Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoKR/32/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Jaroslav Jakubčo, PhD., so sídlom kancelárie T. Q. X, XXX XX R. R., správcu úpadcu: PB Power Trade, a.s., so sídlom Za plavárňou 3937/1, 010 08 Žilina, IČO: 44 063 555, zastúpeného: JUDr. Daniel Janšo, advokát, so sídlom Horné Záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 304 253, proti žalovanému: JUDr. Lucia Fabriciusová, so sídlom kancelárie J. A. L. XXB, XXX XX R. R., správcovi úpadcu: Ing. Lucia Čižmáriková, nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. XXX, v konaní o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -286 zo dňa 3. septembra 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -286 zo dňa 3. septembra 2019 v napadnutom výroku II. o zamietnutí žaloby a vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. návrh žalovaného na prerušenie konania z dôvodu konania vedeného pod sp.zn. zamietol, výrokom II. zamietol žalobu a výrokom III. priznal žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení poukázal na žalobu, doručenú dňa 31.3.2017, v spojení s podaním zo dňa 11.5.2017, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu, prihlásená v konkurze na majetok úpadcu prihláškou poradového čísla 1 zo dňa 13.12.2016, vo výške 995.526,67 eur, právnym dôvodom vzniku ktorej je nárok na náhradu škody za porušenie fiduciárnych povinností zo strany Ing. Lucie Čižmárikovej ako člena štatutárneho orgánu úpadcu PB Power Trade, a.s., so sídlom Za plavárňou 3937/1, 010 08 Žilina, IČO: 44 063 555, ktorá patrí medzi nezabezpečené pohľadávky, má poradie „iná pohľadávka" a je vymáhateľná, je nesporná v celom prihlásenom rozsahu. Na odôvodnenie žaloby žalobca uviedol, že uznesením Okresného súdu Žilina č. k. -72 zo dňa 22.10.2014 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka PB Power Trade, a.s. Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. -120 zo dňa 17.03.2015 bol za správcu úpadcu PB Power Trade, a.s. ustanovený žalobca. Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. zo dňa 18.11.2016 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Ing. Lucie Čižmárikovej, nar. 05.07.1977, bytom Oslobodenia 37/52, 010 04 Žilina - Bánová. Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 15.03.2017 sp. zn. bola do funkcie správcu úpadcu Ing. Lucie Čižmárikovej ustanovená žalovaná. Žalobca v mene úpadcu PB Power Trade, a.s. prihlásil prihláškou zo dňa 13.12.2016 pohľadávky v celkovej výške 995.526,67 eur. Predchádzajúci správca úpadcu Ing. Lucie Čižmárikovej oznámil žalobcovi popretie prihlásenej pohľadávky z dôvodu, že v prihláške pohľadávky nie je uvedený konkrétny právny dôvod vzniku pohľadávky, nie je preukázaný vznik škody, jej výška, ani príčinná súvislosť medzi porušením právnych povinností a vznikom škody. Podľa názoru žalobcu z popretia nie je možné s určitosťou

zistiť rozsah popretia prihlásenej pohľadávky, preto sa z opatrnosti domáha určenia právneho dôvodu, výšky, poradia a vymáhateľnosti popretých pohľadávok. Vo vzťahu k chýbajúcemu právnemu dôvodu vzniku pohľadávky žalobca uviedol, že v prihláške pohľadávky zo dňa 13.12.2016 je uvedený konkrétny právny dôvod uplatňovanej pohľadávky, ktorým je náhrada škody podľa , a preto podľa jeho názoru dôvod popretia pohľadávky, ktorým je neuvedenie konkrétneho právneho dôvodu vzniku pohľadávky, neobstojí, nakoľko nie je v zhode s obsahom prihlášky. Vo vzťahu k ďalšiemu dôvodu popretia pohľadávky, a to k nepreukázaniu vzniku škody, jej výšky, ani príčinnej súvislosti žalobca uviedol, že v prihláške opísal spôsob vzniku uplatňovaného nároku na náhradu škodu, pričom z tohto opisu a pripojených listinných dokladov vyplýva, ktoré konkrétne právne povinnosti Ing. Lucia Čižmáriková porušila a súčasne aj spôsob určenia výšky uplatňovanej škody a existencia príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom uplatňovanej škody. Súčasne poukázal žalobca na to, že nárok na náhradu škody si uplatnil aj voči ostatným členom predstavenstva úpadcu PB Power Trade, a.s. (konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. ). Pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu PB Power Trade, a.s. bola Ing. Lucia Čižmáriková členkou predstavenstva úpadcu a počas výkonu jej pôsobnosti uzatvoril úpadca PB Power Trade, a.s. právne úkony, ktoré žalobca začlenil do nasledovných piatich skupín: A. právne úkony so spoločnosťou KRASTY, s.r.o. - zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. 02/2013 zo dňa 29.05.2013, zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. 04/2013 zo dňa 10.12.2013, zmluvu o sprostredkovaní č. 31 zo dňa 15.08.2011 v znení dodatku č. 1 zo dňa 15.08.2011 a zmluvu o ekonomickom poradenstve zo dňa 16.08.2011, na základe ktorých poskytol úpadca PB Power Trade, a.s. peňažné plnenia v celkovej výške 545.612,43 eur za roky 2011 až 2014, poukazujúc na prehľad o objeme vzájomných obchodov. B. Právne úkony so spoločnosťou Flanders, s.r.o., a to zmluvu o prevzatí dlhu zo dňa 06.06.2014, na základe ktorej sa úpadca PB Power Trade, a.s. zbavil pohľadávky v účtovnej hodnote 117 tisíc eur. C. Právne úkony so spoločnosťou HELRIK, Ltd., a to zmluvu o prevzatí dlhu zo dňa 06.06.2014, na základe ktorej sa úpadca PB Power Trade, a.s. zbavil pohľadávky v účtovnej hodnote 117 tisíc eur. D. Právne úkony so spoločnosťou Daffex, s. r. o., a to zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. 03/2013 zo dňa 25.07.2013, zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. 01/2013 zo dňa 29.05.2013, mandátnu zmluvu zo dňa 30.12.2013, zmluvu o sprostredkovaní č. 16 zo dňa 23.11.2009 v znení dodatkov, zmluvu o ekonomickom poradenstve zo dňa 25.05.2010, na základe ktorých úpadca Power Trade, a.s. poskytol peňažné plnenie v celkovej výške 1.259.073,53 eur za roky 2009 až 2014, a to s poukazom na prehľad o objeme vzájomných obchodov. E. Právne úkony s účastníkmi Richard Plasek (pôvodne Plášek) a T. D. (pôvodne D.), a to nájomnú zmluvu zo dňa 01.01.2013, na základe ktorej poskytol úpadca Power Trade, a.s. v roku 2014 peňažné plnenie v celkovej výške 20.000 eur.

2. Žalobca v žalobe poukázal na ustanovenia , , a uviedol všeobecné predpoklady zodpovednosti štatutárnych orgánov za škodu pri výkone ich pôsobnosti. Žalobca uviedol kritériá, pri splnení ktorých sa členovia štatutárnych orgánov môžu liberovať zo škody, a poukázal na prezumpciu porušenia povinnosti konať s odbornou starostlivosťou podľa ustanovenia a na ustanovenie , podľa ktorého vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá, alebo zo zákona, nevyplýva iné určenie práv a povinností.

3. Žalobca ďalej uviedol, že zmluvy v skupine A boli uzatvorené bez primeraného protiplnenia, nakoľko na ich základe sa úpadca PB Power Trade, a.s. zaviazal poskytnúť peňažné plnenie, ktorého výška zjavne nezodpovedala obvyklej cene, ktorú je možné u takto vymedzených odborných činností rozumne predpokladať. V prípade nájomných zmlúv považoval dohodnuté nájomné za zjavne neprimerané obvyklej cene obdobného plnenia, keď za dva roky nájmu sa podľa dohodnutých cien prenajímateľovi vrátila obstarávacia cena prenajatého vozidla. Žalobca tvrdil, že cena nájmu bola v daných prípadoch vyššia ako je bežné u lízingových zmlúv, kde však nájomcovi na konci vzťahu vzniká právo odkúpiť predmet lízingu za zostatkovú cenu, čo v týchto vzťahoch nebolo dohodnuté. Tieto zmluvy označil žalobca za nevýhodné, neposkytujúce úpadcovi Power Trade, a.s. žiaden preukázateľný ekonomicky využiteľný ekvivalent, a preto podľa žalobcu smerovali k zbaveniu sa peňažných prostriedkov úpadcu Power Trade, a.s. v prospech spriaznených osôb. Žalobca sa domnieval, že predmetné zmluvy neboli uzatvárané v dobrej viere a ani v záujme úpadcu Power Trade, a.s., ale len v záujme konateľa

spoločnosti KRASTY, s.r.o. Preto je dôvodné sa domnievať, že tieto úkony porušovali povinnosť lojality a zabezpečovali pre konateľa obohatenie v rozpore s jeho fiduciárnymi povinnosťami. Spoločnosť KRASTY, s.r.o. mala pre úpadcu Power Trade, a.s. zariadiť činnosti, ktoré boli čo do ich obsahového vymedzenia podobné s povinnosťami Ing. Lucie Čižmárikovej ako člena štatutárneho orgánu úpadcu Power Trade, a.s., pričom činnosti podľa zmlúv by stále vykonávala jediná osoba, a to Ing. Lucia Čižmáriková, keďže spoločnosť KRASTY, s.r.o. nemala od svojho založenia žiadneho zamestnanca.

4. Podľa zmlúv skupiny B a C, a to zmluvy o prevzatí dlhu so spoločnosťou Flanders, s.r.o. a zmluvy o prevzatí dlhu spoločnosťou HELRIK, Ltd., úpadca PB Power Trade, a.s. súhlasil s prevzatím dlhu z pôvodného dlžníka na preberajúceho dlžníka, ktorým je spoločnosť Sysonby Ltd., so sídlom Suite 9, Ansuya Estate, Revolution Avenue, Victoria, Mahe, Seychelles, Incorporation No. 77521. Prevzatím dlhu na dlžníka, ktorého sídlo sa nachádza mimo územia krajín Európskej únie, dochádza podľa tvrdenia žalobcu k výraznému sťaženiu vymáhania takéhoto dlhu a k rastu transakčných nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, a preto uvedené úkony žalobca vníma ako znevýhodnenie úpadcu PB Power Trade, a.s. na úkor jeho veriteľov. Preberajúci dlžník bol v rámci podnikania úpadcu PB Power Trade, a.s. opakovane využívaný na uzatváranie obchodov, pri ktorých nedochádzalo ku skutočným plneniam, ale len k započítavaniu vzájomných pohľadávok. Preberajúci dlžník bol podľa zistení žalobcu tiež využívaný ako schránka pre "nepotrebné" aktíva a "nežiaduce" pasíva vyplývajúce z podnikania úpadcu PB Power Trade, a.s. Preberajúci dlžník bol podľa žalobcovi dostupných informácií vymazaný z registra obchodných spoločností, keď podľa výsledkov oficiálneho vyhľadávania je pod bodom 8 uvádzaný právny status tejto spoločnosti "Not in Good Standing".

5. Uzatvorené zmluvy zo skupiny D so spoločnosťou Daffex, s. r. o. považoval žalobca obdobne ako zmluvy zo skupiny A za nevýhodné pre úpadcu PB Power Trade, a.s., uzatvorené bez primeraného protiplnenia, nakoľko na ich základe sa úpadca PB Power Trade, a.s. zaviazal poskytnúť peňažné plnenie, ktorého výška zjavne nezodpovedala obvyklej cene, ktorú je možné u takto vymedzených odborných činností rozumne predpokladať. Rovnako ako pri nájomných zmluvách zo skupiny A poukázal na nevýhodnosť nájomných zmlúv zo skupiny D, keď dohodnuté nájomné bolo zjavne neprimerané obvyklej cene obdobného plnenia. Uviedol, že úkony tejto skupiny neboli uzatvárané v dobrej viere ani v záujme úpadcu PB Power Trade, a.s., ale len v záujme konateľa a spoločníka spoločnosti Daffex, s. r. o., pričom spoločnosť Daffex, s. r. o. mala pre úpadcu PB Power Trade, a.s. zariadiť činnosti, ktoré boli čo do ich obsahového vymedzenia podobné s povinnosťami konateľa podľa Zmluvy o výkone funkcie štatutárneho orgánu zo dňa 14.01.2011.

6. Nájomnú zmluvu zo skupiny E, uzatvorenú dňa 01.01.2013 medzi prenajímateľom Richardom Plasekom a T. D., predmetom ktorej bol nájom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. H., zapísaných na LV č. XXXX úpadcovi PB Power Trade, a.s., žalobca označil za odporovateľný právny úkon bez primeraného protiplnenia, nakoľko na jej základe sa úpadca zaviazal poskytnúť peňažné plnenie, ktorého výška zjavne nezodpovedala obvyklej cene nájmu za obdobný predmet nájmu. Predmet nájmu mal úpadca PB Power Trade, a.s. využívať na výkon podnikania, najmä na administratívnu činnosť, skladovanie, prevádzku obchodnej činnosti a činnosť firemnej kancelárie. Skutočný stav predmetu nájmu však neumožňoval jeho využívanie na žiadnu z uvedených činností.

7. K príčinnej súvislosti a škode spôsobenej úpadcovi PB Power Trade, a.s. žalobca poukázal na súvahu zostavenú za mesiace január 2014 až október 2014, z ktorej žalobca zistil, že od júna 2014 až do októbra 2014 bola účtovná hodnota záväzkov vyššia ako účtovná hodnota majetku úpadcu PB Power Trade, a.s. V roku 2014 sa postupne znižovala hodnota majetku pri súčasnom náraste hodnoty záväzkov. V jednotlivých skupinách úkonov možno z porovnania výšky plnení za sledované roky zistiť, že práve v roku 2014, kedy sa postupne zhoršovala finančná situácia úpadcu PB Power Trade, a.s., došlo k zvýšeniu celkového objemu peňažných plnení, ktoré platil úpadca PB Power Trade, a.s. na základe zmlúv so spriaznenými osobami. Ing. Lucia Čižmáriková mala a mohla vedieť z účtovných záznamov úpadcu za rok 2014 o zhoršujúcej sa finančnej situácii úpadcu PB Power Trade, a.s., avšak napriek negatívnemu vývoju finančnej situácie zmluvy v jednotlivých skupinách, porušujúce jej fiduciárne povinnosti, neboli ukončené ani nijako modifikované, a teda spolu s ostatnými členmi predstavenstva úpadcu PB Power Trade, a.s. umožnila, aby na základe týchto zmlúv boli až do podania návrhu na vyhlásenie konkurzu vyplácané odplaty, ktoré boli neprimerané k poskytovaným plneniam. Tým, že Ing. Lucia Čižmáriková a ostatní členovia predstavenstva úpadcu neukončili, príp. nemodifikovali nevýhodné a záujmy spoločnosti poškodzujúce zmluvné vzťahy, spôsobili úpadcovi PB Power Trade,

a.s. škodu vo výške zodpovedajúcej sume poskytnutých peňažných plnení. Výška nároku na náhradu škody uplatňovanej v konaní zodpovedá výške plnení poskytnutých na základe predmetných zmlúv v roku 2014, teda v roku, keď Ing. Lucia Čižmáriková a ostatní členovia predstavenstva úpadcu PB Power Trade, a.s. napriek nepriaznivému vývoju zvýšili oproti minulým rokom objem peňažných prostriedkov, ktoré prevádzali v prospech spriaznených subjektov. Zo zmlúv skupiny A až E bolo v roku 2014 na základe uvedených zmlúv porušujúcich fiduciárne povinnosti poskytnutých spolu 995.526,67 Eur.

8. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol právnu argumentáciu, podľa ktorej je osobitná právna úprava zodpovednosti člena predstavenstva obsiahnutá v kogentná, založená na objektívnom princípe a rieši zodpovednosť tých členov predstavenstva, ktorí pri výkone svojej funkcie porušili povinnosti, pričom na jej vznik sa aplikuje všeobecná právna úprava predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Na vznik zodpovednosti člena predstavenstva za škodu sa vyžaduje kumulatívne splnenie podmienok, a to porušenie povinnosti, či už zákonnej alebo zmluvnej, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Žalovaný nepovažuje za dostatočne preukázané, že žalobcovi škoda vznikla, že vznikla práve porušením právnej povinnosti žalovaného a že by žalobca preukázal aj príčinnú súvislosť. Žalovaný poukázal na to, že pred Okresným súdom Žilina pod sp.zn. prebieha konanie o náhradu škody, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať a má význam aj pre rozhodnutie okresného súdu v tomto konaní, a preto navrhol konanie prerušiť.

9. Okresný súd návrh žalovaného na prerušenie konania nepovažoval za dôvodný, a preto mu nevyhovel. Okresný súd zohľadnil, že predmet tohto konania o určenie popretej pohľadávky je odlišný od konania o zaplatenie peňažnej pohľadávky, vyplývajúcej z uplatneného nároku na náhradu škody. V incidenčnom konaní súd posudzuje, či popierací dôvod správcu je dôvodný a popretie pohľadávky vymedzuje predmet incidenčného konania. Konanie vedené pred okresným súdom pod sp.zn. (pôvodne pod sp.zn. ) začalo na základe žaloby na plnenie. Uvedené konania tak majú odlišný predmet, a preto môžu byť vedené samostatne. Okresný súd preto nezistil dôvody, pre ktoré by konanie bolo vhodné zastaviť.

10. Okresný súd konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že na majetok úpadcu Ing. Lucie Čižmárikovej bol vyhlásený konkurz, ktorého účinky vyhlásenia nastali dňa 25.11.2016. Rovnako nebolo sporné, že žalobca, ktorý konal ako správca úpadcu PB Power Trade, a.s., si prihláškou prihlásil pohľadávku v celkovej výške 995.526,67 Eur, ktorej právny dôvod vzniku uviedol ako nárok na náhradu škody, založený na ust. , a (ďalej aj len „OBZ"). Správca úpadcu Ing. Čižmárikovej predmetnú pohľadávku poprel z dôvodu absencie uvedenia konkrétneho právneho dôvodu vzniku pohľadávky a z dôvodu, že nepovažoval za preukázaný vznik škody, jej výšku ani príčinnú súvislosť medzi porušením právnych povinností a vznikom škody. Okresný súd s prihliadnutím na doručenie žaloby dňa 31.3.2017 a na preukázané doručenie oznámenia správcu úpadcu Ing. Čižmárikovej žalobcovi dňa 20.3.2017 konštatoval dodržanie 30-dňovej lehoty na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „ZKR").

11. K dôvodom popretia okresný súd uviedol, že prvým z dôvodov popretia pohľadávky bola skutočnosť, že žalobca podľa názoru správcu Ing. Čižmárikovej neuviedol konkrétny právny dôvod vzniku pohľadávky. Okresný súd konštatoval, že popretie pohľadávky z tohto dôvodu neobstojí, nakoľko je v rozpore s obsahom prihlášky, v ktorej je právny dôvod jasne uvedený. Ďalšie dôvody popretia, teda, že nie je preukázaný vznik škody, jej výška ani príčinná súvislosť medzi porušením právnych povinností a vznikom škody, považoval okresný súd za relevantné. Žalobca ako právny dôvod pohľadávky uviedol nárok na náhradu škody spôsobenej úpadcovi PB Power Trade, a.s. porušením povinnosti vyplývajúcej z ust. , podľa ktorého sú členovia predstavenstva povinní vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov. Vzťah medzi členom štatutárneho orgánu a obchodnou spoločnosťou je obchodno-právnym vzťahom, a preto podlieha úprave zodpovednosti za škodu podľa . Všeobecnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v obchodnom práve je porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu alebo porušenie povinnosti ustanovených , vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Splnenie týchto predpokladov musí v sporovom konaní tvrdiť a preukazovať žalobca. V incidenčnom spore, ktorého predmet je daný popretím pohľadávky, nie je súd oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných

dôvodov, než sú uvedené v popieracom prejave (uznesenie NS SR sp.zn. ). Súd môže preto posudzovať len splnenie tých podmienok vzniku zodpovednosti za škodu, ktorých absenciu uviedol v popretí správca úpadcu Ing. Čižmárikovej, a to vznik škody, jej výšku a príčinnú súvislosť. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd porušenie povinnosti vykonávať pôsobnosť člena predstavenstva s náležitou starostlivosťou podľa Ing. Čižmárikovou považuje za preukázané a zásadnou otázkou, ktorú musí v konaní vyriešiť, je, či v príčinnej súvislosti s týmto porušením povinností Ing. Čižmárikovou došlo ku vzniku škody a v akej výške. Okresný súd dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že v tomto prípade žalobca dôkazné bremeno neuniesol.

12. Podľa žalobcu samotné porušenie povinnosti spočívalo v uzavretí nevýhodných zmlúv bez poskytnutia primeraného protiplnenia a následne v neukončení, resp. nemodifikovaní týchto nevýhodných a záujmy spoločnosti poškodzujúcich zmlúv. Podľa okresného súdu vznik škody a jej konkrétnu výšku žalobca s určitosťou nepreukázal. Všeobecne sa škoda delí na dve zložky, a to skutočnú škodu a ušlý zisk, pričom skutočnou škodou je zmenšenie hodnoty majetku. Spravidla ide o poškodenie alebo zničenie veci alebo jej stratu, zníženie alebo stratu majetkového práva, prípadne nutnosť vynaložiť náklady, ktoré by pri pravidelnom behu udalostí nebolo potrebné vynaložiť. Žalobca škodu vymedzil ako celkovú sumu peňažných plnení poskytnutých na základe žalobcom špecifikovaných právnych úkonov v roku 2014 a výšku dlhu, s prevzatím ktorého úpadca PB Power Trade, a.s. v roku 2014 súhlasil, kedy Ing. Čižmáriková spolu s ďalšími členmi predstavenstva napriek zhoršujúcej sa finančnej situácii úpadcu PB Power Trade, a.s. predmetné zmluvy neukončili ani nemodifikovali a dokonca došlo k navýšeniu objemu finančných prostriedkov prevádzaných v prospech spriaznených subjektov. V príčinnej súvislosti s porušením týchto fiduciárnych povinností Ing. Čižmárikovej a ďalších členov predstavenstva vymedzil žalobca škodu na strane úpadcu PB Power Trade, a.s. v sume 995.526,67 Eur. Podľa okresného súdu, pokiaľ žalobcovi skutočná škoda naozaj vznikla, a to v uplatnenej výške, bol žalobca povinný takéto tvrdenie náležite preukázať.

13. Okresný súd poukázal na ust. , podľa ktorého členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Žalobca považoval právne úkony zo skupiny A a D za úkony bez primeraného protiplnenia. Vo vzťahu k neprimeranosti týchto plnení však žalobca nepredložil relevantné dôkazy a svoje tvrdenia založil na všeobecných konštatovaniach, podľa obsahu ktorých výška poskytnutého plnenia zjavne nezodpovedala obvyklej cene, ktorú možno pri danom predmete zmluvy rozumne predpokladať. Žalobca však neuviedol, aké protiplnenie možno považovať za adekvátne a v tejto súvislosti neoznačil ani nepredložil žiaden dôkaz. Pokiaľ žalobca napr. tvrdil, že nájomné zmluvy, na základe ktorých si úpadca PB Power Trade, a.s. prenajímal motorové vozidlá, boli pre neho nevýhodné a v porovnaní s bežnými leasingovými zmluvami bola cena nájmu vyššia, bolo jeho povinnosťou uvedené tvrdenie preukázať, prípadne doložiť, či a z akého dôvodu nebolo uzatvorenie týchto zmlúv potrebné. Pokiaľ tak žalobca neučinil, nemôže byť výška nájomného v celosti považovaná za škodu. Za splnenia ostatných zákonných podmienok môže škodu tvoriť rozdiel ceny plnenia presahujúci obvyklú výšku nájomného, prípadne iná škoda. Žalobca ohľadom zmlúv o sprostredkovaní, zmlúv o ekonomickom poradenstve a mandátnej zmluvy tvrdil, že na ich základe mali byť vykonávané činnosti, ktoré mali byť podľa obsahového vymedzenia zmlúv podobné s povinnosťami Ing. Čižmárikovej alebo Ing. Benčiča ako členov predstavenstva, pričom by museli byť vykonávané len Ing. Čižmárikovou ako jedinou konateľkou spoločnosti KRASTY, s.r.o. alebo Ing. Benčičom ako konateľom spoločnosti Daffex, s.r.o., keďže tieto spoločnosti nemali žiadnych zamestnancov. Okresný súd uviedol, že je potrebné rozlišovať medzi kompetenciami a povinnosťami člena štatutárneho orgánu danými zákonom, spoločenskou zmluvou, stanovami, rozhodnutím valného zhromaždenia, prípadne zmluvou o výkone funkcie a plnením konkrétnych úloh v rámci výkonu predmetu podnikania spoločnosti. Preto bez bližšieho vymedzenia skutkových tvrdení odôvodňujúcich pochybnosť žalobcu o tom, že napr. spoločnosť KRASTY, s.r.o. alebo Daffex, s.r.o. neposkytla v skutočnosti úpadcovi PB Power Trade, a.s. žiadne služby, prípadne, že neboli vôbec potrebné, nemožno uzavrieť, že úpadcovi PB Power Trade, a.s. vznikla škoda vo výške poskytnutého plnenia na základe týchto zmlúv.

14. V prípade zmlúv o prevzatí dlhu, t.j. zmlúv zo skupín B a C, namietal žalobca, že súhlasom s prevzatím dlhu sa úpadca PB Power Trade, a.s. zbavil pohľadávok v označenej účtovnej hodnote, čo považuje za výšku škody, keď súhlasil s prevzatím dlhu na dlžníka, ktorého sídlo sa nachádza mimo krajín Európskej únie, s čím je spojené výrazné sťaženie vymáhania takéhoto dlhu a rast transakčných nákladov spojených s vymáhaním pohľadávok, čím dochádza k znevýhodneniu úpadcu

PB Power Trade, a.s. na úkor jeho veriteľov. Podľa okresného súdu ani tieto tvrdenia nie sú spôsobilé preukázať vznik škody a jej výšku, nakoľko žalobca neuviedol ďalšie tvrdenia týkajúce sa napr. bonity dotknutých pohľadávok, ich vymáhateľnosti, výšky spomínaných transakčných nákladov, atď. Preto účtovnú hodnotu týchto pohľadávok nemožno bez ďalšieho považovať za vzniknutú škodu, a to aj s prihliadnutím na to, že súhlasom s prevzatím dlhu pohľadávka veriteľa nezaniká, mení sa len okruh subjektov záväzkovoprávneho vzťahu.

15. V priebehu konania žalobca osobitne zdôrazňoval splnenie podmienok vzniku zodpovednosti za škodu zo strany Ing. Čižmárikovej v súvislosti s uzatvorením nájomnej zmluvy medzi úpadcom PB Power Trade, a.s. a prenajímateľmi Richardom Plasek a T. D.. Výšku škody vyčíslil žalobca na 20.000,- Eur ako sumu ročného nájomného za rok 2014. V konaní nebolo sporné, že stav predmetu nájmu bol nevyhovujúci na to, aby sa daná nehnuteľnosť využívala na účely, ktoré boli vymedzené v nájomnej zmluve (administratívna činnosť, skladovanie, prevádzka obchodnej činnosti a činnosť firemnej kancelárie). Žalobca s poukazom na obsah znaleckého posudku označil predmetnú nájomnú zmluvu za odporovateľný právny úkon bez primeraného protiplnenia, keď dospel k presvedčeniu, že na jej základe sa úpadca zaviazal poskytnúť peňažné plnenie, ktorého výška zjavne nezodpovedala obvyklej cene nájmu za obdobný predmet nájmu. Aj v tomto prípade však absentuje tvrdenie žalobcu o výške obvyklého nájomného, resp. tvrdenie, že nájom mal byť bezodplatný, čo by však znamenalo, že škoda vznikla tým, že bola uzatvorená (poznámka krajského súdu: zrejme nájomná zmluva), pričom takéto skutkové tvrdenie v prihláške pohľadávky nebolo výslovne uvedené.

16. Keďže podľa presvedčenia okresného súdu nebol preukázaný vznik škody, bolo nadbytočné posudzovať otázku príčinnej súvislosti medzi porušením povinností Ing. Čižmárikovou a vzniknutou škodou, a to s prihliadnutím na procesnú ekonómiu. Len na doplnenie okresný súd uviedol, že aj v tomto smere považuje tvrdenia žalobcu za nedostatočné. Pokiaľ by vzťah porušenia povinnosti Ing. Čižmárikovou ako príčiny a následku v podobe škody mal byť založený na tom, že Ing. Čižmáriková ako členka predstavenstva napriek negatívnemu vývoju finančnej situácie spolu s ostatnými členmi predstavenstva neukončila ani nijako nemodifikovala žalobcom označené právne úkony, bolo by potrebné tvrdenia doplniť minimálne v tom smere, aby bolo zrejmé, kedy, v akom čase, akým spôsobom (výpoveď, odstúpenie od zmluvy) tak mali (mohli) dotknuté osoby učiniť, nakoľko od uvedeného sa odvíja výška škody, ktorá tak mala úpadcovi PB Power Trade, a.s. v roku 2014 vzniknúť. Príčinou vzniku škody môže byť len okolnosť, ktorá škodu spôsobila a bez ktorej by škodlivý následok nenastal. V tomto prípade sa však javí, že problémom nebolo neukončenie, príp. nemodifikovanie predmetných zmlúv, ale ich samotné uzatvorenie, o ktorej skutočnosti svedčí fakt, že s uzatvorením zmlúv označených v žalobe spája žalobca porušenie povinností Ing. Čižmárikovou. Z hľadiska naplnenia príčinnej súvislosti ako jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu nestačí len časová následnosť a všeobecná úvaha o možných následkoch konania škodcu, príp. možnosť vzniku škody v dôsledku protiprávneho konania škodcu, ale musí byť vymedzené, aká konkrétna majetková ujma vznikne v dôsledku konkrétneho protiprávneho úkonu škodcu (konanie škodcu musí byť vo vzájomnom vzťahu príčiny a následku k vzniknutej škode).

17. Okresný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že popierací prejav správcu je dôvodný v časti, v ktorej správca úpadcu Ing. Čižmárikovej poprel prihlásenú pohľadávku z dôvodu nepreukázania vymedzených predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a to vzniku škody, jej výšky a príčinnej súvislosti medzi porušením právnych povinností Ing. Čižmárikovou a vznikom škody. Okresný súd preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní a s prihliadnutím na zamietnutie žaloby priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

18. Proti tomuto rozsudku okresného súdu, a to proti jeho výroku II. a III., podal cestou právneho zástupcu odvolanie žalobca z dôvodov podľa a , teda, že okresný súd dospel z vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvým nosným dôvodom rozsudku okresného súdu bolo, že žalobca vznik škody a jej konkrétnu výšku nepreukázal, a druhým nosným dôvodom bolo konštatovanie, že je nadbytočné posudzovať otázku príčinnej súvislosti medzi porušením povinností a vzniknutou škodou, keďže vo veci podľa okresného súdu nebol preukázaný vznik škody. K prvému dôvodu žalobca uviedol, že ku vzniku škody došlo v dôsledku porušenia fiduciárnych povinností členov predstavenstva úpadcu jednak tým, že boli na ťarchu úpadcu uzatvárané zmluvy, kde malo byť úpadcovi poskytované

plnenie, ktoré pre jeho činnosť nebolo potrebné, a tiež tým, že na základe zmlúv uzavretých s vlastnými spoločnosťami poskytovali týmto spoločnostiam peňažné plnenia v mimoriadne veľkom rozsahu bez toho, aby bolo preukázané, že úpadcovi bolo poskytnuté akékoľvek protiplnenie. Žalobca uplatnil plnú škodu vo výške 995.526,67 Eur z dôvodu, že nebolo preukázané, že v skupine právnych úkonov A až D bolo úpadcovi poskytnuté akékoľvek reálne plnenie. Okresný súd neprípustným spôsobom otočil dôkazné bremeno, keď od žalobcu požadoval, aby preukazoval primeranosť plnení, pričom žalobca tvrdil, že úpadcovi neboli poskytnuté žiadne plnenia. Mal to tak byť žalovaný, ktorý mal preukazovať, že plnenia na základe týchto zmlúv boli poskytnuté. V súvislosti s právnymi úkonmi so spoločnosťou KRASTY, s.r.o. a Daffex, s.r.o. (Zmluvy o nájme dopravných prostriedkov, Zmluvy o sprostredkovaní, Zmluvy o ekonomickom poradenstve, Mandátna zmluva) žalobca uviedol, že nesúhlasí s tvrdením okresného súdu, ktorý argumentáciu žalobcu označil len za všeobecné tvrdenia. V súvislosti so zmluvami o nájme dopravných prostriedkov považuje žalobca za nutné uviesť, že za dva roky nájmu sa podľa dohodnutých cien prenajímateľovi vrátila obstarávacia cena vozidla, a teda cena nájmu bola poznateľne vyššia, ako je to bežné u leasingových zmlúv, pri ktorých nájomcovi na konci vzťahu vzniká právo odkúpiť predmet leasingu za zostatkovú cenu, čo v týchto zmluvách dohodnuté nebolo. Je tak možné relevantne pochybovať o primeranosti súm plynúcich z týchto zmlúv aj o samotnej potrebe a nutnosti ich uzavretia. Ak chcel úpadca uzavrieť takéto právne úkony za účelom zabezpečenia mobility štatutárov, mohol to urobiť za výrazne nižšie sumy a za výrazne lepších podmienok, napr. vo vzťahu k možnosti odkúpiť vozidlo pre ich ďalšie užívanie. Nebolo preukázané, na základe akých dôvodov nebol úpadca schopný uzavrieť leasingové zmluvy sám vo vlastnom mene, ale bol nútený uzavrieť zjavne nevýhodné zmluvy s inými spoločnosťami. Vo vzťahu k zmluvám o sprostredkovaní, o ekonomickom poradenstve a k mandátnej zmluve žalobca uviedol, že všetky tieto zmluvy boli uzavreté s jednoosobovými spoločnosťami, ktoré patrili členom predstavenstva úpadcu a nemali žiadnych zamestnancov. V týchto spoločnostiach tak nebola žiadna personálna zložka, ktorá by reálne mohla vykonávať predmetné činnosti pre úpadcu. Podľa žalobcu neboli tieto zmluvy uzatvárané v dobrej viere a ani v záujme úpadcu a nie je zrejmé, aká hospodárska výhoda mala z týchto zmlúv pre úpadcu plynúť. Okresný súd neprihliadal na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, prostredníctvom ktorých konkrétnych osôb boli tieto spoločnosti spôsobilé kvalifikovane plniť svoje zmluvné záväzky voči úpadcovi, a nebolo preukázané ani poskytnutie akéhokoľvek plnenia. Tieto zmluvy boli pre úpadcu nevýhodné, neposkytovali mu žiadny ekonomicky využiteľný ekvivalent a podľa žalobcu nie je správny záver okresného súdu o tom, že žalobca mal preukazovať, aké plnenia by boli v konkrétnych súvislostiach primerané, pretože žalobca trvá na tom, že na základe týchto zmlúv neboli poskytnuté žiadne plnenia. Práve preto žalobca pristúpil k uplatneniu pohľadávky v celej jej existujúcej výške, nakoľko považuje za jednoznačné, že z týchto právnych úkonov plynúce služby neboli poskytnuté a neboli pre úpadcu ani potrebné.

19. Vo vzťahu ku zmluvám o prevzatí dlhu, t.j. zmluvám zo skupín B a C, žalobca zvýraznil porušenie povinnosti výkonu funkcií členov štatutárneho orgánu s odbornou starostlivosťou. Ing. Čižmáriková musela disponovať odbornými znalosťami a skúsenosťami a musela mať vedomosť, aké dôsledky môžu mať predmetné právne úkony pre úpadcu. Úpadca bez akéhokoľvek rozumného dôvodu súhlasil s prevzatím dlhu z pôvodného dlžníka na preberajúceho dlžníka, pričom bolo možné jasne dedukovať, že prevzatím dlhu dochádza k mnohonásobne výraznejšiemu sťaženiu vymáhania takéhoto dlhu a k rastu transakčných nákladov. Podľa žalobcu už samotný charakter pohľadávok voči spoločnostiam so sídlom v daňovom raji reálne predstavuje pochybnosť o ich reálnej vymoženosti. Preberajúci dlžník bol v rámci podnikania úpadcu opakovane využívaný na uzatváranie obchodov, pri ktorých nedochádzalo ku skutočným plneniam, ale len k započítavaniu vzájomných pohľadávok a tento preberajúci dlžník bol využívaný ako schránka pre nepotrebné aktíva a nežiaduce pasíva vyplývajúce z podnikania úpadcu. Podľa dostupných informácií bol preberajúci dlžník vymazaný z registra obchodných spoločností.

20. Vo vzťahu k nájomnej zmluve uzavretej medzi úpadcom a prenajímateľom Richardom Plasekom a T. D. mal okresný súd za to, že absentuje tvrdenie o výške obvyklého nájomného. K tejto zmluve žalobca uviedol, že sa jedná o jasne odporovateľný právny úkon bez primeraného protiplnenia, keďže stav predmetu nájmu bol nevyhovujúci na to, aby sa daná nehnuteľnosť využívala na účely, ktoré boli vymedzené v nájomnej zmluve. Uvedené nerozporoval ani žalovaný, ktorý uviedol, že má vedomosť o tom, že táto nehnuteľnosť bola v zdevastovanom stave a nebolo ju možné používať na vymedzené činnosti. Preto podľa žalobcu nie je možné hovoriť o akomkoľvek určení primeraného nájomného, resp. ceny, nakoľko predmetnú nehnuteľnosť nebolo a nie je možné využívať. Plnenie z tejto zmluvy bolo od začiatku nemožné, pretože prenajímateľ nemohol splniť povinnosť a dať úpadcovi do užívania nehnuteľnosť na účely deklarované v zmluve.

21. Vo vzťahu k otázke príčinnej súvislosti žalobca poukázal na fakt, že členovia štatutárneho orgánu úpadcu vedeli o finančnej situácii úpadcu a napriek tomu nielenže predmetné právne úkony uzavreli, ale na ich základe aj poskytovali peňažné plnenia bez akéhokoľvek ekvivalentu. V prípade zakročenia členov štatutárneho orgánu mohlo dôjsť k zamedzeniu vzniku škôd na majetku a financiách úpadcu. K uzavretiu týchto zmlúv vôbec nemalo dôjsť a keď už k ich uzatvoreniu došlo, mali byť poskytované peňažné plnenia len proti preukázateľnému ekvivalentu. Žalobcom namietané právne úkony boli súčasťou súboru viacerých právnych úkonov, ktorých cieľom bolo zbavovať úpadcu peňažných prostriedkov v prospech spriaznených osôb. Podľa žalobcu sa okresný súd nedostatočne vysporiadal s preukázanými skutočnosťami a neprihliadal na ich vzájomnú súvislosť. Pred vyhlásením konkurzu štatutári konali tak, že na ťarchu vlastnej spoločnosti prostredníctvom zmlúv, ktoré nemali ekonomické opodstatnenie, odlievali peňažné prostriedky zo svojej spoločnosti a na svoj prospech sa obohacovali. Výška uplatneného nároku na náhradu škody zodpovedá výške plnení poskytnutých na základe predmetných zmlúv v roku 2014, teda v roku, keď napriek nepriaznivému vývoju sa zvýšil oproti minulým rokom objem peňažných prostriedkov, ktoré sa prevádzali v prospech spriaznených subjektov. Konanie okresného súdu a jeho rozsudok bol založený na neprimerane formalistickom uplatňovaní práva a na procesne nesprávnom otočení dôkazného bremena. Na základe uvedeného žiadal žalobca rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobe vyhovieť.

22. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

23. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. , bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II. o zamietnutí žaloby a vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

24. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -325 zo dňa 18.5.2020 s tým, že podľa ust. , bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. .

25. Podľa odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

26. Podľa odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

27. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

28. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

29. Krajský súd uvádza, že sa za aplikácie ust. , v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , ). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku

komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania". V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu", a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25. apríla 2012, podľa ktorého ..."odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu."

30. Za aplikácie relevantných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu posudzovaný krajským súdom v zmysle odvolacích dôvodov žalobcu, ktorý v podanom odvolaní namietol nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Krajský súd k týmto námietkam vo všeobecnosti uvádza, že ak žalobca v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. , v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov". Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov () a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný". Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.

31. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že okresný súd nesprávne vyhodnotil otázku preukázania vzniku škody, jej výšky a príčinnú súvislosť medzi porušením právnych povinností a vznikom škody, pričom podľa žalobcu okresný súd procesne neprípustným spôsobom otočil dôkazné bremeno, keďže podľa názoru žalobcu to mal byť žalovaný, kto mal preukazovať, že plnenia na základe namietaných zmlúv boli poskytnuté. Krajský súd vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že predmetom konania je určenie popretej pohľadávky uplatnenej žalobcom titulom nároku na náhradu škody. Tým žalobca vymedzil uplatnený nárok, uplatnenú pohľadávku, ktorú prihlásil prihláškou v konkurznom konaní, ktorá pohľadávka bola žalovaným popretá z dôvodu absencie uvedenia konkrétneho právneho dôvodu vzniku pohľadávky a z dôvodu, že žalovaný nepovažoval za preukázaný

vznik škody, jej výšku ani príčinnú súvislosť medzi porušením právnych povinností a vznikom škody. Okresný súd v odvolaním napadnutom rozsudku dospel k záveru, že neobstojí popretie z dôvodu absencie uvedenia konkrétneho právneho dôvodu vzniku pohľadávky, keďže tento dôvod popretia je v rozpore s prihláškou pohľadávky, v ktorej je právny dôvod vzniku pohľadávky uvedený. Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu tak bolo namieste okresným súdom vyhodnotiť ďalšie dôvody popretia prihlásenej pohľadávky žalobcu zo strany žalovaného v podobe popretia s odôvodnením nepreukázania vzniku škody, jej výšky a príčinnej súvislosti medzi porušením právnych povinností a vznikom škody. Zvýrazňuje krajský súd, že ak predmetom uplatneného nároku žalobcu bolo určenie pohľadávky na náhradu škody, tak žalobca je tou procesnou stranou, ktorá je povinná ohľadom uplatneného nároku uviesť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy, potrebné na ich preukázanie. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie jej tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj sporovú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť jej skutkových tvrdení. Zákon určil dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť sporovej strany za výsledok konania, pokiaľ je tento určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že na základe vykonaných dôkazov nie je možné tvrdenie strany považovať za preukázané, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Ak žalobca namietal dôvody popretia zo strany žalovaného aj vo vzťahu k otázke vzniku škody a jej výšky, tak to bol práve žalobca, ktorý bol nositeľom dôkazného bremena, aby preukázal, že v dôsledku tvrdeného konania Ing. Lucie Čižmárikovej (ďalej aj len „úpadca II") vznikla spoločnosti PB Power Trade, a.s. (ďalej aj len „úpadca I") tvrdená škoda, práve vo výške uvedenej žalobcom. Nemôže preto obstáť odvolacia námietka žalobcu, že okresný súd procesne neprípustným spôsobom otočil dôkazné bremeno. Ak žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody, bol povinný preukázať všetky predpoklady pre vznik tohto nároku vrátane preukázania vzniku škody a jej výšky.

32. Krajský súd vo vzťahu k tejto relevantnej otázke v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca vznik škody a jej výšku nepreukázal. Vo všeobecnosti platí, že škoda môže existovať vo forme skutočnej škody a vo forme ušlého zisku. Skutočnou škodou sa rozumie majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spôsobuje zmenšenie majetkového stavu poškodeného. Žalobca tak bol v konaní povinný preukázať, že v dôsledku tvrdeného protiprávneho konania úpadcu II vznikla úpadcovi I škoda práve v uplatnenej výške 995.526,67 Eur. Na tomto mieste je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca tvrdenú výšku škody stotožnil s plnením, ktoré na základe ním vymedzených právnych úkonov (zmlúv) poskytol úpadca I subjektom, s ktorými tieto zmluvy boli za účasti úpadcu II uzavreté, pričom do výšky škody zahrnul aj celkovú sumu pohľadávok, vo vzťahu ku ktorým došlo k žalobcom namietaným právnym úkonom prevzatia dlhu. Žalobca teda bez ďalšieho plnenie, ktoré na základe dotknutých právnych úkonov úpadca I poskytol, stotožnil so škodou, ktorá mala byť úpadcovi I spôsobená činnosťou úpadcu II v postavení člena štatutárneho orgánu úpadcu I.

33. Vo vzťahu k právnym úkonom zmluvy o nájme dopravného prostriedku, ktoré boli uzatvorené so spoločnosťou KRASTY, s.r.o., a Daffex, s.r.o., je potrebné poukázať na skutočnosť, že na základe týchto zmlúv o nájme dopravného prostriedku úpadca I reálne užíval dopravné prostriedky, ktoré boli predmetom týchto zmlúv. Ak žalobca tvrdil, že dohodnutá cena protiplnenia za nájom týchto dopravných prostriedkov nezodpovedala obvyklej cene, ktorú by bolo možné na základe takéhoto predmetu nájmu požadovať, tak bolo jeho povinnosťou tvrdiť a preukázať, v akom rozsahu cena, ktorá bola na základe týchto zmlúv úpadcom I plnená, presahovala obvyklú cenu za takéto protiplnenie. Za situácie, kedy úpadca I predmetné motorové vozidlá používal, čo v konaní nebolo sporné, nie je možné stotožňovať celkovú výšku nájomného zaplatenú na základe týchto právnych úkonov so škodou, ktorá mala úpadcovi I vzniknúť. V zhode so súdom prvej inštancie možno konštatovať, že prípadná škoda by mohla pozostávať len z rozdielu ceny plnenia poskytnutého úpadcom I na základe týchto právnych úkonov a ceny plnenia, ktorú by bolo možné považovať za obvyklú výšku nájomného. Krajský súd vo vzťahu k argumentácii žalobcu považuje za potrebné uviesť, že v podanom odvolaní samotný žalobca vo vzťahu k zmluvám o nájme dopravných prostriedkov argumentuje tým, že cena nájmu bola v daných prípadoch poznateľne vyššia ako je to bežné u leasingových zmlúv. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že plnenie, ktoré na základe týchto zmlúv bolo úpadcovi I poskytnuté, je možné oceniť a následne porovnať s bežným plnením na základe obdobných leasingových či iných zmlúv, na základe ktorých vzniká oprávnenie užívať predmet takejto zmluvy osobe odlišnej od jeho vlastníka. Obdobné závery vo vzťahu k výške nájomného je potrebné aplikovať aj na právny úkon nájomnej zmluvy uzavretej

medzi úpadcom I a Richardom Plasekom a T. D., na základe ktorej úpadca I poskytol v roku 2014 ako nájomca peňažné plnenie vo výške 20.000,- Eur. Žalobca vo vzťahu k tomuto plneniu uvádzal, že výška tohto plnenia zjavne nezodpovedala obvyklej cene nájmu za obdobný predmet nájmu. Aj v tomto prípade tak platí, že prípadná škoda by mohla predstavovať len rozdiel medzi cenou nájmu, ktorú na základe tejto zmluvy platil úpadca I, a obvyklou cenou nájmu za obdobný predmet nájmu. Zo strany žalobcu však absentuje akékoľvek tvrdenie o obvyklej cene nájmu za poskytnuté protiplnenie - prenajaté nehnuteľnosti a motorové vozidlá, na základe ktorého by bolo možné vyhodnotiť, či v dôsledku platenia dojednaného nájomného skutočne na strane úpadcu I vznikla škoda, ktorá by mohla predstavovať prípadný rozdiel medzi plateným nájomným a nájomným v obvyklej výške. V tomto smere nemôže obstáť tvrdenie žalobcu, že nie je možné určiť žiadne primerané nájomné, keďže nehnuteľnosť nebolo a nie je možné využívať. Žalobca túto argumentáciu uplatnil vo vzťahu k administratívnej budove, ktorá mala byť predmetom nájmu. Krajský súd však považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že predmetom dotknutej nájomnej zmluvy (č.l. 37 spisu) boli okrem administratívnej budovy aj pozemky, a to zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy, vo vzťahu ku ktorým nie je možné konštatovať, že by ich nebolo možné akýmkoľvek spôsobom využívať, a teda nie je možné dospieť ani k záveru, že by celá výška dohodnutého nájomného mala predstavovať škodu vzniknutú úpadcovi I.

34. Vo vzťahu ku zmluvám o sprostredkovaní, zmluvám o ekonomickom poradenstve a mandátnej zmluve krajský súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje. Z tvrdení žalobcu nevyplýva rozlišovanie medzi povinnosťami úpadcu II ako člena štatutárneho orgánu úpadcu I, ktoré pre úpadcu II vyplývajú z tohto jeho postavenia, v kontexte činností, ktoré pre spoločnosť KRASTY, s.r.o. a Daffex, s.r.o. vyplývali z predmetných zmlúv o sprostredkovaní, zmlúv o ekonomickom poradenstve a mandátnej zmluvy. Žalobca tak nepreukázal, že činnosti, ktoré mali byť uvedenými spoločnosťami na základe týchto zmlúv vykonávané pre úpadcu I, sú činnosťami, ktoré bez ďalšieho možno stotožniť s povinnosťami a kompetenciami členov predstavenstva úpadcu I. Je bez právnej relevancie tvrdenie žalobcu o tom, že sporné zmluvy o sprostredkovaní, o ekonomickom poradenstve a mandátna zmluva boli uzatvorené s jednoosobovými spoločnosťami, ktoré patrili členom predstavenstva úpadcu, keďže bez rozlíšenia kompetencie a povinností členov predstavenstva úpadcu nie je možné vyhodnotiť otázku, či plnenie, ktoré na základe týchto zmlúv malo byť úpadcovi I poskytnuté týmito spoločnosťami, je alebo nie je možné zahrnúť do povinností a kompetencií samotných členov predstavenstva úpadcu, ktorým tieto spoločnosti patrili. Za tejto situácie tak nie je možné považovať za preukázané tvrdenie žalobcu, že plnenie, ktoré úpadca I na základe týchto zmlúv vyplatil, predstavuje škodu, ktorá úpadcovi I vznikla porušením povinností úpadcom II.

35. Krajský súd sa obdobne stotožnil so závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k zmluvám o prevzatí dlhu, t.j. zmluvám, na základe ktorých úpadca I súhlasil s prevzatím dlhu dlžníkom odlišným od pôvodného dlžníka. V dôsledku takejto zmluvy nie je možné bez ďalšieho konštatovať vznik škody na strane úpadcu I, ktorej výška by bola totožná s výškou pohľadávky, vo vzťahu ku ktorej došlo k zmene dlžníka. Žalobca nijakým spôsobom bližšie nekonkretizoval svoje tvrdenie o výraznom sťažení vymáhania takéhoto dlhu ani tvrdenie o výške transakčných nákladov spojených s jeho vymáhaním. Pohľadávka úpadcu I samotným prevzatím dlhu nezanikla. Žalobca v konaní nepreukázal a ani netvrdil, že by sa skutočná hodnota tejto pohľadávky úpadcu I zmenou dlžníka zmenila, že prípadne došlo k zníženiu hodnoty tejto pohľadávky a v akom rozsahu sa mala táto hodnota znížiť.

36. Záverom považuje krajský súd vo všeobecnosti za potrebné zvýrazniť, že žaloba na určenie pohľadávky na náhradu škody nemôže byť úspešná, ak žalobca nesplní svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť ku všetkým zákonom vyžadovaným podmienkam pre vznik takéhoto nároku na náhradu škody. Zo skutkových tvrdení žalobcu je pritom zrejmé, že predmetné právne úkony - zmluvy, na základe ktorých mala úpadcovi I vzniknúť škoda, samotný žalobca označuje ako právne úkony bez primeraného protiplnenia, či právne úkony zvýhodňujúce, vo vzťahu ku ktorým žalobcovi ako správcovi prináležia osobitné možnosti dané zákonom o konkurze a reštrukturalizácii na uplatnenie nárokov z takýchto právnych úkonov. Ak žalobca tieto možnosti nevyužil a pristúpil k uplatneniu nároku voči úpadcovi II právnym titulom náhrady škody, tak mohol byť s uplatnenou pohľadávkou úspešný len v prípade, ak by splnil svoju povinnosť tvrdenia a na ňu nadväzujúcu dôkaznú povinnosť preukázať všetky relevantné predpoklady takéhoto nároku, vrátane preukázania vzniku škody a jej výšky. Ak žalobca tieto svoje povinnosti nesplnil a dôkazné bremeno neuniesol, okresný súd vecne správne žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

37. Krajský súd zároveň nesúhlasí ani s námietkou žalobcu vo vzťahu k postupu súdu prvej inštancie, ktorý sa s prihliadnutím na záver o nepreukázaní vzniku škody už nezaoberal otázkou príčinnej súvislosti medzi porušením povinností úpadcom II a vzniknutou škodou. Ako už bolo konštatované, na preukázanie nároku na náhradu škody je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých zákonom vyžadovaných podmienok, a teda za situácie, kedy okresný súd vecne správne konštatoval, že vznik škody a jej výška zo strany žalobcu preukázané neboli, bolo nadbytočné zaoberať sa existenciou ďalších predpokladov vzniku nároku na náhradu škody vrátane príčinnej súvislosti medzi tvrdeným porušením povinnosti a vznikom škody.

38. Po vykonaní odvolacieho prieskumu, vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu uzaviera krajský súd, že napadnutý rozsudok okresného súdu je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver, ktorý bol samozrejme limitovaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu, než aby rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, napriek odvolacím námietkam žalobcu potvrdil podľa , . „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. ). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, ; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -30 zo dňa 26.11.2012).

39. V zmysle uvedených zhodnotení bolo preto dôvodné napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa ust. , ako vecne správne rozhodnutie tak v napadnutom výroku II. o zamietnutí žaloby, ako aj v závislom výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania, ktorý výrok nebol odvolaním žalobcu osobitne napadnutý.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. a . V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný. Krajský súd však z obsahu spisového materiálu nezistil vznik trov žalovaného spojených s týmto odvolacím konaním, a preto rozhodol, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.