Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Co-116-2019.pdf
PDF · 87.76 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/116/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, v právnej veci žalobkyne: E. E., nar. XX. E. XXXX, bytom J. Y. XXX, zastúpenej advokátom: JUDr. Ireneusz Piotr Giebel, Sladovnícka 22, Trnava, proti žalovaným: 1/ C. E., nar. XX. H. XXXX, bytom N. H. V. XXXX/XXA, P., 2/ J. J., nar. X. H. XXXX, bytom N. H. V. XXXX/XXA, P., 3/ mal. H. X., nar. XX. C. XXXX, bytom R., všetci zastúpení advokátkou: Mgr. Anna Šeniglová, Školská 6, Holíč, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne a žalovaných 1/, 2/, 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Skalica z 13. februára 2019 č. k. 9C/11/2018-111, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. konanie zastavil, II. stranám náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 145 ods. 1, § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Vecne zdôvodnil, že žalobou doručenou súdu dňa 28.8.2018 sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovaným 1/ až 3/ vypratať nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne nachádzajúce sa v k. ú. J. Y., zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX. Na pojednávaní dňa 13.2.2019 zobrala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu späť, súd prvej inštancie preto so súhlasom žalovaných konanie zastavil. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 257 CSP a stranám sporu náhradu trov nepriznal z dôvodu hodného osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie konštatoval, že podiel oboch strán sporu na vzniku a priebehu sporu bol rovnaký. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko žalovaní bez právneho dôvodu užívali nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkyne. Na druhej strane však žalovaní dôvodne bránili svoje záujmy. Z vyjadrení žalovanej 1/ ako aj z predložených dôkazov na pojednávaní dňa 14.1.2019 súd vyhodnotil, že žalovaní splnili svoju povinnosť a vypratali predmetné nehnuteľnosti. Aj napriek tejto skutočnosti žalobkyňa pokračovala v konaní a ďalší priebeh konania bol v rozpore so zásadou hospodárnosti a efektívnosti konania, z ktorého dôvodu by bolo nespravodlivé, ak by trovy konania priznal úspešnej strane sporu.
2. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách konania podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátenia mu veci na ďalšie konanie, alternatívne navrhla zmeniť uznesenie v napadnutej časti tak, že žalobkyni bude priznaná náhrada trov v plnom rozsahu. Odvolanie odôvodnila § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil). Žalobkyňa ako výlučný vlastník nehnuteľnosti z dôvodu neoprávneného užívania nehnuteľnosti žalovanými sa žalobou domáhala vypratania predmetnej nehnuteľnosti (po bezúspešných výzvach, na ktoré žalovaná 1/ nereagovala). Až na súdnom pojednávaní dňa 14.1.2019 boli zo strany žalovaných predložené prvé dôkazy, z ktorých však nevyplývalo, že by žalovaní nehnuteľnosť vypratali do 10.1.2019. Žalobkyňa nemala možnosť si tieto skutočnosti overiť, presvedčiť sa o pravdivosti ich tvrdení. Na pojednávaní dňa
13.2.2019 bola žaloba vzatá späť v plnom rozsahu z dôvodu, že žalovaní dva dni pred pojednávaním predložili dôkazy o vyprataní nehnuteľnosti. Z vlastných tvrdení žalovaných však vyplynulo, že v čase vykonanej kontroly nehnuteľnosti dňa 30.1.2019 sa v nehnuteľnosti nachádzali veci patriace žalovaným, vrátane žalovaného 3/. Späťvzatie žaloby a následné zastavenie konania procesne zavinili žalovaní a to tým, že splnili to, čo žalobkyňa v žalobe uplatňovala a to až po podaní žaloby, čím bolo jasne preukázané, že žaloba bola podaná oprávnene. V danej veci neexistuje dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Záver súdu prvej inštancie v tomto smere je v rozpore s vykonaným dokazovaním a nie je náležité vo vzťahu k preukázaniu dôvodu hodného osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP a vnútorne si rozporuje. Počas konania bolo riadne preukázané, že k zásahu do vlastníckeho práva žalovanými v skutočnosti došlo a až následne po podanej žalobe a uskutočnených pojednávaniach došlo k ich vyprataniu. Žalovaní dvakrát spôsobili odročenie pojednávania, procesne zavinili zastavenie konania.
3. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalovaní 1/ až 3/ v časti výroku o trovách konania, s návrhom na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že žalovaným bude voči žalobkyni priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uviedli, že v danej veci žalobkyňa zavinila zastavenie konania. Žalobkyňa vedela pred podaním žaloby, že pobyt žalovaných 1/, 2/, 3/ v dome nemá charakter užívania a v dome sa zdržiavajú len prechodne (do dokončenia stavby domu v januári 2019). Napriek tomu žalobu podala a v konaní pokračovala dokonca aj potom, ako sa žalovaní z nehnuteľnosti odsťahovali dňa 10.1.2019. Neobstojí domáhanie sa náhrady trov konania žalobkyňou pripisujúc procesné zavinenie zastavenia konania žalovanými z titulu dôvodnosti žaloby v čase jej podania. Žalobkyňa a žalovaná sú sestry, pričom konanie žalobkyne voči žalovanej 1/ a jej deťom, domáhaním sa žalobou ich vypratania, bolo v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná 1/ s deťmi prijala pomoc svojich rodičov pri zaobstarávaní svojho bývania stavbou RD v P., o čom bola protistrana informovaná. Odročenie pojednávania nemožno pripisovať na ťarchu žalovaných, pretože prvýkrát došlo k odročeniu z objektívnych dôvodov (ochorenie žalovanej 1/) a pojednávanie dňa 14.1.2019 bolo odročené po odsúhlasení právnym zástupcom žalobkyne za účelom poskytnutia časového priestoru žalobkyni na kontrolu, či sa žalovaní z jej domu odsťahovali.
4. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP), po skonštatovaní, že odvolania obsahujú zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách konania je dôvodné zrušiť.
5. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
6. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 M Cdo 17/2009, sp. zn. 5 Cdo 67/2010 či sp. zn. 3 M Cdo 46/2012) nemožno § 257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 940-941 s.).
7. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na
ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07 či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000). K aplikácii ustanovenia § 257 dochádza aj z aspektov sociálnych. Okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964).
8. Podľa ustálenej súdnej praxe (pozri bližšie napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 119/03, či uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 67/2010) musia byť výnimočnosť použitia ustanovenia § 257 CSP, ako aj to, v čom súd videl, že išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, náležite odôvodnené. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia aj v tomto patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP (pozri k tomu napr. rozhodnutia Ruiz Torija v. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani v. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis v. Grécko z 29. mája 1997; Higgins v. Francúzsko z 19. februára 1998).
9. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).
10. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č. 1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladala prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti konať pred súdom).
11. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania nezodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Nie je totiž zrejmé, z čoho vychádza záver súdu prvej inštancie o tom, že by bolo nespravodlivé, aby súd priznal trovy konania úspešnej strane (pričom ani nevedno, ktorú mal na mysli), keď v danej veci konanie bolo zastavené a teda skúmalo sa zavinenie strán na zastavení konania, pričom z odôvodnenia uznesenia ani nevyplýva jednoznačný záver o tom, kto zastavenie konania zavinil (a z čoho tak súd vyvodil). Taktiež absentuje argumentačný základ vo vzťahu k existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré súd výnimočne náhradu trov konania nemusí priznať.
12. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (súd prvej inštancie znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nebolo možné napraviť v odvolacom konaní). Vzhľadom na dôvod, ktorý viedol k zrušeniu rozhodnutia v napadnutej časti, odvolací súd sa ďalšími námietkami uvádzanými v odvolacom konaní nezaoberal, keďže neboli spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie.
13. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude postupovať podľa relevantných ustanovení CSP o náhrade trov konania (§ 256 CSP), so zachovaním všetkých procesných práv, ktoré stranám konania prináležia, v súvislosti s ich nárokmi na náhradu trov konania.
14. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, len ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP). Aplikácia tohto ustanovenia však musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a mať výnimočný charakter. Súd skúma, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potom potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
prihliadnuť, pričom tieto osobitné okolnosti musia byť náležite konkretizované, so zhodnotením dopadu na obidve procesné strany.
15. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia súd prvej inštancie preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé.
16. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
17. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.