Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/145/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: M. R., nar.: XX.XX.XXXX, bývajúceho v C., na ul. D. č. XX, právne zastúpeného JUDr. Martinom Kundrátom, advokátom, so sídlom v Prešove, na ul. Vajanského č. 47, proti žalovanému: H. družstvo Prešov, so sídlom v Prešove, na ul. Bajkalskej č. 30, IČO: 00 173 665, právne zastúpenému JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom, so sídlom v Prešove, na ul. Slovenskej č. 69, za účasti intervenienta na strane žalovaného: M. C., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v C., na ul. M. č. X, o zaplatenie sumy 699,33 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 04.06.2019 č.k. - 74 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 699,33 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 15.12.2017 do zaplatenia. Ďalej vyslovil, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca si voči žalovanému uplatnil právo na vrátenie preplatku vzniknutého z preddavkov na platby za služby spojené s užívaním bytu za rok 2016 vo výške 699,33 eur.

3. Pôvodná obrana žalovaného spočívala v tom, že preplatok mohol a musel vydať iba novému vlastníkovi bytu, lebo s pôvodným vlastníkom už nebol aktuálne v zmluvnom vzťahu v rámci zmluvy o výkone správy. Uvedené tvrdenie sa však neakceptovalo, nakoľko zánik vzájomného zmluvného vzťahu so správcom - odstúpenie od zmluvy o výkone správy podľa ust. § 8a ods. 7 Zákona o vlastníctve bytov len ohľadom ďalších vzájomných plnení vyplývajúcich stranám výlučne priamo zo zmluvy o výkone správy do budúcnosti sa nijako nedotýka plnení resp. existujúcich povinností súvisiacich s platbami vlastníka bytu za plnenia (napr. za energie) dodané do bytu tretími osobami pred prevodom vlastníctva bytu, ktoré správca za vlastníkov iba spravoval a bol povinný vyúčtovať, čomu napokon zodpovedá aj záver tretej vety ust. § 8a ods. 7 Zákona o vlastníctve bytov, podľa ktorej záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním. Tak ako nový vlastník bytu bez ďalšieho sám o sebe nezodpovedá za nedoplatky za služby (energie) dodané do bytu jeho predchodcovi, tak nie je oprávnený, bez osobitnej dohody s predchádzajúcim vlastníkom bytu prevziať ani preplatky za služby vzniknuté jeho predchodcovi, ktoré predchodca zaplatil a nespotreboval. Žalovaný na tejto obrane napokon zrejme už ani netrval, lebo neskôr nezlučiteľne s tým tvrdil, že pri vyplatení preplatku v prospech intervenienta

(nového vlastníka bytu) išlo o finančné plnene na základe splnomocnenia, na základe ktorého bol intervenient oprávnený požiadať o vyplatenie preplatku v mene žalobcu.

4. Obrana žalovaného teda napokon spočívala vlastne už len v tom, že tento preplatok už vydal oprávnenej osobe (intervenientovi), resp. že tento dlh už riadne zanikol splnením, čo však žalobca poprel. Bolo preto povinnosťou žalovaného tieto svoje tvrdenia vysvetliť a preukázať, čo sa ale nestalo.

5. Žalovaný na preukázanie týchto skutočností poukázal len na písomné vyhlásenie intervenienta ako nového vlastníka dotknutého bytu podpísané výlučne týmto intervenientom na predtlačenom formulári žalovaného o tom, že účastníci zmluvy o prevode vlastníctva hore uvedeného bytu sa dohodli, že vykázaný preplatok alebo nedoplatok z vyúčtovania predpisov mesačných platieb spojených s užívaním bytu ku dňu prevodu znáša kupujúci, čo však žalobca poprel a žalovaný a ani intervenient následne ďalej netvrdili a na písomné plnomocenstvo zo dňa 06.12.2016. V plnomocenstve žalobca podľa jeho obsahu splnomocnil intervenienta iba na to, aby v jeho mene odhlásil služby súvisiace s užívaním vyššie uvedeného bytu a tieto následne prehlásil na svoju osobu s ďalšou špecifikáciou rozsahu tohto splnomocnenia tak, že za týmto účelom je splnomocnenec oprávnený v mene splnomocniteľa konať, podávať návrhy, žiadosti (oznámenia, podania a pod.) alebo ich brať späť, podávať riadne a mimoriadne opravné prostriedky najmä vo vzťahu k správcovi bytového domu (žalovanému) a ďalším tam uvedeným subjektom. Žalobca pritom poprel, že by splnomocnil intervenienta aj na prevzatie preplatku, resp. aby konal v mene žalobcu aj ohľadom vyplatenia preplatku a ani z predloženého písomného plnomocenstva, i s prihliadnutím na nespochybnené tvrdenia žalobcu ako konajúcej osoby, ktoré žalovaný a ani intervenient nijako nespochybnili a ani z hľadiska jeho možnej pohnútky ďalej netvrdili a napokon aj so zohľadnením jazykového vyjadrenia tohto plnomocenstva zjavne a už vôbec nie určite a zrozumiteľne žiadnou obvyklou metódou výkladu nevyplýva, že by malo zahŕňať aj úkony v mene žalobcu ohľadom vyplatenia preplatku, resp. urobiť zaňho vyhlásenie o tom, že preplatok alebo nedoplatok z vyúčtovania znáša kupujúci. Žalovaný a ani intervenient pritom nie len že nepreukázali, ale vôbec ani len neuviedli a netvrdili žiadnu, čo i len neformálnu dohodu jedného alebo druhého z nich so žalobcom o tom, ako sa tieto preplatky či nedoplatky medzi nimi mali vyporiadať, a preto nemôžu ani tvrdiť, že v plnomocenstve, v ktorom to výslovne uvedené nie je, je zahrnuté aj to, na čom sa so žalobcom vôbec nedohodli a čo z jazykového vyjadrenia plnomocenstva žiadnou obvyklou metódou výkladu nevyplýva.

6. Žalovaný teda nepreukázal, aby plnil niekomu, kto predložil veriteľovo potvrdenie o tom, že je oprávnený zaňho toto plnenie prijať a jeho dlh voči žalobcovi tak nezanikol. Žalobca nesplnomocnil intervenienta na prijatie preplatku a nedohodol sa s ním a ani so žalovaným na jeho žiadnom inom vyporiadaní (napr. na postúpení dlhu a započítaní), a preto, hoci žalovaný druhovo rovnaké peňažné plnenie vlastnou chybou resp. nedôslednosťou poskytol intervenientovi, žalobca z tohto titulu voči intervenientovi nemá žiadny priamy nárok na vydanie tohto plnenia (čím ale nie je dotknuté eventuálne právo žalovaného na vydanie poskytnutého plnenia voči intervenientovi alebo na započítanie iného záväzku žalovaného voči nemu), jeho nárok na vydanie preplatku z vyúčtovania voči žalovanému trvá. Súd prvej inštancie preto žalobe vyhovel.

7. Výrok o trovách odôvodnil ust. a ,

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola zamietnutá. Alternatívne požadoval rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že súd prvej inštancie nedostatočne posúdil skutkový a vecný stav veci, dôsledkom čoho nebolo spravodlivo rozhodnuté vzhľadom na dôkazy a okolnosti prípadu, ktorými sa súd žiadnym spôsobom nezaoberal. M. C. bol jediným a výlučným vlastníkom bytu, a teda v zmysle ust. § 8a ods. 7 Zákona o vlastníctve bytov bol jedinou zmluvnou stranou, s ktorou mal žalovaný právny vzťah, teda M. C. bol v zmysle uvedeného ustanovenia, ako aj vyhlásenia zo dňa 15.02.2017 jedinou oprávnenou osobou na vyplatenie vzniknutého preplatku z vyúčtovania zálohových platieb na predmetný byt. Zároveň je potrebné uviesť, že až do samotnej splatnosti preplatku z vyúčtovania zálohových platieb nedošlo zo strany žalobcu k žiadnemu oznámeniu voči žalovanému, z ktorého by zjavne vyplývalo, že s vyhlásením, na ktoré splnomocnil M.a C.a, nesúhlasí.

9. Žalobca konal v rozpore s ust. , ak neuviedol pravdivé a úplne neopísal rozhodujúce skutočnosti, keďže tak v žalobe, ako aj v priebehu konania žalobca opakovane tvrdil, že o excese M.a C.a nevedel a nikdy takéto prekročenie splnomocnenia neschválil a že o tejto skutočnosti sa dozvedel až na základe žiadosti o poskytnutie informácie zo dňa 29.09.2017. Tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde, o čom svedčí aj e-mailová komunikácia, ktorá tvorila prílohu k podaniu M.a C.a o vstup intervenienta do konania zo dňa 21.05.2018, z obsahu ktorej vyplýva, že žalobca o vzniknutom preplatku, ako aj o tom, že tento preplatok bol poukázaný na účet M.a C.a, vedel už v mesiaci júl 2017, teda viac ako dva mesiace predtým, ako vyzval žalovaného o poskytnutie informácií a viac ako 7 mesiacov pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu. Ako dôkaz o tom, že žalobca o poukázanom preplatku M.ovi C.ovi vedel pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu, svedčí aj výzva na vrátenie bezdôvodného obohatenia zo dňa 21.11.2017, teda tri mesiace pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu. Z predmetnej e-mailovej konverzácie vyplýva, že žalobca a M. C. sa nevedeli dohodnúť na forme úhrady preplatku, keďže M. C. nebol schopný žalobcovi predmetný preplatok jednorazovo vyplatiť. Žalobca následne účelovo podal návrh na vydanie platobného rozkazu, a to aj napriek tomu, že povinným nebol žalovaný, ale práve M. C.. Túto skutočnosť potvrdil aj samotný M. C., ktorý vo svojej žiadosti o vstup intervenienta do konania výslovne uznal, že je povinný na vyplatenie preplatku v prospech žalobcu a tiež že žalobca odmietol pristúpiť na splátkový kalendár, na základe ktorého by mu bola uhradená celá dlžná suma M.om C.om.

10. Konajúci súd neumožnil vstup intervenienta do konania aj napriek tomu, že primárne samotný žalobca žiadal o zmenu žaloby a to práve pribratím žalovaného v 2. rade do konania. Žalobca následne svojim vyjadrením po tom, ako intervenient sám požiadal o vstup do konania uviedol, že na zmene žalobného návrhu netrvá.

11. Pokiaľ ide o obsah plnomocenstva, ktoré bolo žalobcom udelené intervenientovi, s týmto sa konajúci súd vyporiadal zjavne nesprávne, keď zaujal stanovisko, že formulácia oprávnenia obsiahnutá v plnomocenstve je určitá a zrozumiteľná. Konajúci súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že plnomocenstvo nezahŕňa oprávnenie splnomocnenca prevziať preplatok. Predmetným plnomocenstvom sa žiadnym spôsobom neobmedzujú úkony, na ktoré je udelené, nakoľko z jeho obsahu je len taxatívne vymedzený okruh úkonov, na ktoré sa udeľuje. Je nevyvrátiteľné, že plnomocenstvo bolo koncipované na všetky úkony nevyhnutné pre účely prevodu bytu zo žalobcu na M.a C.a. Aj napriek skutočnosti, že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, sa konajúci súd opieral o jediný dôkaz, a to plnomocenstvo, pri ktorom nebol jednotný názor na jeho širšiu alebo užšiu koncepciu a na žiadosť a vyjadrenie intervenienta M.a C.a, ako aj na jeho priame vyjadrenie na pojednávaní konanom dňa 04.06.2019 žiadnym spôsobom neprihliadal a ani nezobral do úvahy ním prezentované tvrdenia aj napriek tomu, že sám M. C. opakovane uviedol, že žalovaným mal byť práve on a že práve on je dlžníkom žalobcu.

12. Žalobca nebol v čase vyúčtovania vlastníkom bytu a teda zmluvnou stranou so žalovaným a ani v žiadnom inom právnom vzťahu so žalovaným. Žalovaný preto musel konať v zmysle aktuálneho právneho stavu s ohľadom na zákonnú úpravu, ako aj vnútorné právne predpisy, pretože v opačnom prípade by sa dopustil protiprávneho konania voči oprávnenej osobe v zmysle dokladov, s ktorými v danom čase žalovaný operoval. V zmysle udeleného plnomocenstva M.ovi C.ovi, M. C. ako nadobúdateľ bytu vstúpil do práv a povinností vo vzťahu k správcovi - žalovanému. Pri existencii plnomocenstva a vyhlásenia, že vyúčtovanie znáša kupujúci, žalovaný nebol a ani nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko konal v zmysle a v rozhraní právnych noriem, ktorými sa riadi a žiadnym spôsobom tieto normy neprekročil.

13. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

14. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení , a preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé rozhodnutie prvoinštančného súdu, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

16. Podľa ust. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

17. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.

18. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

19. V prejednávanej veci za právne významný dôkaz preukazujúci odôvodnenosť podanej žaloby je potrebné považovať plnomocenstvo udelené žalobcom intervenientovi dňa 06.12.2016 (č.l. 18 spisu). V tomto plnomocenstve bol intervenient M. C. splnomocnený iba na to, aby v mene žalobcu odhlásil služby súvisiace s užívaním bytu a tieto následne prehlásil na svoju osobu. Ak v ďalšej časti plnomocenstva sa uvádza, že za týmto účelom je splnomocnenec oprávnený v mene splnomocniteľa konať, podpisovať, podávať návrhy, žiadosti (oznámenia, podania a podobne) alebo ich brať späť, podávať riadne a mimoriadne opravné prostriedky najmä vo vzťahu k subjektom uvedeným v uvedenom splnomocnení, išlo bez akýchkoľvek pochybností o činnosti týkajúce sa odhlásenia služieb súvisiacich s užívaním bytu a ich následným prehlásením na osobu intervenienta. Žiadnym výkladom, ako na to správne poukazuje prvoinštančný súd, nemožno dospieť k záveru, že na základe tohto plnomocenstva bol intervenient oprávnený prevziať za žalobcu i prípadný preplatok vyplývajúci z vyúčtovania mesačných zálohových platieb a úhrad spojených s užívaním bytu za mesiace január až december roku 2016. V tom čase vlastníkom bytu bol žalobca, ktorý tieto zálohové platby uhrádzal a teda bez akýchkoľvek pochybností išlo o pohľadávku žalobcu na vyplatenie ktorej žalobcovi vznikol zákonný nárok bez ohľadu na to, že v čase vyúčtovania preplatku už vlastníkom bytu bol intervenient M. C..

20. Čo sa týka ust. § 8a ods. 7 Zákona o vlastníctve bytov, toto v tretej vete priamo uvádza, že záväzky vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy zanikajú až ich usporiadaním.

21. Správnym nie je ani poukaz žalovaného na ust. , podľa ktorého ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil. Uvedené ustanovenie je obsiahnuté v prvej časti upravujúcej všeobecné ustanovenia. To znamená, že táto časť platí ak v iných častiach tohto právneho predpisu nie je uvedené inak.

22. Iná právna úprava je obsiahnutá v 8. časti, hlave I., oddiely 6 upravujúcom zánik záväzkov. Osobou, ktorá je oprávnená prijať dlžníkom ponúknuté plnenie, je predovšetkým veriteľ. Ustanovenie upravuje osobitný prípad plnenia inej osobe než veriteľovi. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, dlžník splní dlh aj vtedy, ak plní tomu, kto je oprávnený prijať podľa osobitného zákona

plnenie, alebo tomu, kto predloží veriteľovo potvrdenie o tom, že je oprávnený prijať plnenie; to však neplatí, ak dlžník vedel, že ten, kto potvrdenie predložil, nie je oprávnený plnenie prijať.

23. Podľa vyhlásenia intervenienta M.a C.a zo dňa 15.02.2017 (č.l. 19 spisu), ktorý podpísal nie len v mene svojom, ale aj v mene žalobcu, účastníci zmluvy o prevode vlastníctva bytu sa dohodli, že vykázaný preplatok alebo nedoplatok z vyúčtovania predpisov mesačných platieb spojených s užívaním bytu ku dňu prevodu znáša kupujúci. Pri podpisovaní tohto vyhlásenia sa intervenient preukázal plnomocenstvom zo dňa 06.12.2016 (č.l. 18 spisu), ktoré ako to už bolo skôr konštatované, oprávňovalo intervenienta, aby v mene žalobcu odhlásil služby súvisiace s užívaním bytu a tieto následne prehlásil na svoju osobu. Ak následne žalovaný napriek jasne a zrozumiteľne formulovanému plnomocenstvu neoprávňujúcemu intervenienta na prevzatie preplatku uhradeného žalobcom v čase, keď táto strana sporu bola vlastníkom bytu, vyplatil intervenientovi preplatok bez toho, aby mu v zmysle ust. bolo predložené žalobcom ako veriteľom podpísané potvrdenie o tom, že intervenient je oprávnený prijať plnenie, k účinnému splneniu dlhu dôjsť nemohlo. Keďže dlh nebol splnený riadne v zmysle ust. , záväzok žalovaného vyplatiť žalobcovi vzniknutý preplatok trvá i naďalej.

24. Čo sa týka zmeny žaloby a návrhu na pristúpenie ďalšieho subjektu do konania, obsiahnutých v podaní žalobcu zo dňa 02.05.2018, o týchto nebolo potrebné rozhodovať, nakoľko ešte pred rozhodnutím o prípustnosti zmeny žaloby a pripustení pristúpenia ďalšieho subjektu do konania žalobca podaním doručeným súdu v elektronickej podobe dňa 27.03.2019 (č.l. 62 spisu) oznámil, že na zmene žaloby a na pristúpení žalovaného v 2. rade do konania netrvá. Zároveň navrhol rozhodnúť v zmysle pôvodnej žaloby.

25. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. , a , a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

27. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).