Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_50Ek-1269-2019.pdf
PDF · 78.21 KB
Case nature
Subarea
50Ek/1269/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: T. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, XXX 37 Lehnice, proti povinnému: P., spol. s r. o. so sídlom D. XX, XXX XX Bratislava, IČO: 31 324 967, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s. r. o. so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 50 491 300, o vymoženie pohľadávky vo výške 3.934,13 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Drahomír Kriváň, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. 211EX 238/19, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 50Ek/1269/2019 zo dňa 29. októbra 2019, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 50Ek/1269/2019 zo dňa 29. októbra 2019 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 24.07.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 3.934,13 eur s príslušenstvom na základe vykonateľných exekučných titulov - rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/53/2003-409 zo dňa 17.04.2018 a uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9D/68/2018 zo dňa 04.12.2018. Dňa 26.08.2019 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora. . 2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 50Ek/1269/2019 zo dňa 29.10.2019 zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 1.4.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 61k ods. 1-2, § 61l ods. 1-3 Exekučného poriadku a vecne tým, že povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že voči exekučnému titulu podal v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že predvolanie na pojednávanie elektronickou cestou nebolo povinnému doručené, no súd napriek tomu pokračoval v konaní, o ktorom povinný nemal vedomosť a vydal rozsudok pre zmeškanie žalovaného, pričom o odvolaní nebolo doteraz rozhodnuté, čím exekučný titul nenadobudol vykonateľnosť. Povinný ďalej tvrdil, že sudca súdu prvej inštancie, ktorý exekučný titul vydal, je na podnet povinného disciplinárne stíhaný za postup v konaní pri vydávaní exekučného titulu a súčasne namietal, že mu nebolo doručené dedičské rozhodnutie vydané Okresným súdom Dunajská Streda sp. zn. 9D/68/2018 zo dňa 04.12.2018. Súd v napádanom rozhodnutí konajúc vyšším súdnym úradníkom dospel k záveru, že nemá pochybnosť o právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, keďže je opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Právne účinky straty vlastnosti vykonateľnosti by malo len právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým došlo k zrušeniu exekučného titulu, povinný však takéto rozhodnutie súdu nedoručil. Skutočnosť, že povinný podal návrh na disciplinárne stíhanie sudcu, ktorý rozhodoval v základnom konaní je bez právneho významu a nezakladá skutočnosť, ktorá by mala za následok zrušenie exekučného titulu. Dodal, že uznesením Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn.9D/68/2018 došlo k vyporiadaniu dedičstva po poručiteľovi, ktorý v základnom konaní vystupoval ako žalobca, v zmysle dedičského
rozhodnutia predmetnú pohľadávku nadobudol smrťou poručiteľa oprávnený a to bez rozdielu, či sa o tejto skutočnosti povinný dozvedel alebo nie.
3. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonom stanovenej lehote dňa 13.11.2019 sťažnosť, ktorou žiadal, aby súd napádané uznesenie zrušil alebo zmenil tak, že exekúciu v celom rozsahu zastaví. Sťažnosť odôvodnil tým, že napádané rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, je nepresvedčivé, nepreskúmateľné, v dôsledku čoho konaním exekučného súdu došlo k zásahu do práva povinného na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a tiež článku 6 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa názoru povinného súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, konanie má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože exekúcia sa vedie na základe nevykonateľného exekučného titulu, keďže voči exekučnému titulu podal v zákonnej lehote opravný prostriedok, čím nastali okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku, a teda nie je možné oprávnenému priznať akékoľvek nároky na plnenie z nej vyplývajúce, pretože by to spôsobilo vznik bezdôvodného obohatenia na strane oprávneného. Ďalej tvrdil, že toto exekučné konanie nemalo byť ani začaté, čo má za následok nezákonnosť exekučného konania.
4. Oprávnený sa k sťažnosti povinného vyjadril tak, že navrhuje sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že povinný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom dôvodov na zastavenie exekúcie. Na pojednávaní konanom dňa 13.4.2018 predseda senátu uviedol, že sa žalovaný neodstavil, doručenie predvolania mal vykázané fikciou doručenia dňa 15.3.2018, pričom o odročenie pojednávania nepožiadal. Iba ak by súd nevyhovel odročeniu pojednávania, tak vtedy by sa jednalo o porušenie ústavného práva žalovaného na to, aby bola vec prejednaná v jeho prítomnosti.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13. Súd po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za správne a námietky voči nemu zo strany povinného uvedené v sťažnosti tak logicky za nedôvodné. Povinný tvrdil, že napádané rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z neúplného zistenia skutkového a právneho stavu. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením
dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil inú právnu normu, než ktorú mal použiť, alebo ak použil síce správnu právnu normu, ale ju nesprávne vyložil. V danom prípade však súd konajúc vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd na úvod podotýka, že aj keby uznesenie vyššieho súdneho úradníka, čo sa týka odôvodnenia, trpelo vadami, nie je jeho úlohou do detailov podrobiť revízii napadnuté uznesenie so zámerom vylepšiť jeho odôvodnenie, prípadne zostaviť zoznam možných pochybení súdu, ak tieto nemajú takú relevanciu, ktorá by mohla spochybniť ústavnú konformitu záverov napadnutého rozhodnutia s ústavou (IV. ÚS 270/09, IV. ÚS 27/2010, III. ÚS 165/2012). Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinného prezentovaný v sťažnosti a na zvýraznenie jeho správnosti, sa súd nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) vyporiadaval s najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti.
14. Povinný postavil svoju sťažnosť smerujúcu k zastaveniu exekúcie na tvrdení, že voči exekučnému titulu podal v zákonnej lehote opravný prostriedok, následkom čoho nemohol exekučný titul nadobudnúť vykonateľnosť. Sťažnostný súd dopytom na Krajský súd v Bratislave zistil, že medzi účastníkmi bolo o nároku žalobcu (v exekučnom konaní oprávneného) vo veci samej rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/53/2003-409 zo dňa 17.4.2018 (exekučný titul). Rozsudok bol žalovanému doručovaný do elektronickej schránky, pričom správa bola doručená dňa 8.6.2018 o 00:54 hod. Strany sporového konania nepodali voči uvedenému rozsudku odvolanie a preto Okresný súd Bratislava II vyznačil na doložke právoplatnosť dňa 26.6.2018 a vykonateľnosť dňa 29.6.2018. Žalovaný podal dňa 27.8.2018 na Okresný súd Bratislava II návrh na neúčinnosť doručovania rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/53/2003-409 zo dňa 17.4.2018. O návrhu žalovaného rozhodol súd prvej inštancie uznesením č.k. 25Cb/53/2003-436 zo dňa 25.9.2018. Voči uvedenému uzneseniu zo dňa 25.9.2018 podal žalovaný odvolanie a spis bol postúpený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní, pričom do dnešného dňa nebolo o uvedenom odvolaní rozhodnuté. Sudca k tomuto uvádza, že podanie odvolania voči rozhodnutiu, ktorým bol zamietnutý návrh na neúčinnosť doručovania rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/53/2003-409 zo dňa 17.4.2018 nemá vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu, nemá suspenzívny účinok a teda nezakladá ex offo odklad vykonateľnosti exekučného titulu. Povinný síce tvrdil, že voči exekučnému titulu podal opravný prostriedok, avšak na toto svoje tvrdenie nepredložil súdu žiaden dôkaz, pričom dopytom na Okresný súd Bratislava II bolo zistené, že voči exekučnému titulu odvolanie podané nebolo, a preto ani v napádanom rozhodnutí nemohlo dôjsť k inej vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci tak, ako tvrdil povinný. Sudca ďalej konštatuje, že vyšší súdny úradník správne vyhodnotil, že v tomto exekučnom konaní je podkladom pre vykonanie exekúcie právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý nebol zrušený. Sťažnostný súd dopĺňa, že ani doložka právoplatnosti a vykonateľnosti na exekučnom titule nebola zrušená, pričom povinný nepreukázal svoje tvrdenia o nezákonnosti začatia exekučného konania, ani to, že by sa táto exekúcia viedla na základe nevykonateľného exekučného titulu, ani to, že by nastali okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku. Súčasne vyšší súdny úradník správne vyhodnotil, že skutočnosť, že povinný podal návrh na disciplinárne stíhanie sudcu prvoinštančného konania je bez právneho významu a nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie. Napokon správne konštatoval, že uznesením Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 9D/68/2018 bola preukázaná aktívna vecná legitimácia oprávneného na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, pričom uvedené uznesenie nebolo zo zákona potrebné doručovať povinnému. S poukazom na uvedené sudca nezistil povinným tvrdený zásah do jeho práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a tiež článku 6 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd má za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný nepreukázal dôvody na zastavenie exekúcie. S poukazom na uvedené má súd za to, že neboli zistené žiadne skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom súd nezistil ani žiadny iný dôvod na zastavenie exekúcie a preto sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 50Ek/1269/2019 zo dňa 29.10.2019 ako nedôvodnú zamietol.
15. O trovách sťažnostného konania súd nerozhodoval, keďže tieto neboli oprávneným uplatnené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.