Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-327-2018.pdf
PDF · 107.87 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/327/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: W. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P., v konaní o zaplatenie 533,53 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 7Csp/6/2016-135 zo dňa 28. 06. 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd žalobu vo zvyšku zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e.
II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 533,53 € v lehote „do troch dní od právoplatnosti rozsudku“. Vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej v teste len „CSP“) tak, že žalovaná má právo na náhradu trov konania v rozsahu 1,26 %.
1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobou podanou voči žalovanej sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 533,53 € s úrokom vo výške 28 % p. a. zo sumy 533,53 € od 30. 10. 2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 06. 08. 2009 Zmluvu č. 6044155001 (ďalej len „Zmluva“) podľa ust. § 269 ods. 2 a § 716 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka. Predmetom Zmluvy bolo zriadenie a vedenie bežného účtu S Súčasťou Zmluvy boli tiež Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“), pričom žalovaná sa s nimi oboznámila, čo potvrdila svojím podpisom. V zmysle bodu 3.8 VOP bola žalovaná povinná mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov podľa Sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Žalovanej bola na základe Zmluvy o povolenom prečerpaní zo 07. 05. 2012 poskytnutá služba povolené prečerpanie s dohodnutým limitom prečerpania 650 €. Vzhľadom na prekračovanie limitu povoleného prečerpania, žalobca znížil limit prečerpania na 0 €, v dôsledku čoho vznikla žalovanej povinnosť vyrovnať nepovolené prečerpanie. Pre porušenie zmluvy zo strany žalovanej tým, že sa dostala na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnala, žalobca zatvoril účet žalovanej, o čom žalovaný informoval posledným výpisom. Dlžná suma ku dňu podania žaloby pozostáva zo sumy 533,53 € ako nepovolené prečerpanie účtu. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že v súlade s bodom 3.12 VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky ako nepovolené prečerpanie účtu úročená úrokom vo výške 28 % p. a. Nakoľko pohľadávka žalobcu zodpovedajúca výške uvedenej istiny
nebola uhradená, žalobca sa domáhal zaplatenia uvedenej istiny spolu s príslušenstvom pohľadávky. Podaním žaloby na súd. V rámci prostriedkov procesného útoku predložil žalobca súdu Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 08. 06. 2009, Všeobecné obchodné podmienky, Sadzobník poplatkov, výpis z účtu žalovanej č. S XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a Zmluvu o povolenom prečerpaní zo dňa 07. 05. 2012. Okresný súd žalovanej oznámil, že žalobca podal žalobu o zaplatenie 533,53 € s prísl.. Uznesením č. k. 7Csp/6/2016-24 zo dňa 01. 02. 2017, okresný súd vyzval žalovanú, aby sa k žalobe v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia vyjadrila; žalovaná na predmetnú výzvu okresného súdu nereagovala.
1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 60/1964 Zb., Občianskeho zákonníka, v znení účinnom k 07. 05. 2012, t. j. v znení účinnom k dátumu uzatvorenia predmetnej zmluvy o povolenom prečerpaní, ďalej na ust. § 53 ods. 1, 4 a 5 Občianskeho zákonníka, na ust. § 488 Občianskeho zákonníka, na ust. § 489 Občianskeho zákonníka, na ust. § 494 Občianskeho zákonníka, na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, na ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, na ust. § 708 ods. 1, 2 a na ust. § 711 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka. Uviedol, že v prvom rade skúmal, či zmluvné ustanovenia zodpovedajú v danom prípade zákonným požiadavkám na ochranu spotrebiteľa z toho dôvodu, že podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ide o spotrebiteľskú zmluvu, uzavretú medzi spotrebiteľom a podnikateľom. V nadväznosti na to okresný súd skúmal, či neboli porušené ustanovenia § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorej obsah zodpovedá typovej zmluve o bežnom účte podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Nakoľko predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu ako banky zriadiť a viesť účet pre žalovanú, v zmysle § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka išlo o zmluvu o zriadení bežného účtu, ktorý bol zriadený žalovanej. V zmysle § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka mala zmluva písomnú formu a podľa čl. V. bod 1 bola uzatvorená na dobu neurčitú; súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky Prima banky Slovensko, a. s. (ďalej aj „VOP“). Podľa čl. 8.11 Všeobecných obchodných podmienok bol žalobca oprávnený pri prekročení limitu povoleného prečerpania platiť banke popri riadnych úrokoch aj úrok z omeškania s tým, že sadzba úroku z omeškania (ktorú môže banka znížiť alebo zvýšiť) je uvedená v dokumente úrokové sadzby produktov ako položka „úrok z omeškania“ pre produkt povolené prečerpanie na účte. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že žalobca v žalobe argumentoval čl. 3.8 VOP, podľa ktorého klient musí mať na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru poskytnutého bankou na poplatky v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči banke. Podľa čl. 3.11.5 VOP, banka môže odstúpiť od zmluvy o bežnom účte v prípade, ak klient podstatne poruší svoje povinnosti alebo povinnosti ustanovené platnými právnymi predpismi; odstúpenie od zmluvy musí byť odôvodnené. Zmluva o bežnom účte zanikne ku dňu doručenia odstúpenia. Odstúpením od zmluvy končí platnosť všetkých súvisiacich bankových produktov a služieb viažucich sa k bežnému účtu. Za podstatné porušenie zmluvných povinností sa považuje aj skutočnosť, že bežný účet je v nepovolenom prečerpaní. Žalobca odstúpil od zmluvy z toho dôvodu, že žalovaná od 01. 11. 2012 vykazovala na účte debetný zostatok vo výške 303,20 € a zároveň vyzval žalovanú na úhradu debetného zostatku v lehote do 3 dní odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení.
1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že strany sporu okrem zmluvy o bežnom účte uzatvorili dňa 07. 05. 2012 aj Zmluvu o povolenom prečerpaní. Predmetom zmluvy bolo zriadenie povoleného prečerpania žalovanou do výšky 650 € k osobnému účtu číslo XX,X s variabilnou úrokovou sadzbou 16,9 %; uvedený limit povoleného prečerpania pre prekračovanie limitu povoleného prečerpania žalobca neskôr znížil na 0 €. Z predložených výpisov na účte žalovanej vyplýva pohľadávka žalobcu vo výške 533,53 €. Podľa úrokových sadzieb produktov žalobcu bol stanovený úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu pre bežné účty 28 % p. a. Na základe takto vykonaného dokazovania súd právne posúdil vec na základe vyššie uvedených právnych predpisov tak, že žaloba je čiastočne dôvodná. Keďže z výpisu účtu vyplynulo, že žalovaná vykazovala dlžnú istinu vo výške 533,53 € za služby poskytované v zmysle § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka, na ktoré mal žalobca ako banka nárok, súd ju zaviazal na úhradu v zmysle § 489 a § 494 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovanej vznikol záväzok voči žalobcovi vyplývajúci zo zmluvy, Všeobecných obchodných podmienok a podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že žalobcovi nepriznal nárok na úrok vo výške 28 % p. a. z istiny 533,53 €
s poukazom na tú skutočnosť, že uvedený úrok má charakter zmluvnej pokuty. Táto zmluvná pokuta však nebola v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka dojednaná písomne, pretože v zmluve sa dojednanie o zmluvnej pokute nenachádza a dojednanie vo Všeobecných obchodných podmienkach (obsahujúce odkaz na úrokové sadzby žalobcu, ktoré ani nemožno považovať za dojednanie o zmluvnej pokute) žalovaná nepodpísala.. V uvedenej súvislosti okresný súd poukázal na právny záver Ústavného súdu ČR vyslovený v náleze sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11. 11. 2013, podľa ktorého v rámci spotrebiteľských zmlúv dohody o zmluvnej pokute zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. VOP, ale len samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Ústavný súd ČR v predmetnom náleze zdôraznil, že dodávateľ poukázal sa poukázal chovať k spotrebiteľovi, ktorý je slabšou zmluvnou stranou poctivo, v opačnom prípade mu nie je možné poskytnúť právnu ochranu. Zásada poctivosti sa prejavuje aj tým, že zmluvné dojednania nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať dojednanie alebo dojednanie technického a vysvetľujúceho charakteru a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby v nich dodávateľ skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľov nevýhodné a u ktorých sa predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. S poukazom na uvedené považoval súd prvej inštancie takéto dojednanie za rozporné s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol a priznal žalobcovi len zákonný úrok z omeškania. Konštatoval, že žalobca si uplatňoval dlžnú istinu 533,53 €. Zároveň žiadal o priznanie úroku vo výške 28 % zo sumy 533,53 € od 30. 10. 2013 do zaplatenia, ktorý uplatnený nárok ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie, t. j. k 28. 06. 2017 predstavoval sumu vo výške 547,23 € s tým, že celková požadovaná suma žalobcom ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie predstavovala sumu vo výške 1 080,76 € (533,53 € + 547,23 € = 1 080,76).
2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobca odvolal a v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie mu nepriznal nárok na príslušenstvo pohľadávky vo výške 28 % p. a. z istiny 533,53 € s odôvodnením, že žalobcom uplatnený sankčný úrok má charakter zmluvnej pokuty, ktorá však nie je platne dojednaná, nakoľko dojednanie o nej je obsiahnuté vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré nie sú podpísané žalovanou. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní uviedol, že s takýmito argumentmi súdu prvej inštancie sa nestotožňuje a jeho rozsudok považuje v odvolaním napadnutej časti za nesprávny, pričom odvolanie odôvodňuje najmä tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza v odvolaním napadnutej časti z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Zdôraznil, že pokiaľ ide o samotné dojednanie o úroku pre prípad nepovoleného debetu, toto podľa žalobcu v žiadnom prípade nie je možné považovať za dojednanie o zmluvnej pokute. Ustanovenie Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, ktoré obsahuje dotknuté dojednanie takmer doslovne kopíruje zákonnú úpravu, inštitútu prekročenia v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľných úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). Ako vyplýva z úvodných ustanovení zmluvy, zmluva bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka upravujúcimi zmluvu o bežnom účte (§ 708 a nasl. Obchodného zákonníka). V zmysle § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
2.1 Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že v zmysle § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na započítanie peňažné prostriedky na účte. V zmysle § 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, prekročením sa rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. V zmysle platných Všeobecných obchodných podmienok žalobcu (bod 3.4), banka vedie bežné účty výlučne na základe zmluvy o bežnom účte uzatvorenej medzi bankou a klientom. Zo zmluvy o bežnom účte vzniká banke záväzok viesť pre majiteľa bežný účet, avšak výlučne za podmienok v nej uvedených. V zmysle bodu 3.8 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, klient musí mať na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií splátok úveru poskytnutého bankou, na poplatky v zmysle Sadzobníka a na vykonanie akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči banke. V zmysle bodu 3.12 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácii prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom, ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené
prečerpanie bežného účtu je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Ustanovenie ods. 8.8 sa použije primerane. Úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je teda podľa žalobcu odplatou, ktorú klient platí banke za prečerpanie prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta, nie je zmluvnou pokutou. Nepovolené prečerpanie je v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch prekročením a ako vyplýva z vyššie uvedeného ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok, Všeobecné obchodné podmienky žalobcu iba reflektujú ustanovenia relevantných právnych predpisov upravujúcich vedenie bežného účtu bankou a vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o bežnom účte. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca v odvolaní uviedol, že má za to, že jeho odvolanie je dôvodné, pričom je daný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V závere odvolania žalobca navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust. § 388 Civilného sporového poriadku rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu zmenil, žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a aby žalobcovi priznal náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.
3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa ust. § 378 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
4. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie, ktorý žalobu vo zvyšnej časti zamietol, pretože dospel k záveru, že žalobcom uplatnený 28 % „sankčný úrok“ p. a. má charakter zmluvnej pokuty, ktorá v zmysle ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka musí byť dojednaná písomne, čo v danom prípade splnené nebolo, pretože dojednanie s tým súvisiace je obsiahnuté len vo Všeobecných obchodných podmienkach Prima banky, a. s. ktoré však nie sú žalovanou podpísané, a teda toto dojednanie nie je možné považovať za dojednané platne.
5. Podľa ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 07. 05. 2012, t.j. v znení účinnom k uzavretiu Zmluvy o povolenom prečerpaní (ďalej aj „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
6. Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
7. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
8. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
9. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
10. Podľa § 559 ods. 1, 2 OZ, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
11. Podľa § 708 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka v znení účinnom k 07.05.2012 (ďalej len „OBZ“), zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
12. Podľa § 711 ods. 1 OBZ, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
13. Po prejednaní odvolania žalobcu z hľadiska v odvolaní uvedenej odvolacej námietky uplatnenej žalobcom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, odvolací súd uvádza, že podľa ustálenej judikatúry možno za nesprávne právne posúdenie veci považovať subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva, ktorý spočíva v tom, že súd na zistený skutkový stav neaplikoval správny právny predpis, alebo v tom, že súd síce na zistený skutkový stav použil správnu právnu normu, nesprávne ju ale interpretoval (viď napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 2MCdo/ 4/2009 a sp. zn. 7Cdo/7/2010). V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 08. 06. 2009 je zmluva spotrebiteľská. Východiskom ochrany spotrebiteľa je, že spotrebiteľ sa v právnom vzťahu s dodávateľom ocitá vo faktickom nerovnom postavení, a to vzhľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácií, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne aj vzhľadom na možnosť dodávateľa stanovovať zmluvné podmienky jednostranne, cestou formulárových zmlúv.
14. V danom prípade podstatnou otázkou pre rozhodnutie o odvolaní žalobcu je, či žalobcom uplatnený nárok „na 28 % úrok p. a.“ má oporu v jednotlivých ustanoveniach Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 08. 06. 2009 a aká je podstata (charakter) tohto nároku.
15. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj súdov Slovenskej republiky je v zásade prípustné uplatňovanie takých obchodných podmienok (ďalej aj „OP“), v ktorých si zmluvné strany môžu dohodnúť obsah práv a povinností, ktorými sa vzájomne budú riadiť, pričom tieto práva a povinnosti sú obvykle obsiahnuté priamo v zmluve, avšak nie je vylúčená ani aplikácia všeobecných, či iných OP, na ktoré zmluva môže odkazovať.
16. Uvedené uplatnenie obchodných podmienok v spotrebiteľských zmluvách však nie je neobmedzené, ale naopak, právna úprava stanovuje zákonné limity.
17. Pre spotrebiteľské zmluvy platí, že nemôžu obsahovať dojednania, ktoré sú v rozpore s požiadavkami dobrej viery alebo znamenajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ďalej také, s ktorými sa spotrebiteľ nemá možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy a pod. Ak majú byť takéto obchodné podmienky súčasťou zmluvy, ktorá na ne odkazuje, pre to, aby boli záväzné, je potrebné vyjadriť s nimi súhlas zmluvných strán, čomu musí predchádzať oboznámenie sa s ich obsahom. Na preukázanie oboznámenia sa s nimi však nepostačuje len konštatovanie a vyhlásenie spotrebiteľa vo formulárovej zmluve o tom, že bol s obchodnými podmienkami oboznámený.
18. Obchodné podmienky, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje alebo ktoré sú k nej pripojené, majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme dodávateľ skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú (napr. dojednanie o zmluvnej pokute, rozhodcovská doložka a pod.). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa v právnom vzťahu v súlade s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu.
19. V danom prípade sa v čl. VII. bod 3 Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 8. 06. 2009 uvádza: ,,Práva a povinnosti, ktoré nie sú výslovným spôsobom upravené v Zmluve/príslušnej zmluve, sa riadia obchodnými podmienkami pre príslušný produkt/službu v platnom
znení. Ak niektoré použité pojmy, resp. otázky nemožno riešiť podľa Zmluvy/príslušnej zmluvy, ani podľa obchodných podmienok pre príslušný produkt/službu, spravujú sa Všeobecnými obchodnými podmienkami v platnom znení a príslušnými právnymi predpismi“. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že k predmetnej Zmluve o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 08. 06. 2009 pripojil žalobca ako dôkaz „Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a. s.“ účinné od 01. 07. 2016, s ktorými sa žalovaná logicky z dôvodu časového odstupu od uzavretia zmluvy pri podpise Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 08. 06. 2009 nemohla oboznámiť, pričom tieto Všeobecné obchodné podmienky nie sú žalovanou podpísané a teda nie je vôbec preukázané, že by sa žalovaná s nimi oboznámila a že by s nimi prejavila súhlas.
20. Žalobca vo vzťahu k zamietavého výroku rozsudku súdu prvej inštancie odkázal v odvolaní na bod 3.12 Všeobecných obchodných podmienok Prima banky Slovensko, a. s., podľa ktorého: ,,Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní“. Ustanovenia ods. 8.8 sa použijú primerane. Výšku sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“ môže banka znížiť alebo zvýšiť. Nepovolené prečerpanie sa považuje za porušenie zmluvných povinností klienta, s ktorými je spojená zmluvná pokuta.“
21. To, že je s prekročením povoleného prečerpania spojená povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu „dohodnutú v zmluve“ vyplýva aj z bodu 8.8 Všeobecných obchodných podmienok Prima banky Slovensko, a. s., (na ktorý odkazuje vyššie citovaný bod 3.12 VOP), kde sa okrem iného uvádza: „Prekročenie limitu sa považuje za porušenie zmluvných povinností klienta, s ktorým je spojená povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v zmysle zmluvy“.
22. Vychádzajúc z uvedeného je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie žalobou uplatnený nárok „na 28 % úrok p. a.“ správne posúdil ako nárok na zmluvnú pokutu. Tento nárok však nebol v zmysle ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka platne dojednaný, preto ho nemožno ani úspešne uplatňovať.
23. Po prejednaní odvolania žalobcu odvolací súd uvádza, že žalobca právne relevantným spôsobom nepreukázal, že by medzi ním a žalovanou ako spotrebiteľom bola dohodnutá, či už priamo v spotrebiteľskej zmluve alebo nepochybným spôsobom vo Všeobecných obchodných podmienkach sankcia - zmluvná pokuta za prekročenie povoleného prečerpania, preto bolo potrebné dospieť k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu vo zvyšnej časti zamietol.
24. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny podľa ust. § 378 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože jej preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).