Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6Co-192-2019.pdf
PDF · 102.67 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/192/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v spore žalobcu: R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Paulínou Vargicovou, PhD., so sídlom V. XX, XXX XX O., proti žalovanej: Q. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX I. I., o zaplatenie 6.893,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 10Csp/237/2018-107 zo dňa 29. mája 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .
Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
Vo zvyšnej časti z o s t á v a rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie istiny vo výške 6.843,75 eur, dlžných úrokov z istiny v sume 3.253,46 eur, zmluvného úroku vo výške 10,68 % ročne zo sumy 6.893,75 eur od 20.12.2018 do 28.04.2019, zmluvného úroku vo výške 10,68 % ročne zo sumy 6.843,75 eur od 29.04.2019 do zaplatenia a zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6.893,75 eur od 20.12.2018 do 28.04.2019 a zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6.893,75 eur od 29.04.2019 do zaplatenia (výrok I.). Vo zvyšku uplatneného nároku konanie zastavil (výrok II.) a žalovanej proti žalobcovi nepriznal náhradu trov konania (výrok III.).
2. Z jeho dôvodov vyplynulo, že dňa 24.03.2015 Poštová banka, a.s. so sídlom v Bratislave ako veriteľ (ďalej aj „právny predchodca žalobcu“) a žalovaná ako dlžníčka uzatvorili úverovú zmluvu typu Lepšia splátka, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery, Všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov. Na tomto základe bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 7.000 eur splatný v mesačných splátkach v počte 108, pri výške mesačnej splátky 110 eur so zročnosťou prvej splátky 25.04.2015 a všetkých ďalších k 25. dňu v mesiaci, s konečnou splatnosťou úveru k 25.03.2024. Pre neplnenie zmluvnej povinnosti žalovanou - riadne a včas splácať úver, právny predchodca žalobcu - banka listom z 26.01.2016 označeným ako „Výzva na úhradu dlžnej sumy“ upozornil žalovanú na podstatné porušenie úverovej zmluvy a v dôsledku tejto skutočnosti úver zosplatnil k 26.01.2016 a vyzval ju na zaplatenie celkovej dlžnej sumy 7154,10 eur. Na takto zistenom skutkovom základe súd uzavrel, že banka nepochybne listom z 26.01.2016 využila svoje oprávnenie žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie niektorej zo splátok v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka a čl. 5 ods. 5 VOP. Súčasne bolo nepochybné, že zmluva uzatvorená medzi bankou a žalovanou mala charakter spotrebiteľskej zmluvy, a teda ak dodávateľ mienil uplatniť
právo podľa § 565 OZ, bol povinný splniť aj podmienky ustanovenia § 53 ods. 9 OZ. Zároveň súd zdôraznil, že súčasne s predvolaním na pojednávanie požiadal žalobcu o predloženie dôkazu - výzvy banky na zaplatenie dlžných splátok pred zosplatnením úveru a doklad o doručení tejto výzvy žalovanej, t.j. o preukázanie splnenia podmienok vyžadovaných ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Napriek včasnému doručeniu výzvy zo strany žalobcu nebol produkovaný dôkaz preukazujúci splnenie uvedenej notifikačnej povinnosti. V dôsledku jej nepreukázania konajúci súd dospel k presvedčeniu, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, bolo neplatné a tento úkon nemohol spôsobiť zamýšľaný účinok - zmenu v splatnosti úveru oproti dohode strán, ktorá vyplynula z úverovej zmluvy. Banka preto nemala právo žiadať zaplatenie celého zvyšku poskytnutého úveru a pokiaľ zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1/2018 zo dňa 06.06.2018 na žalobcu postúpila pohľadávku proti žalovanej v celkovej výške 9.734,33 eur, bolo takéto postúpenie absolútne neplatné vzhľadom na skutočnosť, že takáto pohľadávka banky v čase postúpenia nebola splatná (postúpil aj nezročné splátky) a neexistovala. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách sprísňuje podmienky postúpenia pohľadávky za predpokladu, že postupcom je banka. Súd nespochybnil právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úveru, avšak postup banky musí byť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti úveru. V dôsledku tejto skutočnosti sa žalobca nemohol stať novým veriteľom postúpenej pohľadávky, preto súd zamietol žalobu žalobcu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie.
3. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd konanie o nároku žalobcu o zaplatenie sumy 50 eur (zaplatenej žalovanou v priebehu konania) zastavil podľa ustanovenia § 145 ods. 2 CSP.
4. O trovách rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a žalovanej ako úspešnej strane sporu vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže v konaní preukázateľne žalovanej trovy nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.
5. Proti tomuto rozsudku, vychádzajúc z jeho obsahu voči výrokom I. a III., podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP a navrhol v odvolaním napadnutej časti zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátiť na nové prejednanie, alternatívne zmeniť, žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovieť a žalovaného zaviazať na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V dôvodoch podaného odvolania uviedol, že postup v súlade ust. § 565 OZ je jednostranným adresným úkonom v tomto prípade právneho predchodcu žalobcu, ktorého účinky sú podmienené jeho dôjdením dlžníkovi v súlade s ust. § 45 ods. 1 OZ. Ako prílohu k návrhu na vydanie platobného rozkazu predložil upozornenie právneho predchodcu žalobcu na predčasnú splatnosť úveru a doručenku potvrdzujúcu jeho doručenie do dispozičnej sféry žalovanej, čo jednoznačne potvrdzuje splnenie podmienky platného postúpenia pohľadávky. Žalovaná svoj záväzok neplnila dlhší čas bezdôvodne ani voči postupcovi (pôvodnému veriteľovi) ani postupníkovi (žalobcovi), preto nebolo žiadnym spôsobom ohrozené splnenie jej záväzku z dôvodu plnenia neoprávnenému subjektu. Ďalej namietal nepreskúmateľosť rozsudku, z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia. Súd bližšie nešpecifikoval, ako dospel k svojmu záveru, nakoľko z predložených dôkazov nemohol vyvodiť záver, ku ktorému dospel. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v zmysle citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zakladá inú vadu konania. Konajúci súd nevyzval žalobcu na preukázanie tvrdení, aby doplnil svoje podanie o skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej a preukázanie podmienok nevyžadoval. Súd preto nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V dôsledku uvedeného žalobca namietal, že rozsudok je prekvapivý, nakoľko nemal možnosť sa počas konania vyjadriť k dôvodom zamietnutia žaloby, pričom by ich vedel preukázateľne vyvrátiť. Žalobca doložil k podanému odvolaniu upozornenie na predčasné splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 31.12.2015 spolu s podacím hárkom preukazujúcim jeho doručenie žalovanej. Mal za to, že tým preukázal splnenie podmienok zosplatnenia úveru a aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Ak by ani tento dôkaz nebol postačujúci, pre dôjdenie prejavu vôle doporučeným listom, ako tomu bolo v prípade zasielania informácie o predčasnom zosplatnení pohľadávky (doručenie preukazoval predloženým podacím hárkom), uviedol, že v Nemecku, ale aj na Slovensku platí, že ak doporučený list nie je možné doručiť z dôvodu nezastihnutia adresáta, poštový doručovateľ zanechá písomné oznámenie o jeho uložení na pošte. V slovenských podmienkach možno aplikovať na termín a výklad pojmu „dôjdenie“ doporučeného listu moment, keď možno za normálnych okolností očakávať vyzdvihnutie zásielky na pošte, čo je
najbližší pracovný deň. K obdobnému názoru dospel aj český Najvyšší súd ČR v konaní sp. zn. 26Cdo 864/2004. Žalobca mal za to, že bola splnená podmienka dôjdenia tohto právneho úkonu žalovanej a to na jej poslednú známu adresu. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na znenie Všeobecných obchodných podmienok účinných v čase uzavretia zmluvy, ktoré upravujú otázku doručovania zásielok- fikciu doručenia a sú v súlade s právnou úpravou. Ak by právna úprava v otázke doručovania listín pri jednotlivých právnych úkonoch vychádzala z právneho názoru, že dôjdenie zásielky možno považovať iba za moment jej reálneho prevzatia, nepoctiví dlžníci by sa úmyselne vyhýbali prevzatiu takýchto listín, čo by malo za následok nemožnosť vykonania niektorých právnych úkonov. Bola by im poskytnutá neoprávnená výhoda nad rámec poctivého obchodného styku, alebo by išlo o konanie v rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že v konaní mu prislúcha aktívna vecná legitimácia, v tomto sú závery súdu v rozpore so samotným výkladom zákona, v dôsledku čoho ide o nesprávne právne posúdenie. Pokiaľ postupník uplatní svoj nárok žalobou, je v záujme jeho procesného úspechu ho preukázať. Ak nebol dlžník notifikovaný postupcom, môže postupník súdu preukázať vlastnú aktívnu vecnú legitimáciu iba zmluvou o postúpení pohľadávky. Tým súčasne dôjde k preukázaniu postúpenia pohľadávky žalovanému - dlžníkovi, a to buď súdnym doručením zmluvy dlžníkovi spolu so žalobou, alebo vykonaním tohto listinného dôkazného prostriedku na pojednávaní. Žalobca v zmysle tohto postupoval a súdu spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu doložil zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 13.06.2017.
6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. Odvolací súd v priebehu odvolacieho konania nedisponoval s ďalšími podaniami strán sporu.
7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379 CSP a § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu zamietol (výrok I.), ako aj v závislom výroku o trovách konania (výrok III.) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
8. Odvolací súd v odvolaním napadnutom rozsahu podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). Takýto postup je v súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacieho konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (pozri napr. III.ÚS 78/05, II.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08, IV.ÚS 350/09).
9. Po preskúmaní odvolacích námietok žalobcu dospel odvolací súd k záveru, že tieto nie sú dôvodné.
10. Na zdôraznenie správnosti záverov rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza nasledovné. Súd prvej inštancie dospel k nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu poukazujúc na zákonné predpoklady pre postúpenie bankovej pohľadávky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Zvlášť vytkol žalobcovi nepreukázanie splnenia podmienok pri uplatnení práva o predčasné zaplatenie celej pohľadávky podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, pri plnení zo spotrebiteľskej zmluvy aj podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. S takto formulovaným závermi sa odvolací súd stotožnil Preskúmaním spisového materiálu v rozsahu odvolacích námietok odvolací súd zistil, že súčasťou návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu bola len výzva právneho predchodcu banky zo dňa 26.01.2016 v spojení s dokladom preukazujúcim jej doručenie. Ďalej mal odvolací súd preukázané, že súčasťou predvolania žalobcu na pojednávanie na deň 29.05.2019 bola aj výzva súdu, aby žalobca najneskôr do termínu pojednávania predložil výzvu banky na zaplatenie dlžných splátok pred zosplatnením úveru a doklad o jej doručení, teda splnenie podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Táto výzva bola v rámci predvolania jasne oddelená a zvýraznená väčším písmom (č. l. 87 súdneho spisu). Predvolanie spolu s výzvou bolo žalobcovi doručené dňa 05.04.2019 (doručenka na č. l. 89 súdneho spisu), t. j. v dostatočnom časovom predstihu pred dňom konania pojednávania. O doručení predmetného predvolania na pojednávanie žalobcovi svedčí aj písomné vyjadrenie žalobcu podané prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne a doručené súdu 21.05.2019.
Z jeho obsahu okrem čiastočného späťvzatia žaloby v časti uhradenej istiny vo výške 50 eur a v tomto smere upravenom žalobnom návrhu žalobcu vyplýva aj ospravedlnenie neúčasti žalobcu na nariadenom pojednávaní spolu so žiadosťou o konanie vo veci v jeho neprítomnosti. V tomto písomnom podaní absentuje akákoľvek reakcia žalobcu na výzvu súdu, čo konštatoval aj súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku. Nie je teda pravdivé tvrdenie odvolateľa, že súd nevyzval žalobcu na preukázanie skutočností, ktoré sa stali rozhodujúcimi pre jeho rozhodnutie. Nemožno sa preto stotožniť s názorom odvolateľa, že išlo o nesprávny procesný postup súdu majúceho za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces.
11. Pokiaľ odvolateľ dodatočne predložil požadované listiny na preukázanie splnenia podmienok v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ako prílohu k odvolaniu, na tieto odvolací súd už nemohol prihliadnuť. V tomto smere odvolací súd poukazuje na povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo, so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 CSP). Tieto prostriedky možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP). Z pohľadu, že konanie prvej inštancie a odvolacie konanie predstavuje jeden celok, je potrebné zákonnú koncentráciu konania (§154 CSP) v materiálnom zmysle chápať tak, že vyhlásenie uznesenia o skončení dokazovania pred súdom prvej inštancie je moment, po ktorom už na účely ďalšieho, čiže odvolacieho konania, nebudú v zásade nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany prípustné. V materiálnom zmysle je zákonná koncentrácia konania totožná s neúplnou apeláciou. Neúplná apelácia totiž znamená, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú koncentrované vo fáze konania pred súdom prvej inštancie. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť len za splnenia podmienok podľa § 366 CSP, najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Žalobcom predložené dôkazy však podmienky uvedené v § 366 CSP nespĺňajú, pretože odvolateľ tieto mohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, pokiaľ by rešpektoval výzvu súdu (§ 373 ods. 4 CSP). Pre úplnosť treba uviesť, že v individuálnych spotrebiteľských sporoch (§ 290 - 300 CSP) sa ustanovenie § 154 CSP o zákonnej koncentrácii konania neaplikuje na procesné úkony spotrebiteľa (§ 296 CSP). Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany dodávateľa podliehajú zákonnej koncentrácii konania. Pretože žalobca zo strany súdu prvej inštancie dostal procesný priestor na preukázanie podmienok zosplatnenia spotrebiteľského úveru ako podmienky platného postúpenia bankovej pohľadávky a túto nevyužil, súčasne nevyužil ani právo zúčastniť sa pojednávania, bol procesný postup okresného súdu správny a z tohto dôvodu nemôže byť rozhodnutie súdu prekvapivé. Pre nedôvodnosť takto uplatnenej odvolacej námietky, následne odvolací súd nemal dôvod sa zaoberať na túto námietku nadväzujúcu argumentáciu ohľadom preukázania doručenia dodatočne predloženej výzvy.
12. K vyjadreniu žalobcu, že aktívnu legitimáciu v spore preukázal oznámením o postúpení pohľadávky žalovanému, resp. predložením zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorý je súdnou praxou akceptovaný, považoval odvolací súd v prípade spotrebiteľského úveru za nedostatočné. Tento spôsob je plne akceptovaný pri postúpení pohľadávok v obchodnoprávnych vzťahoch. Špecifikum prejednávanej veci je postúpenie bankovej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, preto na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore sú žalobcom tvrdené a preukázané skutočnosti nedostatočné. Na platné postúpenie bankovej pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu (banky) na žalobcu (tretí subjekt) je potrebné splniť určité zákonné podmienky. Právnym rámcom je ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ako špeciálne ustanovenie v spotrebiteľských zmluvách vo vzťahu k § 565 Občianskeho zákonníka. Okrem toho musia byť splnené ďalšie špeciálne zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 92 ods. 8 Zákona o bankách. V prípade nesplnenia týchto zákonných podmienok nemôže dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky, keďže citované zákonné ustanovenie je zákonom lex specialis vo vzťahu k § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale aj k ustanoveniu § 17 zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré všeobecne upravujú podmienky postúpenia pohľadávky v spotrebiteľských vzťahoch. V zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, špeciálnymi podmienkami, za ktorých môže byť banková pohľadávka (alebo jej časť) postúpená, sú nasledovné: ak je pohľadávka 1/ splatná, a to až po predchádzajúcej písomnej výzve banky a kumulatívne, ak je splnené 3/ omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. V tomto smere odvolací súd poukazuje na právnej závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2018 sp. zn. 7Cdo 26/2017, ako aj rozhodnutie sp. zn. 1Cdo 147/2017 zo dňa 24.04.2018, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 60/2018.
13. Na základe vyššie uvedenej vecnej a právnej argumentácie odvolací súd v súlade s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naplnenie všetkých predpokladov pre postúpenie pohľadávky tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 Zákona o bankách (splatnosť postupovanej pohľadávky v čase jej postúpenia), preto je zmluva o postúpení pohľadávok neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, čo má za následok nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdil.
14. Za nedostatočné je potrebné považovať len také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nedáva jasne a zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkovo a právne relevantné otázky. Pre úplnosť je treba zdôrazniť, že súd prvej inštancie svoje závery aj dostatočne zdôvodnil a preto aj odvolacia námietka o nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je bezpredmetná.
15. Výrok rozsudku okresného súdu, ktorým konanie v časti zastavil, zostal týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
16. Odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie aj v časti o trovách prvoinštančného konania, nakoľko bol napadnutý len z titulu jeho závislosti od meritórneho rozhodnutia bez uplatnenia osobitných námietok voči nemu.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá mala plný úspech vo veci, nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže nezistil, že by jej akékoľvek trovy spojené s odvolaním vznikli.
18. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).