Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Ek-656-2020.pdf
PDF · 70.58 KB
Case nature
Subarea
12Ek/656/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 35724803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 36613843 proti povinnému: TR GROUP s.r.o., Paulínyho 8, 811 02 Bratislava, IČO: 47566451, o vymoženie 175,3 EUR s príslušenstvom, rozhodujúc o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 23.03.2020 prostredníctvom právneho zástupcu, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 175,3 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom Mgr. Andrejom Gundelom, sp. zn. 834/18 zo dňa 01.10.2018 ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2018 a vykonateľnosť dňa 19.10.2018 (ďalej len ako „exekučný titul“).
2. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), exekučným titulom na účel tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.
3. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
4. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
5. Podľa § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
6. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu lebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. V zmysle citovaného ustanovenia § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie spolu s prílohami podliehajú po jeho doručení preskúmaniu Exekučnému súdu. Oprávnený žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku sp. zn. 1695/19 zo dňa 02.04.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.05.2019 a vykonateľnosť dňa 13.05.2019. V prípade, ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 146/2011).
8. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
9. Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011).
10. Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 146/2011).
11. Súd po preskúmaní predloženej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A9439991 zo dňa 19.11.2015 (ďalej ako „zmluva o poskytovaní verejných služieb“) dospel k zisteniu, že povinný nesúhlasil s dohodou s oprávneným, aby všetky spory vzniknuté zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, alebo s nimi súvisiace, boli rozhodované v rozhodcovskom konaní. Uvedená skutočnosť nesporne vyplýva z bodu 11. Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, kde povinný tento nesúhlas prejavil tým, že v danom bode 11. označil pole „Nesúhlasím s dohodou“, čím súd dospel k záveru, že medzi oprávneným a povinným nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy.
12. Súd konštatuje, že predpokladom právomoci rozhodcu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, podľa ktorej všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred určeným rozhodcom. Iba platná rozhodcovská zmluva pod ktorej aplikačný rozsah sa daný spor vzťahuje môže totiž založiť právomoc rozhodcovi na jej základe tento spor prejednať a rozhodnúť. V predmetnej veci má súd za preukázané, že rozhodca Mgr. Andrej Gundel vyvodil svoju právomoc prejednať a rozhodnúť daný spor z rozhodcovskej doložky pod ktorej aplikačný rozsah tento spor nespadá, nakoľko rozhodcovská zmluva medzi oprávneným a povinným nebola platne uzavretá a teda právomoc rozhodcu prejednať daný spor nebola rozhodcovskou zmluvou založená. Rozhodcovský rozsudok teda vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, čiže bol vydaný v rozpore so zákonom. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom, nakoľko sa jedná o rozhodnutie ničotné (nulitný právny akt), z hľadiska materiálneho nevykonateľné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky, a preto na jeho podklade nemožno zákonne viesť exekúciu (nútený výkon rozhodnutia).
13. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého oprávnený navrhol vykonanie exekúcie, je nulitným právnym aktom, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, a teda je tu daný rozpor exekučného titulu s § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, preto súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamietol.
14. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len v tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
15. Podľa § 199a ods. 1Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
16. Oprávnený si v Návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil právo na náhradu trov konania. Vzhľadom na to, že k zamietnutiu Návrhu na vykonanie exekúcie došlo v čase pred vydaním Poverenia na vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania, nie je medzi kým rozhodnúť o trovách konania a preto je výrok o trovách konania nadbytočný.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.