Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Er/210/2009

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v exekučnej veci oprávneného: BL Finance, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 44 307 683, zastúpený Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti povinnému: T. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX, XXX XX N. R., o vymoženie 619,42 eur s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Dagmar Kováčovou, so sídlom Záhradnícka 46, 821 08 Bratislava, pod č. EX 2655/2019, takto

rozhodol:

I. Exekúcia je neprípustná. II. Exekúcia sa zastavuje. III. Súdnej exekútorke sa nárok na náhradu trov exekúcie nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Martinom Hermanovským sa pod sp. zn. EX 345/09 začalo exekučné konanie, na podklade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie voči povinnému zo dňa 23. 03. 2009 a exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. zo dňa 03. 07. 2006, pre vymoženie pohľadávky vo výške 619,42 eur s príslušenstvom. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia na vykonanie exekúcie č. 5505 017582 zo dňa 21. 05. 2009. Na základe uznesenia zo dňa 30. 07. 2018 došlo k zmene súdneho exekútora a vo veci aktuálne koná súdna exekútorka JUDr. Dagmar Kováčová.

2. Podaním zo dňa 21. 10. 2019 požiadal T. Q., W.. XX. XX. XXXX o zastavenie exekúcie s odôvodnením, že nie je pasívne legitimovanou osobou v exekučnom konaní. V platobnom rozkaze, ktorý je podkladom tejto exekúcie, ako aj v úverovej zmluve a žalobe, ktorá viedla k vydaniu exekučného titulu, figuruje ako žalovaný T. Q.. Rovnaké meno sa uvádza aj v návrhu na vykonanie exekúcie. V rozpore s uvedeným označila súdna exekútorka ako povinného v upovedomení o začatí exekúcie, ako aj v exekučnom príkaze T. Q..

3. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že v exekučnom konaní sa uskutočňuje nútený výkon judikovaného nároku oprávneného a nerozhoduje sa v ňom o dôvodnosti, resp. výške nároku oprávneného, ani o spôsobe vedenia konania, prípadne o doručovaní súdnych rozhodnutí. Tieto otázky boli posudzované a záväzne rozhodnuté v konaní, ktoré predchádzalo exekučnému konaniu. Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26. 06. 2013, č. k. -35, vyplýva, že v konaní vykonávacom, ku ktorému dochádza na základe autoritatívneho a vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu (tzv. exekučného titulu) je predmetom procesnej ochrany od súdu požadovaný a súdom nariadený nútený výkon subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, t. j. práva už judikovaného. Vecou samou je tu nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia (v tejto fáze konania niet priestoru pre činnosť spadajúcu pod fázu základného konania). Materiálnym podkladom exekúcie je samotný exekučný titul. Exekučným titulom je v predmetnej exekúcii vykonateľné rozhodnutie súdu, ktoré priznáva oprávnenému právo na

zaplatenie a zaväzuje povinného k povinnosti zaplatiť oprávnenému pohľadávku spolu s príslušenstvom vrátane trov konania, a to platobný rozkaz sp. zn. zo dňa 03. 07. 2006 vydaný Okresným súdom Liptovský Mikuláš. Platobný rozkaz bol doručený povinnému dňa 06. 07. 2006 na meno T. Q., ktorý si povinný T. Q. prevzal, čo potvrdil i svojím podpisom. Voči platobnému rozkazu sa povinný nebránil a do 15 dní nepodal odpor, na základe čoho platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22. 07. 2006. Oprávnený poukázal na to, že Exekučný poriadok neukladá oprávnenému povinnosť oboznámiť povinného so začatím exekúcie. Oznámenie povinnému zo strany oprávneného pred zablokovaním jeho majetku by mohlo viesť k ukráteniu oprávneného pri nútenom vymožení pohľadávky. V tomto štádiu konania súd už nie je oprávnený zaoberať sa meritom veci a akýmkoľvek spôsobom meniť právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie, ako aj nie je oprávnený preskúmavať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie. Ďalej oprávnený odkázal na uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 27. 11. 2014 (bez uvedenia spisovej značky), z ktorého vyplýva, že exekučný súd má povinnosť v námietkovom konaní preskúmavať iba dôvody taxatívne vymedzené v ustanovení § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, teda preskúmavať, či po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo bránili jeho vymáhateľnosti, alebo či sú v danom prípade iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Oprávnený uvádzal, že súd nemôže v exekučnom konaní prihliadať na argumenty a revidovať iné rozhodnutie súdu, inak by sa porušil princíp právnej istoty. Mal za to, že exekučné konanie bolo vzhľadom na predložené doklady začaté oprávnene a vedená exekúcia je oprávnená a zákonná. Oprávnený a povinný T. Q. ako pasívne legitimovaný uzatvorili Zmluvu o revolvingovom úvere č. 1001861800 zo dňa 29. 06. 2004, ktorú podpísal povinný podpisom Q.. Zo zmluvy o úvere, ktorá bola súčasťou žaloby, vyplýva označenie povinného ako Q. T., trvalý pobyt W. XXX, XXX XX N. R., rodné číslo XXXXXX/XXXX a číslo OP: L., s podpisom povinného uvedeného v zmluve ako Q.. Oprávnený uviedol, že rodné číslo a číslo OP má vážnosť identifikátora preukazujúceho totožnosť osoby. Oprávnený poskytol finančné prostriedky povinnému, pričom povinný do podania žaloby zaplatil oprávnenému 5 splátok a na opätovné výzvy nereagoval. Úhradou časti splátok uznal nielen prejav svojej vôle uzatvoriť zmluvu, ale i svoj dlh voči oprávnenému, čo bolo preukázané i v žalobe. Oprávnený síce podal žalobu na priezvisko Q. ako vyplýva zo zmluvy, ale podpísaným na zmluve o úvere je povinný Q. s rodným číslom XXXXXX/XXXX, preukazujúcim osobu povinného T. Q.. Svoje tvrdenia oprávnený opieral aj o znenie lustrácie v registri obyvateľov, kde pod predmetným rodným číslom je vedený povinný T. Q. s trvalým pobytom W. G. XX/XXX, N. R.. Na základe dôkazov predložených oprávneným v základnom konaní mal Okresný súd Liptovský Mikuláš skutočnosti tvrdené oprávneným za preukázané, pasívne legitimoval osobu povinného rodným číslom ako nezameniteľným identifikačným znakom s osobou odlišnou od povinného a vydal platobný rozkaz sp. zn. zo dňa 03. 07. 2006, voči ktorému povinný nepodal odpor. Oprávnený vyjadril názor, že okresný súd mal v identifikačných údajoch povinného (rodného čísla, čísla OP a trvalého pobytu) za preukázané, že ide o osobu povinného T. Q. a oprávnenému poskytol ochranu jeho ohrozeného alebo porušeného práva. V zmysle zmluvy, súhlasu s uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere, podanej žaloby, vydaného platobného rozkazu zo dňa 03. 07. 2006, návrhu na vykonanie exekúcie, žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vydaného poverenia pre súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského, je rodné číslo totožné vo všetkých listinných dokumentoch a preukazuje totožnosť osoby T. Q.. Povinný sa pri uzatváraní a podpise zmluvy preukázal platným občianskym preukazom. Z tohto dôvodu oprávnený uvádzal, že v zaslaných dokumentoch došlo k chybe v písaní v priezvisku povinného, pričom všetky identifikačné znaky nasvedčujú skutočnosti, že osobou povinnou je T. Q. a nie iná osoba. Nie je dôvod na pochybnosť, aby zmluvu mohla uzavrieť a podpísať tretia osoba, t. j. osoba odlišná od osoby povinného a naďalej mal za to, že povinný svojím podpisom v znení Q. prejavil vôľu uzatvoriť zmluvu o úvere. Bolo by v rozpore s právnou istotou oprávneného, ak by na základe chyby v písaní priezviska s identifikačnými údajmi a podpisom povinného nemal byť T. Q. povinný a zodpovedný za prejav svojej vôle a obohatenie sa na úkor oprávneného. Zdôraznil, že platobný rozkaz bol doručený povinnému dňa 06. 07. 2006 a svojím podpisom potvrdil prevzatie tejto písomnosti, hoci doručenka bola vedená na meno a priezvisko T. Q., nar. XXXX, adresa W. XXX, XXX XX N. R.. Už v čase súdneho konania sa mohol povinný brániť odporom proti platobnému rozkazu a poukázať na neexistenciu pasívnej legitimácie tak, ako túto skutočnosť uvádza v exekučnom konaní. Tiež uviedol, že Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 03. 07. 2009, vydané súdnym exekútorom JUDr. Hermanovským, bolo doručené povinnému dňa 15. 07. 2009 a svojím podpisom potvrdil prevzatie tejto písomnosti, hoci doručenka bola vedená na meno a priezvisko T. Q., adresa W. XXX, XXX XX N. R.. Povinný mohol odmietnuť prevzatie písomnosti, resp. následne sa brániť v 14-dňovej lehote podaním námietok proti exekúcii. Ďalej oprávnený uvádzal, že exekučný príkaz a príkaz na úhradu trov exekúcie zo dňa 13. 01. 2010 boli doručené povinnému dňa 02. 02. 2010 a svojim podpisom potvrdil prevzatie tejto písomnosti, pričom doručenka bola opätovne vedená na meno

a priezvisko T. Q., adresa W. XXX, XXX XX N. R.. Aj tu mohol povinný odmietnuť prevzatie písomnosti od súdneho exekútora. Rovnako aj Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy zo dňa 20. 08. 2019 boli doručené povinnému dňa 27. 08. 2019 na meno T. Q., nar. XXXX, adresa W. XXX, XXX XX N. R., pričom prevzatie písomnosti povinný potvrdil svojím podpisom. Je zrejmé, že sám povinný preberá písomnosti na priezvisko Q., ale i na priezvisko Q., a teda podpismi na doručenkách vyjadril vôľu, že je osobou povinnou a nezameniteľnou s inou osobou. Oprávnený nesúhlasil s návrhom povinného v celom rozsahu, mal za to, že tento je nedôvodný, keďže povinný zmluvu o úvere podpísal ako T. Q. s označením rodného čísla a s adresou W. XXX, XXX XX N. R. a tieto skutočnosti boli preukázané v základnom konaní pred okresným súdom, ktorý vydal exekučný titul. Zároveň povinný do podania žaloby čiastočne uhradil svoj záväzok, čím vyjadril akceptáciu existencie svojho dlhu.

4. Z obsahu spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. , mal súd preukázané, že žalobca, spoločnosť GE Money Multiservis, k.s., sa domáhala proti žalovanému T. Q., bytom W. XXX, XXX XX N. R., rodné číslo XXXXXX/XXXX, zaplatenia sumy 18.660,60 Sk s príslušenstvom. Žalobný návrh bol uplatňovaný na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 1001861800 zo dňa 29. 06. 2004. V listinách, ktoré boli pripojené k žalobe, figuruje ako žalovaný T. Q., bytom W. XXX, XXX XX N. R., rodné číslo XXXXXX/XXXX a číslo OP: L.. V danom konaní Okresný súd Liptovský Mikuláš vydal platobný rozkaz sp. zn. zo dňa 03. 07. 2006 smerujúci voči spomínanému T. Q., ktorý je takto označený aj v doručenke o doručovaní platobného rozkazu. Na doručenke sa uvádza nečitateľný podpis.

5. Z obsahu návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že tento bol podaný voči T. Q., bytom W. XXX, XXX XX N. R., rodné číslo XXXXXX/XXXX.

6. Okresný súd Liptovský Mikuláš vydal dňa 21. 05. 2009 poverenie na vykonanie exekúcie s tým, že ako povinný bol označený T. Q., rodné číslo XXXXXX/XXXX.

7. Z listín, ktoré pripojil oprávnený k svojmu vyjadreniu, vyplýva, že pôvodný súdny exekútor JUDr. Martin Hermanovský vykonával úkony exekučnej činnosti voči T. Q..

8. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že zmene exekútora súdna exekútorka JUDr. Dagmar Kováčová označovala povinného ako T. Q. s nezmenenou adresou a rodným číslom.

9. Z údajov Registra obyvateľov vyplýva, že osoba povinného neexistuje.

10. Exekučný súd považuje za potrebné prisvedčiť argumentom oprávneného, že v exekučnom konaní nemá súd oprávnenie revidovať postup v základnom konaní, ibaže by tu boli zistené osobitné dôvody predvídané Exekučným poriadkom. V exekučnom konaní nemožno skúmať vecnú správnosť rozhodnutia súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Bráni tomu materiálna právoplatnosť exekučného titulu znamenajúca jeho záväznosť pre účastníkov konania a v tomto rozsahu aj pre všetky štátne orgány, a tiež jeho nezmeniteľnosť, ktorá sa prejavuje ako prekážka brániaca novému prejednaniu veci. Dôsledkom tejto vlastnosti vykonávaného rozhodnutia je nemožnosť preskúmavania jeho vecnej správnosti v exekučnom konaní (viď tiež rozsudok najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. júna 2003 sp. zn. ). Exekučný súd preto nie je oprávnený zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal (viď tiež ).

11. Z uvedeného vyplýva, že v exekučnom konaní je súd viazaný skutočnosťami obsiahnutými v rozhodnutí, ktoré má byť podkladom na vykonanie exekúcie. Akékoľvek korekcie takého rozhodnutia sú prípustné len presne stanoveným procesným postupom. Nie je preto akceptovateľné, aby súd či súdny exekútor vykonali opravy exekučného titulu neformálnym postupom (aj keď má ísť len o preklep). Navyše oprava chýb exekučného titulu môže byť uskutočnená, len ak došlo ku chybe v postupe súdu, nie ku chybe pri vyhotovení zmluvy, či následného žalobného návrhu; súd nemôže postupom podľa odstraňovať nedostatky podaní strán sporu, ktoré zapríčinili nesprávnosť rozsudku (napr. R 37/1969, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , či rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ).

12. V predmetnej veci došlo ku chybe už v procese kontraktácie medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, ktorá okolnosť znamenala nesprávne označenie priezviska povinného

(namiesto správneho Q., sa vo všetkých relevantným listinách uvádza meno Q.). Ide pritom o identifikátor účastníka konania, ktorý súd nemôže opraviť neformálnym postupom. Priezvisko fyzickej osoby je jedným z údajov, ktorý ju odlišuje od iných fyzických osôb a pokiaľ došlo pri vyhotovení zmluvy, na základe ktorej bol následne vydaný exekučný titul, ku chybe, túto chybu nebolo možné opomenúť pri posudzovaní procesných podmienok aktuálneho konania. Z uvedeného dôvodu nemožno súhlasiť s argumentáciou oprávneného o revidovaní iného rozhodnutia súdu, pretože v aktuálnom konaní bol súd povinný skúmať, či osoba, ktorá má byť účastníkom konania vôbec existuje.

13. Z exekučného titulu vyplýva, že povinným v aktuálnom konaní mal byť T. Q. a pokiaľ takáto osoba v zmysle údajov Registra obyvateľov neexistuje, potom nemal súd inú možnosť, ako exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju v zmysle § § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017.

14. Uvedený záver neznamenal revíziu právoplatného rozhodnutia ani posudzovanie procesného postupu súdu v základnom konaní. Okrem toho v základnom konaní ani v exekučnom konaní nemohol súd porušiť žiadne práva oprávneného, ktorý sám zodpovedá za spôsob, akým realizuje svoje práva a pokiaľ došlo ku chybe na jeho strane, nie je prípustné v tomto smere prenášať zodpovednosť na súd. Na tomto mieste súd zároveň pripomína, že identifikácia účastníka v žalobe bola v čase vydania exekučného titulu určovaná výlučne menom, priezviskom a bydliskom, ako základnými údajmi na stotožnenie fyzickej osoby ( v znení účinnom k 03. 07. 2006).

15. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie postupoval súd podľa § 243j Exekučného poriadku, podľa ktorého v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017. V posudzovanej veci došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu neexistencie osoby, voči ktorej boli vykonávané úkony exekučnej činnosti. Súdna exekútorka nemala podľa názoru súdu oprávnenie vykonať neformálnu zmenu priezviska osoby, voči ktorej smeruje exekúcia. Pokiaľ tak učinila, zároveň neoznámila súdu rozpory v označení povinného a vykonávala procesné úkony voči inej osobe, ako tej, ktorá je uvedená v exekučnom titule, nemožno jej priznať náhradu trov exekúcie.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.