Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20C-31-2023.pdf
PDF · 127.23 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/31/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Miškolcim v spore žalobcu: Poistná udalosť s. r. o., sídlo: Sabinovská 11, 821 03 Bratislava, IČO: 45 474 231, zastúpený: Advokátska kancelária MHS Legal, s. r. o., sídlo: Galvaniho 7/D, 821 04 Bratislava, IČO: 36 866 687, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, sídlo: Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, sídlo: Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie sumy 440 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 440 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 440 Eur odo dňa 11.02.2018 do zaplatenia, a to 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.03.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 440 Eur s príslušenstvom.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.12.2017 došlo ku škodovej udalosti č. 8013466754, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Ford Fusion, EČV: W., ktoré v čase nehody patrilo X. T. a vinníkom nehody bol T. N., ktorý bol poistencom žalovaného, pričom poškodená bola v dôsledku poistnej udalosti nútená požičať si náhradné motorové vozidlo a za 42 dní požičania jej bola vystavená faktúra vo výške 1 680 Eur. Náhradné motorové vozidlo poškodená vrátila dňa 25.01.2018. Zo strany žalovaného došlo k čiastočnej úhrade poistného plnenia v rámci likvidácie poistnej udalosti z 13.12.2017 vo výške 1 206,32 Eur s tým, že poškodenej nebola vyplatená náhrada nákladov za požičanie vozidla od 14.12.2017 do 18.12.2017 a od 18.01.2018 do 25.01.2018, t.j. 11 dní. Poškodená si náhradné motorové vozidlo zapožičala z dôvodu jeho používania pri dochádzaní do práce a z dôvodu opatrovania zdravotne ťažko postihnutej dcéry. Neuhradená náhrada škody vo výške 440 Eur bola postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.01.2018. Zo strany žalovaného došlo podľa názoru žalobcu k neoprávnenému kráteniu poistenia, keďže až v deň skončenia likvidácie poistnej udalosti sa mohla poškodená záväzným spôsobom dozvedieť, akým spôsobom bude škodová udalosť likvidovaná.
3. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
4. Žalovaný namietal, že žalobca podľa § 132 CSP v žalobe nešpecifikoval ani základné údaje o priebehu škodovej udalosti. Žalovaný tiež namietal, že nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla nevyplýva zo zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o PZP“) a ani z Občianskeho zákonníka, ďalej namietal nepreukázanie dôvodnosti a účelnosti
prenajatia náhradného vozidla, čím podľa žalovaného neuniesol dôkazné bremeno. Spochybňoval aj aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keď podľa neho mal poškodený voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Poškodený bol teda subjektom, ktorý bol dlžníkom žalobcu, a teda nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Podľa žalovaného nie je jasné, čo bolo predmetom postúpenia, keď poukázal na to, že pohľadávka mala predstavovať sumu, ktorá vznikla ako nárok na náhradu škody voči zodpovednému subjektu a jeho poisťovni. Nejasnosť špecifikácie samotného postupovaného nároku vo veci špecifikácie, voči komu daný nárok poškodený eviduje, a na základe čoho podľa žalovaného zakladá absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu. V závere svojho vyjadrenia žalovaný spochybnil aj nárok žalobcu na uplatnené úroky z omeškania, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2018, sp.zn. 3Cdo/145/2017, podľa ktorého peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona o PZP je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6, teda v prípade, ak poisťovňa zostane nečinná a nesplní svoju povinnosť v lehote 3 mesiacov oznámiť poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.
5. Žalobca v replike uviedol, že v žalobe dostatočne opísal skutočnosti, ako aj uplatňované nároky, a teda že žaloba spĺňa zákonom požadované náležitosti. Vo vzťahu k zákonnému ustanoveniu, o ktoré žalobca opiera svoj nárok uviedol, že ide o nárok podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP, čo potvrdzuje aj ustálená judikatúra súdov Slovenskej republiky. Tvrdenie žalovaného ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie považuje žalobca za účelové a ničím nepodložené pretože v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky bolo v rámci všetkých podstatných náležitostí zmluvy jasne špecifikované aj to, v akej výške a z akého titulu sa pohľadávka postupuje, pričom nešlo o pohľadávku, ktorej postúpenie by zákon vylučoval. Žalobca tiež uviedol, že v danom prípade išlo o budúcu pohľadávku spočívajúcu v nároku na náhradu škody, pričom postúpenie budúcej pohľadávky, pokiaľ je pohľadávka dostatočne špecifikovaná a určiteľná, nie je zakázané, ale naopak zákony a judikatúra to umožňuje. Žalobca poukázal na rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4Cob/178/2017 zo dňa 30.08.2018, 4Cob/188/2017 zo dňa 13.06.2019 a 7Co/694/2015 zo dňa 07.06.2017. V súvislosti s úrokmi z omeškania žalobca poukázal na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku, ktorý uviedol žalovaný, išiel mimo rámca právnej otázky predloženej v dovolaní, keďže vôbec neriešil možnosť aplikácie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prípade omeškania poisťovne a nereagoval na najpodstatnejší argument dovolania, a teda pri rozhodovaní vychádzal z neúplnej premisy, že poškodený má nárok na úrok z omeškania jedine v prípade porušenia právnej povinnosti uvedenej v § 11 ods. 1 zákona o PZP. Podľa žalobcu nemá poisťovňa len jednu, ale má dve odlišné samostatné právne povinnosti. Prvou (primárnou) povinnosťou poisťovne je plniť dlh, t.j. poskytnúť k uplatneným nárokom poistné plnenie riadne a včas, pričom porušenie primárnej povinnosti je sankcionované úrokmi z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Druhou (sekundárnou) povinnosťou poisťovne je zlikvidovať poistnú udalosť predpísaným spôsobom a v zákonnej lehote, a následne poskytnúť poškodenému oznámenie o výsledkoch šetrenia, pričom porušenie sekundárnej povinnosti je sankcionované úrokmi z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP. Splnením jednej povinnosti poisťovateľa nezaniká jeho druhá povinnosť. Sankcia podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP je viazaná výlučne na nesplnenie povinnosti poisťovne z § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) a jej účelom je, aby poisťovňa nezostala nečinná a aby bola prinútená najneskôr do 3 mesiacov poškodenému oznámiť spôsob vybavenia poistnej udalosti. Sankcia v podobe úrokov z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP nekonzumuje úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V závere podania sa žalobca vyjadril k dĺžke doby opravy a nájmu, pričom uviedol, že poškodený mal náhradné vozidlo požičané výlučne počas obdobia, keď sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise. Teoretické prepočty poisťovne o hypotetickej dĺžke opravy a to prostredníctvom normohodín z faktúry za opravu sú irelevantné a právne bezvýznamné, pretože neodzrkadľujú skutočnú dĺžku opravy vozidla a množstvo objektívnych časových prestojov pri oprave vozidla. Závery, ktoré prezentuje žalovaný, by neprimerane a nespravodlivo zaťažovali poškodeného, ktorý bol do predmetnej situácie vtiahnutý proti svojej vôli a nie svojim zavinením, ale protiprávnym konaním vinníka dopravnej nehody. Nie je teda možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby znášal náklady na požičanie náhradného motorového vozidla počas takej doby opravy, ktorej dĺžku nie je schopný ovplyvniť. Účelnosť nájmu náhradného vozidla bola listinnými dôkazmi preukázaná, keďže poškodený si požičal vozidlo parametrami porovnateľné jeho poškodenému vozidlu a celkovú dobu nájmu kontrahoval až na základe skutočnej doby (dĺžky) opravy jeho poškodeného vozidla, pričom poškodený si náhradné vozidlo požičal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise.
6. Na pojednávaní dňa 09.09.2021 žalobca uviedol, že zotrváva na doterajšej argumentácii. Žalovaný poukázal na to, že žalobca žiadnym spôsobom nerozporoval, že poškodená bola oboznámená o tom, že škodová udalosť bude riešená s poukazom na neekonomickú opravu tak, že jej bude vyplatená všeobecná hodnota motorového vozidla, pričom predmetná skutočnosť bola poškodenej oznámená 17.01.2018. Náhrada nákladov na prenájom motorového vozidla bola priznaná od 18.12.2018. Poškodená oznámila prenájom náhradného motorového vozidla dňa 15.12.2018, pričom žiadnym spôsobom nepreukázala, za akým účelom si chcela prenajať náhradné vozidlo. Podľa právneho zástupcu žalovaného poškodená mala vedomosť o tom, že škodová udalosť sa bude riešiť ako neekonomická oprava, a to na základe oznámenia zo dňa 17.01.2018, a preto od nasledujúceho dňa nemala poškodená podľa názoru žalovaného nárok na náhradu nákladov spojených s prenájmom motorového vozidla. Právny zástupca žalovaného poukázal na nedostatky zmluvy o postúpení pohľadávok, a to absenciu špecifikácie nájomnej zmluvy a výšky pohľadávky, a preto je pochybné, či danou zmluvou bola postúpená pohľadávka na náhradu škody za prenájom motorového vozidla.
7. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení zo dňa 20.09.2021 uviedol, že poškodená hneď na druhý deň poistnú udalosť nahlásila žalovanému a zároveň si aj v tento deň požičala náhradné vozidlo. Sporná medzi stranami je doba nájmu motorového vozidla. Vzhľadom na zmätočný postup poisťovne nebolo poškodenej vôbec jasné či sa vozidlo bude môcť opraviť alebo nie, keď na jednej strane jej poisťovňa neoficiálne tvrdila, že udalosť bude asi podľa všetkého tzv. totálna škoda a teda auto nech neopravuje a na druhej strane na webe poisťovne bola ešte dňa 22.01.2018 oficiálna informácia, že o tzv. totálnu škodu sa nejedná a teda auto je preto možné opravovať. Dňa 24.01.2018 poisťovňa šetrenie poistnej udalosti č. 8013466754 ukončila záverečným listom, v ktorom oznamovala výplatu plnenia vo výške 2 135,54 Eur v režime tzv. totálnej škody, avšak keďže toto šetrenie bolo nekorektne účelovo podhodnotené, tak poisťovňa bola nútená dané šetrenie okamžite opäť znovuotvoriť. Následne dňa 01.02.2018 bolo šetrenie poistnej udalosti opäť ukončené záverečným listom, v ktorom poisťovňa oznamovala doplatok poistného plnenia vo výške 244,94 Eur. Je teda nesporné že šetrenie poistnej udalosti č. 8013466754 bolo poisťovňou definitívne v zmysle zákona o PZP ukončené až dňa 01.02.2018. Poškodená teda bez akýchkoľvek pochybností náhradné vozidlo vrátila dokonca skôr ako poisťovňa ukončila šetrenie poistnej udalosti v zmysle ustanovení zákona o PZP. Je potrebné rozlišovať medzi na jednej strane priebežným oznamom poisťovne o neodporúčaní opravy pre jej neekonomickosť, ktorý vyjadruje technik poisťovne už počas obhliadky poškodenia vozidla alebo následne likvidátor poisťovne priebežným a predbežným oznamom o ďalšom spôsobe likvidácie udalosti, a na druhej strane konečným a teda definitívnym oznamom o ukončení šetrenia a vzniku totálnej škody, v ktorom je zároveň uvedená aj výška poistného plnenia, ktorý poisťovňa je povinná vystaviť v zmysle § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP. Tomuto zodpovedajú aj rozhodnutia okresných a krajských súdov, ktoré dospeli k záveru, že pre rozlíšenie momentu ukončenia nároku poškodeného na náhradné vozidlo je jednoznačne rozhodujúci výlučne konečný oznam o ukončení šetrenia a vzniku totálnej škody, ktorý je zároveň aj oznamom o výške poistného plnenia, ktorý je poisťovňa podľa zákona o PZP povinná poškodenému preukázateľne doručiť. Žalobca tiež doplnil svoju argumentáciu týkajúcu sa úrokov z omeškania, pričom v prvom rade poukazuje na to, že poisťovňa žiadnym dôkazom (napr. poštovou doručenkou) nepreukázala, či vôbec a ak áno tak kedy presne podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP doručila poškodenému zákonom vyžadovaný písomný oznam poisťovne o ukončení šetrenia, ktorý je zároveň aj oznamom o výške poistného plnenia. V druhom rade, ak by aj žalovaná poisťovňa doručenie oznámenia o výsledkoch šetrenia preukázala, tak žalobca zdôrazňuje, že v súvislosti s úrokmi z omeškania sa žalovaný odvoláva na nie celkom aplikovateľný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery boli navyše napadnuté ústavnými sťažnosťami viacerých rôznych sťažovateľov. So žalobcom prezentovaným právnym záverom - že na úroky z omeškania je zákonný nárok po uplynutí 15-dňovej lehoty na plnenie plynúcej odo dňa ukončenia šetrenia poisťovne - sa napriek tomu, že žalovaný v konaní poukazoval na právne záväzné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ku dnešnému dňu stotožnili viaceré okresné aj krajské súdy (napr. Okresný súd Bratislava I sp.zn. 26Cb/71/2014, ods. 9, 10 a 15, sp.zn. 28Cb/30/2019, ods. 23 a 24, alebo Krajský súd Bratislava sp. zn. 1Cob/100/2019, sp. zn. 2Cob/200/2019).
8. Na pojednávaní dňa 23.09.2021 žalobca predložil súdu originál zmluvy o postúpení pohľadávky z 25.01.2018 a originál oznámenia o postúpení pohľadávky z 25.01.2018. Žalovaný po nahliadnutí do originálu zmluvy o postúpení pohľadávky konštatoval, že je zrejmé, že sporné údaje týkajúce sa identifikácie nájomnej zmluvy a ceny za požičanie náhradného vozidla boli už pri zbežnom porovnaní vpísaných údajov doplnené následne iným typom pera. Právny zástupca žalobcu rozpor medzi obsahom
zmluvy o postúpení pohľadávky predloženej k žalobe a obsahom zmluvy o postúpení pohľadávky predloženej súdu najprv v kópii dňa 21. septembra 2021 a následne v origináli na pojednávaní dňa 23. septembra 2021 odôvodňoval technickou poruchou skenera, keď pri skenovaní dokumentov niekedy nedôjde k naskenovaniu údajov dopísaných do listín perom.
9. Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 23.09.2021, č.k. 27Cb/41/2019-185, vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
10. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 25.08.2023, č.k. 1Cob/2/2022-212, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. aj II. a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že je povinný spor opätovne prejednať a znovu vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na zistený skutkový a právny stav.
11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“), ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy.
12. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z., poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.
13. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
14. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
16. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
17. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
18. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
19. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
20. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo(ušlý zisk).
21. Podľa § 517 ods. 2 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis
22. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
24. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
25. Podľa článku 15 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
26. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
27. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
28. Škodu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol použiť v dôsledku poškodenia, je treba považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (R 7/1992).
29. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom spisu, a to žaloba č.l. 1-4, zmluva o postúpení pohľadávky č.l. 21-22, nájomná zmluva č.l. 23, faktúra č.l. 24, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 01.02.2018 č.l. 25-26, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 30.01.2018 č.l. 27-28, pokladničný doklad o zaplatení sumy 1 680 Eur č.l. 29, čestné prehlásenie k platbe v hotovosti č.l. 30, odpor č.l. 57-61, vyjadrenie k odporu č.l.76-84, oznámenie o neekonomickej oprave vozidla č.l. 120, vyjadrenie žalobcu č.l. 141-153, printscreen z webu poisťovne č.l. 154, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 24.01.2018 č.l. 155, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 01.02.2018 č.l. 156, oznámenie o postúpení zo dňa 25.01.2018 č.l. 163, zmluva o postúpení pohľadávky č.l. 164-165, pričom ustálil nasledovný skutkový stav veci.
30. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dňa 13.12.2017 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla Ford Fusion EČV: W. patriacemu X. T.. Predmetnú poistnú udalosť zavinil T. N., ktorý mal v čase vzniku škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie so žalovaným. V dôsledku poistnej udalosti si poškodená dňa 14.12.2017 prenajala náhradné motorové vozidlo KIA Ceed na celkovo 42 dní, teda od 14.12.2017 08:00 hod. do 25.01.2018 08:00 hod. Prenájmom náhradného vozidla vznikli poškodenej náklady vo výške 1 680 Eur. Žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie len vo výške 1 206,32 Eur v rámci likvidácie poistnej udalosti z 13.12.2017 č. 8005683433 na základe oznámenia o poistnom plnení zo dňa 30.01.2018, pričom zvyšnú sumu 440 Eur označil ako neprimerané náklady na náhradné vozidlo. Uvedená suma predstavoval nájomné za 11 dní, a to 4 dni na začiatku doby nájmu a 7 dní na konci doby nájmu. Poškodená nárok na náhradu škody z poistnej udalosti vzniknutej na motorovom vozidle Ford Fusion, EČV: W. z 13.12.2017 postúpila zmluvou o postúpení pohľadávky z 25.01.2018 na žalobcu. Poškodená oznámením zo dňa 25.01.2018, ktoré bolo adresované žalovanému a aj škodcovi T. N., oznámila žalovanému, že došlo k postúpeniu pohľadávky z poškodenej na žalobcu. Pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia, je v oznámení
špecifikovaná ako „požičanie náhradného vozidla k škodovej udalosti zo dňa 13.12.2017 vzniknutej na vozidle FORD FUSION, EČV: W.“.
31. Medzi stranami sporu zostalo sporné, či je žalobca aktívne vecne legitimovaný, či náhradné vozidlo bolo zapožičané účelne a na nevyhnutnú dobu, a či má žalobca v prípade dôvodnosti uplatnenej istiny nárok na uplatnené úroky z omeškania.
32. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva strane konania ňou uplatňované právo (nárok), respektíve jej vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania. V predmetnom konaní má súd za to, že žalobca je v zmysle platnej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.01.2018 aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní, a to napriek námietkam žalovaného, že pri zbežnom nahliadnutí do originálu zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že špecifikácia postúpeného nároku mala byť do zmluvy vpísaná až následne a iným perom, ako zvyšok ručne vpísaných častí.
33. Súd sa oboznámil s kópiou a originálom predmetnej zmluvy, pričom nezistil výrazný rozdiel medzi perom vpísanými časťami a ani žiadny rozdiel v type ručného písma. Pokiaľ by aj existoval rozdiel v type písma, uvedená skutočnosť by len znamenala, že údaje do zmluvy boli dopĺňané inými osobami, pričom takéto údaje mohli kľudne dopĺňať obe zmluvné strany. Rovnako tak aj farba písma mohla byť odlišná v prípade, ak by zmluvné strany použili viaceré, príp. svoje vlastné perá. Preto aj keby boli pravdivé tvrdenia žalovaného, že údaje boli dopĺňané inými perami, príp. iným typom písma, uvedené pre platnosť zmluvy o postúpení bez ďalšieho nemá žiaden právny význam. Rovnako tak bez ďalšieho nie je možné vôbec konštatovať, že zmluva mala byť doplnená až neskôr. Takýto záver o neskoršom čase prípadného doplnenia zmluvy vôbec z ničoho nevyplýva a ide len o nepodloženú domnienku žalovaného v snahe spochybniť platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.
34. Aj v prípade, že by v predmetnej zmluve o postúpení pohľadávky úplne chýbali sporné údaje v článku I., ktoré mali byť podľa žalovaného dopísané až dodatočne, tak samotný článok I. špecifikuje presne, akej škodovej udalosti sa týka náhrada škody (škodová udalosť na motorovom vozidle Ford Fusion, EČV: W., ku ktorej došlo dňa 13.12.2017 v Bratislave) a aj voči akému subjektu sa náhrada škody bude uplatňovať (voči poisťovni zodpovedného subjektu, teda voči žalovanému). Článok II. bod 3. zmluvy o postúpení pohľadávky upravuje, že predmetom postúpenia je pohľadávka, ktorá už existuje alebo ktorá v budúcnosti vznikne a ktorá je bližšie špecifikovaná v článku I. zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že v prípade absencie bližšej špecifikácie konkrétneho postupovaného čiastkového nároku (konkrétnej výšky poistného plnenia z dôvodu, že poisťovňa evidovala dve poistné udalosti z jedného škodového priebehu), by predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody ako celok, t.j. oba čiastkové nároky samostatne evidované žalovaným.
35. Súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 526 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, tak dlžníkovi nie je potrebné predkladať zmluvu o postúpení pohľadávky, ale postačí len oznámenie postúpenia. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 30.01.2018 (č.l. 27) je pritom nepochybné, že žalovaný vo veci náhrady nákladov za prenájom náhradného vozidla komunikoval už so žalobcom, ako postupníkom. To znamená, že už v tomto čase žalovaný mal vedomosť o postúpení pohľadávky. Vzhľadom k jednoznačným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávok a spôsobe jeho preukazovania, ako aj k argumentácii žalovaného v súdnom konaní, súd nepochybuje, že žalovaný si je vedomý povinnosti zmluvných strán zmluvy o postúpení predložiť mu buď písomné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky alebo zmluvu o postúpení pohľadávky postupníkom. Pokiaľ by to predložené žalovanému nebolo, žalovaný, s ohľadom na jeho právne povedomie prezentované v jeho písomných vyjadreniach, by evidentne nekonal so žalobcom ako právnym nástupcom poškodenej z titulu postúpenia pohľadávky. Na základe vyššie uvedeného súd mal preto za dané, že žalobca je aktívne vecne legitimovaným v spore.
36. Žalovaný svoje tvrdenia o dôvodnosti krátenia poistného plnenia v rozsahu 440 Eur hodnoverným spôsobom nepreukázal. Jeho tvrdenie, že krátenie poistného plnenia z dôvodu, že poškodená žiadnym spôsobom nepreukázala, za akým účelom si chcela prenajať náhradné motorové vozidlo, neobstojí, nakoľko poškodená bola nútená si náhradné motorové vozidlo prenajať v dôsledku poistnej udalosti spôsobenej poistencom žalovaného.
37. Poškodená si prenajala náhradné motorové vozidlo dňa 14.12.2017, t.j. ďalší pracovný deň po poistnej udalosti z dôvodu, že poškodené motorové vozidlo používala pri dochádzaní do práce a taktiež z dôvodu opatrovania ťažko postihnutej dcéry. Náhradné motorové vozidlo odovzdala prenajímateľovi dňa 25.01.2018 o 8:00 hod. (č.l.23), pričom žalovaný nepreplatil celkovo 11 dní, t.j. 4 dni na začiatku doby nájmu a 7 dní na konci doby nájmu.
38. Súd považuje rozhodnutie žalovaného nepriznať poškodenej sumu za nájom náhradného vozidla za prvé 4 dni (od 14.12.2017 do 17.12.2017) za svojvoľné, ktoré naviac sám žalovaný počas celého súdneho konania relevantným spôsobom neodôvodnil. Žalovaný neuviedol žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by poškodenej a následne z titulu postúpenej pohľadávky žalobcovi, nevznikol nárok na poistné plnenie. Súd takýto nárok pritom považuje za dôvodný, a to už odo dňa jeho vzniku podpisom nájomnej zmluvy na náhradné vozidlo. Z predložených dôkazov súdu nevyplýva dôvod, pre ktorý by uplatnený nárok nemohol priznať. Žalobca si riadne uplatnil uvedený nárok, ktorý vznikol ešte poškodenej v dôsledku prenájmu náhradného vozidla. Ak žalovaný uznal prenájom náhradného vozidla za obdobie 31 dní ako dôvodný, tak je potrebné konštatovať, že žalovaný nepreukázal nedôvodnosť nároku poškodenej za prvé 4 dni. Z uvedeného dôvodu súd takýto nárok žalobcu, ako svojvoľne odmietnutý žalovaným, priznal v celom rozsahu.
39. Nepreplatených 7 dní na konci doby nájmu zdôvodnil žalovaný tým, že dňa 17.01.2018 oznámil poškodenej spôsob vybavenia poistnej udalosti a to, že poistná udalosť bude riešená s poukazom na neekonomickú opravu tak, že jej bude vyplatená všeobecná hodnota vozidla (tzv. totálna škoda). Súd má za to, že pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi poistnou udalosťou a vzniknutou škodou, tak v žiadnom prípade nedošlo k pretrhnutiu kauzálneho nexusu len v dôsledku priebežného oznámenia poisťovne o spôsobe vybavenia poistnej udalosti. Škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného motorového vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky zo strany poistenca žalovaného. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by ani k dopravnej nehode, v dôsledku ktorej bolo motorové vozidlo poškodenej poškodené, resp. zničené, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla do vybavenia poistnej udalosti žalovaným. Náhradné motorové vozidlo poškodená využívala práve v dôsledku porušenia právnej povinnosti poistenca žalovaného.
40. Súd sa nestotožňuje s námietkou žalovaného, podľa ktorej poškodená má nárok na poistné plnenie len do okamihu priebežného oznámenia o spôsobe vybavenia poistnej udalosti, t.j. do 17.01.2018. Bolo by neudržateľné, keby súd vyhovel námietke žalovaného, nakoľko nie je možné si zamieňať neformálny informatívny priebežný oznam o spôsobe vybavenia poistnej udalosti s konečným oznamom o skončení likvidácie poistnej udalosti. Priebežný oznam o spôsobe vybavenia poistnej udalosti nie je upravený v zákone o PZP, a ani v žiadnom inom právnom predpise, ktorý by s takýmto oznamom spájal účinky rovnaké ako s oznámením o skončení šetrenia poistnej udalosti.
41. Uvedený informatívny priebežný oznam neobsahuje ani informácie v zmysle § 11 ods. 6 zákona o PZP ako presný dátum skončenia šetrenia poistnej udalosti, ani výšku poistného plnenia, ktorú poisťovňa poškodenému poskytne. Takéto oznámenie nemá a ani nemôže mať žiadne právne následky vo vzťahu k poškodenej, keďže ani zákon takýto typ oznámenia nepozná. V opačnom prípade by mohol žalovaný, a v jeho mene ktorýkoľvek zamestnanec, vystaviť takéto oznámenie, resp. zaslať takýto email, ktorý by následne mohol vylučovať nároky poškodenej, pričom takéto právne irelevantné oznámenie by mohlo byť zaslané bezprostredne po obhliadke vozidla žalovaným len na základe vizuálneho posúdenia poškodenia motorového vozidla ešte predtým, ako dôjde k dôkladnej prehliadke a prezretiu vozidla.
42. Účelnosť nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla po doručení priebežného oznámenia o spôsobe vybavenia škodovej udalosti zostáva zachovaná, a to až do riadneho ukončenia šetrenia poistnej udalosti predpokladaného zákonom o PZP. Napokon je to práve sám žalovaný, ktorý má vo svojich rukách splnenie tejto povinnosti, pričom práve žalovaný môže túto povinnosť splniť bezodkladne potom, ako dôjde k odoslaniu informatívneho oznamu o neekonomickej oprave. Až na základe oznámenia o poistnom plnení zo dňa 24.01.2018 bola poškodená vyrozumená o ukončení šetrenia poistnej udalosti č. 8013466754, pričom nasledujúci deň odovzdala náhradné motorové vozidlo prenajímateľovi. Poškodená odovzdala náhradné motorové vozidlo skôr aj napriek tomu, že
žalovaný znovuotvoril šetrenie poistnej udalosti č. 8013466754 a oznámením zo dňa 01.02.2018 oznámil žalovanej, že definitívne ukončil šetrenie škodovej udalosti č. 8013466754 až listom zo dňa 01.02.2018.
43. Pokiaľ teda žalovaný tvrdí, že poškodenej vznikol nárok na náhradu len do 17.01.2018, kedy jej malo byť oznámené, že škodová udalosť sa bude riešiť ako neekonomická oprava, tak súd uvádza, že žalovaný mal bezprostredne po tomto oznámení ukončiť šetrenie poistnej udalosti a bezodkladne písomne informovať poškodenú o výsledku šetrenia. Ak tak žalovaný nespravil, tak čas od emailového oznámenia do riadneho ukončenia šetrenia vykonaného v zmysle zákona o PZP je potrebné považovať za čas, za ktorý nesie zodpovednosť práve žalovaný, keďže len on mohol ovplyvniť čas splnenia svojej povinnosti.
44. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca riadne a dostatočným spôsobom preukázal účelnosť vynaloženia nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla zo strany poškodeného v období od 14.12.2017 do 25.01.2018, a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy, ktorá predstavuje krátenie poistného plnenia za neprimerané náklady na náhradné vozidlo v sume 440 Eur.
45. Súd mal za preukázané, že žalovaný si riadne a včas nesplnil svoju povinnosť uloženú mu ustanovením § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., kedy žalovaný napriek ukončeniu šetrenia poistnej udalosti číslo 8005683433 dňa 26.01.2018 (č.l.27) neposkytol celé poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania, t.j. do 10.02.2018. Nakoľko rozhodnutie súdu, ktorým súd priznáva nárok na náhradu poistného za nájom náhradného vozidla, má len deklaratórnu povahu, kedy týmto rozhodnutím sa len potvrdzuje existencia nároku žalobcu voči žalovanému, žalovaný sa v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka od 11.02.2018, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti, dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku spočívajúcom v nezaplatení sumy 440 Eur.
46. Súd pri vyhodnotení nároku žalobcu na úroky z omeškania postupoval v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 309/2020. Ústavný súd Slovenskej republiky uvedeným nálezom zrušil rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/145/2017, na ktoré vo svojom vyjadrení poukazoval sám žalovaný ako na dôvod, pre ktorý nemajú byť žalobcovi priznané úroky z omeškania.
47. Žalovaný má dve odlišné a samostatné právne povinnosti, ktorými je povinnosť zlikvidovať poistnú udalosť najneskôr do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania. Splnením len jednej z povinností žalovaného pritom nezaniká druhá povinnosť žalovaného. Sankciou za nesplnenie ktorejkoľvek z vyššie uvedených povinností je vznik nároku poškodeného na úroky z omeškania, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný je povinný v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania, t.j. do 10.02.2018. V uvedenom prípade má teda žalovaný postavenie dlžníka, a pokiaľ plnenie neposkytne do 15 dní od skončenia šetrenia, dostáva do omeškania sankcionovaného ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca má preto nárok na úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni 10.02.2018, t.j. odo dňa 11.02.2018.
48. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je ale nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu (napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). 49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
50. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
51. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
52. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní úplný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
53. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).