Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Co-7-2024.pdf
PDF · 99.07 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/7/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobcu: Zariadenie pre seniorov Minor, n.o., 096 33 Zborov, Nám. Čsl. Arm. 455/25, IČO: 53 044 703, zastúpený: JUDr. Ivan Savčák, advokát, 085 01 Bardejov, Partizánska 45, proti žalovanej: Obec Rožkovany, Rožkovany 106, 082 71 Rožkovany, IČO: 00 327 719, zastúpenej starostom obce Ing. Stanislavom Girašekom, zastúpená: PETRÁN A PARTNERI, ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., 080 01 Prešov, Puškinova 16, IČO: 36854581, o zaplatenie 1.294,86 a prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 11C/23/2023-141 zo dňa 25.10.2023, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III.
II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 1.294,86 eur s príslušenstvom, ktorej sa domáhal žalobca s poukazom na zákon o sociálnych službách.
2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že bola uzavretá písomná zmluva o poskytovaní sociálnej služby medzi žalobcom a prijímateľom, ktorý u žalovanej má trvalé bydlisko, pričom na základe tejto zmluvy žalobca vykonával sociálnu službu formou celoročnej pobytovej služby. Podľa účtovných závierok žalobcu bola vypočítaná výška ekonomicky oprávnených nákladov na jednu osobu vo výške 92,49 eur mesačne. Žalobca požiadal žalovanú o tento finančný príspevok, s čím žalovaná súhlasila, no medzi nimi nedošlo k dohode o výške tohto príspevku, nakoľko žalovaná súhlasila so sumou 30, resp. neskôr 60 eur mesačne tak, ako žalovaná má podpísané zmluvy s ostatnými poskytovateľmi sociálnej služby.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 8, § 62, § 71, § 74, § 75 z. č. 448/2008 Z.z., pričom dospel k záveru, že nároku žalobcu nemožno vyhovieť.
4. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca napriek výzve súdu nepreukázal splnenie zákonnej podmienky nutnej pre uzavretie zmluvy o poskytnutí finančného príspevku, a tým je odkázanosť prijímateľa na poskytovanie služby, čo vyplýva z ust. § 75 ods. 9 a 10 citovaného zákona. Nárok na tento príspevok nevzniká automaticky každému neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, nakoľko musí ísť o poskytnutie služby vo verejnom záujme. Tento je definovaný v § 75 ods. 10, a to nielen odkázanosť prijímateľa sociálnej služby na jej poskytovanie, ale aj tým, že poskytovanie tejto služby neverejným poskytovateľom je v súlade s komunitárnym plánom sociálnych služieb príslušnej obce alebo s koncepciou rozvoja sociálnych služieb príslušného VÚC. Pokiaľ nebolo preukázané, že obyvateľ
obce požiadal písomne o poskytnutie sociálnej služby žalovanú, nakoľko len vtedy vzniká nárok na spolufinancovanie nákladov zo strany obce alebo nepožiadal o sociálnu službu priamo žalobcu, v takom prípade žalovaná ako obec na sociálnu službu nemá povinnosť prispievať.
5. Za rozhodujúcu skutočnosť pre zamietnutie nároku však súd považoval to, že doposiaľ medzi stranami sporu nebola uzavretá písomná zmluva o poskytovaní finančného príspevku, čo je podmienené v § 75 ods. 14 citovaného zákona, v zmysle ktorého finančný príspevok sa poskytuje na základe písomnej zmluvy, najskôr odo dňa jej uzavretia. Poskytovateľ neverejného poistenia má nárok na príspevok až uzavretím písomnej zmluvy, čo v danom prípade preukázané nebolo. V danom prípade je obec v právnom vzťahu s poskytovateľom sociálnej služby ako orgán verejnej moci a výšku príspevku na prevádzku sociálnej služby určuje obec, nie neverejný poskytovateľ sociálnej služby.
6. Súd prvej inštancie z dôvodu zásady hospodárnosti nepripustil zmenu žaloby, ktorou žalobca rozšíril uplatnený nárok.
7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspechu, kedy nezistil dôvod pre aplikáciu ust. § 257 CSP.
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalobcu, a to proti výrokom II. a III. z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h).
9. Odvolateľ považoval za porušenie práva na spravodlivý proces to, že súd prvej inštancie si vyžiadal stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré však žalobcovi doručené nebolo a nemal právo sa k tomuto dôkazu vyjadriť. Táto skutočnosť je odvolacím dôvodom aj v zmysle § 365 ods. 1 f) CSP, nakoľko pokiaľ nebol v konaní riadne vykonaný dôkaz, nemohla byť táto skutočnosť na ťarchu žalobcu a z týchto dôvodov žaloba zamietnutá. Zároveň uviedol, že vec bola súdom prvej inštancie nesprávne právne posúdená, a to v kontexte z. č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, nakoľko rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu klienta žalobcu a obyvateľa žalovaného bolo zaslané žalovanému ako súčasť žiadosti o príspevok. Týmto spôsobom bol splnený zákonný postup smerujúci k poskytnutiu finančného príspevku. Žalovaný mal túto žiadosť o zabezpečenie poskytnutia sociálnej služby s podporou verejných zdrojov vo forme finančného príspevku so všetkými náležitosťami. Žalobca predložil zmluvu o poskytnutí sociálnej služby s obyvateľom žalovanej a následne mala žalovaná pristúpiť buď k uzavretiu zmluvy o poskytnutí finančného príspevku alebo túto žiadosť zaradiť do poradovníka na vyplatenie finančného príspevku. Táto povinnosť zo strany žalovanej nebola splnená. Zákon uvádza, že finančný príspevok je nárokovateľný podpisom zmluvy o poskytnutí, ale zároveň stanovuje postup, ktorého naplnenie k podpisu zmluvy vedie. Žalovaná však k uzavretiu tejto zmluvy nepristúpila, ani nemala záujem riešiť uvedenú situáciu. Z tohto dôvodu, ak by mala platiť interpretácia zákona, ktorú prijal súd, potom by napriek podanej žiadosti sa obec zbavila svojej povinnosti takúto zmluvu uzavrieť a tým platiť predmetný príspevok. Zároveň žalobca uviedol, že žalovaná na svojom zasadnutí schválila výšku finančného príspevku vo výške 60 eur na osobu a mesiac, z čoho je zrejmé, že má finančné prostriedky na túto službu a uvedomuje si túto povinnosť. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd vyhovel podanej žalobe a napadnutý rozsudok zmenil, prípadne vec zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Žalovaná vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že odvolací dôvod nedoručenia stanoviska Ministerstva, o ktoré súd oprel svoje rozhodnutie, nie je dôvodný, nakoľko tento dôkaz bol riadne vykonaný jeho oboznámením na pojednávaní. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil a súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti, čím nevyužil svoje právo, ktoré mu patrilo. Zároveň tento dôkaz bol k nahliadnutiu v elektronickom súdnom spise, pričom je záležitosťou žalobcu, či takéto právo využije. Týmto spôsobom neboli porušené jeho procesné práva. Naviac súd žalobu zamietol nie z dôvodu, ktorý bol uvedený v tomto stanovisku, ale s poukazom na príslušnú právu úpravu. Žalovaná uviedla, že bol to práve žalobca, ktorý nepodpísal zmluvu, ktorú mu predložila žalovaná na poskytnutie finančného príspevku. Z týchto dôvodov navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť v celom rozsahu.
11. Žalobca vo svojej replike uviedol, že zotrváva na skutočnostiach uvedených v odvolaní, pričom poukazuje na to, že dôkaz, a to stanovisko Ministerstva bolo rozsiahle a jeho prečítanie na pojednávaní by bolo nehospodárne a nebolo možno by ani relevantne posúdiť tento dôkaz priamo na pojednávaní. Preto bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces.
12. Žalovaná vo vyjadrení k tomuto podaniu žalobcu z 30.01.2024 uviedla, že neoboznámenie sa žalobcu so stanoviskom Ministerstva si tento zavinil sám, pričom išlo len o podporný dôkaz pre rozhodnutie súdu, nakoľko tento vec posúdil výlučne v súlade s ust. § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách, podľa ktorého finančný príspevok sa poskytuje na základe zmluvy najskôr odo dňa uzavretia tejto zmluvy. Z týchto dôvodov navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
16. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
17. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
18. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.1 písm. b) CSP) odvolací súd uvádza, že táto námietky nebola zo spisu zistená.
19. Právo na spravodlivý proces je veľmi široko koncipovaný pojem, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť práva ako prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, ako aj ďalšie iné. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie zo strany súdu. O porušenie práva na spravodlivý proces zo strany súdu však ide len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá jednoznačne odôvodní záver, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne konanie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd uvádza, že v odvolaní nebolo konkrétne uvedené, akým konaním súdu malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zo spisu odvolacím súdom nebolo zistené všeobecne namietané konanie súdu porušujúce práva odvolateľov na spravodlivý proces.
20. V tejto súvislosti vznesenú odvolaciu námietku nedoručenia stanoviska vyžiadaného súdom žalobcovi považoval odvolací súd za nedôvodnú. V danom prípade sa jednalo o listinný dôkaz, ktorý
bol oboznámený na pojednávaní dňa 25.10.2023 (č. l. 139 spisu). Nariadeného pojednávania sa právny zástupca žalobcu nezúčastnil s tým, že bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, pričom súhlasil s konaním vo svojej neprítomnosti a svoju neúčasť ospravedlnil (č. l. 135 spisu). Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie riadne predvolal zástupcu žalobcu na pojednávanie a na tomto vykonal dôkaz predpísaným spôsobom. Odvolateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu mal možnosť sa nariadeného pojednávania zúčastniť, pričom ak sa tohto práva vzdal, nedošlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie konal v zmysle predpisu upravujúceho civilné sporové konanie, preto nemohlo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces na strane odvolateľa.
21. Dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).
22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, to zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. CSP (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci), a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.
23. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.
24. K námietke o nesprávnom právnom posúdení § 365 ods.1 písm. h) odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Táto odvolacia námietka nebola naplnená.
25. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na presvedčivé odôvodnenie súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva vysporiadanie sa so skutočnosťami, na ktoré v odvolacom konaní opätovne poukazuje žalobca. Tento v odvolacom konaní nevzniesol žiadne nové podstatné námietky a odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. ( § 387 ods. 2 CSP)
26. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka je predmetný zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby uzatváraný podľa § 81 písm. h) Zákona o sociálnych službách a zároveň podľa § 51 Občianskeho zákonníka ako nepomenovaná zmluva. To, že medzi stranami sporu ide o súkromnoprávny zmluvný vzťah vyplýva aj z § 75 ods. 14 Zákona o sociálnych službách, ktorý určuje, že finančný príspevok na prevádzku sociálnych služieb sa poskytuje na základe súkromnoprávnej zmluvy uzatvorenej podľa § 51 Občianskeho zákonníka, pričom výška samotného príspevku sa vypočítava podľa § 76 a § 77 Zákona o sociálnych službách. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. 1Ko/8/2020 zo dňa 7. septembra 2020 ustálil, že medzi poskytovateľom sociálnej služby a osobou povinnou poskytovať finančný príspevok na prevádzku sociálnej služby je vzťah súkromnoprávny a spory z tohto vzťahu prejednávajú súdy v civilnom sporovom konaní. (Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25. 11. 2021, sp. zn. 4Cob/137/2021)
27. Z vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že civilné súdy majú právomoc prerokúvať spory medzi poskytovateľom sociálnej služby a osobou povinnou poskytovať finančný príspevok na jej prevádzku.
28. Pokiaľ sa týka námietok žalobcu týkajúcich sa nesprávnej interpretácie zákona, poukazuje odvolací súd na bod 31 z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, pričom tento výklad, ktorý prijal súd prvej inštancie nepochybne má oporu v citovanom § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách. Z doslovného výkladu znenia citovaného ustanovenia nepochybne nemožno dospieť k inému záveru než k akému dospel súd prvej inštancie, že podmienkou priznania finančných nárokov poskytovateľovi sociálnych služieb vo forme finančného príspevku je existencia písomnej zmluvy, a to najskôr odo dňa jej uzavretia. Napriek skutočnosti, ktorá nebola sporná, že medzi stranami sporu boli vedené negociácie ohľadom uzavretia tejto zmluvy, táto však nakoniec uzavretá nebola. Bez existencie písomnej zmluvy vzhľadom na znenie citovaného ustanovenia zákona nemožno vyhovieť žalobe žalobcu na akékoľvek plnenie.
29. Skutočnosti, na ktoré žalobca v odvolaní poukázal, teda že zákon stanovuje postup pre uzavretie zmluvy hlavne ohľadom výšky plnenia odvolací súd nepopiera, no táto samotná skutočnosť nie je predpokladom pre vyhovenie žaloby o plnenie.
30. K rovnakému záveru dospel, napríklad vo svojom rozhodnutí aj Okresný súd v Prešove vo veci vedenej pod spisovou značkou 21 Cb 223/2014 z 20.12.2016. V predmetnej veci posudzoval súd rovnaký nárok, a to vo forme uplatnenej protinávrhom.
31. Odvolací súd naviac uvádza, že úlohou všeobecných súdov je konať o právach a právom chránených záujmoch subjektov v civilnom sporovom konaní, a to aplikáciou hmotnoprávnych ustanovení, ktoré sú prijaté zákonodarcom vo forme zákonov či nariadení. Pri výklade ustanovení zákona je všeobecný súd viazaný znením zákona, ktorý je povinný interpretovať vo svetle všeobecných interpretačných pravidiel. Nakoľko znenie zákona poskytuje jednoznačnú odpoveď ohľadom podmienok priznania nárokov pre poskytovateľa sociálnych služieb, nemôže byť úlohou všeobecného súdu brať na seba úlohu zákonodarcu a priznávať subjektom poskytujúcim sociálne služby plnenia len na základe ich vyúčtovania. Úlohou súdov je vykladať platné právo, nie ho vytvárať. Len v prípade nejednoznačného znenia zákona majú súdy oprávnenie takéto ustanovenia vykladať, čo však neplatí v prípade, ak je znenie zákona jednoznačné.
32. Postupom podľa § 387 ods. 1 CSP preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Rovnako bol potvrdený aj súvisiaci výrok o trovách konania
33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods.1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.
34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci(§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).