Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/142/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s.r.o., Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, N., o zaplatenie 507,97 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. -47 zo dňa 13.08.2019 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby čo do zaplatenia sumy 507,97 eur s prísl. a súvisiacom výroku o trovách konania.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a vyslovil, že žalovanému vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca, ktorú doručil súdu dňa 12.04.2019, domáhal zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu 982,97 eur s príslušenstvom a žiadal priznať náhradu trov konania. Nárok odôvodňoval od Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere uzavretej 27.10.2014 medzi jeho právnym predchodcom spoločnosťou CETELEM Slovensko a.s. a žalovaným, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý revolvingový úver vo forme úverového rámca vo výške 5.000 eur na kúpu spotrebného tovaru, ktorý sa zaviazal splatiť spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou mesačných splátok. Z úverového rámca žalovaný čerpal po dobu trvania úverového vzťahu peňažné prostriedky v celkovej výške 939,19 eur, z ktorých 900 eur čerpal financovaním na svoj účet a sumu 39,19 eur predstavujú poplatky. Z dôvodu neplnenia dohodnutých splátok došlo právnym predchodcom žalobcu k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru dňa 18.04.2016 . Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. o spotrebiteľských úveroch; - 4; ; ; ; ; ; ; ; , , aplikujúc Smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 27.10.2014 uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom úvere a vydaní karty, pričom táto zmluva je zároveň zmluvou spotrebiteľskou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, čo je v súlade s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a v zmysle . Predmetom zmluvy bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru vo výške 508,90 eur

a poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru vo výške úverového rámca 5 000,- eur. Žalovaný z tohto rámca čerpal sumu 900,- eur. Výška úrokovej sadzby bola 28,69 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov 46,30 %. Žalovaný sa úver zaviazal splácať v 10. deň v mesiaci vo výške minimálne 5 % z dlžnej čiastky. Splatnosť prvej splátky teda bola dňa 10.11.2014. Z dôvodu neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného právny predchodca žalobcu ku dňu 18.04.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa dlh žalovaného stal splatný v celom rozsahu. Dlžná suma podľa výpisu z úverového účtu žalovaného pozostávala z istiny 785,38 eur, z úroku, poistenia a ostatných poplatkov 142,59 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 55 eur. Vyhodnotil ju ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle a nasl. aj v zmysle príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení , úprava ktorých je v pre spotrebiteľa výhodnejšia.

3. Prvoinštančný súd s poukazom na ust. uviedol, že pri prejednávaní nárokov zo spotrebiteľských zmlúv súd musí na prípadné premlčanie prihliadnuť zo zákona. V tomto prípade právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru ku dňu 18.04.2016, teda predpokladá sa, že tak urobil pre nesplnenú splátku splatnú najbližšie k uvedenému dňu, teda dňa 10.03.2016. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru veriteľ pristúpil v zmysle ust. bodu 3.1. časti 3 úverovej zmluvy, nakoľko žalovaný ako jeho klient nesplácal poskytnutý úver riadne a včas. Aj keď sa pohľadávka stala splatnou v celom rozsahu až dňa 18.04.2016, posudzovaná premlčacia doba nezačala plynúť dňom nasledujúcim po tomto dni, ale začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky v zmysle ust. . Súd vychádzal z toho, že sa použije vtedy, ak nie je v ďalších ustanoveniach ustanovené inak. V danom prípade je potrebné aplikovať osobitné ustanovenie, ktoré má prednosť pred všeobecným ustanovením , a to ust. , ktoré upravuje začiatok plynutia premlčacej doby pri zosplatnení dlhu. Premlčacia doba zosplatneného dlhu neplynie od okamihu doručenia oznámenia o zosplatnení alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. V danej veci, podľa prehľadu splátok na úverovom účte žalovaného, tento úver žalovaný prestal splácať úplne od marca 2016. Keďže splatnosť splátky bola 10. deň v mesiaci, možno dedukovať, že dňom 11.03.2016 začala plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovaného. Prvým dňom, kedy mohol veriteľ prvýkrát uplatniť svoju pohľadávku na súde v zmysle je 11.03.2016, týmto dňom začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 11.03.2019. Keďže žaloba bola podaná na súde až dňa 12.04.2019, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, je nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy v celom rozsahu premlčaný. Pre premlčanie nároku žalobcu, na ktoré súd musí povinne prihliadať pri spotrebiteľských sporoch, súd žalobu zamietol. Nárok na úroky a úroky z omeškania, príp. aj na poplatky, ako akcesorický nárok na príslušenstvo k hlavnému záväzku, podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný. Preto prvoinštančný súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. , podľa ktorých aj keď žaloba bola zamietnutá, žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto mu vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to v rozsahu čo sa týka zaplatenia sumy 507,97 eur s príslušenstva. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s poukazom na a . V odvolaní zotrval na svojich tvrdeniach o uzavretí Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere dňa 27.10.2014 a poskytnutí revolvingového úveru žalovanému vo forme úverového rámca vo výške 5000 eur, z ktorého žalovaný vyčerpal celkom 939,19 eur. Žalovaný svoj záväzok nesplnil a uhradil iba sumu 260 eur. Pre nesplnenie dohodnutých splátok zo strany žalovaného CETELEM vyhlásil dňa 18.04.2016 mimoriadnu splatnosť úveru. Dlh predstavoval výšku 982,97 eur, pozostávajúcu zo zvyšku dlžnej úverovej istiny, z dlžných úrokov z úveru vo výške 113,23 eur, z dlžného poistného vo výške 29,36 eur a zo sumy 55 eur. Žalobca sa okrem toho domáhal aj zaplatenia úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške ako nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Domáhal sa aj 27,48 % ročne zo sumy 785,38 EUR od 19.04.2016 do zaplatenia a 5 % úrokov ročne zo sumy 927,97 eur od 19.04.2016 do zaplatenia. Vyslovil svoj nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie o premlčaní nároku v celom rozsahu podľa , a . Citoval ustanovenia , , a s tým, že sa nemôže stotožniť

s názorom súdu, že premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva veriteľa podľa , ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva. Premlčacia doba na zaplatenie dlhu by podľa takého názoru mala začať plynúť skôr, ako reálne dôjde k zosplatneniu dlhu, t.j. odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený. , najmä v Hlave 8 prvej časti určujúcej dĺžku premlčacej doby neurčuje, aby veriteľ, ktorého dlžník je spotrebiteľom, by mal byť akokoľvek ukrátený o svoje právo na uplatnenie pohľadávky v zákonom priznanej všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Zosplatnenie dlhu vyplýva z ustanovenia a nejde o povinnosť veriteľa. Ani z ust. a nevyplýva obmedzenie veriteľa týkajúce sa premlčacej doby, keďže až po uplynutí 3 mesiacov s omeškaním splatnej splátky môže svoje právo na zosplatnenie využiť. Do momentu predčasného zosplatnenia dlhu (18.04.2016) sa jednotlivé mesačné splátky premlčiavajú samostatne a až ku dňu 18.04.2016 sa mohli stať splatnými zvyšné splátky splatné po 10.05.2016. Poukázal v tejto súvislosti na rozsudky Krajského súdu v Nitre a v Bratislave, ktorých spisové značky konkretizoval. Dňa 18.04.2016 bola vyhlásená mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Nasledujúci deň, t.j. 11.04.2016 veriteľ mohol svoje právo vykonať prvý raz. Žalobný návrh na súd bol podaný 11.04.2019, t.j. v zmysle ust. v zákonom určenej trojročnej premlčacej dobe, minimálne v rozsahu splátok zosplatnených k 18.04.2016. Preto mal súd žalobcovi priznať nárok minimálne v rozsahu 507,97 eur s príslušenstvom, predstavujúci splátky splatné po mimoriadnom zosplatnení úveru. Navrhol preto rozsudok zrušiť v napadnutej časti a vrátiť vec na ďalšie konanie s tým, že si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania na súdnom poplatku za odvolanie vo výške 30 eur a na trovách právneho zastúpenia vo výške 53,59 eur.

6. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 29.05.2020 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať, nemusí byť pritom daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ).

9. Odvolací súd sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, t.j. čo do zamietnutia žaloby o zaplatenie sumy 507,97 eur s príslušenstvom, preto v zmysle ust. sa obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a len na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj k odvolacím dôvodom uvádza nasledovné.

10. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky ( ).

11. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.10.2014 ako zmluvu spotrebiteľskú. Správne tiež vyhodnotil premlčanie sumy 507,97 eur s prísl., ktorá bola predmetom odvolacieho konania. Z vykonaného dokazovania je možné usúdiť, že dôvodom vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru bolo neuhradenie splátky splatnej ešte pred dňom 10.03.2016, mohlo to byt pre splátku splatnú 15.01.2016, lebo k zosplatneniu mohlo dôjsť pre omeškanie splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania podľa . Ak teda dôvodom na vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru bola neuhradená splátka splatná 15.01.2016 (podľa zmluvy boli mesačné splátky dohodnuté 15. dňa v mesiaci), bolo namieste premlčanie počítať od neuhradenia uvedenej splátky. Na tomto závere o premlčaní nároku nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že súd prvej inštancie ustálil, že k omeškaniu došlo so splátkou splatnou dňa 10.03.2016, lebo k premlčaniu došlo ešte skôr, ako to posudzoval súd prvej inštancie. Nárok žalobcu je preto premlčaný,

keďže premlčanie je nutné počítať odo dňa splatnosti splátky, ktorá bola dôvodom zosplatnenia dlhu. Podľa Oznámenia právneho predchodcu žalobcu zo dňa 25.04.2016 o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, zosplatnenie nastalo ku dňu 18.04.2016, kedy dlh na úverovej istine bol 785,38 eur, čo pri dohodnutých mesačných splátkach vo výške 36,81 eur žalovaný bol v omeškaní s viacerými splátkami, nie len s tromi.

12. Preto odvolací súd uvádza, že v prípade, keď sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným

- splatným celý dlh, stanovuje v , druhá veta, osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu. V zmysle uvedeného, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú sa stal zročným celý dlh. Premlčacia doba na zaplatenie takéhoto zosplatneného dlhu sa teda začína skôr, ako dôjde k samotnému zosplatneniu dlhu, teda začína plynúť dodatočne už odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený. Je preto pre správne posúdenie začatia plynutia premlčacej doby nevyhnutné ustáliť, pre ktorú nezaplatenú splátku veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru, lebo od splatnosti tejto splátky začína plynúť premlčacia doba práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu. Obdobný právny názor vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. zo dňa 09.05.2018, ako aj zo zjednocujúceho stanoviska Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 11.11.2015.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite aj odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu prvej inštancie čo do záveru o premlčaní nároku žalobcu v zmysle ust. a v podrobnostiach naň poukazuje.

14. Keďže žalobca v odvolaní namietal aj nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t.j. náležitý právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. O nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v predmetnom konaní však nejde. Súd prvej inštancie správne aplikoval príslušné právne predpisy na zistený skutkový stav.

15. K odvolacím dôvodom žalobcu je nutné ešte uviesť, že jeho výklad ohľadom začatia plynutia premlčacej doby v predmetnom prípade nie je možné akceptovať. Ak by to tak bolo, veritelia by mohli svojim oprávnením zosplatniť úver teoreticky umelo predlžovať trojročnú premlčaciu lehotu v prípade, ak by svoje právo na zosplatnenie úveru nevyužili čo najskôr, napr. už pri prvých možnostiach omeškania veriteľa so splátkou, ale mohli by toto svoje právo využiť po uplynutí podstatne dlhšieho času, čím, by tak mohlo dôjsť, čisto teoreticky, aj k neoprávnenému predlžovaniu premlčacej doby. Je však nepochybným, že zosplatniť úver je právom, nie povinnosťou veriteľa. Citovaný zákon v ust. druhá veta však jednoznačne stanovuje, že ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Tvrdenie odvolateľa, že žiadne ustanovenie nedáva možnosť výkladu začatia plynutia premlčacej doby tak, ako to vyhodnotil súd prvej inštancie, je preto nesprávne. Rovnako nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že má nárok na splátky po mimoriadnom zosplatnení úveru, lebo využitím práva veriteľa zosplatniť úver už zaniká povinnosť dlžníka splatiť úver v splátkach, ale vzniká mu povinnosťou zaplatiť zvyšok úveru naraz. Preto žalobca už nemôže mať nárok na žiadne splátky po splatnosti úveru.

16. Odvolací súd ešte dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces (napr. sp. zn. , III.ÚS/209/04, I.ÚS/117/05, III.ÚS/191/2013). Rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť

analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (viď uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 17.04.2016).

17. Odvolací súd tak dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanovisko žalobcu k prejednávanej veci (žalovaný bol v konaní nečinný), vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z hľadiska logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/252/04) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (viď rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I.ÚS/50/04).

18. Keďže odvolanie bolo podané v rozsahu čo do zamietnutia žaloby o zaplatenie sumy 507,97 eur s príslušenstvom, predmetom odvolacieho prieskumu bol rozsudok iba v uvedenej časti, a preto rozsudok v prevyšujúcej zamietavej časti sumy s príslušenstvom, s poukazom na ust. sa stal právoplatným.

19. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu, t.j. čo do zamietnutia žaloby o zaplatenia sumy 507,97 eur s príslušenstvom ako vecne správne postupom podľa , potvrdil, a to aj čo sa týka správneho výroku o trovách konania.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania proti neúspešnému žalobcovi. V odvolacom konaní totiž žalovanému žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil, ani ich vznik z obsahu spisu nevyplývajú. Bolo preto vyslovené, že stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).