Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/275/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobkyne: Ing. Z. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XXC, Z., zastúpenej AKSK, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 15, Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti žalovanej: Y. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XXX/X, Z., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Chlapík s. r. o., so sídlom Sládkovičova 167/13, Žilina, IČO: 47 232 072, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. -148 zo dňa 25. 06. 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. , , , , , , , z. č. Katastrálneho zákona, , , , zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území obce Z., evidovaným Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako byt č. XX na X.p. vo vchode č. XX J. polyfunkčného bytového domu súp. č. XXXX, postavenom na pozemku parcela KN-C č. 1479/7 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 4595/671796 k spoločným častiam a spoločným zariadeniam polyfunkčného bytového domu súp. č. XXXX, postaveného na pozemku parcela KN-C č. 1479/7 a k pozemkom parcela KN-C č. 1479/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 842 m2, KN-C č. 1479/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1203 m2 a parcela KN-C č. 1479/9 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2, a to predajom týchto nehnuteľností s tým, že výťažok z ich predaja sa rozdelí medzi žalobkyňu a žalovanú v pomere 1/2 : 1/2. Súčasne žalobkyni priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vychádzal z toho, že žalobkyňa sa proti žalovanej domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam podľa ust. . Nestotožnil sa s argumentáciou žalovanej, ktorá namietala nedostatok vecnej legitimácie žalobkyne, a to na základe tvrdenia, že žalobkyňa nie je podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností, keďže sa voči žalobkyni účinne dňom doručenia jej listu zo dňa 05. 09. 2017 žalobkyni 05. 10. 2017 podľa ust. domohla vrátenia daru - spoluvlastníckeho podielu žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam o veľkosti 1/2, čím došlo bez ďalšieho k obnove vlastníctva žalovanej k tomuto spoluvlastníckemu podielu, čím sa žalovaná mala opäť stať výlučným vlastníkom nehnuteľností, pričom súd nebol oprávnený prejudiciálne posudzovať platnosť jednostranného právneho úkonu - dovolania sa vrátenia daru. Podľa ust. má súd právomoc prejudiciálne posúdiť aj otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať orgán verejnej moci, avšak nemôže o nej rozhodnúť, z čoho jednoznačne vyplýva, že súd je v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k veci oprávnený prejudiciálne otázku sporného podielového vlastníctva

posúdiť, keďže od posúdenia tejto otázky sa odvíja vyriešenie otázky vecnej legitimácie strán v spore. Vlastníctvo k nehnuteľnostiam podľa zápisu na príslušnom LV č. XXXX pre k.ú. Z. svedčí tak žalobkyni (v podiele o veľkosti 1/2), ako aj žalovanej (v podiele o veľkosti 1/2). Údaje katastra nehnuteľností sú hodnoverné a záväzné, dokiaľ sa nepreukáže opak (§ 70 ods. 2 KZ). Vychádzajúc z uvedeného žalovanú zaťažovalo v konaní dôkazné bremeno preukázať, že žalobkyňa sa ako obdarovaná vo vzťahu či už k nej ako darkyni, resp. vo vzťahu k jej synovi Y. P. dopustila správania sa hrubo porušujúceho dobré mravy opísaného v jej liste - výzve na vrátenie daru z 05. 09. 2017. Žalobkyňa výslovne poprela, že by sa uvedeného konania vôbec dopustila. Žalovaná neponúkla akýkoľvek dôkaz, ktorým by preukázala svoje tvrdenia o správaní sa žalobkyne hrubo porušujúcom dobré mravy, či už vo vzťahu k nej alebo k jej synovi. Ak aj žalovaná za takéto správanie považovala medzi iným aj výzvu žalobkyne na vrátenie peňažnej sumy 162 000,- eur a návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, k čomu nepochybne došlo listom žalobkyne z 03. 08. 2017, mal za to, že uplatnenie práva na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov (aj keď žalovanou rozporovaného) a na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k sporným nehnuteľnostiam, nemožno považovať za správanie sa žalobkyne vo vzťahu k žalovanej hrubo porušujúce dobré mravy. Preto nemal preukázané iné správanie sa žalobkyne tvrdené žalovanou vo výzve na vrátenie daru z 05. 09. 2017, a preto nedošlo k preukázaniu ani predpokladov pre vznik práva žalovanej domáhať sa voči žalobkyni vrátenia daru podľa ust. , a preto považoval jednostranný právny úkon žalovanej

- výzvu na vrátenie daru z 05. 09. 2017 za právny úkon urobený v rozpore so zákonom, a teda pre tento rozpor neplatný ( ). Neplatný právny úkon tak nemohol spôsobiť akékoľvek právne účinky a viesť k obnoveniu vlastníckeho práva žalovanej k predmetu daru - spoluvlastníckeho podielu k sporným nehnuteľnostiam o veľkosti 1/2 vedenému v katastri nehnuteľností na žalobkyňu. Ďalej mal za to, že je právom každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pretože nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, pričom v takomto konaní nie je súd návrhmi spoluvlastníkov na spôsob vysporiadania viazaný ( ), keďže spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva vyplýva priamo z právneho predpisu. Ust. upravuje 3 spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom stanovuje ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvý spôsob reálne rozdelenie predmetu spoluvlastníctva podľa výšky podielov medzi jednotlivých spoluvlastníkov prichádza do úvahy, ak je vec reálne deliteľná. Druhý spôsob prichádza do úvahy vtedy, ak je reálne rozdelenie nemožné, kedy súd prikáže vec do výlučného vlastníctva jedného podielového spoluvlastníka alebo viacerých spoluvlastníkov za primeranú náhradu odstupujúcim spoluvlastníkom, pričom prihliada najmä na účelné využitie veci. Tretím spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku z tohto predaja medzi spoluvlastníkov v pomere podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, čo môže prísť do úvahy vtedy, ak vec ani jeden zo spoluvlastníkov nechce. Pokiaľ ide o prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, bez ďalšieho považoval predmet podielového spoluvlastníctva za reálne nedeliteľný, keďže takýto záver nepochybne vyplýva už len z jeho samotnej povahy, keďže išlo o dvojizbový byt s príslušenstvom (kuchyňa, predsieň, kúpeľňa, WC, balkón a pivnica) o výmere 45,95 m2 bez plochy balkóna, z ktorej dispozície nepochybne vyplýva, že predmet podielového spoluvlastníctva nie je reálne deliteľný na dve bytové jednotky so samostatným príslušenstvom. Vzhľadom na uvedené sa ďalej zaoberal otázkou, či nejestvujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by pripadalo do úvahy rozhodnutie podľa ust. , t. j. že by nezrušil a nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Ani jedna strana takéto dôvody hodné osobitného zreteľa ani len netvrdila, ani v konaní žiadne takéto dôvody nevzhliadol. Preto sa ďalej zaoberal otázkou možnosti vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľností tej ktorej sporovej strane za primeranú náhradu druhej sporovej strane. Žalobkyňa v žalobe výslovne uviedla, že nemá záujem o nadobudnutie sporných nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva a súčasne produkovala skutkové tvrdenie, že žalovaná rovnako doposiaľ neprejavila o nehnuteľnosti záujem. Toto skutkové tvrdenie žalovaná vo vyjadrení k žalobe výslovne nepoprela ( ), a preto ho považoval medzi stranami sporu za nesporné. Žalovaná ani vo svojom vyjadrení k žalobe nijakým spôsobom neprejavila záujem o nadobudnutie sporných nehnuteľností do výlučného vlastníctva a ani nenavrhla iný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ako ho navrhla žalobkyňa pre prípad, že by súd jej argumentáciu ohľadom naplnenia podmienok pre vznik jej práva na vrátenie daru od žalobkyne nevzhliadol (tak ako tomu aj napokon bolo) za dôvodnú. Vzhľadom na uvedené pripadal do úvahy len posledný spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to nariadenie predaja predmetu podielového spoluvlastníctva a rozdelenie jeho výťažku medzi strany sporu podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, pri ktorom spôsobe pokiaľ nedôjde k predaju, sporné nehnuteľnosti ostanú

naďalej v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu, z ktorého dôvodu formuloval výrok rozsudku tak, že dotknuté podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zrušuje ich predajom. Vzhľadom k tomu, že spoluvlastnícke podiely sporových strán boli rovnaké, čiže každá vlastní spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2, vo výroku rozsudku zároveň uviedol, že výťažok predaja sporných nehnuteľností sa rozdelí medzi žalobkyňu a žalovanú v pomere 1/2 : 1/2. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa a žalobkyni ako plne úspešnej v spore ho priznal v plnom rozsahu. Ďalej uviedol, že vec prejednal na pojednávaní 25. 06. 2019 v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalovanej. Od predvolania samotných sporových strán upustil podľa ust. , keďže tieto boli zastúpené zástupcom pre celé konanie (advokátom) a žiadna sporová strana nenavrhla vykonať dokazovanie výsluchom ktorejkoľvek sporovej strany a ani sám to nepovažoval za nevyhnutné. Obaja právni zástupcovia strán sporu mali predvolanie na pojednávanie doručené riadne so zachovaním lehoty na prípravu pojednávania podľa ust. (právny zástupca žalobkyne 14. 05. 2019 a právny zástupca žalovanej 16. 05. 2019). Žalovaná podaním z 20. 06. 2019 doručeným súdu 21. 06. 2019 (v piatok) požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu jej pobytu na zahraničnej dovolenke v čase od 21. 06. 2019 do 30. 06. 2019, pričom nesplnila svoju povinnosť podľa ust. uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania. Z tohto dôvodu 24. 06. 2019 (v pondelok, teda najbližší pracovný deň) telefonicky oznámil jej právnemu zástupcovi, že jej návrhu na odročenie pojednávania nevyhovel a pojednávanie vykoná, čo zobral právny zástupca na vedomie. Návrhu žalovanej na odročenie pojednávania nevyhovel z dôvodu, že toto je možné odročiť len z dôležitých dôvodov existujúcich u niektorej zo sporových strán, resp. ich zástupcu neumožňujúcim sa im dostaviť na pojednávanie, avšak len za podmienky, že od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť ( ). V danom prípade žalovaná bola v spore zastúpená advokátom, pričom ani ona, ani jej zástupca neoznámili súdu žiadne dôvody, ktoré by bránili jej právnemu zástupcovi v dostavení sa na pojednávanie a súčasne ani z takýchto dôvodov nenavrhli odročenie pojednávania. Žalovaná, ani jej právny zástupca sa na pojednávanie 25. 06. 2019 nedostavili, pričom právny zástupca svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu na jeho strane. Preto nedospel k záveru o naplnení podmienok pre odročenie pojednávania podľa a vykonal pojednávanie a rozhodol v danej sporovej veci v neprítomnosti žalovanej a jej právneho zástupcu.

2. Proti uvedenému rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote z dôvodov podľa ust. , , , odvolanie žalovaná a žiadala ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo zmeniť a žalobu zamietnuť. Poukázala na to, že výzvou zo dňa 05. 09. 2017 vyzvala žalobkyňu na vrátenie daru v dôsledku hrubého porušenia dobrých mravov, ktorým právnym úkonom zanikol darovací vzťah. Žalobkyňa listom zo 06. 10. 2017 poprela, že by sa správala voči darkyni spôsobom v rozpore s dobrými mravmi. Následne ďalším listom zo dňa 25. 06. 2018 žalobkyni oznámila, že na základe výzvy na vrátenie daru z 05. 09. 2017, týmto jednostranným právnym úkonom došlo k zániku vlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnosti, na čo táto podala žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vo vyjadrení ku ktorej v podaní z 18. 10. 2018 na uvedené skutočnosti opätovne poukázala s tým, že žalobkyňa v dôsledku toho nie je v spore aktívne vecne legitimovaná k žalobe. Súd o žalobe žalobkyne rozhodol s odstupom 1,5 roka na pojednávaní 25. 06. 2019 bez jej prítomnosti, napriek tomu, že podaním mu doručeným 21. 06. 2019 ospravedlnila svoju neprítomnosť z dôvodu dovolenky v Chorvátskej republike od 21. 06. 2019 a žiadala pojednávanie odročiť na iný termín, nakoľko považovala svoju prítomnosť na pojednávaní za nevyhnutnú vzhľadom na nepravdivé tvrdenia protistrany. Súd žiadosti nevyhovel s poukázaním na ust. , pričom jeho odôvodnenie zamietnutia jej žiadosti nezodpovedá citovanému ustanoveniu, pretože z obsahu žiadosti je zrejmé, že považovala svoju prítomnosť na prvom pojednávaní za nevyhnutnú vzhľadom na tvrdenia protistrany, bez ohľadu na to, či sa pojednávania zúčastní jej právny zástupca. Jej výsluch za nevyhnutný považoval pritom aj súd, čo vyplýva aj z toho, že podľa ust. druhá veta ju na pojednávanie predvolal. Nestotožnila sa s právnym názorom súdu preto, že podľa ust. v súlade s ustálenou súdnou praxou darovací vzťah zaniká momentom, keď výzva na vrátenie daru je doručená obdarovanému. K zániku darovacieho vzťahu došlo zo zákona a obnovilo sa tým pôvodné vlastnícke právo darcu, pričom podľa Katastrálneho zákona nemožno obnoviť pôvodné vlastníctvo darcu na základe výzvy na vrátenie zápisom do katastra nehnuteľností (aj keď týmto právnym úkonom dochádza k zániku darovacieho vzťahu), nakoľko zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam možno vykonať na základe zmluvy alebo verejných a iných listín. Ak sa darca domáha, aby jeho vlastnícke právo bolo vyznačené v katastri nehnuteľností alebo obdarovaný relevantným spôsobom

popiera opodstatnenosť výzvy na vrátenie daru, ktorýkoľvek z nich sa môže žalobou domáhať určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo svoj prospech. Až súd v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam môže meritórne vo veci rozhodnúť a potvrdiť, či došlo alebo nedošlo k zrušeniu darovacieho vzťahu výzvou na vrátenie daru. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd považoval jej výzvu na vrátenie daru za právny úkon urobený v rozpore so zákonom, a preto neplatný podľa . Pri výzve na vrátenie daru vychádzala z ust. , ktoré jej umožňovalo takýto jednostranný právny úkon. Pričom k rozporu by došlo len vtedy, ak by táto výzva bola v rozpore s inou kogentnou normou, pričom súd nevyvodil, o akú inú kogentnú normu ide v danom prípade a na základe ktorej vychádzal z neplatnosti právneho úkonu pre rozpor so zákonom. Na platnosť právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru sa pritom vyžaduje, aby uviedol konkrétne skutočnosti, na základe ktorých sa domáha práva na vrátenie daru podľa . Poukázala na rozsudok NS SR sp. zn. , podľa ktorého právo darcu domáhať sa vrátenia daru vzniká darcovi okamihom správania obdarovaného, ktoré napĺňa znaky uvedené v , pričom pokiaľ darca toto právo realizuje, zaniká darovací vzťah momentom, keď prejav vôle darcu (výzva na vrátenie daru) došiel obdarovanému. Ďalej na rozsudok NS SR sp. zn. , z ktorého vyplýva, že k zániku darovacieho vzťahu dochádza na základe hrubého porušenia dobrých mravov jednostranným právnym úkonom darcu adresovaným obdarovanému. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom nevyplýva, z akých dôvodov sa súd odklonil od tejto ustálenej rozhodovacej praxe.

3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že zástupca žalovanej sa na pojednávanie nedostavil a svoju neprítomnosť doteraz nijako neospravedlnil, napriek tomu, že sa v budove súdu nachádzal. výslovne predpokladá, že v prípade, ak je účastník zastúpený právnym zástupcom, všetky úkony súdu a voči súdu sú v zásade realizované právnym zástupcom, tzn. aj samotná účasť na pojednávaní. Žiadny z účastníkov nenavrhol výsluch žalovanej ako dôkazný prostriedok, preto jej účasť na pojednávaní nebola ani pre jednu sporovú stranu potrebná. Ospravedlnenie žalovanej nebolo vykonané bez zbytočného odkladu ako sa dozvedela o prekážke, pričom dovolenka nie je náhla a vážna prekážka, ktorá nastala na poslednú chvíľu. Ona sama riadne a včas splnila všetky svoje povinnosti, a to vrátane účasti na pojednávaní, preto je potrebné, aby právo na spravodlivý proces bolo rovnako dôsledne uplatňované aj vo vzťahu k nej, a nie len k žalovanej. Rozhodnutie súdu je v súlade s ustálenou judikatúrou, dokonca ako aj judikatúrou označenou žalovanou v jej odvolaní, pretože právny úkon výzvy na vrátenie daru má za následok zánik vlastníckeho práva žalobkyne ako obdarovanej len v prípade, ak by okrem písomnej výzvy na vrátenie daru bola súčasne naplnená podmienka podľa ust. , t. j. existencia takého jej správania, ktoré hrubo porušuje dobré mravy, ktorá naplnená nebola, ani žalovaná jej naplnenie nepreukázala, pričom dôkazné bremeno je výlučne na jej strane, a preto sa jedná o neplatný právny úkon.

4. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne zotrvala na dôvodoch uvedených v odvolaní a následne súdu zaslala kópiu žaloby podanej 23. 12. 2019 vedenej na OS Žilina pod sp. zn. , ktorou sa domáha určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.

5. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (, ) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. ako vecne správny potvrdil, vrátane nadväzujúceho výroku o nároku na náhradu trov konania.

6. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedla v rámci odvolacieho konania žalovaná, konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať ( ), keďže ani žalovaná vo svojom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštančný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovanej krajský súd dopĺňa, že nie je pravdivé jej tvrdenie, že za nevyhnutný jej výsluch považoval aj súd, ktorý ju na

pojednávanie predvolal ( veta za bodkočiarkou ), keďže z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že na pojednávanie bol predvolaný len jej právny zástupca. Žalovaná ani v odvolaní na preukázanie ňou uvádzaných skutočností, že sa žalobkyňa ku nej, resp. k jej synovi správala tak, že tým hrubo porušila dobré mravy ( ), neoznačila žiadne dôkazy, preto zostali napriek jej dôkaznému bremenu v pozícii ničím nepodložených tvrdení. Pritom žalovaná v odvolaní ani len netvrdila, prečo ich bez svojej viny neoznačila vzhľadom na koncentráciu konania už vo svojich vyjadreniach (, , , , ), preto ak by tak aj v odvolacom konaní učinila, nemohol by k nim odvolací súd prihliadnuť ( ).

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovanej krajský súd ďalej dopĺňa, že z rozhodnutí najvyššieho súdu označených samotnou žalovanou vyplýva, že na platnosť právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru je nevyhnutné predchádzajúce správanie obdarovaného, t. j. žalobkyne k darcovi, resp. členom jeho rodiny, ktorým hrubo porušuje dobré mravy, čo však preukázané nebolo, z ktorého dôvodu samotná výzva bez splnenia uvedeného na navrátenie vlastníckeho práva do pôvodného stavu nepostačuje.

9. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalovanej, či už v prvoinštančnom alebo odvolacom konaní, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil vrátane nároku na náhradu trov konania, ktorý bol žalobkyni vzhľadom na jej plný úspech v spore proti žalovanej priznaný v súlade s ust. v plnom rozsahu.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. a žalobkyni ho vzhľadom na plný úspech aj v odvolacom konaní priznal taktiež v plnom rozsahu.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).