Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/56/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: J. Z. s. r. o., so sídlom G. S. XXX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Marekom Doktorom, advokátom, so sídlom Trenčín, Legionárska 7735/31B proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 2. januára 2019, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného označeného v záhlaví tohto rozsudku, ktorým žalovaný podľa potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.06.2018 vyrubujúceho žalobcovi rozdiel v sume 4.339,40 eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2015 z dôvodu neuznania uplatneného odpočtu DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti L. s.r.o. za dodanie antikorového plechu a prác, keď žalobca nepreukázal, že dodanie zdaniteľných plnení bolo reálne poskytnuté práve touto spoločnosťou.

2. Žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav tým, že správne orgány odmietli vykonať dôkazy navrhované žalobcom a nesprávne právne posúdenie veci. Správne orgány vykonali len výsluch svedkov navrhovaných žalobcom, nevykonali dokazovanie odtajnením kontrolných výkazov zaniknutých spoločností, ktorý dôkaz navrhol žalobca, čím došlo k porušeniu práv žalobcu. Správca dane výpovede „fiktívnych“ konateľov dodávateľských spoločností nesprávne vyhodnotil, nezobral do úvahy, že ich výpovede môžu byť skreslené alebo úmyselne pozmenené, aby sa vyhli trestnému stíhaniu. Správca dane nesprávne vyhodnotil výpoveď C. G., zamestnanej v spoločnosti L. s.r.o., ktorá potvrdila dodávanie tovaru a služieb žalobcovi. Tiež svedok U. Y. potvrdil, že zabezpečoval prepravu autami s pánom C. D. a X. Y., a to na základe dodacích listov, ktoré boli doručené správcovi dane. Dodanie fakturovaného materiálu prostredníctvom uvedených osôb potvrdila i bývalá konateľka spoločnosti L. s.r.o. O. M.. Správca dane v rámci preverovania dodania materiálu žalobcom zistil prostredníctvom MVI, že žalobca materiál dodal svojmu odberateľovi a tento bol použitý na výrobu linky na pečenie chleba. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , z ktorého vyplýva, že uniesol svoje dôkazné bremeno a na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. , týkajúci sa dôkaznej povinnosti daňového subjektu. Tiež v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ, ak použil zdaniteľné plnenia na výstupe, nemožno v zásade odmietnuť právo na odpočítanie dane (Rozsudok C-285/11 Bonik). Podľa názoru žalobcu žalovaný dôkazy predložené žalobcom nevyvrátil, len spochybnil. Žalobca uniesol

svoje dôkazné bremeno a preukázal dodanie tovaru od spoločnosti L. s.r.o., tento riadne zaúčtoval a ďalej zobchodoval pre spoločnosť D. s.r.o., Česká republika. K dokazovaniu poukázal na rozsudok Krajského súdu Žilina, sp.zn. a Krajského súdu v Hradci Králové sp.zn. -26. Žalobca namietal nedodržanie zásady voľného hodnotenia dôkazov, keď žalovaný zobral na vedomie len dôkazy v neprospech žalobcu, nevyporiadal sa s dôkazmi v jeho prospech, pričom poukázal na rozhodnutia NS SR sp.zn. a . Nedodržaním všetkých zásad daňového konania a nedostatočne zisteným skutkovým stavom, nebolo možné vydať zákonné a objektívne rozhodnutie a preto žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, zotrval na právnom názore vyslovenom v napadnutom rozhodnutí. Svedok Y. nevedel preukázať dodanie fakturovaných zdaniteľných plnení žalobcovi predložením relevantných dôkazov, nepamätal si mená ľudí, ktorí ako externí pracovníci pracovali pri čistení a údržbe, nepredložil dôkazy o spôsobe obstarania tovaru a zabezpečenia prepravy, ani dodanie tovaru spoločnosťou C. S. T. s.r.o. (predtým T. S. T. s.r.o.), neuviedol meno ekonomického poradcu, ktorý viedol účtovníctvo, doklady nepredložil, pretože ich mal odovzdať nástupníckej spoločnosti D s.r.o. (konateľka O. M.). Konateľ žalobcu uzatvoril obchody „s nejakými mužmi“, ktorých totožnosť nepoznal, tiež platbu odovzdal pánovi, ktorého meno si nepamätal, pričom na faktúrach od dodávateľskej spoločnosti L. s.r.o., bol uvedený bankový účet, ktorý patril inej spoločnosti. Svedkyňa O. M. vo svojej prvej výpovedi ako konateľka spoločnosti L. s.r.o. nič nevedela o faktúrach pre žalobcu, nepodpisovala ich, nevedela nič o fakturovaných položkách ani o preprave tovaru, nemala vedomosť o daňovej povinnosti ani o úhradách faktúr. V ďalšej výpovedi potvrdila, že tovar pre žalobcov vozili p. D. a p. Y., žiadne dôkazy o preprave však predložiť nevedela. Jej výpoveď vzhľadom k zmene vo výpovedi nemožno pokladať za vierohodnú. Výpoveď svedkyne G. nemohla ovplyvniť zistenia o skutkovom stave v rozhodnom období v roku 2015, kedy bola na materskej dovolenke a nevedela sa so zamestnávateľom - spoločnosťou L. s.r.o. dohodnúť pre jeho nekontaktnosť ani na skončení pracovného pomeru. Žalovaný v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu nenamietal zistenia z kontrolných výkazov, pričom údaje z kontrolných výkazov iných daňových subjektov slúžili len ako podklad pre ďalšie konanie správcu dane, ktoré viedlo ku skutočnému prevereniu údajov k reálnemu skutkovému stavu. V danom prípade žalobca nepreukázal nadobudnutie tovaru uvedeného na faktúrach, nepreukázal reálnosť fakturovaných plnení tak, ako bolo deklarované na faktúrach. Pochybnosti správcu dane mali za následok prenos dôkazného bremena na žalobcu, ktorý konal neobozretne, keď za zistených okolností vstúpil do predmetných transakcií.

4. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že osoba, s ktorou obchodoval mu predložila kartičku s IČ DPH, výpis z obchodného registra a všetky potrebné doklady a zároveň konala v mene spoločnosti, s ktorou žalobca už v minulosti - v roku 2014 obchodoval. Viacerí svedkovia potvrdili prepravu tovaru do sídla odberateľskej spoločnosti. Svedkyňa G. uviedla, že ju zo spoločnosti L. s.r.o. kontaktovali ohľadom práce v Hornej Súči v pekárni, na čo správca dane neprihliadal, účelovo selektoval niektoré vyjadrenia zo zápisnice za účelom negatívneho vykreslenia žalobcu a v jeho neprospech. Žalovaný spochybnil i vykonanie maliarskych služieb z dôvodu, že na faktúre sa nenachádzal presný rozpis vykonaných prác, pričom v bežnej obchodnej praxi nie je zvykom podrobne rozpisovať priebeh maliarskych prác a iných vykonávaných služieb.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že s námietkami žalobcu sa vyporiadal v napadnutom rozhodnutí a naďalej zotrval na svojich záveroch a žiadal žalobu zamietnuť.

6. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe ( ), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný ( a ) a ustálil, že žalobe nie je možné priznať úspech.

7. Zo súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným správny súd zistil nasledovné:

8. Dňa 26.05.2016 správca dane začal u žalobcu daňovú kontrolu na DPH za obdobie január až december 2015.

9. Za kontrolované zdaňovacie obdobie august 2015 si žalobca uplatnil odpočítanie DPH i z dodávateľských faktúr od spoločnosti L. s.r.o.. Išlo o faktúry : č. XXXXXXXX zo dňa 03.08.2015, DPH

= 813,20 eur; č. XXXXXXXX zo dňa 17.08.2015, DPH 676,00 eur; č. XXXXXXXX zo dňa 10.08.2015, DPH = 731,00 eur; č. XXXXXXXX zo dňa 20.07.2015, DPH = 789,20 eur; č. XXXXXXXX zo dňa 31.07.2015, DPH = 536,00 eur; č. XXXXXXXX zo dňa 24.08.2015, DPH = 794,00 eur. Predmetom fakturácie bolo dodanie materiálu a práce podľa dodacích listov (antikorový plech).

10. Menovaná spoločnosť bola vymazaná dňom 17.06.2016 v dôsledku zlúčenia, právnym nástupcom sa stala spoločnosť S. Z. servis s.r.o. Nové Mesto nad Váhom, ktorá bola následne dňom 18.06.2016 vymazaná z obchodného registra ex offo. Konateľom spoločnosti L. s.r.o. v zdaňovacom období bola O. M..

11. Správca dane preveroval dodania uvedené na faktúrach od spoločnosti L. s.r.o. výsluchom konateľky O. M., ktorá do zápisnice zo dňa 13.09.2016 ako svedkyňa uviedla, že nebola reálne konateľkou spoločnosti, nesplnomocnila žiadnu osobu na zastupovanie spoločnosti, nevystavovala a nepodpisovala faktúry, nič nevedela o dodaniach pre žalobcu, neprijala ani úhrady faktúr od žalobcu. Konateľ žalobcu, ktorý bol prítomný pri výsluchu svedkyne, jej nepoložil žiadne otázky.

12. Dňa 23.02.2017 správca dane vyhotovil Protokol z daňovej kontroly, v ktorom za zdaňovacie obdobie august 2015 vyčíslil rozdiel DPH vo výške 4.339,40 eur, keď žalobcovi neuznal uplatnený odpočet DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti L..r.o., z dôvodu porušenia ust. a o DPH, pretože žalobca nepreukázal reálne dodanie spoločnosťou uvedenou na faktúrach a vznik daňovej povinnosti.

13. Správca dane protokol s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v ňom doručil žalobcovi dňa 28.02.2017.

14. Na základe vyjadrenia žalobcu k protokolu správca dane doplnil dokazovanie a dňa 29.05.2018 prerokoval so žalobcom na ústnom pojednávaní pripomienky k protokolu a predložené dôkazy.

15. Dňa 12.06.2018 Daňový úrad Trenčín rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX podľa vyrubil žalobcovi rozdiel na DPH vo výške 4.339,40 eur za zdaňovacie obdobie august 2015, keď mu neuznal odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti L. s.r.o. z dôvodu že nebolo preukázané dodanie fakturovaných obchodov práve touto spoločnosťou.

16. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, ako je uvedené v bode 1. tohto rozsudku. Žalovaný poukázal na skutkový stav zistený správcom dane a odôvodnené pochybnosti, že dodanie zdaniteľných plnení bolo reálne poskytnuté práve spoločnosťou uvedenou na faktúrach, t.j. spoločnosť L. s.r.o. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že predmetné faktúry neboli vydané osobou oprávnenou konať za spoločnosť L. s.r.o., pretože konateľka poprela ich vystavenie podpísanie, nevedela ani o fakturovaných položkách o reálnom dodaní tovaru. Za daného stavu nemožno považovať plnenia za dodané uvedenou dodávateľskou spoločnosťou. Žalobca v danom prípade konal neobozretne, keď vstúpil do obchodných transakcií po oslovení neznámou osobou a prevzal na seba riziko účasti na konaní spojenou s nedovoleným daňovým únikom (podvodom), ktorého následkom je nepriznanie odpočítania dane (DPH) z uvedených transakcií.

17. Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

18. Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané.

19. Podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

20. Podľa správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

21. Podľa pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

22. Podľa daňový subjekt preukazuje :

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

23. Podľa správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

24. Podľa správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

25. Podľa ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

26. Podľa rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byt' vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1) neustanovuje inak.

27. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaného a postupu správnych orgánov pred jeho vydaním krajský súd dospel k záveru, že správne orgány vec správne právne posúdili a dôsledne sa riadili vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, žalovaný napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil.

28. Správny súd uvádza, že splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle a a nie je viazané výlučne na ich formálne preukázanie, ale podstatné je, aby formálne deklarované úkony mali svoj reálny a preukázateľný základ. Nárok na odpočet je viazaný na bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok uvedených v citovaných právnych normách, pričom ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Vo vzťahu k namietanému prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd uvádza, že zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný ( ), a to práve osobou ako platiteľom DPH uvedenou na faktúre, ktorá si zároveň voči odberateľovi uplatňuje DPH.

29. „Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil: preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu

skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia, spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -17 z 23. februára 2011).

30. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku z 21.06.2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 uviedol, že je potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou 2006/112 (pozri najmä rozsudky G. zo 7. decembra 2010, R, C-285/09, bod 36, ako aj z 27. októbra 2011 J., C-504/10, bod 50). V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie (pozri najmä rozsudok z 3. marca 2005, Fini H, C-32/03, Zb.s.I-1599, bod 32; G. a i., ako aj D., bod 54). Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne okolnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne (pozri v tomto zmysle rozsudky L., body 33 a 34: D., ako aj z 29. marca 2012, K.. C-414/10, bod 32).

31. Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach napr. J. plc. a spol. C-409/04, K. NV C-499/10). Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach A. kft, a Z. č. C-80/11 a C-142/11).

32. Pre možnosť uplatnenia si odpočtu dane z pridanej hodnoty zo zdaniteľných plnení nie je podstatné len ich reálne uskutočnenie a daňový doklad od dodávateľa. resp. dodávateľov, ale aj skutočnosť, aby k uskutočneniu dodávky tovaru a služieb aj skutočne došlo od dodávateľov, ktorí sú ako dodávatelia uvedení na daňových dokladoch (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

33. Správny súd konštatuje, že samotným predložením faktúry a účtovných dokladov ešte nie je vyčerpané dôkazné bremeno daňového subjektu, keďže faktúra a účtovné doklady predstavujú len formálne doklady o vykonaní predmetného obchodu, pričom nepreukazujú jeho skutočnú realizáciu. V prejednávanej veci bolo pritom vykonaným dokazovaním preukázateľne spochybnené, že obchodné transakcie skutočne prebehli spôsobom deklarovaným v predložených faktúrach.

34. Správny súd poznamenáva, že nie všetky skutočnosti, z ktorých správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádza, majú rovnakú preukaznú silu: niektoré podklady a dôkazy možno označiť ako kľúčové, niektoré spĺňajú podpornú funkciu, ale výsledná mozaika, ktorú všetky zhromaždené podklady tvoria, musí predstavovať presvedčivý a vnútorne nerozporný obraz, dostatočne relevantný pre rozhodnutie veci.

35. V prejednávanej veci správny súd poukazuje v prvom rade na výpoveď konateľky dodávateľskej spoločnosti, ktorá vo svojej výpovedi dňa 13.09.2016 ako svedkyňa jednoznačne spochybnila reálnosť deklarovaných obchodov, keď ako konateľka dodávateľskej spoločnosti nič nevedela o činnosti spoločnosti, faktúry nevystavila ani nepodpísala. I keď po roku svoju výpoveď čiastočne zmenila, nepredložila žiadne dôkazy o daných obchodoch a preto zmenu jej výpovede správny súd považuje za účelovú. Za povšimnutie stojí fakt, že pri prvotnej výpovedi prítomný zástupca žalobcu jej výpoveď nenamietal, ani jej nekládol napriek uvádzaným skutočnostiam svedčiacim proti nemu žiadne otázky.

36. Správny súd zároveň poukazuje i na skutočnosť, že konateľ žalobcu predmetné obchody neuzatváral s konateľkou dodávateľskej spoločnosti, ale s nejakými mužmi, ktorých ani nevedel presne identifikovať. Ako obozretnému obchodníkovi mu nič nebránilo, aby sa oboznámil s výpisom z obchodného registra dodávateľskej spoločnosti, z ktorého by zistil, že konateľkou je O. a preto mal od osôb, s ktorými obchody uzatváral, žiadať predloženie splnomocnenia od konateľky dodávateľskej spoločnosti. Keďže tak neučinil, nekonal s potrebnou odbornou starostlivosťou a neuistil sa, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode či zneužívajúcom konaní.

37. S poukazom na vyššie uvedené správny súd námietku žalobcu, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny súd dospel k zhodnému záveru ako žalovaný, že v prejednávanej veci žalobca nepreukázal dodanie fakturovaných obchodov spoločnosťou L. s.r.o. Správca dane odôvodnene spochybnil dodanie uvedenou spoločnosťou a žalobca pochybnosti správcu dane nevyvrátil, neuniesol svoje dôkazné bremeno. I keď žalobca označil svedkov vykonávajúcich prepravu tovaru, uvedení svedkovia neodstránili pochybnosti správcu dane a skutočnosť, že tovar bol k žalobcovi dopravený ešte nepreukazuje, že dodávateľom bola práve spoločnosť uvedená na faktúrach. Existencia tovaru ako aj jeho následné dodanie žalobcom v danom prípade nebolo spochybnené.

38. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil i námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočne zisteného skutkového stavu. Správny súd poukazuje na to, že správca dane doplnil dokazovanie i vo vyrubovacom konaní na základe pripomienok žalobcu k protokolu z daňovej kontroly, dôkazy riadne vyhodnotil a v rozhodnutí uviedol svoju správnu úvahu, prečo neuznal žalobcovi uplatnený odpočet DPH od dodávateľskej spoločnosti L. s.r.o. Pokiaľ sa týka kontrolného výkazu dodávateľskej spoločnosti, správny súd poukazuje na to, že uvedený dôkaz nepreukazuje reálnosť fakturovaných obchodov, ide o písomnosť ako napr. faktúra a dodací list, ktoré môžu byť vystavené i bez reálneho plnenia, a ktorý preukazuje len formálny pohyb tovaru a služieb. Preto i v prípade, že v kontrolnom výkaze spoločnosti je zaznamenaný určitý obchod, táto skutočnosť sama o sebe ešte neznamená dôvodnosť uplatnenia odpočtu DPH, ak správca dane na základe objektívnych skutočností spochybní reálnosť daného obchodu a daňový subjekt jeho pochybnosti nevyvráti.

39. V prejednávanej veci správca dane a žalovaný vyhodnotili všetky dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a záver, ktorý prijali, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami Z vykonaného dokazovania je podľa názoru správneho súdu zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom vo svetle zistení správnych orgánov absentuje preukázanie dodania tovaru spoločnosťou uvedenou na faktúrach, t.j. dodávateľskou spoločnosťou L. s.r.o.

40. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

41. Správny súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je zákonné, žalobným námietkam žalobcu nie je možné priznať úspech a preto podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

42. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov nepriznal, nakoľko mu v konaní pred súdom žiadne trovy nevznikli.

43. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.