Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/170/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobcu A. B. C. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v D. E. F. A. D. G. XXXX/XX proti žalovanému Okresnému stavebnému bytovému družstvu Michalovce, IČO: 00 172 154, so sídlom v Michalovciach na Plynárenskej ulici č. 1 zastúpeného advokátom JUDr. Slavomírom Kučmášom, IČO: 35 557 192, so sídlom advokátskej kancelárie v Michalovciach na Plynárenskej ulici č. 1 o neplatnosť právneho úkonu o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. -163 zo dňa 26.1.2024 v spojení s opravným uznesením č.k. -224 zo dňa 25.9.2024 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením.

II. P r i z n á v a žalovanému proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu a to vyúčtovania nákladov za služby spojené s užívaním a správou bytu za rok 2020, k 1.5.2021 zamietol. Výrokom II. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti daného rozsudku. Opravným uznesením opravil nesprávne uvedené čísla konania.

2. Vec právne posúdil podľa , , , , , o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, , , ods.1, . Zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že pri tejto určovacej žalobe žalobca dostatočne nepreukázal naliehavý právny záujem. Konštatoval, že v niektorých prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť právneho úkonu ako napríklad žaloba na určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru, alebo na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, či určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Dôvodom je to, že rozhodnutie súdu je osobitnou podmienkou, že sa na právny úkon hľadí ako na neplatný. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nielen nevyhnutnosť tvrdiť, ale aj dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Zdôraznil, že pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaný návrh je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva a či sa ním môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Nedostatok naliehavého právneho záujmu predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám osebe

a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu. Uviedol, že ak súd dospeje k záveru, že tá - ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (rozsudok KS v Bratislave sp. zn. ). Uviedol, že žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal skutočnosti, z ktorých by vyplývala existencia naliehavého právneho záujmu. Otázku prípadnej neplatnosti, ktorá má byť vyriešená v tomto konaní, je totiž možné riešiť ako otázku prejudiciálnu v konaní o žalobe na plnenie. Stotožnil sa s vyjadrením žalovaného, že argumentácia žalobcu je namieste v spore, kde sa žalovaný (v pozícii žalobcu) domáha proti žalobcovi (v pozícii žalovaného) zaplatenia dlžnej sumy práve z dôvodu nezaplatenia úhrad spojených s užívaním a správou bytu v rámci konania vedeného na tamojšom súde pod sp.zn. , prípadne v rámci už vedeného konania pod sp. zn. na Okresnom súde Trebišov. Určovacia žaloba tak nemá žiadne praktické opodstatnenie tam, kde sa žalobca (žalovaný) môže domáhať priamo splnenia povinnosti (zaplatenia dlžnej sumy) a vedie len k zbytočnému rozširovaniu súdnych sporov. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 10.4.2014, podľa ktorého sa naliehavý právny záujem posudzuje vždy s ohľadom na konkrétne určovací petit žaloby, pričom vyhovenie žalobe je možné len vtedy, ak by išlo o konečné rozhodnutie o veci, bez potreby vedenia iného súdneho konania. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu. Dodal, že ak žalobca nebol s vybavením reklamácie spokojný, bolo možné podať podnet na Slovenskú obchodnú inšpekciu, kde je potrebné predložiť kópiu vyúčtovania a reklamácie, ktorá je oprávnená nad správcom bytového domu vykonať kontrolu vyúčtovania. Zároveň musí priložiť všetky doklady a vyúčtovania na základe ktorých správca vyúčtovanie vykonal. Mal za to, že žalobca ako vlastník bytu nevyužil všetky dostupné prostriedky právnej ochrany, nakoľko sa neobrátil na Slovenskú obchodnú inšpekciu, ktorá je dozorným orgánom nad správcovskou spoločnosťou, u ktorej uplatnil reklamáciu, s ktorej vybavením nebol spokojný. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa v spojení s tak, že v spore úspešnému žalovanému priznal proti neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie mal vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Zástupca žalovaného dvakrát neprišiel na pojednávanie, ospravedlňoval sa spôsobom, ktorý zákon nepozná. Ospravedlnenie doručil priamo sudkyni, pričom vážny dôvod neuviedol. Prvý krát sa ospravedlnil, že má pojednávanie na pozemkovom a lesnom odbore Okresného úradu Michalovce, druhý krát uviedol, že sa nemôže zúčastniť pojednávania z dôvodu neodkladných pracovných povinností mimo okresu Michalovce. Ak vo veci samej argumentoval tým, že štatutár žalovaného si vymýšľa nereálne sumy jeho dlhu, veril v spravodlivosť, že súd dotyčnú osobu predvolá a vypočuje. Tak ako právny zástupca žalovaného ani štatutár žalovaného na pojednávanie neprišiel, robil obštrukcie a šíril invektívy. Nerozumie, prečo by sa mal obrátiť na Slovenskú obchodnú inšpekciu zo svojimi reklamáciami. Uviedol, že už v minulosti prebehli súdne spory na Okresnom súde v Rožňave, na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi ako aj na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. , a , v ktorých súdy rozhodli, že konanie žalovaného je absolútne neplatným právnym úkonom, je nezákonné v domáhaní sa ich práva na denný poplatok z omeškania, pokutu z omeškania a aj úrok z omeškania. Uviedol, že nároky žalovaného boli zrušené a súdom zastavené. Ak správca niečo nezmyselne účtuje, nech príde pred súd, donesie účtovné doklady a nech jemu aj súdu vysvetlí, čo vlastne účtuje a za čo. Poukázal na to, že súd prvej inštancie o jeho návrhu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného odmietol rozhodnúť a dôvod nevysvetlil. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, trvá na ich skutkových a právnych tvrdeniach uvedených v rámci prvostupňového konania, t.j. že predmetnú žalobu treba považovať za nedôvodnú bez naliehavého právneho záujmu. Vyjadrenia žalobcu v odvolaní považuje za irelevantné, bez akéhokoľvek právneho významu, nepravdivé a ničím nepreukázané. K návrhu žalobcu na vydanie rozsudku pre zmeškanie uviedol, že v danom prípade nie sú naplnené zákonné podmienky umožňujúce vydanie rozsudku pre zmeškanie, keďže nejde v konaní o žalobu o splnenie povinností, ale o určovaciu žalobu. Zdôraznil, že svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas ospravedlnil, pričom uviedol, že súhlasí s pojednávaním v jeho

neprítomnosti. Poukázal aj na to, že v odvolaní žalobcu chýbajú základné náležitosti odvolania, keď žiadnym spôsobom nešpecifikoval v akom rozsahu rozhodnutie napáda, neuviedol žiadny z taxatívne stanovených odvolacích dôvodov a taktiež ani riadne a jasne neformuloval odvolací návrh. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu v súlade s odmietol a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 % alebo alternatívne, aby rozsudok potvrdil a priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

5. Ďalšie vyjadrenia do spisu doručené neboli.

6. Podľa (ďalej len ) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

7. Podľa súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a ako aj z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (, , a ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

11. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. , , a , t.j., že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b)), nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e)), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (f)) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h)).

12. Odvolací dôvod podľa je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle však pôjde vtedy, ak nesprávny

procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania zohľadňujúc možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, jeho následky a pod.

13. Odvolací dôvod podľa je daný v prípade, ak súd zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto postupom či už sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej dôkazného bremena, alebo sa neodôvodnene vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu.

14. Odvolací dôvod podľa je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak, súd vyhodnotil tak, že to vyvoláva logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , a , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

15. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne interpretoval alebo napokon ak aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil, v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

16. Odvolací súd sa najskôr zaoberal odvolacou námietkou žalobcu podľa , že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces, keď nesprávne vyhodnotil ospravedlňujúce dôvody žalovaného o jeho neprítomnosti na pojednávaní a nevyhovel jeho návrhu na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný sa síce ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní, ale s pojednávaním v jeho neprítomnosti súhlasil, čiže pojednávanie zmarené nebolo. Odvolací súd zároveň poukazuje aj na zákonnú podmienku pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného uvedenú v , že takýmto osobitným procesným postupom môže byť rozhodnuté iba o žalobe podľa , teda o žalobe na splnenie povinnosti. Keďže v tomto prípade sa koná o žalobe o určení, či tu právo je alebo nie je, nie je splnená základná zákonná podmienka pre možnosť rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Súd prvej inštancie teda svojim procesným postupom neznemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

17. Odvolací súd poukazuje nato, že predmetom súdneho konania je to, čoho sa žalobca domáha žalobným návrhom. V tomto posudzovanom prípade je predmetom konania určenie neplatnosti právneho úkonu a to vyúčtovania nákladov za služby spojené s užívaním a správou bytu za rok 2020, k 1.5.2021, čiže jedná sa o žalobu podľa . V zmysle žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Naliehavý právny záujem absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie

povinnosti. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale kedy už došlo k jeho porušeniu. Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy. Absencia naliehavého právneho záujmu má za následok zamietnutie žaloby.

18. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že žalobe chýbali tvrdenia a dôvody naliehavosti právneho záujmu na určení neplatnosti vyúčtovania nákladov za služby spojené s užívaním a správou bytu za rok 2020. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že s otázkou neplatnosti vyúčtovania sa môže súd prejudiciálne vysporiadať v prípadnom konaní o zaplatenie samotných nákladov za služby spojené s užívaním a správou bytu za rok 2020. Súdne konania, na ktoré poukázal žalobca v podanom odvolaní sú, resp. boli konania o plnenie (zaplatenie), preto sú pre toto konanie o určenie neplatnosti právneho úkonu nepoužiteľné. K námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie v rámci dokazovania nevykonal ním navrhnuté dôkazy (vypočutie štatutára žalovaného, či právneho zástupcu žalovaného), odvolací súd uvádza, že táto námietka nebola dôvodná, nakoľko nedostatok naliehavosti právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal meritom veci.

19. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, mal odvolací súd zato, že súd prvej inštancie rozsudkom č.k. -163 zo dňa 26.1.2024 v spojení s opravným uznesením č.k. -224 zo dňa 25.9.2024 neznemožnil žalobcovi svojim nesprávnym procesným postupom, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností pre posúdenie (ne)platnosti právneho úkonu, pričom na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Preto napadnutý rozsudok vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania v spojení s opravným uznesením ako vecne správny podľa potvrdil, podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

20. Podľa ust. , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

21. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. V súlade s citovanými ustanoveniami odvolací súd priznal v odvolacom konaní plne procesne úspešnému žalovanému proti procesne neúspešnému žalobcovi nárok na 100 % - nú náhradu trov odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).