Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-15C/110/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní pred sudkyňou JUDr. Michalou Bašticovou, v spore žalobcu: T. L. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX, XXX XX X., zastúpeného: JUDr. Kristián Kurthy, bytom Horská 11/F, 831 52 Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 811 02 Bratislava, o náhradu škody 4.731 eur, takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 905,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne z uvedenej sumy od 05.06.2013 do zaplatenia, všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Konanie v časti o zaplatenie sumy 1.079 eur z a s t a v u j e .

IV. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.02.2015 domáhal voči žalovanej (pôvodne voči SR - zastúpenej Ministerstvom vnútra SR a Ministerstvom spravodlivosti SR) zaplatenia 4.731 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej ne o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „cit. zákon“). Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX bolo uznesením ČVS: ORP - 359/2 - OVK - B5 - 2006 voči nemu vznesené obvinenie za zločin útoku na verejného činiteľa podľa ods. l písm. a), ods. 2 písm. c) . Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho obhajcu sťažnosť datovanú dňom XX.XX.XXXX. Táto sťažnosť bola uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V sp. zn. zo dňa XX.XX.XXXX zamietnutá ako nedôvodná. Dňa XX.XX.XXXX prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V uznesením sp. zn. - 59 trestné stíhanie voči nemu ako obvinenému podľa zastavil, nakoľko skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Poznamenal, že podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. , ), ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že osoba čin nespáchala a trestné stíhanie voči nej nemalo byť začaté. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava V podľa neho jasne vyplýva, že jeho stíhanie bolo nezákonné, nakoľko absentovala subjektívna ako aj objektívna stránka trestného činu. Prokurátor mal z vykonaného dokazovania preukázané (najpodstatnejšie úkony boli vykonané v roku XXXX), že on ako obvinený nemal žiadny úmysel pôsobiť násilím na výkon právomoci verejného činiteľa. Z uvedeného vyplýva podľa jeho názoru, že nemal byť vôbec obvinený a rozhodnutie Okresnej prokuratúry Bratislava V o zamietnutí jeho sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, je nezákonné. Dňa XX.XX.XXXX bolo vykonané

oboznamovanie sa s výsledkami vyšetrovania, okrem toho boli orgány činné v trestnom konaní takmer nečinné a pasívne, nereagovali ani viaceré návrhy obhajoby. Následne až po 5 rokoch došlo k zastaveniu trestného stíhania a podkladom pre toto zastavenie boli úkony vykonané už v roku XXXX. To znamená, že už v roku XXXX mohol vyšetrovateľ prijať záver o nedôvodnosti trestného stíhania. Poukázal na to, že sa obrátil na Ministerstvo vnútra SR, ako aj na Ministerstvo spravodlivosti SR, so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom, výsledkom čoho bolo to, že žiadna škoda mu nebola zaplatená. Uznesenie vyšetrovateľa, ako aj uznesenie prokurátora sú podľa jeho názoru s ohľadom na neskoršie uznesenie zo dňa XX.XX.XXXX o zastavení trestného stíhania nezákonné, nakoľko vyšetrovanie trvalo bez objektívnych príčin viac ako päť rokov, čím je založená zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup. Uplatnil si škodu vo výške 4.731 eur ako náhradu nákladov právneho zastúpenia advokátom v trestnom konaní podľa priloženej faktúry. Zároveň si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.731.eur od XX.XX.XXXX, teda po doručení rozhodnutia Okresnej prokuratúry Bratislava V o zastavení trestného stíhania.

2. Ministerstvo vnútra SR, ako aj Ministerstvo spravodlivosti SR, namietli svoju nepríslušnosť na konanie v tejto veci v mene SR.

3. Vzhľadom na uvedenú námietku nedostatku oprávnenia konať v mene SR žalobca navrhol, aby súd v zmysle pripustil zmenu žaloby v časti označenia žalovanej strany, a to SR - zastúpená Generálnou prokuratúrou SR.

4. Súd uznesením č. k. - 177 zo dňa 19.04.2018 pripustil zmenu žaloby v označení žalovanej tak, že žalovanou je SR - zastúpená Generálnou prokuratúrou SR.

5. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobca nepreukázal splnenie základných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody podľa cit. zákona, a to existenciu nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci, nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nimi. Pokiaľ sa jedná o žalobcom namietanú neprípustnú dĺžku trvania trestného stíhania, čiže prieťahy vo vyšetrovaní, teda v postupe vyšetrovateľa PZ, tieto prieťahy neboli v žiadnom štádiu trestného konania preukázané a navyše Generálna prokuratúra SR nemôže zodpovedať za prípadný nesprávny úradný postup spôsobený inými orgánmi verejnej moci, resp. za postup v ňom konajúceho vyšetrovateľa PZ. V prípravnom konaní bolo potrebné vykonať viacero dôkazov, ktoré mali priamy vplyv na jeho dĺžku. K uzneseniu o vznesení obvinenia a jeho dôvodnosti uviedla, že skutočnosti zistené pred vznesením obvinenia a dôkazy zadovážené po začatí trestného stíhania boli dostatočným podkladom na vyslovenie záveru, že skutok, ktorý je predmetom trestného konania, sa stal, je trestným činom a spáchal ho žalobca, a preto príslušník PZ postupoval v súlade so zákonom, keď mu preň vzniesol obvinenie. Existencia dôvodnosti podozrenia zo spáchania trestného činu nie je totožná s presvedčením o vine. Poukázala na nález Ústavného súdu SR z 13.11.2013, sp. zn. , z ktorého vyplýva, že vydanie uznesenia o vznesení obvinenia nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. Trestné stíhanie voči žalobcovi bolo zastavené z dôvodu podľa , že tento skutok nie je trestným činom a nie z dôvodu podľa písm. a), že sa skutok nestal. Postúpenie veci na priestupkové prejednanie nebolo možné vzhľadom na uplynutie 2 - ročnej prekluzívnej lehoty. Skutkové okolnosti prejednávanej veci teda nasvedčujú tomu, že žalobca k trestnému stíhaniu prispel sám, keď sa dopustil protiprávneho konania, čo prokurátor v uznesení o zastavení trestného stíhania ani nevylúčil, len konštatoval, že na základe vykonaného vyšetrovania neboli splnené podmienky pre podanie obžaloby na súd. To však nevylučuje, že sa žalobca nedopustil protiprávneho konania. Záver prokurátora o tom, že spáchaný skutok nie je trestným činom, neznamená, že v rámci trestného konania došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, nesprávnemu úradnému postupu, či inému pochybeniu. V takýchto prípadoch sa má individuálne prihliadať na všetky okolnosti konkrétnej veci a je potrebné skúmať, či bol sledovaný legitímny cieľ riadneho vedenia trestného konania. V prejednávanom prípade je nepochybné, že boli splnené zákonné podmienky na vznesenie obvinenia, navyše toto uznesenie zo dňa XX.XX.XXXX nebolo zrušené ani zmenené pre jeho nezákonnosť a táto ani nebola v žiadnom štádiu trestného konania konštatovaná. Poukázala na viaceré rozhodnutia okresných súdov SR a na to, že paušálne priznávanie nároku na náhradu škody bez ohľadu na konkrétne okolnosti danej veci je v rozpore so zmyslom a účelom zákona. Ďalej namietala, že žalobca nepreukázal, že úkony obhajoby boli v trestnom konaní reálne

a účelne vykonané v rámci obhajoby žalobcu a že boli aj skutočne uhradené. Za účelne vynaložené náklady možno považovať len také náklady, ktoré musel účastník nevyhnutne vynaložiť, aby mohol riadne hájiť svoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo, teda nie všetky náklady spojené so zastúpením advokátom možno považovať za nevyhnutné pre riadne uplatňovanie alebo bránenie práva. Rovnako namietla aj uplatnené úroky z omeškania s tým, že sa mohla dostať do omeškania najskôr dňom XX.XX.XXXX, kedy Ministerstvo vnútra SR oznámilo žalobcovi, že jeho nárok na náhradu škody neuspokojí, pričom úrok z omeškania bol v tom čase určený vo výške 5,5 % ročne, a nie vo výške 9 % ročne. Z uvedených dôvodov neexistencie predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu žalobu označila za nedôvodnú a žiadala ju zamietnuť v celom rozsahu.

6. Žalobca v replike uviedol, že konajúci prokurátor sa v odôvodnení uznesenia o zastavení trestného stíhania v roku XXXX odvoláva práve na výsluchy osôb vykonaných ešte v roku XXXX a vychádzajúc z predmetných výsluchov a konfrontácií z roku XXXX prokurátor prijal v roku XXXX jednoznačný záver, že v danom prípade absentuje naplnenie objektívnej ako aj subjektívnej stránky trestného činu. Má za to, že naplnenie základných znakov trestného činu, ktorý mu bol kladený za vinu, mali vyšetrovateľ aj dozorujúci prokurátor skúmať v čase pred vznesením obvinenia, resp. najneskôr v novembri XXXX, pričom okrem úkonov vykonaných v roku XXXX pred a v krátkom čase po vznesení obvinenia neboli zo strany vyšetrovateľa, resp. prokurátora vykonané žiadne ďalšie úkony, v zmysle ktorých by až v roku XXXX bolo možné prijať záver, že v danom prípade nedošlo k naplneniu objektívnej a subjektívnej stránky trestného činu. Podľa jeho názoru bolo uznesenie o vznesení obvinenia vydané nezákonne a predčasne. Samotný priebeh vyšetrovania, ako aj jeho závery sú dostatočným dôkazom toho, že v danej veci od počiatku absentoval základný predpoklad trestného stíhania a to spáchanie trestného činu a vyšetrovateľ pred vznesením obvinenia nedostatočne preskúmal znaky skutkovej podstaty trestného činu, v dôsledku čoho vydal nezákonné rozhodnutie o vznesení obvinenia a svoje pochybenie nenapravil ani po výsluchoch vykonaných v októbri a novembri XXXX. Úvahy žalovanej o jeho možnom protiprávnom konaní sú bezpredmetné jednak z dôvodu, že protiprávnosť konania nebola v žiadnom konaní preukázaná a jednak z dôvodu, že pre toto konanie nemajú žiadnu relevanciu. V zmysle už skôr citovaných rozhodnutí NS SR je nutné prijať záver, že ak by vyšetrovateľ a dozorujúci prokurátor postupovali správne, nemalo byť voči nemu vôbec vznesené obvinenie. V zmysle priložených faktúr uhradil obhajcovi v roku XXXX sumy 660 eur a 498 eur, zo zvyšnej vyfakturovanej sumy vo výške 3.984 eur uhradil dňa 25.05.2012 len sumu 2.490 eur, ktorá podľa neho predstavovala oprávnený nárok obhajcu. Zvyšná suma vo výške 1.494 eur bola predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. , ktoré bolo právoplatne skončené zamietnutím návrhu obhajcu JUDr. Jána Zlocha voči nemu (v tom konaní žalovanému) na zaplatenie 1.909 eur s príslušenstvom. Z uvedeného dôvodu žiadal zmeniť výšku škody zo sumy 4.731 eur na 3.648 eur, t. j. sumu, ktorú bol povinný a aj vyplatil svojmu obhajcovi. Stotožnil sa s argumentáciou žalovanej ohľadom výšky úrokov z omeškania (5,5 % ročne), ako aj s dátumom vzniku omeškania (XX.XX.XXXX). Vo svojom doplňujúcom vyjadrení dodal, že z rozsudku OS BA IV vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX uhradil obhajcovi sumu 498 eur, dňa 19.12.2006 sumu 664 eur a dňa XX.XX.XXXX sumu 2.490 eur, t. j. spolu 3.652 eur. Na základe toho opäť žiadal zmeniť výšku škody z 3.648 eur na 3.652 eur a žiadal ju priznať spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne z dlžnej sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX upresnil, že v prevyšujúcej časti berie žalobu späť.

7. Žalovaná v duplike uviedla, že sa pridržiava vyjadrenia zo dňa XX.XX.XXXX, pričom dodala, že uznesenie o vznesení obvinenia nemožno považovať za nezákonné jednak vzhľadom na dôkazy obstarané pred vznesením obvinenia, ale tiež preto, že s prihliadnutím na povahu skutku bol už od počiatku zrejmý jeho páchateľ, ktorému OČTK boli nie oprávnené, ale povinné vzniesť obvinenie, pretože pokiaľ by obvinenie nevzniesli a vykonávali úkony bez obvineného - žalobcu, upreli by mu tým možnosť uplatňovať prostriedky na svoju obranu v trestnom konaní, čím by zasiahli do jeho práva na obhajobu. Vo vzťahu k výške škody uviedol, že sumu vo výške 1.660 eur predstavujúcu paušálnu odmenu podľa čl. III. zmluvy o právnej pomoci zo dňa XX.XX.XXXX nemožno považovať za náklad, ktorý musel účastník nevyhnutne vynaložiť, aby mohol riadne hájiť svoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo. Táto odmena bola viazaná na podmienku, že žalobcovi nebude uložený nepodmienečný trest, ktorého uloženie v danom prípade prichádzalo do úvahy viac - menej len teoreticky. Uvedená odmena bola dohodnutá v rozpore s § 5 vyhlášky č. 655/2014 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, listinami založenými do spisu stranami sporu v priebehu konania a to: uznesením ČVS: ORP-359/2-OVK-B5-2006 zo dňa XX.XX.XXXX, sťažnosťou zo dňa XX.XX.XXXX, uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V č. k. zo dňa XX.XX.XXXX, uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V č. k. -59 zo dňa XX.XX.XXXX, žiadosťami o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa XX.XX.XXXX, odpoveďou Ministerstva vnútra SR zo dňa XX.XX.XXXX, faktúrou obhajcu za úkony právnej služby v trestnom konaní zo dňa XX.XX.XXXX so splatnosťou XX.XX.XXXX, zmluvou o právnej pomoci zo dňa XX.XX.XXXX, oboznámením sa s pripojeným vyšetrovacím spisom ČVS: ORP-11/0515-B5-2013, ako aj s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. , a zistil tento skutkový stav.

9. Uznesením OR PZ v Bratislave V ČVS: ORP-359/2-OVK-B5-2006 zo dňa XX.XX.XXXX začal vyšetrovateľ podľa stíhať žalobcu ako obvineného za zločin útoku na verejného činiteľa podľa , , na podklade uznesenia o začatí trestného stíhania zo dňa XX.XX.XXXX. Skutkový stav podľa skutkovej vety bol zistený z výsluchu svedka - poškodeného stržm. L. P., svedkov ppráp. V. G. a práp. G. V..

10. Žalobca podal prostredníctvom svojho obhajcu dňa XX.XX.XXXX voči uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa XX.XX.XXXX odôvodnenú sťažnosť.

11. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V uznesením č. k. zo dňa XX.XX.XXXX sťažnosť žalobcu zamietol, pretože nie je dôvodná. Preskúmaním vyšetrovacieho spisu zistil, že postup vyšetrovateľa bol opodstatnený, v rámci vyšetrovania boli zadovážené viaceré dôkazné prostriedky a to výpovede pošk. L. P., svedkov V. G. a G. V., zápisnica o obhliadke miesta činu, záznam o predvedení, úradné záznamy stržm. P., nstržm. L., ppráp. G. a práp. V., z ktorých vyplýva, že obvinený (žalobca) je dôvodne podozrivý zo spáchania trestnej činnosti, pričom nezistil skutočnosti, ktoré by spochybňovali namietnutú zákonnosť postupu pri zastavovaní vozidla, ktoré riadil žalobca.

12. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V uznesením č. k. -59 zo dňa 26.09.2011 trestné stíhanie proti obvinenému žalobcovi stíhaného pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa , zastavil, nakoľko tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. V odôvodnení uviedol, že preskúmaním spisového materiálu zistil, že ku skutku kladenému za vinu obvinenému (žalobcovi) zabezpečil vyšetrovateľ PZ viacero dôkazov, z ktorých je možné vyvodiť jednoznačný záver, že tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Obvinenému bolo vznesené obvinenie hlavne na základe výpovede pošk. stržm. P., svedkov ppráp. G. a práp. V. a ostatných listinných dôkazov, pričom po vznesení obvinenia boli zabezpečené viaceré dôkazy, po zhodnotení ktorých dospel prokurátor k presvedčeniu, že skutok, ktorý je kladený za vinu obvinenému, nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Uviedol, že bolo preukázané, že obvinený neprekročil povolenú rýchlosť, vozidlo nezrýchľovalo, ale práve spomaľovalo, nakoľko vchádzalo do križovatky, následne odbočovalo, nebolo hodnoverne preukázané, že obvinený mal páchať v tom čase priestupok - nemal mať zapnutý bezpečnostný pás, vozidlo nesmeroval na zastavujúceho policajta, obvinený si mohol oprávnene myslieť, že služobný zákrok - zastavenie vozidla nie je uskutočňované voči jeho vozidlu. Zo zistených skutočností vyvodil záver, že obvinený skutočne nemal žiaden úmysel pôsobiť násilím (autom) na výkon právomoci verejného činiteľa (zastavujúceho príslušníka PZ), t. j. že by sa chcel vyhnúť prevedeniu cestnej kontroly a prípadnému postihu. To znamená, že nebola zo strany obvineného naplnená subjektívna ani objektívna stránka trestného činu útoku na verejného činiteľa. V prospech obvineného vyložil aj spôsob vykonania služobného zákroku zastavovania vozidla príslušníkom PZ, keď nemožno zistiť, či boli alebo neboli dodržané ustanovenia vnútorného predpisu, vtedy platného nariadenia prezidenta PZ.

13. Žalobca dňa XX.XX.XXXX podal na Ministerstvo vnútra SR aj na Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom. Ministerstvo spravodlivosti SR z dôvodu vecnej nepríslušnosti na prerokovanie žiadosti postúpilo jeho žiadosť na vybavenie Ministerstvu vnútra SR dňa XX.XX.XXXX, ktoré uvedenej žiadosti nevyhovelo z dôvodu, že nie sú naplnené všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu pre absenciu príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom a škodou.

14. Žalobca na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX zotrval na podanej žalobe a svojich doterajších vyjadreniach. Uviedol, celé trestné konanie považuje za nezákonné, predovšetkým považuje za nezákonné uznesenie o vznesení obvinenia a rovnako aj uznesenie prokurátora, ktorým bola sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia zamietnutá. Tvrdil s poukazom na uznesenie prokurátora z roku XXXX, že trestné stíhanie nemalo byť ani začaté. Ďalej namietal nesprávny úradný postup orgánov štátu v danom trestnom konaní a prieťahy v tomto konaní, keď od roku XXXX do roku XXXX neboli v trestnom konaní vykonané žiadne procesné úkony. Uplatňuje si tak nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla v trestnom konaní a to vo výške zaplatených trov konania svojmu obhajcovi v sume 3.652 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania. V prevyšujúcej časti žalobu zobral späť. Pokiaľ ide o výšku škody, predložil potvrdenie o vykonaní prevodu zo SLSP zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj časť žalobného návrhu z konania vedeného na OS BA IV sp. zn. , v ktorom pán Zlocha ako žalobca uviedol, že on (v tom konaní ako žalovaný) uhradil dve zálohové platby dňa XX.XX.XXXX vo výške 498 Eur a XX.XX.XXXX vo výške 664 Eur. Vyúčtovacie faktúry č. F 018/2011 a F-019/2011 uhradil dňa XX.XX.XXXX vo výške 2.490 eur. Týmito listinami preukazoval výšku škody, ktorú uhradil obhajcovi titulom trov právneho zastúpenia.

15. Žalovaná na pojednávaní prostredníctvom povereného zástupcu (prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V) takisto zotrval na svojom odmietavom stanovisku k nároku žalobcu s poukazom na jej argumentáciu vyjadrenú v písomných podaniach. Poukázala na to, že uznesenie o vznesení obvinenia v žiadnom prípade nemožno považovať za nezákonné, práve naopak. Orgán činný v trestnom konaní je povinný pri zistení okolností nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu vzniesť obvinenie. Ani v samotnom uznesení prokurátora, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie, nebola skonštatovaná nezákonnosť tohto rozhodnutia a ani formálne nebolo toto rozhodnutie zrušené. Teda uznesenie o vznesení obvinenia nebolo nezákonné a nebolo ani zrušené. Súd v tomto konaní nie je oprávnený posudzovať zákonnosť či nezákonnosť rozhodnutia, má vychádzať z predpokladu zákonnosti, resp. správnosti rozhodnutia štátneho orgánu. Takisto nevidela žiaden nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní od vznesenia obvinenia po zastavenie konania, pričom tieto orgány vykonávali procesné úkony v danom čase v bežných lehotách. Poukázala tiež na rozsudok Okresného súdu Bratislava I v konaní zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý rozhodol v obdobnej veci. Pokiaľ ide o výšku škody, zdôraznila, že bude potrebné vyhodnotiť účelnosť jednotlivých fakturovaných a žalobcom uhradených položiek za zastupovanie žalobcu ako obvineného obhajcom JUDr. Zlochom v trestnom konaní. Namietla sumu 1.660 eur a dala do pozornosti v tom zmysle, pokiaľ ide o preukazovanie účelnosti vynaložených prostriedkov na trovy právneho zastúpenia, rozhodnutie KS BA č. k. - 194 zo dňa XX.XX.XXXX. Čo sa týka úkonov, ktoré uznala ako účelne vynaložené v trestnom konaní, pridržiava sa názoru OS BA IV vyjadrenom v konečnom rozhodnutí č. k. - 282 zo dňa XX.XX.XXXX. Podľa jej názoru je možné uvažovať v tomto prípade o odmene obhajcu za zastupovanie v trestnom konaní len do výšky tarifnej odmeny stanovenej vyhláškou pre príslušný rok, v ktorom bol úkon urobený. Napokon záverom uviedol, že pre prípad, že súd uzná základ nároku navrhuje, aby vychádzal z rozhodnutia OS BA IV zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. a zaviazal žalovanú k náhrade trov právneho zastúpenia za 10 úkonov spolu vo výške 679,80 eur za rok XXXX a za 1,5 úkonu spolu vo výške 138,95 eur za rok XXXX, celkovo 836,75 eur.

16. Podľa § 1 cit. zákona, v platnom a účinnom znení, tento zákon upravuje: a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

17. Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. (2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

18. Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

19. Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje

o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. (2) Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

20. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. (2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

21. Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. (2) Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

22. Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

23. Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (5) V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

24. Podľa § 18 ods. 1 cit. zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. (2) Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. (3) Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

25. Zodpovednosť za škodu spôsobenú ne je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou, existuje teda bez ohľadu na zavinenie a nemožno sa jej zbaviť ( ). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť.

26. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom sú: a) porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo v nesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť (prieťahy), b) vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinnosti vznikla.

27. Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie a dospel k záveru, že v prejednávanej veci sú podmienky zodpovednosti štátu dané:

a) Existencia nezákonného rozhodnutia: V prípade, ak došlo k zastaveniu trestného stíhania (alebo k oslobodeniu spod obžaloby), t. j. podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo, vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia a je nutné toto uznesenie považovať za rozhodnutie spĺňajúce charakter uznesenia nezákonného podľa § 6 ods. 1 zákona č.

, za ktoré patrí žalobcovi náhrada škody (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , , , ). Pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí a zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Súd sa s uvedeným právnym názorom odôvodňujúcim základ nároku žalobcu v tejto veci plne stotožnil a v ďalšom z neho vychádzal. Uznesenie OR PZ v Bratislave V ČVS: ORP-359/2-OVK- B5-2006 zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým stíhal vyšetrovateľ žalobcu ako obvineného za zločin útoku na verejného činiteľa, sa v dôsledku neskoršieho rozhodnutia prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V, ktorý uznesením -59 zo dňa XX.XX.XXXX trestné stíhanie obvineného (žalobcu) zastavil, lebo tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci, považuje za nezákonné rozhodnutie a to predovšetkým s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovaného prípadu tak, ako ich napokon vyhodnotil v odôvodnení zastavujúceho uznesenia aj sám prokurátor (vodič nesmeroval vozidlo na príslušníka PZ, nemal úmysel pôsobiť na výkon jeho právomoci, nejasnosti ohľadom spôsobu zastavovania vozidla). Žalobca tak splnil podmienku pre priznanie nároku na náhradu škody v zmysle cit. zákona. Žalobca podal proti uzneseniu zo dňa 07.06.2006 sťažnosť, čím splnil aj prevenčnú povinnosť, t. j. podaním riadneho opravného prostriedku sa snažil dosiahnuť prieskum zákonnosti nezákonného rozhodnutia v čo najskoršom štádiu konania a tým zabrániť vzniku alebo znížiť rozsah vzniknutej škody.

b) Vznik škody: Žalobcovi vznikla škoda uhradením trov právneho zastúpenia obhajcovi, ktorého si zvolil na zastupovanie v trestnom konaní. Právne služby boli žalobcovi poskytnuté na základe plnomocenstva udeleného dňa XX.XX.XXXX. Obhajca vyfakturoval žalobcovi faktúrou č. F-XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX odmenu v celkovej výške 3.984 eur za zastupovanie v trestnom konaní, kde okrem úkonov právnej služby zarátal aj dohodnutú „prémiu“ podľa zmluvy o právnej pomoci vo výške 1.660 eur. Súd sa pri stanovení výšky škody pridržiaval právneho názoru vysloveného v rozhodnutí NS SR sp. zn. zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého pre účely náhrady škody spočívajúcej v nákladoch vynaložených poškodeným (obvineným) na obhajobu v trestnom konaní treba skutočnú škodu interpretovať v zmysle účelne vynaložených nákladov, za ktoré treba považovať náklady vo výške odmeny advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní určenej podľa ustanovení zvláštneho právneho predpisu o tarifnej odmene (vyhlášky č. ). Nový, teda judikatúrou nanovo, prípadne inak formulovaný právny názor sa aplikuje aj do minulosti, čo je aj daný prípad. Súd, ktorý rozhoduje po zmene judikatúry, nemôže vedome aplikovať nesprávny, judikatúrou už prekonaný názor (). Tieto závery súd uplatnil aj v danej veci pri výklade cit. zákona v platnom a účinnom znení. Účelnosť trov právneho zastúpenia bola posudzovaná aj v spore pred Okresným súdom Bratislava IV sp. zn. , z rozsudku ktorého súd vychádzal aj v tomto konaní a za účelné náklady určil tieto úkony právnej služby:

1. Prevzatie a príprava obhajoby zo dňa XX.XX.XXXX vo výške 67,98 eur 2. Oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania zo dňa XX.XX.XXXX vo výške 67,98 eur 3. Sťažnosť proti uzneseniu zo dňa XX.XX.XXXX vo výške 67,98 eur 4. Účasť na vyšetrovacích úkonoch dňa XX.XX.XXXX vo výške 2 x 67,98 eur 5. Účasť na vyšetrovacích úkonoch dňa XX.XX.XXXX vo výške 2 x 67,98 eur 6. Účasť na vyšetrovacích úkonoch dňa XX.XX.XXXX vo výške 67,98 eur 7. Účasť na vyšetrovacích úkonoch dňa XX.XX.XXXX vo výške 2 x 67,98 eur 8. Účasť na vyšetrovacích úkonoch dňa XX.XX.XXXX vo výške 92,63 eur 9. Oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania dňa XX.XX.XXXX vo výške 1, t. j. 46,32 eur.

Odmena za jeden úkon právnej služby bola vypočítaná v súlade s ustanoveniami o tarifnej odmene v zmysle vyhlášky. Paušálne náhrady v r. 2006 predstavovali za 10 úkonov sumu 54,40 eur (10 x 5,44 eur) a v r. 2011 za 1 a 1 úkonu, resp. za 2 úkony sumu 14,82 eur (2 x 7,41 eur). Žalobca zaplatil vyfakturovanú odmenu obhajcovi dňa XX.XX.XXXX v sume 498 eur, dňa XX.XX.XXXX v sume 664 eur a dňa XX.XX.XXXX v sume 2.490 eur, t. j. spolu 3.652 eur ako vyplýva z potvrdenia o vykonaní prevodu a z rozsudku OS BA IV, čo napokon ani nebolo sporné. Súd ostatné vyfakturované úkony ako aj paušálnu odmenu („prémiu“) nepovažoval za nevyhnutne a účelne vynaložené náklady v súvislosti so

zastupovaním v trestnom konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, a preto ustálil škodu vo výške 905,97 eur tak, ako to navrhovala aj žalovaná.

c) Príčinná súvislosť: Súd skúmal i existenciu ďalšej podmienky na náhradu škody a to príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a nezákonným rozhodnutím. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda, aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. V danej veci súd ustálil, že príčinná súvislosť je daná, nakoľko v prípade, že by vec bola dôkladne prešetrená a nebolo by vznesené voči žalobcovi obvinenie, nebola by mu vznikla škoda v súvislosti s úhradou poskytnutých právnych služieb obhajcovi v trestnom konaní.

28. Žalobca si v zmysle § 15 ods. 1 a 2 cit. zákona splnil povinnosť a požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žiadosť bola zo strany Ministerstva vnútra SR vyhodnotená ako nedôvodná. Žalobca sa na súde domáhal nároku, ktorý neprekračoval rozsah nároku uplatneného v žiadosti o predbežnom prerokovaní nároku (§ 16 ods. 4), preto bol súd o ňom oprávnený rozhodovať.

29. S poukazom na vykonané dokazovanie, citované ustanovenia aj súdnu prax súd vyvodil záver, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, avšak nie v celom rozsahu, v akom bola náhrada škody uplatnená, a preto žalobe v časti o náhradu škody vo výške 905,97 eur vyhovel.

30. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol z dôvodu, že úkony právnych služieb neboli účelne vynaložené v zmysle judikátu R 17/2018, v zmysle ktorého je možné vychádzať len z tarifnej odmeny za úkon právnej služby.

31. Vzhľadom k tomu, že žalobca zmenil žalobný petit a zobral žalobu v časti o náhradu škody vo výške 1.079 eur späť, pričom žalovaná s týmto nevyjadrila nesúhlas, súd o tomto späťvzatí rozhodol v rozsudku tak, že konanie v tejto časti v zmysle zastavil.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa . Náhradu trov konania pomerne rozdelil (úspech žalobcu 25 %, úspech žalovanej 75 %, vzájomný pomer predstavuje úspech žalovanej v rozsahu 50 %). Keďže však žalovanej žiadne trovy nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal s ohľadom na procesnú ekonómiu zakotvenú v základných princípoch (čl . 4 ods. 2 a čl. 17).

Poučenie:

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. ( )

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( )

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. ( )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. ( )

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. ( veta prvá )