkon robil písomne. V písomnej forme ho však treba urobiť vždy, ak je zákonom stanovená alebo dohodou účastníkov dojednaná písomná forma právneho úkonu. Oprávnený sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu môže dovolať mimo súdneho konania ale aj v súdnom konaní na základe žaloby, prípadne na základe námietky tvoriacej súčasť obrany proti uplatnenému právu. V dôsledku účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti bez ohľadu na to, či sa tak stalo v rámci súdneho konania alebo mimo neho, neplatnosť právneho úkonu nastáva ku dňu jeho uzavretia. Navyše žalobca nepreukázal, že by žalovaná 1/ či žalovaná 2/ jeho dovolanie sa relatívnej neplatnosti listom z 06/2023 rozporovali (iba naň nereagovali) a žalovaná 2/ okamžite odstúpila od zmluvy, a teda skutočnosti tvrdené žalobcom v žalobe nijako nerozporovala, i keď odstúpenie od zmluvy je neplatné, nakoľko nie je možné odstúpiť od neplatnej zmluvy.

21. Naviac, pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že záhradná chatka s kuchyňou je nehnuteľnosť a žalovaná 1/ tvrdila, že sa jedná o hnuteľnú vec, v tejto súvislosti súd uvádza, že z nájomnej zmluvy z roku 2020 (č. listu 30) je zrejmé, že túto uzavrela žalovaná 1/ v čase ešte ako manželka žalobcu s vlastníkom pozemku s tým, že v zmysle bodu 8 predmetnej zmluvy bola žalovaná 1/ ako nájomníčka oprávnená prenajatú pôdu ohradiť, postaviť si drevenú miestnosť na náradie bez betónových základov. Chatku však žalobca a žalovaná 1/ začali stavať už v roku 2006 to znamená, že tejto zmluve musela predchádzať ešte iná zmluva resp. zmluvy. Podľa tvrdení žalobcu by uvedená chatka s dodatočne pristavenou kuchyňou mala mať rozmery cca 6x4 m2 + 3,2x6 m2 t.j. cca 43,2 m2 a žalobca tvrdí, že sa jedná o nehnuteľnosť. Naopak žalovaná 1/ tvrdí, že sa jedná o hnuteľnú vec, a tak je aj špecifikovaná v kúpnej zmluve zo dňa 02.03.2023, a to chatka je postavená na betónových pätkách je bez podpivničenia, čiže nejde o stavbu spojenú so zemou pevným základom.

22. Zo stavebného zákona vyplýva, že na drobné stavby, ktoré sú definované v ustanovení § 139b ods. 7 písm. a) a písm. b) Stavebného zákona ako „stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstate ovplyvniť životné prostredie, a to a) prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5m napr. kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení, b) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m napr. pivnice, žumpy“ postačí ohlásenie stavebnému úradu.

23. Z uvedeného súd sa domnieva a dospel k záveru, že zamýšľanú stavbu záhradnej chatky pôvodne o rozmere 6x4 m2 stavebnému úradu neohlásili a následne pristavili kuchyňu. To, že žalovaná 1/ tvrdí, že sa jedná o hnuteľnú vec, tieto jej tvrdenia podporuje aj tá skutočnosť, že k uvedenej stavbe nie je zriadený list vlastníctva, to znamená nie je zapísaná v katastri nehnuteľností. Už aj zo žalobcom uvádzaných skutočností v žalobe vyplýva, že ide o drobnú stavbu, ktorá je postavená na betónových pilieroch. Teda nejde o nehnuteľnosť, nakoľko nie je pevne spojená so zemou. Súd navyše konštatuje, že žalobca a žalovaná 1/ ak tvrdia, že nehnuteľnosť má rozmery cca 82 m2, mali požiadať o stavebné povolenie, avšak táto stavba nie je zapísaná na žiadnom liste vlastníctva a toho času podľa súdu ide o neoprávnenú stavbu, keďže žalobca a ani žalovaná 1/ nie sú vlastníkom pozemku a zároveň majú stavbu nepovolenú, postavenú bez stavebného povolenia. Stále však platí, že nie je zapísaná na liste vlastníctva.

24. Žalobca v konaní nepreukázala naliehavý právny záujem na určení, že samostatne stojaca drevená záhradná chatka bez betónovej základovej platne postavená na betónových pätkách pozostávajúca z dvoch nadzemných podlaží bez podpivničenia, postavená na pozemku E-KN parc. č. XXX v k.ú. G., okres a obec C. ako aj ostatné hnuteľné veci patria do bezpodielového spoluvlastníctva. Žalobca uvedenú určovaciu žalobu podal v čase, keď BSM už zaniklo (spoluvlastníctvo zaniklo právoplatnosťou rozvodu sp. zn. právoplatné dňa 02.11.2022). Podľa názoru súdu žalobca má možnosť dosiahnuť určenie, či záhradná chatka a hnuteľné veci popísané v petite žaloby patria do BSM v konaní o vyporiadanie BSM, v ktorom sa otázka či už spoločného vlastníctva k určitej veci posudzuje ako otázka predbežná pre vlastné vyporiadanie. V prípade zistenia, že záhradná chatka ako aj hnuteľné veci popísané žalobcom patria do BSM, súd ich v konaní o vyporiadanie BSM v súlade so zásadami uvedenými v prikáže do výlučného vlastníctva niektorého z účastníkov, prípadne ich prikáže do podielového spoluvlastníctva, vyporiada aj pasíva resp. aktíva. V dôsledku tohto súd považoval žalobu žalobcu za procesne neprípustnú.

25. Naliehavý právny záujem v zmysle nie je daný, ak sa petit žaloby, jeho skutkové tvrdenia a právne hodnotenie neviažu na odstránenie konkrétnej spornosti žalobcom uplatneného práva. Medzi stranami sporu musí existovať aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý je v ohrození právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Určovacia žaloba by tiež mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvolala konanie, po ktorom bude musieť nasledovať aj tak iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha, v tomto prípade žalobcu. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. V tomto prípade tak ako už bolo konštatované, žalobca nemá naliehavý právny záujem na takomto určení.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že priznal žalovaným 1/ a 2/, ktoré mali v spore úspech právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktorý je povinný uhradiť v plnom rozsahu. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.