Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-130-2020.pdf
PDF · 146.75 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/130/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: O2 Slovakia, s.r.o., so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 35 848 863, zastúpeného A.K.F. Legal, s.r.o., so sídlom Čulenova 5, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 236 400, proti žalovanému v 1. rade: JT COMPANY INVEST s.r.o., so sídlom Dunajská 8, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 201 904, žalovanému v 2. rade: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX D. – E., zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, o zaplatenie 39.864,84 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 27Cb/51/2016-309 zo dňa 2. júna 2020 v jeho výroku II. a IV., takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k. 27Cb/51/2016-309 zo dňa 2. júna 2020 v jeho výroku II. a IV.
II. Žalovaný v 2. rade má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, že
I. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi 39.864,84 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne od 15.11.2014 do zaplatenia a to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. II. Žalobu voči žalovanému v 2. rade zamieta. III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný nahradiť žalovaný v 1. rade vo výške, ktorá bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Žalovanému v 2. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný nahradiť žalobca vo výške, ktorá bude vyčíslená samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žiadal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť mu titulom plnenia z bezdôvodného obohatenia sumu 39.864,84 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne od 15.11.2014 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.3.2012 uzavrel so spoločnosťou A.S. Consulting s.r.o., so sídlom Alešovo nábrežie 6, 040 01 Košice, IČO : 46 114 271 (právny predchodca žalobcu v 1. rade) zmluvu o spolupráci „Externý D2D_Outdoor“ č. 1686 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej A.S. Consulting s.r.o. vykonávala pre neho v zmluve špecifikované činnosti
v oblasti telekomunikačných služieb. Žalobca sa zaviazal A.S. Consulting s.r.o. za vykonané činnosti platiť odmeny a provízie vo výške a za podmienok stanovených v zmluve a jej neoddeliteľnej časti, ktorou je manuál. Dôvodil, že v období od 1.4.2013 do 31.1.2014 bola A.S. Consulting s.r.o. neoprávnene vyplatená odmena vo výške 46.068 eur s DPH nad rozsah stanovený v zmluve a manuáli, čím sa A.S. Consulting s.r.o. o túto sumu bezdôvodne obohatila na jeho úkor. V zmysle zmluvy a manuálu bol žalobca oprávnený vykonať jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok voči A.S. Consulting s.r.o. Po vykonaní jednostranných zápočtov predstavovala výška bezdôvodného obohatenia A.S. Consulting s.r.o. sumu 39.864,84 eur, na vydanie ktorej bola žalobcom neúspešne vyzvaná. Žalovaný v 2. rade so súhlasom svojej manželky voči žalobcovi písomne vyhlásil, že preberá v prospech žalobcu ručenie za riadne a včasné splnenie všetkých zabezpečených záväzkov A.S. Consulting s.r.o., vrátane záväzku vzniknutého z bezdôvodného obohatenia. Na plnenie žalobca písomne vyzval aj žalovaného v 2. rade, ktorý mu odpovedal, že odmieta existenciu ručiteľského záväzku.
3. Z výpisu z obchodného registra súd prvej inštancie zistil, že A.S. Consulting s.r.o., so sídlom Alešovo nábrežie 6, 040 01 Košice, IČO : 46 114 271 bola dňa 3.11.2016 ex offo vymazaná z obchodného registra (zanikla zlúčením), pričom jej právnym nástupcom sa stala JT COMPANY INVEST s.r.o., so sídlom Dunajská 8, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO : 46 201 904. Preto uznesením č.k. 27Cb/51/2016-184 zo dňa 11. decembra 2017 rozhodol, že v konaní bude ako so žalovaným v 1. rade pokračovať s JT COMPANY INVEST s.r.o., so sídlom Dunajská 8, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO : 46 201 904.
4. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe nevyjadril.
5. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu voči nemu ako nedôvodnú zamietnuť. Vzniesol námietku premlčania, pričom dôvodil, že žalobca si uplatňuje nárok titulom bezdôvodného obohatenia, ktorý je inštitútom občianskeho práva, preto je potrebné aj premlčanie posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Poukázal, že ako vyplýva aj zo znenia žaloby, žalobca mohol svoje právo vykonať po prvýkrát 1.2.2014. Citoval ust. § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky odo dňa, keď k nemu došlo. Ďalej namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie. Spochybnil pravosť a autenticitu žalobcom predloženej ručiteľskej listiny, uviedol, že podpis na nej nie je jeho vlastnoručným podpisom, ale je len naskenovaný. Vyslovil podozrenie, že listina v origináli neexistuje. Zároveň argumentoval, že ručiteľský záväzok môže existovať iba popri hlavnom záväzku, pričom vzhľadom na znenie článku 7 bodu 7.1 písm. b) zmluvy mal za to, že táto doposiaľ nenadobudla účinnosť, pretože mu nebola predložená ručiteľská listina. Poukázal tiež na svoju písomnú komunikáciu so žalobcom, z ktorej vyplýva, že žalobca ho listom zo dňa 20.5.2014 žiadal, aby so spätnou účinnosťou k dátumu 23.3.2012 podpísal vyhlásenie, že netrvá na predložení ručiteľskej listiny.
6. Žalobca argumentoval, že zmluvný vzťah medzi ním a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade vznikol pri výkone ich podnikateľskej činnosti, preto sa jedná o obchodnoprávny vzťah. Uviedol, že ručenie má akcesorickú povahu, pričom s poukazom na ust. § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka mal za to, že ak zabezpečovaný záväzok má obchodnoprávny charakter, tak aj ručenie musí zdieľať rovnaký právny režim. Žalovaný v 2. rade síce ručí za záväzok ako fyzická osoba, no v čase vzniku jeho ručiteľského záväzku bol konateľom právneho predchodcu žalovaného v 1. rade, preto nemôže tvrdiť, že nepoznal povahu zabezpečovaného záväzku. Pokiaľ ide o obranu žalovaného v 2. rade o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie dôvodil, že je na žalovanom v 2. rade, aby preukázal, že medzi nimi dvoma neexistuje hmotnoprávny vzťah, z ktorého má plynúť právo žalobcu. K námietke premlčania argumentoval, že v prípade bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo v rámci obchodnoprávneho vzťahu sa na premlčanie aplikujú ust. § 397 a nasl. Obchodného zákonníka a teda, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Čo sa týka obrany žalovaného o neexistencii ručiteľskej listiny uviedol, že pokiaľ žalovaný v 2. rade prehlasuje svoj podpis na ručiteľskej listine za sporný, navrhuje, aby súd poveril súdneho znalca z odboru písmoznalectvo na preskúmanie pravosti jeho podpisu. Z dôvodu hospodárnosti konania však tento dôkaz navrhol len v prípade, ak žalovaný v 2. rade po oboznámení s originálom listiny na spochybnení svojho podpisu zotrvá, v ktorej súvislosti dodal, že jej originál predloží na najbližšom pojednávaní.
7. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 27Cb/51/2016-199 zo dňa 20. novembra 2018 žalobu zamietol a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že začiatok premlčanej doby pri žalobcom uplatnenom práve nastal 1.2.2014 a dvojročná subjektívna premlčania doba na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula 1.2.2016. Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovanými preto žalobu zamietol z dôvodu, že premlčané právo nemožno žalobcovi priznať.
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 27Cb/51/2016-199 zo dňa 20. novembra 2018 podal odvolanie žalobca. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací rozhodol o odvolaní žalobcu proti označenému rozsudku súdu prvej inštancie uznesením č. k. 3Cob/46/2019 – 260 zo dňa 26. novembra 2019 tak, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení konštatoval, že predmetom sporu je obchodnoprávny vzťah a dĺžka premlčacej doby sa riadi režimom podľa Obchodného zákonníka, teda do úvahy pripadá štvorročná premlčacia doba.
9. Po vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súd prvej inštancie vec opätovne prejednal. Vykonaným dokazovaním z listinných dôkazom mal preukázané, že žalobca uzavrel dňa 23.3.2012 s právnym predchodcom žalovaného v 1. rade zmluvu o spolupráci „Externý D2D _OUTDOOR“ č. XXXX, v ktorej si strany dohodli vzájomné práva a povinnosti týkajúce sa ich podnikateľskej činnosti. Súčasťou zmluvy boli dve prílohy a to manuál a ručiteľská listina. Podľa článku 7. bodu 7.1. zmluvy nadobúda zmluva platnosť dňom jej podpísania oboma zmluvnými stranami a účinnosť dňom splnenia odkladacej podmienky uvedenej v článku 7.1.(b), a teda, že partner (A.S. Consulting s.r.o.) sa zaväzuje predložiť a odovzdať žalobcovi do 14 dní po podpísaní tejto zmluvy podpísanú ručiteľskú listinu. Podľa článku 7. bodu 7.1. písm. d) zmluvy odkladacia podmienka uvedená v článku 7.1(b) je stanovená výlučne v prospech žalobcu. Žalobca tiež môže písomne vyhlásiť, že netrvá na splnení tejto podmienky, pričom v tomto prípade sa považuje podmienka splnená dňom doručenia takéhoto písomného vyhlásenia partnerovi.
10. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že z ručiteľskej listiny, ktorú predložil žalobca vo fotokópii ako prílohu k žalobe vyplýva, že ako ručiteľ je v tomto dokumente uvedený žalovaný v 2. rade a ako veriteľ žalobca. Podľa článku 2. ručiteľskej listiny, ručiteľ preberá v prospech veriteľa ručenie za riadne a včasné splnenie všetkých zabezpečených záväzkov a vyhlasuje veriteľovi, že v prípade ak dlžník nesplní ktorýkoľvek zo zabezpečených záväzkov, na prvé požiadanie veriteľa okamžite veriteľa uspokojí a zaplatí požadovanú dlžnú čiastku. Zo strany 3. ručiteľskej listiny súdu prvej inštancie vyplynulo, že ručiteľská listina nie je datovaná a pri tlačenom mene a priezvisku ručiteľa A. B. C. je podpis osoby a taktiež táto strana je podpísaná v spodnej časti pri mene a priezvisku A. F. C., pričom z textu nachádzajúcom sa nad uvedeným menom vyplýva, že ide o manželku žalovaného v 2. rade. Ručiteľská listina nie je podpísaná za veriteľa a teda žalobca ako veriteľ svojim podpisom (cez oprávnené osoby a to konateľov G. H., F. a F. I. J.) nepotvrdil prevzatie ručiteľskej listiny a súhlas s jej podmienkami.
11. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal preukázané, že listom zo dňa 20.5.2014 žalobca zaslal A.S. Consulting s.r.o. na podpis dokumenty a zároveň ho vyzval, aby dátum podpisu v písomnom vyhlásení ako jednom z týchto dokumentov bol ponechaný 23.3.2012. Prílohami k predmetnému listu boli (i) dodatok č. 1 k zmluve o spolupráci „Externý D2D_ outdoor“ č. 1686, (ii) zmluva o ochrane osobných údajov č. 1686 a (iii) písomné vyhlásenie.
12. Z prílohy listu zo dňa 20.5.2014 označenej ako „Písomné vyhlásenie“ mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca svojmu partnerovi A.S. Consulting, s.r.o. písomne vyhlásil, že netrvá na predložení ručiteľskej listiny. Predmetné vyhlásenie je datované dňom 23.3.2012 a podpísané v Bratislave jedným konateľom žalobcu. Na vyhlásení je kolónka prevzal dňa 23.3.2012 a pod ňou obchodné meno právneho predchodcu žalovaného v 1. rade a meno a priezvisko žalovaného v 2. rade. Podpis žalovaného v 2. rade ako konateľa právneho predchodcu žalovaného v 1. rade sa na písomnom vyhlásení nenachádza.
13. Z listu žalobcu adresovaného žalovanému v 2. rade zo dňa 10.4.2015 mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca ním vyzval žalovaného v 2. rade ako ručiteľa A.S. Consulting s.r.o., aby mu v lehote 5 dní zaplatil dlžnú sumu špecifikovanú v prílohe č. 1 listu, ktorá bola spoločnosti A.S. Consulting s.r.o. omylom a nad rámec zmluvy vyplatená za činnosti vykonávané od 1.1.2013 do 31.1.2014.
14. Z listu zo dňa 24.4.2015 mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný v 2. rade ním oznámil žalobcovi, že nemá ručiteľský záväzok za záväzky A.S. Consulting s.r.o. voči žalobcovi, že pohľadávku žalobcu voči A.S. Consulting s.r.o. považuje za domnelú, a že A.S. Consulting s.r.o. ju v celom rozsahu neuznáva.
15. Z ručiteľskej listiny predloženej súdu prvej inštancie žalobcom v deň pojednávania dňa 2.6.2020 súd prvej inštancie zistil, že jej text a obsah je totožný s ručiteľskou listinou, ktorá bola predložená vo fotokópii ako príloha k žalobe. Zistil však aj rozdiely medzi nimi. Poukázal, že strana 3 ručiteľskej listiny predloženej na pojednávaní 2.6.2020 sa nezhoduje so stranou 3 ručiteľskej listiny, ktorá bola prílohou k žalobe. Rozdiely spočívajú v tom, že mená pôvodne označených konateľov žalobcu (G. H., F. a F. I. J.), ktorého obchodné meno v tom čase bolo Telefónica Slovakia, s.r.o. sú preškrtnuté a namiesto nich sú rukou dopísané mená konateľov F. J. J. a A. F. D., ktorých podpisy sa na tejto ručiteľskej listine nachádzajú.
16. Súd prvej inštancie uviedol, že nakoľko žalovaný v 2. rade namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu tvrdiac, že nemá platný ručiteľský záväzok voči žalobcovi za záväzky právneho predchodcu žalovaného v 1. rade, pretože neexistuje ním podpísaná ručiteľská listina, opakovane vyzval žalobcu na predloženie originálu predmetnej listiny a to aj s ohľadom na vyjadrenie žalobcu, že pokiaľ žalovaný v 2. rade prehlasuje existenciu tejto listiny za spornú, žalobca predloží jej originál súdu na najbližšom pojednávaní. Poukázal, že žalobca aj napriek výzve súdu nepredložil originál listiny (potrebný pre porovnanie s fotokópiou založenou v spise a pre zhodnotenie návrhu žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania). V deň pojednávania dňa 2.6.2020 však doručil do elektronickej schránky súdu ako prílohu svojho podania aj dokument (formát .pdf a .asice) : Ručiteľská listina.
17. Žalobca na pojednávaní 2.6.2020 uviedol, že ním predložená listina je originálom, ktorý má žalobca k dispozícii, a ktorý bol súdu zaslaný ako dokument .asice s konverziou. Dôvodil, že podpisy osôb oprávnených konať za žalobcu na ručiteľskej listine sú irelevantné, pretože ručiteľské vyhlásenie je jednostranný právny úkon. Uviedol, že ak žalovaný v 2. rade považuje za sporný podpis na ručiteľskej listine pri svojom mene a priezvisku, navrhuje vykonať znalecké dokazovanie na overenie pravosti podpisu žalovaného v 2. rade znalcom z odboru písmoznalectvo.
18. Z osvedčovacej doložky k žalobcom doloženej listiny na pojednávaní konanom dňa 2.6.2020 viažucej sa na listinu nazvanú „Ručiteľská listina“ súdu prvej inštancie vyplynulo, že tento elektronický dokument vznikol zaručenou konverziou ako elektronická podoba pôvodného dokumentu v zmysle ustanovení zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente, pôvodný dokument má názov Ručiteľská listina, počet listov 3, počet neprázdnych listov 4, pričom žiadateľ o konverziu vyhlásil, že nemá vedomosť o iných vyššie uvedených bezpečnostných prvkoch.
19. Žalovaný v 2. rade pred súdom prvej inštancie vypovedal, že popiera osobné podpísanie ručiteľskej listiny. Zároveň namietal záväzok právneho predchodcu žalovaného v 1. rade voči žalobcovi titulom plnenia z bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že fakturácia odmeny právneho predchodcu žalovaného v 1. rade vychádzala z podkladov žalobcu (z tzv. reportov), kde bola uvedená aj výška odmeny, ktorú právny predchodca žalovaného v 1. rade mohol žalobcovi vyúčtovať. S poukazom na uvedené poprel možnosť vzniku bezdôvodného obohatenia právneho predchodcu žalovaného v 1. rade na úkor žalobcu.
20. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že podľa výpisu z obchodného registra žalobcu, oddiel: Sro, vložka č.: 27882/B podnikal žalobca v čase od 10.5.2011 do 3.6.2014 pod obchodným menom Telefónica Slovakia, s.r.o. Jeho štatutárnym orgánom boli konatelia, pričom konatelia označení na ručiteľskej listiny, ktorej fotokópia bola prílohou k žalobe a to F. I. J. a G. H., MBA boli štatutármi žalobcu v nasledovných obdobiach : F. I. J. od 27.9.2006 do 2.5.2012 a G. H., F. od 12.5.2011 do 1.6.2015. Konatelia uvedení na ručiteľskej listine predloženej žalobcom na pojednávaní dňa 2.6.2020 A. F. D. a F. J. J. boli štatutármi žalobcu v nasledovných obdobiach : A. F. D. od 2.5.2012 do 31.12.2019 a F. J. J. je konateľom žalobcu od 4.6.2014. Z predmetného výpisu z obchodného registra ďalej vyplynulo, že oprávnenie konať za žalobcu od 7.5.2011 majú dvaja konatelia spoločne a to tak, že každý konateľ k písanému alebo tlačenému obchodnému menu spoločnosti alebo k odtlačku spoločnosti a k podpisu druhého konateľa pripojí svoj vlastnoručný podpis.
21. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 1; 261 ods. 1; 303; 304; 306 ods. 1, 2; 311 ods. 1; 324 ods. 1; 387; 388 ods. 1; 397; 652; 365; 369 ods. 1, 2; 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a §§ 1 ods. 1, 3; 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávanú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré obsahujú úpravu predmetu právnej úpravy Obchodného zákonníka, všeobecných ustanovení obchodných záväzkových vzťahov, ručenia, zániku záväzku jeho splnením, predmetu premlčania, účinkov premlčania, všeobecnej premlčacej doby, zmluvy o obchodnom zastúpení, omeškania dlžníka a nárokov veriteľa s ním súvisiacimi; tiež podľa §§ 451; 456; 458 Občianskeho zákonníka, ktoré obsahujú úpravu pojmu bezdôvodného obohatenia, vydania bezdôvodného obohatenia a rozsahu vydania bezdôvodného obohatenia. Ďalej podľa štvrtej časti (§ 35 a nasl.) zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), ktorá obsahuje úpravu konverzie, podľa §§ 1, 2, 4, 6 a prílohy č. 3 vyhlášky Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 331/2018 Z.z. o zaručenej konverzii, ktoré obsahujú vymedzenie predmetu jej úpravy, vymedzenie základných pojmov, úpravu podrobnosti o spôsobe posudzovania úrovne záruk poskytnutých bezpečnostnými prvkami, zaručenej konverzii dokumentu v listinnej podobe do novovzniknutého elektronického dokumentu a úpravu bezpečnostných prvkov. Ďalej podľa § 82l ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý obsahuje úpravu osobitných ustanovení o elektronickom výkone verejnej moci na súdoch a podľa §§ 151 ods. 1; 185 ods. 1; 187 ods. 1; 191 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktoré obsahujú úpravu popretia skutkových tvrdení protistrany, rozhodnutia súdu o vykonaní dôkazov, dôkazných prostriedkov a hodnotenie dôkazov.
22. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami nebola sporná existencia zmluvného vzťahu medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade, ktorí uzavreli v rámci svojej podnikateľskej činnosti zmluvu o spolupráci v oblasti poskytovania telekomunikačných služieb. Poukázal, že žalobca si svoj nárok voči žalovanému v 1. rade uplatňuje titulom plnenia z bezdôvodného obohatenia a voči žalovanému v 2. rade ako ručiteľovi žalovaného v 1. rade. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca žiada vydanie majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu (nad rámec dohodnutý zmluvou a manuálom) od oboch žalovaných. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v 1. rade bol v priebehu konania nečinný, skutkové okolnosti tvrdené žalobcom ohľadom vzniku a výšky bezdôvodného obohatenia nenamietal a v spore nevyužil prostriedky procesnej obrany napriek poučeniam súdu o následkoch jeho nečinnosti, súd žalobu voči nemu považoval za dôvodnú.
23. K vzťahu dlžníka a ručiteľa súd prvej inštancie dôvodil, že ide o samostatné spoločenstvo, preto každý zo žalovaných koná sám za seba. Vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu, že predmetom sporu je obchodnoprávny vzťah medzi stranami, pri posúdení žalovaným v 2. rade vznesenej námietky pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu neexistencie jeho ručenia za záväzok žalovaného v 1. rade vychádzal súd prvej inštancie z ust. 303 a nasl. Obchodného zákonníka.
24. Súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdením žalobcu, ktoré je podporené aj rozsiahlou judikatúrou (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/115/99 zo dňa 18. mája 2000, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo V 9/2005, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo V 30/2006 a.i.), že ručenie je jednostranný písomný právny úkon ručiteľa, ktorý musí spĺňať zákonné náležitosti z hľadiska formálneho aj obsahového. Písomný právny úkon ručiteľa musí byť adresovaný veriteľovi a musí obsahovať prehlásenie ručiteľa, že ho uspokojí, ak si dlžník voči nemu nesplní určitý záväzok. Z vyhlásenia musí byť zrejmá presná identifikácia veriteľa, dlžníka, ručiteľa a tiež musí byť zrejmé o aký záväzok ide, teda aby bolo zrejmé, ktorý záväzok má byť zabezpečený ručením. Ručiteľov písomný právny úkon musí spĺňať aj formálne náležitosti právnych úkonov v zmysle predpisov občianskeho práva a teda musí byť datovaný a vlastnoručne podpísaný samotným ručiteľom.
25. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že námietka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade je dôvodná, pretože žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal platné ručiteľské vyhlásenie žalovaného v 2. rade, že uspokojí žalobcu za žalovaného v 1. rade (resp. jeho právneho predchodcu ako žalobcovho dlžníka), ak si dlžník voči žalobcovi ako veriteľovi nesplní určitý záväzok. Poukázal, že žalobca napriek viacerým výzvam súdu v zmysle ust. § 82l zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a dotazom žalovaného v 2. rade nepredložil ani k nahliadnutiu originál
ručiteľskej listiny, vzhľadom k čomu nemal súd prvej inštancie hodnoverným spôsobom preukázanú jej existenciu, a to ani dokumentom predloženým žalobcom na pojednávaní konanom dňa 2.6.2020 (dokument .asice so zaručenou konverziou z listinnej podoby do elektronickej podoby). Súd prvej inštancie s poukazom na odsek 30. napadnutého rozsudku, citované ustanovenia zákona č. 305/2013 Z.z. o e- Governmente a vyhlášky Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 331/2018 Z.z. o zaručenej konverzii nemal hodnoverným spôsobom preukázané, že osoba vykonávajúca zaručenú konverziu mala žalobcom predložený originál ručiteľskej listiny. Dodal tiež, že pochybnosti o existencii originálu ručiteľskej listiny vyvoláva aj tvrdenie žalovaného v 2. rade, že takúto listinu nepodpísal, pričom súd prvej inštancie ich vyhodnotil ako hodnoverné vzhľadom na vzájomnú písomnú komunikáciu strán zo dňa 20.5.2014. Ďalšie pochybnosti súdu prvej inštancie vyplynuli aj z rozdielnych ručiteľských listín, pričom pri oboch žalobca tvrdil, že ide o fotokópie originálu, ktorý má k dispozícii. O pravosti predloženej listiny súd prvej inštancie nepresvedčilo ani to, že žalobca ju pozmenil v priebehu konania, vykonal na nej zásahy. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že minimálne jedna osoba podpísaná za veriteľa na ručiteľskej listine predloženej na pojednávaní dňa 2.6.2020 v rozhodnom období (žalobca tvrdil, že ručiteľské vyhlásenie malo byť datované v čase podpisu zmluvy, t.j. dňa 23.3.2012) nebola v uvedenom období ani štatutárnym orgánom žalobcu. Vzhľadom na dôvodné pochybnosti ohľadom existencie originálu ručiteľskej listiny zamietol návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom potvrdenia pravosti podpisu žalovaného v 2. rade na ručiteľskej listine.
26. Nakoľko súd prvej inštancie vyhodnotil námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade ako dôvodnú a s poukazom na to, že u žalovaných sa jedná o samostatné spoločenstvo, žalobe voči žalovanému v 1. rade vyhovel v celom rozsahu a voči žalovanému v 2. rade ju v celom rozsahu zamietol.
27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §§ 255 ods. 1; 262 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní proti žalovanému v 1. rade úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 2. rade priznal úspešnému žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že výška náhrady trov konania bude vyčíslená v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.
28. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho výroku II. a IV. podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby rozsudok zmenil a rozhodol v zmysle petitu žaloby aj pokiaľ ide o žalovaného v 2. rade. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
29. Žalobca v odvolaní argumentoval, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie nadobudol pochybnosť o tom, že notár vykonávajúci zaručenú konverziu ručiteľskej listiny nemal k dispozícii jej originál. Dôvodil, že z metadát k elektronickému dokumentu je zrejmé, že listinu overoval notár. Identifikácia notára a listiny je verifikovateľná z elektronického dokumentu. Uviedol, že súdy dlhodobo akceptujú túto formu overenia vo veciach obchodného registra, registra partnerov verejného sektora a v iných konaniach s tým, že takýmto dokumentom priznávajú dôkaznú silu originálu. Pokiaľ by odvolací súd ohľadom tejto veci zaujal rovnaký záver ako prvoinštančný súd žiadal, aby vysvetlil tento odklon od citovaných právnych predpisov a súdnej praxe a to najmä v tom, aký je z hľadiska dôkaznej sily rozdiel medzi osvedčením právne významnej skutočnosti vykonaným notárom listinnou a elektronickou formou a či úradne overená listina má alebo nemá dôkaznú silu originálu.
30. K rozdielnosti ručiteľských listín žalobca uviedol, že ručiteľská listina, ktorej elektronicky overená kópia bola predložená na pojednávaní dňa 2.6.2020, nie je pozmenená v porovnaní s kópiou ručiteľskej listiny, ktorá bola prílohou k žalobe. Jediný rozdiel je podpis, resp. podpisy štatutárnych zástupcov žalobcu, ktoré sa na prvotne predloženej kópii nenachádzajú. Dôvodom je, že ručiteľská listina bola štatutármi žalobcu podpísaná neskôr. Z uvedeného dôvodu sú mená pôvodných štatutárov preškrtnuté
a namiesto nich sú dopísané mená neskorších štatutárov a sú k nim pripojené ich podpisy. Nakoľko je ale ručiteľské vyhlásenie jednostranný právny úkon mal za to, že prejav vôle veriteľa nie je podmienkou jeho platnosti. Preto doplnenie podpisov neskorších konateľov nemá vo vzťahu k platnosti a účinnosti ručenia právny význam. Pokiaľ ide o absenciu dátumu na ručiteľskej listine dôvodil, že táto nespôsobuje neplatnosť ručiteľského vyhlásenia. Žalobca tiež nepoprel, že dňa 23.3.2012, teda v deň uzavretia zmluvy vyhlásil, že na splnení odkladacej podmienky podľa čl. 7.1 písm. b) zmluvy (predložení ručiteľskej listiny) netrvá. Argumentoval, že v danom okamihu išlo o to, aby sa obchodná spolupráca mohla bezodkladne rozbehnúť, čo bolo záujmom oboch účastníkov zmluvy. Neskôr ale žalobca začal ručenie požadovať a žalovaný v 2. rade tejto jeho požiadavke vyhovel a ručiteľské vyhlásenie podpísal. Stalo sa tak najpravdepodobnejšie najneskôr do 3.6.2014, čo je deň, do kedy spoločnosť vystupovala pod názvom Telefonica Slovakia, s.r.o. Podpisy konateľov žalobcu boli pripojené neskôr, avšak relevantný je iba podpis žalovaného v 2. rade, ktorý sa na listine preukázateľne nachádza. Ručenie pritom nemusí vzniknúť zároveň so zabezpečovaným záväzkom. Uviedol, že z predložených dôkazov je síce zrejmé len to, že ručenie nevzniklo v deň uzavretia zmluvy, no táto okolnosť ho nespochybňuje.
31. K zamietnutiu návrhu na vykonanie dokazovania na potvrdenie pravosti podpisu žalovaného v 2. rade na ručiteľskej listine znalcom z odboru písmoznalectvo žalobca argumentoval, že súd prvej inštancie tým zásadným spôsobom porušil zásadu rovnosti účastníkov konania, pretože uveril tvrdeniu jednej strany bez toho, aby dal druhej strane možnosť toto tvrdenie vyvrátiť. Mal za to, že súd prvej inštancie správne ustálil, že vo vzťahu k žalovanému v 2. rade je výsledok sporu závislý na otázke, či ručiteľské vyhlásenie žalovaný v 2. rade podpísal. Žalobca ale nevidel dôvod na nevykonanie dôkazu pravosti podpisu, pokiaľ celá vec závisí práve na tejto jedinej skutkovej okolnosti. Poukázal, že súd prvej inštancie návrh na vykonanie znaleckého dokazovania zamietol preto, že nie je isté, či ručiteľská listina bola vôbec vyhotovená. Žalobca namietal, že vyhotovená preukázateľne bola a súd prvej inštancie ju mal v elektronickej schránke vo formáte overenom notárom. Logicky nie je možné skúmať pravosť podpisu na listine, ktorá neexistuje. Argumentoval, že ide o dôkaz, ktorý objektívne nemôže vykonať formou súkromného znaleckého posudku a dôvodu nevyhnutnej súčinnosti žalovaného v 2. rade, ktorý musí poskytnúť porovnávacie vzory. Dôvodil, že po vykonaní tohto dôkazu by bolo zrejmé, či žalovaný v 2. rade ručenie poskytol alebo nie. Zároveň mal za to, že nie je bez významu, že na ručiteľskej listine je aj podpis manželky žalovaného v 2. rade, ktorý síce nepodmieňuje jej platnosť, ale ktorým bol poskytnutý tzv. manželský súhlas.
32. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Argumentoval, že žalobca značnú časť odvolania venuje vidimácii listiny, avšak žalovaný v 2. rade za rozhodujúcu považoval inú skutočnosť, s ktorou sa súd prvej inštancie vysporiadal. Poukázal, že žalobca ako prílohu k žalobe predložil ručiteľskú listinu. Vo vyjadrení zo dňa 14.4.2016 žalovaný v 2. rade žiadal, aby bol zabezpečený do súdneho spisu jej originál. V reakcii na túto požiadavku žalobca vo vyjadrení zo dňa 3.1.2017 uviedol, že originál ručiteľskej listiny predloží na najbližšom pojednávaní. To sa konalo dňa 20.11.2018, no žalobca na ňom originál listiny nepredložil, i keď ho súd prvej inštancie k tomu pred pojednávaním vyzval. Opätovne sa ale na tomto pojednávaní vyjadril, že nie je problém doložiť originál ručiteľskej listiny. Ďalej žalovaný v 2. rade poukázal, že po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom žiadal opätovne vo vyjadrení zo dňa 4.2.2019, aby žalobca predložil originál ručiteľskej listiny a následne dňa 3.4.2019 a dňa 29.5.2020 svoju žiadosť ešte zopakoval, no žalobca originál ručiteľskej listiny nepredložil.
33. Žalovaný v 2. rade mal za to, že bolo povinnosťou žalobcu už pri podaní žaloby označiť a preukázať dôkazy, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné. V tomto smere poukázal na sudcovskú koncentráciu konania, kedy strany sporu sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a obrany včas. Mal za to, že žalobca vzhľadom na okolnosti uvedené v odseku 32. tohto rozsudku nekonal rýchlo a hospodárne, že jeho konanie malo až povahu pohŕdania súdom, kedy od 14.4.2016 prezentuje, že disponuje originálom listiny, a že tento originál predloží. Avšak nespravil tak a v deň posledného pojednávania na súde prvej inštancie predložil vidimovanú listinu, ktorá bola navyše pozmenená.
34. Ďalej žalovaný v 2. rade poukázal na rozdielnosti medzi ručiteľskou listinou, ktorá bola prílohou k žalobe a tou, ktorú súdu doručil žalobca elektronicky ako konverzovaný dokument, pokiaľ ide o označenie osôb oprávnených konať za žalobcu a ich podpisy Ďalej uviedol, že žalobca v dokumente, ktorý mu zaslal 20.5.2016 ho vyzýval, aby na písomnostiach, ktoré mu spolu s ním zaslal, ponechal dátum 23.3.2012. Dôvodil, že ak raz žalobca vyhlásil, že netrvá na predložení ručiteľskej listiny znamená to, že takáto ručiteľská listina nemôže existovať. Ak žalobca tvrdí, že dňa 20.5.2014 zaslal žalovaným
listiny a žiadal ich, aby boli podpísané k dátumu 23.3.2012, tak nemôže žalobca takéto svoje konanie obhajovať tým, že chcel rozbehnúť obchodný styk. V tom čase sa obchodný styk medzi žalobcom a A.S. Consulting s.r.o. už utlmoval a dochádzalo k ukončovaniu aktivít zo strany A.S. Consulting s.r.o. vo vzťahu k žalobcovi.
35. S poukazom na dôvody uvedené v odsekoch 32. až 34. tohto rozsudku mal žalovaný v 2. rade za to, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno pokiaľ ide o jeho nárok voči žalovanému v 2. rade.
36. Žalobca v odvolacej replike dôvodil, že ručiteľskú listinu predložil vo fotokópii až ako prílohu k žalobe, preto nie je pravdou čo tvrdí žalovaný v 2. rade, že tak spravil až na ostatnom pojednávaní. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného v 2. rade, že žalobca v spore nekonal hospodárne, v ktorej súvislosti žalovaný v 2. rade argumentoval sudcovskou koncentráciou konania žalobca uviedol, že spor začal pred účinnosťou CSP a vzhľadom na ust. § 470 ods. 2 CSP nie je v danom prípade možné uplatňovať ustanovenia CSP o sudcovskej koncentrácii konania. K originalite ručiteľskej listiny argumentoval, že úradne overená listina má rovnaké účinky ako originál. Zaručená elektronická konverzia je z toho hľadiska úplne to isté ako listina overená pečaťou. Žalovaný v 2. rade sa domáhal predloženia originálu ručiteľskej listiny, nakoľko tvrdil, že táto neexistuje. Žalobca predložil jej zaručenú konverziu vykonanú notárom. Zaručená konverzia znamená, že ten, kto konverziu vykonal, originál listiny videl a jej pravosť potvrdil. Zopakoval, že podpis zmluvnej strany má význam len pri dvojstranných právnych úkonoch, ale pri ručení je podpis veriteľa irelevantný. Argumentoval, že ručiteľskú listinu sa rozhodol podpísať neskôr, preto tak urobil prostredníctvom konateľov, ktorí boli v danom čase aktuálni. Uzavrel, že celý spor má jednoduché riešenie a to potvrdenie/vyvrátenie podpisu žalovaného v 2. rade na ručiteľskej listine písmoznaleckým posudkom, pričom takýto posudok v zásade navrhuje ten, kto pravosť svojho podpisu namieta.
37. Žalovaný v 2. rade v odvolacej duplike zopakoval, že od začiatku sporu žiadal, aby žalobca predložil originál ručiteľskej listiny a žalobca tvrdil, že nemá problém tak spraviť. V prípade, ak by originál predložil, mohlo byť vykonané znalecké dokazovanie. Považoval tiež za nesporné, že ručiteľská listina, ktorej fotokópia bola prílohou k žalobe je odlišná od listiny, ktorú žalobca predložil na poslednom pojednávaní pred súdom prvej inštancie.
38. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
39. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
40. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
41. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; či nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; či dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; či na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy a či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
42. Podrobné, vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a odkazuje na neho (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní odvolací súd uvádza :
43. Súd prvej inštancie žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol v podstate preto, že nemal hodnoverným spôsobom preukázanú existenciu ručiteľskej listiny (ani dokumentom so zaručenou konverziou z listinnej podoby do elektronickej podoby) a to napriek tomu, že k predloženiu jej originálu bol žalobca vyzývaný. Podporne poukázal, (i) že nebolo hodnoverným spôsobom preukázané, že osoba vykonávajúca zaručenú konverziu mala žalobcom predložený originál ručiteľskej listiny; (ii) na vzájomnú písomnú komunikáciu strán zo dňa 20.5.2014; (iii) na rozdiely medzi ručiteľskou listinou, ktorá bola prílohou k žalobe a tou, ktorú žalobca predložil na pojednávaní dňa 2.6.2020. Vzhľadom na označené pochybnosti o existencii originálu ručiteľskej listiny zamietol návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom potvrdenia pravosti podpisu žalovaného v 2. rade na nej.
44. Žalobca v odvolaní dôvodil najmä tým, že (i) úradne overená listina má rovnaké účinky ako originál, pričom zaručená elektronická konverzia je z toho hľadiska úplne to isté ako listina overená pečaťou; (ii) podpis zástupcov žalovaného na ručiteľskej listine je irelevantný, pretože ručiteľské vyhlásenie je jednostranný právny úkon; (iii) zamietnutím jeho návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania vo vzťahu k podpisu žalovaného v 2. rade na ručiteľskej listine súd prvej inštancie zásadným spôsobom porušil zásadu rovnosti účastníkov konania, pretože uveril tvrdeniu jednej strany bez toho, aby dal druhej strane možnosť toto tvrdenie vyvrátiť. Argumentoval pritom, že vo vzťahu k žalovanému v 2. rade bol výsledok sporu závislý na otázke, či ručiteľské vyhlásenie žalovaný v 2. rade podpísal.
45. Účelom zaručenej konverzie podľa štvrtej časti (§ 35 - § 39) zákona č. 305/2013 Z.z. o e- Governmente je aj zabezpečenie možnosti prevodu medzi listinnou a elektronickou formou dokumentu tak, aby novovzniknutý dokument, ktorý je spojený s osvedčovacou doložkou mal rovnaké právne účinky ako mal dokument pôvodný a aby mohol byť použitý na rovnaké právne účely. Zaručenú konverziu môžu vykonávať len osoby, ktoré sú na to podľa zákona o e-Governmente oprávnené (§ 35 ods. 3) a takou osobou je aj notár. Zaručenú konverziu je možné vykonať tromi spôsobmi (§ 35 ods. 1 zákona o e-Governmente), pričom jedným z nich je konverzia dokumentu v listinnej forme do novovzniknutého elektronického dokumentu (§ 35 ods. 1 písm. b) zákona o e-Governmente). Táto forma konverzie predstavuje postup, keď celý zrakom vnímateľný obsah dokumentu v listinnej podobe je transformovaný do novovzniknutého elektronického dokumentu (spravidla do formátu pdf.). V zmysle ust. § 35 ods. 1 zákona o e-Governmente je konverzia postup, pri ktorom dochádza k transformácii pôvodného dokumentu. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že zákon o e-Governmente neuvažuje o konverzii iba dokumentu originálneho, ale používa pojem „pôvodný dokument“, pričom na účely vykonania zaručenej konverzie je možné použiť ako pôvodný dokument aj úradne osvedčenú kópiu (§ 38 ods. 2 písm. c) zákona o e-Governmente).
46. Súd prvej inštancie správne ustálil, že nebolo hodnoverným spôsobom preukázané, že osoba vykonávajúca zaručenú konverziu mala žalobcom predložený originál ručiteľskej listiny. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje, že to, či pôvodný dokument bol originálom z osvedčovacej doložky vôbec nevyplýva. Je z nej zrejmé len to, že pôvodný dokument v listinnej podobe, ktorý bol konverzovaný bola ručiteľská listina vo formáte A4 pozostávajúca z troch listov. Za podstatné však odvolací súd považuje, že pokiaľ ide o bezpečnostné prvky pôvodného dokumentu v listinnej podobe, osvedčovacia doložka uvádza : „Žiadateľ o konverziu vyhlásil, že nemá vedomosť o iných ako vyššie uvedených bezpečnostných prvkoch.“, na čo správne poukázal aj súd prvej inštancie. Žiadne bezpečnostné prvky, ku ktorým sa viazalo vyhlásenie žiadateľa o konverziu ale v osvedčovacej doložke špecifikované nie sú. Vzhľadom na uvedené teda nie je zrejmé, ako osoba, ktorá realizovala konverziu, vykonala kontrolu bezpečnostných prvkov z hľadiska zabezpečenia integrity pôvodného dokumentu a osvedčenia jeho pravosti a ani to, či pôvodným dokumentom bol skutočne originál ručiteľskej listiny.
47. Z ust. § 4 vyhlášky Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 331/2018 Z.z. o zaručenej konverzii, na ktorú v napadnutom rozhodnutí veľmi správne poukázal súd prvej inštancie vyplýva, že ak pôvodný dokument má listinnú podobu, tak je úlohou osoby, ktorá konverziu vykonáva, aby vizuálne skontrolovala (i) integritu dokumentu (spôsob spojenia listov, pôvodného dokumentu za predpokladu, že tento pozostáva z viacerých listov a spôsob zabezpečenia ich neoddeliteľnosti); (ii) osvedčenie pravosti pôvodného dokumentu (označila v rámci neho jedinečné prvky, ktoré sú s listinným dokumentom trvalo spojené alebo predstavujú spôsob jeho vyhotovenia); (iii) identifikáciu osoby, ktorá pôvodný dokument podpísala alebo autorizovala. Vyššie označené bezpečnostné prvky má osoba, ktorá vykonáva konverziu uviesť v osvedčovacej doložke, pričom
z osvedčovacej doložky predloženej žalobcom je nepochybné, že notárka, ktorá konverziu listinného dokumentu vykonávala, takto nepostupovala.
48. S poukazom na dôvody uvedené v odsekoch 45. až 47. tohto rozsudku boli namieste pochybnosti súdu prvej inštancie o ručiteľskej listine aj vzhľadom na list žalobcu zo dňa 20.5.2014, ktorým vyzval žalovaného v 2. rade ako konateľa právneho predchodcu žalovaného v 1. rade, aby mu vrátil podpísané písomné vyhlásenie žalobcu, že netrvá na predložení ručiteľskej listiny, ktoré mu na odsúhlasenie v prílohe zasiela, a to so spätným dátumom podpisu dňa 23.3.2012. Pokiaľ ide o vysvetlenie žalobcu, že toto jeho konanie bolo vyvolané snahou o bezodkladné rozbehnutie obchodnej spolupráce odvolací súd má za to, že nakoľko vyššie označený list žalobca zaslal právnemu predchodcovi žalovaného v 1. rade až viac než dva roky po uzavretí zmluvy o spolupráci, nejaví sa uvedené vysvetlenie ako vierohodné.
49. Keďže v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie spor prebiehal už viac ako štyri roky a žalobca napriek výzvam súdu, procesnej obrane žalovaného v 2. rade (námietka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie) a ani svojím vlastným vyjadreniam, že nemá problém originál ručiteľského vyhlásenia predložiť, tak nespravil, súd prvej inštancie postupoval správne, keď vzhľadom na pretrvávajúce dôvodné pochybnosti ohľadne existencie originálu ručiteľskej listiny (ktoré navyše žalobca svojím prístupom k výzvam súdu na predloženie jej originálu len podporil), zamietol návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom potvrdenia pravosti podpisu žalovaného v 2. rade na ručiteľskej listine. V žalobnej replike navyše sám žalobca uviedol, že pokiaľ žalovaný v 2. rade prehlasuje svoj podpis na ručiteľskej listine za sporný, navrhuje, aby súd poveril súdneho znalca z odboru písmoznalectvo na preskúmanie pravosti jeho podpisu. Z dôvodu hospodárnosti konania však tento dôkaz navrhuje len v prípade, ak žalovaný v 2. rade po oboznámení s originálom listiny na spochybnení svojho podpisu zotrvá.
50. Ďalej odvolací súd dodáva, že i keď nie je možné na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku uplatňovať ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania (§ 470 ods. 2 veta druhá CSP), článok 8 CSP ukladá stranám sporu označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. O tom, že spôsob, akým žalobca svoje tvrdenie o existencii ručiteľského záväzku žalovaného v 2. rade podopieral dôkazmi, nebol v súlade s princípom hospodárnosti a ani podľa pokynov súdu prvej inštancie, nie je podľa odvolacieho súdu pochybnosť. Navyše odvolací súd pripomína, že žalobca je subjekt obzvlášť dotovaný procesnou zodpovednosťou za priebeh sporu.
51. Pokiaľ ide o rozdiely medzi ručiteľskou listinou, ktorej fotokópia bola prílohou k žalobe a tou, ktorú žalobca predložil na pojednávaní dňa 2.6.2020 odvolací súd už len pre úplnosť dodáva, že ako žalobca správne uviedol, ručenie podľa § 303 Obchodného zákonníka vzniká jednostranným písomným vyhlásením ručiteľa. Za uvedeného stavu a najmä postoja žalobcu k tejto otázke nie je z odvolania žalobcu ani z jeho odvolacej repliky zrejmé, prečo vôbec bola ručiteľská listina štatutárnymi zástupcami žalobcu dodatočne podpisovaná.
52. Sumarizujúc dôvody uvedené v odsekoch 45. až 51. tohto rozsudku odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnemu skutkovému zisteniu, že žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal platné ručiteľské vyhlásenie žalovaného v 2. rade. Zároveň vec správne právne posúdil najmä pokiaľ ide o citované ustanovenia zákona o e-Governmente a vyhlášky Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 331/2018 Z.z. o zaručenej konverzii. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP odvolací súd poukazuje na dôvody uvedené v odsekoch 49. a 50. tohto rozsudku, pre ktoré mal za to, že nie je naplnený. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia odkazuje na závery uvedené v odseku 42. tohto rozsudku, pričom odvolacím súdom neboli zistené žiadne porušenia procesných práv žalobcu v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Preto podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku II. ako vecne správny. Rovnako potvrdil výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny. 53. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému v 2. rade, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, ktoré je povinný nahradiť
neúspešný žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 54. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP. V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).