Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/99/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Igora Ragana v právnej veci žalobcu: GLOBAL PROPERTIES s.r.o. so sídlom Mlynská 28, 040 01 Košice, IČO: 36 216 071, právne zastúpeného JUDr. Máriom Hollerom, advokátom so sídlom Krmanova 16, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, 9874 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 453431/2019 z 08.08.2019, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Administratívne konanie

1. Všeobecnou správnou žalobou ( a nasl. ) podanou v zákonom stanovenej lehote v súlade s ustanovením sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 453431/2019 z 08.08.2019, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa na základe o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, konajúc podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“ alebo „“), podľa daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 92794/2019 z 13.02.2019. Uvedeným rozhodnutím správca dane podľa ustanovenia určil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 57.000 Eur za zdaňovacie obdobie október 2010.

2. Správny orgán prvého stupňa - Daňový úrad Košice v rozhodnutí z 13.02.2019 č. 92794/2019, ktorým určil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel na dani v sume 57.000 Eur za zdaňovacie obdobie október 2010 poukázal na obsah a závery daňovej kontroly vykonanej u žalobcu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2010, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 592888/2016 z 29.07.2016. Rozhodnutie správcu dane z 13.02.2019 č. 92794/2019 bolo vydané po tom, ako Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutiami č. 101966360/2017 zo 14.09.2017 a č. 101756929/2018 zo 17.09.2018 zrušilo predchádzajúce rozhodnutia Daňového úradu Košice z 09.06.2017 č. 101305073/2017 a zo 07.06.2018 č. 324707/2018, a to na základe riadnych opravných prostriedkov žalobcu.

3. Daňový úrad Košice riadiac sa pokynmi žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu v zrušujúcom rozhodnutí zo 07.09.2018 v odôvodnení svojho rozhodnutia z 03.02.2019 zhrnul obsah a závery daňovej

kontroly a vyrubovacieho konania týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia októbra 2010 u žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty a na základe vlastných záverov neuznal žalobcovi ako platiteľovi dane odpočítanie dane z faktúr č. 2010/2016 zo dňa 01.11.2010 na sumu 140.000 Eur a účtovanou daňou z pridanej hodnoty v sume 26.600 Eur, spolu 166.600 Eur od spoločnosti SR DEVELOPMENT, s.r.o., Učňovská 10, Košice - Šaca a č. 2010/2017 z 01.11.2010 so základom dane 160.000 Eur a daňou z pridanej hodnoty vo výške 19 % v sume 30.400 Eur, spolu 190.400 Eur od spoločnosti SR DEVELOPMENT, s.r.o., Učňovská 10, Košice - Šaca, t.j. v celkovej výške 57.000 Eur na dani z pridanej hodnoty.

4. Správca dane na základe obsahu dokazovania - predložených dokladov, obsahu ústnych pojednávaní, miestnych zisťovaní, odpovedí na dožiadania a na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií dospel k nasledovným záverom:

„- priamy dodávateľ kontrolovaného daňového subjektu spoločnosť SR DEVELOPMENT s.r.o. hodnoverne nepreukázal reálne uskutočnenie dodania tovaru v zmysle Kúpnej zmluvy. Preverovaním vyššie uvedených faktúr od spoločnosti SR DEVELOPMENT s.r.o. nebolo preukázané, že vznikla daňová povinnosť v zmysle v znení neskorších predpisov, preto platiteľovi dane GLOBAL PROPERTIES s.r.o. nevzniklo právo odpočítať daň. Nekontaktnosť subjektu SR DEVELOPMENT, s.r.o. nepreukázanie dispozičného oprávnenia k tovaru (právo nakladať s tovarom ako vlastník) zvyšujú nedôveryhodnosť celej transakcie. Zisteniami správcu dane nebolo preukázané, že daňový subjekt GLOBAL PROPERTIES s.r.o. tovar reálne nadobudol od dodávateľa SR DEVELOPMENT, s.r.o.

- preverovaním odberateľa kontrolovaného daňového subjektu Dalyan Trade s.r.o. bolo zistené, že faktické obstaranie tovaru od firmy GLOBAL PROPERTIES s.r.o., spoločnosti Dalyan Trade s.r.o. nebolo preukázané, nakoľko okolnosti obstarania zariadenia do CZ neboli riadne objasnené. Z uvedeného vyplýva, že k dodaniu tovaru kontrolovaným daňovým subjektom nedošlo.

- Jednotliví dodávatelia po reťazci v zmysle kúpnych zmlúv a faktúr, niektoré časti zariadenia predali skôr, ako ich vôbec nekúpili.

- Tovar, ktorý mal byť dodaný spoločnosti Blizz Group s.r.o. 4 spoločnosťami priamo do skladu spoločnosti TOMOS s.r.o. (sklad Lučenec) bol následne fakturačne prevádzaný na spoločnosti SR DEVET, s.r.o. GLOBAL PROPERTIES s.r.o. Dalyan Trade, s.r.o. atď., pričom pri každom fakturačnom predaji sa znásobila cena tovaru.

- Ďalej bol tovar prevádzaný od spoločnosti Dalyan Trade s.r.o. (CZ) › BOXERO Trade, s.r.o. (CZ) › Fl Holding, a.s. (CZ) › VYRTYCH, a.s. (CZ), vždy v ten istý deň, za finálnu čiastku 125 mil. Kč, Spoločnosť VYRTYCH a.s. dostala na túto technologickú linku aj dotáciu z fondov EÚ.

- Tovar, ktorý mal byť dodaný spoločnosti Blizz Group s.r.o. spoločnosťami BOKI ROBOTIYOVANÉ SYSTÉMY spol. s.r.o. (CZ), SYSTEM ROBOT AUTOMAZIONE SRL (IT), TRUMPF Praha, spol. s.r.o. (CZ) a Sonderhoff Engeneering GmbH (ATU) priamo do skladu spoločnosti TOMOS s.r.o. (sklad Lučenec) bol následne fakturačne prevádzaný na spoločnosti SR DEVELOPMENT, s.r.o. GLOBAL PROPERTIES s.r.o. Dalyan Trade, s.r.o. atď., pričom pri každom fakturačnom predaji sa približne 2 násobne nevýšila cena tovaru,

- Navýšenie cien pri tovare, ktorý mal byť uložený v sklade a len fakturačne prevádzaný po jednotlivých článkoch reťazca poukazuje na to, že sa jedná o podvodné konanie, umelo vytvorený reťazec s cieľom získať daňovú výhodu, kde ako posledný vnútroštátny článok vystupuje spoločnosť GLOBAL PROPERTIES s.r.o.“

5. Žalovaný, konajúc o riadnom opravnom prostriedku žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Daňového úradu Košice z 13.02.2019 v preskúmavanom rozhodnutí z 08.08.2019, ktorým potvrdil predmetné rozhodnutie správcu dane č. 92794/2019 po podrobnom vyhodnotení dôkazného stavu veci v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia zaujal stanovisko k jednotlivých odvolacím námietkam (č.l. 13 - 25 preskúmavaného rozhodnutia) a zhodne so správcom dane konštatoval nesplnenie právnych podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty so žalobcom deklarovaných obchodov s dodávateľom - spoločnosťou SR DEVELOPMENT s.r.o. vo vzťahu k faktúram vystaveným žalobcovi spoločnosťou SR DEVELOPMENT s.r.o. v októbri 2010 z titulu platieb vopred obdŕžaných v dňoch 19.10.2010 (faktúry č. 2010/2016 z 01.11.2010 a č. 2010/2017 z 01.11.2010) žalovaný dospel k záveru, že „daňový subjekt bol do zisteného umelého a fakturačného reťazca vložený umelo s cieľom získať

daňovú výhodu spočívajúcu v čerpaní nadmerného odpočtu DPH u daňového subjektu a daňový subjekt o tomto konaní pri reťazovom obchodovaní vedel, alebo pri vynaložení obvyklej opatrnosti a obozretnosti vedieť mal a mohol.“ Žalovaný ďalej v záveroch odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia z 08.08.2019 konštatoval, že „daňový subjekt vystavil spoločnosti Dalyan Trade, s.r.o. faktúru č. 20100047 s dátumom dodania 01.10.2010 v sume 740.000 Eur, DPH 0,00 Eur, avšak daň do štátneho rozpočtu neodviedol, keďže deklaroval, že platba sa vzťahuje k budúcemu intrakomunitárnemu dodaniu tovaru.“ Na základe zistených záverov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vyslovil žalovaný záver, že „správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami § 3 a § 24 daňového poriadku, keď na základe zhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré zaobstaral v súlade s ustanovením § 23 daňového poriadku dospel k vyššie uvedenému záveru o neuznaní odpočítania dane zo sporných faktúr č. 2010/2016 a č. 2010/2017 zo dňa 01.11.2010 (dátum dodania: 19.10.2010) od spoločnosti SR DEVELOPMENT, s.r.o. v zdaňovacom období október 2020.“

II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného a replika žalobcu

6. V správnej žalobe z 01.10.2019, doručenej Krajskému súdu v Košiciach 09.10.2019 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu tvrdil, že napadnutým rozhodnutím žalovaného z 08.08.2019, ako aj rozhodnutím správcu dane - Daňového úradu Košice z 13.02.2019 bol ukrátený na svojich právach. Obe rozhodnutia označil za nesprávne a nezákonné. Tvrdil, že ako kupujúci uzatvoril dňa 03.09.2010 so spoločnosťou SR DEVELOPMENT, s.r.o. so sídlom Učňovská 10, Košice - Šaca ako predávajúcim kúpnu zmluvu (v znení Dodatku č. 1 zo dňa 01.12.2011) nástrojné zariadenie skladajúce sa zo štyroch celkov (vývojová flexibilná jednotka, periférie k vývojovému zariadeniu, vývojová robotizovaná jednotka a flexibilné vývojové CNC), pričom uvedené zariadenia boli v dňoch 28.01.2011, 28.03.2011, 06.04.2011 a 11.04.2011 „dodané, vyfakturované, zaúčtované, daň priznaná a odvedená“. Žalobca následne predal strojné zariadenie v rámci svojej podnikateľskej činnosti do Českej republiky. Ďalej tvrdil, že v novembri 2010 podal riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2010, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet v celkovej sume 57.185,36 Eur, a to na základe faktúr vystavených spoločnosťou SR DEVELOPMENT, s.r.o. (2010/016 a 2010/017 z 01.11.2010 s daňou z pridanej hodnoty v sumách 26.600 Eur a 30.400 Eur). Predmetom fakturácie bolo podľa žalobcu vyplatenie záloh - platieb vopred za vyššie špecifikované strojné zariadenie, pričom ku realizácii platieb došlo na základe kúpnej zmluvy z 03.09.2010.

7. Žalobné námietky žalobca formuloval nasledovne:

„Z napadnutého rozhodnutia, ako aj z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že v rámci kontroly bolo preverované dodanie strojného zariadenie po celom obchodnom reťazci a medzi všetkými spoločnosťami, ktoré boli do reťazca zapojené; uvedené sa preverovalo aj napriek tomu, že predmetom kontroly za zdaňovacie obdobie október 2010 boli len zálohové platby na strojné zariadenie, nie platby už za samotné dodanie strojného zariadenia; v čase úhrad zálohových platieb nebolo ešte strojné zariadenia zmontované.

Žalobca si uplatnil nárok na odpočet z faktúr na zálohové platby, nie z dodania a predaja strojného zariadenia; v čase vystavenia a úhrady predmetných faktúr ešte nedošlo k dodaniu strojného zariadenia a ani ku intrakomunitárnemu plneniu. Účelom zálohových platieb je platba vopred, pred dodaním plnenia.

Rozsiahle dokazovanie, ktoré bolo vykonané, nemalo relevanciu pre žalobcom uplatnený nárok.

Na preukázanie dôvodnosti nároku predložil žalobca potrebné listinné dôkazné prostriedky a dôkladne popísal aj proces realizácie celého obchodného prípadu. Žalovaný mal k dispozícii kúpnu zmluvu, na základe ktorej došlo ku realizácii zálohových platieb, mal k dispozícii predmetné faktúry, ktoré mali všetky stanovené náležitosti, ako aj výpisy z účtu potvrdzujúce, že ku prevodu peňažných prostriedkov reálne došlo.

Hoci má žalobca za to, že preverovanie dodania strojného zariadenia vo vzťahu ku nároku na odpočet za október 2010 nemá relevanciu, vyjadrí sa ku záverom žalovaného týkajúcich sa dodania strojného zariadenia, ktoré uviedol v napadnutom rozhodnutí; žalobca má za to, že tieto závery nie sú správne, čoho priamym dôsledkom je aj vecná nesprávnosť napadnutého a aj prvostupňového rozhodnutia.

Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní. Daňový subjekt si uplatnil nárok v zmysle ust. v spojení s ust. a ust. Skutočnosti, ktoré sú vymedzené v dotknutých ustanoveniach s prihliadnutím ku ust. tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu, sú to limity dôkazného bremena daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť, že dôkazné bremeno žalobcu sa vzťahuje aj na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, resp. jeho subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. zo dňa 20.02.2014, m.m. rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. zo dňa 29.11.2017 ).

Súdny dvor Európskej Únie vo veciach C- 354/03 ( Optigen ), C- 355/03 ( Fulcrum Elektronics ), C- 484/03 ( Bond House ) judikoval, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami.

Žalobcovi nemožno pričítať na jeho ťarchu konanie tretích subjektov po reťazci; za konanie tretích osôb nie je žalobca zodpovedný. vo vzťahu ku splneniu podmienok na vrátenie nadmerného odpočtu neráta s tým, že odpočet nebude daňovému subjektu vrátený, pokiaľ je niektorý zo subjektov reťazca nekontaktný, alebo prípadne účastný na podvode. Žalobca, ako platiteľ DPH, nie je zo zákona povinný preverovať a kontrolovať konanie svojich obchodných partnerov po reťazci vo vzťahu ku plneniu daňových povinností voči štátu, prípadne iných štátov.

Žalobca si vo vzťahu ku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH zo zálohových platieb splnil dôkaznú povinnosť vo vzťahu ku svojim tvrdeniam o dôvodnosti nároku; žalobca dôkazné bremeno vo vzťahu ku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH zo zálohových platieb uniesol; preukázal dôvodnosť nároku po formálnej, ako aj materiálnej stránke, čím dodržal podmienky zakotvené príslušným ustanoveniami

Vo vzťahu ku faktúram č. 2010/2016 a 2010/2017 žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatuje ( str. 5 ), že konateľ spoločnosti SR DEVELOPMENT, s.r.o., G. H., potvrdil vystavenie preverovaných faktúr na základe prijatých platieb; platby boli realizované bezhotovostne. Svedok potvrdil aj dodanie predmetu faktúry. Žalovaný mal k dispozícii listinné dôkazy, ako aj výpoveď konateľa SR DEVELOPMENT, s.r.o., ktorý potvrdil, že ku plneniu z faktúr reálne došlo.

G. H. potvrdil uvedené aj vo výpovedi z roku 2017; ku tejto svedeckej výpovedi žalovaný uviedol, že svedok nepreukázal svoje tvrdenia žiadnou dokumentáciou. V čase výpovede svedka ( rok 2017 ), už boli v administratívnom spise doložené podklady, z ktorých je zrejmé, že ku transakcii došlo. Žalobcovi nie je zrejmé, akú ďalšiu dokumentáciu mal svedok predložiť a zároveň odkiaľ ju mal získať, keďže v roku 2017 už nebol konateľom spoločnosti a spoločnosť v roku 2015 zanikla. Záver žalovaného v tejto súvislosti je nelogický, nesprávny.

Žalovaný vo vzťahu ku SR DEVELOPMENT, s.r.o. uviedol aj to, že táto spoločnosť bola nekontaktná a daňové kontroly DPH za zdaňovacie obdobia roku 2011 a 2012 boli ukončené podľa pomôcok; tieto skutočnosti nemajú žiadnu relevanciu vo vzťahu ku nároku žalobcu. Konanie SR DEVELOPMENT, s.r.o. bolo nedôvodne žalovaným vyhodnotené ako nedôveryhodné a dôsledkom bolo nepriznanie nároku na odpočet žalobcu.

Rovnaký postoj zaujal žalovaný aj vo vzťahu ku ďalšiemu subjektu reťazca, a to spoločnosti TEXATO s.r.o. Konateľ spoločnosti, V. Č., potvrdil dodanie strojného zariadenia, vysvetlil aj nezrovnalosti v dátumoch na vystavených dokumentoch. Následne došlo ku zmene názvu spoločnosti a výmazu z obchodného registra; uvedené žalovaný a správca dane označili za správanie, ktoré v reťazci zvyšuje nedôveryhodnosť celého obchodného prípadu; aj napriek tomu, že im bolo dodanie strojného zariadenia potvrdené a nezrovnalosti logicky vysvetlené. Konanie TEXATO s.r.o. bolo nedôvodne vyhodnotené ako nedôveryhodné a dôsledkom bolo nepriznanie nároku na odpočet žalobcu.

Rovnako postupovali žalovaný a správca dane aj vo vzťahu ku spoločnosti Dalyan Trade, s.r.o., a to aj napriek tomu, že jej konateľ, p. B., potvrdil existenciu strojného zariadenia. Žalobca poznamenáva, že p. B. sa ku obchodnému prípadu vyjadroval s časovým odstupom cca 5 rokov od realizácie obchodného prípadu, v dôsledku čoho je potrebné vyhodnotiť jeho výpoveď aj v tejto súvislosti. Zároveň je otázne, či bol tento svedok konfrontovaný so zisteniami vo veci, ako aj dôkazmi, ktoré boli do času jeho výpovede vykonané. Žalovaný a správca dane, opätovne, ako v predchádzajúcich prípadoch, poukázali na to, že spoločnosť Dalyan Trade, s.r.o. bola nekontaktná, za rozhodné obdobie neodviedla daň. Konanie Dalyan Trade, s.r.o. bolo nedôvodne vyhodnotené ako nedôveryhodné a dôsledkom bolo nepriznanie nároku na odpočet žalobcu.

Vo vzťahu ku uvedenému žalobca dodáva, že len samotná skutočnosť, že je subjekt nekontaktný a neodviedol daň neznamená, že sa ide o podvodné konanie. V zmysle stabilnej judikatúry Súdneho Dvora Európskej Únie platí, že neodvedenie dane neznamená, že sa jedná o podvodné konanie.

Pokiaľ nebola na určitom článku reťazca daň odvedená, nemôže dôjsť ku odmietnutiu nároku na odpočet tomu, kto v dobrej viere získal zdaniteľné plnenie bez toho, aby o nezákonných praktikách iného platcu DPH alebo platcov DPH vedel alebo mohol vedieť. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný neuvádza, na základe čoho mal mať žalobca vedomosť o konaní spoločnosti Dalyan Trade, s.r.o. a vedieť, že je účastníkom na daňovom podvode. Žalobca zároveň všetky takéto nepodložené tvrdenia žalovaného odmieta v celom rozsahu.

Ako už žalobca uviedol vyššie, dôkazné bremeno, ktoré znáša daňový subjekt, je limitované ust. (v tomto prípade aj v spojení s príslušnými ust. ); ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou od dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa alebo odberateľa, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Žalovaný na strane 7 napadnutého rozhodnutia uvádza, že okolnosti obstarania strojného zariadenia do ČR neboli riadne objasnené. Žalovaný ani správca dane nemali za jednoznačne preukázané, že ku dodaniu strojného zariadenia nedošlo; právne naopak, o dodaní strojného zariadenia, ako aj o účasti žalobcu na obchodnom prípade, svedčia listinné dôkazné prostriedky, ako ja výpovede svedkov v konaní.

Žalovaný ako aj správca dane mali za to, že ku reálnemu dodaniu tovar nedošlo aj z dôvodu nedodržania časovej následnosti dodávok, t.j. strojné zariadenie malo byť po reťazci predané skôr, ako malo byť kúpené. Podľa záveru žalovaného bolo dodanie strojného zariadenia, aj v dôsledku tejto skutočnosti, len formálne, umelo vytvorené. Takýto skutkový záver je nesprávny. Ako plynie z administratívneho spisu, strojné zariadenie sa vyrábalo a dodávalo na zákazku, čo znamená, že sa najskôr podpíše zmluva, v ktorej sa vyšpecifikujú parametre zariadenia a až následne, na základe týchto parametrov, sa vyhotoví a dodá zariadenie; najskôr musí byť uzatvorený zmluvný vzťah s odberateľom a až následne s dodávateľom, čo je bežný postup pri zákazkovej výrobe.

Strojné zariadenie sa nachádza v Českej republike, u konečného odberateľa, spoločnosti VYRTYCH, a.s.; účasť žalobcu na realizácii obchodu v rámci obchodného reťazca bola potvrdená a vyplýva z dokumentov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Zo spisu je zrejmé, že žalobca riadne nakúpil strojné zariadenie od spoločnosti SR DEVELOPMENT, s.r.o., ktorá daň riadne odviedla a následne žalobca predal strojné zariadenie, v rámci svojej ekonomickej činnosti po reťazci ďalej, až ku jeho konečnému odberateľovi.

Nie sú správne ani skutkové závery žalovaného týkajúce sa toho, že v čase, keď bola uzatvorená kúpna zmluva ( 03.09.2010 ), táto obsahovala ustanovenie o tom, kde bude strojné zariadenie uskladnené, a to v čase, keď ešte nebola uzatvorená zmluva o skladovaní; žalovaný túto skutočnosť považoval za pochybnú a za dôkaz toho, že ku reálnemu dodaniu strojného zariadenia nedošlo. Žalobca má za to, že na základe uvedeného nemožno objektívne uzavrieť, že ku dodaniu strojného zariadenia nedošlo. Dohoda o skladovaní v kúpnej zmluve zmluva mohla časovo predchádzať zmluvu o skladovaní. Rovnako to platí aj pri závere žalovaného o tom, že žalobca udelil plnomocenstvo na odovzdanie strojného zariadenia zo skladu spoločnosti JF Trans, s.r.o. skôr, ako boli jednotlivé časti strojného zariadenia v sklade uskladnené ( skladovacie priestory v Lučenci ). Rovnako nemá na dodanie zariadenia vplyv ani to, že spoločnosť Blizz Group s.r.o. nemala na adrese Gemerská cesta 1, Lučenec, sídlo. Žiadna z

vytýkaných skutočností nie je spôsobilá objektívne spochybniť realizáciu obchodu. Žalobca má za to, že na danosť jeho nároku nemá vplyv ani to, že si následne v reťazci po žalobcovi, české obchodné spoločnosti predávali strojné zariadenie v jeden deň.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný poňal za základ napadnutého rozhodnutia len skutočnosti svedčiace v neprospech žalobcu, hoci sa nejednalo o skutočnosti, ktoré sú pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu relevantné. Nezrovnalosti boli správcovi dane pri kontrole riadne vysvetlené, pričom, ako to už žalobca uviedol, nejednalo sa o také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné objektívne spochybniť celý obchodný prípad, resp. to, že ku plneniu reálne došlo. Skutočnú účasť žalobcu v celom reťazci preukazujú listinné dôkazy a jeho účasť vyplýva aj z výpovedí svedkov vypočutých v konaní.

Hodnotenie dôkazov nemôže prebiehať účelovo tak, že niektoré dôkazy, a to tie, ktoré sú v prospech daňového subjektu správca dane opomenie a vyzdvihne tie, ktoré daňovému subjektu priťažujú, a to často bez relevantnej súvislosti s nárokom.

Pri použití zásady voľného hodnotenia dôkazov nie je orgán verejnej správy neobmedzený; limitom je zákon a skutkový stav veci. Ako to vyplýva z vyššie uvedeného, a aj z administratívneho spisu, žalovaný a správca dane uvedené limity prekročili, priamym dôsledkom čoho je nesprávne prvostupňové, ako ja napadnuté rozhodnutie.

Je pravdou, že obchodné transakcie po reťazci v niektorých častiach vykazovali nezrovnalosti, prípadne nepresnosti v údajoch a dátumoch, nemožno však na základe zistených skutočností dôjsť k záveru, že zámerom žalobcu bolo dosiahnuť daňovú výhodu; práve naopak, žalobca v konaní preukázal dôvodnosť svojho nároku tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Žalobca splnil všetky podmienky kladené platnými právnymi predpismi pre priznanie nároku na odpočet; uniesol dôkazné bremeno a preukázal dôvodnosť uplatneného nároku na odpočet. Žalovaný a ani správca dane nemali žiaden legitímny dôvod na to, aby žalobcovmu nároku nevyhoveli a odpočet nevrátili.

Žalobca má za to, že žalovaný a správca dane pochybili aj procesne, nakoľko v čase, keď mali všetky potrebné informácie na preverenie skutočného dodania strojného zariadenia, nevykonali miestne zisťovanie v sklade v Lučenci, hoci tomu nič nebránilo. Miestne zisťovanie prebehlo neskoro keď sa už strojné zariadenie v Lučenci nenachádzalo. Jedná sa nepochybne o chybu na strane žalovaného a správcu dane, ktoré nemožno pričítať na ťarchu žalobcu.

Na základe skutočností, ktoré sú obsahom administratívneho spisu nemožno dôjsť ku objektívnemu záveru, že ku realizácii obchodu, dodania strojného zariadenia, nedošlo, resp. že ho žalovaný, správca dane, vyvrátili. Rovnako tak nemožno dôjsť ku objektívnemu záveru o tom, že žalobca vedel/ mal vedieť, že sa zúčastnil podvodu na dani a teda, že jeho nárok na vrátenie odpočtu nie je dôvodný. Reálna účasť žalobcu na obchodnom prípade vyplýva z vykonaných dôkazov v konaní.“

Žalobca navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane z dôvodov uvedených v ustanoveniach , , , a a vec vrátiť Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

8. V písomnom vyjadrení z 13.12.2019 žalovaný zaujal nasledovné stanovisko k žalobným dôvodom žalobcu:

„Z napadnutého rozhodnutia, ako aj z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že v rámci kontroly bolo preverované dodanie strojného zariadenie po celom obchodnom reťazci a medzi všetkými spoločnosťami, ktoré boli do reťazca zapojené; uvedené sa preverovalo aj napriek tomu, že predmetom kontroly za zdaňovacie obdobie október 2010 boli len zálohové platby na strojné zariadenie, nie platby už za samotné dodanie strojného zariadenia; v čase úhrad zálohových platieb nebolo ešte strojné zariadenia zmontované.

Žalobca si uplatnil nárok na odpočet z faktúr na zálohové platby, nie z dodania a predaja strojného zariadenia; v čase vystavenia a úhrady predmetných faktúr ešte nedošlo k dodaniu strojného zariadenia a ani ku intrakomunitárnemu plneniu. Účelom zálohových platieb je platba vopred, pred dodaním plnenia.

Rozsiahle dokazovanie, ktoré bolo vykonané, nemalo relevanciu pre žalobcom uplatnený nárok.

Na preukázanie dôvodnosti nároku predložil žalobca potrebné listinné dôkazné prostriedky a dôkladne popísal aj proces realizácie celého obchodného prípadu. Žalovaný mal k dispozícii kúpnu zmluvu, na základe ktorej došlo ku realizácii zálohových platieb, mal k dispozícii predmetné faktúry, ktoré mali všetky stanovené náležitosti, ako aj výpisy z účtu potvrdzujúce, že ku prevodu peňažných prostriedkov reálne došlo.

Hoci má žalobca za to, že preverovanie dodania strojného zariadenia vo vzťahu ku nároku na odpočet za október 2010 nemá relevanciu, vyjadrí sa ku záverom žalovaného týkajúcich sa dodania strojného zariadenia, ktoré uviedol v napadnutom rozhodnutí; žalobca má za to, že tieto závery nie sú správne, čoho priamym dôsledkom je aj vecná nesprávnosť napadnutého a aj prvostupňového rozhodnutia.

Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní. Daňový subjekt si uplatnil nárok v zmysle ust. v spojení s ust. a ust. Skutočnosti, ktoré sú vymedzené v dotknutých ustanoveniach s prihliadnutím ku ust. tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu, sú to limity dôkazného bremena daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť, že dôkazné bremeno žalobcu sa vzťahuje aj na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, resp. jeho subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu ( rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. zo dňa 20.02.2014, m.m. rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. zo dňa 29.11.2017 ).

Súdny dvor Európskej Únie vo veciach C- 354/03 ( Optigen ), C- 355/03 ( Fulcrum Elektronics ), C- 484/03 ( Bond House ) judikoval, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami.

Žalobcovi nemožno pričítať na jeho ťarchu konanie tretích subjektov po reťazci; za konanie tretích osôb nie je žalobca zodpovedný. vo vzťahu ku splneniu podmienok na vrátenie nadmerného odpočtu neráta s tým, že odpočet nebude daňovému subjektu vrátený, pokiaľ je niektorý zo subjektov reťazca nekontaktný, alebo prípadne účastný na podvode. Žalobca, ako platiteľ DPH, nie je zo zákona povinný preverovať a kontrolovať konanie svojich obchodných partnerov po reťazci vo vzťahu ku plneniu daňových povinností voči štátu, prípadne iných štátov.

Žalobca si vo vzťahu ku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH zo zálohových platieb splnil dôkaznú povinnosť vo vzťahu ku svojim tvrdeniam o dôvodnosti nároku; žalobca dôkazné bremeno vo vzťahu ku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH zo zálohových platieb uniesol; preukázal dôvodnosť nároku po formálnej, ako aj materiálnej stránke, čím dodržal podmienky zakotvené príslušným ustanoveniami

Vo vzťahu ku faktúram č. 2010/2016 a 2010/2017 žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatuje ( str. 5 ), že konateľ spoločnosti SR DEVELOPMENT, s.r.o., G. H., potvrdil vystavenie preverovaných faktúr na základe prijatých platieb; platby boli realizované bezhotovostne. Svedok potvrdil aj dodanie predmetu faktúry. Žalovaný mal k dispozícii listinné dôkazy, ako aj výpoveď konateľa SR DEVELOPMENT, s.r.o., ktorý potvrdil, že ku plneniu z faktúr reálne došlo.

G. H. potvrdil uvedené aj vo výpovedi z roku 2017; ku tejto svedeckej výpovedi žalovaný uviedol, že svedok nepreukázal svoje tvrdenia žiadnou dokumentáciou. V čase výpovede svedka ( rok 2017 ), už boli v administratívnom spise doložené podklady, z ktorých je zrejmé, že ku transakcii došlo. Žalobcovi nie je zrejmé, akú ďalšiu dokumentáciu mal svedok predložiť a zároveň odkiaľ ju mal získať, keďže v

roku 2017 už nebol konateľom spoločnosti a spoločnosť v roku 2015 zanikla. Záver žalovaného v tejto súvislosti je nelogický, nesprávny.

Žalovaný vo vzťahu ku SR DEVELOPMENT, s.r.o. uviedol aj to, že táto spoločnosť bola nekontaktná a daňové kontroly DPH za zdaňovacie obdobia roku 2011 a 2012 boli ukončené podľa pomôcok; tieto skutočnosti nemajú žiadnu relevanciu vo vzťahu ku nároku žalobcu. Konanie SR DEVELOPMENT, s.r.o. bolo nedôvodne žalovaným vyhodnotené ako nedôveryhodné a dôsledkom bolo nepriznanie nároku na odpočet žalobcu.

Rovnaký postoj zaujal žalovaný aj vo vzťahu ku ďalšiemu subjektu reťazca, a to spoločnosti TEXATO s.r.o. Konateľ spoločnosti, V. Č., potvrdil dodanie strojného zariadenia, vysvetlil aj nezrovnalosti v dátumoch na vystavených dokumentoch. Následne došlo ku zmene názvu spoločnosti a výmazu z obchodného registra; uvedené žalovaný a správca dane označili za správanie, ktoré v reťazci zvyšuje nedôveryhodnosť celého obchodného prípadu; aj napriek tomu, že im bolo dodanie strojného zariadenia potvrdené a nezrovnalosti logicky vysvetlené. Konanie TEXATO s.r.o. bolo nedôvodne vyhodnotené ako nedôveryhodné a dôsledkom bolo nepriznanie nároku na odpočet žalobcu.

Rovnako postupovali žalovaný a správca dane aj vo vzťahu ku spoločnosti Dalyan Trade, s.r.o., a to aj napriek tomu, že jej konateľ, p. B., potvrdil existenciu strojného zariadenia. Žalobca poznamenáva, že p. B. sa ku obchodnému prípadu vyjadroval s časovým odstupom cca 5 rokov od realizácie obchodného prípadu, v dôsledku čoho je potrebné vyhodnotiť jeho výpoveď aj v tejto súvislosti. Zároveň je otázne, či bol tento svedok konfrontovaný so zisteniami vo veci, ako aj dôkazmi, ktoré boli do času jeho výpovede vykonané. Žalovaný a správca dane, opätovne, ako v predchádzajúcich prípadoch, poukázali na to, že spoločnosť Dalyan Trade, s.r.o. bola nekontaktná, za rozhodné obdobie neodviedla daň. Konanie Dalyan Trade, s.r.o. bolo nedôvodne vyhodnotené ako nedôveryhodné a dôsledkom bolo nepriznanie nároku na odpočet žalobcu.

Vo vzťahu ku uvedenému žalobca dodáva, že len samotná skutočnosť, že je subjekt nekontaktný a neodviedol daň neznamená, že sa ide o podvodné konanie. V zmysle stabilnej judikatúry Súdneho Dvora Európskej Únie platí, že neodvedenie dane neznamená, že sa jedná o podvodné konanie.

Pokiaľ nebola na určitom článku reťazca daň odvedená, nemôže dôjsť ku odmietnutiu nároku na odpočet tomu, kto v dobrej viere získal zdaniteľné plnenie bez toho, aby o nezákonných praktikách iného platcu DPH alebo platcov DPH vedel alebo mohol vedieť. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný neuvádza, na základe čoho mal mať žalobca vedomosť o konaní spoločnosti Dalyan Trade, s.r.o. a vedieť, že je účastníkom na daňovom podvode. Žalobca zároveň všetky takéto nepodložené tvrdenia žalovaného odmieta v celom rozsahu.

Ako už žalobca uviedol vyššie, dôkazné bremeno, ktoré znáša daňový subjekt, je limitované ust. (v tomto prípade aj v spojení s príslušnými ust. ); ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou od dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa alebo odberateľa, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Žalovaný na strane 7 napadnutého rozhodnutia uvádza, že okolnosti obstarania strojného zariadenia do ČR neboli riadne objasnené. Žalovaný ani správca dane nemali za jednoznačne preukázané, že ku dodaniu strojného zariadenia nedošlo; právne naopak, o dodaní strojného zariadenia, ako aj o účasti žalobcu na obchodnom prípade, svedčia listinné dôkazné prostriedky, ako ja výpovede svedkov v konaní.

Žalovaný ako aj správca dane mali za to, že ku reálnemu dodaniu tovar nedošlo aj z dôvodu nedodržania časovej následnosti dodávok, t.j. strojné zariadenie malo byť po reťazci predané skôr, ako malo byť kúpené. Podľa záveru žalovaného bolo dodanie strojného zariadenia, aj v dôsledku tejto skutočnosti, len formálne, umelo vytvorené. Takýto skutkový záver je nesprávny. Ako plynie z administratívneho spisu, strojné zariadenie sa vyrábalo a dodávalo na zákazku, čo znamená, že sa najskôr podpíše zmluva, v ktorej sa vyšpecifikujú parametre zariadenia a až následne, na základe týchto parametrov, sa vyhotoví a dodá zariadenie; najskôr musí byť uzatvorený zmluvný vzťah s odberateľom a až následne s dodávateľom, čo je bežný postup pri zákazkovej výrobe.

Strojné zariadenie sa nachádza v Českej republike, u konečného odberateľa, spoločnosti VYRTYCH, a.s.; účasť žalobcu na realizácii obchodu v rámci obchodného reťazca bola potvrdená a vyplýva z dokumentov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Zo spisu je zrejmé, že žalobca riadne nakúpil strojné zariadenie od spoločnosti SR DEVELOPMENT, s.r.o., ktorá daň riadne odviedla a následne žalobca predal strojné zariadenie, v rámci svojej ekonomickej činnosti po reťazci ďalej, až ku jeho konečnému odberateľovi.

Nie sú správne ani skutkové závery žalovaného týkajúce sa toho, že v čase, keď bola uzatvorená kúpna zmluva ( 03.09.2010 ), táto obsahovala ustanovenie o tom, kde bude strojné zariadenie uskladnené, a to v čase, keď ešte nebola uzatvorená zmluva o skladovaní; žalovaný túto skutočnosť považoval za pochybnú a za dôkaz toho, že ku reálnemu dodaniu strojného zariadenia nedošlo. Žalobca má za to, že na základe uvedeného nemožno objektívne uzavrieť, že ku dodaniu strojného zariadenia nedošlo. Dohoda o skladovaní v kúpnej zmluve zmluva mohla časovo predchádzať zmluvu o skladovaní. Rovnako to platí aj pri závere žalovaného o tom, že žalobca udelil plnomocenstvo na odovzdanie strojného zariadenia zo skladu spoločnosti JF Trans, s.r.o. skôr, ako boli jednotlivé časti strojného zariadenia v sklade uskladnené ( skladovacie priestory v Lučenci ). Rovnako nemá na dodanie zariadenia vplyv ani to, že spoločnosť Blizz Group s.r.o. nemala na adrese Gemerská cesta 1, Lučenec, sídlo. Žiadna z vytýkaných skutočností nie je spôsobilá objektívne spochybniť realizáciu obchodu. Žalobca má za to, že na danosť jeho nároku nemá vplyv ani to, že si následne v reťazci po žalobcovi, české obchodné spoločnosti predávali strojné zariadenie v jeden deň.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný poňal za základ napadnutého rozhodnutia len skutočnosti svedčiace v neprospech žalobcu, hoci sa nejednalo o skutočnosti, ktoré sú pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu relevantné. Nezrovnalosti boli správcovi dane pri kontrole riadne vysvetlené, pričom, ako to už žalobca uviedol, nejednalo sa o také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné objektívne spochybniť celý obchodný prípad, resp. to, že ku plneniu reálne došlo. Skutočnú účasť žalobcu v celom reťazci preukazujú listinné dôkazy a jeho účasť vyplýva aj z výpovedí svedkov vypočutých v konaní.

Hodnotenie dôkazov nemôže prebiehať účelovo tak, že niektoré dôkazy, a to tie, ktoré sú v prospech daňového subjektu správca dane opomenie a vyzdvihne tie, ktoré daňovému subjektu priťažujú, a to často bez relevantnej súvislosti s nárokom.

Pri použití zásady voľného hodnotenia dôkazov nie je orgán verejnej správy neobmedzený; limitom je zákon a skutkový stav veci. Ako to vyplýva z vyššie uvedeného, a aj z administratívneho spisu, žalovaný a správca dane uvedené limity prekročili, priamym dôsledkom čoho je nesprávne prvostupňové, ako ja napadnuté rozhodnutie.

Je pravdou, že obchodné transakcie po reťazci v niektorých častiach vykazovali nezrovnalosti, prípadne nepresnosti v údajoch a dátumoch, nemožno však na základe zistených skutočností dôjsť k záveru, že zámerom žalobcu bolo dosiahnuť daňovú výhodu; práve naopak, žalobca v konaní preukázal dôvodnosť svojho nároku tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Žalobca splnil všetky podmienky kladené platnými právnymi predpismi pre priznanie nároku na odpočet; uniesol dôkazné bremeno a preukázal dôvodnosť uplatneného nároku na odpočet. Žalovaný a ani správca dane nemali žiaden legitímny dôvod na to, aby žalobcovmu nároku nevyhoveli a odpočet nevrátili.

Žalobca má za to, že žalovaný a správca dane pochybili aj procesne, nakoľko v čase, keď mali všetky potrebné informácie na preverenie skutočného dodania strojného zariadenia, nevykonali miestne zisťovanie v sklade v Lučenci, hoci tomu nič nebránilo. Miestne zisťovanie prebehlo neskoro keď sa už strojné zariadenie v Lučenci nenachádzalo. Jedná sa nepochybne o chybu na strane žalovaného a správcu dane, ktoré nemožno pričítať na ťarchu žalobcu.

Na základe skutočností, ktoré sú obsahom administratívneho spisu nemožno dôjsť ku objektívnemu záveru, že ku realizácii obchodu, dodania strojného zariadenia, nedošlo, resp. že ho žalovaný, správca dane, vyvrátili. Rovnako tak nemožno dôjsť ku objektívnemu záveru o tom, že žalobca vedel/ mal vedieť, že sa zúčastnil podvodu na dani a teda, že jeho nárok na vrátenie odpočtu nie je dôvodný. Reálna účasť žalobcu na obchodnom prípade vyplýva z vykonaných dôkazov v konaní.“

„Žalovaný preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a v žalobou napadnutom rozhodnutí, dôkladne sa zaoberal a vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní.

Keďže žalobné dôvody žalobcu sú obsahovo zhodné s odvolacími námietkami, ktoré žalobca uplatnil voči rozhodnutiu správcu dane, žalovaný považuje opätovné uvádzanie dôvodov, pre ktoré tieto námietky vyhodnotil ako neopodstatnené, za nadbytočné a nad rámec svojej argumentácie uvedenej v žalobou napadnutom rozhodnutí uvádza, že žalobca počas daňovej kontroly, následných vyrubovacích konaní a ani v odvolacom konaní hodnoverne nepreukázal, že svojou účasťou v zistenom zmluvnom a fakturačnom reťazci tuzemských a intrakomunitárnych platiteľov DPH nevytvoril podmienky, ktoré umožnili vznik situácie spojenej s podvodom na dani.

Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva všeobecná zásada práva Spoločenstva spočívajúca v tom, že o právo Spoločenstva sa nemožno opierať na zneužívajúce alebo podvodné účely. O žiadne ustanovenie práva Spoločenstva sa nemožno opierať na zaistenie výhod, ktoré sú zjavne v rozpore s jeho účelmi a cieľmi. Pravidlá DPH majú byť vykladané v súlade so všeobecnou zásadou zákazu zneužitia práva Spoločenstva. Právo platiteľa dane na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na vstupe od dane z pridanej hodnoty splatnej na výstupe, ktorá vznikla z uskutočnenia zdaniteľných dodávok, predstavuje prirodzený dôsledok zásady neutrality. Súdny dvor EÚ vo viacerých svojich rozhodnutiach deklaruje, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužívajúcim konaním je cieľom uznaným a podporovaným smernicou o DPH (Halifax, bod 71, C-80/11 Mahagében, bod 41 atď). Ak sa preukáže, že právo na odpočítanie dane sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom, toto právo sa zamietne (napr. C-440/04 Axel Kittel, Recolta Recycling, C-285/11 Bonik, C-78/12 Evita-K). Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel, Recolta Recycling SPRL. (bod 59.)vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, ak o takomto podvodnom konaní vedel resp. pri dodržiavaní povinnej miery opatrnosti v obchodovaní podnikateľských subjektov o takomto konaní vedieť mohol, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť.

Žalovaný nesúhlasí s tvrdením, že žalobca preukázal splnenie formálnych aj materiálnych podmienok pre priznanie odpočítania dane z faktúr č. 2010/016 a 2010/017 zo dňa 01.11.2010 za platby vopred a uvádza, že správca dane za účelom úplného a presného zistenia skutkového stavu vykonal rozsiahle dokazovanie a skutočnosti z neho vyplývajúce dôsledne vyhodnotil. Žalobca síce formálne splnil podmienky na odpočítame dane uvedené v ustanoveniach - - má k dispozícii faktúry obsahujúce všetky stanovené náležitosti, tovar fakturovaný v reťazci platiteľov DPH skutočne existuje, avšak zistený zmluvný a fakturačný reťazec spoločností, v ktorom daňový subjekt vystupuje ako posledný vnútroštátny článok a deklarovaný tovar nakúpený cez niekoľko tuzemských spoločností dodáva do iného členského štátu, bol preukázateľne vytvorený umelo s cieľom získať daňovú výhodu spočívajúcu v uplatnení odpočítania dane z preverovaných faktúr.

K žalobným dôvodom, že vykonané dokazovanie nemalo relevanciu pre žalobcom uplatnený nárok, keďže predmetom daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október 2010 boli len zálohové platby na strojné zariadenie, nie platby už za samotné dodanie zariadenia, že relevantné nie sú ani skutočnosti zistené o dodávateľoch, subdodávateľoch a odberateľoch žalobcu, žalovaný uvádza, že s takýmto tvrdením žalobcu sa nemožno stotožniť. Žalovaný uvádza, že podľa z dôvodu prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby, daňová povinnosť vznikne len v tom prípade, ak sa platba vzťahuje na konkrétnu dodávku tovaru alebo na konkrétne poskytnutie služby. Keďže z predmetu fakturácie „ prijaté zálohy zo dňa 29.10.2010 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.09.2010“ uvedenom na faktúrach č. 2010/016 a 2010/017 zo dňa 01.11.2010 nebolo zrejmé, k akému konkrétnemu tovaru resp. službe sa má platba vopred vzťahovať, správca dane bol povinný uvedené preveriť, pričom zistil, že dôvodom fakturácie za platby vopred, malo byť dodanie strojného zariadenia pozostávajúceho zo štyroch častí. V zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ - rozsudok vo veci C-419/02 BUPA sa v prípade preddavkových platieb pred tým, ako sa zrealizuje dodávka tovaru alebo poskytnutie služieb, DPH stáva splatnou prijatím platby, čo predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, a preto musí byť táto výnimka vykladaná striktne. Dani z pridanej hodnoty nemôžu podliehať

preddavky uhradené za dodávku tovaru alebo poskytnutie služieb, ktoré neboli presne určené, prípadne neboli vôbec dodané. Ak dodávateľovi vznikne daňová povinnosť, potom v tom istom momente vzniká právo na odpočítanie dane platiteľovi dane, ktorý zaplatil preddavok na budúce dodanie tovaru alebo služby. Správca dane svojimi zisteniami objektívne spochybnil vierohodnosť zdaniteľných obchodov uskutočnených v roku 2011 - dodanie technologického zariadenia pozostávajúceho zo štyroch častí spoločnosťou SR DEVELOPMENT, s.r.o., vznik daňovej povinnosti z titulu deklarovaného dodania tovaru u tohto deklarovaného dodávateľa, ako aj následný predaj deklarovanému odberateľovi - českej spoločnosti Dalyan Trade, s.r.o. Dokazovaním nebolo preukázané, že žalobca tovar reálne nadobudol od dodávateľa SR DEVELOPMENT, s.r.o., teda nebolo preukázané, že dodávateľovi v roku 2011 vznikla daňová povinnosť v zmysle ustanovenia Keďže dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovarov fakturovaných v roku 2011, v zdaňovacom období október 2010 mu nevznikla daňová povinnosť ani podľa

Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že zisťovanie o dodávateľoch, subdodávateľoch a odberateľovi bolo bezdôvodné a v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13.11.2012, v zmysle ktorého je správca dane oprávnený v prípade pochybností preverovať celý obchodný reťazec, pričom všetky skutočnosti, ktoré v súvislosti s deklarovanými zdaniteľnými obchodmi a predmetom dodania zistil, bol správca dane povinný uviesť vo svojom rozhodnutí, pretože správca dane je povinný uviesť všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Všetky správcom dane zistené skutočnosti o zapojených spoločnostiach, ako napr. nekontaktnosť, nepredloženie dokladov, nespolupráca so správcom dane, ukončenie daňových kontrol a prechod k určeniu dane podľa pomôcok, výmazy z Obchodného registra SR, dotvárajú komplexný obraz o spôsobe obchodovania do reťazca zapojených spoločností.

Na základe vykonaného dokazovania, po analýze dokladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise a po zohľadnení vyjadrení žalobcu a svedkov možno konštatovať, že žalobca v prípade preverovaných deklarovaných obchodov (v zdaňovacom období október 2010 vzťahujúcim sa k platbám vopred a v priebehu roka 2011 vzťahujúcim sa k samotnému dodaniu jednotlivých častí strojného zariadenia) nepostupoval obozretne, nekonal s náležitou mierou opatrnosti a preverované zdaniteľné obchody nemožno považovať za štandardné obchodné vzťahy. Žalobca neprijal všetky rozumné opatrenia, aby sa uistil, že týmito zdaniteľnými obchodmi sa nezúčastňuje na neštandardnom a nezákonnom konaní. Žalobca dňa 10.02.2017 uviedol, že sa dostal k požiadavke dodať strojné zariadenie, oslovil rôznych možných dodávateľov, vrátane spoločnosti SR DEVELOPMENT, s.r.o., pričom nevedel uviesť, či s ňou už v minulosti obchodoval a po niekoľkých rokovaniach dospeli k uzatvoreniu zmlúv, ako s dodávateľom, tak aj odberateľom. Žalobca neuviedol, ako sa dostal k požiadavke dodať strojné zariadenie, ako a s kým konkrétne bol nadviazaný prvý kontakt, ako zo strany odberateľa, tak zo strany dodávateľa, akých ďalších potenciálnych dodávateľov oslovil, na základe akých skutočností sa rozhodol práve pre spoločnosť SR DEVELOPMENT, s.r.o. Žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu, ktorou sa zaviazal dodať strojné zariadenie svojmu odberateľovi, aj keď v čase jej podpísania (19.08.2010) ešte nevedel, kto bude jeho dodávateľom, ani to, aké časové, cenové, technické podmienky dojedná. V kúpnej zmluve zo dňa 19.08.2010 je ako miesto dodania dohodnutá adresa sídla spoločnosti VYRTYCH, a.s., pričom žalobca, ani jeho odberateľ nepreukázali, na základe akej skutočnosti spoločnosť Dalyan Trade, s.r.o., ktorá sídlila na adrese Nádražní 39/76 Praha 5 - Smíchov, ČR, mala prevziať strojné zariadenie na adrese Židneves 116, 294 06 Březno, ČR. Žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu so svojím dodávateľom - spoločnosťou SR DEVELOPMENT, s.r.o. dňa 03.09.2010, v ktorej je už dohodnuté miesto dodania tovaru - Gemerská cesta 1, 984 01 Lučenec, pričom spoločnosť SR DEVELOPMENT, s.r.o. zmluvu o skladovaní strojného zariadenia so spoločnosťou TOMOS, s.r.o. uzatvorila až dňa 15.09.2010, teda v čase podpisovania zmluvy so žalobcom ešte nemala dohodnuté skladovacie priestory v Lučenci. Žalobca všetky tieto zistenia v podanej žalobe nepovažuje za pochybné a uvádza, že na ich základe nemožno objektívne uzavrieť, že k dodaniu strojného zariadenia nedošlo. Žalovaný však uvádza, že všetky tieto zistenia, spolu so zistenými rozpormi v predložených dokladoch, vo vyjadreniach do obchodov zapojených spoločností a ďalších zistení objektívne spochybňujú, že sa deklarované zdaniteľné obchody uskutočnili tak a v takom rozsahu, ako to do obchodov zapojené spoločnosti deklarovali. K dodaniu strojného zariadenia pre žalobcu malo teda dôjsť v sklade v Lučenci, čo žalobca na ústnom pojednávaní dňa 10.02.2017 odôvodňoval skutočnosťou, že spoločnosť TOMOS, s.r.o. mala aj strojárenskú dielňu a na strojnom zariadení bolo potrebné vykonať určité úpravy. Uvedené tvrdenie však počas daňovej kontroly, v ďalších vyrubovacích konaniach a ani v odvolacích konaniach nebolo preukázané, keďže finálne

zmontovanie strojného zariadenia a jeho uvedenie do prevádzky malo prebehnúť u jeho konečného príjemcu - spoločnosti VYRTYCH, s.r.o.

Žalobca bol posledným tuzemským článkom zisteného zmluvného a fakturačného reťazca spoločností, pričom hodnoverne neozrejmil dôvod svojej účasti v tomto zistenom reťazci platiteľov. Dodávateľská spoločnosť SR DEVELOPMENT, s.r.o. mala žalobcovi predať strojné zariadenie pozostávajúce zo štyroch osobitne dodaných celkov v celkovej sume 3 170 000,00 eur, pričom žalobca si z týchto deklarovaných dodávok tovaru uplatnil v priebehu roka 2011 odpočítanie dane. Žalobca mal predať strojné zariadenie za sumu 5 000 000,00 eur českej odberateľskej spoločnosti, pričom v zmysle ustanovenia , keďže išlo o deklarované intrakomunitárne dodanie tovaru, dodanie tovaru od dane oslobodil, teda daň z deklarovaného obchodu do štátneho rozpočtu neodviedol.

V zdaňovacom období október 2010 spoločnosť SR DEVELOPMENT, s.r.o. vystavila z titulu platieb vopred obdŕžaných dňa 19.10.2010 daňovému subjektu faktúry č. 2010/2016 zo dňa 01.11.2010 a č. 2010/2017 zo dňa 01.11.2010, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane v sume 57 000,00 eur. Žalobca vystavil spoločnosti Dalyan Trade, s.r.o. faktúru č. 20100047 s dátumom dodania 01.10.2010 v sume 740 000,00 eur, DPH 0,00, avšak daň do štátneho rozpočtu neodviedol, keďže deklaroval, že platba sa vzťahuje k budúcemu intrakomunitárnemu dodaniu tovaru.

K žalobnému dôvodu o procesnom pochybení z dôvodu nevykonania miestneho zisťovania v sklade v Lučenci žalovaný uvádza, že dožiadaný miestne príslušný správca dane Daňový úrad Lučenec miestne zisťovanie v sklade spoločnosti TOMOS, s.r.o. vykonal, a to dňa 07.06.2011. Z miestneho zisťovania vyplynulo, že strojné zariadenie sa v tom čase v skladovacích priestoroch spoločnosti TOMOS, s.r.o. nenachádzalo, spoločnosť TOMOS, s.r.o. predložila správcovi dane doklady, na základe ktorých malo byť strojné zariadenie vyskladnené. Strojné zariadenie bolo podľa konateľa spoločnosti TOMOS, s.r.o. - O. O. odvezené kamiónmi, prepravu si objednala spoločnosť SR DEVELOPMENT, s.r.o. Na predložených CMR dokladoch (SK7978611, CZ4502626) bol ako odosielateľ uvedený žalobca GLOBAL PROPERTIES s.r.o. a ako príjemca česká spoločnosť VYRTYCH, a.s., Březno, ČR. Existenciu strojného zariadenia, jeho dodanie a prepravu do ČR potvrdil ústne O. O. - konateľ skladovacej spoločnosti TOMOS, s.r.o., pričom k svojmu tvrdeniu predložil doklady - zmluvu o skladovaní a odovzdávajúce a preberajúce protokoly. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že dôvodom nepriznania nároku na odpočítanie dane z preverovaných faktúr za zdaňovacie obdobie október 2010 u žalobcu nebola skutočnosť, že by správca dane prijal záver, že fakturované strojné zariadenie neexistovalo, ale skutočnosť, že žalobca sa svojou účasťou v zistenom zmluvnom a fakturačnom reťazci dopustil podvodného konania s účelom čerpať neoprávnene prostriedky zo štátneho rozpočtu. Z uvedeného dôvodu je aj tento žalobný dôvod žalobcu nedôvodný.

Konečným príjemcom strojného zariadenia, ktoré bolo predmetom fakturácie v zistenom zmluvnom a fakturačnom reťazci spoločností, mala byť česká spoločnosť VYRTYCH, a.s., ktorá na obstaranie tejto technologickej linky dostala aj dotáciu z fondov EÚ. Český správca dane pri preverovaní spoločnosti VYRTYCH, a.s. vyjadril pochybnosti o tom, že sa jedná o faktické dodanie tovaru v rozsahu a predmete deklarovanom na dokladoch, pochybnosti sa tykali aj úhrad faktúr a deklarovaného spôsobu prepravy. Český správca dane uviedol, že technologická linka bola len predmetom prefakturácie.

Žalobca v podanej žalobe síce rozsiahlo namieta nesprávnosť záverov správcu dane a žalovaného, avšak žiadnym spôsobom nepreukazuje, že si daň v sume 57 000,00 eur z faktúr č. 2010/16 a 2010/17 zo dňa 01.11.2010 za platby vopred vystavených spoločnosťou SR DEVELOPMENT, s.r.o. odpočítal oprávnene, keďže počas daňového konania a ani k podanej žalobe nepredložil žiadny dôkaz o tom, že sa deklarované zdaniteľné obchody uskutočnili tak a v takom rozsahu, v akom to deklarovali do obchodu zapojené spoločnosti. Vzhľadom na uvedené žalovaný zastáva názor, že všetky žalobné dôvody žalobcu nepreukazujú nezákonnosť postupu správcu dane a žalovaného, žalobca nebol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Z obsahu rozhodnutí jasne vyplýva, z akých skutočností správca dane, ako aj žalovaný, vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. Postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, ako to namieta žalobca. Správca dane pri určení rozdielu dane za preverované zdaňovacie obdobie postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi.“

9. Žalobca v replike z 27.01.2020 podanej na základe výzvy súdu v súlade s ustanovením poukázal na obsah rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. z 29.11.2017, a to v právnej nadväznosti na argumentáciu žalovaného opierajúcu sa o judikatúru Súdneho dvora EÚ (C-439/04 Axel Kittel a C - 440/04, Recolta Recycling SPRL). V tejto súvislosti argumentoval, že v prejednávanej veci sa nejedná o fiktívne plnenie a nejde ani o neplatné zmluvy, a preto je poukazovanie žalovaného na tieto rozhodnutia nedôvodný. Podľa jeho názoru je potrebné upriamiť pozornosť na to, že žalovaný, ani správca dane nepreukázali, že právo na odpočítanie si žalobca uplatnil podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom v dôsledku čoho by malo byť právo žalobcu na odpočítanie dane zamietnuté. V tejto súvislosti citoval časť rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. z 29.11.2017, ktorý v predmetnom rozhodnutí uviedol aj nasledovné:

„Z judikatúry Najvyššieho súdu i z aplikovateľných rozhodnutí Súdneho dvora EÚ (ďalej len „Súdny dvor“) vyplýva, že na daňový subjekt nemôže byť prenášaná zodpovednosť za preukazovanie skutočnosti v dodávateľskom reťazci, ktorého sa stal súčasťou, ibaže by vedel alebo mohol vedieť, že obchod je poznačený podvodom (rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. ). (...) ak daňový subjekt disponuje existenciu materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.“

10. Ďalej v replike z 27.01.2020, opierajúc sa okrem iného aj na obsah rozsudku NSS ČR č.k. -60 z 30.01.2018 argumentoval nasledovne:

„Žalobca správcovi dane predložil všetky potrebné dôkazy potrebné k ozrejmeniu celého obchodného prípadu, obchodný prípad podrobne a logicky popísal; existenciu, ako aj faktickú realizáciu obchodu potvrdili aj svedecké výpovede spolu s ďalšími listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré boli v konaní pred správcom dane získané. Žalobca splnil formálne, ako aj materiálne podmienky, ktoré kladie na daňový subjekt v prípade, že si chce uplatniť nárok na odpočet DPH; žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu ku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Je to práve správca dane, ktorý neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu ku preukázaniu tvrdení o tom, že cieľom žalobcu bolo po reťazci získať daňovú výhodu.

Žalovaný vo vyjadrení poukázal aj na to, že konečným príjemcom strojného zariadenia mala byť spoločnosť VYRTYCH a.s., pričom český správca dane pri preverovaní spoločnosti VYRTYCH a.s. vyjadril pochybnosti o tom, že sa jedná o faktické dodanie tovaru a technologická linka bola len predmetom fakturácie. Na tomto mieste poukazuje žalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 30.01.2018, ktoré sa priamo vzťahuje k obchodnému prípadu, ktorý sa prejednáva v tejto veci. Najvyšší súd Českej republiky dotknutým rozsudkom, okrem iného, zrušil aj rozhodnutie českého správcu dane, ktorý nepriznal spoločnosti VYRTYCH a.s. nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH.

Dôkaz: rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.

Najvyšší súd Českej republiky v rámci rozhodnutia sp.zn. rozsiahlo argumentuje, z akého dôvodu neboli správne rozhodnutia českého správcu dane a zároveň aj príslušného mestského súdu o nepriznaní nároku spoločnosti VYRTYCH a.s. na odpočet DPH; Najvyšší súd Českej republiky uzavrel, že VYRTYCH a.s. splnil všetky podmienky kladené zákonom na vrátenie nadmerného odpočtu; neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu ku preukázaniu nároku na odpočet DPH.

Najvyšší súd Českej republiky poukázal na to, čo rozumie judikatúra Súdneho dvora EÚ pod pojmom podvod na DPH; jedná sa o situáciu, keď jeden z účastníkov reťazca daň neodvedie a druhý účastník si ju odpočíta, v dôsledku čoho dochádza k narušeniu daňovej neutrality; zdôraznil však, že odopretie nároku na odpočet dane predstavuje výnimočnú situáciu, kedy osobe nemožno priznať nárok na odpočet, pretože táto osoba vedela alebo mohla vedieť, že sa svojím nákupom zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu na dani. Žalovaný a poťažmo aj správca dane v tejto právnej veci, okrem všeobecného konštatovania, že sa jednalo o podvodné konanie a umelo vytvorený reťazec, nijako relevantne nepreukázali, že žalobca si bol vedomý účasti na podvode, resp. že sa o podvod jednalo;

v konaní nebol získaný ani jeden dôkaz, ktorý by nepochybne preukazoval, že cieľom konania žalobcu bolo dosiahnuť nedôvodnú daňovú výhodu.

Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí, sp.zn. (odsek 56) ešte uviedol: „Nejvyšší správní soud dospěl k závěru, že žalovanému lze přisvědčit potud, že obchodní transakce v řetězci mezi jednotlivými dodavateli zařízení resp. některých jeho částí vykazovala některé nejasnosti, nepřesnosti v datech a údajích. Nicméně na základě žalovaným popsaných objektívnich skutečností nelze dospět k závěru, že žalovaný unesl důkazní břemeno stan toho, že v řízení bylo prokázáno, že záměrem stěžovatele bylo čerpat odpočet DPH.“

Citovaný záver Najvyššieho súdu Českej republiky možno v celom rozsahu aplikovať aj na zistenia a závery správcu dane a žalovaného v tejto veci. Hoci je pravdou, že boli zistené nejasnosti, nepresnosti v dátumoch a údajoch obchodného prípadu, tieto nezrovnalosti boli správcovi dane riadne a logicky vysvetlené; nejasnosti neboli spôsobilé spochybniť reálne dodanie tovaru; možno uzavrieť, že hoci správca dane vykonal rozsiahle zisťovanie, nepodarilo sa mu preukázať účasť žalobcu na podvode na dani; uvedené plynie aj z odôvodnení napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia, v ktorých je síce uvedené veľké množstvo informácií a záverov, avšak tieto nemožno považovať za také, ktoré by podporovali správnosť dotknutých rozhodnutí a o účasti žalobcu na podvode. Žalobca sa na podvode na dani nezúčastnil, nemal žiadnu vedomosť o prípadnom podvodnom konaní, správca a ani žalovaný opak v konaní nepreukázali; žalobca splnil všetky podmienky kladené na vrátenie nadmerného odpočtu DPH.

Vo vzťahu k ďalším vyjadreniam žalovaného sa žalobca v plnom rozsahu pridržiava obsahu správnej žaloby v tejto veci zo dňa 01.10.2019.

Žalobca poukazuje na to, že správca dane a poťažmo aj žalovaný mali k dispozícii výsledky miestneho zisťovania, ktoré prebehlo u dodávateľa žalobcu, spoločnosti SR DEVELOPMENT, s.r.o.; miestne zisťovanie prebehlo v tesne po realizácii obchodného prípadu (cca roky 2010, 2011). Na základe miestneho zisťovania dospel daňový úrad k záveru, že strojné zariadenie bolo zo strany SR DEVELOPMENT, s.r.o. riadne dodané, vyfakturované, zaúčtované, daň priznaná a odvedená. Toto závažné zistenie správca dane, ako aj žalovaný, pri rozhodnutí o nároku žalobcu na odpočet DPH z neznámeho dôvodu nevzdali do úvahy.

Na základe uvedeného navrhuje žalobca konajúcemu súdu, aby vo veci rozhodol v zmysle žalobného návrhu uvedeného v správnej žalobe zo dňa 01.10.2019.“

11. Na výzvu správneho súdu z 13.02.2020 žalovaný po obdŕžaní repliky žalobcu nereagoval duplikou podľa .

III. Dôvody rozhodnutia správneho súdu

12. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa () v znení neskorších predpisov, postupujúc podľa ustanovení a nasl. (všeobecná správna žaloba) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach žaloby ( ), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, ako aj s obsahom argumentácie účastníkov konania v priebehu súdneho preskúmavacieho konania a dospel k záveru, že správnej žalobe v danej veci nie je možné vyhovieť.

13. V súlade s ustanovením v nadväznosti na procesnoprávny postup upravený v , správny súd rozhodol v danej veci bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa článku 46 ods. 2, prvá veta SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Podľa článku 2 ods. 2 SR štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

15. Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti, uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada (, , ).

16. Podľa dôvodovej správy k , ktorým sa mení a dopĺňa Daňový poriadok (vo vzťahu k doplnenému zneniu DP) „novelizačný bod predstavuje transpozíciu čl. 6 (všeobecné pravidlo proti zneužívaniu) Smernice Rady (EÚ) 2016/1164 z 12.07.2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, ktoré majú právny vplyv na fungovanie vnútorného trhu.“

17. Ak konaniu daňového subjektu, vzhľadom na skutkové okolnosti posudzovanej veci chýba akýkoľvek ekonomický zmysel, je potom potrebné vzhľadom na všetky okolnosti posudzovanej daňovej veci vyvodiť logicky záver, že i napriek formálnemu deklarovaniu podmienok vyplývajúcich zo o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, bolo v danom prípade zo strany daňového subjektu sledovanie jediného účelu, a to iba získanie nadmerného odpočtu. Nemožno potom takémuto konaniu daňového subjektu, prostredníctvom daňového práva poskytnúť pre daňové účely príslušnú ochranu v rámci súdneho prieskumu (rozsudok NS SR č.k. z 02.07.2014, Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 5/2015, judikát č. 69).

18. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz môže poslúžiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim (§ 24 ods. 2, 4 daňového poriadku).

19. Miera konkrétnosti vyjadrenia a zdôvodnenia žalobného dôvodu v správnom súdnictve nepochybne determinuje požadovanú mieru konkrétnosti a detailnosti odpovede súdu na taký žalobný dôvod (Nález ÚS SR z 12. mája 2015).

20. Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby, dňom prijatia platby.

21. Pre prípad preukázania vzniku práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru je žalobca zaťažený dôkazným bremenom, že v zdaniteľnom obchode došlo od dodávateľa tovaru na žalobcu k prevodu práva reálne nakladať s hmotným majetkom ako vlastným. Pri určení toho, či bolo uskutočnené dodanie tovaru, nie je rozhodujúce nadobudnutie právneho vlastníctva, v zmysle k tovaru žalobcom ako kupujúcim, napr. tvrdením o odovzdaní a prevzatí tovaru podloženým príslušnými protokolmi, ale pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník (rozsudok NS SR č.k. z 11.04.2017, Zbierka stanovísk NS a súdov SR č. 1/2018, rozhodnutie č. 4).

22. Na to, aby sa daň stala splatnou (zo zálohovej platby) je potrebné, aby všetky príslušné prvky udalosti, ktorou vznikla daňová povinnosť, teda budúce dodanie tovaru alebo budúce poskytnutie služby, boli už známe, a to najmä už v momente zaplatenia preddavku musia byť tovary a služby presne určené (rozsudok SD EÚ C-419/02 Bupa).

23. V preskúmavanej právnej veci z obsahu administratívneho spisu správcu dane a žalovaného správneho orgánu vyplýva dôvodnosť konštatovania správcu dane, podľa ktorého dospel k záveru, „že technologická linka bola len predmetom prefakturácie. Jedná sa umelo vytvorený reťazec s fiktívnymi spoločnosťami po reťazci, ktorých úlohou bolo tovar len prefakturovať ďalej, za účelom získať daňovú výhodu.“ V nadväznosti na právne podmienky uvedené v ustanovení § 19 ods. 4 zákona o DPH, podľa ktorého ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby, je zároveň v súlade s obsahom uvedeného zákonného ustanovenia a aj so zákonodarcom sledovaným účelom predmetnej právnej úpravy prijatie záveru správcu dane, podľa ktorého za stavu, že bol vyvrátený reálny obchod so strojným zariadením, nie je možné uznať odpočítanie dane z platieb vopred (záloh) za dodávku tovaru, ktorá nebola preukázaná ako reálna.

24. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu správcu dane, obsahujúcom dôkazy zabezpečené v priebehu daňovej kontroly, jednoznačne vyplýva dostatok skutkových zistení o fiktívnosti prevodov vlastníctva k tovaru v obchodnom reťazci viacerých firiem, a to v časti obchodného reťazca pred deklarovaným dodaním tovaru od dodávateľa SK DEVELOPMENT s.r.o. žalobcovi, ako aj po tomto prevode, deklarovaným intrakomunitárnym dodaním do Českej republiky (spoločnosti Dalyan Trade, s.r.o.), pričom pri každom fakturačnom predaji sa znásobovala aj cena tovaru.

25. Ako to vyplýva z protokolu z daňovej kontroly, vykonanej Daňovým úradom Košice u žalobcu za zdaňovacie obdobie október 2010 č. 592888/2016 z 29.04.2016, predmetom daňovej kontroly bola daň z pridanej hodnoty podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Zistený rozdiel dane oproti podanému dodatočnému daňovému priznaniu u žalobcu - GLOBAL PROPERTIES s.r.o. v sume 57.000 Eur bol v protokole správcom dane odôvodnený rozsiahlymi závermi k zisteným skutočnostiam, ktoré správca dane aj náležite právne vyhodnotil. Následne správca dane - Daňový úrad Košice vydal prvostupňové rozhodnutie č. 826489/2016 z 19.05.2016 - dodatočný platobný výmer, ktorý podľa v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ustanovenie určil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2010 v sume 57.000 Eur. V rámci vyhodnotenia dôkazného stavu veci správcom dane v jeho prvotnom rozhodnutí v danej veci z 19.05.2016 išlo o neuznanie nároku žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr č. 2010/2016 a č. 2010/2017 z 1.11.2010 na sumy 140.000 Eur a 160.000 Eur od dodávateľskej spoločnosti SR DEVELOPMENT, s.r.o., Učňovská 10, Košice - Šaca. Na základe odvolania žalobcu z 01.07.2016 žalovaný rozhodnutím zo 14.09.2016 č. 103918062/2016 zrušil predmetné rozhodnutie Daňového úradu Košice z 19.05.2016, a to z dôvodu nedostatočného odôvodenia rozhodnutia o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k žalobcom deklarovaným obchodom so spoločnosťou SR DEVELOPMENT, s.r.o. Košice - Šaca. Žalovaný zároveň konštatoval, že „zistenie a posúdenie skutkového stavu správcom dane nie je postačujúce na vyslovenie záveru o porušení ustanovení § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 zákona č. 222/2204 Z. z.“ Ďalšie výhrady žalovaného týkajúce sa predovšetkým procesnoprávneho základu pre rozhodnutie správcu dane v preskúmavanej právnej veci sa dotýkali aplikácie v znení neskorších predpisov v procesnoprávnej nadväznosti na prechodné ustanovenia Daňového poriadku (, ). Právne hodnotiac skutkový a právny stav veci žalovaný už v odôvodnení rozhodnutia zo 14.09.2016 (č.l.53 administratívneho spisu) v plnom súlade s judikatúrou správnych súdov týkajúcou sa problematiky dane z pridanej hodnoty konštatoval, že „poukazuje aj na skutočnosť, že procesná povinnosť preukázať opodstatnenosť uplatneného odpočítania od dane je na strane daňového subjektu a ten si túto povinnosť nemôže vysvetľovať ako svoje právo požadovať od správcu dane, aby prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní tejto skutočnosti. Je povinnosťou daňového subjektu, aby v záujme objasnenia skutočností, na ktoré ho správca dane vyzve, predložil všetky dôkazy, ktorými disponuje a tiež odpovedal na otázky správcu dane konkrétne a jednoznačne.“

26. V ďalšom priebehu vyrubovacieho konania Daňový úrad Košice ako správca dane, po opakovaných predvolaniach docielil výsluch svedka G. H., bývalého konateľa spoločnosti SR DEVELOPMENT, s.r.o., Košice - Šaca, ktorého podrobne vypočul na ústnom pojednávaní konanom 10.02.2017 za prítomnosti konateľa žalobcu J. A. ku skutočnostiam týkajúcim sa žalobcom deklarovaných obchodov vyplývajúcich z faktúr č. 2010/2016 a č. 2010/2017 z 01.11.2010 (Zápisnica na č. l. 63 administratívneho spisu). Rovnakého dňa bol správcom dane opätovne vypočutý konateľ žalobcu J. A., tak ako to vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní z 10.02.2017 na č. l. 64 administratívneho spisu. Obsah predmetného

dokazovania v dôkaznej nadväznosti na predchádzajúce zistenia správcu dane tvorili dôkazný základ v konaní pred správcom dane ukončenom vydaním prvostupňového rozhodnutia z 09.06.2017 č. 101305073/2017. Žalovaný následne rozhodnutím č. 101966360/2017 zo 14.09.2017 opätovne zrušil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101305073/2017 z 09.06.2017 a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie a opätovne nariadil správcovi dane dôsledné vyhodnotenie všetkých dôkazov (č.l.73 a nasl. administratívneho spisu). Daný procesný postup žalovaného sa zopakoval aj po vydaní prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 324707/2018 zo 07.06.2018 vydaním rozhodnutia žalovaného č. 101756929/2018 zo 07.09.2018.

27. Konštatovania uvedené v bode 25. a nasl. odôvodnenia tohto rozsudku uvádza správny súd predovšetkým s dôkazom na skutočnosť, že z ich obsahu a predovšetkým z obsahu odôvodnení rozhodnutí žalovaného zo 14.09.2016 a 14.09.2017 a 07.09.2018 ktorými vec vrátil opakovane správcovi dane na ďalšie konanie, vyplýva dôsledný prístup žalovaného k vyhodnocovaniu skutkového a právneho stavu veci. S právnou argumentáciou žalovaného v predmetných rozhodnutiach sa správny súd plne stotožnil, konštatujúc zároveň, že procesný postup žalovaného výrazne prispel ku kvalite preskúmavaných rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov v danej veci.

28. Pokiaľ ide o žalobcom vytýkaný dôkazný postup správcu dane v preskúmavanej právnej veci a obsah vykonaného dokazovania, predovšetkým po vydaní rozhodnutia žalovaného správneho orgánu zo 14.09.2017, z obsahu administratívneho spisu vyplýva vykonanie ďalšieho dôkazného úkonu - ústneho pojednávania s konateľom žalobcom Q.. J. A. zo 16.05.2018. Hodnotiac rozsiahle dôkazné zistenia týkajúce sa žalobcom deklarovaných obchodov za zdaňovacie obdobie október 2010, vrátane dôkazov získaných v rámci medzinárodnej výmeny informácií, z obsahu administratívneho spisu vyplýva podľa názoru správneho súdu dôvodnosť konštatovania správcu dane (Zápisnica o ústnom pojednávaní zo 16.05.2018 na č.l. 76 administratívneho spisu) predovšetkým v tom, že:

- Priamy dodávateľ kontrolovaného daňového subjektu spoločnosť SR DEVELOPMENT, s.r.o. hodnoverne nepreukázal reálne uskutočnenie dodania tovaru v zmysle kúpnej zmluvy. Preverovaním vyššie uvedených faktúr od spoločnosti SR DEVELOPMENT, s.r.o. nebolo preukázané, že vznikla daňová povinnosť v zmysle ... Nekontaktnosť subjektu SR DEVELOPMENT s.r.o., nepreukázanie dispozičného oprávnenia k tovaru (právo nakladať s tovarom ako vlastník) zvyšuje nedôveryhodnosť celej transakcie. Zisteniami správu dane nebolo preukázané, že daňový subjekt GLOBAL PROPERTIES, s.r.o. tovar reálne nadobudol od dodávateľa SR DEVELOPMENT, s.r.o.,

- Jednotliví dodávatelia po reťazci v zmysle kúpnych zmlúv tovar najprv predali a až tak ho mali nakúpiť. Z uvedeného vyplýva, že kontrolovaný daňový subjekt GLOBAL PROPERTIES podpísal kúpnu zmluvu k 4 samostatným častiam preverovaného strojného zariadenia skôr, ako ho jednotliví dodávatelia po reťazcoch kúpili od svojich dodávateľov.

- Na základe uvedených skutočnosti bola technologická linka len predmetom prefakturácie. Jedná sa o umelé vytvorený reťazec s fiktívnymi spoločnosťami po reťazci, ktorých úlohou bolo tovar len prefakturovať ďalej, za účelom získať daňovú výhodu.

29. V podrobne odôvodnenom prvostupňovom rozhodnutí Daňového úradu Košice z 13.02.2019, ako aj v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného z 08.08.2019 daňové orgány oboch stupňov podľa názoru správneho súdu jednoznačne obhájili svoje zistenia smerujúce k určeniu rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie október 2010 v sume 57.000,- Eur. Vychádzajúc z obsahu žalobných námietok preto správny súd nepovažuje za účelne a právne efektívne opakovanie logických, konkrétnych východiskových skutkových a právnych záverov daňových orgánov oboch stupňov zakladajúcich legitímnosť a zákonnosť postupu správcu dane v preskúmavanej právnej veci voči žalobcovi. V súvislosti s obsahom žalobných námietok uvedených v žalobe z 01.10.2019 teda správny súd uvádza, že vzhľadom na hore uvedenú právnu argumentáciu a jej premietnutie do dôkazného stavu veci ustáleného v rámci daňovej kontroly a opakovane dôkazne doplňovaného vyrubovacieho konania nie je účelné v odôvodnení súdneho rozhodnutia opakovať skutkové zistenia podrobne popísané v odôvodneniach administratívnych rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov. Za správny a zákonný pritom považuje súd postup správcu dane právne korešpondujúci s obsahom ustanovenia § 24 ods. 2 Daňového poriadku, a to vykonaním dokazovania vzťahujúceho sa na objasnenie celého obchodného reťazca, do ktorého bol zapojený aj žalobca. Jeho zapojenie do deklarovaných obchodov pritom

evidentne nevykazovalo známky konania subjektu konajúceho v dobrej viere, resp. s vynaložením všetkej starostlivosti, ktorú má daňový subjekt realizovať v záujme ochrany vlastných právnych pozícii v administratívno-právnych vzťahoch so správcom dane pri preukazovaní dôvodnosti uplatneného nároku na odpočítanie DPH.

30. V obsahovej nadväznosti na konkrétne a obsahovo právne vyčerpávajúce dôvody uvedené v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného z 08.08.2019, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane z 13.02.2019 správny súd, reagujúc na žalobcom vznesené žalobné námietky, poukazuje na obsah bodov 15., 16. a 17. odôvodnenia tohto rozsudku, poukazujúcich na zákonný rámec a judikatúru Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k deklarovaným obchodom pri uplatnení nároku na odpočítanie DPH, ktoré neodrážajú ekonomickú realitu, a ktorých „najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňových povinností alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený“. Správny súd nemôže takémuto konaniu daňového subjektu prostredníctvom daňového práva poskytnúť pre daňové účely príslušnú ochranu v rámci súdneho prieskumu, tak ako to vyplýva z rozsudku NS SR č.k. z 02.07.2014. Žalobca ako daňový subjekt bol posledným tuzemským článkom zisteného zmluvného a fakturačného reťazca viacerých spoločností, pričom hodnoverne evidentne neozrejmil dôvod svojej účasti v obchodnom reťazci identifikovanom správcom dane na základe výsledkov rozsiahleho dokazovania. Zo skutkových a právnych dôvodov podrobne analyzovaných v rozhodnutiach Daňového úradu Košice z 13.02.2019 a žalovaného - Finančného riaditeľstva SR z 08.08.2019 pritom jednoznačne vyplýva záver, že „žalobca ako daňový subjekt bol do zisteného zmluvného a fakturačného reťazca vložený umelo, s cieľom získať daňovú výhodu spočívajúcu v čerpaní nadmerného odpočtu DPH u daňového subjektu a daňový subjekt o tomto konaní pri reťazovom obchodovaní vedel, alebo pri vynaložení obvyklej opatrnosti a obozretnosti vedieť mal a mohol.“

31. Vzhľadom na uvedenú právnu argumentáciu týkajúcu sa preukázateľných zistení daňových orgánov oboch stupňov vyplývajúcich z obsahu administratívneho spisu, považuje správne súd za nedôvodné žalobné námietky poukazujúce na judikatúru správnych súdov v Českej republike (rozsudok NSS ČR č.k. z 30.01.2018 v právnej veci žalobcu VYRTYCH a.s.), hoci išlo o posudzovanie dodávok toho istého tovaru, avšak v ďalšej - zahraničnej časti identifikovaného obchodného reťazca. Rovnako pokiaľ žalobca poukazoval na obsah rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. z 29.11.2017, správny súd v danej veci konštatuje, že nejde o vec obsahovo a právne identickú a záväzne aplikovateľnú na dané preskúmavacie súdneho konanie. Ak totiž Najvyšší súd SR v rozsudku č.k. z 08.07.2017 konštatoval okrem iného povinnosť správcu dane „preukázať, že žalobca vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia od svojho dodávateľa zúčastňuje na plneniach spojených s daňovým únikom, či poznačených podvodom vo vzťahu k DPH“, daná právna požiadavka je legitímnou za takých skutkových a právnych okolností, ktoré nasvedčujú nezavinenému zapojeniu obchodného subjektu do reťazca inak označeného daňovým podvodom. V preskúmavanej právnej veci však žalobca neuniesol svoju výraznú mieru dôkaznej povinnosti v naznačenom smere, pričom zistenia správcu dane v rámci vykonanej daňovej kontroly a rozsiahleho vyrubovacieho konania preukazujú opak, tak ako to vyplýva z obsahu odôvodnenia tohto rozsudku, no najmä z podrobných dôvodov rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov z 13.02.2019 a 08.08.2019.

32. Vychádzajúc z hore uvedeného skutkového a právneho stavu veci, správny súd žalobu zamietol procesnoprávnym postupom podľa .

33. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami a nasl. tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.

34. Toto rozhodnutie prijal senát súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).