Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/460/2013

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a členov senátu JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny

Siebenstichovej, v právnej veci žalobcu Ing. P. K., bývajúceho v B., zastúpenému JUDr. L.

B., advokátkou so sídlom v P., proti žalovanej JUDr. D. K., bývajúcej v P., o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp.

zn. , na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 27. júna

2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom z 26. januára 2012 č.k. -67

určil, že byt č. X. nachádzajúci na X.. poschodí v dome súpisného čísla X. vo vchode č. X.

v V., postavenom na pozemku parcelného č. X., kat. územie P., spolu s príslušenstvom bytu

pivnicou č. X. a spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu o veľkosti X. a pozemku o veľkosti X., ako aj nebytový priestor – garáž č.

X. spolu so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a zariadeniach domu

súpisného čísla X. a pozemku parcelného čísla X. o veľkosti X., ktoré sú zapísané na liste

2

vlastníctva č. X. (ďalej len „nehnuteľnosti“), patria do bezpodielového spoluvlastníctva

účastníkov (ďalej aj BSM). Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 382,62 € trov

konania. Pri rozhodovaní vychádzal z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem na

požadovanom určení vlastníctva nehnuteľností ( ), ktorý je daný tým, že

napriek tomu, že nehnuteľnosti patria do BSM, žalovaná je zapísaná ako ich výlučná

vlastníčka a môže s nehnuteľnosti sama disponovať a previesť ich na tretiu osobu. Podľa jeho

názoru žalobca je v právnej neistote a nikto ho nemôže nútiť, aby podal návrh na súd na

vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, ako aj aby pravidelne kontroloval príslušný

list vlastníctva, či nehnuteľnosti neboli prevedené na inú osobu a potom sa súdnou cestou

domáhať určenia neplatnosti zmluvy o ich prevode. Výsledkami vykonaného dokazovania

mal súd preukázané, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté vkladom 27. decembra 2001 počas

manželstva účastníkov, ktoré trvalo od 6. októbra 1992 do 15. januára 2010, z ich spoločných

prostriedkov, preto patria do ich bezpodielového spoluvlastníctva, pričom na liste vlastníctva

je vedená ako výlučná vlastníčka nehnuteľností len žalovaná. O náhrade trov konania

rozhodol podľa

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie žalovanej rozsudkom z 27. júna 2013 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol a žalobcu zaviazal

zaplatiť žalovanej 99,50 € trov konania. Zmeňujúci výrok vo veci samej odôvodnil tým, že

žalobca v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosti patria

do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov ( ). Uviedol, že žalobca

uvedenú určovaciu žalobu podal v čase, keď BSM už zaniklo (spoluvlastníctvo zaniklo

právoplatnosťou rozvodu – 15. januára 2010 a určovacia žaloba bola na súde podaná 24.

októbra 2011). Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca mal možnosť dosiahnuť zmenu zápisu

vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností v konaní o vyporiadanie

BSM, v ktorom sa otázka spoločného vlastníctva k určitej veci posudzuje ako otázka

predbežná pre vlastné vyporiadanie. Zároveň poukázal na to, že na Okresnom súde Považská

Bystrica je pod sp. zn. na návrh žalovanej vedené konanie o vyporiadanie BSM,

predmetom ktorého sú aj nehnuteľnosti, ku ktorým sa v danom konaní žalobca domáha

určenia vlastníckeho práva. V prípade zistenia, že sporné nehnuteľnosti patria do BSM, súd

ich v konaní o vyporiadanie BSM v súlade so zásadami uvedenými v § 150 Občianskeho

zákonníka prikáže do výlučného vlastníctva niektorému z účastníkov, prípadne ich prikáže

do podielového spoluvlastníctva účastníkov, a vyporiada aj pasíva, ktorou majú byť podľa

tvrdenia žalovanej nehnuteľnosti zaťažené. V dôsledku toho odvolací súd považoval žalobu

3

za procesne neprípustnú, a preto ju zamietol. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil § 224

,

Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním, ktoré odôvodnil

tým, že toto rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ) v otázke posúdenia naliehavého právneho záujmu v zmysle

na určení, že nehnuteľnosti patria do BSM. Podľa jeho názoru rozhodnutím o určovacej

žalobe, na základe ktorého bude vykonaný zápis v katastri nehnuteľností, sa zosúladí právny

stav so skutkovým, jednoznačne sa zabráni ďalším súdnym konaniam medzi účastníkmi.

Uviedol, že nemá záujem podať žalobu o vyporiadanie BSM a pokiaľ ju žalovaná podala,

dodal, že „túto skutočnosť nerozporuje, avšak nemôže súhlasiť s argumentáciou odvolacieho

súdu, ktorý o túto skutočnosť opiera názor, že určovacia žaloba žalobcu nie je opodstatnená,

nakoľko nerieši celý obsah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi konania“; iniciatívu

žalovanej v tomto smere považoval za účelovú. Preto žiadal, aby dovolací súd napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu zmenil a potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, prípadne ho zrušil

a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedla, že rozsudok odvolacieho súdu

je vecne správny a potvrdila, že predmetom konania o vyporiadanie BSM sú, okrem iného,

aj sporné nehnuteľnosti spolu s úverom na nich viazaným. Trvala na tom, že spoluvlastnícke

právo žalobcu na nehnuteľnostiach nie je ničím ohrozené a ona sama nikdy nespochybňovala,

že nehnuteľnosti patria do BSM.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátkou (

ods. 1 ) proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému je dovolanie prípustné (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie treba zamietnuť.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako

ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z najzávažnejších procesných vád, zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci

nie je postihnuté vadou konania v zmysle Podľa tohto ustanovenia je dovolanie

prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Vady konania v zmysle až g/ v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie

je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná

nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu

v občianskom súdnom konaní. Existenciu ani tzv. inej procesnej vady konania majúcej

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Žalobca v dovolaní tvrdí, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery.

V zmysle návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby

sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení,

či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne

úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho

vzťahu alebo z porušenia práva; c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,

ak je na tom naliehavý právny záujem.

Určovací návrh ( ) má predovšetkým preventívny charakter - jeho

účelom je spravidla poskytnúť ochranu právam navrhovateľa skôr, než dôjde k porušeniu

právneho vzťahu alebo práva [určovací návrh preto vo všeobecnosti nie je opodstatnený tam,

kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste návrh na splnenie povinnosti

( )]. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takéhoto návrhu,

musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže

navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených

záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie

je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa návrhu na plnenie).

Nejde tu o samotný určovací návrh, ale o to, čoho (akého určenia) sa navrhovateľ domáha

a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny

určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky,

či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti

navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii

naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá teda posúdenie, či podaný určovací

návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje

a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie.

Naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým

so zreteľom na cieľ sledovaný podaním návrhu a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia.

Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide

o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že

ten-ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne

návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Ak právna otázka má povahu (len) predbežnej

otázky vo vzťahu k existencii práva alebo povinnosti, nie je daný naliehavý právny záujem

na vyriešení (určení) tejto predbežnej otázky.

V preskúmavanej veci žalobca odôvodňoval, v čom spočíva jeho naliehavý právny

záujem na ňom požadovanom určení, že nehnuteľnosti patria do BSM, tým, že žalovaná

je v katastri nehnuteľností vedená ako ich výlučná vlastníčka, hoci boli nadobudnuté počas

trvania manželstva účastníkov z ich spoločných prostriedkov a patria do BSM.

Zo spisu vyplýva, že žalovaná je v katastri nehnuteľností vedená ako vlastníčka

sporných nehnuteľností ako i že na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn.

sa vedie konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov. Žalovaná

spoluvlastníctvo žalobcu k nehnuteľnostiam nepopiera – žalovaná sama potvrdzuje, že

nehnuteľnosti patria do BSM a sú predmetom konania o vyporiadanie BSM.

Za tejto situácie je podľa názoru dovolacieho súdu správny právny záver odvolacieho

súdu, že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu ( )

na určení, že nehnuteľnosti patria do BSM. Keďže v súčasnosti prebieha konanie

o vyporiadanie BSM účastníkov, v ktorom žalovaná ako podávajúca návrh na vyporiadanie

BSM sporné nehnuteľnosti uviedla ako predmet bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu

a žalovanej, otázka ich spoločného vlastníctva k nehnuteľnostiam bude riešená v rámci

konania o vyporiadanie BSM a má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k vyporiadaniu

BSM. Preto nie je daný naliehavý právny záujem na vyriešení (určení) tejto predbežnej

otázky v inom konaní.

Z uvedených dôvodov je zrejmé, že žalobca neopodstatnene napadol rozsudok

odvolacieho súdu, ktorý nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto dovolanie zamietol ( ).

V dovolacom konaní procesne úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( ,

a ). Dovolací súd nepriznal žalovanej náhradu trov dovolacieho

konania, lebo v dovolacom konaní nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. apríla 2014

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková