Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-6C/41/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobcov: 1. F. U., nar. X.X.XXXX, bytom T. XX, F. a 2. H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, F., obaja zastúpení: EQUIDEM - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hornopotočná 1, Trnava, IČO: 36 869 031 proti žalovaným: 1. X. L., nar. X.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, F. a 2. R.. Ľ. L., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, T., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e s a podielové spoluvlastníctvo žalobcov 1.,2. a žalovaných 1.,2. k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území F.a, obec F. - parcela registra „C“ č. XXX o výmere XX m2 vedená ako A. T. E. W. a parcela registra „C“ č. XXX o výmere XXX m2 vedená ako zastavané plochy a nádvoria, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom T., katastrálnym odborom.

II. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území F.a, obec F. - parcela registra „C“ č. XXX o výmere XX m2 vedená ako A. T. E. W. a parcela registra „C“ č. XXX o výmere XXX m2 vedená ako A. T. E. W., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedené Okresným úradom T., katastrálnym odborom s a p r i k a z u j ú do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov 1.,2..

III. Žalobcovia 1., 2. s ú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanej 1. náhradu za spoluvlastnícky podiel vo výške 6.283,33 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobcovia 1., 2. s ú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanému 2. náhradu za spoluvlastnícky podiel vo výške 6.283,33 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalobcovia 1., 2. m a j ú voči žalovaným 1.,2. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.6.2017 domáhali zrušenia ich podielového spoluvlastníctva so žalovanými k nehnuteľnostiam špecifikovaným v petite žaloby a jeho následného vyporiadania spôsobom, že predmetné nehnuteľnosti budú prikázané do ich výlučného vlastníctva a žalobcovia budú povinní žalovaným zaplatiť každému sumu vo výške 6.283,33 eur titulom konečného vyporiadania podielového spoluvlastníctva v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnili tým, že spolu so žalovanými sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, žalobca 1. v podiele 2/6-iny, žalobkyňa 2. v podiele 2/6-iny, žalovaná 1. v podiele 1/6-ina a žalovaný 2. v podiele 1/6-ina. Žalobcovia tieto nehnuteľnosti užívajú, z čoho v súčasnosti nepochybne vyplýva ich záujem na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Žalobcovia nielenže uhrádzajú platby a poplatky súvisiace s riadnym užívaním týchto nehnuteľností, ale navyše majú záujem o výstavbu rodinného domu na pozemku č. XXX o výmere XXX m2, ktorý je vedený ako zastavané plochy a nádvoria. Žalovaní

v minulosti, ale i v súčasnosti sporné nehnuteľnosti riadne neužívali ani neobhospodarovali, navyše doposiaľ neprejavili akýkoľvek relevantný záujem o ich užívanie a preukázateľne nevenovali týmto nehnuteľnostiam žiadnu pozornosť, ani neprejavili akúkoľvek snahu, či iniciatívu o usporiadanie vzťahov. Výlučne zo strany žalobcov došlo k vybudovaniu oplotenia sporných pozemkov bez spolupodieľania sa žalovaných. Pred podaním žaloby sa opakovane písomnou i ústnou formou pokúšali o mimosúdnu dohodu so žalovanými, avšak bez akéhokoľvek reálneho dosiahnutia konsenzu pre obe strany. Žalobcovia vo svojej žalobe poukázali na ust. , pričom zdôraznili potrebu prihliadnutia na účelné využitie veci a zároveň citovali príslušnú judikatúru vzťahujúcu sa k otázke vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Za daného skutkového stavu s ohľadom na veľkosť spoluvlastníckych podielov navrhli predmetné nehnuteľnosti prikázať do ich vlastníctva za náhradu vo výške stanovenej v znaleckom posudku č. XXX/XXXX vypracovanom K.. H. Z., ktorý pripojili k podanej žalobe.

2. Žalovaná 1. v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhla predmetné nehnuteľnosti vyporiadať dohodou spolumajiteľov. Uviedla, že nehnuteľnosti ktoré sú predmetom žaloby zdedila po svojom otcovi spolu s bratmi Ľ. a T., o nehnuteľnosti sa riadne stará, uhrádza platby a poplatky súvisiace s užívaním nehnuteľností, preto nesúhlasí s tvrdením žalobcov, že sa o pozemky náležite nestarala, keďže na rozdiel od žalobcov je ich spolumajiteľkou oveľa dlhšiu dobu. Žalobkyňa 2. je dcéra jej brata T., ktorý opakovaným porušením previedol svoj spoluvlastnícky podiel na žalobkyňu 2. a tá následne na žalobcu 1. Žalobcovia svojvoľne bez súhlasu spoluvlastníkov, ako aj príslušných úradov začali zemné práce, výrub ovocných drevín a výkopových prác, ktorými predmetné nehnuteľnosti značne znehodnotili a to aj napriek upozorneniam spoluvlastníkov. Tvrdili, že aj tak to je ich a budú tam stavať. Keďže v tesnej blízkosti sporných nehnuteľností sa nachádza aj jej rodinný dom, kde má svoj spoluvlastnícky podiel, navrhla žalobcom spravodlivé vysporiadanie, ktoré však žalobcovia odmietli.

3. Žalovaný 2. v písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že k podielovému spoluvlastníctvu sporných nehnuteľností sa dostal dedením po svojom otcovi s rovnakým podielom ako jeho brat T. a sestra X.. Bez vedomia jeho, ako aj sestry X., brat T. previedol od dedičov po zosnulom R. L. ich spoluvlastnícky podiel porušením a na seba a svoju manželku bez vedomia a súhlasu spoluvlastníkov a neskôr zase bez vedomia svojich podielových spoluvlastníkov previedol svoj spoluvlastnícky podiel na svoju dcéru H. a tá na svojho terajšieho manžela Branislava, teda terajších žalobcov. Žalobcovia začali bezohľadne na uvedených parcelách stavebné úpravy, výruby drevín, znehodnocovacie práce so stavebných účelom na základe podvodne získaného stavebného povolenia, ktoré im bolo zrušené. Práce pokračovali aj napriek nesúhlasu a protestov spoluvlastníkov, ktorí žalobcom navrhovali výmenu a spravodlivé usporiadanie pozemkov. Za všetkým je snaha žalobcov dostať sa za smiešnu sumu k pozemkom a potom ich draho speňažiť, lebo tak ako sa dostali podvodom k spoluvlastníckym podielom, tak budú pokračovať aj naďalej. Svoje platby za pozemky si riadne plní, nesúhlasí s tvrdením žalobcov, že sa o svoje nehnuteľnosti nestará, lebo doteraz len on pripravoval zem na pozemkoch, na ktorých jeho matka sadila kultúrne plodiny a žalobcovia len užívali plody ich práce, a to oplotenie čo spomínajú žalobcovia svedčí o ich „snažení“. V závere svojho vyjadrenia žalovaný 2. navrhol odmietnuť žalobu ako neopodstatnenú a vyporiadať pozemky spravodlivým rozdelením na prospech všetkých strán.

4. Žalobcovia v písomnom vyjadrení (replika) zo dňa 15.1.2018 uviedli, že nie je pravdou tvrdenie žalovaných, že za všetkým je snaha žalobcov sa za smiešnu sumu dostať k pozemkom a potom ich draho predať, mali a aj majú v úmysle na predmetnom pozemku začať výstavbu rodinného domu, v ktorom plánujú bývať aj so svojou dcérou. Nie je pravdou ani tvrdenie žalovaných týkajúce sa podvodného konania pri prevodoch spoluvlastníckych podielov na predmetných nehnuteľnostiach, pretože prevody boli vždy vykonané výlučne medzi blízkymi osobami, preto nedošlo k porušeniu . Predkupné právo žalovaných k prevádzanému spoluvlastníckemu podielu nevzniklo. Vo vzťahu k námietke žalovaných týkajúcej sa nízkej trhovej ceny stanovenej znaleckým posudkom uviedli, že žiadnym spôsobom činnosť znalca neovplyvnili, požiadali ho o stanovenie trhovej ceny a záver znalca potom premietli do petitu žaloby. Žalovaní vo svojom vyjadrení poukazujú na ceny pozemkov pre obec F. uvádzané na internetovom portáli, avšak výška navrhovanej predajnej ceny, ktorú stanovuje predávajúci častokrát nezodpovedá reálnej trhovej cene. V súvislosti s návrhom žalovaných na spravodlivé rozdelenie pozemkov žalobcovia s týmto návrhom nesúhlasia z dôvodu, že v prípade rozdelenia pozemku podľa veľkosti jednotlivých spoluvlastníckych podielov dôjde k jeho znehodnoteniu.

Rozdelenie je síce reálne možné, avšak rozdelené pozemky nebude možné s ohľadom na ich nízku výmeru využiť ako stavebné pozemky a tým sa zníži ich trhová hodnota. V danej súvislosti poukázali na územný plán obce F., z ktorého vyplýva, že predmetné pozemky sa nachádzajú v časti označenej ako blok resp. sektor 6A, ktorý je primárne určený na výstavbu. Navrhli, aby súd vykonal vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s ohľadom na účelné využitie veci v zmysle petitu žaloby.

5. Podľa ( ďalej „CSP“), ak súd nerozhodne inak, nariadi pred prvým pojednávaním predbežné prejednanie sporu.

6. Podľa , , na predbežnom prejednaní sporu súd v súčinnosti so stranami zistí, či sú splnené procesné podmienky, prípadne prijme opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Ak je to možné a účelné, súd sa pokúsi o vyriešenie sporu zmierom, prípadne stranám odporučí, aby sa o zmier pokúsili mediáciou.

7. Podľa , ak sa spor nepodarilo vyriešiť zmierom, súd uloží stranám povinnosti potrebné na dosiahnutie účelu konania, najmä v súvislosti s prípravou pojednávania. Zároveň určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci a predpokladaný termín pojednávania.

8. Podľa , súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

9. Súd pred prvým pojednávaním nariadil predbežné prejednanie sporu, na ktorom sa pokúsil o vyriešenie sporu medzi stranami zmierom, avšak neúspešne, preto nariadil pojednávanie a po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav.

10. Z výpisu z listu vlastníctva XXXX vedeného Okresným úradom T., katastrálnym odborom vyplýva, že žalobcovia spolu so žalovanými sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území F., obec F., okres T. a to - parcela registra „C“ č. XXX o výmere XX m2 vedená ako A. T. E. W. a parcela registra „C“ č. XXX o výmere XXX m2 vedená ako A. T. E. W.Á., žalobca 1. v spoluvlastníckom podiele 2/6-ina, žalobkyňa 2. v spoluvlastníckom podiele 2/6-ina, žalovaná 1. v spoluvlastníckom podiele 1/6-ina a žalovaný 2. v spoluvlastníckom podiele 1/6-ina .

11. V znaleckom posudku č. XXX/XXXX predloženom žalobcami spolu so žalobou, ktorý vypracoval dňa XX.X.XXXX K.. H. Z., znalec z odboru Stavebníctvo, Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností, je uvedená všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností ( stavby a pozemky) v celkovej výške 37.700 eur. V tomto znaleckom posudku znalec v popise pozemkov uviedol, že ide o pozemky zapísané ako zastavané plochy a nádvoria v kat. úz. F.. V súčasnosti na parc. č. XXX sa nachádza rodinný dom s. č. XXXX, ktorý je však vo veľmi zlom technickom stave a nie je predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Pozemky sa nachádzajú za rodinným domom s.č. XXXX, v súčasnosti je k nim prístup cez dvor tohto rodinného domu, v budúcnosti je možné vytvoriť prístup z opačnej strany pozemku parc. č. XXX. Pozemky sú mierne svahovité, ich hodnotu ovplyvňuje blízkosť kúpeľného mesta T. a pri určení ceny pozemkov vychádzal z ceny pozemkov v T. vo výške 80 %.

12. V odbornom stanovisku k vplyvu rozdelenia podľa spoluvlastníckych podielov parc.č. XXX E. XXX v kat. úz. F. zo dňa XX.XX.XXXX K.. H. Z. uviedol, že predmetné pozemky sú v súčasnosti využívané ako zastavané T., na parc. č. XXX je postavený C. H., ktorý je v zlom technickom stave. Po úkone rozdelenia pozemkov na jednotlivé menšie pozemky, tieto novovytvorené pozemky budú mať malú šírku a aj pôvodné parcely budú mať nedostatočnú šírku na využitie tých pozemkov, ako stavebných pozemkov na ktoré sú určené. Na týchto úzkych pozemkoch nebude možné umiestniť stavbu v zmysle stavebného zákona, nebude možné dodržať odstupy od susedných pozemkov. Táto skutočnosť v značnej miere bude mať vplyv na hodnotu pozemkov, ich hodnota klesne nakoľko v podstate budú nepredajné ako stavebné pozemky.

13. Vzhľadom na rozdielne stanoviská sporových strán vo vzťahu k spôsobu vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva, ako aj v záujme zachovania zákonného postupu pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, súd ustanovil uznesením zo dňa 03.12.2018, právoplatným dňa 01.01.2019 v konaní znalca z odboru: geodézia, kartografia a kataster, odvetvie: geodézia, kartografia

a fotogrametria, K.. T. U., ktorého úlohou bolo po preštudovaní spisu, obhliadke na mieste samom a v prípade potreby v súčinnosti s konzultantom z odboru stavebníctvo určiť, či je možné sporné nehnuteľnosti reálne rozdeliť.

14. Znalec vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý sa nachádza na č. l. 146 a nasl. súdneho spisu. V tomto znaleckom posudku znalec po preštudovaní spisového materiálu a po vykonaní obhliadky nehnuteľností za účasti sporových strán, v závere navrhol reálne rozdelenie nehnuteľností návrhmi č. 3 a 4, pričom návrh č. 4 podľa názoru znalca je v prípade reálnej deľby vhodnejším riešením, nakoľko zohľadňuje všetky podmienky pre dobre možnú deľbu s ohľadom na spoluvlastnícke podiely pri vstupe na pozemok. Na strane 13/31 znaleckého posudku znalec vychádzal z predpokladu, aby rozdelené nehnuteľnosti plnili účel - funkčné využitie, ktorý plnili pred ich rozdelením. Pozemok je toho času využívaný z časti na pestovanie, z časti leží úhorom, z časti je využívaný ako prístup k starému rodinnému domu. Samotný návrh reálneho rozdelenia zohľadňuje uvedené aspekty tak, aby reálna deľba bola dobre možná, t.j. po reálnom rozdelení nehnuteľností každý z vlastníkov bude mať svoj podiel bez toho aby bolo nutné vytvoriť vecné bremeno prístupu na niektorú časť iného pozemku, každý z vlastníkov bude môcť využívať svoju nehnuteľnosť v celom rozsahu tak, ako bol funkčne využitý pred rozdelením. Časť pozemku pod L. H. ležiaci na parc. č. XXX, ktorý pripadá ostatným spoluvlastníkom, bol rozdelený a zahrnutý do novovytvorených pozemkov medzi spoluvlastníkov. Samotné vytýčenie nových hraníc pozemkov nebolo vykonané, nakoľko vyznačenie v teréne by nebolo nateraz účelné a hospodárne. V prípade reálnej deľby a rozhodnutia súdu je nutné vypracovať geometrický plán.

15. Žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu v záverečnom vyjadrení na pojednávaní dňa 5.5.2020 prezentovali svoj názor, že znalecký posudok A. K.. T. U. preukázal, že nie je možné rozdeliť sporný pozemok bez toho, aby došlo k jeho znehodnoteniu. Podľa návrhu č. 4 v znaleckom posudku by novovzniknuté pozemky mali nasledovné šírky, šírka pozemku žalobkyne 1. by bola 6,66 m, žalobcu 2. - 3,31 m, žalovanej 1. - 5,7 m a žalovaného 2. - 5,13 m. Bez rozporu je teda preukázané, že takto vytýčené nové pozemky o daných šírkach by nemohli byť použité pre terajší účel, t.j. ako stavebné pozemky. Využitie na iný účel by malo za následok zníženie hodnoty ich trhovej ceny. Rozdelenie pozemkov je nemysliteľné a v príkrom rozpore so zásadou účelného využitia pozemku do budúcna.

16. Žalovaní v záverečnom vyjadrení uviedli, že podľa znaleckého posudku K.. U. je rozdelenie pozemku dobre možné, lebo samotný návrh reálneho rozdelenia pozemku zohľadňuje uvedené aspekty, t.z. po reálnom rozdelení pozemku bude mať každý z vlastníkov svoj podiel bez toho, aby tvoril vecné bremeno, každý z vlastníkov bude môcť využívať svoju nehnuteľnosť v celom rozsahu. Poukázali na nadobudnutie sporných pozemkov v rozpore so zákonom bez súhlasu spoluvlastníkov. Darovacia zmluva č. XXXXX vykazuje znaky neplatnosti, pretože H. U. nie je podpísaná.

17. Podľa , ( ďalej „ “), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

18. Podľa , , podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

19. Podľa , , z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

20. Podľa , spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

21. Podľa , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie

podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

22. V prípade ak o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje súd autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Zákonom preferovaným spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Pri tomto spôsobe zrušenia spoluvlastníctva musí ísť o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a jej rozdelenie musí byť aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu), okrem toho je nevyhnutné prihliadať i na to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, súd musí prihliadať na tri kritériá vyplývajúce z druhej a tretej vety , a to: veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Vychádzajúc najmä zo slov "prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci", možno vyvodiť, že to nie sú jediné hľadiská, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone. Hľadisko účelného využitia veci sa teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových strán. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými, a nie právnymi. V tomto smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu významu jedného kritéria a jeho porovnania s iným. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval, a pod.). Primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, by nemala byť len cena podľa cenového predpisu, ale všeobecná cena, t.j. taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza, a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda cena určená podľa ponuky a dopytu. Podľa nej sú niektoré nehnuteľnosti vzhľadom na svoju polohu, využiteľnosť, celkovú atraktívnosť a pod. nepredajné za cenu zistenú podľa cenového predpisu, zatiaľ čo iné možno predať za vyššiu cenu. Týmto smerom sa uberá aj súdna prax (R 43/1997), ktorá poukazuje najmä na dikciu zákonného ustanovenia , ktoré výslovne hovorí o primeranej náhrade, a nie o náhrade určenej podľa cenového predpisu. Len v takomto prípade nie je žiaden zo spoluvlastníkov rozhodnutím súdu zvýhodnený alebo znevýhodnený, pretože nadobúdateľ musí zaplatiť za skutočnú hodnotu získanej veci a odstupujúci spoluvlastník za svoj podiel dostane taký finančný ekvivalent, za ktorý si môže v prípade potreby zaobstarať podobnú vec alebo podiel na nej, ktorý v tomto konaní stratil.

23. Predmetom prejednávaného sporu je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sporových strán k nehnuteľnostiam, ktoré sú špecifikované vo výroku tohto rozhodnutia. Za nesporné tvrdenie súd považoval existenciu podielového spoluvlastníctva strán k nehnuteľnostiam a vôľu strán ako podielových spoluvlastníkov ďalej nezotrvať v tomto spoluvlastníckom vzťahu. Nakoľko sa sporové strany nedokázali dohodnúť na spôsobe vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, pretože žalobcovia trvali na prikázaní nehnuteľností do ich vlastníctva za náhradu a žalovaní trvali na reálnom rozdelení podľa spoluvlastníckych podielov, spôsob vyporiadania zostal sporným. Z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že sa jedná o dva pozemky v celkovej výmere XXX m2 ( parc. č. XXX o výmere XX m2 a parc. č. XXX o výmere XXX m2).

24. Za účelom odstránenia sporného tvrdenia, ale aj potreby dodržania zákonného postupu v zmysle ust. , podľa ktorého je potrebné najprv skúmať možnosť reálneho rozdelenia veci, súd vykonal znalecké dokazovanie, ktorého účelom bolo zistiť možnosť reálnej deľby predmetnej nehnuteľnosti a jej následného možného využitia.

25. Znalec K.. T. U., v znaleckom posudku navrhol reálne rozdelenie nehnuteľností, pričom vychádzal z predpokladu, aby rozdelené nehnuteľnosti plnili účel - funkčné využitie, ktorý plnili pred ich rozdelením. Uviedol, že pozemok je toho času využívaný z časti na pestovanie, z časti leží úhorom, z časti je

využívaný ako prístup k starému rodinnému domu. Reálna deľba je podľa jeho názoru dobre možná, t.j. po reálnom rozdelení nehnuteľností každý z vlastníkov bude mať svoj podiel bez toho, aby bolo nutné vytvoriť vecné bremeno prístupu na niektorú časť iného pozemku a každý z vlastníkov bude môcť využívať svoju nehnuteľnosť v celom rozsahu tak, ako bol funkčne využitý pred rozdelením.

26. Z pohľadu práva je pozemok vecou deliteľnou, ktorú je možné rozdeliť na viacero častí, čím vzniknú samostatné veci, avšak podmienkou delenia je, aby si vec, ktorá vznikne po rozdelení zachovala svoju podstatu, účel, ktorý plnila pred rozdelením. To znamená, že účel veci, ktorá sa delí sa musí zhodovať s účelom veci, ktorá vznikla rozdelením. V prejednávanom spore sa jedná o pozemok, ktorý je využívaný čiastočne na pestovanie, čiastočne leží úhorom a čiastočne sa využíva ako prístup k starému rodinnému domu. Pokiaľ ide o súčasné využívanie tohto pozemku, po jeho reálnom rozdelení, zohľadňujúc zachovanie spoluvlastníckych podielov sporových strán, by rozdelené pozemky plnili ten istý účel - funkčné využitie, ako pred rozdelením ( záver znalca v znaleckom posudku č. XX/XXXX na strane XX/ XX), teda by sa pozemky využívali čiastočne na pestovanie, čiastočne by ležali úhorom a čiastočne by sa využívali ako prístup k starému rodinnému domu, avšak takýto ďalší spôsob využívania je v zjavnom rozpore so zásadou ich účelného využitia ( tretia veta za bodkočiarkou ). Touto deľbou by vznikli jednotlivé menšie pozemky, čím by jednoznačne došlo k ich znehodnoteniu, pretože by klesla ich hodnota. Navyše sa jedná o stavebné pozemky (zastavané plochy a nádvoria), ktoré by po ich rozdelení už nemohli byť využívané na účely, na ktoré sú určené, teda ako stavebné pozemky, pretože by mali nedostatočnú šírku, bola by tým popretá zákonná zásada účelného využitia a absolútne by sa minul účinku úmysel a zrejmý zámer žalobcov využívať sporné pozemky na účely výstavby rodinného domu. Žalobcovia už v podanej žalobe prezentovali svoj jasný a zrejmý zámer v súvislosti s využitím pozemkov do budúcna a v tomto smere zostali počas celého priebehu sporového konania (písomné vyjadrenia, ústne prednesy na pojednávaní, záverečné vyjadrenia) konzistentní. Napokon i samotní žalovaní vo svojich vyjadreniach nepopierali úmysel žalobcov postaviť na sporných nehnuteľnostiach rodinný dom, čím potvrdili zámer žalobcov v súvislosti s budúcim využitím pozemkov na stavebné účely. Zo strany žalovaných však nebol žiadnym spôsobom prezentovaný ich zámer ako mienia s pozemkami v budúcnosti nakladať, žalovaná 1. sa počas celého konania, či už písomne alebo ústne na pojednávaniach jasne a zrejme nevyjadrila tak k súčasnému využívaniu svojho spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch, ale ani k budúcemu účelnému využitiu pozemku, pričom tvrdenie, že je spoluvlastníčkou oveľa dlhšiu dobu ako žalobcovia nemôže v danom spore obstáť. Ani z vyjadrení a prednesov žalovaného 2. nemožno vyvodiť jasný a zrejmý zámer o spôsobe tak súčasného užívania sporných pozemkov a tiež i do budúcna. Jeho vyjadrenia boli neisté, neúplné, vyhýbavé, nepresvedčivé, dokonca otázku súdu ako mieni využívať pozemok do budúcna považoval za zásah do jeho práv. Z uvedeného je teda celkom nesporne a jednoznačne možné dospieť k záveru, že žalobcovia mali a naďalej majú eminentný záujem nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu užívať na účel, na ktorý sú určené, teda ako stavebné pozemky, pričom sa žalovaným nepodarilo preukázať opak.

27. Poukazujúc na zásadu, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve a právo každého spoluvlastníka podať na súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vychádzajúc z nesporného tvrdenia vo vzťahu k zrušeniu podielového spoluvlastníctva sporových strán, súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov 1.,2. a žalovaných 1.,2. k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, ktoré sú konkrétne označené vo výroku I.

28. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a po zhodnotení dôkazov tak jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach, prihliadnúc pritom na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, súd v záujme zachovania zásady účelného využitia pozemku do budúcna ( , tretia veta za bodkočiarkou ), s poukazom na odôvodnenie v odseku 26. tohto rozsudku, rozhodol o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sporových strán vo výroku II. prikázaním pozemkov do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov, ktorí sú manželia, pretože na ich strane možno jednoznačne vyhodnotiť ich zámer a záujem v súvislosti s účelným využitím pozemkov do budúcna. Zo strany žalovaných nebol v konaní preukázaný ich súčasný ale ani budúci záujem o využívanie pozemkov na účel, na ktorý sú určené.

29. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní spôsobom vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva stratili hodnotu spočívajúcu v podiele na predmetných pozemkoch, súd rozhodol o povinnosti žalobcov vyplatiť žalovaným náhradu zodpovedajúcu hodnote ich podielov. Nakoľko žalobcovia hodnotu pozemkov preukázali znaleckým posudkom vypracovaným znalcom z odboru Stavebníctvo, Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý určil ich všeobecnú hodnotu metódou polohovej

diferenciácie, pri určení výšky vyporiadacieho podielu vychádzal súd z tejto všeobecnej hodnoty, teda zo sumy 37.700 eur a hodnota podielu žalovaných tak predstavuje sumu 6.283,33 eur ( 37.700 eur ÷ 6). Súd vo výrokoch III. a IV. zaviazal žalobcov solidárne vyplatiť každému zo žalovaných im prislúchajúcu náhradu v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

30. Vo vzťahu k výške náhrady za spoluvlastnícky podiel súd odkazuje na konštantnú judikatúru, ktorá vykladá pojem „ primeraná náhrada“ ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch - umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci - predstavovaný podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Primeranou náhradou je teda príslušný podiel zodpovedajúci všeobecnej cene veci ( Stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR z 20.10.1997, ). Primeraná náhrada musí vyjadrovať cenu, ktorá závisí nielen od konštrukcie a vybavenia, ale aj od dopytu a ponuky v danom mieste a čase. Základom pre určenie primeranej náhrady pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti je jej všeobecná cena obvyklá v danom mieste v čase rozhodovania ( rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. ).

31. V prípade, ak sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

32. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 3. júla 2003).

33. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne).

34. Na ďalšiu argumentáciu žalovaných v súvislosti so spôsobom nadobudnutia spoluvlastníckych podielov zo strany žalobcov a prípadnou neplatnosťou právnych úkonov s tým spojených súd nereagoval, keďže nebola spôsobilá ovplyvniť posúdenie merita veci a stala sa tak v tomto konaní irelevantnou.

35. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal zo zásady zodpovednosti za výsledok sporu t.j. zo zásady úspechu. Základným meradlom pre nárok na náhradu trov konania je teda miera procesného úspechu vo veci. Pri určení pomeru dosiahnutého úspechu súd vychádzal z toho, aký nárok si žalobcovia uplatnili v žalobe v pomere k tomu, ako rozhodol súd. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia boli v danom spore plne úspešnou stranou, preto im patrí voči neúspešným žalovaným nárok na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v plnom rozsahu ( 100%).

39. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa v znení neskorších predpisov.