Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27Cb-51-2016.pdf
PDF · 158.61 KB
Case nature
Area
Subarea
27Cb/51/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Slávkou Garančovskou v spore žalobcu: O2 Slovakia, s.r.o., Einsteinova 24, Bratislava 851 01, IČO: 35 848 863, právne zastúpený A.K.F. Legal, s.r.o. so sídlom Fraňa Kráľa 35, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 47 236 400 proti žalovaným: 1. JT COMPANY INVEST s.r.o., Dunajská 8, 811 09 Bratislava, IČO: 46 201 904, 2. L.. A. Z., D.. XX.XX.XXXX, N. G. XXXX/XX, XXX XX G. - R., právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., Ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, o zaplatenie 39.864,84 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 39.864,84 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 39.864,84 EUR odo dňa 15.11.2014 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobu voči žalovanému v 2. rade zamieta.
III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je povinný nahradiť žalovaný v 1. rade vo výške, ktorá bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalovanému v 2. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je povinný nahradiť žalobca vo výške, ktorá bude vyčíslená samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.04.2016 domáhal voči žalovaným (1. pôvodne žalovaný
- A.S.Consulting, s.r.o., Alešovo nábrežie 6, 040 01 Košice, IČO: 46 114 271 a následne súd pokračuje s právnym nástupcom - spoločnosť JT COMPANY INVEST s.r.o., Dunajská 8, 811 09 Bratislava, IČO: 46 201 904 a 2. L.. A. Z., D.. XX.XX.XXXX, N. G. XXXX/XX, G.) zaplatenia sumy vo výške 39.864,84 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne odo dňa 15.11.2014 do zaplatenia, spoločne a nerozdielne, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého zo žalovaných. Zároveň žiadal náhradu trov konania.
2. Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 20.11.2018, č.k. 27Cb/51/2016-119, ECLI:SK:OSKE1:2018:7116208320.2, rozhodol tak, že žalobu zamietol a úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
3. Na základe odvolania žalobcu, Krajský súd v Košiciach právoplatným uznesením zo dňa 26.11.2019, č.k. 3Cob/46/2019-260, ECLI:SK:KSKE:2019:7116208320.1, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v
celom rozsahu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil premlčanie nároku žalobcu. Poukázal na to, že v danom spore ide o obchodnoprávny vzťah a bezdôvodné obohatenie sa posudzuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, avšak dĺžka premlčacej doby sa riadi iným režimom a to podľa Obchodného zákonníka. Zároveň poukázal, že súd prvej inštancie v dôsledku uvedeného, nesprávneho právneho posúdenia námietky premlčania nároku žalobcu, nevykonal potrebné dôkazy.
4. V zmysle ust. § 470 ods. 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ostávajú zachované.
5. V zmysle ust. § 391 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
6. Súd prvej inštancie vo veci, po zrušujúcom rozhodnutí, konal a nariadil pojednávanie za účelom vykonania dokazovania a splnenia úloh uložených odvolacím súdom súdu prvej inštancie.
7. Svoj nárok žalobca v žalobe odôvodnil skutkovými okolnosťami poukazujúcimi na to, že medzi spoločnosťou A.S.Consulting, s.r.o., Alešovo nábrežie 6, 040 01 Košice, IČO: 46 114 271 (ďalej len „pôvodne žalovaný 1.“) a žalobcom vznikol zmluvný vzťah na základe Zmluvy o spolupráci „Externý D2D_Outdoor“ č. 1686 zo dňa 23.03.2012, na základe ktorej pôvodne žalovaný 1. vykonával pre žalobcu činnosti špecifikované Zmluvou (v oblasti telekomunikačných služieb) a žalobca sa zaviazal za vykonané činnosti vyplácať odmeny a provízie vo výške a za podmienok stanovených v Zmluve a jej neoddeliteľných častí, ktorým je Manuál. Žalobca zistil, že v čase od 01.04.2013 do 31.01.2014 bola pôvodne žalovanému 1. neoprávnene vyplatená odmena (odmena nad rozsah stanovený v Zmluve a Manuáli) a teda v danom období bola vyplatená pôvodne žalovanému 1. suma vo výške 46.068,00 EUR s DPH bez právneho titulu a teda pôvodne žalovaný 1. sa o danú sumu obohatil na úkor žalobcu. V zmysle Zmluvy a Manuálu bol žalobca oprávnený vykonať jednostranné započítanie. Žalobca tak učinil a započítal si pohľadávku vo výške 5.427,10 EUR a následne aj vo výške 776,06 EUR (oznámenie o započítaní zaslané pôvodne žalovanému 1.); výška bezdôvodného obohatenia po zápočtoch je vo výške 39.864,84 EUR. Žalobca vyzval pôvodne žalovaného 1. na vrátenie neoprávnene vyplatenej odmeny listom zo dňa 13.11.2014, ale bezvýsledne. Žalobca uviedol, že žalovaný 2. v súlade s ust. Obchodného zákonníka a zo súhlasom svojej manželky voči žalobcovi písomne vyhlásil, že preberá v prospech žalobcu ručenie za riadne a včasné splnenie všetkých zabezpečených záväzkov pôvodne žalovaného 1.. Za zabezpečený záväzok žalobca považuje aj záväzok vzniknutý z bezdôvodného obohatenia pôvodne žalovaného 1. na úkor žalobcu. Na základe uvedeného sa žalobca domáhal plnenia, vydania bezdôvodného obohatenia, od žalovaného 2. titulom existencie ručiteľského záväzku. Na plnenie vyzval žalobca žalovaného 2. písomnou výzvou zo dňa 10.04.2015, pričom žalovaný 2. písomne reagoval a žalobcovi oznámil, že odmieta existenciu ručiteľského záväzku. Vzhľadom k uvedenému žiada, aby súd zaviazal oboch žalovaných na zaplatenie sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia pri existencii ručiteľského záväzku.
8. Z výpisu z Obchodného registra pôvodne žalovaného 1. - spoločnosti A.S.Consulting, s.r.o., Alešovo nábrežie 6, 040 01 Košice, IČO: 46 114 271, súd zistil, že uvedená spoločnosť bola dňom 25.10.2016 zrušená a dňom 3.11.2016 ex offo vymazaná z obchodného registra, čiže zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť JT COMPANY INVEST s.r.o., Dunajská 8, 811 09 Bratislava, IČO: 46 201 904 (žalovaný 1. označený v záhlaví rozsudku). Súd Uznesením zo dňa 11.12.2017, č.k. 27Cb/51/2016-184, ECLI:SK:OSKE1:2017:7116208320.1, právoplatným dňa 4.1.2018, rozhodol, že v konaní bude pokračovať v zmysle procesných predpisov s právnym nástupcom pôvodne žalovaného 1., spoločnosťou JT COMPANY INVEST s.r.o., Dunajská 8, 811 09 Bratislava, IČO: 46 201 904.
9. Súd zasielal žalobu spolu s prílohami obom žalovaným a zároveň ich poučil o následkoch nevyjadrenia sa.
10. Žalovaný 1. sa k žalobe a jej prílohám v súdom určenej lehote nevyjadril a to aj napriek poučeniu o následkoch nevyjadrenia sa k žalobe.
11. Žalovaný 2. sa k žalobe vyjadril písomnými podaniami (vyjadrenie k žalobe, duplika), v rámci svojej procesnej obrany vzniesol námietku premlčania z dôvodu, že žalobca si nárok uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré je inštitútom občianskeho práva a platia tu premlčacie lehoty podľa predpisov občianskeho práva. K námietke premlčania uviedol, že žalobca mohol svoje právo vykonať po prvýkrát dňa 01.02.2014 (vyplýva to zo znenia žaloby) a právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky odo dňa , keď k nemu došlo (ust. § 107 ods. 1 a 2. Občianskeho zákonníka) Ďalej žalovaný 2. vzniesol námietku nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že žalobca nepreukázal existenciu ručiteľského záväzku z dôvodu, že žalovaný 2. rozporuje pravosť a autenticitu žalobcom predloženej ručiteľskej listiny a taktiež poukázal na to, že ručiteľský záväzok môže existovať iba popri hlavnom záväzku, pričom žalobcom predložená zmluva o spolupráci zo dňa 23.03.2012 / znenie ust. článku 7 bod 7.1 písm. b) / doposiaľ nevstúpila do účinnosti. Poukázal na vzájomnú písomnú komunikáciu, z ktorej vyplýva, že žalobca až 20.05.2014 žiadal, aby žalovaní podpísali písomné vyhlásenie, že netrvajú na predložení ručiteľskej listiny (žiadosť so spätnou účinnosťou). Na základe uvedeného žalobu žiadal zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Prílohou podania sú listinné dôkazy - písomná korešpondencia medzi žalobcom, pôvodne označeným žalovaným 1. a žalovaným 2..
12. Žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a pôvodne označeným žalovaným 1. vznikol pri ich podnikateľskej činnosti na základe uzavretej Zmluvy o spolupráci zo dňa 23.03.2012, a teda ide o obchodnoprávny vzťah. Poukázal na to, že danú skutočnosť nerozporujú ani žalovaní, preto ju možno považovať za nespornú. Uviedol, že ručenie má akcesorickú povahu a s poukazom ustanovenia Obchodného zákonníka (ust. § 261 Obchodného zákonníka) má za to, že ak zabezpečovaný záväzok je obchodnoprávny, tak aj ručenie musí zdieľať daný právny režim. Žalovaný 2. vyhlásil ručenie ako súkromná fyzická osoba, ale v danom čase bol súčasne konateľom pôvodne označeného žalovaného 1., teda dlžníka a nemôže tvrdiť, že nepoznal povahu zabezpečovacieho záväzku. Poukázal na to, že vzťahy medzi žalobcom a pôvodne žalovaným 1. boli realizované v zmysle platne uzavretej zmluvy o spolupráci, prebiehala obchodná spolupráca v rámci podnikateľskej činnosti na úseku telekomunikačných služieb, preto spochybňovanie tejto zmluvy je iba účelovým konaním žalovaných. Vyjadril sa k vzneseným námietkam, pričom k námietke nedostatku pasívnej procesnej legitimácie žalovaného 2. uviedol, že osoba, ktorá tvrdí, že nie je pasívne legitimovaná musí preukázať, že medzi ňou a žalobcom neexistuje hmotnoprávny vzťah, z ktorého má právo plynúť žalobcovi. Žalobca zotrváva na svojich tvrdeniach, že medzi žalobcom a pôvodne označeným žalovaným 1. existuje hmotnoprávny vzťah - právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka a ust. § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ktoré pôvodne označený žalovaný 1. prijal nad rámec Zmluvy o spolupráci a jej príloh a taktiež existuje hmotnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným 2. - právo na plnenie voči ručiteľovi, ak neplní dlžník podľa ust. § 306 Obchodného zákonníka. K námietke premlčania poukázal na to, že ak príde k vzniku bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnom vzťahu, tak sa právny vzťah spravuje príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pretože platí zmysel ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko Obchodný zákonník inštitút bezdôvodného obohatenia až na výnimky neupravuje. Premlčanie tohto nároku sa spravuje obchodnoprávnou úpravou, pretože premlčanie je osobitne upravené v Obchodnom zákonníku a platí ust. § 397 Obchodného zákonníka, a teda, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Poukázal na to, že takýto názor sa postupne ustálil v judikatúre súdov a ústavného súdu. Na základe uvedeného má za to, že žalovanými vznesená námietka premlčania nie je dôvodná, žaloba bola podaná včas.
13. Súd prvotne v spore rozhodol tak ako je uvedené v odseku 2. odôvodnenia po posúdení žalovanými vznesenej námietky premlčania ako dôvodnej. Odvolací súd v svojom rozhodnutí uvedenom v odseku 3. odôvodnenia vyslovil právny názor, že námietka premlčania vznesená žalovanými nie je dôvodná, pretože medzi stranami sporu ide o obchodnoprávny vzťah, ktorý sa riadi prioritne ustanoveniami
Obchodného zákonníka, ktorý osobitne upravuje aj plynutie lehôt, a v danom spore premlčacia lehota neuplynula do dňa podania žaloby na súd.
14. Súd nariadil pojednávanie na dňa 02.06.2020, na ktorom vykonal dokazovanie na odstránenie sporu medzi stranami sporu spočívajúce v žalovaným 2. vznesenou ďalšou námietkou, a to námietkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2. v danom spore, titulom platnej existencie jeho ručiteľského záväzku za záväzok žalovaného 1., resp. jeho právneho predchodcu voči žalobcovi.
15. Súd v konaní vychádzal z listinných dôkazov, ktoré strany sporu predložili na podporu svojich skutkových okolností, z písomných a ústnych vyjadrení strán sporu a ich právnych zástupcov, z výpovede žalovaného 2. - strany sporu. Na základe vykonaných dôkazov bol zistený tento doplňujúci skutkový stav veci k predmetu konania.
16. Súd poukazuje na to, že dokazovanie bolo vykonané za účinnosti nových procesných predpisov, účinných od 1.7.2017, preto v konaní pri dokazovaná sa súd riadil ust. § 149 a nasl. CSP, a teda, že strany sporu majú byť aktívne a spor sa vedie pomocou prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré stranou sporu musia byť predložené včas, pretože na neskoro predložené prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nemusí súd prihliadnuť.
17. V zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
18. Podľa ust. § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
19. Zo zmluvy o spolupráci „Externý D2D _OUTDOOR“ č. 1686 uzavretej medzi spoločnosťou Telefónica Slovakia, s.r.o. (obchodné meno žalobcu v čase uzavretia zmluvy) a spoločnosťou A.S.Consulting s.r.o. (právny predchodca žalovaného 1.) súd zistil, že účastníci zmluvy o spolupráci si vzájomne dohodli určité práva a povinnosti týkajúce sa ich podnikateľskej činnosti. Z dátumu uvedeného pri podpise štatutárneho orgánu spoločnosti A.S. Consulting s.r.o., p. L.. A. Z. - konateľ, súd má preukázané, že uzavretie zmluvy o spolupráci bolo datované dňom 23.3.2012. Súčasťou zmluvy o spolupráci sú prílohy: Manuál, Ručiteľská listina. 19.1. Zo záverečných ustanovení zmluvy o spolupráci, konkrétne bodu 7., 7.1. vyplýva, že táto zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpísania obidvoma zmluvnými stranami a účinnosť dňom splnenia odkladacej podmienky uvedenej v článku 7.1.(b), a teda, že Partner (spol. A.S. Consulting s.r.o.) sa zaväzuje predložiť a odovzdať TEF SVK do 14 dní po podpísaní tejto Zmluvy nasledovné dokumenty
- podpísanú Ručiteľskú listinu. Súd zistil, že v bode 7., 7.1. písm. d) zmluvy o spolupráci je uvedené „Odkladacia podmienka uvedená v článku 7.1(b) je stanovená výlučne v prospech TEF SVK.......TEF SVK tiež môže písomne vyhlásiť, že netrvá na splnení tejto podmienky, pričom v tomto prípade sa považuje podmienka splnená dňom doručenia takéhoto písomného vyhlásenia Partnerovi.“
20. Žalobca celkovo predložil 3 rôzne súčasti zmluvy o spolupráci - prílohu Manuál k Zmluve o spolupráci „externý D2D _OUTDOOR“, s tým, že súd zistil, že žalobcom doložené prílohy k zmluve o spolupráci sú/boli účinné v rôznych obdobiach. Prvý Manuál v predloženom znení bol platný a účinný od 1.apríla 2013; Druhý Manuál v predloženom znení bol platný a účinný od 1.septembra 2013; Tretí Manuál v predloženom znení bol platný a účinný od 1. januára 2014.
21. Z faktúr doložených žalobcom súd zistil, že žalovaný 1., resp. jeho právny predchodca, v období od mája 2013 do januára 2014 si v zmysle zmluvy o spolupráci účtoval sumy za služby poskytované žalobcovi v mesiacoch apríl 2013 až december 2013.
22. Z listov žalobcu nazvaných Oznámenie o započítaní pohľadávok č. *0308* súd zistil, že žalobca si započítal so žalovaným 1., resp. jeho právnym predchodcom, vzájomné pohľadávky, pričom žalovaný 1., resp. jeho právny predchodca mal voči žalobcovi ešte záväzok vo výške 41.234,90 EUR, ktorého splatnosť nastala dňom 8.10.2014.
23. Z listu žalobcu adresovaného žalovanému 1., resp. jeho právnemu predchodcovi, súd zistil, že žalobca Vyzval žalovaného 1., resp. jeho právneho predchodcu, na úhradu dlžnej sumy s poskytnutím
lehoty do 14.11.2014. Z doručenky, založenej za Výzvou, súd zistil, že list žalobcu, žalovaný 1. , resp. jeho právny predchodca prevzal dňa 13.11.2014.
24. Z listinného dôkazu predloženého žalobcom ako prílohu k žalobe (č.l. 118 súdneho spisu) nazvanom Príloha 2, Ručiteľská listina, súd zistil, že listinný dôkaz bol predložený vo fotokópii. 24.1. Z článku 2. nazvanom Ručenie, vyplýva, že ručiteľ týmto preberá v prospech Veriteľa, ručenie za riadne a včasné splnenie všetkých Zabezpečených záväzkov a vyhlasuje Veriteľovi, že v prípade ak Dlžník nesplní ktorýkoľvek zo Zabezpečených záväzkov, na prvé požiadanie Veriteľa okamžite Veriteľa uspokojí a zaplatí požadovanú dlžnú čiastku. 24.2. Súd zistil, že ako ručiteľ je v žalobcom predloženej fotokópii Ručiteľskej listiny uvedený žalovaný 2. a ako veriteľ žalobca. 24.3. Z článku 1. vyplýva, že žalobca definoval pojmy použité v texte listiny; a teda aj pojem zabezpečené záväzky. 24.4. Zo strany 3. listiny vyplýva, že listina nie je datovaná a pri tlačenom mene a priezvisku ručiteľa L.. A. Z. je podpis osoby a taktiež táto strana je podpísaná v spodnej časti pri mene a priezvisku, p. L.. O. Z.. Z textu nachádzajúcom sa nad uvedeným menom vyplýva, že ide o manželku žalovaného 2.. 24.5. Súd zistil, že strana 3. listiny nie je podpísaná za veriteľa a teda veriteľ svojim podpisom (cez oprávnené osoby - štatutárne orgány oprávnené konať za žalobcu) nepotvrdil prevzatie ručiteľskej listiny a súhlas s jej podmienkami. Uvedenými osobami za žalobcu sú p. F. Š., O., konateľ a p. O.. C. W., konateľ.
25. Z listu žalobcu adresovaného žalovanému 2., špecifikovaného O2m4048/1686-2014, zo dňa 10.04.2015, súd zistil, že žalobca Vyzval žalovaného 2. na úhradu dlžnej sumy, bližšie špecifikovanej v prílohe č. 1 tejto výzvy, ktorá bola spoločnosti A.S. Consulting s.r.o. omylom a nad rámec Zmluvy vyplácaná za činnosti vykonávané od 1.1.2013 do 31.1.2014. Výzvu na úhradu zaslal žalobca žalovanému titulom ručenia za záväzky spoločnosti a poskytol mu 5-dňovú lehotu na zaplatenie dlžnej sumy. Z prílohy č. 1, Pohľadávky spoločnosti, súd zistil, že žalobca špecifikoval faktúry a z nich čiastky, ktoré boli už z jeho strany omylom alebo nad rámec žalovanému 1., resp. jeho právnemu predchodcovi, vyplatené; súd taktiež zistil, že súčasťou je aj zápočet urobený ku dňu 8.10.2014 vo výške 5.427,10 EUR. Z doručenky, založenej za Prílohou č.1, súd zistil, že list žalobcu, špecifikovaný O2m4048/1686-2014, bol zasielaný žalovanému 1. , resp. jeho právnemu predchodcovi, ktorý ho prevzal dňa 22.4.2015.
26. Z listu žalovaného 2. zo dňa 24.4.2015 adresovaného žalobcovi súd zistil, že žalovaný 2. žalobcovi uviedol, že nemá žiaden ručiteľský záväzok voči spoločnosti A.S. Consulting, s.r.o. za jej záväzky voči žalobcovi. Z obsahu vyplýva, že žalovaný 2. pohľadávku žalobcu voči žalovanému 1. považuje za domnelú, pričom spoločnosť A.S. Consulting s.r.o. ju v celom rozsahu neuznáva.
27. Z listín predložených žalovaným 2. súdu vyplýva, že ide o písomnú komunikáciu žalobcu so žalovaným 1., resp. jeho právneho predchodcu a so žalovaným 2. (č.l. 160 a nasl. súdneho spisu). Súd z nich zistil, že listom zo dňa 20.5.2014 (naša značka O2mh239/1686) žalobca zaslal žalovanému 1., resp. jeho právnemu predchodcovi konajúcemu prostredníctvom žalovaného 2. Dokumenty na podpis a zároveň vyzval žalovaného 1., resp. jeho právneho predchodcu na to, aby dátum podpisu v Písomnom vyhlásení bol ponechaný 23.3.2012 aj za zmluvnú stranu žalovaného 1., resp. jeho právneho predchodcu. Súčasťou daného listu mali byť prílohy: A) Dodatok č. 1 k zmluve o spolupráci „Externý D2D_ outdoor“ č. 1686; B) Zmluva o ochrane osobných údajov č. 1686; C) Písomné vyhlásenie. 27.1. Z listiny nazvanej PÍSOMNÉ VYHLÁSENIE súd zistil, že žalobca svojmu partnerovi (spoločnosť A.S. Consulting, s.r.o. - právny predchodca žalovaného 1.) písomne vyhlásil, že netrvá na predložení Ručiteľskej listiny a odkladacia podmienka uvedená v článku 7.1. (b) sa považuje za splnenú dňom doručenia písomného vyhlásenia Partnerovi. Datovaná je dňom 23.3.2012, podpísaná v Bratislave jedným konateľom žalobcu. Na predmetnej listine je kolónka prevzal dňa 23.3.2012 a pod ňou obchodné meno Partnera žalobcu a meno a priezvisko konateľa Partnera žalobcu, ktorým je žalovaný 2. Na danej listine sa podpis žalovaného 2. ako konateľa Partnera žalobcu (a teda žalovaného 1., resp. jeho právneho predchodcu) nenachádza.
28. Súd z dôvodu vznesenia námietky žalovaného 2. o svojej pasívnej vecnej legitimácii v tomto konaní z dôvodu neexistencie platného ručiteľského záväzku žalovaného 2. voči žalobcovi za spoločnosť
A.S. Consulting, s.r.o. (právny predchodca označeného žalovaného 1.) z dôvodu neexistencie ním podpísanej Ručiteľskej listiny, viackrát vyzýval žalobcu na predloženie originálu predmetnej listiny a to aj s poukazom na žalobcovo vyjadrenie (č.l. 147), v ktorom uviedol, že „ pokiaľ žalovaný 2. prehlasuje existenciu tejto listiny za spornú, žalobca predloží jej originál súdu na najbližšom pojednávaní.
29. Žalobca aj napriek výzve súdu na pojednávaniach nepredložil originál Ručiteľskej listiny (originál potrebný pre porovnanie s fotokópiou založenou v spise a tiež pre zhodnotenie vykonania dôkazu navrhnutého stranou žalobcu). Žalobca pred pojednávaním konanom dňa 2.6.2020 (v ten deň) doručil súdu ako prílohu svojho mailového podania a tiež aj do elektronickej schránky súdu dokument (formát .pdf a .asice): Ručiteľská listina.
30. Z Ručiteľskej listiny doručenej súdu žalobcom v deň pojednávania, 2.6.2020, súd zistil, že jej text, obsah je totožný s Ručiteľskou listinou predloženou vo fotokópii spolu so žalobou, tak ako je uvedené v odseku 19. odôvodnenia. Súd zistil rozdiely medzi Ručiteľskou listinou doloženou vo fotokópii spolu so žalobou a na pojednávaní 2.6.2020, pretože strana 3 Ručiteľskej listiny doloženej súdu na pojednávaní dňa 2.6.2020 sa nezhoduje so stranou 3 Ručiteľskej listiny doručenej súdu spolu so žalobou. Rozdiely sú voľným okom viditeľné, v tom, že pôvodne uvedení konatelia Veriteľa, spoločnosť žalobcu, ktorá v tom čase mala obchodné meno Telefónica Slovakia, s.r.o., sú škrtnutí (p. F. Š., O. a p. O.. C. W.) a namiesto nich sú rukou uvedení iní konatelia, ich mená a priezviská, p. O.. W. W. a p. L.. O. G., a tiež na tejto listine sa nachádzajú aj podpisy nových uvedených konateľov. 30.1. Žalobca na pojednávaní 2.6.2020 poukázal na to, že ním predložená listina je originálom, ktorý má žalobca k dispozícii a ktorý bol súdu zaslaný ako dokument .asice s konverziou. Žalobca poukázal aj na svoje písomné vyjadrenia, že nie sú podstatné podpisy osôb oprávnených konať za žalobcu, čiže za veriteľa, na danej listiny, z dôvodu, že ručiteľské vyhlásenie je jednostranný právny úkon, a jeho doručením do dispozície veriteľa nadobúda platnosť. Poukázal na to, že ak žalovaný 2. považuje za sporný podpis na danej Ručiteľskej listine pri svojom mene a priezvisku, navrhuje vykonanie dôkazu - znalecký posudok na overenie pravosti podpisu žalovaného 2. na Ručiteľskej listine. 30.2. Z Osvedčovacej doložky k žalobcom doloženej listiny na pojednávaní konanom dňa 2.6.2020, viažucej sa na listinu nazvanú Ručiteľská listina, súd zistil, že oprávnená osoba osvedčila, že tento elektronický dokument vznikol zaručenou konverziou ako elektronická podoba pôvodného dokumentu v zmysle ustanovení zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente; pôvodný dokument má názov Ručiteľská listina, počet listov 3, počet neprázdnych listov 4 a tiež to, že žiadateľ o konverziu vyhlásil, že nemá vedomosť o iných vyššie uvedených bezpečnostných prvkoch.
31. Z výpovede žalovaného 2. na pojednávaní konanom dňa 2.6.2020 súd zistil, že žalovaný 2. rozhodne poprel osobné podpísanie Ručiteľskej listiny a tiež to, že namietal záväzok žalovaného 1., resp. jeho právneho predchodcu voči žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaný 2. uviedol, že fakturácia odmeny žalovaného 1. (podľa žalobcom predložených faktúr) vychádzala z podkladov žalobcu, z tzv. reportov, kde bola uvedená aj výška odmeny, ktorú si žalovaný 1., resp. jeho právny predchodca mohol vyúčtovať vo vzťahu k žalobcovi. Na základe toho, dôrazne poprel možnosť bezdôvodného obohatenia žalovaného 1. , resp. jeho právneho predchodcu - spoločnosti A.S.Consulting, s.r.o. na úkor žalobcu a tiež aj výšku bezdôvodného obohatenia, ktorú vyčíslil žalobca.
32. Z výpisu z obchodného registra žalobcu, IČO: 35 848 863, oddiel Sro, vložka č.: 27882/B súd zistil, že v čase od 10.5.2011 do 3.6.2014 žalobca podnikal pod obchodným menom Telefónica Slovakia, s.r.o.; štatutárnym orgánom žalobcu sú konatelia, pričom konatelia uvedení na Ručiteľskej listine predloženej vo fotokópii spolu so žalobou: p. O.. C. W. bol štatutárnym orgánom žalobcu v čase od 27.9.2006 do 2.5.2012 a p. F. Š.F., O. v čase od 12.5.2011 do 1.6.2015 a konatelia uvedení na Ručiteľskej listine predloženej žalobcom na pojednávaní 2.6.2020: p. L.. O. G. bol štatutárnym orgánom žalobcu v čase od 2.5.2012 do 31.12.2019 a p. O.. W. W. je konateľom žalobcu od 4.6.2014. Súd zároveň zistil, že oprávnenie konať za spoločnosť žalobcu od 7.5.2011 majú dvaja konatelia spoločne a to tak, že každý konateľ k písanému alebo tlačenému obchodnému menu spoločnosti alebo k odtlačku spoločnosti a k podpisu druhého konateľa pripojí svoj vlastnoručný podpis.
33. V zmysle ust. § 1 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej len „Obchodný zákonník“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Uvedené právne vzťahy sa spravujú ustanoveniami tohto zákona
(obchodného zákonníka). Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
34. V zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
35. V zmysle ust. § 652 a nasl. Obchodného zákonníka, zmluvu o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len obchod) alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu. Zmluva musí mať písomnú formu. Ak v tomto diele nie je ustanovené inak, na zmluvu o obchodnom zastúpení sa použijú ustanovenia zmluvy o sprostredkovaní. Ak zmluva určuje, že obchodný zástupca robí právne úkony v mene zastúpeného, spravujú sa práva a povinnosti s tým súvisiace ustanoveniami o mandátnej zmluve (§ 654 ods. 2). Obchodný zástupca má nárok na províziu dojednanú alebo zodpovedajúcu zvyklostiam v odbore činnosti podľa miesta jej výkonu s prihliadnutím na druh obchodu, ktorý je predmetom zmluvy. Províziou je aj odmeňovanie obchodného zástupcu vykonávané v závislosti od počtu alebo od úrovne obchodov. Nárok na úhradu nákladov spojených so svojou činnosťou má obchodný zástupca popri provízii, len keď to bolo dojednané a ak nevyplýva zo zmluvy niečo iné, len keď mu vznikol nárok na províziu z obchodu, ktorého sa náklady týkajú (§ 659) .
36. Podľa ust. § 387 Obchodného zákonníka, (1) Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. (2) Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
37. Podľa ust. § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, Premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
38. Podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka, Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
39. Podľa ust. § 451 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“), Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
40. V zmysle ust. § 456 a ust. § 458 Občianskeho zákonníka, Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
41. V zmysle ust. § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
42. V zmysle ust. § 304 Obchodného zákoníka, Ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.
43. V zmysle ust. § 306 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi.
44. V zmysle ust. § 311 ods. 1 Obchodného zákonníka, ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje.
45. V zmysle ust. § 324 ods.1 ObZ, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
46. V zmysle ust. § 365 veta prvá ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia, alebo do doby keď záväzok zanikne iným spôsobom.
47. Podľa ust. § 369 ods.1, ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnuté v zmluve a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
48. V zmysle ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369 aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky svojim nariadením.
49. V zmysle ust. § 1 ods. 1, ods. 3 a ust. § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení platnom v čase vzniku omeškania žalovaného, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania. Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
50. V zmysle štvrtej časti zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e- Governmente) v platnom znení (ďalej len „zákon o e- Governmente“), nazvanej KONVERZIA v ust. § 35 a nasl., Konverzia je postup, pri ktorom je celý, bežne zmyslami vnímateľný, informačný obsah pôvodného dokumentu v listinnej podobe transformovaný do novovzniknutého elektronického dokumentu /§ 35 ods. 1 písm. b/. Zaručenou konverziou je konverzia s cieľom zachovania právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti na právne úkony vykonaná postupom pre zaručenú konverziu podľa štvrtej časti (§ 35 ods. 2). Osobou oprávnenou vykonávať zaručenú konverziu (ďalej len „osoba vykonávajúca konverziu“) sa rozumie orgán verejnej moci, advokát a notár /§ 35 ods. 3 písm. a)/. Osoba vykonávajúca konverziu je oprávnená vykonať zaručenú konverziu iba takým postupom a iba takým zariadením, programovým vybavením alebo algoritmom, alebo ich kombináciou, ktoré zabezpečia, že a) informačný obsah pôvodného dokumentu je zachovaný do takej miery, že spätnou transformáciou novovzniknutého dokumentu vznikne dokument, ktorý má rovnaký informačný obsah ako pôvodný dokument, b) v novovzniknutom dokumente je možné jednoznačne odlíšiť údaje, ktoré vznikli transformáciou informačného obsahu pôvodného dokumentu od údajov pridaných procesom tejto transformácie, c) bezpečnostné prvky pôvodného dokumentu sú zachované alebo nahradené bezpečnostnými prvkami, ktoré novovzniknutému dokumentu poskytnú rovnakú alebo vyššiu úroveň bezpečnostných záruk, ako poskytovali bezpečnostné prvky pôvodného dokumentu. (§ 36 ods. 1). Osoba vykonávajúca konverziu pri zaručenej konverzii podľa § 35 ods. 1 písm. a): a) overí platnosť autorizácie, ak bol pôvodný elektronický dokument autorizovaný, b) overí platnosť časovej pečiatky, ak bola k pôvodnému elektronickému dokumentu pripojená časová pečiatka, c) transformuje pôvodný elektronický dokument na dokument v listinnej podobe, d) vytvorí osvedčovaciu doložku v listinnej podobe a neoddeliteľne ju spojí s novovzniknutým dokumentom v listinnej podobe, e) vytvorí záznam o vykonanej zaručenej konverzii /§ 36 ods. 2/. Osvedčovacia doložka obsahuje údaje o pôvodnom dokumente a jeho autorizácii a použitých bezpečnostných prvkoch, o osobe, ktorá zaručenú konverziu vykonala, a čase jej vykonania a údaje o
evidencii vykonanej zaručenej konverzie /§ 37 ods. 1/. Vzor osvedčovacej doložky ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad podpredsedu vlády /§ 37 ods. 4/. Na účely zaručenej konverzie je možné použiť len taký dokument v listinnej podobe, ktorý je možné transformovať pri splnení podmienok podľa § 36 os. 1, dokument v listinnej podobe, ktorý je originálom alebo úradne osvedčenou kópiou /§ 38 ods. 2 písm. b) c)/. Novovzniknutý dokument zo zaručenej konverzie, ktorý je neoddeliteľne spojený s osvedčovacou doložkou, má rovnaké právne účinky a je použiteľný na právne účely v rovnakom rozsahu ako osvedčená kópia pôvodného dokumentu, ktorého transformáciou vznikol. Orgán verejnej moci, ktorý použije novovzniknutý dokument zo zaručenej konverzie na účely výkonu verejnej moci, je povinný overiť súlad údajov uvedených v osvedčovacej doložke s údajmi v centrálnej evidencii záznamov o vykonaní zaručenej konverzie; to neplatí, ak ide o novovzniknutý dokument zo zaručenej konverzie, ktorú vykonal tento orgán verejnej moci. /§ 39 ods. 1/. Osoba vykonávajúca konverziu, ktorá vykonala zaručenú konverziu, zodpovedá za dodržanie podmienok zaručenej konverzie, ale nezodpovedá za pravdivosť alebo úplnosť údajov, ktoré tvoria informačný obsah pôvodného dokumentu. Ak sa zaručená konverzia vykonáva automatizovaným spôsobom, činnosti, ktoré sa inak vykonávajú manuálne, najmä posúdenie bezpečnostných prvkov pôvodného dokumentu, je možné vykonať automatizovane technickými prostriedkami alebo programovými prostriedkami, ak je znalcom alebo znaleckým ústavom v odvetví bezpečnosti a ochrany informačných systémov osvedčené, že zvolené prostriedky a postup ich použitia umožňujú dodržať podmienky výkonu zaručenej konverzie a sú zabezpečené proti zneužitiu; ustanovenia prvej vety tým nie sú dotknuté /§ 39 ods. 4/.
51. V zmysle ust. § 1 Vyhlášky Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 331/2018 o zaručenej konverzii (ďalej len „vyhláška o zaručenej konverzii“), Táto vyhláška ustanovuje a) formáty elektronických dokumentov, ktoré je možné použiť na zaručenú konverziu, b) podrobnosti o spôsobe posudzovania úrovne záruk poskytnutých bezpečnostnými prvkami, c) vzor osvedčovacej doložky a podrobnosti o spôsobe jej vyhotovenia, d) podrobnosti o centrálnej evidencii záznamov o vykonanej zaručenej konverzii (ďalej len „centrálna evidencia“), o spôsobe a lehotách zasielania záznamov z evidencie úradu a o spôsobe vyžiadania a o prideľovaní evidenčného čísla záznamu o vykonanej zaručenej konverzii (ďalej len „záznam o konverzii“), e) podrobnosti o obsahu, forme a spôsobe vedenia evidencie záznamov o konverzii (ďalej len „evidencia záznamov o konverzii“) a o dátovej štruktúre vedenia evidencie záznamov o konverzii, f) sadzobník úhrad za zaručenú konverziu. V zmysle ust. § 2 vyhlášky o zaručenej konverzii, Vymedzenie základných pojmov, Na účely tejto vyhlášky sa informačným obsahom rozumie a) obsah, ktorý je predmetom pôvodného dokumentu vo forme textovej alebo grafickej informácie, b) členenie a štruktúra pôvodného dokumentu, najmä štruktúra nadpisov a zoznamov, oddelenie odsekov, umiestnenie obrázkov alebo usporiadanie obsahu do tabuľky, c) podpis a odtlačok úradnej pečiatky a d) náležitosť pôvodného dokumentu, ak ich za informačný obsah označí osoba, ktorá žiada o vykonanie zaručenej konverzie (ďalej len „žiadateľ“): 1. počet strán pôvodného dokumentu a umiestnenie obsahu na týchto stranách, 2. čiarový kód, QR kód alebo obdobný prvok s osobitným významom, ak je technicky uskutočniteľné zachovanie ich funkcie v novovzniknutom dokumente, 3. rozoznateľnosť obsahu, najmä veľkosť písma, vizuálne smerovanie písma a grafické rozlíšenie, 4. pri elektronických dokumentoch metaúdaje1) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2018/331/20191201> dokumentu, ktoré sú textovo zobraziteľné v programových prostriedkoch osoby oprávnenej vykonať zaručenú konverziu (ďalej len „osoba vykonávajúca konverziu“). V zmysle ust. § 4 vyhlášky o zaručenej konverzii, Podrobnosti o spôsobe posudzovania úrovne záruk poskytnutých bezpečnostnými prvkami, na posúdenie úrovne záruk poskytnutých bezpečnostnými prvkami sa úrovne záruk pôvodných dokumentov posudzujú z hľadiska zabezpečenia integrity pôvodného dokumentu a osvedčenia pravosti pôvodného dokumentu, a to, ak je pôvodný dokument a) v listinnej podobe, vizuálne sa skontrolujú osobou vykonávajúcou konverziu bezpečnostné prvky, pričom bezpečnostnými prvkami zabezpečujúcimi 1. integritu pôvodného dokumentu sa rozumejú všetky prvky zabezpečujúce spojenie jednotlivých listov listinného dokumentu a brániace ich oddeleniu od seba alebo zásahu do obsahu listinného dokumentu, napríklad trvalé spojenie mechanickými prostriedkami, ktorých odstránenie spôsobí poškodenie alebo
nezmazateľnú stopu, spojenie páskou alebo inými mechanickými prostriedkami a ochrana listinného dokumentu laminovaním povrchu alebo iným obdobným spôsobom, 2. osvedčenie pravosti pôvodného listinného dokumentu sa rozumejú jedinečné prvky, ktoré sú s listinným dokumentom trvalo spojené alebo predstavujú spôsob jeho vyhotovenia, napríklad vodoznak, reliéfna tlač, embosovanie, pečať, ochranný vzor, optický variabilný prvok, ochranná známka, ochranná fólia alebo nálepka, 3. identifikáciu osoby, ktorá pôvodný dokument podpísala alebo autorizovala podľa zákona, sa rozumie podpis, meno, priezvisko, funkcia alebo odtlačok pečiatky tejto osoby, alebo iný obdobný prvok, alebo kombinácia týchto prvkov, ktoré sú súčasťou pôvodného dokumentu a z ktorých je určiteľná, ak je to možné jednoznačne, identifikácia tejto osoby. Pri posudzovaní úrovne záruk podľa odseku 1 sa posudzujú všetky bezpečnostné prvky, o ktorých má žiadateľ vedomosť a ktoré identifikovala osoba vykonávajúca konverziu. Informačný obsah podľa § 2 pís. a), b) a d) prvého až tretieho bodu sa nepovažuje za bezpečnostný prvok. V zmysle ust. § 6 vyhlášky o zaručenej konverzii, Zaručená konverzia dokumentu v listinnej podobe do novovzniknutého elektronického dokumentu, Osvedčovacia doložka sa vytvára ako samostatný elektronický dokument vyplnený v podobe elektronického formulára, ktorého vzor je zverejnený v module elektronických formulárov. Obsah osvedčovacej doložky je uvedený v prílohe č. 3. V prílohe č. 3 vyhlášky o zaručenej konverzii sú príkladmo uvedené bezpečnostné prvky.
52 V zmysle ust. § 82l ods. 4 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, Osobitné ustanovenia o elektronickom výkone verejnej moci na súdoch, Ak osobitný predpis neustanovuje inak, prílohy podaní vyhotovené v listinnej podobe možno súdu doručiť v elektronickej podobe tak, že sa prevedú do elektronickej podoby a pripoja sa k elektronickému podaniu, ktoré je autorizované účastníkom konania, stranou v konaní alebo ich zástupcom; autorizácia takto vyhotovených elektronických dokumentov sa nevyžaduje a ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii sa nepoužijú. Súd si môže vyžiadať predloženie týchto príloh v listinnej podobe, ak to považuje za potrebné.
53. V zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
54. Podľa ust. § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
55. Podľa ust. § 187 ods. 1 v spojení s ust. §188 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.
56. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
57. Z vyjadrení strán sporu vyplýva, že strany sporu za nesporné skutočnosti považujú tie, ktoré nenamietali v spore a za ktoré považujú existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1., resp. jeho právnym predchodcom titulom uzavretej písomnej Zmluvy o spolupráci a jej súčastí, ktorú uzavreli pri výkone svojho podnikania v oblasti poskytovania telekomunikačných služieb. Z uvedeného vyplýva, že primárny zmluvný vzťah sa posudzuje podľa ustanovení obchodného zákonníka a ak niektoré otázky nie je možné riešiť týmito ustanoveniami, riešia a posudzujú sa podľa ustanovení občianskeho práva.
58. Súd má preukázané, že žalobca uplatňuje svoj nárok voči žalovaným titulom vydania bezdôvodného obohatenia (voči žalovanému 1.) a titulom ručenia za záväzok žalovaného 1. (voči žalovanému 2.).
59. Inštitút bezdôvodného obohatenia nie je upravený v Obchodnom zákonníku, preto je potrebné daný vzťah riešiť podľa predpisov občianskeho zákonníka, ktorý vo svojom ustanovení § 451, Bezdôvodné obohatenie, za bezdôvodné obohatenie považuje majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
60. Súd má preukázané (zo žalobcom opísaných skutočností), že žalobca žiada vydanie majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu (nad rámec dohodnutý Zmluvou a Manuálom) od oboch žalovaných. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný 1. v priebehu konania bol nečinný a skutkové okolnosti tvrdené žalobcom ohľadom vzniku a výšky bezdôvodného obohatenia nenamietal a v spore nevyužil prostriedky procesnej obrany a procesného útoku napriek poučeniam súdu o následkoch jeho nečinnosti, súd žalobu po zhodnotení ďalších skutočností (opísaných v odseku 61. odôvodnenia týkajúcich sa vzťahu medzi žalovaným z pohľadu ust. § 76 a ust. § 77 CSP) voči žalovanému 1. považoval za dôvodnú.
61. Súd poukazuje na rozhodnutia súdov, ktoré sa zaoberali aj otázkou či medzi dlžníkom a ručiteľom a teda medzi žalovaným 1. a žalovaným 2. ide o samostatné spoločenstvo (§ §76 CSP) alebo spoločenstvo nerozlučné (§ 77 CSP). Súd poukazuje napr. na Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.12.2017, sp. zn. 4Cob/115/2017, ktorý v odseku 9. odôvodnenia poukázal na to, že z rozsiahlej judikatúry súdov vyplýva, že medzi dlžníkom a ručiteľom nejde o nerozlučné procesné spoločenstvo, pretože veriteľ si proti každému z nich uplatňuje nárok zo samostatného právneho dôvodu, vo vzťahu k dlžníkovi (žalovanému 1.) si veriteľ (žalobca) uplatňuje v tomto spore nárok z bezdôvodného obohatenia a vo vzťahu k ručiteľovi (žalovanému 2.) v tomto spore nárok vyplývajúci z ručiteľského vyhlásenia, pričom nárok na plnenia môže veriteľ (žalobca) uplatniť voči obidvom aj samostatnými žalobami. Z uvedeného teda vyplýva, že v predmetnom spore ide na strane žalovaných o samostatné spoločenstvo, o samostatné práva a povinnosti a každý zo žalovaných koná sám za seba.
62. Súd vzhľadom na právny názor vyslovený odvolacím súdom, že v danom prípade ide o obchodnoprávny vzťah a teda vzťahy spojené s primárnym je potrebné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka, sa aj pri posúdení žalovaným 2. vznesenej námietky jeho pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu neexistencie jeho ručenia za záväzok žalovaného 1. riadil hore uvedenými citovanými ustanoveniami Obchodného zákonníka (§ 303 a nasl.).
63. Súd sa stotožnil s právnym názorom vysloveným žalobcom v priebehu konania a ktorý vyplýva aj z rozsiahlej judikatúry súdov Slovenskej republiky (napr. Rozsudok NS SR z 18.5.2000, sp. zn. 4Obo/115/99; Rozsudok NS SR pod sp. zn. 1Obdo V 9/2005 zverejnený pod č. 55/2007 ZSP; Rozsudok NS SR pod sp. zn. 1Obdo V 30/2006 zverejnený pod č. 53/2009; Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.12.2017, sp. zn. 4Cob/115/2017...), že ručenie je jednostranný písomný právny úkon ručiteľa, ktorý musí spĺňať zákonné náležitosti z hľadiska formálnej aj obsahovej. Písomný právny úkon ručiteľa musí byť adresovaný veriteľovi a musí obsahovať prehlásenie ručiteľa, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplní si určitý záväzok. Z vyhlásenia musí byť zrejmá presná identifikácia veriteľa, dlžníka, ručiteľa a tiež musí byť zrejmé o aký záväzok ide, teda aby bolo zrejmé, ktorý záväzok má byť zabezpečený ručením. Ručiteľov písomný právny úkon musí spĺňať aj formálne náležitosti právnych úkonov v zmysle predpisov občianskeho práva a teda musí byť datovaný a vlastnoručne podpísaný samotným ručiteľom.
64. Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovaným 2. vznesená námietka nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie je dôvodná, pretože žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal platné ručiteľské vyhlásenie žalovaného 2., že uspokojí žalobcu za žalovaného 1., resp. jeho právneho predchodcu ako žalobcovho dlžníka, ak si dlžník voči žalobcovi ako veriteľovi nesplní určitý záväzok. Súd poukazuje na to, že žalobca napriek viacerým výzvam súdu v zmysle ust. § 82l zákona č. 757/2004 Z.z. a dotazom žalovaného 2. nepredložil, ani na nahliadnutie súdu, originál Ručiteľskej listiny a súd hodnoverným spôsobom nemá preukázanú jej existenciu. Existenciu originálu Ručiteľskej listiny súd nemá preukázanú ani dokumentom predloženým žalobcom na pojednávaní konanom dňa 2.6.2020 (dokument .asice so zaručenou konverziou z listinnej podoby do elektronickej podoby). Súd z opísaných skutočností uvedených v odseku 30. odôvodnia a zo zákonných ustanovení zákona č. 305/2013 Z.z. o e- Governmente a k nemu prislúchajúcej vyhlášky č. 331/2018 Z.z. nemá hodnoverným spôsobom preukázané, že osoba vykonávajúca zaručenú konverziu mala žalobcom predložený originál Ručiteľskej listiny. Navyše pochybnosti o existencii originálu Ručiteľskej listiny vyvoláva aj tvrdenie žalovaného 2., že takúto listinu žalobcovi nepodpísal. Tvrdenie žalovaného 2. súd vyhodnotil ako hodnoverné vzhľadom na ním doloženú vzájomnou písomnú komunikáciou opísanú v odseku 27.odôvodnenia datovanú 20.05.2014, čiže dva roky po podpise Zmluvy, resp. po vzájomnej spolupráce. Pochybnosti súdu vyplývajú aj z dôvodu žalobcom predložených rozdielnych Ručiteľských listín, pričom pri oboch tvrdil, že ide o fotokópie originálu, ktorý má žalobca k dispozícii. Súd o pravosti predkladanej
listiny nepresvedčila ani skutočnosť, že žalobca ju pozmenil v priebehu konania, vykonal zásahy, rozdiely opísané v odseku 30. s poukazom na odsek 24. odôvodnenia. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že minimálne jedna osoba podpísaná na Ručiteľskej listine predloženej na pojednávaní konanom dňa 2.6.2020 za veriteľa, v danom období (žalobca tvrdil, že ručiteľské vyhlásenie malo byť datované, urobené v čase podpisu Zmluvy - 23.3.2012) nebola v danom období ani štatutárnym orgánom žalobcu.
65. Súd vzhľadom na dôvodné pochybnosti ohľadom existencie originálu Ručiteľskej listiny, zamietol aj návrh žalobcu na vykonanie dôkazu - znaleckého dokazovania za účelom potvrdenia pravosti podpisu žalovaného 2..
66. Vzhľadom na hore uvedené, že súd vyhodnotil námietku žalovaného 2. (nedostatok pasívnej vecnej legitimácie) ako dôvodnú a s poukazom na názor vyslovený v odseku 61. odôvodnenia, že v danom spore ide o samostatné spoločenstvo, nezaoberal sa ďalším dokazovaním týkajúcim sa existencie a výšky bezdôvodného obohatenia.
67. Súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia a zhodnotenie sporných skutkových okolností tak ako to uviedol v odseku 60. a 66. odôvodnenia rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tejto žaloby a žalobe vyhovel v celom rozsahu voči žalovanému 1. a voči žalovanému 2. ju v celom rozsahu zamietol.
68. V zmysle ust. § 251 CSP zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
69. V zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu.
70. V zmysle ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
71. Žalobca bol v konaní úspešný voči žalovanému 1., preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% tak ako je uvedené v III. výroku tohto rozsudku. Na ich náhradu súd zaviazal neúspešného žalovaného 1., pričom výšku priznanej náhrady trov konania súd špecifikuje samostatným uznesením vydaným v zmysle citovaných zákonných ustanovení vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
72. Žalobca bol v konaní neúspešný voči žalovanému 2., preto súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% úspešnému žalovanému 2. tak ako je uvedené v IV. výroku tohto rozsudku. Na ich náhradu súd zaviazal neúspešného žalobcu, pričom výšku priznanej náhrady trov konania súd špecifikuje samostatným uznesením vydaným v zmysle citovaných zákonných ustanovení vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, na Okresnom súde Košice I, v troch písomných vyhotoveniach [§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)].
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§362 ods. 2 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§358 CSP).
V zmysle ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
V zmysle ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
V zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.