Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16CoE-92-2019.pdf
PDF · 103.73 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/92/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej, v exekučnej právnej veci oprávneného: Poštová banka, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, AK so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnej: L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. H. XXX, pre vymoženie istiny vo výške 5 194,50 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad, so sídlom Kálmana Mikszatha 268, Rimavská Sobota, (pôvodne vedenej u súdnej exekútorky Mgr. Jany Virličovej, Exekútorský úrad, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava), o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k. 6Er/433/2015-64 zo dňa 12.04.2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 6Er/433/2015-79 zo dňa 19.12.2016, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením č. k. 6Er/433/2015-64 zo dňa 12.04.2016, Okresný súd Rožňava zamietol žiadosť súdnej exekútorky Mgr. Jany Virličovej, Exekútorsky úrad, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 23.03.2015, doručeným súdnej exekútorke Mgr. Jane Virličovej dňa 30.03.2015, domáhal vykonania exekúcie prti povinnej na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., spis. zn. IA-C/0214/2274 zo dňa 30.04.2014.
3. Súdna exekútorka žiadala o udelenie poverenia v rozsahu 5 194,50 eur s príslušenstvom špecifikovaným v návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.
4. Súd citoval ustanovenie § 36 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 243d ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 44 ods. 1, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“), § 1 ods. 2, § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 prvú vetu, ods. 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).
5. Súd prvej inštancie zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 24.06.2010 Zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver v celkovej výške 6 700 eur, ktorý sa táto zaviazala splatiť ho v
tam uvedenej výške a počte splátok. V čl. 10, II. časti Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) k zmluve o úvere bola dohodnutá rozhodcovská doložka. Rozhodcovským súdom sa v zmysle bodu 2 I. časti VOP rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., IČO: 35 862 882, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: sa, vložka č. 3157/B.
6. Ďalej konštatoval, že uvedená zmluva o úvere medzi oprávneným a povinnou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda pri poskytovaní úveru postupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinná vystupovala v zmluve o úvere, ako fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd mal za to, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania nie je prekážkou na aplikáciu OZ o spotrebiteľských zmluvách. Z predmetnej zmluvy je evidentné, že táto bola uzatvorená na pripravenom tlačive, do ktorého boli vpísané údaje o povinnej a výška úveru. Povinná reálne nemala možnosť zmeniť obsah všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy, a to aj napriek cit. ustanoveniu bodu 10.2.3 II. časti VOP, ktorý povinnej takúto možnosť zdanlivo ponúka. Povinná mala možnosť oboznámiť sa s VOP až pri uzatváraní zmluvy o úvere, preto je nepochybné, že najneskôr do tohto okamihu nebolo v jej možnostiach, ani schopnostiach doručiť právnemu predchodcovi oprávneného písomne vypracované oznámenie v zmysle bodu 10.2.3 II. časti VOP. Povinná, teda mala možnosť len akceptovať, alebo neakceptovať zmluvu o úvere ako celok.
7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, ktorá tvorí súčasť obchodných podmienok oprávneného, nebola osobitne povinnou vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, neumožňuje povinnej dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom v majetkových sporoch z úverovej zmluvy a v súvislosti s ňou v prípade, že žalobcom je oprávnená. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený, pričom len ťažko možno predpokladať, že si povinná bola vedomá všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti menovanej po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. V dôsledku takéhoto postupu bola spotrebiteľke v rozhodcovskom konaní odopretá ochrana, ktorú jej poskytujú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa.
8. Rozhodcovská doložka navyše splývala s ostatnými štandardnými podmienkami, je napísaná malým písmom a je veľmi ťažko čitateľná. Povinná mala možnosť zmluvu o úvere len odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam určeným oprávneným - dodávateľom.
9. Súd ďalej konštatoval, že praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bodoch 10.2.2 a 10.2.3 II. časti VOP je, že povinnej bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Uvedené potvrdzuje aj množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na tunajšom súde, kde exekúcie s totožným oprávneným sú vykonávané na základe exekučného titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské rozsudky. Súd mal za to, že predmetná rozhodcovská doložka núti povinnú uplatňovať, či brániť svoje práva výhradne pred jediným, v zmluve vopred určeným rozhodcovským súdom. Predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej (spotrebiteľky), pričom táto nemohla ovplyvniť jej obsah, čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1 OZ a je v súlade s § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná.
10. Súd prvej inštancie uzavrel, že vzhľadom na to, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul je neprijateľná a absolútne neplatná, aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom. Exekučný titul vydaný na základe takejto doložky nemá legitimitu a je materiálne nevykonateľný. Keďže právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, súd prvej inštancie dospel k záveru, že exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom.
11. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.
12. Na súde prvej inštancie konal a rozhodoval vyšší súdny úradník.
13. Dňa 19.12.2016 vydal Okresný súd Rožňava opravné uznesenie č. k. 6Er/433/2015-79, na základe ktorého došlo k oprave záhlavia a výroku uznesenia Okresného súdu Rožňava č. k. 6Er/433/20015-64 zo dňa 12.04.2016 v častiach týkajúcich sa označenia súdneho exekútora tak, že súdnym exekútorom v predmetnej exekučnej veci je JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD., Exekútorský úrad, so sídlom Kálmana Mikszatha 268, Rimavská Sobota.
14. Proti citovanému uzneseniu súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie oprávnený.
15. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie na vykonanie exekúcie vo veci alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
16. Oprávnený namietal, že v danom konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 221 ods. 1 (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p.), že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie (§ 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.), že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), a že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.).
17. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku, nakoľko tým prekračuje zákonné limity pre skúmanie podmienok pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd pri skúmaní rozhodcovského rozsudku, ako exekučného titulu, nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku. Rozsah právomoci exekučného súdu je daný aj ustanovením § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.
18. Podľa oprávneného exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZRK); výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány.
19. Uviedol, že ak exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonáva iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v citovanom ustanovení (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia), ako aj v prípadoch, keď exekučný súd na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto nanovo vytvorenej procesnej situácii vyjadriť. Uvedené potvrdzuje aj nález Ústavného súdu SR z 10. júla 2013 č. k. II. ÚS 499/2012-47.
20. Oprávnený ďalej uviedol, že z preskúmavaného rozhodnutia exekučného súdu nie je zrejmý obmedzený rozsah preskúmavania materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia. Napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa, tak v napadnutom rozhodnutí činí, čo treba odmietnuť ako neprípustné. V tejto súvislosti poukázal aj na nález Ústavného súdu SR z 18. októbra 2007 č. k. III. ÚS 153/07, ako aj na nález z 05. apríla 2007 č. k. III. ÚS 171/06.
21. K podanému odvolaniu sa súdny exekútor a ani povinná v stanovenej lehote písomne nevyjadrili.
22. Dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), bol Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, v zmysle ustanovenia § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis.
23. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovené § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie po vecnej stránke a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne, a preto ho podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
24. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
25. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia, a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne, ako na správne a zákonné, v podrobnostiach poukazuje podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné.
26. V posudzovanom prípade je exekučným titulom Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., so sídlom Sienkiewiczova č. 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 862 882, v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom: Mgr. Miroslavou Oršulovou, pod sp. zn. IA-C/0214/2274 zo dňa 30.04.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.05.2014 a vykonateľnosť dňa 03.06.2014. Žalovaný (povinná) je zaviazaný žalobcovi (oprávnenému) zaplatiť istinu vo výške 5 194,50 eur, úrok vo výške 19 % ročne zo sumy 5 194,50 eur od 02.01.2014 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 5 194,50 eur od 02.01.2014 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 01.01.2014 vo výške 1 629,52 eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 32,15 eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 342,81 eur, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
27. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala „Rozhodcovská doložka“ uvedená v čl. 10.2.2 - Riešenie sporov - Všeobecných obchodných podmienok (VOP), ktoré boli súčasťou Zmluvy o úvere zo dňa 22.06.2010, uzatvorenej medzi Poštovou bankou, a. s. a povinnou. Na základe Zmluvy o úvere zo dňa 22.06.2010 oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 6 700 eur, ktorý sa povinná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 167,07 eur a v počte splátok 70 tak, že celková výška nákladov predstavovala 4 393,34 eur. V zmluve je uvedená RPMN 21,12 %.
28. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinnou, ktorý vznikol na základe Zmluvy o úvere zo dňa 22.06.2010, je vzťahom spotrebiteľským riadiaci sa zákonom o spotrebiteľských úveroch. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov, ako slabšej zmluvnej strany, extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci „Asturcom Telecomunicaciones SL“, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica č. 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v
rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 09. februára 2012, sp. zn. 3Cdo/122/2011).
29. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že povinná z rozhodcovského rozsudku bola v rozhodcovskom konaní pasívna a nepodala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Totižto podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6Cdo/1/2012, princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa správne vyhodnotil rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo Všeobecných obchodných podmienkach za rozpornú s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.
30. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade sa „Rozhodcovská doložka“ nachádzala v čl.10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou Zmluvy o úvere zo dňa 22.06.2010.
31. Podľa čl. 10.2.2 Banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov alebo pri vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom znení:
a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania,
b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecného súdu.
32. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
33. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
34. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
35. Pokiaľ ide o samotné znenie rozhodcovskej doložky tak, ako vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok predložených právnym predchodcom oprávneného, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jej posúdením súdom prvého stupňa a má za to, že táto nebola individuálne vyjednaná, bola súčasťou predtlačeného formulára vypracovaného poskytovateľom úveru, v danom prípade Poštovej banky, a. s., a povinná nemala reálnu možnosť túto zmeniť, ale mala možnosť iba zmluvu o úvere podpísať alebo nepodpísať.
36. Z množstva exekučných vecí odvolací súd zistil, že rozhodcovské doložky sú uvedené vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú rozsiahle a predtlačené malým písmom, takže spotrebiteľ, ani nie je reálne schopný sa s týmito riadne oboznámiť a odvolací súd v ani jednej z
prejednávaných vecí nezistil, že by spotrebiteľ uplatnil nejakú výhradu k zmluve alebo obchodným podmienkam.
37. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky, teda reálne dochádza k narušeniu Smernicou Rady č. 93/13/EHS sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to, či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou.
38. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 Prílohy Smernice Rady č. 93/13 EHS z 05. 04. 1993 a v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
39. V tejto súvislosti nie je podstatný ani doslovný preklad neprijateľnej podmienky uvedenej v písm. q) bodu 1 Prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS, ale skutočnosť, že rozhodcovská doložka spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
40. Navyše, citovaná smernica v čl. 8 umožnila členským štátom prijať alebo si ponechať prísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.
41. Teda, ak je aj neprijateľná podmienka obsiahnutá v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) OZ upravená prísnejšie, ako v samotnej smernici za účelom dosiahnutia maximálnej ochrany spotrebiteľa, takéto znenie nie je v rozpore s účelom a obsahom tejto smernice.
42. K námietke oprávneného, že zákonná úprava dáva bankám povinnosť spotrebiteľovi ponúknuť riešenie sporov rozhodcovským súdom odvolací súd uvádza, že ide o poučovaciu povinnosť, ale nie povinnosť takýto spôsob rozhodovania sporov spotrebiteľom vnútiť.
43. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením oprávneného, že z právnej úpravy nevyplýva, že spotrebiteľské spory nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, ale pri dohode o takomto spôsobe riešenia sporov má byť spotrebiteľ, ktorý nie je podnikateľom a nepozná právnu úpravu takéhoto konania, ako ani vnútorné predpisy rozhodcovských súdov, podrobne oboznámený s takýmto konaním, aby mal možnosť si vybrať, či spor s právnym predchodcom oprávneného, ako dodávateľom, bude riešiť v rozhodcovskom konaní alebo v konaní pred všeobecným súdom.
44. Dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom je preto potrebné považovať za konanie, v ktorom poskytovateľ úveru, ktorý má k dispozícii odborný aparát, zneužil svoje „silnejšie“ postavenie a spotrebiteľovi ako „slabšej“ strane vnútil pre neho nevýhodné podmienky. Ide teda o konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, dôsledkom čoho je podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, ako aj podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútna neplatnosť rozhodcovskej doložky uvedenej vo všeobecných obchodných podmienkach.
45. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, nakoľko znenie rozhodcovskej zmluvy bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka, a ako taká, bola už od počiatku v celom rozsahu neplatnou podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.
46. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
47. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnej žiadne trovy konania nevznikli.
48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).