Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-191-2020.pdf
PDF · 118.52 KB
Case nature
Subarea
5Co/191/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Táne Veščičíkovej a JUDr. Dany Popovičovej, vo veci žalobkyne Q.Y. I., K.. X.XX.XXXX, W. K. B., T.. X.. Z. XXX/XX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Buróci, s. r. o., Spišská Nová Ves, Za Šestnátskou 17, IČO: 50 663 160, proti žalovanému X. I., K.. XX.X.XXXX, W. K. B., T.. X.. Z. XXX/XX, I. Č. W.Š. K. B., O. X, zast. JUDr. Milanom Križalkovičom, advokátom, Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 11, IČO: 31 950 817, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu 16C/34/2020-24 z 3.6.2020 Okresného súdu Spišská Nová Ves
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie. Žalobkyni priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením I. nariadil neodkladné opatrenie: II. zakázal žalovanému vstupovať do bytu č. 1, nachádzajúcemu sa v bytovom dome, súp.č. 826, vchod: 1, stojacom na parc. č. 3083/2, na adrese X..Z. XXX/XX, W.Á. K. B. v katastrálnom území W. K. B., Q. W. K. B., podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálny odbor, III. žalobkyni uložil povinnosť v lehote do 40 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu vo veci samej, v ktorej ako žalobkyňa bude uvedená: Q. I., K.. XX.XX.XXXX, O. T.. X.. Z. XXX/XX, W. K. B., ako žalovaný: X. I., K.. XX.XX.XXXX, O. T.. X.. Z. XXX/XX, W. K. B., a predmetom ktorej rozhodovanie o vylúčení žalovaného z užívania bytu č. 1, nachádzajúceho sa v bytovom dome, súp.č. 826, vchod: 1, stojaceho na parcele č. 3083/2, na adrese X..Z. XXX/XX, W. K. B. v katastrálnom území W. K. B., Q. W. K. B. ,podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálny odbor, IV. návrh žalobkyne z 02.06.2020 o nariadenie neodkladného opatrenia sa v prevyšujúcej časti zamietol.
2.V odôvodnení uznesenia o.i. uviedol, žalobkyňa sa návrhom z 02.06.2020, domáhala, aby súd vykázal žalovaného na viac ako 10 dní zo spoločného obydlia, nakoľko v alkoholickom opojení je agresívny, nevyspytateľný, až nebezpečný, žiadala o ústavnú protialkoholickú liečbu na Prednej Hore, nakoľko ohrozuje jej život a život dcéry, žiadala o komplexnú psychiatrickú liečbu pre poruchy psychiky a správania z nadužívania alkoholu, navrhla , aby mal žalovaný zákaz jazdenia na bicykli, nakoľko v opilosti ohrozuje svoj život a život iných na cestnej premávke, aby si žalovaný do dvora nevodil neznáme osoby, s ktorými pije alkohol, aj keď vo svojej záhrade, ale vyvoláva to nedôveru a narušenie susedských vzťahov, žiadala, aby X. Y., O. O. X, W. K. B. sa mohol priblížiť len k bránke domu, nakoľko práve on je spúšťač ich konfliktov a vystupňovania sa alkoholizmu u žalovaného a zároveň žiadala, aby do termínu ústavnej protialkoholickej liečby žalovaný dodržiaval vzdialenosť. Poukázal na to, že k návrhu pripojila Úradný záznam OO PZ zo 29.05.2020, prípis V.. P. I., V. zo 02.06.2020 označený ako „Dopĺňajúce informácie a skutočnosti“, prípis OO PZ č. 437208 zo 29.05.2020 označený ako „Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia“ a kópiu kalendára za obdobie 02.03.2020 až 31.05.2020 a zároveň si z verejne prístupného registra zabezpečil list vlastníctva č. XXX vedený pre k.ú. W. K. B., z ktorého zistil, strany sporu sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v rozsahu 1/1 k celku nehnuteľnosti - bytu č. 1 na 1. p. vchod č.
XX v bytovom dome súpisné číslo 826 stojacom na parcele č. 3083/2 ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach k uvedenému bytovému domu o veľkosti 1/5. Citujúc znenie § 324 ods.3, § 325 ods.1,2,3, § 326 ods.1,2, § 328 ods.2, § 329 ods.1,2, § 330 ods.1,2, § 332 ods.1,2, § 336 ods.1,2,3 CSP, článku 17 ods.1,2,6, čl. 23 ods. 1,2,3, čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, § 2 ods. 1, § 254 ods. 1,2, § 253 ods.1,2 CMP a uzavrel, že v prejednávanom spore bol podaný návrh, ktorý po posúdení jeho obsahu súdom v zmysle § 124 ods.1 CSP zodpovedá návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez podania žaloby vo veci samej. 2.1.Z obsahu žalobkyňou formulovaného petitu je zrejmé, že v minimálne prvom bode je uvedený petity určitý a zrozumiteľný, nakoľko sa nim žalobkyňa domáha de facto dočasného zamedzenia vstupu žalovaného do ich spoločného obydlia, ktoré z obsahu podania a tiež priložených listinných dokladov je viazané na adresu: ul. X.. Z. XXX/XX, W. K.Á. B.. V danom spore je existencia právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným osvedčená. Z dokladov predložených žalobkyňou je zrejmé, že medzi ňou a žalovaným je založený rodinnoprávny vzťah, ako aj to, že donedávna zdieľali spoločnú domácnosť na adrese, z ktorej bol žalovaný policajným orgánom vykázaný. Žalobkyňou nastolená požiadavka, aby súd v zmysle prvej časti petitu vykázal žalovaného z ich spoločného obydlia spadá pod úpravu § 325 ods.2 písm. e./ CSP., teda sa menovaná domáha, aby súd zamedzil dočasný vstupu žalovanému do ich spoločného obydlia. Po oboznámení sa s obsahom predloženého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj s obsahom predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáha dočasného zamedzenia vstupu žalovanému do ich spoločného obydlia je dôvodný a že žalobkyňa osvedčila potrebu jeho nariadenia. Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok, že ide o akútny a jednorazový stav. Z Potvrdenia o vykázaní zo spoločného bytu č. 437208 bolo osvedčené že 29.05.2020 o 18:20 hod. bol žalovaný podľa § 27a ods.1 zák. NR SR č. 171/1993Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby, ktorou bola jeho spoločná dcéra so žalobkyňou, a síce P. I., K.. XX.XX.XXXX - dcéra žalovaného. Ako adresa spoločného obydlia je uvedená adresa: T.. X.. Z. XXX/XX, W. K. B.. Takýto postup podľa cit. § 27a vyššie uvedeného zákona je namieste, ak u vykazovanej osoby možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky. Pokiaľ teda policajný orgán k takémuto kroku pristúpil, je zrejmé, že mal minimálne osvedčené tieto vyššie popísané skutočnosti, ktoré z hľadiska rozhodovania o vylúčení uvedenej osoby sú relevantné aj pre rozhodovanie o nariadení neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.2 písm. e./ CSP. I keď ohrozenou osobou v danom prípade nebola podľa vyššie uvedeného Potvrdenia o vykázaní priamo samotná žalobkyňa, neznamená to, že by neboli naplnené predpoklady pre uplatnenie postupu podľa § 325 ods.2 písm. e./ CSP, keďže tento výslovne nehovorí o tom, že sa v tomto ustanovení popísaného správania má žalovaný dopustiť len výlučne k žalobkyni, ale postačí, že sa takéhoto správania dopustí voči osobe, ktorá v predmetnom byte, z ktorého je vykazovaný, žije, čo v prípade ohrozenej osoby - dcéry strán sporu bolo preukázané. Navyše aj z ďalšieho listinného dôkazu
- úradného záznamu OO PZ SNV zo dňa 29.05.2020 vyplynulo, že sa žalovaný agresívnych prejavov minimálne vo verbálnej rovine dopúšťal aj k samotnej žalobkyni, keďže podľa policajnou hliadkou zaznamenaných tvrdení žalobkyne aj ju rovnako ako aj dcéru ( t.j. vyššie uvedenú tzv. „ ohrozenú osobu“) opakovane vyhadzoval z bytu, pod vplyvom alkoholu bol voči nej ako aj voči dcére agresívny a vulgárny, mal sa im vyhrážať , že uvidia ak neodídu, resp. mal kopať a búchať do zariadenia bytu a dverí, pričom samotný žalovaný podľa tohto záznamu sa k tomuto skutku priznal. 2.2.V súlade s § 336 ods.1,2 CSP žalobkyni v súvislosti s touto časťou neodkladného opatrenia uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej aj s príslušným označením strán sporu a predmetu sporu, o ktorom sa má vo veci samej rozhodnúť, čím zabezpečil, že toto neodkladné opatrenie má len dočasný charakter a zároveň že neobmedzuje žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (je teda dodržaný aj princíp proporcionality). V prípade ak tak žalobkyňa neučiní, v súlade s § 336 ods. 3 CSP súd uvedené neodkladné opatrenie zruší. 2.3.V prevyšujúcej časti súd zamietol návrh žalobkyne, ktorou sa domáhala, aby súd žalovanému nariadil ústavnú protialkoholickú liečbu na Prednej Hore, aby súd žalovanému nariadil komplexnú psychiatrickú liečbu pre poruchy psychiky a správania z nadužívania alkoholu, aby súd žalovanému zakázal jazdenie na bicykli, nakoľko v opilosti ohrozuje svoj život a život iných na cestnej premávke, aby uložil žalovanému povinnosť si nevodiť „do dvora“ neznáme osoby, s ktorými pije alkohol, aby „do termínu ústavnej protialkoholickej liečby žalovaný dodržiaval vzdialenosť“, nakoľko je neurčitý, neodôvodnený a nepreukázaný. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
2.4.O trovách konania rozhodol § 262 ods.1,2 CSP, s tým, že o týchto má byť rozhodnuté až v konečnom rozhodnutí, ktorým v prípade podania žaloby zo strany žalobkyne bode rozhodnutie vo veci samej a v prípade, ak takúto žalobu nepodá bude ním rozhodnutie, ktorým súd nariadené neodkladné opatrenie postupom podľa § 336 ods.3 CSP zruší.
3.Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný (č. l. 40 - 42), v rozsahu výrokov I., II. III., a to s poukazom na odvolacie dôvody vymedzené v § 365 ods.1 písm. f), g), h) CSP, na báze nasledovnej právnej argumentácie žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v jeho napadnutých výrokoch I., II. III., týkajúcich sa nariadenia neodkladného opatrenia zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 3.1.Žalovaný predovšetkým poukázal na to, že žalobkyňa pod vplyvom ich dcéry P.A. I., nepravdivo uviedla rozhodujúce skutočnosti. Predovšetkým je absurdné a nepravdivé tvrdenie, že by bol žalovaný alkoholik a že by sa správal voči manželke alebo dcére agresívne, nevyspytateľne a nebezpečne. Žalovaný absolútne nechápe na podklade čoho sa žalobkyňa - jeho manželka, dožadovala uloženia mu protialkoholickej liečby, komplexnej psychiatrickej liečby pre poruchy psychiky a správania z nadužívania alkoholu, keď doposiaľ nebolo ničím preukázané, že by takýmito poruchami trpel. Prečo žiadala, aby mu súd zakázal jazdiť na bicykli, stretávať sa s inými osobami (priateľmi) a úplne za absurdnú považuje požiadavku, aby sa Jaroslav Rusnák, žalovaného kamarát, mohol priblížiť len ku bránke domu, preto sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu v časti zamietnutia týchto scestných návrhov zo strany žalobkyne, pri ktorých návrhoch je presvedčený, že boli len výmyslom dcéry P. I.. 3.2.Tvrdenia, že ohrozuje život manželky alebo dcéry, žalovaný považuje za nehorázne. Skutočnosti uvedené v návrhu nie sú pravdivé a okolnosti tzv. násilia sú vymyslené. Celé nedorozumenie v rodine vyvolala a vyvoláva dcéra P. I., ktorá bola študentkou na Trnavskej univerzite v Trnave, fakulta zdravotníctva s sociálnej práce, následne pôsobila v zahraničí a po ukončení práce tam sa nasťahovala pred rokom a pol do bytu žalobkyne a žalovaného. Nie je nikde zamestnaná a podľa názoru žalovaného sa necháva nimi vydržiavať. Prvé vážnejšie nedorozumenie vzniklo v októbri 2019, keď žalovaný sa pokúsil riešiť otázku bývania ich dcéry u nich, jej prispievania na domácnosť a platenia podielu na Inkase a pod. Keď jej to žalovaný vyčítal, dcéra P. vyhlásila, že sa nemá do nej starať, že jej má dať pokoj, že zavolá na neho políciu. Žalovaný ju vyzval, aby políciu zavolala, aby si konečne uvedomila, ako sa správa k svojmu otcovi. Keď od nej odchádzal, zakričala na neho, aby zdochol a to aj za prítomnosti jeho manželky - žalobkyne. Vzhľadom na to, že sa žalobkyňa nepostavila na stranu žalovaného, hoci vedela, že žalovaný nesúhlasí s tým, aby ich dcéra žila s nimi v spoločnej domácnosti, nakoľko má vlastný byt v Bratislave a naviac spôsobuje nezhody v ich vzťahu, oznámil žalobkyni, že sa on nasťahuje do samostatnej izby a že nebude s ňou komunikovať až do chvíle dokiaľ dcéra P. neopustí ich byt
- domácnosť. Od mesiaca október 2019 až do mája 2020 sa žalovaný snažil vyhýbať akejkoľvek komunikácii s manželkou a dcérou. 3.3.Žalovaný prehlásil, že ani predtým, ani v čase vykázania z bytu a ani potom sa žalovaný nedopustil žiadneho násilia, ani hrozby násilia proti žalobkyni, žiadnych agresívnych útokov a to ani slovných a ani fyzických. Do októbra 2019 všetky výdavky týkajúce sa bytu uhrádzal žalovaný výhradne zo svojho osobného účtu. Po nasťahovaní sa do samostatnej izby, na polovicu nákladov za byt mu prispieva žalobkyňa, avšak dcéra P. neprispieva ničím i naďalej. Aj dnes konanie ich dcéry, ktorá má 46 rokov považuje za také, že sa necháva vydržiavať svojimi rodičmi, pričom má trvalé bydlisko vo vlastnom byte na T.. W. T., B. O. - J., kde je výlučnou vlastníčkou bytu, zapísaného na LV č. XXXX pre obec a kat. územie O. - J., okres Bratislava IV, ktorého kópiu žalovaný predkladá súdu. Dôkaz: LV č. XXXX pre obec a kat. územie O. - J., okres Bratislava IV. Tvrdí, že jednoznačne medzi ním a žalobkyňou
- manželkou už dlhé roky nedochádzalo a ani nedochádza k zásadným rozporom a už vôbec nie ku akémukoľvek agresívnemu správaniu, o čom svedčí aj skutočnosť, že sa voči nemu nevedie žiadne priestupkové konanie vo vzťahu k žalobkyni - manželke a v registri trestov nemá žalovaný žiadne záznam, ktorý by svedčil o agresívnom správaní sa žalovaného. Odpis z registra trestov žalovaný predkladá. Dôkaz: register trestov žalovaného. To, že tvrdenia uvedené v návrhu, na podklade ktorých súd rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia, nie sú pravdivé, je možné preveriť aj výsluchom svedkov, v ktorých blízkosti žalovaný a žalobkyňa dlhodobo bývajú, a to predovšetkým susedov, na ktorých sa v návrhu žalobkyňa odvoláva, pretože žalovaný si nieje vedomý žiadnych susedských sporov. Na okolnosti spolužitia v spoločnej domácnosti žalovaného a žalobkyne a ich dcéry P. I. môže byť vypočutý aj ich syn Y.Ú. I. s manželkou P. I.. Ako z uznesenia vyplýva, toto bolo vydané na základe listín a to, Úradný záznam OO PZ SNV z 29.5.2020, z ktorého vyplýva, že sa žalovaný mal priznať k nejakému konaniu pod vplyvom alkoholu, aj keď pod vplyvom alkoholu nebol a nijakým spôsobom mu to ani nebolo objektívne preukázané, a žiadneho protiprávneho konania sa v ten deň nedopustil. Ďalšou
listinou je listina, ktorú v ten deň žalovaný podpísal a to potvrdenie o vykázaní zo spoločného bytu na 10 dní a to bez toho, aby vedel, čo vlastne podpisuje, pretože nemal pri sebe svoje okuliare. Keď to oznámil policajtovi, ktorý mu potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia odovzdával (teda, že nechce to podpísať lebo nevie čo je jeho obsahom), policajt mu oznámil, že si to prečíta doma. Keď si išiel domov pre okuliare, policajná hliadka ho opakovane pokutovala sumou 33 eur. 3.4.Ďalšou listinou, na základe ktorej bolo vydané uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, je podanie dcéry P. I. pod názvom „Doplňujúce informácie a skutočnosti", v ktorom ani jedno z jej tvrdení o alkoholickej anamnéze, o sociopatickom správaní, fyzickom napádaní, o údajnom postraumatickom strese žalovaného neboli a nie sú ničím podložené, sú len svedectvom nenávistného postoja dcéry voči otcovi - žalovanému a svojvoľným diagnostikovaním osoby otca bez toho, aby bol podrobený príslušným vyšetreniam, na ktoré dcéra žalovaného určite kompetenciu nemá, čo naviac hraničí z ohováraním a pokiaľ predložila dcéra lekárske správy žalovaného tretím osobám bez jeho predchádzajúceho súhlasu, svedčí to o absolútnej neúcte k otcovi - žalovanému a k neúcte k zákonu (ochrana osobnosti). 3.5.Z vyššie uvedeného a z obsahu žalobkyňou do spisu založených listinných dokladov a jej tvrdení v návrhu nemožno v žiadnom prípade dôvodiť, že by správanie žalovaného voči žalobkyni alebo ich dcére nadobudlo intenzitu fyzického a psychického násilia, pre ktoré by bolo ich spolužitie neznesiteľným a neudržateľným z hľadiska možného ohrozenia telesného a duševného zdravia žalobkyne alebo ich dcéry. Ani na základe tvrdení žalobkyne ani ich dcéry nie je možné považovať za osvedčené, také nebezpečné správanie žalovaného, ktoré by predstavovalo bezprostredné reálne ohrozenie duševného a fyzického zdravia žalobkyne alebo ich dcéry a aj ich osobnostnej integrity. Len samotné narušenie vzájomných vzťahov v rodine a prípadné impulzívnejšie správanie žalovaného v spore so svojou dcérou a prípadné prehnané reakcie sprevádzané zvýšeným hlasom a zvýšenou gestikuláciou nemôžu v žiadnom prípade zakladať dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Jeho nariadenie nemôže obstáť ani z dôvodu „opatrnosti" do preukázania, či vyvrátenia podozrenia z tvrdeného údajného násilia. Výnimočnosť tohto zásahu musí byť podložená konkrétnymi a relevantnými okolnosťami každého jednotlivého prípadu, keďže ide o zásadné obmedzenie základných práv zo strany orgánov verejnej moci a citeľný zásah do inak neodňateľného práva každej osoby na jej súkromný život v zmysle článku 16 ods. 1 a článku 19 ods. 2 Ústavy SR ako aj práva na nedotknuteľnosť jej obydlia v zmysle článku 21 Ústavy SR. Za daného stavu vylúčenie žalovaného z užívania bytu predstavuje neprimeraný zásah do výkonu jeho vlastníckych práv. Napokon aj z hľadiska aplikácie článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd by bol zásah do práva žalovaného na rešpektovanie jeho obydlia zo strany štátnych orgánov odôvodnený jedine legitímnym záujmom na zabezpečenie reálnej a efektívnej ochrany, telesného a duševného zdravia žalobkyne pred hrubým, agresívnym a ponižujúcim správaním žalovaného. Potreba uprednostnenia záujmu žalobkyne na úkor práv žalovaného však v tejto danej veci nebola hodnoverne osvedčená. Túto potrebu sa žalobkyňa sa snažila osvedčiť fiktívnymi, vymyslenými útokmi, ktoré mali vyvrcholiť 29.5.2020, kde mal žalovaný podľa vyjadrení žalobkyne prísť domov v opitom stave, čo nie je pravda, mal ju fyzicky ohrozovať, čo nieje pravda, mal dvíhať ruky až mali z políc padať sošky na zem, kopať do dverí a búchať na sklo na dverách, bez akéhokoľvek podnetu, čo nieje pravda. Na základe tohto vymysleného konania bola privolaná hliadka polície do bytu. 3.6.Tvrdenia žalobkyne o agresívnom správaní žalovaného v minulosti, ktoré žalovaný jednoznačne popiera, boli, sú a ostali len v rovine jej všeobecných hodnoverne nepodložených tvrdení. Žalovaný poukazuje na to, že súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie, ktorým nariadil neodkladné opatrenie len na základe tvrdení žalobkyne, obsiahnutých v návrhu, ňou predložených listinných dôkazov, ktoré však nie sú spôsobilé dostatočne osvedčiť nevyhnutnú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a na základe ktorých nie je možné vyvodiť dôvodnosť podozrenia žalovaného z násilia žalovaného voči žalobkyni a ani preukázať jeho nebezpečné konanie, ktorým by mohla byť bezprostredne ohrozená telesná a duševná integrita žalobkyne alebo dcéry, ktorá už je dospelá, tak ako to predpokladá ustanovenie § 325 ods.2 písm. e) CSP. 3.6.Má za to, že žalobkyňa neosvedčila základné predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v jeho napadnutých výrokoch I., II. III., týkajúcich sa nariadenia neodkladného opatrenia zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Zároveň žiadal, aby odvolací súd rozhodol o trovách prvoinštančného ako aj odvolacieho konania tak, že súd prizná žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
4.K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalobkyňa (č. l. 61), ktorá považuje napadnuté uznesenie za správne. Žalovaný je alkoholikom a je pod jeho vplyvom agresívny, a teda aj nebezpečný. Žalovaný svoj problém
s alkoholom nepriznáva a o stave opitosti výslovne klame, napriek tomu, že je zjavná. Bolo tomu tak, keď ho vyťažovala hliadka 29.5.2020 a hliadka konštatuje, že bol žalovaný zjavne pod vplyvom alkoholu. Podľa úradného záznamu sa mal žalovaný ku skutku aj priznať a oľutovať ho. Dôkaz: úradný záznam z 29.5.2020 4.1.Ona žiadala žalovaného, aby sa podrobil protialkoholickému liečeniu avšak tento to odmieta. Nadužívanie alkoholu z pohľadu žalobcu má za dôsledok i vznik psychických porúch, tieto však bez iniciatívy žalovaného nie je možné teraz preukázať. Incidenty, pri ktorých bol žalovaný agresívny nie sú pritom vôbec ojedinelé. Uvedenému tak bolo napríklad i dňa 25.10.2019, kedy sa vrátil domov približne o 21:00 hod. Vtedy vystrájal, nadával, hrešil, vyháňal ju z domu. Žalovaný potom vyniesol z izby von stôl, stoličky a odniesol ich mimo obydlie bez toho, aby sa to nejako prebralo. Vtedy sa začali ona a žalovaný i samostatne stravovať. 4.2.Žalovaný vo svojom podaní z 22.6.2020 v podstate uznáva, že dochádza ku konfliktom s dcérou, nakoľko je toho názoru, že je v domácnosti príťažou. Po požití alkoholu sa u žalovaného správanie stupňuje bez kontroly. Predmetom podaného návrhu je ochrana jej zdravia a jej dcéry a určite to nie je možné bagatelizovať poukazom na zvýšenú gestikuláciu a podobne ako to opisuje žalovaný, nakoľko keď je žalovaný v stave opitosti, tak sa žalobca a dcéra boja o svoj život a zdravie. Dcéra P. I. je vyštudovanou psychoterapeutkou a teda opisy mentálneho stavu žalovaného síce nemožno označiť za objektívny nález nezaujatej osoby, avšak na druhej strane to nieje laické ohováranie, ale konštatovanie s vysokou mierou správnosti. Nerozumie tendencii žalovaného všetko konanie popierať a klamať o priebehu konfliktov, keď sa časti skutkov sám priznal, čo vyplýva z už uvedeného úradného záznamu z 29.5.2020 a pripojila svoje podrobné vyjadrenie ku každému skutku ako prílohu tohto vyjadrenia. Navrhla nariadené neodkladné opatrenie potvrdiť ako správne a uplatnila si náhradu nákladov súdneho konania.
5.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal žalovaný v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods.1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP (Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie. 5.1.Žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
6.Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý ho považoval za osvedčený z predložených listinných dôkazov a na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého uznesenia (§ 387 ods.2) možno doplniť nasledovné:
7.Podľa § 324 ods.3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8.Podľa § 325 ods.1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9.Podľa § 325 ods.2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
10.Podľa § 326 ods.1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11.Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12.Podľa § 328 ods.2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
13.Podľa § 329 ods.1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
14.Podľa § 329 ods.2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15.Podľa § 330 ods.1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
16.Podľa § 336 ods.1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
17.Podľa § 336 ods.2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
18.Podľa § 336 ods.3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
19.Súd prvej inštancie v prejednávanej veci dospel k správnemu záveru o splnení zákonných predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia podľa § 324 ods.1, § 325 ods.1 CSP v spojení s § 325 ods.2 písm. e) CSP. 19.1.Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa osvedčila základné skutočnosti umožňujúce záver o dôvodnosti tvrdenia žalobkyne o ohrozovaní jej a ich dcéry, telesnej a duševnej integrity zo strany žalovaného, odôvodňujúce potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov strán o uložení zákazu žalovanému vstupovať do špecifikovaného bytu.
20.Skutočnosti, ktoré žalovaný uvádza v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia a neodôvodňujú iné rozhodnutie o podanom návrhu, preto odvolanie žalovaného nemožno považovať za dôvodne podané. 20.1.Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že popísaná a zistená situácia odôvodňuje, aby žalovanému bolo neodkladným opatrením dočasne zakázané vstupovať do bytu, v ktorom žije žalobkyňa s ich dcérou, a to v záujme ochrany jej života a zdravia, fyzickej i psychickej integrity, rovnako aj ich dcéry, ktoré sú ohrozované nepatričným konaním žalovaného. 20.2.K námietkam žalovaného uvedeným v odvolaní a na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého uznesenia treba doplniť, že účelom neodkladných opatrení nariadených podľa § 325 ods.2 písm. e/ CSP z dôvodu podozrenia z nevhodného správania (psychického, či fyzického) je predísť a eliminovať situácie, ktorými je žalobkyňa a ich dcéra ohrozená, teda neodkladné opatrenie má preventívnu funkciu a nemožno preto nariadenie neodkladného opatrenia podmieňovať požiadavkou preukázania priamo násilného skutku. Žalobkyňa náležite odôvodnila obavu o svoje zdravie a život a to predchádzajúcim a súčasným správaním žalovaného a pripojila úradným záznam z 29.5.2020 a Potvrdenie o vykázaní zo spoločného bytu č. 437208 vystaveného Okresným riaditeľstvom PZ V Spišskej Novej Vsi , Odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Spišská Nová Ves z 29.5.2020, ktorým osvedčila, že 29.05.2020 o 18:20 hod bol podľa § 27a ods. 1 zákona NR SR č. 171/1993Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov bol vykázaný žalovaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby, ktorou však bola P. I., K.. XX.XX.XXXX - dcéra žalovaného z adresy: T.. X.. Z. XXX/XX, W. K. B. za prítomnosti nezúčastnenej osoby - pána X. Z., a to na dobu 10 dní.
21.V konaní o nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti konania nad zisťovaním spoľahlivosti tvrdených (všetkých) rozhodujúcich skutočností, čo znamená, že pre jeho nariadenie postačuje, ak podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana sa javia aspoň pravdepodobnými, pričom procesnú zodpovednosť v tomto smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.2 písm. e/ CSP postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie (hrozba) z ohrozenia duševnej, či telesnej integrity a
nie je podmienkou, aby v čase rozhodovania súdu o nariadení neodkladného opatrenia bolo vytýkané nevhodné (protispoločenské) správanie postihnuté v trestnom, či priestupkovom konaní.
22.Odvolací súd poukazuje na to, že má žalovaný má k bytu spoluvlastnícke právo. Žalovanému nariadeným neodkladným opatrením nevznikne neprimeraná ujma, pretože neodkladné opatrenie obmedzí iba jeho užívacie právo, aj to na určitý čas (nejde o trvalú úpravu pomerov strán) do doby právoplatného skončenia konania vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania bytu.
23.Výrok IV. nebol odvolaním dotknutý, preto nadobudol v zmysle § 227 CSP právoplatnosť a nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.
24.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
27.Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
28.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).