Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16C-34-2020.pdf
PDF · 139.22 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/34/2020
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v spore žalobkyne : Q. I., K.. XX.XX.XXXX, O. T.. X.. Z. XXX/XX, W. K. B. , proti žalovanému : X. I., K.. XX.XX.XXXX, O. T.. X.. Z. XXX/XX, W. K. B., toho času : O. X, W. K. B. , o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia , takto
rozhodol:
I. Nariaďuje sa toto neodkladné opatrenie :
II. Zakazuje sa žalovanému vstupovať do bytu č. X, nachádzajúcemu sa v bytovom dome, súp.č. XXX, vchod: X, stojacom na parcele č. XXXX/X, na U. X..Z. XXX/XX, W. K.Á. B. v katastrálnom území W. K. B., Q. W. K. B. ,podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálny odbor.
III. Žalobkyňa je p o v i n n á v lehote do 40 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu vo veci samej, v ktorej ako žalobkyňa bude uvedená : Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. X.. Z. XXX/XX, W. K. B., ako žalovaný : X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. X.. Z. XXX/XX, W. K. B., a predmetom ktorej rozhodovanie o vylúčení žalovaného z užívania bytu č. X, nachádzajúceho sa v bytovom dome, súp.č. XXX, vchod: X, stojaceho na parcele č. XXXX/X, na adrese X..Z. XXX/XX, W. K.Á. B. v katastrálnom území W. K. B., Q. W. K. B. ,podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálny odbor.
IV. Návrh žalobkyne zo dňa 02.06.2020 o nariadenie neodkladného opatrenia sa v prevyšujúcej časti zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom zo dňa 02.06.2020, doručeným tunajšiemu súdu toho istého dňa domáhala, aby súd vykázal žalovaného na viac ako 10 dní zo spoločného obydlia, nakoľko v alkoholickom opojení je agresívny, nevyspytateľný, až nebezpečný, ďalej žiadala o ústavnú protialkoholickú liečbu na Prednej Hore, nakoľko ohrozuje jej život a život dcéry, ďalej žiadala o komplexnú psychiatrickú liečbu pre poruchy psychiky a správania z nadužívania alkoholu, navrhla , aby mal žalovaný zákaz jazdenia na bicykli, nakoľko v opilosti ohrozuje svoj život a život iných na cestnej premávke, ďalej aby si žalovaný do dvora nevodil neznáme osoby, s ktorými pije alkohol, aj keď vo svojej záhrade, ale vyvoláva to nedôveru a narušenie susedských vzťahov, ďalej žiadala, aby X. Y., bytom O. X, W. K. B. sa mohol priblížiť len k bránke domu, nakoľko práve on je spúšťač ich konfliktov a vystupňovania sa alkoholizmu u žalovaného a zároveň žiadala, aby do termínu ústavnej protialkoholickej liečby žalovaný dodržiaval vzdialenosť.
2. Tento svoj návrh odôvodnila tým, že o vydanie tohto neodkladného opatrenia žiada kvôli agresivite a alkoholizmu jej manžela - žalovaného, s ktorým býva v spoločnej domácnosti. Nadužívanie alkoholu sa u žalovaného prejavuje v zmene psychicky a správania a v sociopatii- obmedzovania pri návšteve príbuzných, kostola, ohovárania rodiny a detí, vulgarizmoch a nadávkach. V dôsledku užívania alkoholu sa zhoršuje a stupňuje agresívny prejav aj bez podnetu, nevyspytateľné konanie. V apríli 2019 žalovaný
vytrhol internet- odpojil internetové pripojenie práve vtedy, keď ho dcéra najviac potrebovala, mala krst knihy a potrebovala riešiť organizačné veci. Žalovaný nemá záujem o potreby spolužitia s vlastnou rodinou. Vnucuje svoje názory a postoje, nerešpektuje názory iných. Vyvoláva hádky a konflikty nielen v kruhu blízkych, ale má konflikty aj so susedmi. Keď pracoval, mal konflikty aj na pracovisku s kolegami. Má kamarátov, s ktorými spolu pije alkohol, aj niekoľkokrát do týždňa, aj cez víkendy. Po návrate domov je jeho správanie agresívne. Dňa 19.10.2019 o 0:15 hod. nečakane napadol a fyzicky mlátil dospelú dcéru. Konal impulzívne, bez kontroly, s cieľom pomstiť sa. Dňa 29.10.2019 o 21:30 hod sa žalobkyňa vrátila zo stretnutia so spolužiakmi po 50-tich rokoch na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v J... Žalovaný ju kontroloval z cudzieho telefónu. Prišiel domov opitý o 22:00 hod a vyhrážal sa. Hneď na ďalší deň ráno bez opýtania rozložil nábytok podľa seba a oddelil manželskú posteľ do dvoch izieb. Konal impulzívne, agresívne. Od toho dňa s manželkou nekomunikuje a odmietol sa spoločne s ňou stravovať. Vyhľadáva spoločnosť iných, ktorí s ním spoločne pijú a trávia voľný čas. Od 12.02.2020 sa stupňuje navštevovanie a stretávanie sa s jeho bývalým kolegom- vdovcom X. Y. a pokračuje čoraz častejšie v pití s ním. Aj napriek upovedomeniu p. X. Y. o agresivite a neprimeranom správaní sa žalovaného s hrubými nadávkami a vyhrážkami po návrate od neho, nerešpektoval prosbu žalobkyne, aby s ním nepil alkohol, naopak, ešte keď príde domov, tak sa ho treba viacej báť. Dňa 08.05.2020 sa vrátil opitý okolo 22:00 hod. večer a do 0:30 hod. kričal, nadával, búchal dverami, púšťal veľmi nahlas hudbu, s ktorou rušil susedov. Jeho agresívne prejavy sa vystupňovali 29.05.2020, kedy v opitom stave bol ešte viac vulgárnejší a fyzicky ohrozoval, dvíhal ruky, že až sošky padali z políc na zem, kopal do dverí, búchal na sklo na dverách bez akéhokoľvek podnetu. Hľadal svoje kľúče od bytu a od garáže a keďže ich nevedel nájsť, začal ohrozovať žalobkyňu a dcéru. Na základe privolanej polície bolo vydané „Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia“ Okresným riaditeľstvom PZ v Spišskej Novej Vsi. Aj napriek vykázaniu sa v ten istý deň snažil vojsť do spoločného obydlia. V daný moment mal aj konflikt so susedom v spoločných priestoroch. Užíva urologické lieky na prostatu, ktorých kontraindikáciou je užívanie alkoholu, čím ešte viac ohrozuje svoje zdravie. Po alkoholickom opojení sa na druhý deň nepamätá na tieto okolnosti celkom pravdivo. Toto okno môže byť spôsobené aj následkom úrazu - pád z bicykla v opilom stave dňa 26.06.2016. Išlo o vážny úraz hlavy, viaceré zlomeniny lebky a tvárových kostí, so stratou časti dolnej pery, následkom čoho musel podstúpiť aj 2x plastickú operáciu dolnej pery.
3. Žalobkyňa k svojmu návrhu pripojila Úradný záznam OO PZ zo dňa 29.05.2020, prípis V.. P.H. I., V. zo dňa 02.06.2020 označený ako „ Doplňajúce informácie a skutočnosti“, prípis OO PZ č. XXXXXX zo dňa 29.05.2020 označený ako „ Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia“ a kópiu kalendára za obdobie 02.03.2020 až 31.05.2020.
4. Súd si zároveň z verejne prístupného registra www.katasterportal.sk <http://www.katasterportal.sk> zabezpečil list vlastníctva č. XXX vedený pre k.ú. Spišská Nová Ves.
5. Podľa Listu vlastníctva č. XXX vedeného pre k.ú. Spišská Nová Ves sú strany sporu bezpodielovými spoluvlastníkmi v rozsahu 1/1 k celku nehnuteľnosti - bytu č. X na X. p. vchod č. XX v bytovom dome súpisné číslo XXX stojacom na parcele č. XXXX/X ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach k uvedenému bytovému domu o veľkosti 1/5.
6. Z Potvrdenia o vykázaní zo spoločného bytu č. XXXXXX vystaveného Okresným riaditeľstvom PZ V Spišskej Novej Vsi , Odbor poriadkovej polície , Obvodné oddelenie PZ Spišská Nová Ves zo dňa 29.05.2020 mal súd osvedčené, že dňa 29.05.2020 o 18:20 hod bol podľa § 27a ods. 1 zákona NR SR č. 171/1993Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov vykázaný žalovaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby, ktorou však bola P. I., nar. XX.XX.XXXX - dcéra žalovaného za adresy : T.. X.. Z. XXX/XX, W. K. B. za prítomnosti nezúčastnenej osoby - pána X. Z. , a to na dobu 10 dní. Menovaný žalovaný podľa uvedeného záznamu neposkytol na seba žiadne telefónne číslo. Žalovaný si uvedené potvrdenie o vykázaní z obydlia neprevzal , čo mal na uvedenom zázname osvedčiť svojim podpisom uvedeného dňa o 19,30 hod.
7. Z úradného záznamu OO PZ SNV zo dňa 29.05.2020 vyplynulo, že v čase o 17:50 hod. bola hliadka „ Stánok 561“ vyslaná preveriť oznámenie na adrese žalobkyne, kde malo dochádzať k sporom medzi dcérou a otcom- žalovaným. Po príchode hliadky sa s ňou skontaktovala oznamovateľka - P. I.- dcéra žalovaného ktorá sa v tom čase nachádzala na balkóne bytu, ktorý sa nachádzal na prízemí bytového domu na ulici X.. Z. Č.. XX, W. K. B., a hliadke uviedla, že je zamknutá vo svojej izbe, nakoľko voči nej je agresívny otec- žalovaný. Hliadka po príchode k dverám bytu zazvonila a následne dvere
jej otvorila žalobkyňa - matka oznamovateľky, ktorá hliadku pustila do predmetného bytu a hliadke uviedla, že jej manžel- žalovaný je pod vplyvom alkoholu a je voči nej ako aj voči dcére agresívny a vulgárny. Opakovane ich vyhadzuje z bytu, v ich blízkosti rozhadzuje rukami a kope a búcha do zariadenia bytu a dverí. Tiež sa im vyhrážal, že uvidia ak neodídu. Hliadka následne vyťažila dcéru, ktorá uviedla, že žalovaný- otec je voči nej agresívny a ponižuje ju. Tiež, že v minulosti ju fyzicky napadol. Obe osoby hliadke uviedli, že majú strach o svoje zdravie, nakoľko sa nejedná o prvý prípad takéhoto konania zo strany žalovaného. Hliadka následne vyťažila žalovaného, ktorý sa ku skutku priznal, svoj skutok oľutoval, ale tiež uviedol, že si neželá prítomnosť dcéry v predmetnom byte a chce, aby odišla, nakoľko nikde nepracuje. Podľa uvedeného záznamu bol žalovaný zjavne pod vplyvom alkoholu. Hliadka mu udelila blokovú pokutu vo výške 33,- eur nezaplatenú na mieste, nakoľko pri sebe nemal finančnú hotovosť. Tiež využila svoje oprávnenie v zmysle § 27 a zákona č. 171/1993 a osobu vykázala zo spoločného obydlia. Vyzvala žalovaného, aby si vzal osobné veci z bytu, čo tento aj urobil a z predmetného bytu odišiel za prítomnosti hliadky. Voči menovanému neboli použité donucovacie prostriedky.
8. Z prípisu V.. P. I., V. zo dňa 02.06.2020 označeného ako „ Doplňajúce informácie a skutočnosti“ vyplynulo, že od augusta 2019 sa u žalovaného výrazne zhoršuje alkoholická anamnéza a od októbra 2019 aj jeho agresivita a sociopatia. Keď má vypité tak po návrate domov, niekedy zaspí, ale niekedy je jeho prejav agresívny a útočí fyzicky (búcha na dvere, kope, hádže predmety, trhá čo príde do rúk) alebo verbálne (vulgarizmy, nadávky aj 3 hodiny kontinuálne a vo večerných hodinách). V nadávkach vyslovuje nenávisť, zatpknutosť, nevysporiadané veci zo svojho detstva a zo vzťahu k svojej pôvodnej rodine. Útočí najviac na žalobkyňu a na ňu samotnú ako jeho dcéru, nakoľko bývajú s ním. Jeho sociapatické správanie sa prejavuje: v žiarlivosti, v očakávaniach že bude každý žiť podľa jeho predstáv. Neakceptuje názory iných a je pomerne často konfliktní, priveľa kritizuje iných. Jeho správanie začalo byť nevyspytateľné od októbra 2019, kedy túto dcéru fyzicky napadol, pretože sa mu nepáčilo, že svieti v izbe o 0:15 hod po polnoci. Fyzicky jej začal udierať do tváre päsťami akoby bol v boxerskom ringu. Na druhy deň to ona nahlásila na políciu. Po ťažkom úraze tvárovej časti lebky, ktorý žalovaný utrpel ešte dňa 26.6.2016 a to v dôsledku opitosti, z ktorého sa následne zotavil, sa u menovaného po dvoch rokoch spustil postraumatický stres, ktorý výrazne zmenil jeho správanie. Nastali časté zmeny nálad, aj v priebehu jednej minúty sa mení prejav z pokojného do agresívneho naladenia bez vedľajšieho podnetu, ďalej je prítomná výrazne slovná agresivita, sudepresívna nálada. Protialkoholickú ambulantnú a ústavnú liečbu žalovaný doposiaľ nikdy neabsolvoval a odbornú pomoc nevyhľadal. Od februára 2020 začal žalovaný viac unikať k svojmu bývalému kamarátovi a vdovcovi, s ktorým sa nekontaktoval cca 15 rokov. Časté pitky (aj 3-4 x do týždňa) po návrate domov od tohto "priateľa" ho začali podporovať v agresívnom prejave, ktorým ohrozuje čoraz viac svoje zdravie ako aj žalobkyne . Svoje pitky s týmto kamarátom si značí do kalendára, ktoré sú označené skratkou „ J.R.“. Dňa 29.5.2020 v dôsledku opitosti sa jeho impulzivita a agresia stupňuje, a jeho správanie je ešte viac nekontrolované po návrate domov od spomínaného kamaráta. Po privolaní polície bol vykázaný na 10 dní zo spoločného obydlia. Menovaná dcéra podľa tohto jej písomného vyjadrenia má trvalé bydlisko v O., ale pôsobí aj v zahraničí a od októbra 2018 býva s rodičmi ( t.j. žalobkyňou a žalovaným) ,čo jej žalovaný ( otec) vyčíta aj napriek tomu, že žalobkyňa (mama) s tým súhlasí.
9. Podľa § 324 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „CSP“), neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
12. Podľa § 325 ods. 3 CSP, za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.
13. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
15. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
16. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
17. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
18. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
19. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
20. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
21. Podľa § 332 ods. 2 CSP, neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
22. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
23. Podľa § 336 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
24. Podľa § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
25. Podľa článku 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky , osobná sloboda sa zaručuje.
26. Podľa článku 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky , nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.
27. Podľa článku 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky , Zákon ustanoví, v ktorých prípadoch možno prevziať osobu do ústavnej zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu. Takéto opatrenie sa musí do 24 hodín oznámiť súdu, ktorý o tomto umiestnení rozhodne do piatich dní.
28. Podľa článku 23 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje.
29. Podľa článku 23 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý, kto sa oprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky, má právo toto územie slobodne opustiť.
30. Podľa článku 23 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, slobody podľa odsekov 1 a 2 môžu byť obmedzené zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody.
31. Podľa článku 40 Ústavy Slovenskej republiky , každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.
32. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. Podľa § 254 ods. 1 CMP, návrh na začatie konania môže podať umiestnený.
34. Podľa § 254 ods. 2 CMP, súd začne konanie bez návrhu na základe oznámenia zdravotníckeho zariadenia podľa § 253, ak sa konanie nezačalo už skôr na návrh.
35. Podľa § 253 ods. 1 CMP, Zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov uvedených v osobitnom predpise (ďalej len „umiestnený“), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu.
36. Podľa § 253 ods. 2 CMP, Ak je umiestnený, ktorý bol prijatý do zdravotníckeho zariadenia s informovaným súhlasom, obmedzený vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom, je toto zdravotnícke zariadenie povinné urobiť oznámenie podľa odseku 1 do 24 hodín od takého obmedzenia.
37. V prejednávanom spore bol podaný návrh , ktorý po posúdení jeho obsahu súdom v zmysle § 124 ods. 1 CSP zodpovedá návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez podania žaloby vo veci samej.
38. V tejto súvislosti súd uvádza, že súd musí vždy individuálne vyhodnotiť, či nedostatok návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bráni pokračovaniu v konaní alebo nie. Ak opis rozhodujúcich skutočností , ktorý je zo strany navrhovateľa v návrhu síce daný , avšak nie je dostatočný na to, aby súd neodkladné opatrenie nariadil , má to nevyhnutne za následok zamietnutie návrhu . Pokračovaniu v konaní nebráni ani úplná absencia opisu skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, rovnako ako absencia označenia dôkazov alebo listín, ktoré má navrhovateľ pripojiť v zmysle § 326 ods. 2 CSP. Tieto vady návrhu sú dôvodom na jeho zamietnutie . Aplikuje sa pritom striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh. (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 1110).
39. Z obsahu vyššie uvedeného návrhu žalobkyne vyplynulo, že táto v rámci požadovaného nariadenia neodkladného opatrenia sa domáha , aby sa týmto opatrením :
· „vykázal“ žalovaného na viac ako 10 dní zo spoločného obydlia, · aby súd žalovanému nariadil ústavnú protialkoholickú liečbu na Prednej Hore, · aby súd žalovanému nariadil komplexnú psychiatrickú liečbu pre poruchy psychiky a správania z nadužívania alkoholu, · aby súd žalovanému zakázal jazdenie na bicykli, nakoľko v opilosti ohrozuje svoj život a život iných na cestnej premávke, · aby súd uložil žalovanému povinnosť si nevodiť „do dvora“ neznáme osoby, s ktorými pije alkohol, · aby súd obmedzil „ X. Y., bytom O. X, W. K. B.“, tak , že tento „ sa mohol priblížiť len k bránke domu..“ · a aby „do termínu ústavnej protialkoholickej liečby žalovaný dodržiaval vzdialenosť“ .
40. Z obsahu takto formulovaného petitu je zrejmé, že v minimálne prvom bode je uvedený petity určitý a zrozumiteľný, nakoľko sa ním žalobkyňa domáha de facto dočasnému zamedzeniu vstupu žalovaného do ich spoločného obydlia, ktoré z obsahu podania a tiež priložených listinných dokladov je viazané na adresu : T.. X.. Z. XXX/XX, W. K. B. .
41. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že podľa platnej právnej úpravy môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to , ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia pritom zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu , že exekúcia bude ohrozená.
42. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností , ktoré podľa navrhovateľa ( v tomto prípade rozumej žalobkyne ) odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu , že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia , ktoré má povahu osvedčovania. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a násl. CSP.
43. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či
a./ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami b./ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie ( princíp opodstatnenosti)., c./ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu , ktorej sa navrhovateľ domáha ( princíp efektívnosti) , d./ navrhovaným neodkladným opatrením , pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebudú vytvorený nenávratný stav, e./ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzujú povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah ( princíp proporcionality) , f./ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( § 324 ods. 3 CSP). (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 1092).
44. Všetky vyššie uvádzané zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcami osvedčenému porušeniu ich práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný.
45. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).
46. V danom spore je existencia právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným osvedčená. Z dokladov predložených žalobkyňou je zrejmé, že medzi ňou a žalovaným je založený rodinnoprávny vzťah, ako aj to že donedávna zdieľali spoločnú domácnosť na adrese , z ktorej bol žalovaný policajným orgánom vykázaný.
47. Žalobkyňou nastolená požiadavka , aby súd v zmysle prvej časti petitu vykázal žalovaného z ich spoločného obydlia spadá pod úpravu § 325 ods. 2 písm. e./ CSP., teda sa menovaná domáha , aby súd zamedzil dočasný vstupu žalovanému do ich spoločného obydlia.
48. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia podľa uvedeného ustanovenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia voči osobe, ktorá býva v uvedenom byte , resp. dome. Takouto osobou by mala byť predovšetkým osoba navrhovateľa, avšak podľa názoru súdu to nie nevyhnutne. Zákon totiž hovorí o osobe, ktorá v byte býva, a nie o osobe, ktorá návrh podáva, je však zrejmé, že takáto osoba podávajúca návrh musí uvedený byt taktiež obývať. Dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa. Súčasne je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť , že navrhovateľova osobná integrita , resp. osobná integrita ohrozovanej osoby vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Pôjde predovšetkým o lekárske správy, trestné oznámenia , čestné vyhlásenia tretej osoby ( v pozícii svedka incidentu) a pod. (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 1097).
49. Tiež je potrebné uviesť, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je irelevantné , či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému bytu alebo domu. Prípadné obmedzenie výkonu vlastníckeho práva má v tomto prípade legitímny účel , ktorý je do značnej miery zdôvodnený verejným záujmom. Samotné obmedzenie je len dočasné , čo vyplýva priamo zo znenia právnej normy. Okruh aktívne legitimovaných osôb nie je ohraničený kategóriou blízkych osôb ( § 116 Občianskeho zákonníka). . (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 1097).
50. Po oboznámení sa s obsahom predloženého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj s obsahom predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáha dočasného zamedzenia vstupu žalovanému do ich spoločného obydlia je dôvodný a že žalobkyňa osvedčila potrebu jeho nariadenia.
51. Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná , čo zahŕňa aj prvok , že ide o akútny a jednorázový stav. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené , ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozšírenie škody alebo inej ujmy , dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov , prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 1093).
52. Z Potvrdenia o vykázaní zo spoločného bytu č. XXXXXX bolo osvedčené že dňa 29.05.2020 o 18:20 hod bol žalovaný podľa § 27a ods. 1 zákona NR SR č. 171/1993Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby, ktorou bola jeho spoločná dcéra so žalobkyňou, a síce P. I., nar. XX.XX.XXXX - dcéra žalovaného. Ako adresa spoločného obydlia je uvedená adresa : T.. X.. Z. XXX/XX, W. K. B.
53. Takýto postup podľa cit. § 27a vyššie uvedeného zákona je namieste, ak u vykazovanej osoby možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok
na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky. Pokiaľ teda policajný orgán k takémuto kroku pristúpil, je zrejmé že mal minimálne osvedčené tieto vyššie popísané skutočnosti, ktoré z hľadiska rozhodovania o vylúčení uvedenej osoby sú relevantné aj pre rozhodovanie o nariadení neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm.e./ CSP.
54. I keď ohrozenou osobou v danom prípade nebola podľa vyššie uvedeného Potvrdenia o vykázaní priamo samotná žalobkyňa , tak ako už súd vyššie uviedol, neznamená to, že by neboli naplnené predpoklady pre uplatnenie postupu podľa § 325 ods. 2 písm.e./ CSP, keďže tento výslovne nehovorí o tom, že sa v tomto ustanovení popísaného správania má žalovaný dopustiť len výlučne k žalobkyni , ale postačí , že sa takéhoto správania dopustí voči osobe, ktorá v predmetnom byte , z ktorého je vykazovaný, žije, čo v prípade ohrozenej osoby - dcéry strán sporu bolo preukázané.
55. Navyše aj z ďalšieho listinného dôkazu - úradného záznamu OO PZ SNV zo dňa 29.05.2020 vyplynulo, že sa žalovaný agresívnych prejavov minimálne vo verbálnej rovine dopúšťal aj k samotnej žalobkyni, keďže podľa policajnou hliadkou zaznamenaných tvrdení žalobkyne aj ju rovnako ako aj dcéru ( t.j. vyššie uvedenú tzv. „ ohrozenú osobu“) opakovane vyhadzoval z bytu, pod vplyvom alkoholu bol voči nej ako aj voči dcére agresívny a vulgárny, mal sa im vyhrážať , že uvidia ak neodídu, resp. mal kopať a búchať do zariadenia bytu a dverí, pričom samotný žalovaný podľa tohto záznamu sa k tomuto skutku priznal.
56. Právo na ochranu života a zdravia, ktoré je ohrozované druhou stranou, má absolútnu povahu a je silnejšie ako akékoľvek iné právo . V danom prípade je z dosiaľ predložených dôkazov osvedčené , že sa žalovaný dopúšťa voči žalobkyni , ako aj dcére, ktorá s ňou žije v domácnosti , agresívnych prejavov , ktoré obe tieto osoby ohrozujú, takže je naplnený princíp opodstatnenosti pre nariadenie uvedeného opatrenia a zároveň uloženým neodkladným opatrením bude naplnený aj princíp efektívnosti, pretože v dôsledku dočasného zamedzenia vstupu žalovaného do obydlia nebude tento ďalej môcť v takýchto zásahoch pokračovať.
57. Zároveň súd v súlade s § 336 ods. 1 a ods. 2 CSP žalobkyni v súvislosti s touto časťou neodkladného opatrenia uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej aj s príslušným označením strán sporu a predmetu sporu , o ktorom sa má vo veci samej rozhodnúť. V prípade ak tak žalobkyňa neučiní, v súlade s § 336 ods. 3 CSP súd uvedené neodkladné opatrenie zruší.
58. Uložením uvedenej povinnosti žalobkyni podať v súdom určenej lehote žalobu o vylúčení žalovaného z užívania nehnuteľnosti súd tak zabezpečil, že toto neodkladné opatrenie má len dočasný charakter a zároveň že neobmedzuje žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah ( je teda dodržaný aj princíp proporcionality).
59. Pokiaľ ide o časť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia , ktorým sa žalobkyňa dožaduje uložiť žalovanému ústavnú protialkoholickú liečbu na Prednej Hore, ako aj komplexnú psychiatrickú liečbu pre poruchy psychiky a správania z nadužívania alkoholu, v tejto časti súd návrh žalobkyne zamietol.
60. V súvislosti s tým súd uvádza, že právnym základom vzťahu medicíny a práva sú ústavné práva priznané článkom 17 ods. 6 a článkom 40 Ústavy Slovenskej republiky. Článok 40 nie je nadradený čl. 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky. Z toho dôvodu od neho nemožno odvíjať záver o potrebe chrániť zdravie chorého aj proti jeho vôli. Človek má právo byť zdravý, nie povinnosť byť zdravý. Obmedzenia, ktoré sa ukladajú v prípade niektorých, napr. infekčných ochorení, sa vykonávajú aj v záujme ochrany spoločnosti, a nie výlučne v záujme ochrany zdravia chorého. K opatreniam na ochranu spoločnosti patrí aj obmedzenie osobnej slobody osoby prejavujúcej znaky duševnej poruchy alebo duševnej choroby. K obmedzeniu osobnej slobody takých osôb dochádza aj v záujme ochrany ich zdravia, ale nie iba v záujme ochrany ich zdravia. Preto obmedzenie osobnej slobody nemôže byť samozrejmosťou vždy, keď sú na to zdravotné dôvody. Len vtedy, keď spoločenský záujem preváži nad záujmami chorého, Ústava Slovenskej republiky a v súvislosti s jej ustanoveniami zákon o starostlivosti o zdravie ľudu a Občiansky súdny poriadok ( rozumej teraz Civilný mimosporový poriadok - poznámka súdu) dovoľuje obmedziť osobnú slobodu chorého bez jeho súhlasu, či dokonca proti jeho výslovne prejavenému nesúhlasu. Účelom určenia právnych podmienok, za ktorých sa dovoľuje poskytovanie psychiatrickej starostlivosti bez súhlasu chorého nie je zmarenie liečby osôb postihnutých duševnou
poruchou alebo chorobou, ale vytvorenie právnych záruk ochrany takých osôb pred neopodstatnenou alebo nenáležitou zdravotníckou starostlivosťou. Podstatou právne dovoleného obmedzenia osobnej slobody vo forme ústavnej zdravotníckej starostlivosti bez súhlasu, je súhlasné rozhodnutie súdu. Pri ústavnej zdravotníckej starostlivosti bez súhlasu nejde o neobmedzené poskytovanie zdravotníckej starostlivosti, ani keď zdravotnícky pracovník alebo zdravotnícki pracovníci zistia medicínske dôvody pre poskytnutie ústavnej zdravotníckej starostlivosti. Súhlas chorého, ktorý sa vyžaduje pre poskytovanie zdravotníckej starostlivosti (§ 23 zák. o starostlivosti o zdravie ľudu- teraz § 6 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z.z. - poznámka súdu ) ) pri ústavnej zdravotníckej starostlivosti bez súhlasu v zásadnej otázke prijatia a držania v ústavnej zdravotníckej starostlivosti sa nahrádza rozhodnutím súdu. ( Rozsudok Ústavného súdu Slovenskej republiky sp-zn. I. ÚS 79/93 zo dňa 15.9.1993).
61. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímaný do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilný mimosporový poriadok v ustanoveniach § 252 až 271 osobitné konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení súdom (tzv. detenčné konanie).
62. Z toho teda plynie záver , že súd nemôže neodkladným opatrením rozhodnúť o tom, že na návrh žalobkyne uloží žalovanému ústavnú protialkoholickú liečbu resp. komplexnú psychiatrickú liečbu v rámci civilného sporového konania dokonca v režime skráteného konania ( ktorým rozhodovanie o neodkladnom opatrení nepochybne je) , nakoľko by mu zasiahol do jeho ústavného práva na osobnú slobodu ( čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky) a na slobodu pohybu a pobytu ( čl. 23 Ústavy Slovenskej republiky) v rozpore so zákonnom.
63. Obmedziť žalovaného v slobode jeho pohybu a to jeho držaním v zdravotníckom zariadení bez jeho informatívneho súhlasu a teda proti jeho vôli je možné len zákonným postupom podľa § 252 až 271 CMP, k čomu však nie sú splnené zákonné podmienky. Chýba tu totiž návrh žalovaného, pretože len táto osoba môže podnetovať návrhom takéto konanie, a v prípade ak by mal súd konať bez návrhu chýba tu oznámenie zdravotníckeho zariadenia , v ktorom je žalovaný prípadne umiestnený , nakoľko súd môže takéto konanie začať len na základe jeho oznámenia. Len tieto postupy sú zákonnými postupmi na ktoré poukazuje Ústava Slovenskej republiky a ktorými je možné držať príslušnú osobou proti jej vôli v zdravotníckom zariadení a tak dosiahnuť predbežné obmedzenie slobody jej pohybu a pobytu do času kým sa o jej umiestení ( držaní ) v zdravotníckom zariadení nerozhodne konečným rozsudkom.
64. Rovnako tak súd zamietol návrh žalobkyne v časti, ktorou sa domáhala, aby žalovanému zakázal jazdenie na bicykli, keďže by tým zasiahol do ústavného práva žalovaného na osobnú slobodu ( čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky) a na slobodu jeho pohybu ( čl. 23 Ústavy Slovenskej republiky) v rozpore so zákonnom. Navyše rozhodovanie o tejto otázke nespadá do prejednávania v civilnom sporovom konaní, ale takéto obmedzenie v prípade porušenia príslušných predpisov ( npr. predpisov o cestnej premávke ) je možné uložiť len v rámci priestupkového, príp. trestného konania.
65. Rovnako tak súd zamietol návrh žalobkyne v časti, ktorou sa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť si nevodiť „do dvora“ neznáme osoby, s ktorými pije alkohol, aby „do termínu ústavnej protialkoholickej liečby žalovaný dodržiaval vzdialenosť“, nakoľko v tejto časti návrh žalobkyne je neurčitý. V prípade uloženia povinnosti „ si nevodiť do dvora neznáme osoby“ nie je zrejmé, o aký vymedzený priestor a aké osoby sa jedná . Rovnako tak nie je zrejmé, akú vzdialenosť a ohľadne čoho má žalovaný dodržiavať a v súvislosti s akou ním realizovanou činnosťou. Tieto nezrovnalosti súd v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení nemá právo odstraňovať , nakoľko podľa § 327 veta za bodkočiarkou CSP ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa na takýto návrh nepoužijú.
66. Pokiaľ ide o časť návrhu žalobkyne , ktorou sa dožaduje aby súd obmedzil „ X. Y., O. O. X, W. K. B.“, tak , že tento „ sa mohol priblížiť len k bránke domu..“ Súd poznamenáva , že podľa platnej právnej úpravy Civilného sporového poriadku nemožno vylúčiť nariadenie neodkladného opatrenia voči prípadnej tretej osobe a ako také neodkladné opatrenie je prípustné (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 1094).
67. V danom prípade odhliadnuc od toho , že uvedená osoba nie je označená ďalším identifikačným znakom ( npr. jej dátumom narodenia) tak , aby prípadne nebola zamenená s inou osobou, a nie je ani zrejmé ani o aký dom sa jedná, k bránke ktorého sa má, resp. nemá priblížiť, neboli osvedčené žiadne také skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné uvedené neodkladné opatrenie vo vzťahu k nej nariaďovať.
68. Z obsahu návrhu žalobkyne , ako aj z priložených listinných dokladov totiž vôbec nevyplynulo, že by dotyčná osoba akýmkoľvek spôsobom sa k žalobkyni, resp. jej obydliu „ približovala“ , tak aby bolo potrebné tejto osobe zamedziť vo výkone činnosti , ktorú žalobkyňa označila ako „ približovanie sa“.
69. Podľa odôvodnenia návrhu žalobkyne sa žalovaný s uvedenou osobou má len stretávať a navštevovať ju. Aj v prípise V.. P. I., V. zo dňa 02.06.2020 sa hovorí o návratoch žalovaného od dotyčnej osoby , nie o tom , že by dotýčná osoba nejakým spôsobom sa pokúšala k žalobkyni „ priblížiť“. Súd preto návrh žalobkyne aj v tejto časti rovnako zamietol.
70. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak , ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
71. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
72. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
73. Súd o trov konania nerozhodol, nakoľko podľa § 262 ods. 1 CSP o týchto má byť rozhodnuté až v konečnom rozhodnutí, ktorým v prípade podania žaloby zo strany žalobkyne bode rozhodnutie vo veci samej a v prípade ,ak takúto žalobu nepodá bude ním rozhodnutie , ktorým súd nariadené neodkladné opatrenie postupom podľa § 336 ods. 3 CSP zruší.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . ( § 357 písm. a/ a § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP) V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia. Neodkladné opatrenie uvedené vo výroku I tohto uznesenia je vykonateľné jeho dňom jeho vyhotovenia ( § 332 ods. 2 CSP ).
Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.(§ 336 ods. 1 prvá veta a § 336 ods. 3 CSP).