Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

61Ek/1673/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XB, XXX XX Y. - U. J., právne zastúpený JUDr. Marekom Glembom, advokátom, Odborárske námestie 3, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto proti povinnému M.. I. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. H. X/A, XXX XX X., o vymoženie 10.345,- eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Ivanou Kapronczai, Exekútorský úrad Bratislava, Koceľova 17, 821 08 Bratislava, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 17.12.2019 takto

rozhodol:

Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 17.12.2019 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. zo dňa 17.12.2019, ktoré vydal vyšší súdny úradník, návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinný sa domáhal zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, pretože sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný v návrhu tvrdil, že oprávnený v upovedomení o začatí exekúcie nie je aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie nároku, pretože v konaní o vydaní platobného rozkazu súdu neosvedčil žiadnym dôkazom, že prenechal vec a že poskytol peňažnú pôžičku vo výške 9.000,- eur. Exekučný titul - platobný rozkaz sp. zn. zo dňa 15.08.2019 nie je právoplatným a vykonateľným exekučným titulom podľa práva. Podľa predloženej zmluvy súd nemal preukázané poskytnutie pôžičky vo výške 9.000,- eur, jemu neboli prenechané veriteľom peniaze a tak nie je povinný mu peniaze vrátiť. V konaní sp. zn. na Okresnom súde Vranov nad Topľou bolo rozhodnuté o občianskych právach povinného v rozpore so zákonom, v rozpore s SR a v rozpore s unijným právom. Súd prvej inštancie priznal právo žalobcovi, t. j. oprávnenému v konaní o nároku bez právneho dôvodu a priznal mu úžeru, čo je v demokratickom štáte neprípustné. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinného v nesúlade s unijným právom a právnym poriadkom SR. Povinný rovnako podal námietky proti trovám konania, trovám exekúcie a príslušenstvu, pretože nie je zo strany súdneho exekútora preukázateľné, ani uvedené, z čoho tieto trovy, ktoré si uplatňuje, pozostávajú, nakoľko v exekučnom konaní, ktoré vedie, urobil úkony neodôvodňujúce takúto výšku trov exekúcie v podobe zaslania písomností poštou na adresu povinného. V závere návrhu na zastavenie exekúcie povinný žiadal súd, aby exekúciu zastavil s poukazom na ust. 61k ods. 1 písm. d) a zaviazal oprávneného na úhradu trov konania.

3. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie podanom prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že nárok bol oprávnenému priznaný právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím, kde súd vychádza z tvrdení žalobcu (oprávneného) a povinným tvrdené skutočnosti mali

byť uvádzané ako procesná obrana v súdnom konaní a nie v exekučnom konaní, dnes sa na tieto skutočnosti môžeme pozerať už len ako na obštrukciu povinného v exekučnom konaní. Na základe vyššie uvedeného je toho názoru, že na návrh na zrušenie príkazu na začatie exekúcie a na návrh povinného na zastavenie exekúcie tak ako tieto boli odôvodnené povinným aj s tam uvedenými odkazmi na právnu úpravu nie je možné prihliadnuť a týmto návrhom nie je možné vyhovieť.

4. Následne vyšší súdny úradník konštatoval, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mal povinný voči oprávnenému neuhradený dlh stanovený na základe platobného rozkazu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. zo dňa 15.08.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.09.2019 a vykonateľnosť dňa 24.09.2019 (ďalej len „exekučný titul“), ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 10.345,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 21.02.2015 do zaplatenia alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením na Okresnom súde Vranov nad Topľou. Druhým výrokom bola povinnému uložená povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu nahradiť oprávnenému ostatné trovy konania vo výške 620,50 eur. Súd konštatoval, že exekúcia ako aj exekučné konanie sa začali dôvodne.

5. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, kde v úvode uvádza, že exekučný titul platobný rozkaz sp. zn. zo dňa 15.8.2019, ktorý vydal Okresný súd Vranov nad Topľou, nie je právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Exekučný súd však pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je vždy povinný skúmať, či exekučný titul obsahuje aj jednu z podstatných náležitostí exekučného titulu, ktorým je vykonateľnosť exekučného titulu. Z doložky, ktorá bola prílohou návrhu na vykonanie exekúcie, vyplýva, že predmetný exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 24.09.2019 a vykonateľnosť dňa 24.09.2019. Povinný tiež vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal, že súd neskúmal tvrdené skutočnosti ani dôkazy, pričom v poučení platobného rozkazu uviedol, že súd nemá pochybnosti o skutočnostiach tvrdených žalobcom. Podľa predloženej zmluvy súd nemal preukázané poskytnutie pôžičky vo výške 9.000,- eur, povinnému neboli prenechané veriteľom peniaze a tak nie je povinný mu peniaze vrátiť.

6. Podľa názoru exekučného súdu povinný v tomto jeho návrhu na zastavenie exekúcie spochybňuje nárok oprávneného priznaný mu platobným rozkazom vrátane príslušenstva a namieta okolnosti, ktoré vznikli pred vydaním predmetného platobného rozkazu ako exekučného titulu. Z povahy exekučného konania je zrejmé, že v exekučnom konaní sa uskutočňuje nútený výkon judikovaného nároku oprávneného a nerozhoduje sa v ňom o dôvodnosti, resp. výške nároku oprávneného, ani o spôsobe vedenia konania, prípadne o doručovaní súdnych rozhodnutí. Tieto otázky boli posudzované a záväzne rozhodnuté v konaní, ktoré predchádzalo exekučnému konaniu. Podľa exekučného súdu skutočnosti, ktoré povinný v predmetnom návrhu uvádza, mal namietať, resp. uviesť v odpore proti platobnému rozkazu. Povinný sa teda mal brániť v základnom konaní a mal podať odpor proti platobnému rozkazu, o čom bol aj poučený v poučení platobného rozkazu. Exekučný súd dal povinnému do pozornosti, že táto exekúcia disponuje spôsobilým exekučným titulom, keďže predmetný platobný rozkaz ako exekučný titul je opatrený doložkou formálnej vykonateľnosti a spĺňa všetky formálne predpoklady na to, aby toto rozhodnutie súdu mohlo byť označené za vykonateľné. V danom prípade ako už bolo spomenuté, formálnu vykonateľnosť predmetného platobného rozkazu osvedčuje doložka vykonateľnosti, ktorou platobný rozkaz opatril príslušný súd, ktorý ho vydal. Exekučný súd nezistil nedostatky exekučného titulu ani z hľadiska jeho materiálnej vykonateľnosti, keď tento platobný rozkaz obsahuje súhrn materiálnych znakov, ktoré zabezpečujú reálnu vynútiteľnosť práva obsiahnutého vo výrokovej časti rozhodnutia a ktorý enunciát umožňuje exekúciu niektorým zo spôsobov uvedených v Exekučnom poriadku.

7. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie vyjadril tiež svoj nesúhlas s trovami konania, trovami exekúcie a príslušenstvu. Súd konštatoval, že trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora a z náhrady paušálnych výdavkov. Výška trov je stanovená v zmysle Vyhlášky č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v zmysle § 7 tejto vyhlášky je odmena súdneho exekútora vypočítaná zo základu jej určenia a náhradu paušálnych výdavkov upravuje § 22 tejto vyhlášky.

8. Exekučný súd mal za preukázané, že exekučné konanie sa začalo oprávnene a má za to, že oprávnený podal dôvodný návrh na vykonanie exekúcie a nie sú naplnené dôvody na to, aby súd vyhovel návrhu povinného na zastavenie exekúcie v celosti podľa § 61k ods.1 písm. d) Exekučného poriadku. Exekučný súd mal za to, že povinný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť a opodstatnenosť svojho návrhu na zastavenie exekúcie v celosti. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne relevantné dôvody a nepredložil súdu žiadne také dôkazy, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie. Vychádzajúc z daného skutkového stavu a s ohľadom na neexistenciu dôvodu na zastavenie exekúcie a nepreukázanie iných dôvodov, pre ktoré by mohol súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť, vyšší súdny úradník v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie zamietol.

9. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 45 ods. 1, § 48 ods. 1, § 48 ods. 2, § 53 ods. 1, § 61k ods. 1, § 61k ods. 2, § 61l ods. 1, § 61l ods. 2 a § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.

10. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že uznesenie napáda v celom rozsahu, postup súdu považuje za nesprávny a žiada, aby rozhodol zákonný sudca. Citujúc a SR povinný uviedol, že o jeho právach a povinnostiach nerozhodol zákonný sudca, ani vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, ani pri návrhu na zastavenie exekúcie. V rozhodovaní súdom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd sa nevysporiadal s každou námietkou, riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, pričom ide o arbitrárne rozhodnutie. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 12.05.2011 a uviedol, že okrem formálnych náležitostí každý súd posudzuje vec i z materiálneho hľadiska, čo súd nevykonal. V prípade výkonu právomoci a kompetencie orgánu verejnej moci je podstatné sledovať taktiež účel, ku ktorému uplatnenie právomoci smeruje, ako i prostriedky ktorých sú k tomu používané. Ústavný systém v Slovenskej republike vychádza z princípov materiálneho právneho štátu. Ústavný súd Slovenskej republiky odlíšil formálne a materiálne pojatie právneho štátu, pričom jasne vyjadril svoju afinitu k druhej z foriem právneho štátu. Materiálny právny štát je založený na určitých základných princípoch, ktoré je potrebné pri výkone štátnej moci rešpektovať. Príklon k materiálnemu pojatiu právneho štátu znamená, že orgány verejnej moci sú povinné sa pohybovať nielen z hľadiska formálneho v hraniciach svojich právomocí a kompetencií stanovených ústavným poriadkom a zákonmi, ale že výkon týchto právomocí musí byť taktiež po obsahovej (materiálnej) stránke v súlade s určitými základnými princípmi väčšinou vyjadrenými v ustanoveniach ústavného poriadku, ktoré garantujú základné práva a vytvárajú hodnotovú bázu ústavného poriadku. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, pričom pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov vychádza zo zmyslu a účelu príslušnej právnej úpravy a dbá o tom, aby prijaté riešenie bolo akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti.

11. Ďalej povinný v sťažnosti uviedol, že podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Má za to, že exekúcia sa vedie nesprávne napriek tomu, že sa nebránil v konaní, v ktorom bol vydaný platobný rozkaz, v ktorom súd nevychádzal z dôkazov, iba z tvrdení žalobcu. Trvá na tom, že oprávnený nie je aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie nároku, pretože v konaní o vydanie platobného rozkazu súdu neosvedčil žiadnym dôkazom, že prenechal vec a poskytol peňažnú pôžičku vo výške 9.000,- eur. Exekučný titul platobný rozkaz Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. -17 zo dňa 15.08.2019 nie je právoplatným a vykonateľným exekučným titulom podľa práva. Súd prvej inštancie bol povinný preskúmať tvrdené skutočnosti žalobcom a dôkazy priložené k žalobe. Súd priznal právo žalobcovi na základe neplatného právneho úkonu a na základe neplatnej právnej skutočnosti. Citujúc a povinný namietal, že podľa predloženej Zmluvy o pôžičke zo dňa 04.08.2014 súd nemal preukázané poskytnutie pôžičky vo výške 9.000,- eur. Predmet zmluvy nebol naplnený a nebol žalovanému dodaný a nikto mu nemôže ukladať povinnosť na zaplatenie toho, čo mu nebolo poskytnuté. Jemu neboli veriteľom prenechané peniaze a tak nie je povinný mu peniaze vrátiť. Je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, aby mu súdy ukladali povinnosť zaplatiť niekomu, kto mu vec neprenechal, ani tomu kto mu peniaze neposkytol. Žiada súd, aby bolo rozhodnutie súdu o uložení povinnosti platobným rozkazom č. k. -17 v tomto konaní preskúmané, aby súd zrušil platobný rozkaz, aby súd rozhodol o zastavení exekúcie. Uplatnený nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu. Žiada, aby súd vykonal dokazovanie výsluchom strán a prečítaním dôkazov, aby mu umožnil sa k ním na pojednávaní vyjadriť a aby bola jeho záležitosť spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom. S poukazom na čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a SR mu bolo ako účastníkovi konania pred Okresným súdom Vranov nad

Topľou porušené právo na spravodlivé súdne konanie. V konaní na Okresnom súde Vranov nad Topľou bolo rozhodnuté o jeho občianskych právach v rozpore so zákonom, v rozpore s SR a v rozpore s únijným právom. Súd nepodrobil zmluvu súdnej kontrole ex offo, neprejednal vec v súlade s garantovanými právami. S poukazom na a ide o neplatný právny úkon a pohľadávka oprávneného je sporná čo do dôvodu a výšky. Vymáhaný nárok je nárokom bez právneho dôvodu a súd priznal žalobcovi úžeru. Už pri uzatváraní zmluvy oprávnený spôsobil konanie v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Sám zmluvu pripravil, naformuloval podmienky v zmluve. V živote ho nestretol, ani mu peniaze neodovzdal. Ani súdu žalobca nepredložil dôkaz o poskytnutí pôžičky. Išlo o úmyselné konanie žalobcu, o ktorom musel vedieť a ak nevedel, mal vedieť. Má za to, že ide o podvod a je potrebné prizvať do konania prokurátora.

12. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie v nesúlade s unijným právom a právnym poriadkom Slovenskej republiky. Rozhodnutie všeobecného súdu je zjavne nezákonné a predpokladajúce svojvôľu. Okresný súd Vranov nad Topľou úplne odignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora EÚ, keď v rozpore s SR, medzinárodnými dohovormi, judikatúrou EÚ priznal žalobcovi plnenie, ktoré mu zo zákona neprináleží. Má za to, že mu bolo odňaté právo na súdnu ochranu. Poukazujúc na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. povinný uviedol, že mu ako účastníkovi konania, v ktorom sa rozhodovalo o povinnosti zaplatiť žalobcovi 10.345,- eur s prísl., bolo znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace práva. Nebol nikdy predvolaný na súd, aby mohol svoje zákonom garantované práva realizovať. Ako účastníkovi konania sa mu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, pričom ide o vadu konania, ktorá má za následok nesprávnosť a neplatnosť a nevykonateľnosť exekučného titulu. V konaní o udelenie poverenia nebol tento nedostatok napravený. V tejto súvislosti povinný v sťažnosti cituje a 2 SR a poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a .

13. Základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie je existencia riadneho exekučného titulu, ktorým môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné, pričom právna teória rozlišuje medzi formálnou a materiálnou vykonateľnosťou. Súd je povinný skúmať, ši súd podmienky formálnej vykonateľnosti skutočne splnené a rovnako či sú splnené materiálne predpoklady. Prieskumná činnosť exekučného súdu je obmedzená na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul formálne a materiálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. Ďalej povinný namieta aj trovy konania, trovy exekúcie a príslušenstvo. Trovy exekúcie oprávneného neboli priznané súdom a nie sú dôvodné podľa zákona. Zo strany súdneho exekútora nie je preukázateľné, ani uvedené z čoho trovy exekúcie pozostávajú.

14. Napokon povinný namieta vydanie príkazu na začatie exekúcie zo dňa 22.10.2019, pretože ho súdny exekútor vydal skôr ako upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré mu bolo doručené 24.10.2019. Poukázal tiež na dôvody hodné osobitného zreteľa, a to jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Konaním exekútora bolo obmedzené jeho právo na plnenie si povinností voči dieťaťu zablokovaním jeho bežného účtu a jeho mzdy. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti povinný navrhuje, aby súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu, exekúciu zastavil podľa § 61k ods. 1 písm. d) a oprávneného zaviazal na úhradu trov konania.

15. Oprávnený sa k sťažnosti povinného napriek výzve súdu, ktorá bola doručená právnemu zástupcovi oprávneného dňa 14.03.2020, nevyjadril.

16. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

17. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

18. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

19. Podľa a proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

20. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

21. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

22. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

23. Podľa V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.

24. Podľa súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca. Zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú aj prísediaci sudcovia z radov občanov a v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom. Proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.

25. Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov na výkone súdnictva sa podieľajú aj justiční čakatelia, súdni úradníci a zamestnanci súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva ().

26. Podľa o súdnych úradníkoch vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu samostatne. Poverenie je súčasťou rozvrhu práce alebo súčasťou súdneho spisu.

27. Podľa o súdnych úradníkoch v civilnom procese vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu okrem schválenia príklepu súdom.

28. Podľa prokurátor môže vstúpiť do začatého konania a) v sporoch, v ktorých ako jedna zo strán vystupuje štát, právnická osoba zriadená štátom, štátny podnik, právnická osoba s majetkovou účasťou štátu, obec alebo vyšší územný celok, alebo b) v sporoch o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

29. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, pričom vyšší súdny úradník sa so všetkými skutočnosťami v dostatočnej miere a vecne správne vysporiadal, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil a jeho konaním nebola povinnému odopretá ochrana jeho práv. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, súd musel sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť a sudca sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

30. Napriek zneniu cit. ust. Exekučného poriadku súd k veci ešte uvádza, že exekučným titulom je v danom prípade súdne rozhodnutie, kde exekučný súd podľa novej právnej úpravy exekučného konania po novele Exekučného poriadku účinnej od 01.04.2017 nemá vôbec žiadnu právomoc zasahovať do právoplatných súdnych rozhodnutí, resp. posudzovať činnosť súdov v základnom konaní. Z tohto dôvodu súd nemôže prihliadnuť na námietky povinného týkajúce sa postupu súdu a vecnej správnosti rozhodnutia (absencia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nepreukázanie poskytnutia pôžičky, rozpor exekučného titulu so zákonom a unijným právom), nakoľko exekučný súd nemá oprávnenie posudzovať či vydané rozhodnutie zodpovedá,

resp. nezodpovedá skutočnému hmotnoprávnemu vzťahu. Exekučný súd teda nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva, ani preskúmavať právne posúdenie veci všeobecným súdom Slovenskej republiky a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. V tejto súvislosti exekučný súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 31.07.2008 akceptované aj praxou slovenských súdov, v zmysle ktorého „Súd pri výkone rozhodnutia nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutí (vrátane postupu orgánu) vydaných v základnom konaní. Obsahom týchto rozhodnutí je viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu.“

31. Z uvedeného vyplýva, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať len okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom. Pokiaľ teda povinný namieta postup súdu v základnom konaní a vecnú nesprávnosť rozhodnutia, ide o okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu a povinný mal možnosť ich namietať v nachádzacom (pôvodnom) konaní zákonom stanoveným spôsobom (právo podať opravný prostriedok odpor proti platobnému rozkazu). Návrh na zastavenie exekúcie, resp. sťažnosť nie je opravným prostriedkom a povinný nemôže v exekučnom konaní uplatňovať ani hmotnoprávne, ani formálnoprávne námietky, ktoré mal uplatniť v pôvodnom konaní, a to z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia. V tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. Oprávnený predložil exekučný titul, ktorým bola povinnému uložená povinnosť, exekučný súd musí takýto exekučný titul vyznačujúci sa právoplatnosťou (formálnou, ktorá znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok a materiálnou, ktorá vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom) rešpektovať a vychádzať z neho, takže spochybňovanie samotného exekučného titulu a z neho vyplývajúce spochybňovanie nároku oprávneného nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie. Tvrdenia povinného v návrhu na zastavenie exekúcie, resp. sťažnosti nie sú skutočnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a mimo rámca vykonávanie exekúcie, ale sú skutočnosťami, ktoré nastali ešte pred vydaním exekučného titulu a pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie je teda vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a keďže povinný povinnosť uloženú v exekučnom titule dobrovoľne v určenej lehote nesplnil, mal oprávnený dôvod podať návrh na vykonanie exekúcie, v exekučnom konaní sa dať zastúpiť advokátom, exekúcia je dôvodná a oprávnený má nárok aj na náhradu zákonných výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, výdavkov na zaplatený súdny poplatok a hotových výdavkov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie (§ 199a ods. 1 Exekučného poriadku). V tejto súvislosti súd len k námietke povinného k trovám exekúcie oprávneného dodáva, že každý má právo v rámci práva na súdnu ochranu sa dať zastúpiť. Toto právo patrí v exekúcii tak oprávnenému i povinnému, preto nie je možné relevantne vyčítať oprávnenému zneužitie či šikanu zneužitia tohto práva oprávneným, najmä ak sám oprávnený nie je právnikom, resp. štátnou organizáciou alebo právnickou osobou, ktorá má predmet poskytovania právnych služieb, resp. s jej činnosťou je spojená častá účasť v súdnych konaniach.

32. K námietke povinného o neoprávnených trovách exekútora súd uvádza, že keďže exekúcia je dôvodná, má aj súdny exekútor za výkon exekučnej činnosti nárok na odmenu, náhradu paušálnych výdavkov a prípadných ďalších nevyhnutných výdavkov, t. j. má nárok na trovy exekúcie, ktorých skutočná výška bude presná až po skončení exekúcie, kedy aj povinný si môže skontrolovať ich výšku. Po skončení exekúcie totiž súdny exekútor vydáva v zmysle § 61o ods. 1 Exekučného poriadku upovedomenie o ukončení exekúcie, ktorého súčasťou je i konečné vyúčtovanie trov, kde je uvedené výška vymáhanej pohľadávky oprávneného, výška vymožených trov oprávneného a výška vymožených trov exekútora. Toto upovedomenie sa doručuje i povinnému, kde si tento môže skontrolovať vykázaný stav ním zaplatených trov s reálnym stavom a v prípade nezrovnalostí žiadať o vrátenie finančných prostriedkov od súdneho exekútora.

33. Pokiaľ ide o námietku povinného, že o jeho právach a povinnostiach nerozhodol zákonný sudca, ani vo veci vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ani pri návrhu na zastavenie exekúcie, čím mu bolo

odopreté právo na spravodlivý súdny proces, exekučný súd uvádza, že súdnictvo v Slovenskej republike vykonávajú nezávislé a nestranné súdy. Z ustanovení a vyplýva, že súdnictvo vykonávajú sudcovia, pričom iné osoby sa na výkone súdnictva môžu podieľať len v prípadoch stanovených zákonom. Účelom čl. 142 je zabezpečiť oprávneným osobám kvalifikované rozhodnutie o ich právnom postavení. Veta druhá odseku 2 tohto článku inštruuje zákonodarcu k tomu, aby sám zákonom určil, v ktorých veciach a akým spôsobom môže namiesto sudcu rozhodovať zamestnanec súdu. Vyšší súdny úradník predstavuje osobu vykonávajúcu úkony súdu, ktoré jej zveril zákon a rozhodujúcu v prípadoch stanovených zákonom. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že vo veciach patriacich do právomoci súdov v zásade rozhoduje sudca a zamestnanec poverený súdom je oprávnený rozhodovať iba v tých veciach, ktoré sú mu na rozhodnutie zverené osobitným predpisom. Osobitným predpisom je o súdnych úradníkoch, ktorý v stanovuje taxatívny okruh konaní a právnych vecí, v ktorých vyšší súdny úradník môže na základe poverenia sudcu konať aj rozhodovať. V prejednávanej veci išlo o rozhodovanie o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a následne o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ktoré sú bez akýchkoľvek pochybností súčasťou exekučného (vykonávacieho) konania podľa osobitného predpisu, ktorým je , tzn. že sa jedná o konanie, ktoré je vymenované v ust. o súdnych úradníkoch a vyšší súdny úradník JUDr. Valéria Michalková bol oprávnený vo veci konať a rozhodovať samostatne na základe všeobecného poverenia sudcu, ktoré je súčasťou rozvrhu Okresného súdu Banská Bystrica pre roky 2019 a 2020, ktoré sú zverejnené na webovej stránke súdu. K otázke postavenia vyšších súdnych úradníkov v systému nášho súdnictva a ich právomoci konať a rozhodovať (vrátane právomoci vyššieho súdneho úradníka rozhodovať samostatne v exekučnom konaní) súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -11 zo dňa 30.01.2019, v ktorom okrem iného je uvedené, že „Vyšší súdny úradník podľa súčasnej právnej úpravy už nie je iba pomocníkom sudcu v konkrétnej agende, ale sú mu zverené aj isté rozhodovacie kompetencie.“ Preto neobstojí námietka povinného, že mu bolo právo na spravodlivý súdny proces odopreté, keď vo veci nerozhodol sudca.

34. Pokiaľ povinný namieta, že súdny exekútor vydal príkazy na začatie exekúcie skôr ako mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, čím bolo ohrozené aj plnenie jeho vyživovacej povinnosti, exekučný súd uvádza, že exekučné konanie sa začína doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdu. Ak súd nezistí existenciu dôvodov vedúcich k odmietnutiu, resp. zamietnutiu návrhu vo veci vydá poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré sa doručí súdnemu exekútorovi a na základe ktorého je súdny exekútor oprávnený exekúciu vykonať. Okamihom doručenia poverenia súdnemu exekútorovi sa začína exekúcia a súdny exekútor má zároveň povinnosť zabezpečiť jej vykonanie, teda uskutočniť nútené vymoženie práva oprávneného. Exekúcia predstavuje zásah do majetkových, ale aj iných základných práv a slobôd povinného a preto výpočet spôsobov jej výkonu je v Exekučnom poriadku taxatívny, pričom spôsob vykonania exekúcie určuje súdny exekútor. V prípade peňažného plnenia nie je vylúčená možnosť vykonať exekúciu aj viacerými spôsobmi, ktoré súdny exekútor volí jednak vzhľadom na výšku pohľadávky, ktorá je predmetom exekúcie a jednak z hľadiska majetkových pomerov povinného. Súdny exekútor tak bezodkladne vykoná potrebné úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného, zvolí konkrétny spôsob exekúcie, zabezpečí majetok povinného a nakoniec pristúpi k samotnému vykonaniu exekúcie. Ak súdny exekútor zvolí spôsob exekúcie zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, resp. prikázaním pohľadávky z účtu v banke, jeho povinnosťou je o tejto skutočnosti upovedomiť oprávneného a povinného a to doručením Upovedomenia o začatí exekúcie, v ktorom uvedie, akým spôsobom exekúciu vykoná. Zároveň platiteľovi mzdy, resp. banke doručí Príkaz na začatie exekúcie, ktorého doručením platiteľovi mzdy, resp. banke vzniká povinnosť začať s vykonávaním zrážok zo mzdy povinného, resp. zablokovať sumu vymáhaného nároku na účte povinného, pričom zrazené a zablokované sumy sa povinnému nevyplácajú, ale tieto sa deponujú až do času, pokiaľ im (platiteľ mzdy, resp. banka) nie je doručený Exekučný príkaz. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súdny exekútor vydá Exekučný príkaz a doručí ho povinnému a platiteľovi mzdy, resp. banke až po márnom uplynutí 15 dňovej zákonnej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorá začína plynúť doručením upovedomenia o začatí exekúcie alebo po tom, čo je súdnemu exekútorovi doručené uznesenie exekučného súdu o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, teda návrhu povinného na zastavenie exekúcie podanom vo vyššie uvedenej 15 dňovej lehote. Ak by súd návrhu povinného vyhovel a exekúciu zastavil, platiteľ mzdy je povinný vykonané zrážky poukázať povinnému, resp. banka je povinná zablokované prostriedky uvoľniť povinnému. V tomto štádiu konania, keď povinný podá návrh na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok, je za účelom, aby nedošlo k zmareniu exekučného konania a teda uspokojeniu nároku oprávneného, nevyhnutné zabezpečiť majetok povinného tým spôsobom, že po doručení Príkazu na začatie exekúcie platiteľovi

mzdy sa začnú vykonávať zrážky zo mzdy povinného a banke sa zablokujú finančné prostriedky na účte. Z uvedeného je zrejmé, že po doručení Príkazu na začatie exekúcie platiteľ mzdy zrážky síce vykonáva, ale nepoukazuje ich súdnemu exekútorovi za účelom uspokojenia vymáhaného nároku a rovnako ani banka nepoukáže zablokované prostriedky súdnemu exekútorovi. Preto námietka povinného, že vydaním príkazu na začatie exekúcie pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie, bolo porušené jeho právo, nemôže obstáť, nakoľko ide o legitímny postup súdneho exekútora v súvislosti s jeho povinnosťou exekúciu na základe poverenia na vykonanie exekúcie vykonať.

35. Pokiaľ povinný žiadal, aby súd nariadil vo veci pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom strán a prečítaním dôkazov, exekučný súd postupoval v konaní v súlade s Exekučného poriadku v spojení s a pojednávanie vo veci nenariadil. V štádiu súdneho konania, ktorým je exekučné (vykonávacie) konanie, nepovažoval súd za potrebné vo veci nariadiť pojednávanie, nakoľko riešil iba otázku, ktorá vyžadovala len právne posúdenie (splnenie podmienok pre vedenie exekučného konania) na základe tvrdení účastníkov konania a obsahu spisu, resp. listín, ktoré sú jeho súčasťou a ku ktorým mali prístup i účastníci konania a ktoré poskytli kompletný a ucelený podklad pre spravodlivé rozhodnutie a vzhľadom na to nebola nevyhnutná osobná účasť účastníkov exekučného konania (oprávneného, ani povinného). Z toho istého dôvodu súd nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie výsluchom strán a prečítaním dôkazov na pojednávanie a nevykonal ich. Všetky potrebné skutočnosti mal preukázané z predložených vyjadrení účastníkov konania a listinných dôkazov, pričom navrhované dôkazy by neviedli k inému právnemu záveru ako k zamietnutiu návrhu povinného na zastavenie exekúcie a boli by iba zbytočným predlžovaním exekučného konania. A z rovnakého dôvodu súd ani neprizval do konania prokurátora, keď napokon neboli ani splnené zákonné predpoklady v zmysle na vstup prokurátora do konania.

36. Na záver súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16.03.2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúcu význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

37. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 17.12.2019 zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.