Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Cb-15-2024.pdf
PDF · 204.23 KB
Case nature
Subarea
36Cb/15/2024
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v spore žalobcu IZOLING, spol. s r.o. so sídlom Malé Chlievany 72, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO 36 303 542, zast. Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o. so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO 47 232 471 proti žalovanému Izoling Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 1072/14, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO 54 309 034, o vypratanie nehnuteľností a iné, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 31.01.2024 sa v celom rozsahu z a m i e t a .
odôvodnenie:
1.1.1. Žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. A. B., a to pozemky reg. „C“ parc. č. 178/4 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 420 m2, parc. č. 179 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 412 m2, parc. č. 180 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1522 m2, parc. č. 181/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 102 m2, parc. č. 181/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 116 m2, parc. č. 182 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 331 m2, parc. č. 183 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 344 m2, parc. č. 188/3 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 48 m2, parc. č. 188/5 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 460 m2, parc. č. 189/15 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2689 m2; stavbu súp. č. 72 (dom), ktorá nie je zapísaná v katastri nehnuteľnosti a je postavená na pozemku reg. „C“ parc. č. 182; stavbu bez súpisného čísla (sklad veľký/výrobná hala), ktorá je postavená na pozemkoch registra „C“ parc. č. 189/15 a parc. č. 188/3 a stavbu bez súpisného čísla (sýpka), ktorá je postavená na pozemku registra „C“ parc. č. 181/1.
1.1.2. Zároveň sa žalobca v žalobe domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom žalobcu, a to a) nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX, k.ú. A. B., a to pozemky reg. „C“ parc. č. 178/4 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 420 m2, parc. č. 179 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 412 m2, parc. č. 180 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1522 m2, parc. č. 181/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 102 m2, parc. č. 181/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 116 m2, parc. č. 182 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 331 m2, parc. č. 183 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 344 m2, parc. č. 188/3 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 48 m2, parc. č. 188/5 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 460 m2, parc. č. 189/15 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2689 m2; stavbu súp. č. 72 (dom), ktorá nie je zapísaná v katastri nehnuteľnosti a je postavená na pozemku reg. „C“ parc. č. 182; stavbu bez súpisného čísla (sklad veľký/výrobná hala), ktorá je postavená na pozemkoch registra „C“ parc. č. 189/15 a parc. č. 188/3; stavbu bez súpisného čísla (sýpka), ktorá je postavená na pozemku registra „C“ parc. č. 181/1; a stavbu bez súpisného čísla (sklad malý), ktorá je postavená na pozemkoch reg. „C“ parc. č. 180, parc. č. 179 a parc. č. 178/4;
b) motorovými vozidlami: Peugeot Boxer, VIN: C., evidenčné číslo D. XXXXX; Škoda Roomster, VIN: E., evidenčné číslo D. XXXXX; Peugeot Boxer Bus, VIN: F., evidenčné číslo D. XXXXX; Škoda Superb, VIN: E., evidenčné číslo D. XXXXX; c) náradím, strojmi a strojovými zariadeniami: dieročka plechu 1000; dieročka plechu 300 pneumatická; dierovačka elektrická; kruhové nožnice; sada lešenia; navarovací agregát – trne; navarovací agregát – trne; odvíjacie valce; odvíjacie valce; odvíjacie zariadenie; odvíjacie zariadenie; odvíjacie zariadenie; odvíjacie zariadenie; odvíjacie zariadenie; ohýbačka plechu ľahká, 1000 – poškodená; ohýbačka plechu ľahká, 2000; ohýbačka plechu ľahká, 2000 – poškodená; ohýbačka plechu ľahká, 3000; ohýbačka plechu ľahká, 2000; paletizačný vozík 1000 kg; paletizačný vozík 3000 kg; plazma pracovisko; polica na tabuľový plech; signočka elekt. 220 V, Červený Kostelec; signočka elekt. 380 V; signočka elekt. 380 V; signočka elekt. 380 V, Červený Kostelec; signočka elekt. 380 V, Červený Kostelec; signočka ručná; signočka ručná, Červený Kostelec; stojanová vŕtačka; tabuľové nožnice robené; tabuľové nožnice robené; vysokozdvižný vozík diesel; zakružovačka elektrická 1000; zakružovačka ručná 1000, d=60; zakružovačka ručná 1000, d=60; zakružovačka ručná 1000, d=80; zvárací agregát Fronius; zvárací agregát Fronius.
1.1.3. Žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal tiež zaplatenia sumy 132 346,76 € s 12,75% ročným úrokom z omeškania od druhého dňa, nasledujúceho po dni, kedy bola žaloba Okresným súdom Trenčín doručená žalovanému, až do zaplatenia a náhrady trov konania.
1.2. V žalobe žalobca uviedol, že užívanie vecí, špecifikovaných v žalobe, považuje za neoprávnené, najmä pre absenciu akéhokoľvek platného právneho titulu, napr. nájomnej zmluvy. Nájomná zmluva na užívanie majetku žalobcu neexistuje. Žalovaný užíva majetok žalobcu bez platného právneho titulu, obohacuje sa tým na úkor žalobcu, ktorému neposkytuje za užívanie jeho majetku žiadne protiplnenie. Žalobca je obchodnou spoločnosťou s dvomi spoločníkmi - G. A. a G. H. st.. Konateľmi žalobcu sú G. A. a G. H. ml. G. H. st. je otcom G. H. ml.. Ide teda o blízke osoby v zmysle § 116 Obč. zák.. Žalobca sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá najmä realizáciou tepelných a chladových izolácií. G. A. sa od februára 2020 z dôvodu vážnych zdravotných problémov nemohol podieľať na manažérskom vedení žalobcu. Počas dlhodobej pracovnej neschopnosti G. A. sa o vedenie firmy staral G. H. ml.. G. H. ml. však bol (a stále je) „iba“ konateľom žalobcu, ktorý nemá nárok na podiel zo zisku ako spoločníci žalobcu. G. H. ml. si založil vlastnú spoločnosť – žalovaného, kde je jediným spoločníkom a prokuristom. Jeho otec, G. H. st. je konateľom žalovaného. Žalovaný má de facto nielen podobné obchodné meno, ale aj predmet podnikania ako žalobca. Ide o priameho konkurenta žalobcu na relevantnom trhu, ktorý vyrástol na nemorálnom konaní H. v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku, ktoré spočíva v (i) nekalosúťažnom konaní; (ii) porušení zákazu konkurencie G. H. ml., ktorý sa po založení žalobcu stal jeho konateľom; (iii) porušení zásady lojality G. H. st., ktorý sa stal „formálne“ konateľom žalovaného, po tom, čo bol G. H. ml. upozornený na porušovanie zákazu konkurencie zo strany G. A.. H. zneužili nepriaznivý zdravotný stav G. A. a v čase jeho pracovnej indispozície presunuli zákazníkov a zákazky žalobcu na ich novú spoločnosť – žalovaného. V praxi sa to dialo napr. tak, že objednávka zákazníka bola adresovaná žalobcovi a realizácia a fakturácia objednávky bola vykonaná žalovaným. Nešlo pritom o ojedinelý prípad, kedy si zákazníci objednávali služby a dodanie tovaru u žalobcu, no žalobca za poskytnutie služieb a dodanie tovaru nefakturoval žiadnu odplatu. Preto je evidentné, že tak musel urobiť jedine žalovaný. V komunikácii so zákazníkmi G. H. ml. používal zo začiatku e-mailovú adresu žalobcu - I., čo zákazníkom prirodzene evokovalo, že komunikujú so žalobcom, ktorého poznajú. Fakturácia však už neprebiehala cez žalobcu, ale cez žalovaného. Opísaný nekalosúťažný spôsob konania žalovaného výslovne potvrdzuje spoločnosť Železiarne Podbrezová, a.s. vo svojom vyhlásení, ktoré žalobca priložil k žalobe. Ďalším dôkazom o pohnútkach G. H. ml. a zneužitia nepriaznivého zdravotného stavu G. A. je aj uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru SR v Bánovciach nad Bebravou, podľa ktorého G. H. ml. vypovedal nasledovné: „Od mesiaca marec 2022 sa G. H. ml. prestal starať o túto spoločnosť (pozn. žalobcu), a to z dôvodu, že už sa ďalej odmietal deliť s inými o zisky, nakoľko aktívne spoločnosť viedol iba on, a preto si založil svoju novú spoločnosť Izoling Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 1072/14, Bánovce nad Bebravou, IČO 54 309 034, ktorej je prokurista, majiteľa spoločnosti spravil svojho otca.“ Ide o opovrhnutia hodné konanie motivované chamtivosťou, ktorej cieľom a následkom má byť faktická likvidácia žalobcu a vystavenie spoločníka žalobcu G. A. rapídnemu zníženiu životnej úrovne. G. A. zasvätil prakticky celý svoj produktívny život podnikaniu prostredníctvom žalobcu. Vybudoval sieť obchodných partnerov na úzko špecializovanom trhu, pričom konal vždy v záujme žalobcu a oboch jeho spoločníkov. Zdá sa však, že prospech z celoživotnej poctivej práce G. A. prostredníctvom žalobcu chcú mať iba H.
a žalovaný, ktorí neférovým a nezákonným spôsobom parazitujú na majetku žalobcu, za ktorý mu neposkytujú žiadnu protihodnotu a bránia mu v užívaní vlastného majetku. Podnikateľská činnosť žalobcu sa preto dostala do úplného útlmu a v súčasnosti žalobca nevykonáva žiadnu činnosť. Naproti tomu sa žalovanému v podnikaní darí. Niet sa však čomu čudovať, keď svoje podnikanie vykonáva v areáli žalobcu v Malých Chlievanoch. Využíva pri tom bez akéhokoľvek protiplnenia majetok žalobcu, t.j. budovy, stroje, automobily, náradie žalobcu. Žalovaný využíva majetok žalobcu bez akéhokoľvek právneho titulu. Žalovaný v minulosti na rokovaniach s G. A. tvrdil, že na majetok žalobcu má uzavretú nájomnú zmluvu s dohodnutou výškou nájomného 50,- € mesačne. S ohľadom na hodnotu majetku žalobcu je nutné takúto sumu nájomného považovať za fiktívnu a doslova smiešnu. Žalobca však nedisponuje žiadnou nájomnou zmluvou so žalovaným. Napriek tomu však žalobca vystavil žalovanému faktúry za tzv. nájom majetku žalobcu v sume 50,- € mesačne, ktorú na vzájomných rokovaniach uvádzal ako výšku nájomného žalovaný. Za obdobie od 01.01.2022 do 30.06.2023 uhradil žalovaný štyri z piatich vystavených faktúr ako tzv. nájomné – poslednú za obdobie od 01.01.2023 do 31.03.2023 už žalovaný neuhradil. Žalovaný však neuhradil ani jednu z faktúr vystavených za úhradu nákladov spojených s užívaním majetku žalobcu. Z e-mailu právneho zástupcu žalovaného vyplýva, že výška nájmu a spôsob jeho určenia neboli dohodou žalobcu a žalovaného určené ani v auguste 2022. Žalobca tvrdil, že ak by v čase napísania e-mailu právneho zástupcu žalovaného nejaká nájomná zmluva medzi žalobcom a žalovaným existovala, nepísal by právny zástupca žalovaného o tom, ako G. A. oznámia spôsob určenia a výšku nájomného. Tieto údaje by totiž museli byť v čase písania tohto e-mailu známe, keďže ide o podstatnú náležitosť nájomnej zmluvy. Žiadna nájomná zmluva medzi žalobcom a žalovaným sa nenachádza ani v účtovníctve žalobcu, ktoré má žalobca k dispozícii. Žalobca má prístup k účtovníctvu až od 01.07.2022. Žalobca však nemá žiadny prístup k účtovníctvu do 31.12.2021. Úplnosť a správnosť účtovníctva sprístupneného žalobcovi za obdobie 01.01. – 30.06.2022 nedokáže žalobca overiť. Žalovaný bezodplatne užíva majetok žalobcu od 01.04.2023. Bezodplatným užívaním majetku žalobcu žalovaným dochádza k neoprávnenému zásahu žalovaného do vlastníckeho práva žalobcu a bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu. A nielen to. Užívaním majetku žalobcu žalovaným dochádza k jeho opotrebeniu a znehodnocovaniu. Konaním žalovaného sú zároveň poškodzované práva žalobcu a jeho spoločníkov na podiel na zisku. O skutočnosti, že podnikateľská činnosť žalobcu sa dostala do úplného útlmu svedčí aj zoznam vydaných faktúr žalobcu za rok 2022. Z číselného označenia faktúr a ich adresáta je zrejmé, že adresátom bol v podstate iba žalovaný, ktorému boli vystavené faktúry č. 2022/002 – 007 a č. 2022/009, pričom predmetom faktúr bolo tzv. nájomné a refakturácia nákladov na energie. Keďže žalobca nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť a nemá ani príjem z prenájmu svojho majetku, nemôže dosiahnuť žiadny zisk. Spoločníci žalobcu si preto nemôžu ani žiadny zisk rozdeliť, čím dochádza k porušovaniu ich práv na úkor žalovaného. Absencia nájomnej zmluvy spočíva v nasledovných dôvodoch: (i) nedostatku písomnej formy nájomnej zmluvy; (ii) neurčitosti. Žalovaný pre svoju podnikateľskú činnosť využíva okrem hnuteľných vecí (stroje, autá) aj nebytové priestory žalobcu, ktoré sa nachádzajú v areáli žalobcu v k. ú. A. B., a to (i) stavbu so súpisným číslom XX (dom); (ii) stavbu bez súpisného čísla (sklad veľký / výrobná hala); (iii) stavbu bez súpisného čísla (sýpka). Žalobca v súčasnosti nedisponuje prístupom ku kompletnej stavebnej dokumentácii, týkajúcej sa nehnuteľností, nakoľko tento prístup je mu zo strany žalovaného obmedzený s odvolaním sa na prenájom priestorov. Žalobca preto, nie z vlastnej viny, nemôže ako dôkaz predložiť dôkazy k vyššie uvedeným stavbám na potvrdenie skutočnosti, že sa jedná o nebytové priestory. Žalobca preto žiadal súd, aby uvedené dôkazy zabezpečil prostredníctvom žalovaného alebo prostredníctvom príslušného stavebného úradu. Žalobca tvrdil, že vyššie uvedené nehnuteľnosti žalobcu sú nebytové priestory, a preto sa na ich prenájom musí vzťahovať zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov. Nebytovými priestormi sa podľa zákona o nájme NP rozumejú: (i) nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu; (ii) byty, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely. Podľa § 3 ods. 2 zákona o nájme NP platí, že nájomná zmluva na nebytové priestory musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Zákon teda stanovuje písomnú formu nájomnej zmluvy, ktorej predmetom sú nebytové priestory. V našom prípade však podmienka písomnej formy nájomnej zmluvy nie je splnená. Žalobca trval na tom, že neexistuje žiadna písomná nájomná zmluva, ktorá by umožňovala žalovanému užívať nehnuteľnosti a ostatný majetok žalobcu. Žalovaný doteraz nielen že neuviedol žalobcovi výšku nájmu a spôsob jeho výpočtu, ale ani mu nepredložil písomné vyhotovenie nájomnej zmluvy. Nehnuteľnosti, ktoré žalovaný neoprávnene užíva, sú nebytovými priestormi a pozemkami. Podľa § 40 ods. 1 Obč. zák. platí, že ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo
dohoda účastníkov, je neplatný. Právne predpisy stanovujú pre nájom nebytových priestorov obligatórne písomnú formu nájomnej zmluvy. Ak nie je dodržaná písomná forma nájomnej zmluvy, je takáto nájomná zmluva neplatná. Ide o absolútnu neplatnosť, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Vystavené faktúry a zaplatené nájomné nemôžu konvalidovať absolútnu neplatnosť právneho úkonu pre nedostatok formy. Je zrejmé, že žalovaný využíva na svoje podnikanie nebytové priestory, ktoré sú súčasťou majetku žalobcu. Nájomná zmluva tak musela byť uzavretá v písomnej forme. Žalovaný preto nemôže vyvodzovať platnosť nájomnej zmluvy zo správania sa žalobcu, ktorý vystavil faktúry za tzv. nájom a správania sa žalovaného, ktorý niektoré vystavené faktúry za tzv. nájom uhradil. Nedodržanie formy právneho úkonu spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. V prípade nedodržania zákonom ustanovenej písomnej formy alebo jej sprísnenej písomnej formy ide o absolútnu neplatnosť. Z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že nedostatok predpísanej formy nemožno nahrádzať neformálnym, prípadne konkludentným prejavom vôle. „V případech, kdy zákon stanoví pro uzavření smlouvy písemnou formu, nelze takovou smlouvu zrušit ústně, popř. konkludentním projevem, ale jen v písemné formě; to platí i podle úpravy obsažené v obchodním zákoníku.“ Je preto vylúčené, aby nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy bol konvalidovaný správaním žalobcu a žalovaného spočívajúceho vo vystavení a úhrade faktúr za nájom. Z § 3 ods. 2 zákona o nájme NP vyplývajú popri formálnych náležitostiach nájomnej zmluvy aj obsahové náležitosti. Ide o predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného, spôsob jeho platenia a stanovenie doby nájmu, ak nejde o nájom na dobu neurčitú. Žalobca tvrdil, že v tomto prípade popri nedodržaní písomnej formy nájomnej zmluvy nie sú dodržané ani jej obsahové náležitosti stanovené zákonom. To platí aj pre prípad, ak by súd dospel k záveru, že písomná forma nájomnej zmluvy sa nevyžaduje. Nie je zrejmé, čo tvorí predmet nájomnej zmluvy, od ktorej odvodzuje žalovaný právo užívania nehnuteľností žalobcu. Medzi stranami sporu nebolo od počiatku ustálené, ktoré priestory užíva žalovaný. Z odbornej literatúry ako aj rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít 21F22 vyplýva, že „ak ide o právny úkon, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma, musí byť určitosť prejavu vôle (§ 37 ods. 1 OZ) daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Nestačí, že účastníkovi (účastníkom) právneho vzťahu je jasné, čo je predmetom zmluvy, ak to nie je poznateľné z jej textu. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a taký prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u osôb, ktoré nie sú účastníkmi daného zmluvného vzťahu. Prvým dôkazom o neurčitosti nájmu je komunikácia právnych zástupcov G. A. a žalovaného. Z tejto komunikácie je nepochybné, že G. A. ako konateľ žalobcu žiadal žalovaného o vyhotovenie kľúčov do nebytových priestorov, v ktorých boli žalobcom vymenené zámky. Zo správania G. A. je teda možné dospieť k záveru, že nepovažoval tieto nebytové priestory za prenajaté a dožadoval sa prístupu k nim. Právny zástupca žalovaného vo svojom e-maile uviedol, že priestory výrobnej haly a jednej kancelárie sú predmetom nájmu. Je teda zrejmé, že medzi stranami bolo ešte v auguste 2022 sporné, či vôbec nejaký nájom existuje a čo je jeho predmetom. Druhým dôkazom o neurčitosti nájmu je výpoveď G. H. A.. pred vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou, ktorý prešetroval podnet G. A. v súvislosti so zmiznutím skladových zásob žalobcu. Podľa uznesenia J. H. D. G. H. ml. vo svojej výpovedi uviedol: „Spoločnosť (pozn. žalovaný) vykonáva činnosť v Malých Chlievanoch v priestoroch a areáli spoločnosti Izoling, spol., pričom v tomto prípade existuje nájomná zmluva, a teda podniká v týchto priestoroch na základe nájomnej zmluvy, kde každý mesiac hradí nájomné. Pozemky aj budovy sú vo vlastníctve spoločnosti Izoling, spol. ktorej je majiteľom p. A. a môj otec v 1/1 a on vykonáva činnosť jeho novovzniknutej spoločnosti na polovici pozemkov a majetku svojho otca.“ Ide o zavádzajúce a nezmyselné vyhlásenie G. H. ml., že žalovaný vykonáva podnikateľskú činnosť iba na polovici pozemkov a majetku, ktorá patrí jeho otcovi G. H. st.. G. H. st. nevlastní žiadnu polovicu majetku žalobcu, ktorú by mohol žalovaný alebo G. H. ml. užívať bez právneho titulu od žalobcu. Majetok žalobcu je vo vlastníctve žalobcu v podiele 1/1. Obchodné spoločnosti, ako samostatné právnické osoby, majú svoj vlastný majetok odlišný od majetku svojich spoločníkov a s týmto svojím majetkom podnikajú a hospodária. Definičným znakom právnických osôb je totiž, okrem iného, ich majetková samostatnosť, výrazom ktorej je jednak to, že sú vlastníkmi svojho majetku a jednak len vo vzťahu k tomuto majetku nesú samostatnú majetkovú zodpovednosť v právnych vzťahoch, do ktorých vstupujú. Spoločníci obchodných spoločností teda nie sú podielovými spoluvlastníkmi majetku obchodnej spoločnosti. Ich vzťah k majetku obchodnej spoločnosti je vymedzený súborom práv spoločníka. Je preto nemysliteľné, aby G. H. ml. odvodzoval oprávnenie žalovaného užívať časť majetku žalobcu údajným vlastníctvom jeho otca. Medzi G. A. a G. H. st. ako spoločníkmi žalobcu neexistuje žiadna dohoda, ktorá by čo i len teoreticky upravovala nakladanie s majetkom žalobcu výlučne jednotlivými spoločníkmi. Táto právna konštrukcia G. H. ml. sa okrem toho priamo vylučuje s jeho tvrdením, že žalovaný užíva majetok žalobcu na základe nájomnej zmluvy. Aký zmysel by dávalo žalovanému uzatvárať nájomnú zmluvu so žalobcom, ak ju podľa tvrdení G. H. ml. mal
uzavrieť s G. H. st. (ako domnelým vlastníkom časti nehnuteľností žalobcu). Samozrejme, že G. H. K. nie je žiadnym vlastníkom žiadnej časti majetku žalobcu, a preto by ani len teoreticky nemohol uzavrieť žiadnu nájomnú zmluvu so žalovaným alebo mu udeliť iný právny titul na užívanie majetku žalobcu. Ak však už G. H. ml. vo výpovedi na polícii tvrdil, že majetok žalobcu užíva na základe nájomnej zmluvy a že za užívanie aj pravidelne platí nájomné, žalobca navrhol, aby súd zabezpečil dôkaz vyžiadaním si spisu vedeného na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou, ktorý by teoreticky mohol obsahovať aj domnelú nájomnú zmluvu. Žalobca bol však presvedčený, že G. H. ml. svoju výpoveď na polícii v časti týkajúcej sa nájmu majetku žalobcu nepodložil žiadnymi dôkazmi, nakoľko žiadna písomná nájomná zmluva v tom čase ani neexistovala (a ani v súčasnosti neexistuje). Nie je zrejmé, čo by malo byť účelom nájmu. Žalobcovi je síce zrejmé, že žalovaný užíva majetok žalobcu na účely podnikania, nie je mu však jasné, či ide o jediný účel nájmu alebo existuje ešte aj iný účel užívania nebytových priestorov a ostatného majetku žalobcu. Keďže nájomná zmluva nie je zachytená v písomnej forme, nie je zrejmé ani to, aká mala byť výška nájmu, jeho splatnosť a spôsob platenia. G. H. ml. informoval G. A. o tom, že výška nájmu za užívanie majetku žalobcu je 50,- € mesačne. Výška nájmu však bola zjavne sporná a G. A. na osobných stretnutiach s H. namietaná. Podľa e-mailu právneho zástupcu žalovaného z 12.08.2022 mal žalovaný oznámiť G. A. výšku nájmu a spôsob jeho výpočtu do termínu podania daňového priznania na DPH za júl 2022 (t.j. do 25.08.2022). Nestalo sa tak doteraz. Je evidentné, že výška nájmu a spôsob jeho vypočítania neboli stanovené ani v auguste 2022. Preto nemohla vzniknúť ani dohoda o nájomnej zmluve, nakoľko neexistovala ani dohoda o jednej z podstatných náležitostí nájomnej zmluvy. Žalobca nemá informáciu, či žalovaný užíva jeho nebytové priestory na dobu určitú alebo na dobu neurčitú. V prípade, ak by žalovaný užíval nebytové priestory žalobcu na dobu určitú, musela by byť doba nájmu ohraničená v nájomnej zmluve. Žalovaný neoprávnene užíva majetok žalobcu od 01.01.2022, za čo navyše žalobcovi neposkytuje od 01.04.2023 žiadne protiplnenie. Na strane žalovaného tak na úkor žalobcu vzniká bezdôvodné obohatenie. Podľa § 451 Obč. zák. platí, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Nakoľko žalovaný doteraz užíva majetok žalobcu bez platného právneho titulu, má za toto obdobie žalobca nárok na vydanie bezdôvodne získaného majetkového prospechu zo strany žalovaného. Na podporu svojich nárokov žalobca poukazoval aj na závery konštantnej judikatúry súdov. Užívanie cudzej veci bez existencie platného právneho vzťahu medzi dotknutými osobami je typickým príkladom, kedy dochádza k plneniu bez právneho dôvodu: „Typickým příkladem plnění bez právního důvodu je užívání cizího majetku bez nájemní smlouvy nebo bez jiného právního titulu opravňujícího k užívání majetku. V tomto případě vzniká osobě, která vykonává užívací právo, majetkový prospěch, aniž by se její majetek zmenšil o prostředky vynaložené v souvislosti s právním vztahem, který zakládá užívací právo.“ Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 8/2009 sa forma a výška bezdôvodného obohatenia v danom prípade určí nasledovne: „Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, rozsah ktorého plnenia je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie (prenajatej) veci. Obvyklé nájomné je nájomným tržným.“ Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v peňažnej forme, ktorého výšku si žalobca v súlade s bežnou praxou súdov určil na základe obvyklej výšky nájomného v danom mieste a čase. Trhové nájomné majetku žalobcu užívaného žalovaným bolo určené odborným vyjadrením znalca. S poukazom na uvedené tak žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie neoprávneného užívania od 01.01.2022 do dňa podania žaloby, a to v celkovej výške 132 346,76 €. Okrem toho, v prípade ak zo strany žalovaného dôjde k vzniku omeškania so zaplatením dlžnej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia, žalobca si žalobou uplatnil popri istine aj príslušenstvo v podobe úrokov z omeškania. Spoločník a konateľ žalobcu G. A. sa opakovane pokúšal vyriešiť vzniknutú situáciu so žalovaným. Právnemu zástupcovi žalovaného boli doručené výzvy so žiadosťami o sprístupnenie: (i) nájomnej zmluvy, ktorej existenciu žalovaný tvrdí; (ii) znaleckého posudku na stanovenie hodnoty majetku žalobcu, ktorý má byť predmetom údajného nájmu; (iii) kompletného účtovníctva žalobcu; (iv) znaleckého posudku na ohodnotenie majetku žalobcu za účelom vysporiadania vzájomných vzťahov spoločníkov žalobcu. Žalovaný nepredložil žalobcovi žiadny z požadovaných dokumentov. Aj preto mal žalobca zato, že žiadna nájomná zmluva medzi žalobcom a žalovaným uzavretá nebola. Doteraz nedošlo k vysporiadaniu vzájomných vzťahov spoločníkov žalobcu, a to najmä z dôvodu na strane žalovaného, resp. H., ktorým tento stav vyhovuje. Žalovaný tak aj naďalej užíva majetok žalobcu bez akéhokoľvek protiplnenia a spoločník žalobcu je bez príjmu vyplývajúceho zo zisku žalobcu za užívanie majetku žalobcu žalovaným. Preto žalobca nemá inú možnosť ako žiadať súd o vydanie neodkladného opatrenia, na základe ktorého
bude môcť dôjsť k vyprataniu žalovaného z priestorov žalobcu a zabráneniu žalovanému v používaní majetku žalobcu a nakladaní s peňažnými prostriedkami na účte žalovaného za účelom zabezpečenia nárokov žalobcu.
1.3. K žalobe žalobca pripojil listiny: Príloha č. 1 – Špecifikácia majetku žalobcu, čestné vyhlásenie I. L. C. zo dňa 24.01.2024, emailová komunikácia zo dňa 12.08.2022, 09.08.2022, 10.05.2022, 06.05.2022, 23.05.2022, 27.07.2022, prehľad Vydaných faktúr zo dňa 14.11.2023, uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou M.: J./F. zo dňa 21.09.2022, čestné vyhlásenie I. A. N. zo dňa 18.01.2024, objednávka č. 12/2022/07, výpis žalovaného z obch. registra zo dňa 30.01.2024, výpis žalobcu z obch. registra zo dňa 30.01.2024, výpis z LV č. XXX, k.ú. A. B. zo dňa 26.01.2024, Posledná výzva na poskytnutie súčinnosti vo veci urovnania nárokov spoločníka a konateľa zo dňa 10.10.2022, Výzva na spoluprácu a urovnanie nárokov spoločníka a konateľa zo dňa 09.05.2022, Odborné vyjadrenie č. 34/2023 vyhotovené znalcom KONTECH, s.r.o., Hurbanova 351/16, Trenčianske Teplice.
2.1.1. Dňa 01.02.2024 podal žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 31.01.2024, v ktorom sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa užívania majetku žalobcu, a to a) nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k.ú. A. B., a to pozemky reg. „C“ parc. č. 178/4 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 420 m2, parc. č. 179 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 412 m2, parc. č. 180 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1522 m2, parc. č. 181/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 102 m2, parc. č. 181/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 116 m2, parc. č. 182 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 331 m2, parc. č. 183 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 344 m2, parc. č. 188/3 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 48 m2, parc. č. 188/5 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 460 m2, parc. č. 189/15 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2689 m2; stavbu súp. č. 72 (dom), ktorá nie je zapísaná v katastri nehnuteľnosti a je postavená na pozemku reg. „C“ parc. č. 182; stavbu bez súpisného čísla (sklad veľký/výrobná hala), ktorá je postavená na pozemkoch registra „C“ parc. č. 189/15 a parc. č. 188/3; stavbu bez súpisného čísla (sýpka), ktorá je postavená na pozemku registra „C“ parc. č. 181/1; a stavbu bez súpisného čísla, ktorá je postavená na pozemkoch reg. „C“ parc. č. 180, parc. č. 179 a parc. č. 178/4; b) motorových vozidiel: Peugeot Boxer, VIN: C., evidenčné číslo D. XXXXX; Škoda Roomster, VIN: E., evidenčné číslo D. XXXXX; Peugeot Boxer Bus, VIN: F., evidenčné číslo D. XXXXX; Škoda Superb, VIN: E., evidenčné číslo D. XXXXX; c) náradia, strojov a strojových zariadení: dieročka plechu 1000; dieročka plechu 300 pneumatická; dierovačka elektrická; kruhové nožnice; sada lešenia; navarovací agregát – trne; navarovací agregát – trne; odvíjacie valce; odvíjacie valce; odvíjacie zariadenie; odvíjacie zariadenie; odvíjacie zariadenie; odvíjacie zariadenie; odvíjacie zariadenie; ohýbačka plechu ľahká, 1000 – poškodená; ohýbačka plechu ľahká, 2000; ohýbačka plechu ľahká, 2000 – poškodená; ohýbačka plechu ľahká, 3000; ohýbačka plechu ľahká, 2000; paletizačný vozík 1000 kg; paletizačný vozík 3000 kg; plazma pracovisko; polica na tabuľový plech; signočka elekt. 220 V, Červený Kostelec; signočka elekt. 380 V; signočka elekt. 380 V; signočka elekt. 380 V, Červený Kostelec; signočka elekt. 380 V, Červený Kostelec; signočka ručná; signočka ručná, Červený Kostelec; stojanová vŕtačka; tabuľové nožnice robené; tabuľové nožnice robené; vysokozdvižný vozík diesel; zakružovačka elektrická 1000; zakružovačka ručná 1000, d=60; zakružovačka ručná 1000, d=60; zakružovačka ručná 1000, d=80; zvárací agregát Fronius; zvárací agregát Fronius.
2.1.2. Zároveň sa žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 31.01.2024 domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení tohto neodkladného opatrenia vypratať nehnuteľnosti žalobcu zapísané na LV č. XXX, k.ú. A. B., a to pozemky reg. „C“ parc. č. 178/4 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 420 m2, parc. č. 179 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 412 m2, parc. č. 180 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1522 m2, parc. č. 181/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 102 m2, parc. č. 181/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 116 m2, parc. č. 182 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 331 m2, parc. č. 183 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 344 m2, parc. č. 188/3 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 48 m2, parc. č. 188/5 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 460 m2, parc. č. 189/15 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2689 m2; stavbu súp. č. 72 (dom), ktorá nie je zapísaná v katastri nehnuteľnosti a je postavená na pozemku reg. „C“ parc. č. 182; stavbu bez súpisného čísla (sklad veľký/výrobná hala), ktorá je postavená na pozemkoch registra „C“ parc. č. 189/15 a parc. č. 188/3; stavbu bez súpisného čísla (sýpka), ktorá je postavená na pozemku registra „C“ parc. č. 181/1;
a stavbu bez súpisného čísla, ktorá je postavená na pozemkoch reg. „C“ parc. č. 180, parc. č. 179 a parc. č. 178/4.
2.1.3. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 31.01.2024 tiež navrhol, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by zakázal obchodnej spoločnosti Československá obchodná banka, a.s. so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO 36 854 140, aby akýmkoľvek spôsobom nakladala s finančnými prostriedkami na bankovom účte žalovaného IBAN: K., ktorý táto banka pre žalovaného vedie, najmä aby finančné prostriedky z daného účtu vyplatila žalovanému.
2.2. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 31.01.2024 žalobca poukazoval na to, že nárok žalobcu vo veci samej je hodnoverne osvedčený (§ 326 ods. 1 CSP). Žalovaný bez právneho titulu využíva pre svoju podnikateľskú činnosť majetok žalobcu. Za využívanie majetku žalobcu žalovaný neplatí žalobcovi žiadne nájomné, a ani mu neposkytuje žiadne iné plnenie. Každým jedným dňom, ktorým užíva žalovaný majetok žalobcu bez právneho titulu a riadneho protiplnenia dochádza k majetkovej ujme žalobcu a jej navyšovaní. Zároveň tým dochádza aj k opotrebovaniu a znehodnocovaniu majetku žalobcu bez toho, aby mal z toho žalobca akýkoľvek prospech. Okrem toho žalovaný bráni žalobcovi v prístupe k jeho majetku. Skutočnosťou s nevyhnutným logickým následkom je, že dôsledku pokračovania protiprávneho konania žalovaným sa bude majetková ujma žalobcu stále zvyšovať. Tiež existuje obava, že exekúcia žalobcovho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Prokurista žalovaného G. H. ml. bol do 06.05.2022 konateľom žalovaného. Zároveň však je G. H. ml. konateľom žalobcu. Spoločníkom a konateľom žalovaného je G. H. K., ktorý je zároveň aj jedným z dvoch spoločníkov žalobcu. G. H. st. je otcom G. H. ml.. Ide teda o blízke osoby v zmysle § 116 Obč. zák.. G. H. ml. vykonal v minulosti viaceré hotovostné výbery z účtu žalobcu bez toho, aby o tom informoval spoločníkov žalobcu. Tieto hotovostné výbery boli po výzve konateľa žalobcu I. G. A. dodatočne vysporiadané tak, že G. H. ml. a G. H. st. uzatvorili dohodu o postúpení pohľadávky, ktorou G. H. st. postúpil svoju pohľadávku voči žalobcovi G. H. ml.. Následne si G. H. ml. započítal hotovostné výbery z účtu žalobcu voči postúpenej pohľadávke. Žalobca mal zato, že existuje dôvodná obava, že rôznymi transakciami v spoločnosti žalovaného vykonanými G. H. K. a/alebo G. H. ml. podobným spôsobom ako to bolo v spoločnosti žalobcu, môže dôjsť k zmareniu exekúcie žalobcovho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ak H. boli schopní dodatočne účelovo prikryť neoprávnené hotovostné výbery z účtu žalobcu postúpením pohľadávky a následným započítaním, žalobca sa obával, že sa nebudú štítiť vykonať také účtovné operácie u žalovaného, ktoré by zmarili vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi. Sledovaný účel tiež nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ale iba neodkladným opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Podľa informácií žalobcu nedisponuje žalovaný žiadnym majetkom (okrem peňažných prostriedkov), ktorý by bolo možné zabezpečiť zabezpečovacím opatrením. Na úplnú a efektívnu ochranu žalobcovho majetku a nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sa preto, s ohľadom na vyššie uvedené, vyžaduje, aby súd vyhovel tomuto návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Zabezpečovacie opatrenie by viedlo iba k formálnemu (t. j. nie efektívnemu) zabezpečeniu vymožiteľnosti žalobcovho nároku. V takýchto prípadoch je preto podľa komentárovej literatúry a rozhodovacej praxe súdov potrebné uprednostniť neodkladné opatrenie pred zabezpečovacím opatrením. Žalobca je obchodnou spoločnosťou s dvomi spoločníkmi – G. A. a G. H. K.. Konateľmi žalobcu sú G. A. a G. H. ml.. Žalobca sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá najmä realizáciou tepelných a chladových izolácií. G. A. sa od februára 2020 z dôvodu vážnych zdravotných problémov nemohol podieľať na manažérskom vedení žalobcu. Počas pracovnej neschopnosti G. A. sa o vedenie firmy staral G. H. ml.. G. H. ml. však bol (a stále je) „iba“ konateľom žalobcu, ktorý nemá nárok na podiel zo zisku ako spoločníci žalobcu. Preto si G. H. ml. založil vlastnú spoločnosť – žalovaného, kde je jediným spoločníkom a prokuristom. Jeho otec, G. H. st., je konateľom žalovaného. Žalovaný má de facto nielen podobné obchodné meno, ale aj predmet podnikania ako žalobca. Ide o priameho konkurenta žalobcu na relevantnom trhu, ktorý vyrástol na nemorálnom konaní H. v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku, ktoré spočíva v (i) nekalosúťažnom konaní; (ii) porušení zákazu konkurencie G. H. ml., ktorý sa po založení žalobcu stal jeho konateľom; (iii) porušení zásady lojality G. H. st., ktorý sa stal „formálne“ konateľom žalovaného, po tom, čo bol G. H. ml. upozornený na porušovanie zákazu konkurencie zo strany G. A.. H. zneužili nepriaznivý zdravotný stav G. A. tým, že v čase jeho pracovnej indispozície presunuli zákazníkov a zákazky žalobcu na žalovaného. V praxi sa to dialo napr. tak, že objednávka zákazníka bola adresovaná žalobcovi a realizácia a fakturácia objednávky bola vykonaná žalovaným. Nešlo pritom o ojedinelý prípad, kedy si zákazníci objednávali služby a dodanie tovaru u žalobcu, no žalobca za poskytnutie služieb a dodanie tovaru nefakturoval žiadnu odplatu. Preto je evidentné, že tak urobil žalovaný. V komunikácii so zákazníkmi G. H. ml. používal zo začiatku
e-mailovú adresu žalobcu - I., čo zákazníkom prirodzene evokovalo, že komunikujú so žalobcom, ktorého poznajú. Fakturácia však už neprebiehala cez žalobcu, ale cez žalovaného. Vyššie opísaný nekalosúťažný spôsob konania žalovaného výslovne potvrdzuje spoločnosť Železiarne Podbrezová, a.s. vo svojom vyhlásení, ktoré prikladáme k návrhu. Ide o opovrhnutia hodné konanie motivované chamtivosťou, ktorej cieľom a následkom má byť faktická likvidácia žalobcu a vystavenie spoločníka žalobcu G. A. rapídnemu zníženiu životnej úrovne. Ďalším dôkazom o pohnútkach G. H. ml. a zneužitia nepriaznivého zdravotného stavu G. A. je aj uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru SR v Bánovciach nad Bebravou, podľa ktorého G. H. ml. vypovedal nasledovné: „Od mesiaca marec 2022 sa G. H. ml. prestal starať o túto spoločnosť (pozn. žalobcu), a to z dôvodu, že už sa ďalej odmietal deliť s inými o zisky, nakoľko aktívne spoločnosť viedol iba on, a preto si založil svoju novú spoločnosť Izoling Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 1072/14, Bánovce nad Bebravou, IČO 5409034, ktorej je prokurista, majiteľa spoločnosti spravil svojho otca.“ G. A. zasvätil prakticky celý svoj produktívny život podnikaniu prostredníctvom žalobcu. Vybudoval sieť obchodných partnerov na úzko špecializovanom trhu, pričom konal vždy v záujme žalobcu a oboch jeho spoločníkov. Zdá sa však, že prospech z celoživotnej poctivej práce G. A. prostredníctvom žalobcu chcú mať iba H. a žalovaný, ktorí neférovým a nezákonným spôsobom parazitujú na majetku žalobcu, za ktorý mu neposkytujú žiadnu protihodnotu a bránia mu v užívaní vlastného majetku. Podnikateľská činnosť žalobcu sa preto dostala do úplného útlmu a v súčasnosti žalobca nevykonáva žiadnu činnosť. Naproti tomu sa žalovanému v podnikaní darí. Niet sa však čomu čudovať, keď svoje podnikanie vykonáva v areáli žalobcu v Malých Chlievanoch. Využíva pri tom bez akéhokoľvek protiplnenia budovy, stroje, automobily, náradie žalobcu. Žalovaný aktívne bráni žalobcovi v prístupe k majetku žalobcu. Žalobca napr. nemá ani prístup k účtovníctvu vedenému do 31.12.2021. Úplnosť a správnosť účtovníctva sprístupneného žalobcovi za obdobie 01.01. – 30.06.2022 nedokáže žalobca overiť. Žalobca má prístup k účtovníctvu až od 01.07.2022. Žalovaný využíva majetok žalobcu bez akéhokoľvek právneho titulu. Žalovaný síce tvrdil, že na majetok žalobcu má uzavretú nájomnú zmluvu, avšak z e-mailu právneho zástupcu žalovaného vyplýva niečo úplne iné. Je zjavné, že ak by v čase napísania tohto e-mailu nejaká nájomná zmluva medzi žalobcom a žalovaným existovala, nepísal by právny zástupca žalovaného o tom, ako G. A. oznámia spôsob určenia a výšku nájomného. Tieto údaje by totiž museli byť v čase písania e-mailu známe, keďže ide o podstatnú náležitosť nájomnej zmluvy. Žalobca však nedisponuje žiadnou nájomnou zmluvou so žalovaným. Neoprávneným užívaním majetku žalobcu žalovaným dochádza k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu. Toto bezdôvodné obohatenie žalovaného sa zvyšuje každým dňom, čo žalovaný užíva majetok žalobcu na jeho úkor. A nielen to. Užívaním majetku žalobcu žalovaným dochádza k jeho opotrebeniu a znehodnocovaniu. Konaním žalovaného sú zároveň poškodzované práva žalobcu a jeho spoločníkov na podiel na zisku. Keďže žalobca nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť a nemá ani príjem z prenájmu svojho majetku, nemôže dosiahnuť žiadny zisk. Spoločníci žalobcu si preto nemôžu ani žiadny zisk rozdeliť, čím dochádza k porušovaniu ich práv na úkor žalovaného. Žalobca má dvoch konateľov (G. A. a G. H. A..), ktorí za žalobcu konajú samostatne. Platí teda, že pri podaní tohto návrhu môže za žalobcu konať G. A. samostatne. Spoločenská zmluva žalobcu, a ani právne predpisy nebránia tomu, aby pri podaní tohto návrhu konal za žalobcu G. A. samostatne. Naopak, G. A. ako konateľ žalobcu postupuje pri uplatňovaní práv žalobcu týmto návrhom v súlade s § 135a Obch. zák. a koná v záujme žalobcu a jeho spoločníkov. S odkazom na všetky doposiaľ uvedené okolnosti je preukázané, že záujmy H. sú v rozpore so záujmami žalobcu a G. A.. Záujmom žalobcu je, aby žalovaný, čo najskôr prestal užívať majetok žalobcu, vypratal nebytový priestor a súčasne vydal bezdôvodné obohatenie, ktoré nadobudol na úkor žalobcu za užívanie majetku žalobcu. Je zrejmé, že H. nemajú žiadnu vôľu reprezentovať a hájiť záujmy žalobcu. Naopak, na úkor žalobcu umožňujú žalovanému využívať majetok žalobcu, čím poškodzujú nielen práva žalobcu, ale aj práva spoločníka žalobcu G. A.. Žalobca pripomenul, že doteraz nedisponuje údajnou nájomnou zmluvou a zároveň mu zo strany žalovaného nie je poskytovaná žiadna odplata za užívanie majetku žalobcu. Žalobca ako vlastník hnuteľného a nehnuteľného majetku má celkom logicky záujem na tom, aby (i) neoprávnene užívaný areál a nebytové priestory boli zo strany žalovaného čo najskôr vypratané; (ii) bolo zamedzené ďalšiemu opotrebovaniu a znižovaniu hodnoty majetku žalobcu jeho užívaním na podnikateľské účely žalovaného; (iii) nedochádzalo pokračovaním protiprávneho stavu k zväčšovaniu majetkovej ujmy žalobcu a bezdôvodného obohacovania žalovaného; (iv) došlo k vydaniu bezdôvodného obohatenia po dobu trvania neoprávneného užívania majetku žalobcu žalovaným. Spoločník a konateľ žalobcu G. A. má obdobne ako žalobca záujem na (i) ukončení neoprávneného užívania majetku žalobcu žalovaným; (ii) zamedzení ďalšieho opotrebovávania majetku žalobcu jeho užívaním na podnikateľské účely žalovaného; (iii) zastavení zvyšovania majetkovej ujmy žalobcu a zvyšovania bezdôvodného obohatenia žalovaného; (iv) vydaní bezdôvodného obohatenia žalobcovi po dobu trvania neoprávneného užívania
majetku žalobcu žalovaným. Vydaním bezdôvodného obohatenia žalobcovi sa vytvorí priestor na prerozdelenie zisku žalobcu. Tým bude môcť byť uspokojený aj nárok G. A. na podiel na zisku žalobcu. Ako konateľ žalobcu má G. A. záujem konať v súlade so záujmami žalobcu a všetkých jej spoločníkov v zmysle § 135a Obch. zák.. Vzhľadom na to, že žalovaný užíva na svoje podnikanie majetok žalobcu bez akejkoľvek odplaty, je zrejmé, že jeho záujmom je, aby tento protiprávny stav trval aj naďalej. Žalobca poukazoval na to, že žalovaný bol G. A. opakovane vyzývaný na predloženie údajnej nájomnej zmluvy a platenie riadneho trhového nájmu. Žalovaný ani nepredložil žalobcovi nájomnú zmluvu a ani neplatí žalobcovi žiadnu odplatu za užívanie jeho majetku. Je teda nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že žalovanému tento nezákonný stav vyhovuje a nemá záujem na jeho ukončení. Z popísaného skutkového stavu je zrejmé, že ani H. nemajú záujem na tom, aby žalovaný platil žalobcovi za užívanie jeho majetku akúkoľvek odplatu. Ak by taký záujem mali, žalobca by už dávno mal k dispozícii údajnú nájomnú zmluvu a žalovaný by platil žalobcovi nájomné. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorú ovládajú otec a syn H.. G. H. ml. je jediným spoločníkom a prokuristom žalovaného. Do 06.05.2022 bol však konateľom žalovaného. Funkcie konateľa sa vzdal až po tom, čo bol zo strany žalobcu upozornený na porušenie zákazu konkurencie. Preto sa formálne konateľom žalovaného stal jeho otec G. H. K., ktorý ako spoločník žalobcu koná v rozpore so zásadou lojality voči žalobcovi. O obchodnom vedení žalovaného však naďalej rozhoduje G. H. ml.. Záujmom G. H. ml. je viesť vlastnú obchodnú spoločnosť, v ktorej sa ako jej jediný spoločník nemusí deliť o zisk s nikým. Ide o skutočnosť, ktorá vyplýva nielen z faktického konania H. v neprospech žalobcu, ale aj z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru SR v Bánovciach nad Bebravou, podľa ktorého G. H. ml. vypovedal nasledovné: „Od mesiaca marec 2022 sa G. H. ml. prestal starať o túto spoločnosť (pozn. žalobcu) a to z dôvodu, že už sa ďalej odmietal deliť s inými o zisky, nakoľko aktívne spoločnosť viedol iba on, a preto si založil svoju novú spoločnosť Izoling Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 1072/14, Bánovce nad Bebravou, IČO: 5409034, ktorej je prokurista, majiteľa spoločnosti spravil svojho otca.“ V prípade žalobcu sa však H. musia deliť o zisk s G. A.. L. G. H. st. nemá skutočný záujem na tom, aby žalovaný platil žalobcovi za užívanie jeho majetku akúkoľvek odplatu. Hoci je spoločníkom G. A. v spoločnosti žalobcu, ako otec G. H. ml. však uprednostňoval a stále uprednostňuje záujem svojho syna a žalovaného pred záujmami žalobcu. G. H. st. je tak bez potreby ďalšieho preukazovania v konflikte záujmov. H. teda sledujú primárne svoje vlastné záujmy a záujmy žalovaného pred záujmami žalobcu a jeho spoločníkov. H. v tomto konaní určite nebudú hájiť záujmy žalobcu, hoci jeden je jeho spoločníkom a druhý konateľom. Určite nie je v ich záujme, aby žalovaný mal vydať akékoľvek plnenie žalobcovi, z ktorého by mohol byť uspokojený nárok spoločníkov žalobcu na podiel na zisku. Za týchto okolností je preto zrejmé, že H. nemajú žiadny záujem na tom, aby žalovaný neoprávnene užívaný nebytový priestor vypratal a vydal bezdôvodné obohatenie žalobcovi. Spoločník a konateľ žalobcu G. A. sa opakovane pokúšal vyriešiť vzniknutú situáciu so žalovaným. Právnemu zástupcovi žalovaného boli doručené výzvy so žiadosťami o sprístupnenie (i) nájomnej zmluvy, ktorej existenciu žalovaný tvrdí; (ii) znaleckého posudku na stanovenie hodnoty majetku žalobcu, ktorý má byť predmetom údajného nájmu; (iii) kompletného účtovníctva žalobcu; (iv) odborného vyjadrenia vo veci stanovenia výšky nájmu nehnuteľného a hnuteľného majetku. Žalovaný nepredložil žalobcovi žiadny z požadovaných dokumentov. Aj preto mal žalobca zato, že žiadna nájomná zmluva medzi žalobcom a žalovaným uzavretá nebola. Doteraz nedošlo k vysporiadaniu vzájomných vzťahov spoločníkov žalobcu, a to najmä z dôvodu na strane žalovaného, resp. H., ktorým tento stav vyhovuje. Žalovaný tak aj naďalej užíva majetok žalobcu bez akéhokoľvek protiplnenia a spoločník žalobcu je bez príjmu, vyplývajúceho zo zisku žalobcu za užívanie majetku žalobcu žalovaným. Preto žalobca nemal inú možnosť ako žiadať súd o vydanie neodkladného opatrenia, na základe ktorého bude môcť dôjsť k vyprataniu žalovaného z priestorov žalobcu a zabráneniu žalovanému v používaní majetku žalobcu a nakladaní s peňažnými prostriedkami na účte žalovaného za účelom zabezpečenia nárokov žalobcu. Podľa konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR platí, že skutočnosti rozhodujúce pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné preukázať, ale postačuje ich osvedčiť. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3Cdo 149/2010 v tejto súvislosti uvádza nasledovné: „Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené.“ Vo svetle tejto judikatúry žalobca vysvetlil, že v jeho prípade sú hodnoverne osvedčené všetky skutočnosti rozhodujúce pre nariadenie neodkladného opatrenia: (i) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, z ktorého vyplýva dôvodnosť a trvanie nároku; (ii) žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z
ohrozenia exekúcie; (iii) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením; (iv) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah; (v) navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav. Podľa § 326 ods. 1 CSP sa na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku vo veci samej. Napriek tomu, že žalobca so žalovaným neuzavrel nájomnú zmluvu, užíva žalovaný majetok žalobcu bez právneho titulu a protiplnenia. Užívaním majetku žalobcu pritom žalovaný porušuje práva žalobcu – vylučuje ho z výkonu vybraných parciálnych vlastníckych práv (napr. právo užívať majetok alebo ho dať do nájmu) a na úkor žalobcu sa bezdôvodne obohacuje. Žalobca teda osvedčil, že medzi žalobcom a žalovaným existuje právny vzťah vyplývajúci z toho, že žalovaný užíva majetok žalobcu bez právneho dôvodu, pričom za užívanie majetku žalobcu neposkytuje žalobcovi žiadnu peňažnú náhradu. Nárok žalobcu vo veci samej spočíva v tom, že má voči žalovanému nárok na (i) vypratanie nehnuteľností žalobcu; (ii) zdržanie sa užívania majetku žalobcu; (iii) peňažnú pohľadávku v celkovej výške 132 346,76 € s príslušenstvom, a to po lehote splatnosti. Nárok žalobcu je preukázaný a osvedčený v prvom rade tým, že žalovaný bez právneho titulu zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu. Logickým a nevyhnutným následkom tohto protiprávneho stavu je, že (i) žalobca nemôže riadne a úplne disponovať so svojím majetkom. Z triády vlastníckych oprávnení možno hovoriť iba o oprávnení vlastniť majetok. Už vôbec nemožno hovoriť v prípade žalobcu o práve užívať majetok a práve brať z tohto majetku úžitky; (ii) dochádza k vzniku majetkovej ujmy na strane žalobcu, čo preukážeme odborným vyjadrením znalca; (iii) majetková ujma sa zväčšuje každým jedným dňom trvania tohto protiprávneho stavu vyvolaného žalovaným – protiprávny stav stále trvá. Nárok žalobcu osvedčujú ďalej nasledovné doklady: (i) Odborné vyjadrenie znalca č. 34/2023, v ktorom znalec stanovil výšku ročného nájmu majetku žalobcu (hnuteľného a nehnuteľného) vo výške 65 772,58 €; (ii) E-mail právneho zástupcu žalovaného, A. A. A., zo dňa 12.08.2022, v ktorom právny zástupca žalovaného potvrdil, že výrobné a administratívne priestory žalobcu sú predmetom užívania žalovaným, pričom zároveň avizoval, že výšku nájmu, vrátane spôsobu jeho určenia, za využívanie výrobného areálu a strojov žalovaným, oznámi žalovaný v čo najkratšom čase. Žalovaný doteraz nepredložil žalobcovi žiadnu nájomnú zmluvu; neoznámil výšku nájmu, a ani spôsob jeho určenia; (iii) Záznamy GPS o využívaní motorových vozidiel žalobcu. Žalobca od 01.01.2022 nevykonáva prakticky žiadnu obchodnú činnosť, preto nie je ani žiadny dôvod, aby jeho vozidlá vykonávali jazdy tak, ako je to uvedené v GPS záznamoch o pohybe vozidiel. (iv) Porovnaním údajov o obchodnej činnosti žalobcu a žalovaného na portáli www.finstat.sk. Zo zverejnených účtovných údajov je zrejmé, že obchodná činnosť žalobcu bola v roku 2022 utlmená, pričom zákazky a obchodní partneri žalobcu boli presmerovaní na žalovaného. Žalobca bol presvedčený, že uvedené skutočnosti a doklady postačujú aj na preukázanie nároku žalobcu v konaní vo veci samej. Z tohto dôvodu sa napokon žalobca svojho nároku domáhal aj žalobou o vypratanie a vydanie bezdôvodného obohatenia. Na osvedčenie nároku pre účely nariadenia neodkladného opatrenia sú pritom podľa citovanej judikatúry kladené oveľa voľnejšie požiadavky, než na jeho preukázanie. O to viac potom musí platiť, že uvedené skutočnosti a doklady hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a trvanie žalobcovho nároku pre účely nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a existenciu obavy, že exekúcia jeho nároku bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca tvrdil, že splnil osvedčenie oboch stanovených podmienok, a to tak potreby bezodkladnej úpravy pomerov ako aj osvedčenia ohrozenia exekúcie. Jedným z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným. Táto podmienka je v tomto prípade nesporne splnená. Ako už žalobca uviedol, žalovaný užíva majetok žalobcu od 01.01.2022 bez právneho titulu, čím porušuje práva žalobcu a zároveň sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje, keďže za užívanie bytu neposkytuje žalobcovi žiadnu odplatu. Žalobca bol preto presvedčený, že tento pretrvávajúci protiprávny stav (stav kontinuálneho porušovania práv žalobcu zo strany žalovaného) zakladá potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Je pritom irelevantné, že tento protiprávny stav trvá už dlhšie časové obdobie. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. Neodstrániteľné následky na majetku žalobcu, ktorý neoprávnene užíva žalovaný môžu spočívať napr. v definitívnom opotrebovaní majetku, ktorý už nebude spôsobilý na ďalšie použitie. Pôjde teda o nezvratný stav. Pripomíname, že majetok žalobcu netvoria len nehnuteľné veci, ale aj veci hnuteľné – stroje, náradie, vozidlá, kancelárske zariadenie a pod.. Podľa autorov komentára k CSP, potreba bezodkladnej úpravy pomerov neznamená, že v danom prípade musí ísť o akútny a jednorazový stav. Naopak, potreba bezodkladnosti môže pretrvávať aj po určité dlhšie obdobie. V praxi to znamená, že strana sa nemusí domáhať ochrany prostredníctvom
neodkladného opatrenia ihneď po vzniku potreby bezodkladnej úpravy pomerov. V rámci existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov súd nariadi neodkladné opatrenie spravidla v takej situácii, kedy danej strane hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, prípadne, ak strane hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Obdobne sa k tejto otázke vyjadril aj Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III. ÚS 422/2021 z 13.01.2022, „Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie možno nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Tento atribút však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj dlhší čas a nemožno ju považovať za nesplnenú len preto, že strana sa nedomáhala ochrany neodkladným opatrením ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len z tohto dôvodu je porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“ Uvedené platí aj v tomto prípade. Neoprávneným užívaním majetku žalobcu žalovaným dochádza k znižovaniu hodnoty tohto majetku bez toho, aby mal z toho žalobca akýkoľvek úžitok. Škoda na strane žalobcu a bezdôvodné obohatenie žalovaného sa tak mesiac čo mesiac zväčšujú. Žalobca však nebol povinný žiadať ochranu svojich práv návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia bezodkladne po porušení svojich práv žalovaným. Neexistuje žiadny dôvod na to, aby z uvedeného dôvodu nebolo tomuto návrhu žalobcu vyhovené. V tomto prípade je podstatné to, že porušovanie práv žalobcu žalovaným stále trvá a škoda na jeho strane sa zvyšuje. Exekúcia je z podstaty veci ohrozená v prípade, ak sa dlžník začne zbavovať svojho majetku. Podľa rozhodovacej praxe odvolacích súdov SR pritom platí, že súd nemôže s nariadením neodkladného opatrenia vyčkávať až do momentu, keď sa aj navonok stane zrejmým, že dlžník má v úmysle zbaviť sa svojho majetku. Obava z ohrozenia exekúcie totiž existuje aj vtedy, ak dlžník ešte nezačal vykonávať úkony smerujúce k zmenšovaniu svojho majetku, ale na základe okolností prípadu je pravdepodobné, že tak môže učiniť. Riziko ohrozenia exekúcie nároku žalobcu v tomto prípade nie je fiktívne. Zakladá sa na skúsenosti žalobcu s konaním H. v nedávnej minulosti. G. H. ml. ako konateľ žalobcu v minulosti vyberal peňažné prostriedky z účtu žalobcu pre vlastnú spotrebu. Až následne v súčinnosti so svojim otcom G. H. st. prikryli v účtovníctve žalobcu tieto peňažné výbery postúpením pohľadávky G. H. st. voči žalobcovi na G. H. ml. s následným započítaním vzájomných pohľadávok žalobcu a G. H. ml.. Žalobca mal preto dôvodnú obavu, že H. by podobným spôsobom znemožnili alebo sťažili vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi. G. H. ml. v období od 06.12.2021 do 28.02.2022 neoprávnene vybral z účtu žalobcu peňažné prostriedky v sume 27 300,- €. G. H. ml. previedol z účtu žalobcu v prospech svojho súkromného účtu od 26.11.2021 do 02.12.2021 peňažné prostriedky vo výške 41 500,- €, a to nasledovne: dňa 26.11.2021 sumu vo výške 30 000,- €; dňa 30.11.2021 sumu vo výške 16 500,- €; dňa 02.12.2021 vrátil prevodom G. H. ml. na účet žalobcu sumu vo výške 5 000,- €. Celkovo tak G. H. ml. v období od 26.11.2021 do 28.02.2022 spôsobil žalobcovi škodu vo výške 68 800,- €. Na neoprávnené výbery a transakcie G. H. ml. boli G. H. K. a G. H. ml. upozornení právnou zástupkyňou G. A.. Aby nemusel G. H. ml. vrátiť žalobcovi peňažné prostriedky, ktoré si neoprávnene vyplatil z účtu žalobcu, uzatvorili G. H. K. a G. H. ml. zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej sa G. H. A.. stal majiteľom pohľadávok voči žalobcovi vo výške 89 867,02 € za odplatu 89 867,02 €. Následne mal G. H. ml. za uzatvoriť so žalobcom dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok. Podľa názoru žalobcu, dohoda o započítaní je neplatný právny úkon, nakoľko za žalobcu ju uzavrela neoprávnená osoba, a to G. H. K.. Štatutárnym orgánom žalobcu však nebol G. H. st., ale G. H. ml.. To, že dohodu o započítaní mal za žalobcu podpísať G. H. st. dosvedčuje aj podpis „G. H., konateľa“ na dohode o započítaní, ktorý je totožný ako podpis G. H. st. na zmluve o postúpení pohľadávok. Okrem toho, z obsahu dohody o započítaní, ako aj zmluvy o postúpení pohľadávok vyplýva, že k postúpeniu pohľadávok a vzájomnému započítaniu pohľadávok malo dôjsť 30.06.2022. Tento údaj však nesedí s elektronickou stopou textových dokumentov zmluvy postúpení pohľadávok a dohody o započítaní, ktoré boli právnym zástupcom žalovaného upravované dňa 13.07.2022. Z uvedeného je zrejmé, že zmluva o postúpení pohľadávok, ako aj dohoda o započítaní boli antidatované. Na základe uvedených skutočností nemožno vylúčiť, že G. H. ml. a G. H. st. nevykonajú po podaní žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia akékoľvek úkony u žalovaného, aby skomplikovali alebo znemožnili vydanie bezdôvodného obohatenia v prospech žalobcu, preto je nevyhnutné zakázať žalovanému aj dispozíciu s účtom v banke, nakoľko exekúcia nárokov žalobcu môže byť ohrozená. Žalobca pripomenul, že podľa relevantnej judikatúry postačuje, aby existenciu obavy z ohrozenia exekúcie osvedčili. Nepotreboval ju teda jednoznačne preukazovať. V tomto prípade však nad akúkoľvek pochybnosť preukázal, že obava z ohrozenia exekúcie existuje. O to viac potom musí platiť, že existenciu obavy z ohrozenia exekúcie hodnoverne osvedčil. Podľa § 324 ods. 3 CSP je možné neodkladné opatrenie nariadiť iba vtedy, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Existuje viacero argumentov, prečo je táto podmienka v tomto prípade splnená. Žalobcovi
nie je známe, že by žalovaný disponoval hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom. Ak žalovaný nejakým hnuteľným majetkom disponuje, ide pravdepodobne iba o skladové zásoby materiálu, ktorý používa na podnikanie. Žalovaný okrem toho disponuje peňažnými prostriedkami na svojom účte, ktorý využíva na podnikanie. Avšak zriadenie zabezpečovacieho opatrenia na uvedenom majetku žalovaného, ktorého existenciu žalobca predpokladá, nie je možné. Podľa § 151h ods. 3 Obč. zák., vo vzťahu k tovaru, ktorý je predmetom bežného obchodného styku platí, že záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu, ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania. Teda ani zásoby tovaru, ktoré žalovaný používa na svoju podnikateľskú činnosť nie je reálne možné zabezpečiť záložným právnom zriadeným súdom. „Účelom právnej úpravy je umožniť prevádzkovanie podnikateľskej činnosti bez obmedzení pre záložcu, najmä v prípadoch, kedy je prevádzaná hnuteľná vec súčasťou založeného celku, napríklad pri záložnom práve k podniku. Je irelevantné, či nadobúdateľ vedel o existencii záložného práva. Zánik záložného práva nastane aj vtedy, ak si bol nadobúdateľ vedomý, že na predmete prevodu viazne záložné právo.“ Týmto návrhom chcel žalobca postihnúť aj prostriedky na bankovom účte žalovaného, IBAN: K., ktorý je vedený v Československej obchodnej banke, a.s.. Predpokladal, že žalobcov nárok sa môže uspokojiť v zásade iba z týchto prostriedkov, preto je potrebné zabezpečiť, aby s nimi žalovaný nenakladal. Podľa relevantnej judikatúry je však majiteľom prostriedkov na účte banka, a nie žalovaný. Z právneho hľadiska vlastní žalovaný iba pohľadávku voči banke na vyplatenie týchto prostriedkov. Podľa komentárovej literatúry pritom platí, že záložné právo na pohľadávky sa dá zriadiť iba vtedy, ak „možnosť ich postúpenia nie je obmedzená.“ Podľa bodu 4.6 Všeobecných obchodných podmienok ČSOB platí, že žalovaný nemôže bez súhlasu banky postúpiť svoje pohľadávky voči banke (teda ani pohľadávky na vyplatenie prostriedkov z účtu) na tretie osoby. Na pohľadávky žalovaného na vyplatenie prostriedkov z jeho bankového účtu teda nie je možné zriadiť záložné právo. Tieto pohľadávky (a v konečnom dôsledku aj finančné prostriedky) sa preto nedajú postihnúť zabezpečovacím opatrením. Existuje však efektívny spôsob, ako žalovanému zabrániť v nakladaní s týmito prostriedkami. Podľa komentárovej literatúry platí nasledovné: „Nemožno však vylúčiť ani nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe, tak ako to pôvodne predpokladal § 76 ods. 2 OSP. To platí aj pre neodkladné opatrenie po začatí konania, v rámci ktorého je už uzavretý okruh strán (žalobca, žalovaný), a prípadným neodkladným opatrením má byť uložená povinnosť alebo obmedzenie niekomu inému.“ Okrem toho žalobca poukazoval na to, že v tomto návrhu dostatočne preukázal, že obchodná činnosť žalobcu je v úplnom útlme a žalobca nie vlastnou vinou momentálne nevykonáva žiadnu činnosť. Na to, aby žalobca ochránil svoje práva a mohol vôbec získať aspoň akú – takú satisfakciu za spôsobené škody žalovaným a H., bude musieť žalobca vynaložiť aj vysokú sumu 7 940,50 € vo forme súdneho poplatku za žalobu, ktorou sa žalobca domáha od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia 132 346,76 €. V tejto situácii sa preto javí viac ako žiaduce, aby súd neodkladným opatrením zakázal ČSOB nakladať s finančnými prostriedkami žalobcu. Bolo by totiž absolútne nespravodlivé, aby žalobca, ktorý je prakticky bez príjmu (a to nie vlastnou vinou) a musí sa voči žalovanému domáhať ochrany svojich práv súdnou cestou a za týmto účelom vynakladať ďalšie nemalé finančné prostriedky, bol vystavený riziku, že v prípade úspechu vo veci samej, nebude môcť byť jeho pohľadávka uspokojená, čo i len z časti. Súd preto môže ČSOB neodkladným opatrením zakázať, aby nakladala s finančnými prostriedkami na účte žalovaného, najmä aby ich žalovanému vyplatila. Tým sa efektívne zabezpečí, že žalobcov nárok bude možné uspokojiť aj z týchto prostriedkov. Podľa žalobcu, zabezpečovacie opatrenie nedokáže zabrániť tomu, že exekúcia žalobcovho nároku bude ohrozená, nakoľko (i) záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením vo vzťahu k zásobám žalovaného nepôsobí voči ich nadobúdateľovi, ktorý ich nadobudne v bežnom obchodnom styku; (ii) zabezpečovacie opatrenie tiež z povahy veci nedokáže postihnúť finančné prostriedky na bankovom účte žalovaného. Žalovaný tiež nebude v dôsledku neodkladného opatrenia neprimerane obmedzený. Obmedzenie práv žalovaného spôsobené neodkladným opatrením nebude neprimerané výhode, ktorú neodkladným opatrením získa žalobca. Žalobca neodkladným opatrením získa efektívnu ochranu svojho nároku a plný prístup k svojmu majetku, ktorý je údajne prenajatý a za ktorý však žalovaný neplatí žalobcovi žiadne nájomné alebo iné plnenie. Žalobca tak nezíska v skutočnosti žiadnu výhodu oproti žalovanému. Žalobcov nárok je jednoznačný, na jeho posúdenie sa nevyžadujú žiadne komplikované právne úvahy. Vyplýva totiž z faktu, že žalovaný užíva majetok žalobcu bez právneho titulu a bez toho, aby za jeho používanie poskytoval žalobcovi akékoľvek plnenie. Primeranosť neodkladného opatrenia je daná aj tým, že nárok žalobcu dosahuje výšku 132 346,76 €. Riziko, že by žalobca neodvratne o takúto sumu prišiel, plne zodpovedá tomu, že žalovaný počas určitej doby (ktorá môže byť vzhľadom na jednoznačnosť žalobcovho nároku veľmi krátka) nebude môcť nakladať s majetkom žalobcu alebo disponovať so svojim bankovým účtom. Totiž neprimeraný právny stav bol vytvorený H., ktorí na svoje konkurenčné podnikanie voči žalobcovi založili spoločnosť žalovaného, na ktorého
počas pracovnej neschopnosti G. A. presunuli zákazky žalobcu a prebrali zákazníkov žalobcu. Za týmto účelom pritom bezplatne užívajú výrobné, skladové a administratívne priestory žalobcu, jeho motorové vozidlá a stroje. Žalobca je však takýmto nezákonným výkonom podnikateľskej činnosti žalovaného negatívne postihnutý tým, že prišiel o všetky zdroje príjmov z podnikania a jeho majetok je zároveň bezplatne užívaný jeho priamou konkurenciou. Týmto spôsobom sú negatívne dotknutí aj spoločníci žalobcu, ktorý majú právo na podiel na zisku. Ak však žalobca nedosahuje žiadny príjem z výkonu podnikateľskej činnosti a ani z údajného prenájmu svojho majetku žalovanému, nie je čo rozdeliť medzi spoločníkov žalobcu. Žalovaný teda nebude nariadeným neodkladným opatrením neprimerane obmedzovaný. Naopak, bude môcť preukázať, že svoju podnikateľskú činnosť dokáže vykonávať aj zákonným spôsobom bez toho, aby pritom porušoval práva a právom chránené záujmy iných osôb. Nariadením neodkladného opatrenia nevznikne nenávratný stav. Zdržaním sa používania majetku žalobcu žalovaným a vyprataním nehnuteľností žalobcu nevznikne žiaden nenávratný stav. Inak povedané, ak by súd niekedy v budúcnosti dospel k záveru, že nárok žalobcu na vypratanie nehnuteľností a vydanie bezdôvodného obohatenia nie je dôvodný (čo si žalobca nemyslí), a teda že žalovaný nebol povinný nehnuteľnosti žalobcu vypratať a zdržať sa užívania jeho majetku, žalobca mu stanovený majetok opätovne prenechá do užívania. Nariadením neodkladného opatrenia nehnuteľnosti žalobcu nezaniknú a nenastanú ani žiadne také skutočnosti, ktoré by spôsobili, že už nikdy nebude možné obnoviť pôvodný stav, a teda prenechať nehnuteľnosti do užívania žalovanému. Žalobca pripomenul, že neodkladné opatrenie má dočasný charakter. Naproti tomu nie je doteraz jasné, či žalobca plánuje užívať majetok žalobcu na dobu určitú (ak, v akom trvaní) alebo na dobu neurčitú.
2.3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 31.01.2024 žalobca pripojil listiny: Kniha jázd za obdobia 01.01.2022 - 31.12.2022, 01.01.2023 – 31.10.2023, finančný report FinStat o spoločnosti žalobcu zo dňa 26.01.2024, prehľad pohybov na bežnom účte žalobcu za obdobie 20.01.2021 – 20.04.2022, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 30.06.2022, Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 30.06.2022, screenshot Informácie Peterka_¬PostupeniePohladavky a H.¬_¬IZOLING_ DohodaZapocitanie, Všeobecné obchodné podmienky Československej obchodnej banky, a.s. účinné od 01.01.2024, výpis z LV č. XXX, k.ú. A. B. zo dňa 26.01.2024, výpis žalovaného z obch. registra zo dňa 30.01.2024, výpis žalobcu z obch. registra zo dňa 30.01.2024, emailová komunikácia zo dňa 27.07.2022, 23.05.2022, 10.05.2022, 06.05.2022, 12.08.2022, 09.08.2022, objednávka č. 12/2022/07, čestné vyhlásenie I. A. N. zo dňa 18.01.2024, uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou M.: J./F. zo dňa 21.09.2022, Výzva na spoluprácu a urovnanie nárokov spoločníka a konateľa zo dňa 09.05.2022, Posledná výzva na poskytnutie súčinnosti vo veci urovnania nárokov spoločníka a konateľa zo dňa 10.10.2022, Odborné vyjadrenie č. 34/2023 vyhotovené znalcom KONTECH, s.r.o., Hurbanova 351/16, Trenčianske Teplice, Kniha jázd vygenerovaná z Commander Control Car za obdobie 01.11.2023 – 31.12.2023.
3. Súd sa oboznámil s listinami: žaloba, Príloha č. 1 – Špecifikácia majetku žalobcu, čestné vyhlásenie I. L. C. zo dňa 24.01.2024, emailová komunikácia zo dňa 12.08.2022, 09.08.2022, 10.05.2022, 06.05.2022, 23.05.2022, 27.07.2022, prehľad Vydaných faktúr zo dňa 14.11.2023, uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou M.: J./F. O. P. XX.XX.XXXX, čestné vyhlásenie I. A. N. zo dňa 18.01.2024, objednávka č. 12/2022/07, výpis žalovaného z obch. registra zo dňa 30.01.2024, výpis žalobcu z obch. registra zo dňa 30.01.2024, výpis z LV č. XXX, k.ú. A. B. zo dňa 26.01.2024, Posledná výzva na poskytnutie súčinnosti vo veci urovnania nárokov spoločníka a konateľa zo dňa 10.10.2022, Výzva na spoluprácu a urovnanie nárokov spoločníka a konateľa zo dňa 09.05.2022, Odborné vyjadrenie č. 34/2023 vyhotovené znalcom KONTECH, s.r.o., Hurbanova 351/16, Trenčianske Teplice, návrh na oslobodenie od súdneho poplatku zo dňa 31.01.2024, účtovná závierka žalobcu k 31.12.2023, finančný report FinStat o spoločnosti žalovaného zo dňa 26.01.2024, Tlačivo pre dokladovanie pomerov žalobcu, finančný report FinStat o spoločnosti žalobcu zo dňa 26.01.2024, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 31.01.2024, Kniha jázd za obdobia 01.01.2022 - 31.12.2022, 01.01.2023 – 31.10.2023, Kniha jázd vygenerovaná z Commander Control Car za obdobie 01.11.2023 – 31.12.2023, prehľad pohybov na bežnom účte žalobcu za obdobie 20.01.2021 – 20.04.2022, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 30.06.2022, Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 30.06.2022, screenshot Informácie Peterka_¬PostupeniePohladavky a Peterka¬_¬IZOLING_ DohodaZapocitanie, Všeobecné obchodné podmienky Československej obchodnej banky, a.s. účinné od 01.01.2024.
4.1. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
4.2. Podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.
4.3. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4.4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4.5. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
4.6. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
4.7. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 CSP, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
5. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút neodkladného opatrenia, ktoré je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Na ich nariadenie je postačujúce, ak strana osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov, a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z dôvodov na jeho nariadenie (§ 325 ods. 1 CSP). Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. (uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/290/2016 zo dňa 16.11.2016) Súd poskytne zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda treba skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov strán. Existencia a potreba právneho záujmu sa prejavuje predovšetkým v skúmaní procesných predpokladov opodstatnenosti takéhoto rozhodnutia súdu. Zistenie právneho záujmu na neodkladnom opatrení sa opiera o hypotézu procesných noriem uvedených v § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1 CSP. V podaní, v ktorom sa navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, by sa malo osvedčiť, že je tu daný právny záujem, ktorého danosť sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Už v podanom návrhu musí žalobca predložiť také dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Práve s tým súvisí preukázanie podmienok dôvodnosti nároku,
ktorému sa má ochrana poskytnúť. (uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/5/2017 zo dňa 28.02.2017)
6. Nariadením neodkladného opatrenia obmedzujúceho dispozičné oprávnenie dochádza nevyhnutne k zásahu do základných práv povinnej osoby, a to najmä do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR, základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť v zmysle čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, základného práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru a pod. Z daného hľadiska musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby legitímny a v súlade s princípom proporcionality. Z uvedeného dôvodu súd pred nariadením neodkladného opatrenia posudzoval, okrem iného, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). Princíp proporcionality vyžaduje, aby strana, ktorej má byť neodkladným opatrením uložená povinnosť alebo obmedzenie, ním nebola obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Platí totiž, že súd pri úvahe o nariadení neodkladného opatrenia musí zohľadniť aj tú skutočnosť, že v konaní o neodkladnom opatrení je povinný poskytnúť súdnu ochranu nielen strane, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ale zároveň aj tej strane, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Strana, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje preto môže byť obmedzená iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov.
7. Žalobca sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 31.01.2021 domáhal, aby súd uložil žalovanému navrhovaným neodkladným opatrením povinnosť zdržať užívania majetku žalobcu, a to predmetných nehnuteľností, motorových vozidiel a strojových zariadení, a tiež povinnosť vypratať predmetné nehnuteľnosti. Zároveň sa žalobca domáhal, aby súd uložil obchodnej spoločnosti Československá obchodná banka, a.s. zákaz akýmkoľvek spôsobom nakladať s finančnými prostriedkami na bankovom účte žalovaného, ktorý uvedená banka vedie pre žalovaného, najmä aby ich vyplatila žalovanému.
8. Z tvrdení žalobcu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že podľa jeho informácií, žalovaný, okrem skladových zásob a peňažných prostriedkov na predmetnom bankovom účte, ktorý využíva na podnikanie, nedisponuje iným majetkom. Podľa FinStat finančného reportu žalovaného, žalovaný v roku 2022 dosiahol tržby, ktoré zahŕňajú príjmy za predaj tovaru, vlastných výrobkov a služieb, (očistené o zásoby a Aktiváciu) v sume 410 085,- €, pričom jeho výnosy z hospodárskej činnosti predstavujú sumu 424 088,- €.
9. Vzhľadom k žalobcom tvrdenému stavu hnuteľného a nehnuteľného majetku žalovaného, ktorý má využívať pre jeho podnikateľskú činnosť, mal súd zato, že navrhovaným neodkladným opatrením by u žalovaného došlo k zjavne neprimeranému zásahu do ústavne zaručeného práva na podnikanie, nakoľko by mohlo dôjsť až k úplnému znemožneniu jeho podnikateľskej činnosti, ktorú zrejme vykonáva aj za použitia predmetného majetku žalobcu. V konaní nebol osvedčený iný majetok žalovaného (príp. iné možnosti realizácie podnikateľskej činnosti žalovaným; okrem prípadných zásob), prostredníctvom ktorého by mohol aspoň v obmedzenej miere realizovať svoju podnikateľskú činnosť. Z výpovede žalobcu vyplýva, že žalovaný pri svojej podnikateľskej činnosti využíva iba predmetný majetok žalobcu, keďže okrem zásob a peňažných prostriedkov, žiadny iný nemá. Žalovaný by tiež v dôsledku navrhovaného neodkladného opatrenia nemohol reálne vôbec používať finančné prostriedky na bankovom účte pri svojej podnikateľskej činnosti, keďže žalobca sa neodkladným opatrením domáhal, aby súd banke zakázal akýmkoľvek spôsobom nakladať s finančnými prostriedkami na tomto účte, čo by znamenalo, že by napr. vôbec nemohol platiť mzdy svojim zamestnancom, kúpiť materiál potrebný k nim realizovaným zákazkám alebo plniť si svoje daňové a odvodové povinnosti voči štátu. Je pritom potrebné tiež mať na zreteli, že pohľadávka žalobcu, ktorú si voči žalovanému uplatňuje žalobou vo veci samej, predstavuje sumu 132 346,76 € s prísl., napriek tomu však žalobca neohraničil výšku finančných prostriedkov na bankovom účte, do ktorej by banka, resp. žalovaný s nimi nemohol disponovať, ale domáhal sa zákazu akýmkoľvek spôsobom disponovať so všetkými finančnými prostriedkami na účte. Tržby žalovaného za rok 2022 pritom dosiahli sumu 410 085,- €, v dôsledku čoho možno logicky predpokladať, že finančné prostriedky na predmetnom bankovom účte žalovaného môžu podstatne prevyšovať žalovanú peňažnú pohľadávku.
10. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 31.01.2024 osvedčil, že nemožnosť užívania žalovaných nehnuteľných a hnuteľných vecí znemožňuje jeho podnikateľskú činnosť. Vo
vzťahu k predmetným hnuteľným veciam (motorové vozidlá a strojové zariadenia) navrhoval, aby sa žalovaný zdržal ich užívania. Dôsledkom takéhoto neodkladného opatrenia by však nemuselo byť to, že predmetné hnuteľné veci bude môcť reálne začať užívať žalobca, keďže by zabezpečilo iba to, aby ich neužíval žalovaný. V konaní nebolo osvedčené, že by žalobca mohol riadne realizovať svoju podnikateľskú činnosť a dosahovať zisk aj bez predmetných hnuteľných vecí. Aj z uvedeného dôvodu nebola osvedčená primeranosť navrhovaného neodkladného opatrenia, keďže možno rozumne predpokladať, že navrhovaným neodkladným opatrením by sa znemožnila podnikateľská činnosť žalovaného, avšak zároveň nebolo osvedčené, že by umožnilo výkon podnikateľskej činnosti žalobcu. Okrem toho, že by následne reálne nevykonávala podnikateľskú činnosť žiadna zo strán sporu, v dôsledku podstatného obmedzenia podnikateľskej činnosti žalovanému by mohlo dôjsť aj k zhoršeniu vymožiteľnosti žalovanej pohľadávky o zaplatenie sumy 132 346,76 € s prísl., keďže žalovaný môže dosiahnuť kladný hospodársky výsledok iba podnikateľskou činnosťou. Súd podotýka, že vypratanie žalovaných nehnuteľností a možnosť ich užívania žalobcom, ako aj možnosť užívania žalovaných hnuteľných vecí žalobcom samé osebe nepostačujú pre dosiahnutie zisku žalobcu. K tomu je potrebné naplniť viacero podmienok, medzi ktorých patria napr. aj zamestnanci žalobcu, ktorí by realizovali predmetné zákazky pre žalobcu, alebo existencia objednávok služieb a výrobkov žalobcu. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 31.01.2024 žalobca neosvedčil, že by následkom navrhovaného neodkladného opatrenia žalobca dosiahol zisk a jeho spoločníci podiel na zisku.
11. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 31.01.2024 tiež neosvedčil také konanie žalovaného, ktorým by dochádzalo k opotrebovaniu predmetných hnuteľných a nehnuteľných vecí nad mieru primeranú ich bežnému užívaniu. Neosvedčil, že by mu ich užívaním žalovaným mohla vzniknúť škoda prevyšujúca škodu, ktorá by žalovanému mohla vzniknúť v dôsledku znemožnenia jeho podnikateľskej činnosti navrhovaným neodkladným opatrením.
12. Vzhľadom k tomu, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 31.01.2024 neosvedčil, že právne účinky navrhovaného neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), súd, v zmysle § 328 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 31.01.2024 v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný. V konaní nebolo osvedčené, že by zásah do práva žalovaného na podnikanie v zmysle čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky navrhovaným neodkladným opatrením bol primeraný osvedčenému neoprávnenému zásahu žalovaného do vlastníckeho práva žalobcu k žalovaným nehnuteľným a hnuteľným veciam v zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
13. V časti o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa užívania predmetných strojových zariadení súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 31.01.2024 zamietol aj z toho (samostatného) dôvodu, že žalobca neidentifikoval predmetné hnuteľné veci (strojové zariadenia) nezameniteľným spôsobom.
14. Záverom súd poukazuje tiež na nedostatky právnym zástupcom žalobcu predloženého plnomocenstva v elektronickej podobe, nakoľko, v zmysle § 23, § 35 ods. 2 v spojení s § 36 ods. 3 zákona o e-Governmente (zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej správy v znení neskorších predpisov), osvedčovacia doložka neobsahuje jednotlivé bezpečnostné prvky pôvodného dokumentu v listinnej podobe, týkajúce sa jednotlivých vlastnoručných podpisov nachádzajúcich sa na plnomocenstve, s uvedením miesta ich umiestnenia na strane dokumentu (aby bolo možné identifikovať, že sa osvedčovacia doložka týka práve podpisu splnomocniteľa).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu uznesenia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo uznesenie vydané.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, dátum, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 127 ods. 1,2, § 363, § 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.