Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/323/2015

Potvrdené rozhodnutím 5Co/177/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu D. A., P.. XX.XX.XXXX, L., S.. H. XXX/XX, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., advokát, Košice, Južná trieda 28, IČO: 42 109 159, proti žalovanému D. I., P.. X.X.XXXX, O., D. L. X, právne zast. Advokátska kancelária Taragel a Počubayová, s.r.o., Spišská Nová Ves, Starosaská 11, IČO: 50 413 091, o náhradu škody s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 11C/323/2015-336 zo 4.6.2020 Okresného súdu Spišská Nová Ves rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v spore žalobcu: D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., S.. H. XXX/XX, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., advokát, Južná trieda 28, Košice, IČO: 42 109 159, proti žalovanému: D. I., nar. X.X.XXXX, bytom O., D. L. X, právne zast. Advokátska kancelária Taragel a Počubayová, s.r.o., Spišská Nová Ves, Starosaská 11, IČO: 50 413 091, o náhradu škody s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

III. Žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobcovi. O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Spišská Nová Ves dňa 14.7.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu titulom náhrady škody sumu 17.530,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 13.7.2015 do zaplatenia, platenia úrazovej renty 146,0085 Eur mesačne od podania žaloby a náhrady trov konania.

2. V žalobe uviedol, že ako živnostník uzatvoril so zamestnávateľom žalovaného - spoločnosťou GOHR-SNV s.r.o., Spišská Nová Ves dňa 1.1.2008 Zmluvu o spolupráci pri vykonaní spoločných diel, ktorej predmetom bola spolupráca priebežne konkretizovaná zamestnávateľom žalovaného a to písomne alebo ústnou formou. Podľa článku VII. bod 2 tejto bol žalobca povinný pri všetkých súvisiacich činnostiach na spoločných dielach rešpektovať koordinátora, ktorým bol určený zástupca zamestnávateľa žalovaného. Žalobca teda vykonával práce pre zamestnávateľa žalovaného tak, ako mu ich určoval koordinátor - majster. Dňa 18.7.2013 sa žalobca v súlade s článkom II. v spojení s článkom III. bod 1, článkom IV. bod 1 a článkom VII. bod 2 zmluvy v ranných hodinách pripravoval na vykonávanie prác podľa určenia majstrom. Pri výkone určených prác utrpel úraz, ktorý mu spôsobil žalovaný - M.. D. I. tým, že stúpil na vypínač stroja - lisu, ktorý sa následne spustil a pomliaždil mu ruku a prsty ľavej ruky tým, že ruku vtiahol do stroja. V dôsledku úrazu bol hospitalizovaný v nemocnici, kde podstúpil operácie, nakoľko mal polámané viaceré prsty a pomliaždenú ruku. Neskôr musel podstúpiť amputáciu podstatných častí dvoch prstov. Nakoľko zamestnávateľ žalovaného popiera, že zodpovedá za úraz, ktorý spôsobil žalovaný, tvrdí, že žalobca v tom čase nevykonával prácu, ktorú mu zadal zamestnávateľ ale vykonával prácu pre súkromné účely žalovaného M.. D. I. je teda podľa neho výlučne zodpovedný žalovaný. Z opatrnosti teda podal túto žalobu. Po ustálení jeho zdravotného stavu dňa 15.8.2014 lekár ohodnotil bolestné 120 bodmi a sťaženie spoločenského uplatnenia 400 bodmi. V súlade s opatrením MZ SR č. 6/2013 zo dňa 31.5.2013 výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia za rok 2013 za jeden bod činila 16,10 Eur. Uplatnil teda nárok na náhradu za bolesť vo výške 1.932,- Eur (120 bodov x 16,10 Eur) a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 6.440,- Eur (400 bodov x 16,10 Eur) t.j. spolu vo výške 8.372,- Eur. Konštatoval však, že na základe posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne Spišská Nová Ves bol dňa 23.9.2014 uznaný k 18.7.2014 za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 %. Teda pre jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o 45 %. Invalidita mu vznikla v dôsledku úrazu spôsobeného žalovaným. Jeho zdravotný stav mu znemožňuje vykonávať fyzicky náročné práce, ktoré doteraz vykonával. Môže vykonávať práce len v prostredí bez dvíhania, nosenia ťažkých bremien a potreby jemnej manipulácie ľavou rukou. V čase úrazu pracoval ako zámočník a zvárač, tieto práce teraz nemôže vykonávať. Kvalita jeho života sa zmenila, je evidovaný na úrade práce ako osoba, ktorá si aktívne hľadá prácu, pričom z jeho strany je nutné aby sa rekvalifikoval, preorientoval na iný druh práce, jeho život je poznačený neistotou. Žiadal preto zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia o 25 % t.j. zo sumy 6.440,- Eur na sumu 8.050,- Eur. Ďalej si nárokuje ušlý zisk, ktorým je strata na zárobku počas jeho práceneschopnosti. Žalobca dosahoval v mesiacoch 07/2012 až 06/2013 (t.j. 12 mesiacov, ktoré predchádzali mesiacu v ktorom sa stal úraz) priemerný mesačný príjem 824,- Eur. Počas dočasnej práceneschopnosti od 18.7.2013 do 17.7.2014 dostával z nemocenského poistenia v priemere 195,- Eur. Z uvedeného teda vyplýva, že jeho ušlý zisk činí 7.548,- Eur (824 - (195 x 12 mesiacov)). Po skončení dočasnej práceneschopnosti mu bol Sociálnou poisťovňou počnúc od 18.7.2014 priznaný invalidný dôchodok vo výške 277,10 Eur. Náhrada straty na zárobku pri invalidite tak predstavuje sumu 146,0085 Eur (30,4167 x (0,80 x 38,64) x (45/100) - 277,10 Eur. Žalovaný je tak povinný platiť mu úrazovú rentu 146,0085 Eur mesačne. Celková škoda tak predstavuje sumu 17.530,- Eur, z toho náhrada za bolesť 1.932,- Eur, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia 8.050,- Eur a ušlý zisk 7.548,- Eur. Úrazová renta predstavuje 146,0085 Eur mesačne. Uplatnil i úrok z omeškania z istiny 17.530,- Eur vo výške 5,05 % ročne zo žalovanej sumy od podania žaloby. Zároveň žiadal o prerušenie konania do právoplatného skončenia veci vedenej tunajším súdom pod sp.zn. .

3. K žalobe pripojil zmluvu o spolupráci pri vykonaní spoločných diel zo dňa 1.1.2008, lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 15.8.2014, posudok od posudkového lekára Sociálnej poisťovne z 23.9.2014, rozhodnutie Sociálnej poisťovne Bratislava č. zo dňa 3.10.2014, faktúry za obdobie od 06/2012 do 07/2013.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 6.10.2015 žiadal žalobu voči nemu zamietnuť z týchto dôvodov:

- popiera, že by úraz žalobcu zavinil,

- žalobca porušil prevenčnú povinnosť podľa , ak k poškodeniu jeho zdravia došlo porušením bezpečnostných predpisov zo strany žalobcu resp. firmy GOHR - SNV, s.r.o.,

- aj v prípade preukázania, že mu škodu spôsobil by za tento úraz zodpovedal jeho zamestnávateľ,

- v prípade, vylúčenia zodpovednosti jeho zamestnávateľa z dôvodu zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho zamestnancom prichádza do úvahy zodpovednosť zamestnávateľa voči žalobcovi z dôvodu porušenia zmluvy o spolupráci alebo zodpovednosť za škody spôsobenú prevádzkovou činnosťou. K prvému dôvodu uviedol, že popiera, že by stúpil na vypínač stroja, ktorý žalobcovi škodu na zdraví spôsobil. Po oboznámení žalobcu s požiadavkou na opracovanie predmetu mu tento predmet odovzdal a v čase keď od žalobcu odchádzal sa až na výkrik žalobcu urýchlene vrátil k stroju a poskytol mu pomoc. V čase keď odchádzal z miesta kde pracoval žalobca, tento na opracovaní predmetu ešte nepracoval. Nie sú teda dané základné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu. K druhému dôvodu poukázal na , ktorý má charakter generálnej prevencie. Porušenie tejto povinnosti predstavuje protiprávne konanie a má za následok pri splnení ďalších podmienok vznik všeobecnej občiansko-právnej povinnosti podľa . Mal za to, že žalobcovo konanie bezprostredne pred vznikom úrazu odporovalo generálnej prevenčnej povinnosti a práve v príčinnej súvislosti s týmto jeho protiprávnym konaním mu vznikla škoda. Úraz sa žalobcovi stal pri práci so zakružovacím strojom a je základnou povinnosťou osôb pracujúcich s týmto typom strojov nemať ruky vložené v pracovnom priestore stroja. Túto povinnosť žalobca porušil a pri spustení stroja mal v ňom vloženú ruku, nestihol zareagovať včas, ruku vytiahnuť a preto došlo ku škode na jeho zdraví. Išlo o ľahkomyseľné, veľmi nezodpovedné a neobozretné konanie, pričom žalobca má odborné znalosti na prácu s týmto strojom a mohol túto udalosť predvídať. K tretiemu dôvodu konštatoval, že v čase keď sa stal žalobcovi úraz bol on zamestnancom spoločnosti GOHR SNV, s.r.o., Spišská Nová Ves na základe pracovnej zmluvy zo dňa 3.7.2006. Úraz sa žalobcovi stal počas pracovnej doby v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh žalovaného. Je pravdou, že on prišiel za žalobcom, aby pre neho vykonal

určité činnosti - išlo o opracovanie kovovej tyče ale v čase vzniku úrazu žalobca nepracoval na jeho zakázke. On sa najprv s požiadavkou na opracovanie predmetu obrátil na majstra zámočníckej dielne, pričom išlo o konanie dovolené a na pracovisku žalovaného obvyklé. Žalobca súhlasil s opracovaním kovovej súčiastky s tým, že odmena mala byť uhradené priamo spoločnosti GOHR SNV, s.r.o.. On teda ako zamestnanec spoločnosti na základe pracovnej zmluvy mal právo vstúpiť na pracovisko žalobcu a odovzdať mu predmet zákazky. Ak by aj žalobca v konaní preukázal, že jeho škodu na zdraví zavinil on, za túto by žalobcovi zodpovedal priamo jeho zamestnávateľ GOHR SNV, s.r.o. a teda by bolo možné založiť len pracovno-právnu zodpovednosť podľa a . Čo sa týka štvrtého dôvodu, uviedol, že je potrebné dôsledne dokázať a posúdiť skutočnosti týkajúce sa zmluvného vzťahu zo zmluvy o spolupráci pri vykonávaní spoločných diel zo dňa 1.1.2008 uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou GOHR SNV, s.r.o.. Z tejto je zrejmé, že žalobca vykonával práce v priestoroch spoločnosti a mal k dispozícii jej pracovné stroje a nástroje na základe zmluvy o nájme hnuteľných vecí. Aj žalobca ako živnostník zodpovedá za to, že vykonáva činnosť na takých prenajatých zariadeniach, ktoré spĺňajú podmienky bezpečnosti práce, používa také technologické postupy, ochranné a iné pomôcky, ktoré sú v súvislosti s jeho pracovnou činnosťou stanovené. Podľa jeho názoru je nutné zaoberať sa tým, či strojové zariadenie na ktorom žalobca pracoval bolo vo vyhovujúcom technickom stave, najmä čo sa týka bezpečnosti pri práci, či malo platnú revíznu prehliadku. Mal za to, že v tomto prípade prichádza do úvahy objektívna zodpovednosť prevádzkovateľa teda spoločnosti GOHR SNV, s.r.o. za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou podľa , prípadne všeobecná zodpovednosť tejto spoločnosti za porušenie zmluvných povinností podľa . K vyjadreniu pripojil pracovnú zmluvu zo dňa 3.7.2006.

5. Vzhľadom na procesný návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného ukončenia veci vedenej tunajším súdom pod sp. zn. súd uznesením zo dňa 21.10.2015 konanie v tejto veci prerušil.

6. Po skončení dôvodu na prerušenie konania žalobca v replike zo dňa 18.12.2018 konštatoval, že na podanej žalobe v celom rozsahu trvá. Zotrval na skutkových tvrdeniach ohľadne mechanizmu spôsobenia úrazu uvedených v žalobe. Ďalej konštatoval, že nakoľko už bolo právoplatne rozhodnuté, že spoločnosť GOHR SNV, s.r.o. nezodpovedá za úraz, ktorý spôsobil žalovaný M.. D. I., t.j. zamestnávateľ žalovaného, vzhľadom k tomu, že žalobca v tom čase nevykonával prácu, ktorú mu zadal zamestnávateľ žalovaného ale vykonával prácu pre súkromné účely žalovaného - M.. D. I., a teda zodpovedný je podľa neho výlučne žalovaný. Zotrval na žalobe i v časti bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Rovnako požadoval výplatu mesačnej úrazovej renty.

7. Žalovaný v duplike zo dňa 21.1.2019 zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, nárok žalobcu i naďalej neuznával. Naďalej popieral, že by zodpovedal za úraz, ktorý sa stal žalobcovi a popiera, že by k zraneniu žalobcu došlo tak, že stúpil na spínač stroja, ktorý následne žalobcovi poškodil ruku. Uviedol, že okrem iného, už len zo žalobcovho popisu, ako malo k poškodeniu zdravia dôjsť, vyplýva, že stroj, na ktorom žalobca pracoval, nebol technicky v poriadku, spínač stroja nemal pod kontrolou žalobca, ako osoba, ktorá so strojom pracovala, okolo stroja neexistovala bezpečnostná zóna, keď k nemu mal mať prístup žalovaný, ako osoba, ktorá s týmto strojom nepracovala a bolo možné ho na diaľku zapnúť, tento stroj evidentne nemal potrebné bezpečnostné prvky, keď spínač k nemu bol umiestnený mimo dispozície osoby, ktorá s ním pracovala a naopak umožňoval, aby ho údajne zapla osoba, ktorá sa v okolí stroja náhodne pohybovala. Po nehode zo dňa 18.07.2013 samotný právny zástupca žalobcu uviedol žalovanému, že stroj, na ktorom pracoval žalobca bol mimo prevádzky, o čom žalovaný nevedel (hoci žalovaný nebol zodpovedný za to, aký stroj žalobca pri práci používal). Vzhľadom na uvedené je pravdepodobné, že príčinou nehody bol nevyhovujúci technický stav stroja, s ktorým žalobca pracoval. Nebolo mu zrejmé, kde berie žalobca istotu, že k nehode došlo tak, že on stúpil na spínač stroja, pretože on si takéhoto priebehu udalostí nie je vedomý. V tejto súvislosti poukázal na to, že dôkazné bremeno v tomto smere je na žalobcovi. V knihe bezpečnosti spoločnosti GOHR-SNV, s.r.o. bolo k tomuto incidentu uvedené, že k poraneniu žalobcu došlo za neznámych okolností. Odhliadnuc od vyššie uvedeného považoval výpočet náhrady škody žalobcom za nesprávny a nepreskúmateľný. Jednak nesúhlasil so zvýšením náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 25 %, nakoľko žalovaný má za to, že v samotné obodovanie sťaženia spoločenského uplatnenia zohľadňuje všetky okolnosti, ktorými žalobca argumentuje pri zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Aj výpočet ušlého zisku a úrazovej renty považuje žalovaný za nesprávny, keď žalobca vychádza pri výpočte ušlého zisku z faktúr vystavených žalobcom spoločnosti GOHR-SNV, s.r.o. Jedná sa o hrubé žalobcove príjmy,

pričom tie rozhodne nepredstavujú skutočný príjem žalobcu, pretože nezohľadňujú výdavky žalobcu v podnikaní. Rovnako je pre žalovaného nepreskúmateľný žalobcov výpočet straty na zárobku, keď žalovanému nie je zrejmé aký denný vymeriavací základ použil žalobca pre výpočet tejto straty na zárobku, uvedené nevyplýva ani z rozhodnutia Sociálnej poisťovne o priznaní invalidity, ktoré žalobca predložil bez relevantnej prílohy - osobného listu dôchodkového poistenia. K duplike pripojil záznam z knihy bezpečnosti spoločnosti GOHR - SNV, s.r.o..

8. Žalobca vyjadrením k duplike žalovaného zo dňa 4.2.2019 uviedol, že v konaní sp. zn. súd ustálil, že žalovaný D. I. sa dopustil excesu a preto on priamo zodpovedá za škodu žalobcovi. Taktiež v predchádzajúcom konaní súd ustálil, že práve v dôsledku toho, že žalovaný stúpil na spínač vtiahlo ruku žalobcovi do stroja a pomliaždilo ju. Čo sa týka strojovej zakružovačky, k tomu je potrebné uviesť, že samotný žalovaný vo svojej výpovedi, ako svedok uviedol, že zakružovačka bola funkčná, nebola mimo prevádzky a riadne sa na nej pracovalo. Preto, ak chce spochybňovať čokoľvek ohľadne zakružovačky, tak je potrebné poukázať na jeho predchádzajúcu výpoveď, ako svedka v konaní sp. zn. . Tvrdenie žalovaného, že "stroj, na ktorom pracoval žalobca bol mimo prevádzky", sa nezakladá na pravde. Tvrdenie žalovaného o tom, že stroj "zakružovačka nebola technicky v poriadku, neexistovala bezpečnostná zóna ... " nie sú pravdivé. Je potrebné uviesť, že žalobca zameriaval, či na danom stroji bude možné zakrúžiť železný hranol, ktorý doniesol žalovaný. Pri zameriavaní došlo k tomu, že M.. D. I. stúpil na spínač stroja - lisu, ktorý sa následne spustil a pomliaždil žalobcovi ruku a prsty ľavej ruky tým, že ruku žalobcu vtiahol do stroja. Teda nedošlo k úrazu pri zakružovaní, ale pri príprave a zisťovaní, či vôbec bude možne daný hranol zakružiť. Aj konateľ B. W. aj majster H. v predchádzajúcom konaní uviedli, že na spínač stroja musel stúpiť iba žalovaný, lebo inač by sa stroj nedal do pohybu. K vyjadreniu pripojil rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. -251 zo dňa 15.8.2018, ktorým bol potvrdený rozsudok tunajšieho súdu sp.zn. -185 zo dňa 21.2.2017 a zápisnicu z pojednávania v tomto konaní zo dňa 1.12.2016.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného, svedkov M.. B. W. a G. H., oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to Zmluvou o spolupráci pri vykonávaní spoločných diel zo dňa 1.1.2008, Lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, posudkom a rozhodnutím Sociálnej poisťovne, faktúrami 6, 7, 8, 9, 10, 11/2012, faktúrami 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7/2013, pracovnou zmluvou žalovaného zo dňa 3.7.2006, záznamom z knihy bezpečnosti zamestnávateľa žalovaného, dokladom a dodacím listom svedčiacim o vykonávaní prác v areáli zamestnávateľa žalovaného, fotodokumentáciou zakružovacieho stroja, daňovým priznaním žalobcu za rok 2012, potvrdením o nemocenských dávkach vyplácaných žalovanému Sociálnou poisťovňou Spišská Nová Ves, správou od zamestnávateľa žalovaného zo dňa 4.6.2019, protokolom Inšpektorátu práce Košice zo dňa 7.4.2011, 6.7.2011, návodom na obsluhu motorového zakružovacieho stroja, znaleckým posudkom č. 7/2019 zo dňa 23.10.2019 vypracovaného znalcom z odboru strojárstvo, odvetvie bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci Ing. Júliusom Priputenom, ako aj obsahom spisu sp.zn. predovšetkým rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. -185 zo dňa 21.2.2017 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. -251 zo dňa 15.8.2018, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu 1. stupňa, obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. a zistil tento skutkový stav:

10. Dňa 18.7.2013 žalobca utrpel úraz ľavej ruky, v dôsledku ktorého bol hospitalizovaný, podstúpil operácie a neskôr amputáciu podstatných častí dvoch prstov. V dôsledku úrazu si žalobou uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody a to:

- bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 15.8.2014, v ktorom bolestné bolo ohodnotené lekárom podľa položky č. 159i a 158c spolu počtom bodov 120 a sťaženie spoločenského uplatnenia počtom podľa položky č. 365, 370b, 375, 379c, 377 spolu počtom bodov 400. Podľa posudku zo dňa 23.9.2014 bol žalobca uznaný za invalidného so začiatkom invalidity dňa 18.7.2014 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v 45 % s tým, že môže vykonávať prácu bez zdvíhania a nosenia ťažkých bremien a potreby jemnej manipulácie ľavou rukou.

- stratu na zárobku počas jeho práceneschopnosti. Z faktúr predložených žalobcom, ktorý vykonával pred úrazom podnikateľskú činnosť bolo zistené, že za obdobie mesiacov 07/2012 až 06/2013 jeho priemerný mesačný príjem činil 824,- Eur.

- úrazovú rentu. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava č. zo dňa 3.10.2014 bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok vo výške 277,10 Eur mesačne.

11. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 18.7.2013 o 6.00 hod. ráno prišiel do práce a ako každé ráno majster mu zadelil prácu. Mal vykonávať určitý výrobok podľa výkresovej dokumentácie. V zapätí prišiel do dielne M.. I., prišiel za ním s tým, že by potreboval zakružiť štvorhran, že to ma vybavené s konateľom spoločnosti. On mu uveril, ale poslal ho ešte za majstrom vzhľadom k tomu, že potreboval odísť do predmetnej haly, kde zakružovací stroj bol. Stáli od neho asi 3 metre, pričom majster súhlasne kývol hlavou. So žalovaným následne odišli do inej haly. Stroj na ktorom mal pracovať pozostáva z 3 kovových valcov so šírkou asi 2 metre. Tento slúži na zakružovanie plechov, ale na spodnej strane má aj drážky a môžu sa na nich zakružovať i profily menšieho priemeru. Podľa hrúbky materiálu sa nastavuje spodný valec, na pravej strane sú prvky na ručné nastavovanie valca. Potreboval dať valec dole, aby sa doň materiál vošiel. Dal ho dole až na maximum, avšak zistil, že materiál doň nevojde. Stál pri stroji vpravo, žalovaný stál pri stroji vľavo. Konštatoval, že materiál do stroja nevojde a že teda musia ísť k inému stroju. Žalovaný to buď nepočul alebo mu nerozumel, urobil krok smerom k nemu. V strede stroja boli položené tlačidlá na ovládanie stroja. Žalovaný stúpil na toto tlačidlo v čase keď on ukazoval, že materiál tam nevojde a v tom mu stroj začal ťahať ruky medzi spodný a vrchný valec. Zakričal: "Stoj, stoj!", stroj sa zastavil a následne zakričal dvakrát: "Daj nazad!", tak žalovaný stúpil na ovládač a ruka mu vyšla von. Na ruke mal ochrannú rukavicu, ale potom ako mu táto vyšla von a dal rukavicu dole, zistil pomliaždenie prstov. Bál sa, že odpadne, preto si ruku zakryl druhou a čupol si. Žalovaný išiel do lekárničky po obväz, ruku mu obviazal a jeho autom ho odviezol do nemocnice v Spišskej Novej Vsi. V aute mu povedal, že mu pomôže, čo sa však nestalo. Uviedol, že stroj sa nedá spustiť sám, na jeho spustenie je potrebné stlačiť tlačidlo a toto po celý čas držať. Zastaví sa tak, že sa noha z vypínača dá dole. On u spoločnosti pracoval ako živnostník, mal však stabilnú pracovnú dobu na 2 zmeny. V dôsledku úrazu mal pomliaždené všetky 4 prsty s výnimkou palca. Na ukazováku a prostredníku mal lekármi amputované články prstov. Má poškodené kĺby ďalších dvoch prstov, očakával, či sa tieto rozhýbu ale tieto ostali nehybné. V dôsledku úrazu je invalidný, nemôže vykonávať pôvodnú pracovnú činnosť. Poberá invalidný dôchodok a v čase pojednávania už druhý týždeň vykonáva činnosť vrátnika. Na záver uviedol, že stál od spínača asi meter na jednej strane stroja, spínač je asi v strede a stroj má cca 2 metre. Spínač sa nedal prisunúť bližšie k nemu, kábel nebol taký dlhý. Stroj bol v čase úrazu funkčný. So žalovaným prišli k stroju obaja naraz. Vždy keď pracuje na zakružovacom stroji musí materiál do stroja umiestniť, potom ísť stroj zapnúť, následne keď materiál zo stroja vyjde ho zase vypnúť a ide k stroju a opätovne nastavuje potrebné parametre. V hale nebol prítomný nikto okrem ich dvoch. On vo fyzickej dispozícii spínač nemal, bol odo neho asi meter, pričom na tomto stroji je iba jeden spínač stroja. Na prívod energie je samozrejme iný spínač. Pri stroji nebola vyznačená žiadna bezpečnostná zóna, stroj bol plne funkčný. On žalovaného nevyzval aby od spínača odstúpil, pretože tento na začiatku pri spínači nebol, bol od neho rovnako ďaleko na ľavej strane ako bol on od neho ďaleko na pravej strane. Chcel žalovanému ukázať, že materiál do stroja nevojde a ten vykročil smerom k nemu, v dôsledku čoho sa stroj spustil. Ak by bol stroj nefunkčný bol by odpojený od zdroja elektrickej energie. Ako živnostník má uzavretú zmluvu o nájme hnuteľných vecí, avšak išlo o stroj zvárací, agregát, nie na ostatné stroje. Na prácu s každým strojom boli zaškoľovaní. Firma má nejaké záznamy o práci na strojoch. Išiel k tomuto stroju kvôli tomu, že na pravej strane je drážka, na spodnom valci, kde je možné takýto druh materiálu opracuvávať. Nevedel vyhodnotiť, či tento materiál tam vojde alebo nevojde. Za zákazku mala príjem firma, on s tým nemal nič spoločné, bol v práci. V roku 2012, 2013 pracoval iba pre firmu Gohr, aký mal príjem podľa daňového priznania uviesť nevedel. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne o priznaní ČID sa neodvolal.

12. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že prišiel v deň kedy sa stal úraz do práce rovnako ako vždy, zaevidoval príchod, prišiel do svojej kancelárie a zložil si veci. Následne bol za majstrom pánom H., pretože potreboval spracovať jednu vec. Bežne sa to takto vo firme robilo, že si zamestnanci dávali vo firme urobiť nejaké veci, platilo sa potom priamo majiteľovi. Pán majster mu doporučil jedného pracovníka, ktorého oslovil, tento však jeho požiadavku urobiť nevedel, preto opätovne oslovil majstra. Tento ho poslal za pánom A.. Pán A. o súhlase od majstra nevedel, poslal ho opätovne za ním, tento súhlas dal tak, že kývol hlavou. Spolu so žalobcom odišli do druhej haly, stroj na opracovanie si vyberal sám žalobca, on v tomto smere odborne zdatný nie je. Od žalobcu následne odstúpil o niekoľko krokov, v tom čase už odchádzal z haly a započul nejaké stonanie. Vrátil sa a videl žalobcu čupieť pri stroji, pomohol mu, obviazal mu ruku a odviezol ho do nemocnice. Tvrdil, že na žiadny pedál stroja nestúpil. Je absolvent Strojníckej fakulty v Košiciach. Pracovnú zmluvu so spoločnosťou Gohr mal vo funkcii samostatne pracujúci technológ. V čase keď si žalobca vzdychol, bol od neho vzdialený niekoľko krokov, cca 4. Podľa jeho názoru mal žalobca spínač na dosah. Vo firme sa dalo pohybovať po vyznačených chodníkoch. Práve v tejto konkrétnej hale chodníky vyznačené nie sú, takže nebolo zrejmé, kde sa človek

pohybovať môže, kde nemôže. Na pohyb v blízkosti strojov firma oprávnenie nevydáva. Oprávnenie ako také sa jednotlivým zamestnancom nevydávalo, nebolo určené, kde sa kto môže pohybovať. Či bol stroj plne funkčný uviesť nevedel, funkčný t.j. či sa točil, to áno, ale či bol bezpečný k tomu uviedol, že určite nie. V čase úrazu nevedel ako sa stroj ovláda. Teraz si to už zistil. V hale nebol v čase úrazu okrem ich dvoch nikto iný. Žalobca porušil bezpečnostné predpisy už len tým, že vložil ruku medzi valce. Toto on považoval za najzávažnejšie porušenie. Následne, že tam nemal byť, mal ho z tohto priestoru vykázať a tiež uviedol, že žalobca nemal poverenie na prácu na tom konkrétnom stroji. On nevidel, že žalobca strčil ruku do stroja. Nepamätal sa či na stroji bol štítok mimo prevádzky, ale takáto fotodokumentácia mu bola predložená, keď ako svedok vypovedal v konaní a následne vlastným zisťovaním prišiel na to, že viaceré zo strojov nebolo bezpečných, revízny technik ich určil za nespôsobilé na prevádzku. Zo strany zamestnávateľa nikdy nebol v tejto súvislosti postihnutý. Nebol si vedomý, žeby porušil nejaký interný predpis, takéto práce sa pre zamestnancov robili úplne bežne, niekedy ho majster poslal za majiteľom s tým, že tento to vyúčtoval, niekedy sa to ani neúčtovalo. Už v minulosti si takúto zákazku dal vo firme urobiť, zaplatil za ňu, avšak nikde sa o tom žiaden záznam neuvádza. Na záver uviedol, že v zápisníku bezpečnosti sa nachádza o tomto úraze záznam, kde je vyslovene uvedené, že za nevyjasnených okolností došlo k tomuto úrazu. Mal vedomosť o tom, že bezpečnostný technik vyradil predtým ako sa stal úraz z prevádzky 4 stroje. Napriek tomu, že tak učinil sa na strojoch pracovalo. Bezpečnosť išla vo firme vždy tak trocha bokom. Čo sa týka samotného stroja ide o veľmi starý stroj, ktorý má veľký dobeh. Takže keby na pedál stúpil, došlo by k oveľa závažnejšiemu poškodeniu ako žalobca má. Uviedol, že žalobca ani nemohol vidieť, že na pedál stúpil on, pretože stál na pravej strane stroja a má spôsobený úraz na ľavej ruke t.z. musel byť k nemu bokom resp. chrbtom, ak mu bol úraz spôsobený na ľavej ruke.

13. Svedok M.. B. W. vo svojej výpovedi konštatoval, že žalobca pracoval pre ich firmu ako živnostník, žalovaný bol tiež ich bývalým zamestnancom. Presne si už nepamätal v ktorý deň k úrazu došlo. Prišiel za ním pán M.. I., ktorý mu oznámil čo sa udialo, že pánovi A. boli vtiahnuté prsty do zakružovačky. Bol evidentne v strese, v šoku z incidentu, zabezpečoval prevoz pána A. na polikliniku. Na jeho otázky, čo sa vlastne stalo a ako sa to stalo odpovedal iba tým, že pánovi A. boli stiahnuté prsty do zakružovačky a keďže majú ako firma dve zakružovačky, bolo mu oznámené, že išlo o zakružovačku malú. Uviedol iba, že pán A. mu ukazoval ako sa má vec zakružovať a pritom došlo k vtiahnutiu jeho prstov do stroja. Na jeho otázku ako sa to stalo žalovaný odpovedal, že nevie. Bol evidentne v šoku, nevedel mu na jeho otázky súvisle odpovedať. Zakružovačka má našľapný pedál, ktorý sa nachádzal asi jeden meter od nej, takže nie je jasné či niekto o tento pedál zakopol alebo akým spôsobom došlo k spusteniu stroja. Čo sa týka samotnej zakružovačky, od tejto vedie kábel na ktorého konci je pedál resp. ide o dva pedále, jedným sa spúšťa zakružovačka do chodu a druhým sa vyvoláva spätný chod. Pedál nie je pevný, dá sa ľubovoľne posúvať. Zakružovačka sa spúšťa tak, že musí byť na pedáli noha, týmto sa spúšťa a keď sa dá noha z pedálu dole, chod stroja sa zastaví. Je to obdobné ako pri aute, pri šliapnutí na pedál plynu, kým sa tlačí, auto pridáva, keď sa dá dole z plynu, auto sa zastaví. V ten deň keď k nehode došlo mu pán I. išiel situáciu ukázať, pedál sa nachádzal asi jeden meter od stroja. V prípade, že je stroj nefunkčný, nachádza sa na ňom tablička - stroj je "mimo prevádzky". Stroj môže ovládať iba oprávnená osoba, osoba, ktorá bola k používaniu stroja riadne vyškolená, poučená o jeho fungovaní. Stroje nemôže obsluhovať hocikto, teda môže ale iba svojvoľne. M.. I. mal oprávnenie pohybovať sa po dielni, mal oprávnenie ako zváračský inžinier pohybovať sa po celej firme. Ohliadku miesta nehody urobili ihneď po tom, ako za ním pán M.. I. prišiel. Videl, že tlačidlo bolo meter od stroja. Podľa jeho názoru, ak ten človek, ktorý na stroji pracuje nemá na dosah spúšťací pedál, nevie spustiť stroj. Nedokázal celkom presne popísať prácu na predmetnom stroji, nikdy na ňom nepracoval. Zvyčajne sa však plech zasunie medzi valce a potom sa spustí pedálom jeho chod a stroj začne zakružovať. Je však možné, keď je plech dlhší, že je potrebné tento pridržiavať súbežne s tlačením pedálu. Zakružovačka sa stále nachádza na ich pracovisku, momentálne sa nepoužíva. Jedným z dôvodov je fakt, že od dodávateľov im prichádzajú materiály už opracované, zakrúžené, takže nie je nutné ich u nich týmto spôsobom spracovávať. Tento stroj rovnako ako aj iné stroje je mimo prevádzky, nie je prevádzkyschopný a to z dôvodu obnovovania strojového parku firmy. V čase keď sa žalobcovi stal úraz stroj bol mimo prevádzky. V čase nehody bol na stroji zavesený štítok "mimo prevádzky". Stroj asi nebol odpojený od elektriky, ale nikto nemá problém stroj si do elektriky zapojiť. Nepamätal sa či v ten deň kedy sa stal úraz na stroji visel štítok. Revízne správy vykonávali externí pracovníci. U nich má bezpečnosť pri práci, ochranu zdravia a revízie na starosti bezpečnostný technik, v súčasnosti je to M.. U., v čase nehody to bol M.. I. a pani A., títo mali revízie medzi sebou nejakým spôsobom porozdeľované. Čo sa týka bezpečnostných prvkov určite by mala mať zakružovačka hlavný vypínač, ktorý stroj prípadne vypne. Každý stroj je špecifický. Nevedel sa

vyjadriť či stroj mal elektromagnetickú brzdu. Podľa jeho názoru žalobca asi mal oprávnenie pracovať na tomto stroji, presne to však nevedel, je to vec majstra, ktorý o tomto vedie evidenciu. Nepamätal si, či bol žalobca zaškolený k používaniu stroja. Čo sa týka samotnej činnosti pri ktorej došlo k úrazu, vedel iba to, že malo ísť o súkromnú zákazku. Za súkromné zákazky inkasovala odmenu spoločnosť Gohr. Súhlas na vykonanie súkromnej zákazky musel byť daný buď priamo ním alebo vedúcim výroby. Súhlas mal byť udelený v písomnej podobe. Rovnako ako v čase nehody, tak aj teraz sa súkromné zákazky mohli vykonávať iba s písomným súhlasom. Sú však ľudia, ktorí vedia šikovne ukradnúť materiál a rovnako si vedia šikovne vyrobiť nejaký výrobok, niečo vysústružiť, nedá sa to ustriehnuť, vo firme pracuje 100 ľudí. Vo vzťahu k žalovanému nevyvodili žiadny postih, už samotné následné okolnosti boli dostatočným postihom pre obe strany ako pána A. tak i pre pána I. a v konečnom dôsledku obaja z firmy následne bez toho aby to oni iniciovali, odišli.

14. Svedok G. H. vo svojej výpovedi uviedol, že si pamätá, že v ten deň kedy k nehode došlo, prišiel za ním ešte pred začatím zmeny M.. I. s tým, žeby potreboval zakružiť nejaký hranol. Stalo sa to niekedy pred 6 hodinou rannou. On však v tom čase musel skontrolovať dielňu a zabezpečiť prácu pre chlapov, takže M.. I. odkázal, aby počkal, kým túto činnosť vykoná. Majú totiž vo firme kamerový systém, ktorý si môže konateľ kedykoľvek pustiť a zistiť či sa na dielni pracuje alebo nie, pričom rozdelenie práce je jeho úlohou, takže by za toto bol postihnutý on. Odišiel kontrolovať stav ostatných dielní a kým sa vrátil, už mu chlapi oznámili čo sa pánovi A. stalo. Pri incidente priamo nebol. V dielni majú dve zakružovačky, ak by žalovaný počkal a ukázal mu akú prácu chce vykonať, možno by mu vedel aj on povedať na ktorej z nich je to možné. Nevedel prečo oslovil následne pána A. ani prečo sa oni dvaja rozhodli ísť priamo k tejto zakružovačke. Keď sa dostavil do prístavby č. 1 kde k nehode došlo, už tam ani jeden z týchto pánov nebol. Bolo mu povedané, že M.. I. naložil pána A. do auta a išli na ošetrenie. Oni s konateľom firmy sa snažili urobiť rekonštrukciu nehody, avšak išlo iba o ich dohady, keďže ani jeden z nich pri nehode nebol. Pán A. bol veľmi skúsený zámočník, na tomto stroji ako aj na inom pracoval neraz. Stroj sa ovláda tak, že na stroji sa nachádza hlavný vypínač, keď tento nie je vypnutý tak stroj funguje a potom je nožný ovládač na ktorom sa nachádzajú dva pedále, ktorými sa stroj ovláda. Pri zakružovaní stojí pracovník napravo stroja, pri čelnom pohľade. Tam sa nachádzajú ovládacie prvky, podľa ktorého sa parametre na zakrúženie nastavujú. Pracovný panel na ovládanie si pracovník podľa toho aký materiál zakružuje vie posúvať, podľa potreby si ho posunie. Čo sa týka dĺžky kábla uviedol, že kábel je taký dlhý, aby mohol prejsť okolo celého stroja tak, aby ten kto na ňom pracuje si ho mohol podľa potreby posúvať. Nevedel, kde sa spínač nachádzal v čase, keď ku stroju prišiel, nevenoval tomu pozornosť, venoval sa v prvom rade úrazu. Nepamätal si či na stroji bola tablička stroj "mimo prevádzky". Dedukoval, že keď na ňom pracovali, tak asi bol stroj funkčný a pracovalo sa na ňom. Pokiaľ by tom bola ceduľa "mimo prevádzky" nemohli by na nej pracovníci pracovať. Robilo sa vo firme aj to, že okrem tabuľky stroj "mimo prevádzky" elektrikári vykrútili aj poistky, čo bolo zárukou, že sa na stroji robiť nebude. Z titulu svojej funkcie M.. I. mal mať vedomosť o vyradených a nefunkčných strojoch. Ako zvárací technológ musel mať možnosť pohybovať sa po dielni. Pán A. mohol ísť zakrúžiť profil na konkrétnu zakružovačku, avšak tento profil bol príliš veľký. Potvrdil, že na pracovisku sa robili aj súkromné zákazky pracovníkov, na to bolo tlačivo do ktorého sa zákazka zaevidovala, aby bola takýmto spôsobom legalizovaná.

15. Zo Zmluvy o spolupráci pri vykonaní spoločných diel zo dňa 1.1.2008 súd zistil, že žalobca vykonával práce pre žalovaného ako živnostník. V článku VII. bod. 2 tejto zmluvy sa žalobca ako dodávateľ zaviazal rešpektovať koordinátora všetkých súvisiacich činnosti na spoločných dielňach a dodržiavať pravidlá platné pre zamestnancov žalovaného v 2. rade ako odberateľa hlavne z dôvodu zabezpečenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, požiarnej ochrany a podobne. V bode 4. uvedeného článku Zmluvy o spolupráci pri vykonaní spoločných diel sa žalobca zaviazal v prípadoch používania strojov, zariadení a nástrojov odberateľa pracovať s odbornou starostlivosťou za predpokladu odbornej spôsobilosti na dané stroje a zariadenia.

16. Z pracovnej zmluvy žalovaného zo dňa 3.7.2006 súd zistil, že tento pracoval pre spoločnosť GOHR- SNV, s.r.o., Spišská Nová Ves vo funkcii samostatný technický pracovník. Podľa popisu práce mal na starosti riadenie technologických a konštrukčných procesov vo výrobe, zabezpečovanie úloh podľa pokynom konateľa.

17. Zo záznamu z knihy bezpečnosti zamestnávateľa žalovaného bolo zistené, že dňa 18.7.2013 o 6.15 hod. za dosiaľ neujasnených okolností došlo k poraneniu D. A. (prsty pravej ruky), úraz sa stal pri strojnej zakružovačke.

18. Súčasťou predložených dôkazov bola aj fotodokumentácia zakružovacieho stroja predložená oboma sporovými stranami s naznačením manipulácie so strojom, ako aj pracovnej rukavice s ktorou žalobca pri opracovávaní materiálu pracoval.

19. Zo záverov znaleckého posudku č. 7/2019 zo dňa 23.10.2019 vypracovaného znalcom z odboru strojárstvo, odvetvie bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci Ing. Júliusom Priputenom bolo zistené, že pri ohliadke - preskúšaní funkcie stroja a jeho zabezpečovacích zariadení sa stroj nedal samovoľne do pohybu, do pohybu sa uviedol iba stúpením na spínacie tlačidlo (pedálový spínač). Po sňatí nohy zo spínacieho tlačidla sa stroj okamžite zastavil. Časový okamžik bol menší ako 1 sekunda. Ruka žalobcu bola vtiahnutá do hĺbky stroja cca 10 mm t.zn. že vtiahnutie ruky poškodeného od doby kedy sa dali valce do pohybu a začali vťahovať ruku do ich zastavenia trvalo cca 1 sekundu. Ruku nebolo možné vytiahnuť zo stroja bez toho, aby sa zadal spiatočný chod stroja. Čo sa týka bezpečnosti motorového zakružovacieho trojvalcového stroja XZS 2000/1, tento má mať predpísané bezpečnostné vybavenie. Nožný ovládač musí byť opatrený podľa normy STN 21 0700 krytom otvoreným len z čelnej strany obsluhy vylučujúcim možnosť náhodného zošliapnutia. Okrem absencie bezpečnostných prvkov nožného spínača, nemal tento z vrchnej strany dostatočný kryt spínačov, čím ho bolo možné uviesť do pohybu náhodným stúpnutím. Ostatné bezpečnostné a ovládacie prvky fungovali správne. Žalobca pri práci porušil základnú bezpečnostnú zásadu spočívajúcu v tom, že nesmie dôjsť ku kontaktu ktoroukoľvek časťou tela s rotujúcou časťou, ak nie je bezpečným spôsobom zaistený vypnutý stav stroja. Z ohliadky vykonanej 25.10.2019 na mieste samom nebolo možné jednoznačne zistiť, či kábel so spínačmi bol k dispozícii osoby, ktorá so strojom pracovala alebo v dosahu ďalšej osoby, bez možnosti kontroly nožného spínača osobou, ktorá na stroji pracovala. Osoba, ktorá na stroji pracuje nemá možnosť uviesť do chodu stroj, pokiaľ nemá nohou na dosah nožný spínač stroja. Znalec zároveň konštatoval, že pre vznik úrazu žalobcu sa stretli v rovnakom čase a na rovnakom mieste faktory 1, 2, 3, 4, t.j. neodôvodnené vloženie ruky do nebezpečného priestoru, nezaistený vypnutý stav stroja, nevyhovujúce prevedenie nožného spínača, nekontrolované šliapnutie na nožný pedál. Pokiaľ by stroj nebol po bezpečnostnej stránke v poriadku má byť zaistený proti používaniu a to vypnutím a uzamknutím hlavného vypínača a vyvesení bezpečnostnej tabuľky "NEZAPÍNAŤ !". Konštatoval, že nevykonaním týchto opatrení firma GOHR - SNV, s.r.o. porušila ustanovenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Prečo žalobca strčil resp. prečo sa mu ruka dostala do stroja sa vyjasniť nepodarilo. Znalec konštatoval, že počas znaleckého skúmania sa nepodarilo zistiť či bol po 18.7.2013 zmenený technický stav stroja, tým spôsobom že došlo k skráteniu elektrického káblu, vedenému k spínaču stroja. Kábel mal takú dĺžku, že obsiahol celý priestor na ktorom sa pohybuje obsluha. Stroj sa dá do pohybu iba šliapnutím na príslušný pedál nožného spínača, jeho pustením sa stroj zastaví. Ak by zlyhalo vypnutie popísaným spôsobom obsluha stroja môže tento vypnúť šliapnutím na lanko, ktoré je spojené s bezpečnostným STOP vypínačom. Lanko je natiahnuté okolo celého stroja. Považoval za nevyjasnené, prečo by si žalobca predtým než pristúpil k stroju nedal pedálový spínač na také miesto, aby ho mal plne pod kontrolou, ale nechal ho na mieste tak ako uvádza a dokumentuje. Ochranná rukavica s hrúbkou kože cca 5 mm spôsobila, že o jej hrúbku bolo stlačenie silnejšie, ale samotná ruka bola vtiahnutá do menšej vzdialenosti medzi začiatkom rukavice a prstom v rukavici. Použitie rukavice nebolo v príčinnej súvislosti so vznikom úrazu.

20. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. , predovšetkým z rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. -185 zo dňa 21.2.2017 a rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. -251 zo dňa 15.8.2018 súd zistil, že žaloba s totožným výrokom petitu žalobného návrhu smerujúca proti spoločnosti G-SNV s.r.o., Spišská Nová Ves a poisťovňou uvedenej spoločnosti bola zamietnutá, pretože žalobca vykonával súkromnú zákazku, ktorú nemal zo strany žalovaného v 1. rade povolenú. Žaloba proti žalovanému v 2. rade bola zamietnutá pre nedostatok pasívnej legitimácie.

21. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. , že žalobca podal návrh na obnovu konania sp. zn. .

22. Podľa , každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

23. Podľa , , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

24. Podľa , ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne. Ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

25. Podľa , pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

26. Podľa , strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.

27. Podľa , náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

28. Podľa , náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení

29. Zodpovednosť za škodu podľa možno uplatniť ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu:

- protiprávny úkon (porušenie právnej povinnosti),

- vznik škody ako majetkovej ujmy,

- existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou,

- zavinenie.

30. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovo-právny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá a medzi poškodeným. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Protiprávnosť konania predpokladá faktické správanie sa resp. opomenutie subjektu, ktorý porušuje právnu povinnosť. Právne relevantná škoda je majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentnom, t.j. peniazmi, a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade tú stranu, ktorej tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Je teda úlohou poškodeného (žalobcu) v spore preukázať protiprávnosť konania a škodu, ale zároveň i skutočnosť že medzi týmito predpokladmi je vzťah príčinnej súvislosti (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. Zn. ).

31. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 18.7.2013 žalobca na motorovom zakružovacom stroji XYS 2000/1, ktorý bol vlastníctvom spoločnosti GOHR - SNV, s.r.o. utrpel úraz ľavej ruky, v dôsledku ktorého bol hospitalizovaný, podstúpil operácie a neskôr amputáciu podstatných častí dvoch prstov. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. -185 zo dňa 21.2.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -251 zo dňa 15.8.2018 bolo ustálené, že žalobca v čase úrazu nevykonával prácu pre uvedenú spoločnosť, aj keď pracoval na jej stroji, ale vykonával práce na súkromnej zákazke žalovaného. V dôsledku úrazu si žalobou uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, stratu na zárobku počas jeho práceneschopnosti a úrazovú rentu. Svoj nárok proti žalovanému ako sám uviedol uplatnil z opatrnosti a tvrdil, že konaním žalovaného, ktorý šliapnutím na príslušný pedál nožného spínača zakružovačky chod stroja spustil, došlo k vtiahnutiu prstov jeho ľavej ruky do stroja, čím mu bola spôsobená škoda na zdraví. Povinnosťou žalobcu ako poškodeného bolo preukázať porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného, ďalej že mu vznikla v majetkovej sfére škoda a rovnako, že medzi

právnym deliktom a škodou je príčinná súvislosť. Až po preukázaní týchto skutočností by bol žalovaný ako škodca škodu povinný nahradiť resp. takýto následok vylúčiť tým, že preukáže, že škodu nezavinil.

32. Z výsledkov vykonaného dokazovania však súd nemal hodnoverným spôsobom preukázané, že škoda na zdraví žalobcu bola spôsobená porušením právnej povinnosti zo strany žalovaného, z čoho vyplýva, že preukázaná nebola ani príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Výpovede žalobcu a žalovaného sa pri popisovaní skutkového deja vzniku úrazu zásadne rozchádzajú. Kým žalobca tvrdí, že žalovaný pravdepodobne omylom stúpil na pedál nožného spínača zakružovačky v čase prípravy na prácu, resp. pri demonštrácii nevhodnosti stroja na vykonanie jeho súkromnej zákazky, žalovaný uvádza, že v čase úrazu už odchádzal z miestnosti, teda bol chrbtom k žalobcovi a obrátil sa až na jeho zastonanie. Že úraz bol spôsobený konaním žalovaného nepotvrdili ani svedecké výpovede konateľa spoločnosti GOHR- SNV s.r.o. M.P.. B. W., ani majstra G. H., pričom ani jeden z nich sa v čase úrazu v dielni, kde sa tento stal nenachádzal. Konateľ tvrdil, že pri následnej rekonštrukcii bol pedál asi meter od stroja, majster si jeho umiestnenie nevšimol, avšak tvrdil, že dĺžka kábla je taká, aby kábel mohol prejsť okolo celého stroja tak, aby ten kto na ňom pracuje ho mohol podľa potreby posúvať. I výsledky znalca z odboru strojárstvo, odvetvie bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci Ing. Júliusa Priputena zakomponované do ním vypracovaného znaleckého posudku na základe ohliadky a rekonštrukcie vykonanej 25.10.2019 na mieste samom hovoria o tom, že nebolo možné jednoznačne zistiť, či kábel so spínačmi bol k dispozícii osoby, ktorá so strojom pracovala alebo v dosahu ďalšej osoby, bez možnosti kontroly nožného spínača osobou, ktorá na stroji pracovala. Znalec zároveň konštatoval, že pre vznik úrazu žalobcu sa stretli v rovnakom čase a na rovnakom mieste faktory 1, 2, 3, 4, t.j. neodôvodnené vloženie ruky do nebezpečného priestoru, nezaistený vypnutý stav stroja, nevyhovujúce prevedenie nožného spínača, nekontrolované šliapnutie na nožný pedál.

33. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol súd toho názoru, že v konaní nebolo žalobcom bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že mu škoda na zdraví vznikla porušením právnej povinnosti zo strany žalovaného a teda nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi škodou a konaním žalovaného. Na to aby bolo možné bezpečne prijať takýto záver nebolo žalobcom v konaní vyprodukované dostatok hodnoverných dôkazov, a preto je súd nútený konštatovať, že žalobca si v konaní riadne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich skutkových tvrdení, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

34. Dňa 26.5.2020 bol doručený tunajšiemu súdu návrh žalobcu na prerušenie konania do momentu rozhodnutia vo veci , vzhľadom k tomu, že v tejto veci bol žalobcom podaný návrh na obnovu konania.

35. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť , ktorý rozlišuje prerušenie konania pred všeobecným súdom z obligatórnych dôvodov ( ) a fakultatívnych dôvodov ( ). U návrhu žalobcov na prerušenie konania z dôvodu podania mimoriadneho opravného prostriedku by sa jednalo o fakultatívne prerušenie konania. Avšak podľa ustáleného právneho názoru ústavného súdu () konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku nie je zákonnou prekážkou postupu konania, preto všeobecný súd nemôže nekonať a nerozhodovať vo veci len z dôvodu, že v súvisiacom spore je začaté dovolacie konanie resp. konanie o obnovu konania (uznesenie Ústavného súdu SR -15 zo dňa 2.6.2009).

36. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je nutné konštatovať, že podanie návrhu na povolenie obnovy konania v súvisiacom spore vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. nie je dôvodom na prerušenie konania v tomto konaní, preto súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, tak ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia a to pri meritórnom rozhodnutí vo veci v súlade s ust. .

37. Žalobcovia navrhli vykonať ako dôkaz ohliadku a rekonštrukciu na mieste samom.

38. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané je vždy vecou súdu a nie strán sporu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.5.2009). Súd v prejednávanej veci v zmysle uvedeného nepovažoval za účelné a hospodárne vykonať dôkaz ohliadkou a rekonštrukciou na mieste samom, vzhľadom k tomu, že ohliadka a rekonštrukcia bola vykonaná za účasti sporových strán a znalca pri vyhotovovaní znaleckého posudku č. 7/2019 zo dňa 23.10.2019, ktorý bol vypracovaný na návrh procesných strán a

ktorý obsahuje odborné závery znalca Ing. Júliusa Priputena podstatné pre zistenie skutkového stavu a rozhodnutie vo veci. Mal zato, že skutkové tvrdenia za účelom ktorých bol dôkaz navrhnutý boli vyriešené, teda vykonanie tohto dôkazu by bolo v konaní nadbytočné a neefektívne a preto tento návrh zamietol.

39. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 4.6.2020 navrhol vykonať dôkaz predložením rukavice, ktorú mal na ruke v čase úrazu. Súd v rámci svojej diskrečnej právomoci zavedenej ustanovením na tento návrh neprihliadol, pretože bol toho názoru, že tento prostriedok procesného útoku nebol uplatnený včas. Žalobca mal aj v zmysle ustanovenia povinnosť úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, ktorú si riadne nesplnil. Mal teda tento návrh uplatniť včas a to priamo v žalobe, prípadne následne po oboznámení sa s obranou žalovaných v jemu patriacej replike. Navyše išlo by o dôkaz nadbytočný, pretože do spisu bola doložená fotografia uvedenej rukavice a táto bola k dispozícii znalcovi i stranám pri ohliadke miesta samého v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku.

40. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

42. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Vzhľadom k tomu, že žalovaný mal v konaní plný úspech a súd nezistil na strane žalobcu dôvody na uplatnenie ust. , ktoré by umožňovali nepriznať žalovanému náhradu trov konania, súd priznal žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.

44. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.