Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BB-76S-36-2022.pdf
PDF · 186.09 KB
Case nature
Area
Subarea
BB-76S/36/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu (sudca spravodajca) a JUDr. Andrey Soukupovej, v právnej veci žalobcu: Obec Osrblie, so sídlom Stredná 230, 976 45 Osrblie, IČO: 00 313 661, právne zastúpený: URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia – ústredie, so sídlom Grösslingova 5, 811 09 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4396000622/797/24/2022-7690/2022 zo dňa 02.03.2022, takto
rozhodol:
I. Správny súd správnu žalobu z a m i e t a .
II. Správny súd návrh žalobcu na peňažnú moderáciu z a m i e t a .
III. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Banská Bystrica, odbor inšpekcie odpadového hospodárstva (ďalej aj „orgán verejnej správy prvého stupňa“) vykonal u žalobcu operatívnu kontrolu dodržiavania povinností podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o odpadoch“). Kontrola bola vykonaná v dňoch 10.06.2021 a 26.08.2021 za kontrolované obdobie od 01.06.2021 do 10.06.2021.
2. O výsledku kontroly vyhotovil orgán verejnej správy prvého stupňa dňa 26.08.2021 Protokol z kontroly č. 38/2021, zaevidovaný pod evidenčným číslom záznamu 8785/44-5/2021-31547/2021 zo dňa 26.08.2021 (ďalej aj len „protokol“), ktorý bol dňa 26.08.2021 aj prerokovaný a podpísaný, a ktorého súčasťou je zápisnica z prerokovania protokolu z kontroly. Vykonanou kontrolou bolo zistené, že žalobca ako kontrolovaný subjekt v deň vykonania miestnej obhliadky, t. j. dňa 10.06.2021, nezabezpečil zmesový komunálny odpad pred znehodnotením, odcudzením alebo iným nežiaducim únikom a pred prístupom medveďa hnedého. Zmesový komunálny odpad sa nachádzal v nádobách, ktoré boli umiestnené v obci: na cintoríne (2 kusy veľkoobjemového kontajnerov, zberné nádoby sú otvorené) Nová ulica, v strede obce (2 kusy veľkoobjemového kontajnera, zberné nádoby sú otvorené), Dolná ulica, na križovatke, neďaleko začiatku obce (2 kusy veľkoobjemového kontajnera, zberné nádoby sú otvorené), pri Hoteli Zerrenpach (1 kus veľkoobjemového kontajnera, zberná nádoba je otvorená), neboli akýmkoľvek spôsobom zabezpečené tak, aby odpad v nich nachádzajúci sa bol zabezpečený pred prístupom medveďa hnedého, pretože nádoby boli otvorené, odpady neboli zabezpečené pred
znehodnotením, odcudzením alebo iným nežiaducim únikom a boli umiestnené na voľne a verejne prístupnom priestranstve. Uvedeným konaním žalobca porušil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b), v spojitosti s ustanovením § 14 ods. 1 písm. j) zákona o odpadoch. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu A. B. bola oboznámená s obsahom protokolu, ktorý prevzala a bola upozornená na dôsledky porušenia právnej povinnosti podľa ustanovenia § 12 ods. 4 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu do protokolu uviedla, že obsah berie na vedomie, nemá námietky ku kontrolným zisteniam a vzdáva sa lehoty na vyjadrenie k zisteným nedostatkom. V zápisnici z prerokovania protokolu uložila inšpekcia žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a predložiť ich inšpekcii do desiatich dní od podpísania zápisnice z prerokovania protokolu z kontroly, povinnosť určiť zamestnancov zodpovedných za zistené nedostatky, povinnosť predložiť inšpekcii písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie nedostatkov a ich príčin a uplatnení právnej zodpovednosti do pätnástich dní od termínu ich splnenia a uplatniť právnu zodpovednosť za zistené nedostatky voči zamestnancom zodpovedným za tieto nedostatky.
3. Dňa 31.08.2020 žalobca v určenej lehote zaslal inšpekcii list označený ako „Zápisnica z prerokovania protokolu z kontroly zo dňa 26.08.2021 – prijaté opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov“, ktorý bol inšpekcii doručený dňa 06.09.2021. Žalobca v predmetnom liste uviedol, že prijal opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov pre zabezpečenie zmesového komunálneho odpadu a biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu pred prístupom medveďa hnedého: 1/ zberná nádoba na zber komunálneho odpadu bude uzatvorená tak, aby zabránila medveďovi vniknutie a poškodenie, prípadne sa uzatvorí priestor stojiska zbernej nádoby na odpad, ktoré sa nachádzajú jednotlivo v uliciach obce Osrblie, 2/ zodpovednosť za zistené nedostatky preberá za obec C. D. E., starosta obce, ktorý poverí zamestnancov úlohami na odstránenie zistených nedostatkov. Žalobca zároveň v liste uviedol, že v intraviláne obce nie je evidovaný výskyt medveďa hnedého, stojiská odpadov na komunálny odpad a separovaný zber pravidelne zamestnanci obce čistia a separujú, divoké skládky odpadov sa v katastrálnom území obce nevyskytujú. Žalobca uviedol, že jeho povinnosťou ako držiteľa odpadu je zabezpečiť odpad pred znehodnotením a poškodením a nájsť vhodné riešenie, ktoré sa bude týkať najmä finančného zabezpečenia, nakoľko je malou obcou a v rozpočte nie sú plánované tieto výdavky.
4. Dňa 26.10.2021 bolo žalobcovi doručené upovedomenie o začatí správneho konania vo veci porušenia zákona o odpadoch, teda uvedeným dňom sa začalo správne konanie. Správny orgán v upovedomení zároveň žalobcu poučil o tom, že má možnosť oboznámiť sa s podkladmi pred vydaním rozhodnutia, vyjadriť sa k nim a navrhnúť ich doplnenie v zmysle ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku, a to v lehote siedmich dní odo dňa doručenia tohto upovedomenia.
5. Žalobca sa listom zo dňa 27.10.2021 vyjadril v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku a doplnil podklady o splnení opatrení na odstránenie nedostatkov z kontroly zameranej na dodržiavanie povinnosti podľa zákona o odpadoch v obci F., teda na plnenie povinnosti zabezpečenia zmesového komunálneho odpadu pred prístupom medveďa hnedého. Žalobca uzatvoril Zmluvu o poskytovaní služby č. 051 21 04 s poskytovateľom Brantner Gemer s.r.o. zo dňa 15.10.2021; zakúpil kontajnery 1100, žiar. zinkov so zabezpečením proti vniknutiu medveďa so zámkom; každá domácnosť si prevzala nádobu 240 l na zber komunálneho odpadu; je vypracovaný harmonogram s poskytovateľom na zber komunálneho odpadu od občanov; veľkoobjemové kontajnery na zmesový komunálny odpad, ktoré sa nachádzajú jednotlivo po uliciach sa rušia. Žalobca zároveň uviedol, že jeho snahou je lepšie prepracovať a zabezpečiť zber a odvoz odpadov a občanov upozorňovať ako správne triediť odpad, či už propagáciou a reláciami v miestnom rozhlase.
6. Orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. 4396301521/10064-45089/5 zo dňa 26.11.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi pokutu podľa ustanovenia § 117 ods. 3 zákona o odpadoch vo výške 4 000 eur za nedodržanie legislatívneho ustanovenia zákona o odpadoch v nadväznosti na ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy odpadového hospodárstva zistené kontrolou u účastníka konania – žalobcu – vykonanej v dňoch 10.06.2021 a 26.08.2021 za kontrolované obdobie od 01.06.2021 do 10.06.2021 za to, že žalobca ako kontrolovaný subjekt v deň vykonania miestnej obhliadky, t. j. dňa 10.06.2021, nezabezpečil zmesový komunálny odpad pred znehodnotením, odcudzením alebo iným nežiaducim únikom a pred prístupom medveďa hnedého. Zmesový komunálny odpad sa nachádzal v nádobách, ktoré boli umiestnené po obci: na cintoríne
(2 kusy veľkoobjemového kontajnera, zberné nádoby sú otvorené) Nová ulica, v strede obce (2 kusy veľkoobjemového kontajnera, zberné nádoby sú otvorené), Dolná ulica, na križovatke, neďaleko začiatku obce (2 kusy veľkoobjemového kontajnera, zberné nádoby sú otvorené), pri Hoteli Zerrenpach (1 kus veľkoobjemového kontajnera, zberná nádoba je otvorená), neboli akýmkoľvek spôsobom zabezpečené tak, aby odpad v nich nachádzajúci sa bol zabezpečený pred prístupom medveďa hnedého, pretože nádoby boli otvorené, odpady neboli zabezpečené pred znehodnotením, odcudzením alebo iným nežiaducim únikom a boli umiestnené na voľne a verejne prístupnom priestranstve. Uvedeným konaním žalobca porušil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s ustanovením § 14 ods. 1 písm. j) zákona o odpadoch. Uvedeným konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 117 ods. 3 zákona o odpadoch. Podľa ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku v nadväznosti na ustanovenie § 116 ods. 5 zákona odpadoch je žalobca povinný pokutu zaplatiť do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Orgán verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že na základe výsledkov kontroly preukazujúcich porušenie uvedených ustanovení zákonov a po zhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že žalobca svojím konaním naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu na ustanovení § 117 ods. 3 zákona o odpadoch, pričom pri posudzovaní vychádzal predovšetkým z písomných dôkazov, ktorými sú protokol z kontroly a zápisnica o prerokovaní protokolu z kontroly, ktoré boli vypracované na základe kontroly vykonanej u žalobcu. Písomnými dôkazmi boli aj písomné vyjadrenia žalobcu obsahujúce dôvody, prečo neboli nádoby na komunálny odpad zabezpečené proti medveďovi hnedému. Žalobca protokol z kontroly, ako aj zápisnicu o prerokovaní protokolu z kontroly podpísal, pričom kontrolou zistené nedostatky spočívajúce v porušení povinností ustanovených v zákone o odpadoch nespochybnil, a ani nevyvrátil. Žalobca v kontrolovanom období nezabezpečil zmesový komunálny odpad pred znehodnotením, odcudzením alebo iným nežiaducim únikom a pred prístupom medveďa hnedého, preto porušil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s ustanovením § 14 ods. 1 písm. j) zákona o odpadoch, čím naplnil obligatórne znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa ustanovenia § 517 ods. 3 zákona o odpadoch. Orgán verejnej správy prvého stupňa pri zohľadnení všetkých skutkových okolností postupoval pri rozhodovaní o výške pokuty podľa ustanovenia § 116 ods. 2 zákona o odpadoch a pokutu vo výške 4000 eur uložil žalobcovi aj vzhľadom na závažnosť, rozsah a čas trvania protiprávneho konania. Orgán verejnej správy prvého stupňa zohľadnil priťažujúce aj poľahčujúce okolnosti, ktoré mali tiež vplyv na výšku uloženej pokuty. Z pohľadu závažnosti spáchaného správneho deliktu nešlo zo strany žalobcu o administratívny nedostatok, ale o aktívne konanie. Žalobca si nesplnil zákonnú povinnosť a jeho protiprávne konanie mohlo viesť k ohrozeniu zdravia ľudí. Orgán verejnej správy prvého stupňa tiež poukázal na skutočnosť, že povinnosť podľa § 14 ods. 1 písm. j) zákona o odpadoch, teda zabezpečiť na celom svojom katastrálnom území zmesový komunálny odpad a biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad pred prístupom medveďa hnedého, nadobudla účinnosť od 01.07.2016. Z časového hľadiska trval protiprávny stav dlhšie obdobie, čo orgán verejnej správy prvého stupňa vyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť. Ako priťažujúcu okolnosť, ktorá mala vplyv pri rozhodovaní o výške pokuty bola skutočnosť, že žalobca nemal ani v jednej kontrolovanej lokalite zabezpečené nádoby na zmesový komunálny odpad pred prístupom medveďa hnedého. Ako poľahčujúcu okolnosť správny orgán vyhodnotil to, že počas kontroly žalobca vytvoril vhodné podmienky na jej vykonanie a poskytol súčinnosť počas celej doby trvania kontroly, porušenia zákona o odpadoch sa dopustil prvýkrát a žalobca svojou aktivitou prispel k odstráneniu vzniknutého protiprávneho stavu a splnil si povinnosti, ktoré mu ukladá zákon o odpadoch. Tieto okolnosti však podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa nezbavujú žalobcu zodpovednosti za protiprávny stav zistený kontrolou. Vzhľadom ku všetkým skutočnostiam orgán verejnej správy prvého stupňa pristúpil k uloženiu pokuty 4000 eur, pričom jej výšku považoval za primeranú a účinnú vo vzťahu k spáchaniu správneho deliktu. Na záver uviedol, že výška uloženej pokuty spĺňa nielen preventívnu, ale aj represívnu funkciu, pričom sa nemohol uspokojiť s uložením pokuty v nižšej sume, nakoľko postih v podobe uloženej pokuty musí mať takú silu, aby ho odradil od nezákonného postupu až v budúcnosti. Finančný postih v podobe uloženej pokuty tak musí byť citeľný v majetkovej sfére delikventa a teda musí obsahovať aj zložku represívnu, aby mal tento postih aj zmysel. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že orgán verejnej správy prvého stupňa prekročil právomoc ako mohol spôsobom odporujúcim zákonu, pretože sankcionoval niečo, čo netvorí skutkovú podstatu správneho deliktu. Poukázal na to, že v ustanovení § 117 ods. 3 zákona odpadoch sa uvádza, že pokutu uloží za porušenie § 14 ods. 1 písm. j), podľa ktorého držiteľ odpadu je povinný zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa hnedého v ustanovených oblastiach [§ 105 ods. 3 písm. q)] a uvedené (ne)konanie predstavuje objektívnu stránku správneho deliktu. Uvedené ustanovenie však nedefinuje vôbec spôsob zabezpečenia a neodkazuje na vyhlášku č. 371/2015 Z.
z., preto z tohto dôvodu je sankcionované niečo, čo zákon neuvádza. Uvedené ustanovenie § 14 ods. 1 písm. j) vôbec nerieši spôsob zabezpečenia a preto je právne nemožné toto vôbec sankcionovať. Predmetné ustanovenie preto predstavuje vágnu právnu normu, ktorej výklad bol učinený contra legem a naviac na ťarchu účastníka. Žalobca preto vidí v právnom posúdení účelovosť, a to napriek tomu, aby zabezpečil stojiská dostatočne. Žalobca v odvolaní tiež namietal neprimeranosť výšky sankcie a nezohľadnenie poľahčujúcich okolností.
7. Slovenská inšpekcia životného prostredia – ústredie (ďalej aj ako "žalovaný") rozhodnutím č. 43 960 006 22/797/24/2022 - 7690/2022 zo dňa 02.03.2022 odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty potvrdila.
8. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že orgán verejnej správy prvého stupňa riadne zistil a vyhodnotil skutkový stav a správne vec posúdil, ak rozhodol o uložení pokuty. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti objektívne odôvodňujúce protiprávny stav zistený vykonanou kontrolou, ani nevyvrátil kontrolou zistené porušenia, preto sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi orgánu verejnej správy prvého stupňa. Konštatoval, že spôsob vykonania povinnosti podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. j) je v súlade s ustanovením § 105 ods. 3 písm. q) zákona o odpadoch upravený v ustanovení § 18 vyhlášky č. 371/2015 Z. z., podľa ktorého sa povinnosť zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa hnedého vzťahuje na držiteľov odpadu v územiach ustanovených v prílohe č. 19 vyhlášky č. 371/2015 Z. z., okrem iného aj Banskobystrický kraj, okres Brezno, poradové č. XX, Osrblie - celé územie obce. Žalovaný na základe uvedených právnych predpisov a preskúmania obsahu protokolu z kontroly konštatoval, že žalobca bol povinný zabezpečiť zmesový komunálny odpad, ktorého je držiteľom, pred prístupom medveďa hnedého. Žalovaný na základe preskúmania predloženého spisového materiálu zistil, že žalobca je zodpovedný za nakladanie s komunálnym odpadom až do jeho odovzdania oprávnenej osobe na ďalšie nakladanie s ním, preto je priamo zodpovedný za zabezpečenie zmesového komunálneho odpadu podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) a písm. j) zákona o odpadoch spôsobom ustanoveným vyhláškou č. 371/2015 Z. z. Žalobca ďalej zodpovedá za nádoby na zmesový komunálny odpad umiestnené na verejne dostupnom mieste. Žalovaný tiež vykonanou kontrolou zabezpečenia nádob (kontajnerov), resp. stojísk, za ktoré zodpovedá žalobca, zistil, že žalobca dňa 10.06.2021 nemal žiadnym spôsobom zabezpečené 4 stojiská s celkovo 7 nádobami na zmesový komunálny odpad pred prístupom medveďa hnedého.
9. K odvolacej námietke žalobcu, podľa ktorej správny orgán prekročil právomoc a konal spôsobom odporujúcim zákonu, pretože sankcionoval niečo, čo netvorí skutkovú podstatu správneho deliktu, žalovaný uviedol, že spôsob zabezpečenia vykonania ustanovenia § 14 ods. 1 písm. j) zákona o odpadoch je priamo ustanovený prostredníctvom ustanovenie § 105 ods. 3 písm. q) zákona o odpadoch v ustanovení § 18 vyhlášky č. 371/2015 Z. z.. To znamená, že orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval pri uložení pokuty za porušenie ustanovenia § 14 ods. 1 písm. j) zákona o odpadoch v súlade so zákonom o odpadoch. Zo strany žalobcu sa nejedná len o „opomenutie“, ktoré orgán verejnej správy prvého stupňa právne posúdil ako porušenie ustanovenia § 14 ods. 1 písm. j) zákona o odpadoch. Prvostupňové rozhodnutie je výsledkom riadne zisteného skutkového stavu a správneho posúdenia veci v súlade s platným právnym stavom.
10. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že v obci nebol zaznamenaný žiadny výskyt medveďa hnedého pri zberných nádobách, uviedol, že skutočnosť, že sa nestal žiadny incident v tejto súvislosti nie je dôvodom pre upustenie od uloženia pokuty za preukázaný protiprávny stav. Žalobca bol povinný predmetné ustanovenie zákona o odpadoch plniť už v období pred vznikom pandémie COVID-19. Splnenie predmetnej zákonnej povinnosti zároveň nie je podmienené, resp. naviazané na pričlenenie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.
11. Žalovaný má za to, že tvrdenie o neprimeranosti uloženej pokuty je neopodstatnené, nakoľko táto výška pokuty nie je ojedinelá a vôbec nie je najvyššia. Pokuta v rovnakej výške za porušenie predmetného ustanovenia zákona o odpadu bola uložená aj inej osobe, nielen žalobcovi. Za obdobné veci bola uložená aj vyššia pokuta. Pri každej kontrole a stanovení výšky pokuty orgán verejnej správy prvého stupňa postupuje individuálne, na základe kontrolných zistení o prehodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, aj vo vzájomných súvislostiach a hodnotia sa všetky zistené skutočnosti. Podľa žalovaného uložená pokuta zodpovedá závažnosti, rozsahu a času protiprávneho konania. Nakoľko sankcia za správny delikt má plniť funkciu výchovnú, preventívnu a súčasne aj represívnu, je žiaduce, aby bola
citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. Sankcia za správny delikt ako taká nie je sama o sebe účelom správneho trestania. Ukladaním správnych sankcií sa v podmienkach právneho štátu súčasne ako cieľ sleduje všeobecná a aj individuálna prevencia. Pokuta musí spĺňať nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania dotknutého subjektu a za cieľ pôsobiť výchovne na budúce konanie účastníka konania. Preto žalovaný považoval uloženie predmetnej pokuty za zákonné a jej výšku za primeranú a dostatočnú.
12. Žalovaný konštatoval, že orgán verejnej správy prvého stupňa jednoznačne preukázal porušenie zákona o odpadoch a preukázal, že boli naplnené znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) a j) zákona o odpadoch pre uloženie pokuty podľa ustanovenia § 117 ods. 3 zákona o odpadoch. Podľa žalovaného orgán verejnej správy prvého stupňa počas výkonu štátneho dozoru postupoval v súlade s Ústavou SR a v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o kontrole v štátnej správe. Počas výkonu kontroly získal dôkazy preukazujúce porušenie povinnosti ustanovenej v zákone o odpadoch a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov odpadového hospodárstva.
13. Podľa žalovaného orgán verejnej správy prvého stupňa zohľadnil priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ktoré mali tiež vplyv na výšku uloženej pokuty. Žalovaný uviedol, že každý právny poriadok obsahuje zákonné ustanovenia, ktoré upravujú situácie v súvislosti s nedobrovoľným plnením povinností subjektu, ktoré vyplývajú zo zákonnej úpravy v príslušnej oblasti. Takýmto neplnením si zákonných povinností subjektu dochádza k protiprávnemu konaniu, a to z rôznych dôvodov, napríklad z neznalosti svojich práv a povinností, nedbanlivostným alebo úmyselným porušením práv a právom chránených záujmov, a preto v systéme verejnej správy má svoje opodstatnenie aj právna zodpovednosť fyzických alebo právnických osôb. Na uloženie sankcie za správny delikt je postačujúce zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že sa vyžaduje úmyselné zavinenie. U právnických osôb sa zodpovednosť za správne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie. Cieľom vyvodzovania administratívno-právnej zodpovednosti je zabezpečiť bezporuchovú správu verejných vecí. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti a postupuje v súlade so Správnym poriadkom. Takéto protiprávne správanie subjektu podľa predpisov správneho práva spočíva v porušovaní zákonom chráneného verejného záujmu a jeho právnym dôsledkom je oslabenie ochrany verejného záujmu, a to v tomto prípade konkrétne ochrany životného prostredia. Nakoľko je daný správny delikt obsiahnutý v zákonnej úprave a je postihnuteľný sankciou, zákonodarca počíta s určitou mierou nebezpečnosti konania a zákonnou úpravou sa mu snaží zamedziť. Na druhej strane zákon ukladá správnemu orgánu povinnosti na úseku ochrany životného prostredia, ktorými sa má zamedzovať takému konaniu, ktoré ohrozuje všeobecný záujem, konkrétne na úseku ochrany životného prostredia.
14. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že po preskúmaní postupu orgánu verejnej správy prvého stupňa pri výkone kontroly ako aj v správnom konaní dospel k záveru, že orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval v tomto konaní v súlade s príslušnými právnymi predpismi a v súlade so zákonom o odpadoch. Uloženú pokutu považuje za dostatočne odôvodnenú a jej výšku za primeranú a zákonnú. Žalovaný zároveň konštatoval, že nie je dôvod na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia.
Správna žaloba – žalobné body
15. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a jeho zrušenia, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, a to z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g), ods. 3 písm. a) zákona č. 162/2021 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) alternatívne zmeny napadnutého rozhodnutia žalovaného tak, že žalobca je povinný zaplatiť sankciu v zníženej výške podľa úvahy súdu na spodnej hranici. Zároveň si žalobca uplatnil právo na náhradu trov konania.
16. Žalobca v úvodnej časti správnej žaloby zhrnul, že je nepodnikateľom, hospodáriacim s verejnými financiami, ktorý bol účastníkom administratívneho konania, ktorého výsledkom je protiprávne uloženie sankcie za správny delikt vo výške 4000 eur, čím bol rozhodnutiami správnych orgánov ukrátený na svojich právach a povinnostiach, pretože v majetkovej sfére je tu ujma vo výške uloženej sankcie, ktorá sankcionuje bezdôvodne a v rozpore so zákonom údajné nesplnenie povinnosti, na ktoré štát neuvoľnil žiadne finančné prostriedky. Rozhodnutie sú po formálnej a materiálnej stránke neudržateľné, rozporné
a nepreskúmateľné a sú v rozpore so základnou zásadou stíhania za správny delikt, ktorou je nullum crimen sine lege.
17. K prvostupňovému rozhodnutiu namietal, že je výsledkom riadne nezisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci, čím poškodzuje obec (žalobcu) a jej obyvateľov v majetkovej sfére tým, že bola uložená sankcia 4000 eur napriek tomu, že v obci nebol zaznamenaný žiadny výskyt medveďa pri zberných nádobách a nestal sa žiadny incident v tejto súvislosti. Výška sankcie je absolútne nedôvodná, neprimerane vysoká a výsledkom jednostranne štátom diktovaného obrazu – na splnenie zákonnej povinnosti štátny rozpočet nealokoval žiadne finančné prostriedky obciam.
18. Žalobca namietal, že ustanovenie § 14 ods. 1 písm. j) zákona o odpadoch predstavuje objektívnu stránku správneho deliktu, pričom nedefinuje vôbec spôsob zabezpečenia a nijako neodkazuje na vyhlášku č. 371/2015 Z. z., preto je sankcionované niečo, čo zákon neuvádza. Nemožno si podľa žalobcu zamieňať zákonnú povinnosť, jej porušenie, hypotézu právnej normy a presne vymedzené sankcionované konanie. Nie každé porušenie zákona je správnym deliktom. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19.05.2010, sp. zn. 2Sžo/238/2009 platí, že vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí byť tento delikt vymedzený tak, aby sankcionované konanie nemohlo byť zameniteľné s iným konaním. Práve výrok prvostupňového rozhodnutia popísal „opomenutie“ žalobcu a toto opomenutie právne posúdil ako porušenie § 14 ods. 1 písm. j) zákona o odpadoch. Avšak predmetné ustanovenie už nijako nepojednáva o spôsobe a rozsahu, teda predstavuje vágnu právnu normu, ktorej výklad bol učinený contra legem a naviac na ťarchu účastníka. Pritom platí pravidlo, že Slovenská republika je právny štát, ktorý je založený na princípoch právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, pričom nejasné a neurčité právny normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy – účastníka správneho konania, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 01.07.2010, sp. zn. 8Sžp/1/2010). Nemožno podzákonnými právnymi aktami a sankcionovaním nad rámec skutkovej podstaty správneho deliktu dosahovať napĺňanie štátneho rozpočtu. Preto žalobca vidí v právnom posúdení účelovosť. Pokiaľ ide o správny delikt, tento musí byť definovaný v zákone. Preto ak sa odvoláva žalovaný i orgán verejnej správy prvého stupňa na prílohu k vyhláške, tak ide o sankcionovanie nemajúce oporu v zákone, pretože platí „nullum crimen sine lege“. Rozhodnutím bola absolútne v neprospech žalobcu aplikovaná zásada vyplývajúca z čl. 2 Ústavy SR, podľa ktorej štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Spôsob umiestnenia nádoby do uzatvoreného priestoru nie je nijako definovaný a preto výklad správneho orgánu je opätovne mylný a ide na ťarchu žalobcu v rozpore s čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. V tomto smere správny orgán prekročil právomoc a konal spôsobom odporujúcim zákonu, pretože sankcionuje niečo, čo netvorí skutkovú podstatu správneho deliktu.
19. Ďalej namietal, že priebeh, závery a obsah rozhodnutí zakladajú porušenie zásady zákonnosti a zásady rovnosti a primeranosti. Podľa žalobcu boli zjavne použité účelové prostriedky za účelom preukázania „viny“, avšak okolnosti uvádzané žalobcom sú paušalizované. Pri výške sankcie je nemožné považovať takúto sankciu za preventívnu, ale za zničujúcu. V dobe pandémie COVID-19, neplnenia si štátu základných povinností pri financovaní miestnej samosprávy a prefinancovaní nákladov vyvolaných zmenou právnej úpravy je sankcia 4000 eur absurdná a žalobca ju vníma z pozície „tak to musí byť“.
20. Žalobca v rámci správnej žaloby navrhol peňažnú moderáciu podľa § 192 SSP v prípade, ak by napriek ním uvedeným skutočnostiam bol správny delikt preukázaný, potom všetky okolnosti znamenajú, že žalobca netušil, že mu bude uložená pokuta 4000 eur. Žalobca žiadal, aby správny súd využil právo peňažnej moderácie a po zvážení všetkých okolností prípadu znížil výšku pokuty na spodnú hranicu sadzby. Správny orgán opomenul, že v obci Osrblie sa žiadny incident v súvislosti s medveďom nestal. Obec Osrblie je najmenšou obcou s počtom obyvateľov v kategórii do 500 (presne 384). Žalobca má za to, že hoci správny orgán uviedol, že pri ukladaní sankcie prihliadal na poľahčujúce okolnosti, napriek tomu správny orgán pri ukladaní sankcie na poľahčujúce okolnosti neprihliadal, sankcia je neprimeraná s ohľadom na rozhodovaciu prax správneho orgánu v iných obdobných veciach, v ktorých prípadoch sa jednalo o väčšie obce, ktoré v niektorých prípadoch neboli súčinné pri kontrole a už vôbec, že by počas konania odstraňovali vytýkaný stav podľa predstavy správneho orgánu a napriek tomu v týchto veciach správny orgán uložil pokuty nižšie aj v najnižšej miere. Obec Osrblie dostala najvyššiu sankciu, k čomu nie je žiadny dôvod. Spodná hranica sankcie je 1200 eur. Skutočnosť, že správny orgán uložil pokutu
4000 eur len utvrdzuje v tom, že nesledoval vôbec preventívnu ani výchovnú funkciu sankcie, ale len čistú represiu. Pre obec predstavuje suma 4000 eur značný zásah do prijatého rozpočtu, pričom práve dokazovanie malo byť zamerané komplexne, a teda aj k sankcii. Správne orgány opomenuli, že žalobca nikdy nebol sankcionovaný na danom úseku, ani to, že žiadny incident sa v obci nestal.
21. Zo správania správneho orgánu možno podľa žalobcu vyvodiť, že ho zaujímali len peniaze do štátnej pokladnice, nakoľko z jeho strany nebola žiadna kontrola po oznámení obcou (listom zo dňa 27.10.2021), v ktorom obec urgentne reagovala a ešte počas konania zakúpila požadované kontajnery, odovzdala nádoby do každej domácnosti a zrušila všetky voľne dostupné kontajnery na odpad. V prípade ak by správny orgán riešil ukladanie sankcie podľa správnych zásad ako „ultima ratio“ k uvedenej sankcii a celému konaniu by vôbec nemuselo dôjsť. Mal by preto správny orgán postupovať voči obciam najprv preventívne a edukatívne, nesporovo až následne represívne. V tomto prípade prvotná najpodstatnejšia zložka jednoznačne chýbala, čo žalobca berie ako vadu konania.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
22. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú zamietnuť. V úvode zopakoval priebeh administratívneho konania, pričom uviedol, že námietky žalobcu podané v správnej žalobe sú v zásade obsahovo totožné s námietkami podanými v rámci odvolacieho konania proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný preto trvá na všetkých argumentoch a vyjadreniach uvedených v napadnutom rozhodnutí, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené. Napriek uvedenému sa žalovaný vyjadril k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu.
23. K žalobnej námietke, že orgán verejnej správy prvého stupňa prekročil právomoc a konal spôsobom odporujúcim zákonu, pretože sankcionoval niečo, čo netvorí skutkovú podstatu správneho deliktu, žalovaný (zhodne s odôvodnením svojho rozhodnutia) uviedol, že spôsob plnenia povinnosti ustanovenej v § 14 ods. 1 písm. j) zákona o odpadoch je prostredníctvom ustanovenia § 105 ods. 3 písm. q) zákona o odpadoch priamo definovaný v ustanovení § 18 vyhlášky č. 371/2015 Z. z. To znamená, že orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval pri uložení pokuty, za porušenie ustanovenia § 14 ods. 1 písm. j) zákona o odpadoch v súlade so zákonom o odpadoch. Zo strany žalobcu sa nejedná len o opomenutie, ktoré prvostupňový správny orgán právne posúdil ako porušenie ustanovenia § 14 ods. 1 písm. j) zákona o odpadoch. Napadnuté rozhodnutie je výsledkom riadne zisteného skutkového stavu a správneho posúdenia veci v súlade s platným právnym stavom. Skutočnosť, že sa nestal žiadny incident súvisiaci s výskytom medveďa hnedého pri zberných nádobách, nie je dôvodom na upustenie od uloženia pokuty za preukázaný protiprávny stav.
24. Žalovaný v súvislosti so žalobnou námietkou, že ustanovenie § 14 ods. 1 písm. j) zákona o odpadoch nedefinuje spôsob zabezpečenia odpadu a neodkazuje na vyhlášku č. 371/2015 Z. z. uviedol, že síce priamo v ustanovení § 14 ods. 1. písm. j) zákona o odpadoch nie je upravený spôsob zabezpečenia odpadu, avšak tento je stanovený v ustanovení § 18 ods. 3 vyhlášky č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú ustanovenia zákona o odpadoch. Vyhláška ako všeobecne záväzný právny predpis vyhlasovaný v Zbierke zákonov je záväzný pre všetkých, ktorých sa týka. Skutočnosť, že ustanovenie § 14 ods. 1 písm. j) zákona o odpadoch neodkazuje na ustanovenie § 18 ods. 3 vyhlášky č. 371/2015 Z. z. neznamená, že citované ustanovenie nie je záväzné a porušenie v ňom stanovenej povinnosti sankcionovateľné. Kompetenciu Ministerstva životného prostredia SR stanoviť vyhláškou spôsob zabezpečenia odpadu upravuje zákon o odpadoch v ustanovení § 105 ods. 3, písm. q), podľa ktorého „Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví vymedzenie lokalít výskytu medveďa hnedého, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zabezpečiť odpad osobitným spôsobom a podrobnosti o spôsobe zabezpečenia odpadu“. Žalovaný je toho názoru, že spôsob zabezpečenia odpadu je stanovený vyhláškou č. 371/2015 Z. z. a nemá za následok nemožnosť sankcionovať nesplnenie povinnosti podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. j) zákona o odpadoch, teda zabezpečiť odpad jedným z uvedených spôsobov.
25. K žalobnej námietke, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, žalovaný uviedol, že koná na základe ustanovení § 9 a § 10 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
26. K žalobnej námietke, že inšpektori mali žalobcu urgovať na splnenie uloženej povinnosti, žalovaný uviedol, že takúto povinnosť podľa právnych predpisov žalovaný nemá. Povinnosť v Inšpekčnom zázname bola pre žalobcu stanovená celkom jednoznačne. Navyše k záväznému pokynu bolo pripojené aj poučenie o možnosti podať písomné námietky v stanovenej lehote, avšak s upozornením, že námietky nemajú odkladný účinok a s uvedením kontaktných údajov. Inšpekčný záznam bol podpísaný osobou prítomnou pri kontrole, ktorá sa vo vysvetlivke vyjadrila, že bola prítomná pri kontrole, a že bude informovať nadriadených.
27. K tvrdeniu žalobcu, že výklad správneho orgánu je mylný, v rozpore s čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, žalovaný uviedol, že ustanovenie § 14 ods. 1 písm. j) zákona o odpadoch ukladá žalobcovi zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa hnedého a vyhláška č. 371/2015 Z. z. upravuje spôsoby jeho zabezpečenia, ktorá je vykonávacím predpisom zákona o odpadoch a je rovnako záväzná pre všetkých, ktorých sa týka. Tvrdenie žalobcu, že správny orgán prekročil právomoc a konal spôsobom odporujúcim zákonu, pretože sankcionuje niečo, čo netvorí skutkovú podstatu správneho deliktu, je zavádzajúce a nemôže obstáť, nakoľko skutkovou podstatou iného správneho deliktu je porušenie ustanovenia § 14 ods. 1, písm. j) zákona o odpadoch, keďže ustanovenie § 18 ods. 3 vyhlášky č. 371/2015 Z. z. vykonáva ustanovenie § 14 ods. 1, písm. j) zákona o odpadoch.
28. K tvrdeniu žalobcu, že boli porušené zásady správneho konania, a to zásada zákonnosti a zásada rovnosti a primeranosti, žalovaný má za to, že orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval v rámci výkonu kontroly a následného správneho konania v súlade so zásadami správneho konania, čo bolo konštatované aj v rozhodnutí žalovaného. Žalovaný konštatoval, že orgán verejnej správy prvého stupňa sa so všetkými zistenými skutočnosťami vysporiadal počas výkonu kontroly a správneho konania v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Žalobca počas výkonu kontroly nevzniesol žiadne námietky voči kontrolným zisteniam a prvostupňový správny orgán pri vydaní prvostupňového rozhodnutia vychádzal zo všetkých známych podkladových materiálov, ktoré mal k dispozícii. Podľa vyjadrenia žalobcu boli z jeho strany pri kontrole poskytnuté úplné a pravdivé informácie a všetky doklady týkajúce sa skutočností, ktoré boli predmetom kontroly v kontrolovanom období. Žalobca obsah protokolu z kontroly zobral na vedomie, nemal námietky ku kontrolným zisteniam a vzdal sa lehoty na vyjadrenie k zisteným nedostatkom. Protokol z kontroly bol prerokovaný dňa 26.08.2021. Pri prerokovaní protokolu z kontroly neboli zo strany žalobcu predložené žiadne nové doklady alebo dôkazy, ktoré by vyvrátili kontrolou zistené porušenie ustanovenia 14 ods. 1 písm. b) v spojitosti s ustanovením 14 ods. 1 písm. j) zákona o odpadoch žalobcom. Obsah Zápisnice žalobca potvrdil svojim podpisom. Žalobca nevzniesol žiadne námietky voči kontrolným zisteniam. Orgán verejnej správy prvého stupňa pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo všetkých známych podkladových materiálov, ktoré mal k dispozícii.
29. Vyjadrenie žalobcu, že sankcia 4000 eur je absurdná a vníma ju z pozície „tak to musí byť“ žalovaný odmietol. Žalovaný má za to, že ak by si žalobca dôsledne plnil svoje zákonné povinnosti včas a riadne, nebola by mu uložená žiadna pokuta.
30. K návrhu žalobcu na uplatnenie peňažnej moderácie podľa § 192 SSP žalovaný uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal neprimeranosť, či likvidačný charakter uloženej pokuty. Pokuta bola podľa žalovaného uložená na základe zákonných kritérií upravených v ustanovení § 116 ods. 2 zákona o odpadoch, ktorými sú závažnosť, rozsah a čas protiprávneho konania. Z hľadiska závažnosti spáchaného správneho deliktu nešlo o administratívny nedostatok, ale o nesplnenie si zákonnej povinnosti, ktoré mohlo mať za následok hroziace škodlivé následky na majetku a zdravie ľudí. V prípade nezabezpečenia odpadu, má medveď hnedý k nemu prístup. Odpad mu slúži ako potrava a je predpoklad, že sa k daným kontajnerom bude vracať a vyskytovať sa v blízkosti ľudských obydlí, čím by mohol ohroziť ľudské zdravie a život. Priťažujúcou okolnosťou bola skutočnosť, že žalobca nemal ani v jednej kontrolovanej lokalite zabezpečené nádoby na zmesový komunálny odpad pred prístupom medveďa hnedého. Povinnosť zabezpečiť na celom katastrálnom území žalobcu zmesový komunálny odpad a biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad pred prístupom medveďa hnedého, nadobudla účinnosť od 1. júla 2016. Vzhľadom k tomu, že z hľadiska času protiprávneho konania, stav zapríčinený žalobcom trval dlhšie časové obdobie, orgán verejnej správy prvého stupňa toto posúdil ako priťažujúcu okolnosť. Žalovaný posudzoval ako poľahčujúcu okolnosť to, že žalobca sa porušenia zákona o odpadoch dopustil prvýkrát a tiež skutočnosť, že žalobca zabezpečil niektoré stojiská, aby odstránil vzniknutý protiprávny stav a splnil si povinnosti, ktoré mu ukladá zákon o odpadoch. Počas
kontroly žalobca vytvoril vhodné podmienky na jej vykonanie a poskytol súčinnosť počas celej doby trvania kontroly. Výška uloženej pokuty spĺňala nielen preventívnu, ale aj represívnu funkciu, nakoľko postih v podobe uloženej pokuty musí mať takú silu, aby odradil žalobcu od nezákonného postupu aj v budúcnosti.
31. K námietke žalobcu, že sankcia je s ohľadom na rozhodovaciu prax správneho orgánu v iných veciach neprimeraná a žalobca dostal suverénne najvyššiu sankciu, k čomu nie je žiadny dôvod, žalovaný uviedol, že toto tvrdenie žalobcu je neopodstatnené a zavádzajúce. V rámci konaní, vedených Slovenskou inšpekciou životného prostredia vo veci porušení povinnosti podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. j) zákona o odpadoch, táto výška pokuty nie je ojedinelá a vôbec nie najvyššia. Pokuta v rovnakej výške za porušenie predmetného ustanovenia zákona o odpadoch bola uložená aj iným subjektom, nielen žalobcovi. Žalovaný taktiež poukázal na judikatúru slovenských i českých súdov, ktoré vo viacerých rozhodnutiach konštatovali nevyhnutnosť individualizácie sankcie, a to tak, aby bola primeraná závažnosti skutku a okolnostiam vlastným páchateľovi deliktu. Nejvyšší správní soud Českej republiky v rozhodnutí vedenom pod sp. zn. 5 As 14/2015 vyslovil názor, že v otázkach správneho trestania je vždy potrebné vychádzať z individualizácie páchateľa, skutku ako aj individualizácie trestu, pričom pre uloženie sankcie nie je rozhodujúce aká sankcia bola uložená v iných prípadoch, ale správny orgán je predovšetkým vždy v každom konkrétnom prípade povinný odôvodniť výšku uloženej sankcie, ktorú ukladá.
32. Žalovaný ďalej konštatoval, že skutočnosť, že sa nestal v obci Osrblie žiadny incident s medveďom nemá vplyv na výšku uloženej pokuty, nakoľko sankcia má plniť aj preventívnu funkciu a splnenie predmetnej zákonnej povinnosti nie je podmienené, resp. naviazané na vyčlenenie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 147/2019 z 11. decembra 2019, podľa ktorého „Likvidačný charakter pokuty znamená jej potenciál finančne zlikvidovať subjekt. V prípade právnickej osoby ide o zničenie majetkovej základne pre jej ďalšiu podnikateľskú činnosť. Likvidačný charakter pokuty je teda možné skúmať vo vzťahu k majetkovým pomerom fyzickej či právnickej osoby. Subjekt, ktorý sa domáha moderácie pokuty pre jej likvidačný charakter, musí tvrdiť a preukázať likvidačný dopad pokuty na jeho majetkovú základňu.
33. Žalovaný taktiež odmietol vyjadrenie žalobcu, že zo správania správneho orgánu možno vyvodiť, že ho zaujímali len peniaze do štátnej pokladnice, nakoľko z jeho strany nebola žiadna kontrola po oznámení obcou, pričom žalovaný pripomenul, že žalobca odstránil protiprávny stav až po vykonanej kontrole žalovaným, čo bolo zohľadnené aj vo výške uloženej pokuty ako poľahčujúca okolnosť.
34. Žalovaný má za to, že žalobca nepreukázal porušenie jeho subjektívnych práv zo strany žalovaného. Žalovaný má za to, že v správnej žalobe absentuje konkrétne vymedzenie dôvodov správnej žaloby, nakoľko z nich nie je zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné.
35. Žalovaný vo všeobecnosti nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu uvedenými v správnej žalobe, nakoľko žalovaný a aj orgán verejnej správy prvého stupňa mali skutkový stav veci dostatočne preukázaný, pričom nie sú pochybnosti o naplnení znakov skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa ustanovenia § 117 ods. 3 zákona o odpadoch. Žalovaný, aj orgán verejnej správy prvého stupňa, pri rozhodovaní o uložení pokuty postupovali v súlade a v medziach ustanovených správnym poriadkom a príslušnými právnymi predpismi, ako aj zásadami, ktorými sa celé správne konanie riadi, pričom rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho vecného a právneho posúdenia veci.
36. Žalobca nevyužil právo podať repliku.
37. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, uznesením č. k. 76S/36/2022-47 zo dňa 10.08.2022, návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.08.2022.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom
38. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. V dôsledku uvedeného je konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 76S/36/2022 vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) pod sp. zn. BB-76S/36/2022.
39. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP, preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP dňa 06.03.2024. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 06.02.2024 do 07.03.2024.
40. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj postup orgánu verejnej správy vrátane prvostupňového rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), zároveň posudzoval, či v konaní v rámci správneho trestania sa nevyskytli vady vymedzené v ustanovení § 195 písm. a) až e) SSP, na ktoré by správny súd musel prihliadať ex offo a postupovať v zmysle § 196 SSP, pričom dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné vyhovieť, nakoľko napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup žalovaného v konaní je súladný so zákonom a správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto správnu žalobu v zmysle ust. § 190 SSP zamietol.
41. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
42. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
43. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.
44. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
45. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu a postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t. j. skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.
46. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP v znení účinnom podľa § 493e do 30.06.2023). Preto dokazovanie správny súd v správnom súdnictve zásadne nevykonáva, resp. vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánu verejnej správy, ale preskúmať či postup a rozhodnutie je v súlade so zákonom.
47. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty žalobcovi podľa § 117 ods. 3 zákona č. 79/2015 Z.z. vo výške 4000 eur, za porušenie povinnosti podľa § 14 ods. 1 písm. b) a j) zákona o odpadoch.
48. Podľa § 117 ods. 3 zákona o odpadoch; Pokutu od 1 200 eur do 120 000 eur uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť podľa § 6 ods. 10; § 12 ods. 1, 2, 6; § 14 ods. 1 písm. b), c), d), e), i), j), m); § 14 ods. 6; § 15 ods. 13; § 16 ods. 3; § 16 ods. 8 písm. c), e), f), g); § 17 ods. 1 písm. f), n), o); § 21 ods. 3 písm. i), k), s); § 22; § 23; § 25 ods. 4, 6, 10, 12; § 26 ods. 1 písm. b); § 27 ods. 4 písm. a), b), c), d), i), l); § 27 ods. 8, 12, 13, 17, 18, 19, 21; § 28 ods. 4 písm. a), b), f), g), m), q), r), u), v), w), x), y), z), aa), ab), af), ag),ah); § 28 ods. 5; § 28 ods. 12 písm. c); § 28 ods. 13; § 29 ods. 1 písm. a), c), d), h), j), k), l), o); § 29 ods. 2; § 30 ods. 1, 2, 3, 4; § 31 ods. 6, ods. 11 písm. a), b), c), d), e), f), g), h), i), j), k), l), m), n), o), p), r), s), 12, 13, 14, 15, 17 písm. c); § 31 ods. 8; § 34 ods. 1 písm. a), b), c), d), f), g), h), i), j), k); § 34 ods. 3, 4, 5, 6; § 35; § 36; § 38 ods. 2, 3; § 39 ods. 1, 3; § 39 ods. 4 písm. a), b), c); § 39 ods. 5; § 40 ods. 2; § 41 písm. g), h), i), j), k), l); § 44 ods. 3; § 44 ods. 8 písm. a), d), e), m), q), r), s),v),w); § 44 ods. 9; § 45; § 46 ods. 1 písm. d), e); § 47 ods. 1 písm. d), e); § 47 ods. 2 písm. d), e); § 49; § 50 ods. 1, 2; § 51 písm. h), i); § 53 ods. 1, 5, 6; § 54 ods. 1 písm. a), b), c); § 57 ods. 1, 2, 4; § 59 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 8, 9, 10; § 61 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g), k); § 63 ods. 1; § 64 ods. 2 písm. c), d), e); § 65 ods. 1 písm. b), g), h), i), j), k), l), m), t); § 66 ods. 2, 3, 5; § 70; § 72; § 73 ods. 10; § 74 ods. 2 a 3; § 75 ods. 2, 3; § 76 ods. 6, 7, 8, 9, 10; § 77 ods. 3 a 4; § 78; § 79 ods. 15, 19; § 81 ods. 9; § 125 ods. 1, 2, 3, 4, § 135ea ods. 3; § 135eb ods. 6, 7, 8; § 135ec; § 135k.
49. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) a j) zákona o odpadoch; držiteľ odpadu je povinný b) zhromažďovať odpady vytriedené podľa druhov odpadov a zabezpečiť ich pred znehodnotením, odcudzením alebo iným nežiaducim únikom, j) zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa hnedého (Ursus arctos) v ustanovených oblastiach [§ 105 ods. 3 písm. q)].
50. Podľa § 105 ods. 3 písm. q) zákona o odpadoch; Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky), ustanoví vymedzenie lokalít výskytu medveďa hnedého, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zabezpečiť odpad osobitným spôsobom a podrobnosti o spôsobe zabezpečenia odpadu.
51. Podľa § 18 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia (§ 105 ods. 3 písm. a), d), o), q), r), s), t), u), v), w) a x)) zákona o odpadoch (ďalej aj ako „vyhláška č. 371/2015 Z. z.“); Povinnosť zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa hnedého sa vzťahuje na držiteľov odpadu v územiach ustanovených v prílohe č. 19.
52. Podľa § 18 ods. 2 vyhláška č. 371/2015 Z. z.; Povinnosť podľa odseku 1 sa vzťahuje na zmesový komunálny odpad a biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad.
53. Podľa § 18 ods. 3 vyhláška č. 371/2015 Z. z.; Odpad pred prístupom medveďa hnedého sa zabezpečí tak, že a) zberná nádoba na odpad sa umiestni do uzatvoreného priestoru, ktorý nie je voľne prístupný; uzatvorený priestor je vybudovaný tak, že jeho technické prevedenie znemožní medveďovi hnedému akokoľvek manipulovať so zbernou nádobou umiestnenou v tomto priestore, b) zberná nádoba na odpad sa umiestni do uzatvoreného priestoru, ktorý je vybavený funkčným elektrickým zabezpečením alebo c) na zber odpadu sa použije dostatočne odolná a uzamykateľná zberná nádoba; uzamknutie zbernej nádoby je upravené tak, že zabráni medveďovi hnedému poškodiť alebo uvoľniť uzamknutie.
54. Podľa § 18 ods. 4 vyhláška č. 371/2015 Z. z.; Ak sa na zabezpečenie odpadu pred prístupom medveďa hnedého použije plastová zberná nádoba, jej zabezpečenie sa musí vykonať podľa odseku 3 písm. a) alebo b).
55. Podľa § 58b ods. 4 vyhláška č. 371/2015 Z. z.; Držiteľ odpadu zosúladí zabezpečenie odpadu pred prístupom medveďa hnedého s § 18 ods. 3 a 4 do 30. júna 2021.
56. Podľa Prílohy č. 19 k vyhláške č. 371/2015 Z. z. – Územia a ich časti, v ktorých je držiteľ odpadu povinný zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa hnedého – bod č. 68. - Osrblie – celé územie obce.
57. Podľa § 112 ods. 1 zákona o odpadoch; štátny dozor v odpadovom hospodárstve (ďalej len "štátny dozor") je dozor nad dodržiavaním povinností právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov (ďalej len "kontrolovaná osoba") podľa tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a povinností vyplývajúcich z rozhodnutí vydaných na základe tohto zákona.
58. Podľa § 112 ods. 2 zákona o odpadoch; ak orgán štátneho dozoru zistí, že kontrolovaná osoba porušila povinnosť uloženú týmto zákonom, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie alebo povinnosť vyplývajúcu jej z rozhodnutia vydaného na základe tohto zákona, uloží jej pokutu podľa § 117.
59. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu (v danom prípade správneho deliktu), kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu.
60. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa i žalovaného vyplynulo, že skutok, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov, bol totožný so skutkom, ako bol opísaný v rozhodnutiach správnych orgánov. Zároveň je nutné konštatovať, že správny súd nemal žiaden relevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery správneho orgánu. Žalovaný vo svojom rozhodnutí zhrnul pochybenia žalobcu a vysvetlil, na základe akých skutočností k svojmu záveru dospel.
61. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko v posudzovanom prípade nejde o správny delikt, pretože ustanovenie § 14 ods. 1 písm. j) zákona o odpadoch neobsahuje objektívnu stránku správneho deliktu a nedefinuje spôsob zabezpečenia odpadu a neodkazuje na vyhlášku č. 371/2015 Z.z., preto nie je možné sankcionovať konanie (spôsob zabezpečenia odpadu), ktoré v uvedenom ustanovení nie je špecifikované.
62. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak rozhodujúci orgán nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
63. Uvedenú námietku žalobcu správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú z nasledovných dôvodov. Právna teória v rámci verejno-právnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky a iné správne delikty, pričom ďalšej špecifikácii podliehajú správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Za delikt sa považuje len také porušenie povinností (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje, pričom rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť. Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, teda o postih správnych orgánov za určité nedovolené konanie. Formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky a iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobne sankcií, vrátane príslušného konania, či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov.
64. V posudzovanej veci zákon o odpadoch v ustanovení § 117 (Iné správne delikty) jednoznačne ustanovuje porušenie akých povinností podľa zákona o odpadoch sa považuje za iné správne delikty a aké sankcie zákon s týmto porušením spája. Predmetný zákon tiež v ustanovení § 105 ods. 3 písm. q) splnomocňuje Ministerstvo životného prostredia SR na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa ustanoví tak vymedzenie lokalít výskytu medveďa hnedého, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zabezpečiť odpad osobitným spôsobom, ako aj podrobnosti o spôsobe zabezpečenia odpadu.
Takýmto všeobecne záväzným právnym predpisom je práve vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 371/2015 Z. z., ktorá v ustanovení § 18 upravuje spôsob zabezpečenia odpadu pred prístupom medveďa hnedého a z Prílohy č. 19 tejto vyhlášky vyplýva, že táto povinnosť sa vzťahuje aj na držiteľa odpadu na celom území obce Osrblie – teda na žalobcu. To, že spôsob zabezpečenia odpadu proti prístupu medveďa hnedého neupravuje zákon, ale iný všeobecne záväzný právny predpis podľa názoru správneho súdu neznamená, že porušenie zákonom stanovenej povinnosti nie je správnym deliktom, nakoľko aj zákon takéto porušenie povinnosti za iný správny delikt označuje. Právne normy, a teda ani § 14 ods. 1 písm. j) zákona o odpadoch, nie je možné vykladať izolovane a výhradne gramaticky, ale pri ich výklade je potrebné uplatniť aj tzv. systematický výklad, t.j. pri výklade určitej právnej normy je potrebné prihliadať aj na ďalšie právne normy obsiahnuté v tom istom právnom predpise alebo v inom právnom predpise a tiež je potrebné prihliadnuť na vzťah určitej právnej normy k iným právnym normám. Ustanovenie § 14 ods. 1 písm. j) je potrebné preto vykladať v spojitosti s § 105 ods. 3 písm. q), podľa ktorého vymedzenie lokalít výskytu medveďa hnedého, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zabezpečiť odpad osobitným spôsobom a podrobnosti o spôsobe zabezpečenia odpadu ustanovuje vykonávací právny predpis prijatý Ministerstvom životného prostredia SR, ktoré je na jeho vydanie splnomocnené zákonom.
65. V tejto súvislosti správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu, že správny orgán prekročil právomoc a konal spôsobom odporujúcim zákonu. Slovenská inšpekcia životného prostredia bola zriadená zákonom SNR č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie v znení neskorších predpisov a dnes tvorí základ jej činnosti zákon č. 525/2003 Z.z. Inšpekcia je odborným kontrolným orgánom, ktorý v zmysle § 9 ods. 1 citovaného zákona vykonáva štátny dozor vo veciach starostlivosti o životné prostredie v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi a ukladá pokuty vo veciach starostlivosti o životné prostredie. Na konanie o uložení pokuty je príslušný inšpektorát a o odvolaní proti rozhodnutiu o uložení pokuty rozhoduje ústredie inšpekcie. V administratívnosprávnom konaní koná inšpektorát samostatne. Obsah pojmu štátny dozor v odpadovom hospodárstve je ustanovený v § 112. V rámci jeho výkonu inšpekcia je oprávnená kontrolovať, ako právnické osoby a fyzické osoby - podnikatelia, dodržiavajú povinnosti ustanovené zákonom o odpadoch, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie a povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí vydaných na základe zákona o odpadoch. Inšpekcia ukladá pokuty za správne delikty, ktoré pri výkone štátneho dozoru zistila, ktorých sa dopustila právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, a ktoré sú ustanovené v § 117. Postup pri ukladaní pokút je ustanovený v § 116. Pokuty inšpekcia ukladá vydaním rozhodnutia o uložení pokuty v správnom konaní. Pokiaľ žalobca argumentoval porušením čl. 2 Ústavy SR, je nutné uviesť, že orgán verejnej správy prvého stupňa (štátny orgán) konal a rozhodol v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon o odpadoch. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že inšpekcia koná v rámci právomocí zverených jej zákonom pri ukladaní pokút podľa § 106 zákona o odpadoch, a to s odkazom na ustanovenie § 117 zákona o odpadoch.
66. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že v rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne aj rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok. Taktiež je potrebné uviesť, že záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie príslušného správneho deliktu z hľadiska vecného, časového a miestneho plne korešponduje i s medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky, pretože i na rozhodovanie o správnych deliktoch je potrebné aplikovať požiadavky článku 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Z článku 6 ods. 1 Dohovoru vyplýva, že veci priestupkové a taktiež veci správnych deliktov je potrebné považovať v zmysle ustálenej štrasburskej judikatúry za veci, ktoré majú charakter konania o trestnom obvinení. Vo všetkých veciach, ktoré je možné subsumovať pod pojem "veci trestného charakteru", musí mať osoba, proti ktorej sa vedie konanie, možnosť domôcť sa práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6 Dohovoru. Správne
delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie).
67. Obsah skutkovej vety prvostupňového rozhodnutia, zvolený orgánom verejnej správy prvého stupňa, je podľa názoru správneho súdu presne a určite formulovaný. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia je predmet rozhodovania dostatočne špecifikovaný, predovšetkým je z neho zrejmé, kto je účastníkom konania, akého správneho deliktu sa dopustil, akú právnu normu správny orgán aplikoval, resp. podľa ustanovení ktorého právneho predpisu sa rozhodlo, aká sankcia bola za protiprávne konanie uložená.
68. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu.
69. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že orgán verejnej správy prvého stupňa vykonal dňa 10.06.2021 a dňa 26.08.2021 kontrolu dodržiavania povinností podľa zákona o odpadoch, ktorá bola vykonaná zákonným spôsobom a za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu. Z predmetnej kontroly bol vyhotovený protokol zo dňa 26.08.2021, z ktorého vyplývajú zistenia skutkového stavu a zistené nedostatky, ktoré orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol aj vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Súčasťou protokolu je Zápisnica z prerokovania protokolu z kontroly zo dňa 26.08.2021 obsahujúca uložené opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Súčasťou protokolu je aj fotodokumentácia umiestnenia veľkoobjemových kontajnerov na území obce Osrblie, čo jednoznačne preukazuje skutkový stav zistený orgánom verejnej správy prvého stupňa. Protokol z kontroly bol prerokovaný a podpísaný splnomocneným zástupcom žalobcu. Na základe vykonanej kontroly a zistených porušení zákona o odpadoch žalobcom orgán verejnej správy prvého stupňa začal správne konanie a vydal Upovedomenie o začatí správneho konania zo dňa 26.10.2021. Vzhľadom na uvedené správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj žalobnú námietku ohľadom nedostatočne zisteného skutočného stavu veci, nepostačujúceho pre riadne posúdenie veci. Naopak, z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, akého konania sa žalobca dopustil, keď nezabezpečil odpady pred znehodnotením, odcudzením alebo iným nežiaducim únikom a nezabezpečil odpad pred prístupom medveďa hnedého na celom území obce Osrblie. Zároveň správny súd dodáva, že samotný priebeh ani zákonnosť vykonanej kontroly nebola zo strany žalobcu v správnej žalobe namietaná. Za porušenie povinnosti žalobcu ako držiteľa odpadu, ktoré je považované za iný správny delikt, uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe pokutu vo výške od 1200 Eur do 120 000 Eur. Je zrejmé, že povinnosť držiteľa odpadu je určená všeobecne ako povinnosť zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa hnedého, avšak zákon o odpadoch vrátane vyhlášky č. 371/2015 Z.z., ktorou sa vykonávajú ustanovenia zákona o odpadoch konkrétne stanovuje ako má žalobca túto povinnosť splniť tak, aby bola súladná s právnou úpravou.
70. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd konštatuje, že žalovaný, ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa, vo veci dostatočne zistili skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, z takto zisteného a ustáleného skutkového stavu vyvodili aj správne právne závery. Správnym súdom neboli zistené v konaní pred orgánmi verejnej správy žiadne pochybenia, ktoré by boli takej miery závažnosti, že by spôsobovali nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako ani prvostupňového rozhodnutia. Vzhľadom na tieto skutočnosti správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, a preto túto žalobu v zmysle ustanovenia § 190 SSP zamietol.
71. Žalobca v žalobe navrhol peňažnú moderáciu. Dôvodil, že v predmetnej veci sa jedná o neprimerane vysokú pokutu, ktorá má pre žalobcu likvidačný charakter, pri jej ukladaní nebolo zo strany správnych orgánov prihliadnuté na poľahčujúce okolnosti a uložená pokuta je neprimeraná aj s ohľadom na rozhodovaciu prax správneho orgánu v iných obdobných veciach. Z uvedených dôvodov v súlade s § 192 SSP navrhol, aby správny súd na základe výsledkov dokazovania rozsudkom znížil výšku uloženej pokuty podľa svojej úvahy na spodnej hranici, pretože sú podľa neho splnené všetky podmienky peňažnej moderácie súdom. Správny súd má za to, že nie sú naplnené podmienky pre jej použitie. Z rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. Pl. ÚSS 3/02 zo dňa 13.08.2022 vyplýva, že sú neprípustné také pokuty, ktoré majú likvidačný charakter, pod ktorými ústavný súd rozumie také prípady, v ktorých
pokuta natoľko presiahne možné výnosy z podnikania, že sa podnikateľská činnosť v podstate stane bezúčelnou a bude smerovať iba k úhrade uloženej pokuty, a to po značné časové obdobie. Žalobca však neosvedčil, že by zaplatenie predmetnej pokuty vo výške 4000 eur mala pre neho likvidačný charakter. Žalobca svoju nepriaznivú finančnú situáciu iba tvrdil, pričom v tomto smere neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia preukázali. Pokiaľ ide o ustálenú rozhodovaciu prax správneho orgánu s poukázaním žalobcu na pokuty, ktoré mali byť uložené v obdobných veciach iným obciam, tieto rovnako zostali v rovine nepreukázaných tvrdení. Napokon ak by ich uloženie bolo žalobcom aj preukázané, bez ďalšieho toho neznamená, že správny orgán pochybil pri ukladaní sankcie, nakoľko závažnosť, dĺžku trvania a následky porušenia povinností podľa zákona o odpadoch je potrebné posudzovať v závislosti od okolností konkrétneho prípadu. V posudzovanej veci má správny súd za to, že sankcia vo forme pokuty vo výške 4000 eur zodpovedala požiadavke generálnej prevencie a bola primeraná závažnosti správneho deliktu, najmä na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, konkrétne dĺžku nesplnenia zákonom uloženej povinnosti (keďže povinnosť podľa § 14 ods. 1 písm. j) zákona o odpadoch nadobudla účinnosť od 01.07.2016), teda takmer 5 rokov a následkov, ktoré hrozili v prípade stretu medveďa s obyvateľmi obce. Správny súd má za to, že správne orgány posúdili rovnako poľahčujúce, ako aj priťažujúce okolnosti, pričom svoje rozhodnutia dostatočne presvedčivým spôsobom odôvodnili a pri ukladaní výšky pokuty nevybočili z rozsahu správnej úvahy, pričom uložená výška pokuty plní tak funkciu represívnu, ako aj preventívnu. Správny súd preto s poukazom na uvedené dôvody návrh žalobcu na peňažnú moderáciu zamietol. Len pre úplnosť správny súd uvádza, že aplikácia § 192 SSP upravujúceho peňažnú moderáciu na účely správneho trestania vzhľadom na osobitnú právnu úpravu obsiahnutú v § 198 SSP do úvahy ani neprichádza.
72. Správny súd nezistil ani žalobcom namietané porušenie základných zásad správneho konania, pretože správne konanie bolo začaté, vedené a napadnutým rozhodnutím skončené na základe preukázaného porušenia zákona, ktoré bolo zistené zákonným postupom a konanie prebehlo so zachovaním procesných práv žalobcu. Správny súd nezistil ani porušenie zásad ukladania trestov, ktoré boli uplatniteľné aj pri posudzovaní sankcie uloženej za iný správny delikt, ktorého sa žalobca preukázateľne dopustil a ktorého neodvratným právnym následkom bola práve sankcia uložená formou pokuty.
73. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
74. O trovách konania rozhodol správy súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, správny súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
75. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). 1. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.