Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/111/2020

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobkyne: H. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX/X, M., zastúpenej splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Chlapík, s. r. o., so sídlom Sládkovičova 13, Žilina, IČO: 47 232 072, proti žalovanej: Ing. M. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. W. XXX, zastúpenej splnomocneným zástupcom AKSK, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 15, Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. -112 zo dňa 11. júna 2020, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žilina (ďalej „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. -112 zo dňa 11. 06. 2020 konanie zastavil a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v celom rozsahu. 2. V odôvodnení konštatoval, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 30. 12. 2019 domáhala určenia, že je vlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. M., evidovaných na LV č. XXXX, a to bytu č. XX vo vchode č. XXD polyfunkčného domu súp. č. XXXX, postaveného na pozemku parcele KN-C č. 1479/7 a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 4595/671796 k spoločným častiam a spoločným zariadeniam polyfunkčného domu súp. č. XXXX a k pozemku parc. KN č. 1479/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1203 m2 a parcele KNC 1479/9 zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2 zapísané na meno žalovanej v spoluvlastníkom podiele 1. Žalobu odôvodnila tým, ž darovacou zmluvou zo dňa 08. 08. 2016 darovala svojmu synovi Ing. H. T., PhD., a žalovanej ako jeho manželke predmetný byt, ktorý každý z nich nadobudol do podielového spoluvlastníctva v podiele 1. Z dôvodu, že zo strany žalovanej došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov voči jej synovi (rozvod manželstva, vykonštruované trestné oznámenie, odnesenie zlatých cenností a spoločných finančných prostriedkov zo spoločnej domácnosti, prevod motorového vozidla patriaceho od BSM na otca žalovanej) a voči nej (verbálne útoky, úsilie zamedziť jej styky s maloletými deťmi žalovanej, výzva zo strany žalovanej na vrátenie finančných prostriedkov a žiadosť o zrušenie podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu, podnety žalovanej na daňový úrad, vyčiarknutie jej osoby zo zoznamu osôb oprávnených vyberať deti po skončení vyučovania) sa výzvou na vrátenie daru z 05. 09. 2017 domáhala voči žalobkyni vrátenia darovanej nehnuteľnosti v zmysle . 3. Súd z rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -148 zo dňa 25. 06. 2019 zistil, že na okresnom súde je vedené konanie o žalobe žalobkyne Ing. M. T. proti žalovanej H. T. o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom i tohto konania. Uvedeným rozsudkom súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej predajom týchto nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja uvedených nehnuteľností sa rozdelí medzi žalobkyňu a žalovanú v pomere 1. V čase rozhodovania okresného súdu rozsudok nebol právoplatný.

4. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že žalovaná v konaní namietala nedostatok vecnej legitimácie žalobkyne s odôvodnením, že žalobkyňa nie je podielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností, keďže sa voči žalobkyni účinne dňom doručenia jej listu zo dňa 05. 09. 2017 podľa domohla vrátenia daru - spoluvlastníckeho podielu žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam o veľkosti 1, čím došlo bez ďalšieho k obnove vlastníctva žalovanej k tomuto spoluvlastníckemu podielu. Súd v uvedenom konaní, vychádzajúc z ust. vyvodil, že je v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k veci oprávnený prejudiciálne riešiť otázku sporného podielového spoluvlastníctva podľa . Žalovanú zaťažovalo v konaní dôkazné bremeno preukázať, že žalobkyňa sa ako obdarovaná vo vzťahu, či už k nej ako darkyni, resp. vo vzťahu k synovi žalovanej, dopustila správania hrubo porušujúceho dobré mravy (opísaného v jej liste - výzve na vrátenie daru zo dňa 05. 09. 2017). Súd konštatoval, že žalovaná neponúkla akýkoľvek dôkaz, ktorým by preukázala svoje tvrdenia o správaní sa žalobkyne hrubo porušujúcom dobré mravy, či už vo vzťahu k nej alebo jej synovi. Ak žalovaná za takéto správanie žalobkyne považovala, medzi iným, aj výzvu žalobkyne na vrátenie peňažnej sumy 162.000,- eur a návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, uplatnenie práva na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov a na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k sporným nehnuteľnostiam nemožno považovať za správanie sa žalobkyne vo vzťahu k žalovanej za hrubo porušujúce dobré mravy. Nakoľko súd nemal preukázané iné správanie sa žalobkyne tvrdené žalovanou vo výzve na vrátenie daru zo dňa 05. 09. 2017, nedošlo ani k preukázaniu predpokladov pre vznik práva žalovanej domáhať sa voči žalobkyni vrátenia daru podľa . Preto súd považoval jednostranný právny úkon žalovanej - výzvu na vrátenie daru - spoluvlastníckeho podielu zo dňa 05. 09. 2017 za právny úkon urobený v rozpore so zákonom, a teda pre tento rozpor za neplatný ( ). Neplatný právny úkon tak nemohol spôsobiť akékoľvek právne účinky a viesť k obnoveniu vlastníckeho práva žalovanej k predmetu daru. 5. Vychádzajúc z uvedeného súd aplikujúc ust. , , , (ďalej len „“) konanie zastavil pre prekážku litispendencie. Súd konštatoval, že otázku, či právny úkon žalobkyne zo dňa 05. 09. 2017 - výzva na vrátenie daru je (ne)platný, a teda aj otázku vlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnostiam, ktorých vrátenia sa mala týmto právnym úkonom domáhať, prejudiciálne riešil súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vedenom na okresnom súde pod sp. zn. , preto tvorí prekážku začatého konania pre konanie v prejednávanie veci sp. zn. . Skutočnosť, že ide o litispendenciu vyplýva nielen z totožnosti sporových strán (i keď v opačnom postavení), ale aj zo zhodnosti skutkových tvrdení žalobkyne v žalobe o určenie vlastníckeho práva a v obrane proti žalobe o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Zhodnosť predmetu konania vyplýva z totožného predmetu konania o žalobe žalobkyne na určenie vlastníckeho práva s predmetom prejudiciálnej otázky v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. 6. O trovách konania súd rozhodol podľa a náhradu trov konania priznal žalovanej, keď žalobkyňa podaním žaloby vytvorila prekážku litispendencie a zavinila, že konanie muselo byť zastavené.

7. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa z dôvodov podľa , odvolanie, ktorým sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 8. K totožnosti predmetu sporu uviedla, že v konaní sp. zn. je predmetom sporu určenie vlastníckeho práva - vrátenie daru, v konaní sp. zn. bolo predmetom sporu zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Právny dôvod sporu o vrátenie daru je založený na ust. o hrubom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného, právny dôvod sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je založený na ust. , predmetom ktorého je otázka zrušenia a vyporiadanie existujúceho spoluvlastníctva a nie otázka určenia vlastníckeho práva. Rozhodnutie v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nemá žiaden vplyv a príčinný vzťah k rozhodnutiu súdu v spore o vrátenie daru. Z uvedeného je zrejmé, že nejde o prekážku litispendencie podľa , nakoľko ide o dva rozdielne spory a po rozhodnutí súdu vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nie je ani žiadna prekážka veci rozsúdenej podľa , ktorá by bránila konaniu sp. zn. . 9. Pokiaľ súd prekážku litispendencie odvodil od totožnosti predmetu konania o žalobe na určenie vlastníckeho práva s predmetom prejudiciálnej otázky v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, poukázala na to, že rozhodnutie o prejudiciálnej otázke sa vzťahuje len na konanie vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a netvorí výrok rozsudku, ktorým nebolo riešené určenie vlastníckeho práva. Litispendencia sa musí vzťahovať na totožnosť predmetu sporu

a nie na totožnosť predmetu sporu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam s totožnosťou prejudiciálnej otázky. Žalovaná pre úplnosť dodala, že v zmysle ust. a ustálenej súdnej praxe doručením výzvy na vrátenie daru dochádza k osobitnému zániku zmluvného vzťahu založeného darovaním. Ak súd v konaní sp. zn. v rámci prejudiciálnej otázky vyslovil, že výzva na vrátenie daru zo dňa 05. 09. 2017 je neplatným právnym úkonom podľa , pričom tento svoj názor ani neodôvodnil, ide o pochybenie súdu.

10. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhla napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdiť. 11. Nesúhlasila s tvrdeniami žalobkyne uvedenými v odvolaní a napadnuté uznesenie, ktoré akceptuje zásadu litispendencie a v súčasnosti už aj res iudicata, považovala za správne. Uviedla, že v konaní sp. n. , ktorého predmetom bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd posudzoval ako predbežnú otázku aj to, čo je predmetom tohto konania. To znamená, že rovnaká otázka, ako je predmet tohto konania, je riešená, a medzičasom už bola vyriešená, v inom konaní. 12. Skutočnosť, že žalobkyňa ju vyzvala na vrátenie daru, bola riešená aj v označenom konaní, kde žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení o hrubom porušení dobrých mravov z jej strany nepredložila/ nenavrhla žiadne dôkazné prostriedky, teda neuniesla dôkazné bremeno. Priamo v žalobe v konaní sp. zn. bolo pritom výslovne uvedené, že je potrebné aby súd vyriešil otázku vlastníckeho práva ako predbežnú otázku, čo súd aj spravil. Je preto podľa jej názoru vylúčené, aby otázky, ktoré boli skúmané a právoplatne vyriešené v inom konaní, boli posudzované a riešené opakovane v inom konaní. 13. Tvrdenia žalobkyne o porušení dobrých mravov z jej strany, ktoré popisuje žalobkyňa, už boli predmetom súdneho prieskumu a nie je možné, aby sa opakovane súdom preskúmavali tak, ako to uvádza žalobkyňa v odvolaní. Znamenalo by to neprípustný zásah do právoplatného právneho stavu a do právnej istoty žalovanej, založenej právoplatným súdnym rozhodnutím. Podľa jej názoru žaloba, na podklade ktorej je vedené toto konanie o určenie vlastníckeho práva, predstavuje len snahu o negovanie výsledkov konania vedeného pod sp. zn. , kde žalobkyňa sama svojim konaním neuniesla dôkazné bremeno v rámci jej práva a zároveň povinnosti preukazovania svojich skutkových a iných tvrdení. 14. Žalovaná poukázala tiež na to, že v zmysle ustálenej judikatúry sporové konanie, ktorého predmet je vymedzený petitom na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je (t. j. určovacou žalobou), nie je prekážkou začatého sporového konania, ktorého predmet je vymedzený petitom na splnenie povinnosti (teda žaloby na plnenie). Na druhej strane sporové konanie o splnení povinnosti je prekážkou sporového konania o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Podľa tohto názoru súd, ktorý rozhoduje o žalobe na plnenie si v tomto sporovom konaní musí ako predbežnú otázku posúdiť existenciu či neexistenciu práva alebo právneho vzťahu, o ktorých nebolo doposiaľ rozhodnuté. Práve na základe tohto posúdenia určitého práva alebo právneho vzťahu súdom v sporovom konaní o splnení povinnosti žaloba na plnenie konzumuje žalobu určovaciu a vytvára prekážku začatej veci. V prípade, ak by sa v prejednávanom spore pripustil iný názor, teda že prekážka litispendencie, v súčasnosti už res iudicata, v danom prípade neexistuje, mohla by teoreticky nastať situácia, podľa ktorej súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobe vyhovel a podielové spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal, t. j. rozhodol tak, že žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou bytu, ale na druhej strane iný súd môže rozhodnúť, že žalovaná podielovou spoluvlastníčkou nie je. Nastal by tým stav, že v jednej otázke existujú dva protichodné rozsudky, čo je neprijateľné a v právnom štáte neprípustné.

15. Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom [, ], bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (, ) a napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ako vecne správne potvrdil.

16. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku podmienky konania, ktorá však v čase rozhodovania odvolacieho súdu predstavuje už prekážku res iudicata.

17. Podľa , , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

18. Podľa , ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

19. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o totožnosti predmetu tohto konania s konaním vedeným na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. s poukazom na skutkové závery súdu prvej inštancie v bode 3. a 9. odôvodnenia napadnutého uznesenia. Nakoľko otázka (spolu)vlastníckeho práva žalovanej k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania, bola aj predmetom konania vedeného na Okresnom súde Žilina sp. zn. , ktoré bolo právoplatne skončené rozsudkom okresného súdu č. k. -148 zo dňa 25. 06. 2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. -217 zo dňa 28. 05. 2020, ktorým súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania, predstavuje uvedené konanie pre konanie o určovacej žalobe žalobkyne prekážku právoplatne rozsúdenej veci. Ako je zrejmé zo žaloby podanej v tomto konaní a z rozsudku okresného súdu vo veci sp. zn. , žalobkyňa (v konaní v postavení žalovanej) v uvedenom konaní namietala nedostatok vecnej legitimácie žalovanej (v konaní v postavení žalobkyne) na základe totožných skutkových tvrdení, na základe ktorých sa voči žalovanej domáha určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam i v tomto konaní. Keďže zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo možno len medzi spoluvlastníkmi, bol súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva povinný, aj vzhľadom na tvrdenia žalobkyne o zániku spoluvlastníckeho práva žalovanej k predmetným nehnuteľnostiam, skúmať, či žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností. Pokiaľ by súd v tomto konaní skúmal či žalobkyni na základe skutkového vymedzenia žaloby patrí spoluvlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalovanej, došlo by k neprípustnej reparácii rozhodnutia súdu v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi žalobkyňou a žalovanou.

20. Vychádzajúc z uvedených skutočností a záverov odvolací súd uznesenie okresného súdu, ktorým súd konanie pre nedostatok podmienok konania zastavil, podľa ako vecne správne potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , , a žalovanej, ktorá bola úspešnou stranou odvolacieho konania, priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ( ).

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). (, )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )