Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_10Csp-237-2018.pdf
PDF · 84.84 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/237/2018
Rozhodnutie
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02, Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Paulínou Vargicovou, PhD., Palisády 59, 811 06, Bratislava, proti žalovanému: Q. Q., K.. XX.X.XXXX, O. Ž. XXX/X, XXX XX, I.H. I., v konaní o zaplatenie 6.893,75 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba žalobcu o zaplatenie istiny vo výške 6.843,75 €, dlžných úrokov z istiny v sume 3.253,46 €, zmluvného úroku vo výške 10,68 % ročne zo sumy 6.893,75 € od 20.12.2018 do 28.4.2019, zmluvného úroku vo výške 10,68 % ročne zo sumy 6.843,75 € od 29.4.2019 do zaplatenia a zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6.893,75 € od 20.12.2018 do 28.4.2019 a zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6.893,75 € od 29.4.2019 do zaplatenia, sa zamieta.
II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa konanie zastavuje.
III. Žalovanej sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.12.2018 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 6.893,75 € titulom dlžnej úverovej istiny, sumy 3.253,46 € titulom dlžných úrokov z istiny a ďalej zmluvného úroku v sadzbe 10,68 % ročne a zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne vždy z úverovej istiny 6.893,75 € od 20.12.2018 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že pohľadávku proti žalovanej nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6.8.2018 medzi V. O. U..W.., W. W. B. O. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Pohľadávka postupcu voči žalovanej vznikla z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy boli aj obchodné podmienky postupcu pre spotrebiteľské úvery, všeobecné obchodné podmienky postupcu a sadzobník poplatkov postupcu. Žalovaná svojím podpisom na zmluve potvrdila, že sa s týmito dokumentmi oboznámila, súhlasí s ich obsahom. Na základe úverovej zmluvy postupca žalovanej poskytol úver vo výške 7.000 €, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaná neplnila úver riadne a včas a v dôsledku tejto skutočnosti postupca podľa § 565 Obč. zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Obč. zákonníka vyhlásil dňa 26.1.2016 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úver žalovaná časť dlžnej sumy z úveru zaplatila. Jednotlivé splátky a spôsoby započítania boli uvedené v Aktuálnom stave úveru vyhotoveného z bankového informačného systému. Poslednú čiastkovú úhradu žalovaná vykonala 30.5.2017. Od tohto dňa však žiadne úhrady nevykonala.
3. K žalobe žalobca pripojil výpis z bankového informačného systému nazvaný Aktuálny stav úveru ku dňu 28.9.2016, prehľad o Aktuálnom stave pohľadávky z úverovej zmluvy, samotnú úverovú zmluvu a obchodné podmienky pre úver - Lepšia splátka, sadzobník poplatkov pre fyzické osoby aktuálne v čase uzavretia zmluvy, všeobecné obchodné podmienky V. O., výzvu na úhradu dlžnej sumy - oznámenie o okamžitom, zosplatnení úveru - list z 26.1.2016 a doručenku preukazujúcu prevzatie tohto listu žalovanou dňa 29.1.2016. Ďalej pripojil zmluvu o postúpení pohľadávok a jej prílohu preukazujúcu postúpenie pohľadávky banky voči žalovanej.
4. V priebehu konania žalobca na výzvu súdu zo dňa 15.1.2019 reagoval podaním došlým na súd 16.2.2019, z ktorého vyplynulo, že žalobca na žalobe trvá. V tomto podaní žalujúca strana poskytla súdu prehľad úhrad od žalovanej a poskytla prehľad tiež o tom, akým spôsobom jednotlivé úhrady boli V. O. započítané na jednotlivé nároky banky, teda na istinu, poplatky, úroky a pod. a v tomto podaní sa tiež žalujúca strana vyjadrila k názoru súdu, že časť pohľadávky žalobcu je premlčaná. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že úver bol zosplatnený 26.1.2016. Premlčanie nároku začalo plynúť 27.1.2016 a skončilo 26.1.2019. Ak žaloba bola podaná 21.12.2018, bola podaná v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/7/2018, na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/161/2014 a na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/945/2015.
5. Pred prvým pojednávaním vo veci samej žalujúca strana súdu doručila čiastočné späťvzatie žaloby, z ktorého vyplynulo, že 29.4.2019 žalovaná žalobcovi zaplatila sumu 50 €. Žalujúca strana preto potom žiadala zaplatiť dlžnú istinu vo výške 6.843,75 €, dlžné úroky z istiny vo výške 3.253,46 €, zmluvný úrok 10,68 % ročne zo sumy 6.893,75 € od 20.12.2018 do 28.4.2019, zmluvný úrok 10,68 % ročne zo sumy 6.843,75 € od 29.4.2019 do zaplatenia a zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6.893,75 € od 20.12.2018 do 28.4.2019 a zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6.893,75 € od 29.4.2019 do zaplatenia. Vo zvyšku uplatneného nároku žalobu žalujúca strana zobrala späť v rozsahu istiny 50 €. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd konanie o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 50 € zastavil podľa ust. § 145 ods. 2 C.s.p..
6. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, hoci jej bola s prílohami, výzvou na vyjadrenie sa a príslušným poučením, doručená 1.3.2019. Rovnako sa nezúčastnila pojednávania nariadeného na deň 29.5.2019, hoci naň bola riadne a včas predvolaná. Žalovaná svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila z dôvodu ochorenia, k čomu predložila potvrdenie lekára, avšak o odročenie pojednávania nepožiadala. Súd preto vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu i žalovanej. Tým, že sa žalovaná k žalobe nevyjadrila, skutkové tvrdenia žalobcu nerozporovala.
7. Súd na pojednávaní dňa 29.5.2019 vykonal dokazovanie len čítaním listín, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu a na základe týchto listinných dôkazov dospel k presvedčeniu, že žalobe nemožno vyhovieť. Súčasne s predvolaním na pojednávanie totiž súd žalobcu žiadal o predloženie dôkazu - výzvy banky na zaplatenie dlžných splátok pred zosplatnením úveru a doklad o doručení tejto výzvy žalovanej, teda súd žiadal, aby žalobca preukázal, že banka splnila podmienky vyžadované ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka. Napriek včasnému doručeniu výzvy žalujúcej strane žalujúca strana zostala nečinná a k svojmu podaniu, ktoré na súd došlo 21.5.2019, tento listinný dôkaz nepripojila, ani sa k nemu nevyjadrila.
8. Z listín, ktoré do spisu pripojila strana žalujúca, mal súd zistené, že dňa 24.3.2015 V.I. O., U..W.., W. W. B. O. ako veriteľ a žalovaná ako dlžníčka, uzavreli úverovú zmluvu typu Lepšia splátka, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 7.000 € pri výške mesačnej splátky 110 €, pričom prvá splátka bola zročná 25.4.2015, všetky ďalšie boli potom zročné k 25. dňu v mesiaci a konečná splatnosť úveru bola stanovená k 25.3.2024. Celkovo mala žalovaná zaplatiť 108 mesačných splátok. Súčasťou úverovej zmluvy boli obchodné podmienky pre úver Lepšia splátka a tiež všeobecné obchodné podmienky banky. V zmysle čl. 5 odsek 5 bola banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný v prípade, ak bol dlžník v omeškaní s platením čo i len jednej splátky, alebo jej časti. Z listiny Aktuálny stav úveru ku dňu 28.9.2018 bolo zistené, že žalovaná úver pravidelne nesplácala. Dňa 25.7.2015 zaplatila 16,37 €, dňa 14.10.2015 zaplatila sumu 35 € a 158 € a dňa 30.5.2017 zaplatila sumu 150 €. Na porušovanie povinnosti splácať úver reagovala banka listom z 26.1.2016 nazvaný Výzva na úhradu dlžnej sumy, ktorý podľa doručenky bol žalovanej doručený 29.1.2016. Týmto listom banka konštatovala, že žalovaná podstatným spôsobom porušila úverovú zmluvu a v dôsledku tejto skutočnosti úver zosplatnila k 26.1.2016, pričom celková dlžná suma predstavovala k tomuto dňu 7.154,10 €. Banka neprodukovala dôkaz preukazujúci, že by pred vypracovaním listu z 26.1.2016 bola žalovanú upozornila na možnosť zosplatnenia úveru a vyzývala ju k úhrade dlžných splátok.
9. Je nepochybné, že banka listom z 26.1.2016 využila svoje oprávnenie žiadať zaplatenie zvyšku úveru pre nezaplatenie viacerých splátok, teda oprávnenie, ktoré je upravené v ust. § 565 Obč. zákonníka, podľa ktorého, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
10. Nepochybne však zmluva, ktorá bola medzi bankou a žalovanou uzavretá, bola zmluvou o spotrebiteľskom úvere a preto sa na ňu vzťahovalo ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka, podľa ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
11. Citované ustanovenie Obč. zákonníka dáva veriteľovi povinnosť uskutočniť notifikáciu uplatnenia práva v zmysle ust. § 565 Obč. zákonníka spotrebiteľovi v lehote minimálne 15 dní pred zosplatnením dlhu, v tomto prípade zvyšku úveru. Napriek výzve súdu však v konaní zo strany žalujúcej nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že banka predtým, ako listom z 26.1.2016 úver zosplatnila, upozornila žalovanú na možnosť žiadať nesplatený zvyšok úveru jednorazovo pre nezaplatenie dlžných splátok, teda splnenie povinnosti, ktorú vyžaduje ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka. V dôsledku porušenia tohto ustanovenia preto súd dospel k presvedčeniu, že úkon banky, teda vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru listom z 26.1.2016, bolo neplatné a tento úkon nemohol spôsobiť zamýšľaný účinok, čiže zmenu splatnosti úveru oproti dohode strán, ktorá vyplývala z úverovej zmluvy. Banka preto nemala právo žiadať zaplatenie celého zvyšku poskytnutého úveru a pokiaľ zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1/2018 zo dňa 6.6.2018 na žalobcu postúpila pohľadávku proti žalovanej v celkovej výške 9.734,33 €, bolo takéto postúpenie neplatné vzhľadom na skutočnosť, že takáto pohľadávka banky v čase postúpenia nebola splatná a neexistovala. V zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak napriek písomnej výzve banky, alebo pobočky zahraničnej banky, je jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka, alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto práva banka, alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke, alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka, alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka, alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou, alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
12. Dané ustanovenie sprísňuje podmienky postúpenia pohľadávky za predpokladu, že postupcom je banka. Súd nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úveru a jeho úverového vzťahu, avšak pre takýto prístup banky je nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti úveru. Ak mala byť predmetom postúpenej pohľadávky suma 9.734,33 €, čo je suma uvedená v prílohe k zmluve o postúpení, je zrejmé, že pôvodný veriteľ, teda V. O., U..W.. ako banka postúpil zmluvou zo dňa 6.8.2018 nebankovej inštitúcii aj splátky nezročné, pričom k ich predčasnej splatnosti nedošlo, čo bolo súdu preukázané. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok bola takto neexistujúca pohľadávka a preto je cézia zo dňa 6.8.2018 absolútne neplatným právnym úkonom. V dôsledku tejto skutočnosti sa potom žalobca nemohol stať postúpením pohľadávky v zmysle § 524 a nasl. Obč. zákonníka novým veriteľom pohľadávky vyplývajúcej z vyššie uvádzanej úverovej zmluvy vo vzťahu k žalovanej. Pre nedostatok vecnej legitimácie preto súd žalobu žalobcu zamietol.
13. V časti, kde žalobca zobral žalobu späť v priebehu konania súd podľa § 145 ods. 2 C.s.p. konanie zastavil.
14. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaná bola v konaní úspešná a preto by mala proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Keďže však žalovanej v konaní preukázateľne trovy nevznikli, súd žalovanej proti žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.