Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6S-58-2018.pdf
PDF · 254.72 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/58/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členiek senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci žalobcu ENERGY Real, s.r.o., so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 36 499 366, zastúpeného BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., so sídlom Prešov, Františkánske námestie 4, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica , Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 3. apríla 2018 na základe všeobecnej správnej žaloby takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Stručný priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správny orgán I. stupňa“) vykonal u žalobcu (od 17.11.2004 do 04.05.2017 GAAD REÁL, s.r.o.,), Námestie Legionárov 5, 080 01 Prešov, ICO 36 499 366, DIČ 2021927600, IČ DPH SK2021927600 daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február až december 2015.
2. Správny orgán I. stupňa začal dňa 23.08.2016 v sídle žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február, marec, apríl, máj, jún, júl, august, september, október, november a december 2015. V uvedený deň správny orgán I. stupňa zapožičal doklady od žalobcu a zároveň vyhotovil potvrdenie o zapožičaní dokladov č. XXXXXXXXX/XXXX a úradný záznam č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 23.08.2016.
3. Pri preverovaní a zisťovaní skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane dňa 14.09.2016 bola žalobcovi odoslaná výzva č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.09.2016 na predloženie dôkazov k zisteniam správcu dane.
4. Na základe predmetnej výzvy žalobca dňa 24.10.2016 predložil prevažnú časť požadovaných dokladov, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.10.2016. V rámci ústneho pojednávania konateľ žalobcu Ing. C. H. uviedol, že žalobca v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach vykonával činnosti zamerané na elektroinštalácie a verejné osvetlenie v mestách a obciach. V kontrolovanom období roku 2015 žalobca zamestnával štyroch
pracovníkov, s ktorými mal uzatvorené pracovné zmluvy s trvalým pracovným pomerom, a štyroch pracovníkov, s ktorými mal uzatvorené zmluvy a dohody na výkon práce na určitý čas. Žalobca sídli v prenajatých priestoroch. V majetku spoločnosti má zaradených dvanásť motorových vozidiel. Pri výkone činnosti žalobca využíval skladové priestory v obciach, v ktorých vykonávali rekonštrukciu verejného osvetlenia. Obec im poskytla priestory na prenájom a tieto boli aj vyfakturované. Účtovníctvo spoločnosti vedie Eva K.. Zároveň uviedol, že ona bude nápomocná pri predkladaní účtovných dokladov. Za žalobcu dojednával zákazky, objednávky, prijímal dodávateľské faktúry on. V roku 2015 boli uzatvorené zmluvy o dielo na rekonštrukciu a modernizáciu verejného osvetlenia v obciach H., C., K., T., N., C. S., M., W., K., V. M., H., Závažná W., A., kde žalobca bol podľa predložených zmlúv priamym zhotoviteľom. V ďalších obciach, D., Q., X. W., žalobca mal uzatvorené zmluvy o dielo na rekonštrukciu a modernizáciu verejného osvetlenia so subdodávateľmi.
5. Počas výkonu daňovej kontroly správny orgán I. stupňa preveroval skutočnosti týkajúce sa prijatých a uskutočnených zdaniteľných obchodov na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015 až december 2015 v zmysle ustanovení § 19 a § 21 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov v súvislosti s uplatnením práva na odpočítanie dane na základe prijatých faktúr od spoločností A. s.r.o., M. XX, W., P. C., s.r.o., S. XXX, R. a Y. N., N. doba XXX, N..
6. Správny orgán I. stupňa v rámci kontroly zistil, že žalobca si v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie júl 2015 uplatnil odpočítanie dane v sume 7 268,00 eur z faktúry č. H zo dňa 29.07.2015, predmet fakturácie zemné práce, úprava terénu VO X. W., základ dane 16 500,00 eur, daň z pridanej hodnoty 3 300,00 eur, spolu 19 800,00 eur a z faktúry č. H zo dňa 29.07.2017, predmet fakturácie pomocné stavebné a rekonštrukčné práce VO H., základ dane 19 840,00 eur, daň z pridanej hodnoty 3 968,00 eur, spolu 23 808,00 eur od dodávateľa A. s.r.o., M. XX, W., DIČ XXXXXXXXXX.
7. Dňa 21.02.2017 sa uskutočnilo ústne pojednávanie so splnomocnenou zástupkyňou spoločnosti BRP.. V. E. vo veci preverenia uskutočnenia zdaniteľných obchodov pre žalobcu za zdaňovacie obdobie september až december 2014 a júl a november 2015. Na tomto ústnom pojednávam sa Miroslava E. vyjadrila, že faktúry vystavovala ona, aj ich podpisovala, a že zdaniteľné obchody boli uskutočnené tak, ako je to uvedené na faktúrach. Nevedela presne uviesť, či obchody prebehli na základe objednávok alebo zmlúv, ale uviedla, že určite tam je písomný dokument. Ďalej uviedla, že spoločnosť A. s.r.o. v roku 2014 a 2015 nemala zamestnancov, nevlastnila hnuteľný majetok, ani nemala v prenájme stavebné mechanizmy. Na predmetných stavbách bola prítomná ona alebo poverený pracovník Stanislav R., práce boli vykonané v subdodávke. Uviedla, že mená subdodávateľov pošle dodatočne elektronicky. Faktúry pre subdodávateľov boli uhrádzané v hotovosti a žalobca im platil na účet. Správny orgán I. stupňa o tom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.02.2017.
8. Miroslava H., zastupujúca daňový subjekt A. s.r.o., zaslala dňa 02.03.2017 vyjadrenie k zápisnici o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.02.2017, v ktorom uviedla, že subdodávateľom vykonaných prác bol daňový subjekt V. E. s.r.o., zastúpený R. R.. Evidenciu pracovníkov si zabezpečoval subdodávateľ s konečným odberateľom. Ďalej uviedla, že ona sa osobne nezúčastňovala na stavbách, ale dozorom bol Stanislav R., ktorý tiež odovzdal práce konečnému odberateľovi.
9. Správny orgán I. stupňa zistil preverovaním skutočností týkajúcich sa údajov a registrácie na dani zo závislej činnosti v informačnom systéme daňovej správy u dodávateľa A. s.r.o. W., zároveň aj splnomocnená zástupkyňa dodávateľa V. H. to sama potvrdila, že dodávateľ A. s.r.o., W. v kontrolovaných obdobiach rokov 2014 a 2015 nezamestnával žiadnych zamestnancov, nevlastnil žiadny majetok, nemal stavebné mechanizmy, nevlastnil žiadne skladové ani prevádzkové priestory.
10. Vzhľadom na vyjadrenie V. E., že subdodávateľom spoločnosti A. s.r .o. bola spoločnosť V. E. s.r.o., A., správny orgán I. stupňa nahliadol do spisu z výkonu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2015 u daňového subjektu A. s.r.o. a zistil, že v kontrolovanom zdaňovacom období júl 2015 daňový subjekt A. s.r.o. deklaroval prijatými faktúrami stavebné a rekonštrukčné práce od dodávateľa PreShow H+R, s.r.o., Hlavná 72, Prešov, IČ DPH SK2022384342, a nie od spoločnosti MPV E. s.r.o.
11. Pri výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty u žalobcu v súvislosti s preverovaním reťazca jeho dodávateľov sa správny orgán I. stupňa zameral na preverovanie týkajúce sa prijatia zdaniteľných obchodov od spoločnosti PreShov H+R, s.r.o. pre daňový subjekt A. s.r.o., Prešov.
12. Na základe dostupných údajov v informačnom systéme daňovej správy, údajov uvedených v Obchodnom registri Slovenskej republiky a nahliadnutím do spisov z vykonanej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia rokov 2014 a 2015 u priameho dodávateľa A., s.r.o. (úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.04.2017), správny orgán I. stupňa zistil nasledujúce skutočnosti u subdodávateľa PreShov H+R, s.r.o., Hlavná 72, Prešov:
- štatutárny orgán Katarína T., C.. XXXX/X, W.,
- spoločnosť W. H+R, s.r.o. dňa 07.10.2015 zanikla v dôsledku zlúčenia, právnym nástupcom sa stala spoločnosť C. s.r.o., K. XX, 851 XX A.. Spoločnosť C. s.r.o. zanikla dňa 07.10.2015 v dôsledku zlúčenia, právnym nástupcom sa stala spoločnosť PUBLI W. s.r.o., W. 92/12, 911 XX C.. Spoločnosť PUBLI W. s.r.o. dňa 30.12.2015 zmenila názov na B. C. s.r.o. a od 31.12.2015 je konateľom občan z Bulharskej republiky,
- spoločnosť W. H+R, s.r.o. nemala v roku 2014 žiadnych zamestnancov, nemala majetok ani skladové priestory,
- na adrese sídla sa spoločnosť nenachádza,
- nahliadnutím zamestnancov správcu dane do spisového materiálu týkajúceho sa daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty u daňového subjektu W. H+R, s.r.o. za obdobie 04/2014, 06/2014, 09/2014 až 12/2014 správny orgán I. stupňa zistil, že konateľka spoločnosti K. T. je v zahraničí od 1.4.2014, preto bolo vykonané preverovanie na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií č. 16XXXXX/ XXX5 zo dňa 16.11.2015. V odpovedi na uvedenú žiadosť sa uvádza, že konateľka spoločnosti v rámci ústneho pojednávania uviedla, že od 01.04.2014 už nie je spoločníčkou, ani konateľkou tejto spoločnosti. Od 01.04.2014 mala byť spoločnosť prevedená na Q. W., splnomocnila ho len na dokončenie prevodu spoločnosti, avšak k tejto zmene nedošlo. Nepodarilo sa jej s ním spojiť, nevedela o tom, že Jaroslav W. na túto spoločnosť mal vykonávať zdaniteľné obchody s vysokými obratmi,
- v zápisnici o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.06.2015 a v zápisnici č. XXXXXXXX/ XXXX zo dňa 23.06.2015, ktorej predmetom bolo vyjadrenie splnomocnenej zástupkyne V. E. k zdaniteľným obchodom roku 2014 týkajúcim sa prijatých faktúr za stavebné a rekonštrukčné práce od spoločnosti PreShov H+R, s.r.o., uviedla, že práce vykonávala spoločnosť PreShov H+R, s.r.o., kto konkrétne a kde boli vykonávané, nevedela uviesť, spoločnosť PreShov H+R, s.r.o. si sama odkontrolovala tieto práce, za spoločnosť A. s.r.o. tieto práce nikto neodkontroloval, k prijatým faktúram od spoločnosti PreShov H+R, s.r.o., na ktorých sú deklarované zemné a pretláčacie práce, uviedla V. E., že boli vykonávané pre spoločnosť X. T., s.r.o, ale kto ich vykonával a kde boli vykonávané, sa nevedela vyjadriť.
13. Dňa 17.06.2015 sa na správny orgán I. stupňa dostavil Marián Q., ktorý uviedol, že Q. W. mu udelil plnomocenstvo na zastupovanie spoločnosti PreShov H+R, s.r.o. pred daňovým úradom, pretože je účtovníkom tejto spoločnosti a Jaroslav W. je v súčasnosti v zahraničí. Splnomocnenie V. Q. nepredložil, uviedol, že ho zabudol v Poprade, a dodatočne ho doručí. Zamestnanci správcu dane vykonali s Mariánom Q. ústne pojednávanie, z ktorého spísali zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXX/ XXXX zo dňa 17.06.2015. V rámci ústneho pojednávania V. Q. uviedol, že účtovníctvo spoločnosti PreShov H+R, s.r.o. vedie od februára 2015. Q. W. mu doniesol účtovné doklady za túto spoločnosť. Odkedy sa zamestnal v spoločnosti J.P. X. SK, s.r.o. ako účtovník, vystavuje aj faktúry za spoločnosť PrZ.R, s.r.o., vo väčšine ich aj podpisuje, faktúry vystavuje na základe podkladov Q. W.. ktoré sú buď telefonicky, mailom alebo na základe objednávky. K dispozícii má aj pečiatku spoločnosti PreShov H +R, s.r.o. Spoločnosť v roku 2014 nemala zamestnancov a ani v súčasnosti nemá. Spoločnosť W. H+R, s.r.o. sa zaoberala sprostredkovaním prevažne pre spoločnosť A., s.r.o.
14. Dňa 17.07.2015 vykonali zamestnanci správcu dane ústne pojednávanie s Q. W. ml., z ktorého spísali zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.07.2015. V rámci ústneho pojednávania správny orgán I. stupňa zistil podľa údajov z daňového systému, že Q. W. bol splnomocneným zástupcom spoločnosti W. H+R, s.r.o. od 23.05.2014 s generálnou plnou mocou, za spoločnosť bol oprávnený konať on ako splnomocnený zástupca, K. T., konateľka spoločnosti, je v zahraničí. Spoločnosť W. H+R, s.r.o. sa zaoberá sprostredkovateľskou činnosťou v oblasti stavebných prác, ale aj obchodu s tovarom, stavebnou činnosťou a obchodnou činnosťou. Spoločnosť nemá zamestnancov, nevlastní žiadny majetok, v období od mája 2014 asi do februára 2015 mali v prenájme skladové priestory v
Poprade, ale nepamätal si Q. W. už presne adresu a ani od koho boli prenajaté, sídlo spoločnosti je v Prešove na Hlavnej ulici, kde kanceláriu v súčasnosti už nemajú, majú tam len poštovú schránku, kde chodí pre poštu, využívajú kancelárske priestory v Poprade u účtovníka V. Q. alebo na rokovania využívajú aj priestory baru, ktorý patrí spoločnosti J.P. X. SK, s.r.o., kde je zamestnancom. Na otázku správcu dane, aby uviedol hlavných dodávateľov a odberateľov spoločnosti PreShov H+R, s.r.o. v roku 2014, uviedol odberateľov A. s.r.o., K. s.r.o., P. s.r.o. a dodávateľov MPV E., s.r.o., R. sro B. EX s.r .o. Faktúry vystavuje za spoločnosť W. H+R, s.r.o. Marián Q. na základe jeho podkladov, ako sú súpisy prác a dodacie listy, faktúry podpisuje on a niekedy V. Q., ktorý má aj pečiatku spoločnosti. Potvrdil vystavenie faktúr pre spoločnosť A. s.r.o. v roku 2014. Predmetom obchodného vzťahu so spoločnosťou A. s.r.o. bolo sprostredkovanie služieb a obchodu, stavebné práce, išlo o práce pre firmy na stavbách v Košiciach, v Humennom, Senica, v Prešove, natieračské práce v Prešove. Na otázku správcu dane, kto vykonáva tieto stavebné práce, pretože spoločnosť nemá zamestnancov, uviedol, že stavebné práce len manažuje, sú vykonávané v subdodávke, pokiaľ vie, vo väčšine prípadov to vykonávajú živnostníci týchto subdodávateľov, o uzavretí obchodov rokoval s V. E.. K bližšej Špecifikácii služieb, kto ich vykonával a kde boli vykonávané - stavebné a rekonštrukčné práce B. stavebné práce B., stavebné a rekonštrukčné práce na stavbe Osadné podľa priloženého súpisu prác - rekonštrukcia VO, stavebné práce - výkopové, betonáž v W., stavebné práce na stavbe, Q. K., stavebné práce IBV K., stavebné práce - stavba R., stavebné práce - stavba M. uviedol, že tieto práce boli vykonané v subdodávke, nespomínal si, o aké stavby išlo, dodatočne sa vyjadrí a predloží súpisy prác, pretože ich má zvlášť založené. Na niektorých stavbách bol osobne, ale nevedel povedať presne, na ktorých, taktiež sa dodatočne vyjadrí, k bližšej špecifikácii „administratívnych služieb", kto ich vykonával a kde boli vykonávané uviedol, že pravdepodobne to bola spoločnosť asi V. E., s.r.o.
15. Správny orgán I. stupňa v rámci výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty (priameho dodávateľa) spoločnosti A., s.r.o. za zdaňovacie obdobia roku 2015 predvolal svedka Q. W., Q. XXX/ X, S. nad C.. O výsluchu svedka správny orgán I. stupňa upovedomil aj splnomocneného zástupcu daňového subjektu A. s.r.o. V. E. upovedomením o vypočutí svedka č. XXXXXXXXX/XXXX. Výsluch svedka sa mal uskutočniť dňa 17.08.2016.
16. Dňa 16.08.2016 Q. W. telefonicky kontaktoval zamestnanca správcu dane a ospravedlnil sa, že dňa 17.08.2016 sa nemôže zúčastniť výpovede ako svedok, pretože v tomto čase je predvolaný ako svedok aj na Daňový úrad Prešov, pobočka VT. C., a potom sa musí dostaviť do Košíc na školenie. Jaroslav W. požiadal správcu dane o iný termín a navrhol deň 18.08.2016. Správny orgán I. stupňa s uvedeným termínom súhlasil. Správny orgán I. stupňa predvolal svedka Q. W. na ústne pojednávanie v súvislosti s výkonom daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty u daňového subjektu A. s.r.o. za zdaňovacie obdobie január - december 2015 na základe predvolania na výsluch svedka č. XXXXXXXXX/XXXX. Následne správny orgán I. stupňa niekoľkokrát telefonicky kontaktoval splnomocnenú zástupkyňu daňového subjektu A. s.r.o. Miroslavu H., avšak neúspešne. V deň výsluchu svedka sa na daňový úrad daňový subjekt ani jeho splnomocnený zástupca nedostavil, a tak ho správny orgán I. stupňa o zmene termínu nemohol informovať. Tieto skutočnosti sú zaznamenané v úradnom zázname č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.08.2016. Q. W. sa dňa 18.08.2016 dostavil na správny orgán I. stupňa, avšak opäť požiadal o zmenu termínu. Následne sa s ním zamestnanci správcu dane dohodli na termíne výsluchu dňa 22.08.2016. O tejto skutočnosti bol spísaný úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.08.2016. V dohodnutý deň 22.08.2016 sa Jaroslav Polahár na správny orgán I. stupňa nedostavil, ani svoju neúčasť neospravedlnil. O tejto skutočnosti správny orgán I. stupňa spísal úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.08.2016.
17. Dňa 24.08.2016 správny orgán I. stupňa opakovane predvolal Q. W. predvolaním na výsluch svedka č. XXXXXXXXX/XXXX. Zásielka sa správcovi dane vrátila s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote". O výsluchu svedka správny orgán I. stupňa upovedomil aj žalobcu upovedomením o vypočutí svedka č. XXXXXXXXX/XXXX. Výsluch Q. W. sa podľa predvolania mal uskutočniť dňa 23.09.2016, ale keďže zásielka bola doručená uložením, svedok sa k výsluchu nedostavil. O tejto skutočnosti správny orgán I. stupňa spísal úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.09.2016. Následne správny orgán I. stupňa zaslal na Obvodné oddelenie Policajného zboru v S. nad C. žiadosť o predvedenie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.10.2016, ktorou správny orgán I. stupňa žiadal, aby dňa 26.10.2016 predviedli Q. W. na správny orgán I. stupňa k výsluchu svedka. V uvedený deň Q. W. nebol predvedený zamestnancami polície, pretože v mieste trvalého bydliska nebol zastihnutý. Dňa 03.11.2016 správny
orgán I. stupňa prijal z Obvodného oddelenia Policajného zboru v S. nad C. odpoveď o nepredvedení Q. W. na správny orgán I. stupňa.
18. Dňa 07.12.2016 zamestnanci správcu dane vykonávajúci daňovú kontrolu u daňového subjektu A. s.r.o. nahliadli do daňového spisu daňového subjektu W. H+R, s.r.o. z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia apríl 2014, jún 2014, september - november 2014, o čom bol spísaný úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX. Zo spisu si zamestnanci správcu dane vyhotovili fotokópiu odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (č. XXXXX/2016 zo dňa 21.01.2016), generálnu plnú moc zo dňa 25.03.2014, ktorou K. T., konateľka spoločnosti W. H+R, s.r.o., splnomocňuje Q. W. na konanie za spoločnosť, a výpoveď plnej moci zo dňa 11.08.2016. Správny orgán I. stupňa požiadal českú finančnú správu o vypočutie K. T., konateľky spoločnosti PreShov H+R, s.r.o., ako svedka, pretože sa dlhodobo zdržuje v zahraničí. Správny orgán I. stupňa vo svojej žiadosti žiadal o vyjadrenie sa konateľky spoločnosti k udeleniu plnej moci pre Q. W. a k vykonávaniu ekonomickej činnosti spoločnosti W. H+R, s.r.o. V odpovedi sa uvádza, že od 01.04.2014 mala byť spoločnosť W. H+R, s.r.o. prevedená na Q. W., s ktorým Katarína T. podpisovala všetky potrebné doklady na prevod spoločnosti. Spoločnosť W. H+R, s.r.o. od vzniku až do 30.04.2014 vykonávala reštauračnú a obchodnú činnosť. Spoločnosť mala prevádzku len na sídle spoločnosti. Q. W. splnomocnila s tým, že má dokončiť všetky potrebné úkony k prevodu spoločnosti a následne zaslať jej dokumentáciu, avšak túto dokumentáciu jej nezaslal. Bola mu udelená generálna plná moc. Na otázku, či vie, čo v súvislosti so spoločnosťou W. H+R, s.r.o. robil Q. W. na základe udelenej plnej moci, uviedla, že o tom nemá žiadne informácie, a že sa s ním snažila viackrát spojiť telefonicky, ale aj emailom, aby zistila, ako dopadol prevod spoločnosti, avšak sa jej to nepodarilo. Na otázku, či má informácie o existencii spoločnosti, uviedla, že o zrušení spoločnosti ju informovala pani V. z finančného úradu v Košiciach a následne si túto informáciu overila na internete. Na otázku, či má vedomosť o tom, či spoločnosť vykonávala nejakú ekonomickú činnosť počas jej neprítomnosti na Slovensku, uviedla, že o tom informácie nemala až do chvíle, kým jej nezavolala pani MP. z finančného úradu v Košiciach. Ďalej potvrdila, že podpis na generálnej plnej moci je jej a mimo Slovenska sa zdržuje od 01.04.2014.
19. Správny orgán I. stupňa pri preverovaní skutočností priameho dodávateľa a jeho subdodávateľov konštatoval, že aj napriek tomu, že splnomocnená zástupkyňa dodávateľa A. s.r.o. sa na ústnom pojednávaní dňa 21.02.2017 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX) vyjadrila, že došlo k dodaniu zdaniteľných obchodov pre daňový subjekt GAAD T., s.r.o. tak, ako deklaruje ňou vystavenými faktúrami, v skutočnosti neboli predložené konkrétne dôkazy o tom, kto skutočne fakturované práce vykonal, okrem prijatých písomností (dodávateľských faktúr a súpisov).
20. Na základe výzvy správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 13.03.2017, ktorú si žalobca prevzal dňa 03.04.2017, a v ktorej správny orgán I. stupňa vyzval žalobcu na predloženie dôkazov o ukončení stavby „Rekonštrukcia a modernizácia verejného osvetlenia" v konkrétnych obciach Y.v, R., H., K., C., A., D. W., K., na ktoré už bol žalobca vyzývaný výzvou č. XXXXXXXXX/XXXX, žalobca dňa 21.04.2017 predložil prostredníctvom e-mailu scan preberacích protokolov z odovzdania staveniska, a nie požadované protokoly z odovzdania ukončenia stavieb týkajúcich sa VO v obciach. Správny orgán I. stupňa tento e-mail zaevidoval pod ev. č. XXXXXXXXX/XXXX.
21. Následne správny orgán I. stupňa zaslal žalobcovi výzvu č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.04.2017 na predloženie dôkazov a dokladov preukazujúcich skutočnosť, že prijaté zdaniteľné obchody za rok 2014 a 2015 od spoločnosti A. s.r.o., VoR. PT.v boli uskutočnené deklarovaným dodávateľom v zmysle prijatých faktúr.
22. Dňa 05.05.2017 sa na správny orgán I. stupňa, kontaktné miest Sabinov dostavil konateľ žalobcu Ing. C. H. spolu s účtovníčkou Z. K.. Správny orgán I. stupňa spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.05.2017, predmetom ktorého bolo predloženie dokladov na základe výzvy správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 13.03.2017 a výzvy č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.04.2017 v súvislosti s výkonom daňovej kontroly, oboznámenie s doterajšími zisteniami správcu dane v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, podanie vyjadrenia a odstránenia pochybností a nejasností v súvislosti s prijatými a uskutočnenými zdaniteľnými obchodmi na dani z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2014, apríl až december 2014 a február až december 2015.
23. V uvedený deň žalobca na ústnom pojednávaní nepredložil žiadne doklady na základe jemu doručených výziev s vyjadrením, že všetky doklady boli ku kontrole predložené, a doloží stavebné a montážne denníky.
24. Po oboznámení žalobcu so zisteniami a úkonmi, ktoré počas výkonu daňovej kontroly vykonal správca dane, požiadal správny orgán I. stupňa konateľa žalobcu o vyjadrenie k jednotlivým zisteniam na zákazkách týkajúcich sa modernizácie a rekonštrukcie verejného osvetlenia v obciach. O ústnom pojednávaní bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX dňa 05.05.2017.
25. Následne žalobca elektronicky doručil správnemu orgánu I. stupňa podanie zo dňa 22.05.2017, v ktorom sa vyjadril k zisteniam týkajúcim sa roku 2014 a roku 2015.
26. Správny orgán I. stupňa na základe zisteného skutkového stavu konštatoval, že zo strany žalobcu došlo pri uplatnení práva na odpočítanie dane na základe deklarovaných dodávateľských faktúr k porušeniu § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
27. Následne správny orgán I. stupňa vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.07.2017 z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec, júl, september, november a december 2015, ktorý spolu s výzvou č. 101XXXXXX/XXXX zo dňa 13.07.2017 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil daňovému subjektu dňa 18.07.2017.
28. Dňa 07.08.2017 žalobca podal vyjadrenie k protokolu č. 101XXXXXX/XX17 zo dňa 10.07.2017. Prerokovanie pripomienok uvedených vo vyjadrení k protokolu č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.07.2017 sa uskutočnilo dňa 06.11.2017. Na tomto ústnom pojednávaní správny orgán I. stupňa oboznámil žalobcu, že zápisnica o ústnom pojednávaní vo veci prerokovania pripomienok k protokolu je posledná v zmysle § 68 ods. 3 daňového poriadku, a že v lehote do 15 dní odo dňa jej spísania vydá rozhodnutie za zdaňovacie obdobie marec, júl, september, november a december 2015.
29. Následne správny orgán I. stupňa vydal rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.11.2017, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane v sume 7 268, 00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015.
30. Žalobca sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal.
II.
Stručné zhrnutie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného
31. O podanom odvolaní rozhodol dňa 03.04.2018 pod č. XXXXXXXXX/XXXX žalovaný, ktorý na základe zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vydal rozhodnutie, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa č. 1XXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.11.2017, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane v sume 7 268,00 eur, , na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015 žalobcovi, potvrdil.
32. Z odôvodnenia žalobou napádaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný uviedol, že zistil, že správny orgán I. stupňa vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015, pri ktorej preveroval u kontrolovaného daňového subjektu skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Na základe zisteného skutkového stavu v rámci daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania vyrubil napadnutým rozhodnutím rozdiel dane v sume 7 268,00 eur za zdaňovacie júl 2015. Správny orgán I. stupňa odôvodnil rozhodnutie tým, že v kontrolovanom zdaňovacom období júl 2015 si žalobca v rozpore s § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z
pridanej hodnoty neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti BT. s.r.o. v sume 7 268,00 eur. Pri preverovaní skutočností priameho dodávateľa BT.. a jeho subdodávateľov správny orgán I. stupňa zistil, že aj napriek tomu, že splnomocnená zástupkyňa dodávateľa BT..r.o. na ústnom pojednávaní dňa 21.02.2017 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX) sa vyjadrila, že došlo k dodaniu zdaniteľných obchodov pre žalobcu tak, ako deklaruje ňou vystavenými faktúrami, v skutočnosti neboli predložené konkrétne dôkazy o tom, kto skutočne predmetné fakturované práce vykonal, okrem prijatých písomnosti (dodávateľských faktúr a súpisov). Na základe preverovaní reálne spoločnosť A. s.r.o., Prešov ako priamy dodávateľ a jeho deklarovaní subdodávatelia predmetné fakturované činnosti nevykonávali. Správny orgán I. stupňa poukázal na fakt, že ani jedna dodávateľská spoločnosť nemala zamestnancov a nikto nevedel uviesť konkrétne mená osôb, ktoré mali predmetné práce vykonať.
33. Žalobca v 1. bode odvolania namietal, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili, o čom predložil správcovi dane všetky doklady a vysvetlenia. Žalovaný k týmto námietkam uviedol, že správny orgán I. stupňa sa týmito dokladmi dôkladne zaoberal a vyhodnocoval ich. Správny orgán I. stupňa vykonaným dokazovaním nadobudol pochybnosti o uskutočnení zdaniteľných obchodov tak, ako to žalobca deklaroval svojimi faktúrami, keďže zo strany žalobcu, ale ani zo strany dodávateľov nebolo preukázané ich reálne uskutočnenie. Podľa § 24 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov dôkazné bremeno je na žalobcovi, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Teda výhradne žalobca bol povinný preukázať vierohodnosť a správnosť povinných evidencií, resp. skutočností ovplyvňujúcich správne určenie dane. Vzhľadom na výsledky dokazovania sa túto povinnosť žalobcovi nepodarilo splniť, pretože preverovaním deklarovaných zdaniteľných obchodov boli tieto správcom dane relevantne spochybnené. Konatelia dodávateľských spoločností sa nevedeli bližšie vyjadriť k obchodom, nevedeli uviesť mená osôb, ktoré ich mali vykonať, ani kde mali byť realizované. Žalobca nepredložil pri daňovej kontrole žiadny relevantný dôkaz o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov tak, ako to deklaroval predloženými dokladmi. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že nárok na odpočítanie dane si uplatňuje odôvodnene. Samotná existencia účtovných a daňových dokladov ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných obchodov tak, ako to stanovuje § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie dane vzniká v prípade, ak je preukázané, že daňová povinnosť vôbec vznikla v zmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov je vychádzať z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Povinnosťou žalobcu je, aby preukázal správcovi dane všetky skutočnosti týkajúce sa jeho daňových povinností, uplatnenia práva na odpočítanie dane a reálnosti zdaniteľných obchodov predložením všetkých relevantných dôkazov, ktoré má k dispozícii. Žalobca si však túto povinnosť v rámci daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní nesplnil.
34. Žalobca v 2. bode odvolania namietal, že je nelogické a nespravodlivé vyrubovať rozdiel dane daňovému subjektu na základe pochybení jeho obchodného partnera, keďže zákon č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, ani zákon č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov konštrukciu „ručenia“ žalobcu za neplnenie daňových povinností jeho obchodného partnera nepozná. Žalovaný uviedol, že správny orgán I. stupňa neuznal odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe vykonaného dokazovania, nie na základe „ručenia" žalobcu za neplnenie daňových povinností jeho obchodného partnera. Na tomto dôvode nebolo rozhodnutie založené. Správny orgán I. stupňa vychádzal z objektívne zisteného skutkového stavu, podľa ktorého dodávateľ BT., ani jeho subdodávatelia deklarované práce uvedené na faktúrach nevykonali.
35. V 3. bode odvolania žalobca uviedol námietky k neuznaniu jeho práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe faktúr od dodávateľa A. s.r.o. s tým, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak, ako to deklaroval dokladmi, čo potvrdila aj splnomocnená zástupkyňa dodávateľa, ktorá uviedla, že práce boli vykonané v subdodávke. Žalovaný uviedol, že žalobca predložil pri daňovej kontrole doklady týkajúce sa tohto dodávateľa, t. j. faktúry, objednávky (nie zmluvy), preberacie protokoly, súpisy prác. Žalobca mal uzatvorené zmluvy o dielo s odberateľmi, teda konkrétnymi obcami, ktorých predmetom bola rekonštrukcia a modernizácia verejného osvetlenia. Podľa skutkového stavu sa
na jednotlivých zákazkách zúčastnili okrem dodávateľa BT. aj ďalší subdodávatelia, keďže priamy dodávateľ v kontrolovanom zdaňovacom období nezamestnával žiadnych zamestnancov, nevlastnil žiadny majetok, nemal stavebné mechanizmy, teda nedisponoval nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaných prác. Splnomocnená zástupkyňa dodávateľskej spoločnosti BRP. uviedla, že jej subdodávateľom bola V. E., s.r.o. Podľa predložených faktúr z účtovníctva dodávateľa A. s.r.o. bola subdodávateľom W. H+R, s.r.o. Toto vyjadrenie splnomocnenej osoby dodávateľa je teda rozporné. Taktiež jej tvrdenie, že faktúry pre odberateľa - žalobcu (predtým X. T. s.r.o.) vystavovala a podpisovala ona, nedokazuje, že došlo k reálnemu dodaniu prác deklarovaným dodávateľom. Pri preverovaní subdodávateľov správny orgán I. stupňa zistil, že tieto spoločnosti nemali zamestnancov na vykonanie prác a kompetentné osoby nevedeli uviesť mená osôb, ktoré mali práce vykonávať. K námietke daňového subjektu, že správny orgán I. stupňa svojimi úvahami prekračuje hranice svojej kompetencie, keď o skutočnosti, či dodávateľ uskutočnil podvod vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty alebo nie, nie je príslušný rozhodovať správca dane, ale orgány činné v trestnom konaní alebo súdy, žalovaný uviedol, že ide o správne konštatovanie, avšak tvrdenie žalobcu a jeho dodávateľa, že došlo k dodaniu fakturovaných prác, zostáva bez predloženia relevantných dôkazov, kto práce vykonal, iba v teoretickej rovine a nezakladá automaticky právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.
36. K námietkam žalobcu uvedeným v bode 4. odvolania žalovaný uviedol, že MiT.vá, splnomocnená zástupkyňa A. s.r.o., síce uviedla, že na stavbách bola buď ona alebo B. R., čo však ničím nepreukázala. Nepredložila žiadny doklad preukazujúci prípadný pracovný vzťah menovaného voči A. s.r.o., ani nepreukázala, že Stanislav R. je zodpovedný za dodanie fakturovaných prác. Dodávateľský subjekt A. s.r.o. nemal v roku 2014 evidovaných žiadnych zamestnancov. Žalovaný znova uviedol, že vystavenie faktúr neznamená automaticky, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu deklarovaným dodávateľom. Správny orgán I. stupňa zároveň v súlade s § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vychádzal aj zo skutočností zistených nahliadnutím do spisu z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015 u daňového subjektu A. s.r.o. a zistil, že správny orgán I. stupňa B. R. opakovane predvolával na výsluch svedka, avšak neúspešne (zásielky neprevzaté v odbernej lehote). Taktiež sa nepodarilo svedka predviesť Obvodným oddelením Policajného zboru W.. Ďalšie predvolanie bolo B. R. doručované verejnou vyhláškou, avšak neúspešne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný považoval námietku o nevypočutí svedka B. R. k uskutočneniu stavebných prác za účelovú.
37. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 s tým, že ak žalobca disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Žalovaný k tomu uviedol, že uvedené je možné aplikovať iba v prípade, ak sa dodávka tovaru nepochybne uskutočnila tak, ako to deklaroval žalobca. V danom prípade toto nebolo žalobcom preukázané. V tomto prípade správny orgán I. stupňa preukázal, že dodávateľom a subdodávateľmi boli spoločnosti, ktoré reálne nevykonávali ekonomickú činnosť.
38. K námietke žalobcu, že si obchodného partnera riadne preveril, žalovaný uviedol, že žalobca vykonávajúci podnikateľskú činnosť podľa § 2 Obchodného zákonníka musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu svojej podnikateľskej činnosti, ale aj o subjektoch, s ktorými spolupracuje pri svojej podnikateľskej činnosti. Je vecou žalobcu, ako a či si preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov; ak ju však nepreverí, vystavuje sa v prípade dane z pridanej hodnoty riziku, že nesplní zákonné podmienky nároku na odpočítanie dane uvedené v § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalobca bol pritom povinný preukázať svoje nároky vyplývajúce z odpočítania dane relevantnými dôkazmi a správny orgán I. stupňa bol oprávnený preveriť, kým a ako sa zdaniteľný obchod uskutočnil, pričom ako dôkaz mohol použiť v zmysle § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov akékoľvek prostriedky za účelom preukázania a objasnenia rozhodujúcich skutočností, ktoré neboli získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov môže platiteľ od dane, ktorú je povinný platiť, odpočítať len daň, ktorá je voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané a ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. To znamená, že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale musia preukazovať vyžadovanú skutočnosť, musia jednoznačne preukazovať vecný súvis medzi zdaniteľným obchodom a daňovým dokladom, ktorým platiteľ uskutočnenie zdaniteľného obchodu deklaruje. Platiteľ dane z pridanej hodnoty, ktorý si uplatňuje odpočet dane, musí byť sám schopný preukázať, že
zdaniteľný obchod bol uskutočnený. Správny orgán I. stupňa pri nepriznaní práva na odpočítanie dane pritom nevychádzal len z predložených faktúr, ale vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či a ako žalobca prijal fakturované služby a či údaje uvedené na faktúre odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Na základe vykonaného dokazovania spochybnil skutočnosť, že zdaniteľný obchod deklarovaný spornými faktúrami bol realizovaný tak, ako je na nich uvedené.
39. Žalovaný nesúhlasil s námietkami žalobcu uvedenými v 5. bode odvolania a s aplikáciou rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.3Sžf/l/2010 zo dňa 19.08.2010 na daný prípad. Žalobca síce nenesie dôkazné bremeno za svojho dodávateľa, ale mal by mať vedomosť o tom, či podnikateľský subjekt, s ktorým uzatvára obchodný vzťah, je funkčný a či riadne uskutočňuje podnikateľskú činnosť. Malo byť teda v jeho záujme preverenie svojho obchodného partnera, aby mal zabezpečené podklady pre uplatnenie svojich nárokov. Správny orgán I. stupňa nevyžadoval od žalobcu preukázanie skutočností, ktorých preukázanie prináleží inému daňovému subjektu, ale povinnosťou žalobcu bolo preukázať oprávnenosť uplatneného odpočítania dane v dôsledku deklarovaného dodania prác a služieb od dodávateľa BT..o. V danom prípade na základe vykonaného dokazovania žalobca nesplnil zákonné podmienky pre odpočítanie dane od deklarovaného dodávateľa. Žalobca predložil faktúry vyžadované zákonom, avšak z uvedených skutočností je zrejmé, že ide len o formálne obchodné transakcie. Poukázanie žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/l/2010 považoval žalovaný za neopodstatnené. Správny orgán I. stupňa nezaťažil žalobcu dôkazným bremenom, ale vlastným vykonaným dokazovaním preukázal, že deklarovanými dodávateľmi boli spoločnosti, ktoré reálne nevykonávali ekonomickú činnosť. V tomto prípade dodávateľ ani jeho subdodávatelia nevedeli uviesť, kto vykonával služby, ktoré boli žalobcovi fakturované.
40. K námietkam uvedeným v 6. bode odvolania žalovaný opätovne uviedol, že v daňovom konaní povinnosť dôkazného bremena spočíva priamo na žalobcovi podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Teda výhradne žalobca je povinný preukázať vierohodnosť a správnosť povinných evidencií, resp. skutočností ovplyvňujúcich správne určenie dane. Vzhľadom na výsledky dokazovania sa túto povinnosť žalobcovi nepodarilo splniť, pretože preverovaním deklarovaných zdaniteľných obchodov boli tieto správcom dane relevantne spochybnené. Konatelia dodávateľskej spoločnosti sa nevedeli bližšie vyjadriť k obchodom, nevedeli uviesť mená osôb, ktoré ich mali vykonať, ani kde mali byť realizované. Preukazovanie dodania služby iba listinnými dôkazmi nemožno považovať za dôkazy, na základe ktorých vzniká žalobcovi právo na odpočítanie dane. Správny orgán I. stupňa preveroval obchodné transakcie na základe faktúr, ktoré mal daňový subjekt zaúčtované vo svojom účtovníctve, čo však pre uznanie odpočítania dane nemožno akceptovať vzhľadom na zistený skutkový stav a nesplnenie hmotnoprávnych podmienok podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
41. Žalovaný nesúhlasil s námietkami žalobcu uvedenými v 7. bode odvolania, že rozhodnutie správcu dane vykazuje procesné vady, ktoré majú za následok jeho nepreskúmateľnosť a nezákonnosť, a tým nezákonnosť celej daňovej kontroly. Keďže žalobca v podstate opakuje námietky z predchádzajúcich bodov, žalovaný poukázal na vysporiadanie sa s nimi vo vyššie uvedených odsekoch.
42. Žalovaný konštatoval, že dokazovanie a vyrubovacie konanie boli vykonané v súlade s ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, ich vykonaním bol dostatočne zistený skutkový stav, pričom správny orgán I. stupňa postupoval v súlade so základnými zásadami daňového konania podľa § 3 citovaného zákona.
43. Na základe týchto skutočností žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
III.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
44. Včas podanou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania, žiadal nariadiť vo veci pojednávanie. Žalobca vidí nezákonnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného v hmotnoprávnej a procesnoprávnej rovine, ktoré následne konkretizoval v jednotlivých bodoch žaloby.
45. Namietal, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak, ako to deklaroval správcovi dane, so správcom dane počas celej daňovej kontroly a následné vyrubovacieho konania spolupracoval, predložil všetky požadované doklady, poskytol potrebné a detailné vysvetlenia k jednotlivým zdaniteľným obchodom a je presvedčený, že uniesol dôkazné bremeno a preukázal oprávnenosť odpočítania dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr. Na základe uvedeného považuje rozhodnutie žalovaného za predčasné, nezákonné, arbitrárne, vychádzajúce s nesprávneho právneho názoru a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav veci.
46. Argumentoval, že v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich proti daňovému subjektu, čo v danom prípade správny orgán I. stupňane rešpektoval. Podľa platnej legislatívy každý daňový subjekt zodpovedá za vedenie účtovníctva a plnenie daňových povinností vo vlastnom mene a na vlastný účet. Daňový subjekt nemôže zodpovedať za plnenie daňových povinností obchodných partnerov. Je nelogické a nespravodlivé dorubovať na základe pochybení obchodné partnera daňového subjektu rozdiel dane z pridanej hodnoty samotnému daňovému subjektu. Daňový poriadok, ani zákon o DPH konštrukciu „ručenia“ daňového subjektu za neplnenie daňových povinností jeho obchodného partnera nepozná. Platí to o to viac, keď správny orgán I. stupňanes pochybnil uskutočnenie zdaniteľných obchodov žalobcom na výstupe, ale spochybnil iba uskutočnenie zdaniteľných obchodov na vstupe.
47. K neuznaniu práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr od dodávateľa BT., s.r.o. v sume 7 268 eur žalobca argumentoval, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak, ako to deklaroval predloženými dokladmi. Žalobca mal troch zamestnancov a nebolo v jeho schopnostiach, aby sám vo vlastnej réžii vykonal práce na verejnom osvetlení v jednotlivých obciach, preto si zabezpečil vykonanie prác cez dodávateľa A. s.r.o. Žalobca nebol povinný skúmať, kto za dodávateľa práce realizoval, bolo pre neho rozhodujúce, že práce boli vykonané a riadne odovzdané dodávateľom, išlo o štátne zákazky, preto predmet diela musel byť vykonaný v 100 % - nej kvalite a funkčnosti. Uskutočnenie zdaniteľných plnení bolo potvrdené samotným dodávateľom. Splnomocnená zástupkyňa dodávateľa uviedla, že faktúry za spoločnosť A., s.r.o. vystavovala ona, aj ich podpisovala a zdaniteľné obchody spoločnosť vykonávala tak, ako je to uvedené na faktúrach. Bola prítomná na predmetných stavbách buď ona osobne alebo ňou poverený pracovník Stanislav R.. Práce vykonala spoločnosť v subdodávke.
48. Žalobca namietal, že o skutočnosti, či dodávateľ uskutočnil podvod vo vzťahu k DPH alebo nie, nie je príslušný rozhodovať správca dane, pretože táto otázka je výlučne v kompetencii orgánov činných v trestnom konaní a súdu. Žalovaný tak svojimi úvahami a konštatovaniami prekračuje hranice svojej kompetencie. Žalobca tvrdil, že jeho dodávateľom bola spoločnosť A. s.r.o. Žalobca, ako aj dodávateľ žalobcu uviedol, že práce pre žalobcu vykonal v subdodávke. Iba dodávateľ vie uviesť, kto bol jeho dodávateľom a kto práce fyzicky vykonal.
49. Žalobca ďalej v žalobe namietal, že správny orgán I. stupňa nevypočul za účelom preverenia reálneho uskutočnenia stavebných prác Stanislava R., ktorý bol osobne prítomný pri realizácii stavieb za dodávateľa, t. j. za spoločnosť A., s.r.o. Nespoluprácu dodávateľa, resp. subdodávateľa s finančnou správou nemožno pripísať na ťarchu žalobcu. V tomto zmysle vyznieva aj súdna judikatúra, podľa ktorej v rámci reťazenia predaja tovarov každý subjekt (dodávateľ alebo odberateľ) zodpovedá za svoj úsek dodávateľsko-odberateľského mechanizmu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf1/2011 zo dňa 15.03.2011, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil právny názor, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Ak tieto skutočnosti budú uplatnené proti daňovému subjektu, účasť na dokazovaní mu musí byť umožnená.
50. Žalobca je presvedčený, že v rámci daňovej kontroly si v plnej miere splnil vlastné dôkazné bremeno. Žalobca si obchodného partnera v rámci dostupných možností pred obchodnou spoluprácou riadne preveril. Žalobca nesúhlasil s tvrdením správcu dane, ktorý poukázal na rizikové faktory u dodávateľa, nakoľko správny orgán I. stupňa zabudol, že dodávateľ realizoval zdaniteľné plnenie subdodávateľsky,
a preto nebolo potrebné, aby mal zamestnancov a stroje a zariadenia. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 21.06.2012 v spojených veciach C-80/2011 a C-142/2011 (Mahagében Kft a Péter Dávid), v ktorom bol vyslovený právny názor, že správca dane je oprávnený zamietnuť zdaniteľnej osobe (žalobcovi) právo odpočítať DPH za poskytnutý tovar z dôvodu, že osoba, ktorá vystavovala faktúru vzťahujúcu sa na tento tovar alebo jeden z jej poskytovateľov sa dopustila nezákonnosti, ale len vtedy, ak správny orgán I. stupňa objektívne preukáže, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba, v tomto prípade žalobca vedel, alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet DPH je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru, alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca.
51. Žalobca ďalej argumentoval, že v plnej miere splnil svoju dôkaznú povinnosť a v súlade s § 24 ods. 1 Daňového poriadku preukázal všetky skutočnosti, ktoré uviedol v daňovom priznaní. Nespolupráca dodávateľa, resp. subdodávateľa daňového subjektu nemôže automaticky znamenať, že žalobca bude suplovať plnenie povinností iných daňových subjektov a za nich predkladať dôkazy, ktorými on nedisponuje a preukazovať skutočnosti, o ktorých nemá vedomosť.
52. Následne žalobca poukázal na ustanovenie § 3 Daňového poriadku a namietal, že postup správcu dane trpí vadou nezákonnosti, nakoľko v daňovom konaní sa musí rešpektovať zásada voľného hodnotenia dôkazov. Žalobca je presvedčený, že rozhodnutie žalovaného vykazuje také procesné vady, ktoré majú za následok jeho nepreskúmateľnosť a nezákonnosť, a tým nezákonnosť celej daňovej kontroly. Odoprieť právo na odpočet DPH daňovému subjektu sa môže len na základe zavinenia, pretože v opačnom prípade sa týmto podľa ustálenej judikatúry ESD prekračuje proporcionalita pri ochrane práv verejných financií. Zavinenie musí preukázať daňový orgán, čo sa v danom prípade nestalo, a preto správny orgán I. stupňa nemal právo neuznať odpočet DPH z dodávateľských faktúr. Výsledok daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ktorým je vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 7 268 eur podľa názoru žalobcu vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, arbitrárny, rozhodnutie je nepresvedčivé a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nesprávne právne a skutkové závery správcu dane.
53. V bode V. žaloby žalobca žiadal, aby predseda senátu Krajského súdu v Prešove uznesením odložil vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného.
IV.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
54. K podanej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný listom zo dňa 04.12.2018, v ktorom k žalobným námietkam uviedol, že správny orgán I. stupňa sa týmito dokladmi dôkladne zaoberal a vyhodnocoval ich. Správny orgán I. stupňa vykonaným dokazovaním nadobudol pochybnosti o uskutočnení zdaniteľných obchodov tak, ako to daňový subjekt deklaruje svojimi faktúrami, keďže zo strany žalobcu, ale ani zo strany dodávateľa nebolo preukázané ich reálne uskutočnenie. Podľa § 24 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Teda výhradne žalobca je povinný preukázať vierohodnosť a správnosť povinných evidencií, resp. skutočností ovplyvňujúcich správne určenie dane. Vzhľadom na výsledky dokazovania sa túto povinnosť žalobcovi nepodarilo splniť, pretože preverovaním deklarovaných zdaniteľných obchodov boli tieto správcom dane relevantne spochybnené. Žalobca nepredložil pri daňovej kontrole žiadny relevantný dôkaz o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov tak, ako to deklaroval predloženými dokladmi. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že nárok na odpočítanie dane si uplatňuje odôvodnene. Samotná existencia účtovných a daňových dokladov ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných obchodov tak, ako to stanovuje § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie dane vzniká v prípade, ak je preukázané, že daňová povinnosť vôbec vznikla v zmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov je vychádzať z daňových
dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Povinnosťou daňového subjektu je, aby preukázal správcovi dane všetky skutočnosti týkajúce sa jeho daňových povinností, uplatnenia práva na odpočítanie dane a reálnosti zdaniteľných obchodov predložením všetkých relevantných dôkazov, ktoré má k dispozícii. Žalobca si však túto povinnosť v rámci daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní nesplnil.
55. V bode 2 II. časti žaloby žalobca argumentoval, že v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich proti daňovému subjektu. Uviedol, že je nelogické a nespravodlivé vyrubovať rozdiel dane daňovému subjektu na základe pochybení jeho obchodného partnera, keďže zákon č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, ani zákon č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov konštrukciu „ručenia" žalobcu za neplnenie daňových povinností jeho obchodného partnera nepozná. Žalovaný k tejto námietke uviedol, že správny orgán I. stupňa neuznal odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe vykonaného dokazovania, nie na základe „ručenia" žalobcu za neplnenie daňových povinností jeho obchodného partnera. Na tomto dôvode nebolo rozhodnutie založené. Správny orgán I. stupňa vychádzal z objektívne zisteného skutkového stavu.
56. V bode 3 II. časti žaloby žalobca uviedol námietky k neuznaniu jeho práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe faktúr od dodávateľa BT.H s.r.o. s tým, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak, ako to deklaroval dokladmi, čo potvrdila aj splnomocnená zástupkyňa dodávateľa, ktorá uviedla, že práce boli vykonané v subdodávke. Žalovaný k tomu uviedol rovnako, ako aj na strane 13-14 napadnutého rozhodnutia, že žalobca predložil pri daňovej kontrole doklady týkajúce sa tohto dodávateľa, t. j. faktúry, objednávky (nie zmluvy), preberacie protokoly, súpisy prác. Žalobca mal uzatvorené zmluvy o dielo s odberateľmi, teda konkrétnymi obcami, ktorých predmetom bola rekonštrukcia a modernizácia verejného osvetlenia. Podľa skutkového stavu sa na jednotlivých zákazkách zúčastnili okrem dodávateľa BT.H s.r.o. aj ďalší subdodávatelia, keďže priamy dodávateľ v kontrolovanom zdaňovacom období nezamestnával žiadnych zamestnancov, nevlastnil žiadny majetok, nemal stavebné mechanizmy, teda nedisponoval nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaných prác. Splnomocnená zástupkyňa dodávateľskej spoločnosti BRP.á uviedla, že jej subdodávateľom bola V. E., s.r.o. Podľa predložených faktúr z účtovníctva dodávateľa A. s.r.o. bola subdodávateľom E., s.r.o. Toto vyjadrenie splnomocnenej osoby dodávateľa je teda rozporné. Taktiež jej tvrdenie, že faktúry pre odberateľa - žalobcu (predtým X. T. s.r.o.) vystavovala a podpisovala ona, nedokazuje, že došlo k reálnemu dodaniu prác deklarovaným dodávateľom. Pri preverovaní subdodávateľov správny orgán I. stupňa zistil, že tieto spoločnosti nemali zamestnancov na vykonanie prác a kompetentné osoby nevedeli uviesť mená osôb, ktoré mali práce vykonávať. K námietke žalobcu, že správny orgán I. stupňa svojimi úvahami prekračuje hranice svojej kompetencie, keď o skutočnosti, či dodávateľ uskutočnil podvod vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty alebo nie, nie je príslušný rozhodovať správca dane, ale orgány činné v trestnom konaní alebo súdy, žalovaný uviedol, že ide o správne konštatovanie, avšak tvrdenie žalobcu a jeho dodávateľa, že došlo k dodaniu fakturovaných prác, zostáva bez predloženia relevantných dôkazov, kto práce vykonal, iba v teoretickej rovine a nezakladá automaticky právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. V. Cechová, splnomocnená zástupkyňa A. s.r.o., síce uviedla, že na stavbách bola buď ona alebo B. R., čo však ničím nepreukázala. Nepredložila žiadny doklad preukazujúci prípadný pracovný vzťah menovaného voči A. s.r.o., ani nepreukázala, že Stanislav R. je zodpovedný za dodanie fakturovaných prác. Dodávateľský subjekt A. s.r.o. nemal v roku 2014 evidovaných žiadnych zamestnancov. Žalovaný znova uviedol, že vystavenie faktúr neznamená automaticky, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu deklarovaným dodávateľom. Správny orgán I. stupňa zároveň v súlade s § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vychádzal aj zo skutočností zistených nahliadnutím do spisu z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014 u daňového subjektu A. s.r.o. a zistil, že správny orgán I. stupňa B. R. opakovane predvolával na výsluch svedka, avšak neúspešne (zásielky neprevzaté v odbernej lehote). Taktiež sa nepodarilo svedka predviesť Obvodným oddelením PZ Prešov. Ďalšie predvolanie bolo Stanislavovi R. doručované verejnou vyhláškou, avšak neúspešne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný považoval námietku o nevypočutí svedka B. R. k uskutočneniu stavebných prác za účelovú.
57. Ďalej žalobca v bode 4 II. časti žaloby poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora, ktorý vo svojom rozsudku zo dňa 21.06.2012 v spojených veciach C-80/2011 a C-142/2011 jednoznačne vyslovil právny názor, že správny orgán I. stupňa je oprávnený zamietnuť zdaniteľnej osobe právo odpočítať DPH za poskytnutý tovar z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúra vzťahujúcu sa na
tento tovar, alebo jeden z poskytovateľov, sa dopustil nezákonnosti, ale len vtedy, ak správny orgán I. stupňa objektívne preukáže, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedený obchod zakladajúci nárok na odpočítanie DPH je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Tieto námietky žalovaný považoval za neopodstatnené, keďže uvedené rozsudky nie sú aplikovateľné na daný skutkový stav. Ani správca dane, ani žalovaný nikde neuvádza, že žalobca sa zúčastnil na daňovom podvode.
58. V bode 5 II. časti žaloby poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, kde uviedol, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od dodávateľa, vyčerpal tým vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno správca dane. Žalovaný k tomu uviedol, že uvedené je možné aplikovať iba v prípade, ak sa dodávka tovaru nepochybne uskutočnila tak, ako to deklaroval žalobca. V danom prípade toto nebolo žalobcom preukázané. Faktúra je relevantným dôkazom, len ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú reálne uskutočnenie prác. Žalovaný ešte k tejto námietke uviedol, že správny orgán I. stupňa v danom prípade prebral na seba dôkazné bremeno, keď preukázal, že dodávateľská spoločnosť A. s.r.o. a jeho deklarovaní subdodávatelia nemali zamestnancov, a ani jeden z nich nevedel uviesť konkrétne mená osôb, ktoré mali predmetné práce vykonať.
59. K námietke žalobcu, že si obchodného partnera riadne preveril, žalovaný uviedol, že daňový subjekt vykonávajúci podnikateľskú činnosť podľa § 2 Obchodného zákonníka musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu svojej podnikateľskej činnosti, ale aj o subjektoch, s ktorými spolupracuje pri svojej podnikateľskej činnosti. Je vecou daňového subjektu, ako a či si preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov; ak ju však nepreverí, vystavuje sa v prípade dane z pridanej hodnoty riziku, že nesplní zákonné podmienky nároku na odpočítanie dane uvedené v § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalobca bol pritom povinný preukázať svoje nároky vyplývajúce z odpočítania dane relevantnými dôkazmi a správny orgán I. stupňa bol oprávnený preveriť, kým a ako sa zdaniteľný obchod uskutočnil, pričom ako dôkaz mohol použiť v zmysle § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov akékoľvek prostriedky za účelom preukázania a objasnenia rozhodujúcich skutočností, ktoré neboli získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
60. Žalovaný nesúhlasil s námietkami žalobcu uvedenými v 6. a 7. bode II. časti žaloby a s aplikáciou rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3Sžf/l/2010 zo dňa 19.8.2010 na daný prípad. Daňový subjekt síce nenesie dôkazné bremeno za svojho dodávateľa, ale mal by mať vedomosť o tom, či podnikateľský subjekt, s ktorým uzatvára obchodný vzťah, je funkčný a či riadne uskutočňuje podnikateľskú činnosť. Malo byť teda v jeho záujme preverenie svojho obchodného partnera, aby mal zabezpečené podklady pre uplatnenie svojich nárokov. Správny orgán I. stupňa nevyžadoval od žalobcu preukázanie skutočností, ktorých preukázanie prináleží inému daňovému subjektu, ale povinnosťou žalobcu bolo preukázať oprávnenosť uplatneného odpočítania dane v dôsledku deklarovaného dodania prác a služieb od dodávateľa A..o. V danom prípade na základe vykonaného dokazovania žalobca nesplnil zákonné podmienky pre odpočítanie dane od deklarovaného dodávateľa. Žalobca predložil faktúry vyžadované zákonom, avšak z uvedených skutočností je zrejmé, že ide len o formálne obchodné transakcie. Poukázanie žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/l/2010 považoval žalovaný za neopodstatnené. Správny orgán I. stupňa nezaťažil žalobcu dôkazným bremenom, ale vlastným vykonaným dokazovaním preukázal, že deklarovanými dodávateľmi boli spoločnosti, ktoré reálne nevykonávali ekonomickú činnosť. V tomto prípade dodávateľ ani jeho subdodávatelia nevedeli uviesť, kto vykonával služby, ktoré boli žalobcovi fakturované.
61. V 8. bode II. časti žaloby žalobca poukázal na § 24 ods. 1 Daňového poriadku a tvrdil, že si v plnej miere splnil svoju dôkaznú povinnosť a v súlade s týmto ustanovením preukázal všetky skutočnosti, ktoré uviedol v daňovom priznaní. Uviedol, že preukázal to listinnými dôkazmi, vyjadreniami a tieto, že boli potvrdené aj jeho dodávateľom, ktorý potvrdil realizáciu zdaniteľného obchodu. Žalovaný k týmto námietkam opätovne uviedol, že v daňovom konaní povinnosť dôkazného bremena spočíva priamo na daňovom subjekte podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Teda výhradne daňový subjekt je povinný preukázať vierohodnosť a správnosť povinných evidencií, resp. skutočností ovplyvňujúcich správne určenie dane. Vzhľadom na výsledky dokazovania sa túto povinnosť žalobcovi nepodarilo splniť, pretože preverovaním deklarovaných zdaniteľných obchodov boli
tieto správcom dane relevantne spochybnené. Preukazovanie dodania služby iba listinnými dôkazmi nemožno považovať za dôkazy, na základe ktorých vzniká daňovému subjektu právo na odpočítanie dane. Správny orgán I. stupňa preveroval obchodné transakcie na základe faktúr, ktoré mal žalobca zaúčtované vo svojom účtovníctve, čo však pre uznanie odpočítania dane nemožno akceptovať vzhľadom na zistený skutkový stav.
62. Žalovaný nesúhlasil s námietkami žalobcu uvedenými v 9. bode II. časti žaloby, že rozhodnutie vykazuje procesné vady, ktoré majú za následok jeho nepreskúmateľnosť a nezákonnosť, a tým nezákonnosť celej daňovej kontroly. Keďže žalobca v podstate opakoval námietky z predchádzajúcich bodov, žalovaný poukázal na vysporiadanie sa s nimi vo vyššie uvedených odsekoch.
63. Napadnuté rozhodnutie žalovaný považoval za správne, a preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
V.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
64. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (SSP) účinného od 01.07.2016, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
65. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
66. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa daňový subjekt môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
67. Podľa § 178 ods. 1 SSP, daňovým subjektom je fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy, alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach, alebo právom chránených záujmoch.
68. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba, alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
69. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
70. Ako vyplýva z obsahu preskúmavaných rozhodnutí, ako aj z jednotlivých žalobných námietok žaloby, predmetom preskúmania v danom konaní je rozhodnutie správcu dane, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi ako platiteľovi DPH rozdiel dane v sume 7268 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015.
71. Uznesením zo dňa 19.12.2018 sp. zn. XS/XX/XXXX-X7 správny súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu, že neboli splnené podmienky podľa § 185 písm. a) SSP.
72. Správny súd preskúmal rozhodnutia a postup žalovaného aj správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu. Správny súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, lebo rozhodnutia a postup daňových orgánov sú v súlade so zákonom.
73. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
74. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon.
75. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
76. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2017 pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
77. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
78. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
79. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
80. Podľa § 44 ods. 4 písm. d/ Daňového poriadku, daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, je možné vykonať u toho istého daňového subjektu aj opätovne na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní.
81. Podľa § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.
82. Podľa § 45 ods. 2 písm. d/ Daňového poriadku, daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia.
83. Podľa § 45. ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku, daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
84. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
85. Podľa § 24 ods. 1 zákona o DPH, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
86. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
87. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň ž tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
88. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
89. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítame dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítam dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
90. Správny súd mal z administratívneho spisu preukázané, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február až december 2015, ktorá bola začatá na základne poverenia č. 1XXXXXXXX/XXX6 zo dňa 25.07.2016 a poverenia č. XXXXXXXXX/XXX7 zo dňa 20.02.2017. O výsledku daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty správca dane vyhotovil Protokol číslo 10XXXXXXX/XX17 zo dňa 10.07.2017, ktorý spolu s výzvou zo dňa 13.07.2017 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole bol žalobcovi doručený dňa 18.07.2017. Správca dane preveroval, či práce fakturované deklarovanými dodávateľmi boli týmito dodávateľmi aj skutočne dodané. Správca dane preverovaním nadobudol pochybnosti, že zo strany dodávateľov a subdodávateľov uvedených vo faktúrach nemohlo dôjsť k vecnému plneniu, teda zdaniteľné plnenie sa neuskutočnilo týmito dodávateľmi tak, ako je uvedené na faktúrach. Správca dane svojimi zisteniami konštatoval, že zo strany žalobcu došlo pri uplatnení práva na odpočítanie dane z deklarovaných dodávateľských faktúr k porušeniu základných ustanovení § 49 a 51 zákona o DPH. Správca dane na základe zistených skutočností konštatoval, že žalobca v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 zákona o DPH si v kontrolovanom zdaňovacom období júl 2015 neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti A. s.r.o. v celkovej sume 7268 eur.
91. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015 pri daňovej kontrole vykonanej u žalobcu a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci dodržali základné zásady daňového konania a vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru o dôvodnosti vyrubenia rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty pri deklarovanom, ale podľa daňových orgánov dostatočne nepreukázanom zdaniteľnom plnení zo strany žalobcom tvrdených dodávateľov (spoločnosť A. s.r.o.).
92. Medzi účastníkmi konania bolo spornou otázkou, či práce fakturované deklarovanými dodávateľmi boli týmito dodávateľmi aj skutočne dodané, teda či sú odrazom reálneho plnenia a teda či na základe nich vznikol žalobcovi nárok na odpočítanie dane. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že správca dane a žalovaný sa ustanoveniami Daňového poriadku, ako aj ustanoveniami zákona o DPH riadne riadili. Podľa správneho súdu nárok daňovníka (žalobcu) na odpočet dane u príjemcu tovaru alebo služby, viaže zákon na splnenie podmienky vzniku daňovej povinnosti dodávateľovi tovaru alebo služby, alebo samotnému príjemcovi tovaru, alebo služby, na ktorého je prenesená daňová povinnosť v prípadoch tzv. samozdanenia podľa § 69 zákona o DPH. Bezpodmienečné splnenie tejto podmienky t. j. vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa uvedeného na faktúre zakladá nárok daňovníka žalobcu na odpočet dane. Zákonodarca požaduje, aby daňovník preukázal existenciou podmienok, ktoré sú pre uplatnenie tohto nároku zákonom stanovené. Pokiaľ si daňovník uplatňuje právo na odpočítanie dane na základe deklarovaných dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že práce, ktoré deklaruje fyzicky dodal subdodávateľský deklarovaný priamy dodávateľ (BT.o.), že tieto práce boli reálne uskutočnené, nakoľko samotná existencia faktúr, na ktorých je uvedená daň, nezakladá právo na odpočítanie dane.
93. Žalobca v podanej žalobe namietal najmä to, že správca dane, ako aj žalovaný nezákonne preniesli na žalobcu dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania tej skutočnosti, že práce vyúčtované na sporných faktúrach reálne vykonávala spoločnosť BT.H s.r.o. napriek tomu, že žalobca predložil správcovi dane všetky dôkazy, ktorými disponoval a zároveň počas daňovej kontroly spolupracoval so správcom.
94. Správny súd považuje uvedenú námietku žalobcu za nedôvodnú. Podľa obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a správcu dane je v danom prípade podstatnou skutočnosťou, že žalobca v zdaňovacom období júl 2015 vystupoval v dodávateľsko- odberateľských vzťahoch s dodávateľom spoločnosťou A. s.r.o. V zdaňovacom období júl 2015 si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti BT.o. za pomocné stavebné a rekonštrukčné práce VO H. - faktúra H a zemné práce , úprava terénu VO X. W. H Z Protokolu z daňovej kontroly vyhotovenom správcom dane vyplýva, že spoločnosť BT. s.r.o. v roku 2015 nedisponovala zásobami materiálu, zásobami tovaru, nevlastnila žiaden majetok a nezamestnávala žiadnych zamestnancov. Pri realizácii rekonštrukcie a modernizácie verejného osvetlenia pre jednotlivé obce, pri ktorých bol žalobca priamo zhotoviteľom pomocné stavebné práce boli deklarované platiteľom spoločnosťou A. s.r.o.
95. K uvedenej námietke správny súd ďalej uvádza, že správca dane nahliadnutím do spisu z daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie roka 2015 u priameho dodávateľa stavebných prác A. s.r.o. a následne jeho subdodávateľov, spoločnosť W. H+R, s.r.o., V. E. s.r.o., zistil, že za kontrolované zdaňovacie obdobie nemali zamestnancov, majetok, skladové priestory, materiálno - technické zabezpečenie, ani znalostné predpoklady na vykonávanie ekonomickej činnosti deklarovanej na faktúrach vypočul konateľov spoločnosti, a ďalších svedkov, ktorí nevedeli preukázať dodanie prác ani uviesť za akých okolností boli vykonávané a teda správca dane správne konštatoval, že ekonomická činnosť u subdodávateľov bola umelo a účelovo vytvorená. Splnomocnená zástupkyňa priameho dodávateľa A. s.r.o. pani H. sa nevedela vyjadriť bližšie k špecifikácií poskytovaných služieb a k menám osôb, ktoré ich mali vykonávať. Napriek výzvam správcu dane zo strany žalobcu neboli predložené vierohodné dôkazy, na ktoré bol subjekt vyzývaný a zároveň, ktoré by preukázali uskutočnenia a dodanie zdaniteľných plnení konkrétnym dodávateľom. Samotné predloženie daňových dokladov, faktúr účtovníctva nie je dôkazom o tom, že sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako je deklarované faktúrami.
96. Podstatou žalobných námietok žalobcu sú tvrdenia, že správca dane neopodstatnene, neúčelne preniesol dôkazné bremeno na samotného žalobcu a že jeho dôkazné bremeno nie je absolútne, lebo ak disponuje existenciou materiálneho plnenia tzn. faktúrou a jej prílohami, dôkazné bremeno aj dôkaznú núdzu znáša sám správca dane.
97. Správny súd poukazuje, že v daňovom konaní je obsah povinnosti dôkazného bremena, ktorá spočíva priamo na daňovom subjekte, upravená ustanovením § 24 ods. 2 Daňového poriadku. V zmysle uvedeného ustanovenia výhradne daňový subjekt je povinný preukázať vierohodnosť a správnosť povinných evidencií, resp. skutočností ovplyvňujúcich správne určenie dane. S poukazom na výsledky dokazovania správcu dane aj podľa názoru správneho súdu, si túto povinnosť žalobca nesplnil. Preverovaním deklarovaných zdaniteľných obchodov boli tieto správcom dane relevantne spochybnené. Správca dane na základe vykonaného dokazovania preukázal, že spoločnosť A., s.r.o. Prešov ako priamy dodávateľ a jeho deklarovaní subdodávatelia predmetné fakturované činnosti nevykonávali. S dôrazom na ustanovenia § 24 Daňového poriadku dôkazné bremeno znáša daňový subjekt, je tým subjektom, ktorý preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. V prípade, ak nepreukáže uvedené skutočnosti s poukazom na obsah ustanovenia § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, správca dane správne dospel k záveru, že daňová povinnosť mu v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH nevznikla.
98. V súvislosti s rozložením dôkazného bremena medzi daňovníka a správcu dane, poukazuje správny súd na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.01.2018 pod sp. zn. 6Sžfk/30/2017, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 39/2018, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol “V prípade, že daňové orgány oprávnene a dôvodne spochybnia existenciu a pôvod tovaru, ktorý mal byť predmetom obchodovania, je dôvodne na mieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou daňový subjekt pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo existovalo. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania, naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci. Správca dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti. Správca dane má právo preveriť pôvod tovaru, ako aj
doplnením dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, ak vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledku dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť tvrdení daňového subjektu, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval.“
99. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu uvádzané ním v daňovom priznaní. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícií. Správca dane vykonaným dokazovaním zistil, že deklarované zdaniteľné obchody neboli reálne uskutočnené tak, ako to bolo uvedené na preverovaných faktúrach.
100. Z ustanovení § 24 ods. 1 a ods. 2 vyplýva, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednávacej, ktorá zdôrazňuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi.
101. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III.ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009 daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú.
102. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku), a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.
103. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej.
104. Aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. 2Sžf/28/2010 zo dňa 18.05.2011), ako aj z judikatúry Nejvyššího správního soudu Českej republiky (napr. rozsudok sp. zn. 9Afs/60/2012-44, 2Afs/24/2007-l 19) vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Pod dôkaznou povinnosťou je treba chápať presné skutkové vymedzenie činnosti a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu.
105. Správny súd je toho názoru, že žalobca bol povinný preveriť si svojich obchodných partnerov v takom rozsahu, aby mal zabezpečené podklady na preukázanie svojich nárokov na odpočítanie dane. Splnenie podmienok uvedených v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za chyby dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Zákonodarca naopak požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý si nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť sám schopný preukázať, že zdaniteľný obchod tak, ako je deklarovaný uvedenou faktúrou, bol uskutočnený tak ako je to uvedené v danej faktúre a osobou, ktorá je uvedená v predmetnej faktúre. Nepostačuje len uplatnenie samotného nároku na základe dodávateľskej faktúry. Pokiaľ si platiteľ uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej
faktúry iba predložením faktúry, nie je to dostatočné, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve dodávateľom deklarovaným na uvedenej faktúre.
106. Správny súd poznamenáva, že správa dani vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená tak, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, pričom v rámci daňového konania nesie dôkazné bremeno. Správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnené vrátenie DPH. Z uvedeného dôvodu sa pri tejto činnosti správcu dane predchádzajúcej rozhodnutiu o uplatnení nároku na vrátenie DPH, autoritatívnym spôsobom formou rozhodnutia uplatňuje dôsledná aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom dane vo vzťahu k potrebným zisteniam. Aplikácia zásady voľného hodnotia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bezpochybne nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Uvedeným kritériám zodpovedali v preskúmavanom prípade tak rozhodnutia správcu dane, ako aj rozhodnutia žalovaného.
107. Správny súd z administratívneho spisu daňových orgánov má jednoznačne za preukázané, že z podaných daňových priznaní DPH za zdaňovacie obdobie roku 2015 vyplýva, že daňový subjekt v jednotlivých obdobiach vykázal vysoké obraty, avšak s nízkymi daňovými povinnosťami, menej ako dve percentá, čo je neštandardné pre podnikanie. Pri realizácii rekonštrukcie a modernizácie VO pre jednotlivé obce, pri ktorých bol žalobca priamo zhotoviteľom a kde pomocné stavebné práce boli deklarované platiteľom spoločnosťou BRP.o. ktorá v roku 2015 nemala zamestnancov, sklady, majetok, motorové vozidlá, techniku ktorá neúčtovala o režijných nákladoch, možno jednoznačne konštatovať, že ekonomická činnosť u dodávateľa bola umelo a účelovo vytvorená.
108. Na základe zistených skutočností u priameho dodávateľa stavebných prác A., s.r.o. a následne jeho subdodávateľov, spoločnosť W. H+R, s.r.o., V. E. s.r.o, E., s.r.o., ktorí sú nekontaktní a u ktorých bolo zistené, že za kontrolované zdaňovacie obdobie nemali zamestnancov, majetok, skladové priestory, materiálno technické zabezpečenie ani znalostné predpoklady na vykonávanie ekonomickej činnosti deklarovanej na faktúrach možno konštatovať', že ekonomická činnosť u subdodávateľov bola umelo a účelovo vytvorená. Splnomocnená zástupkyňa priameho dodávateľa A., s.r.o.. p. H. sa nevedela vyjadriť k bližšej špecifikácii poskytovaných služieb a k menám osôb, ktoré ich mali vykonávať. Jej postoj a konanie ju nezbavujú povinností a zodpovednosti, ktoré jej vyplývajú z ustanovení § 135a Obchodného zákonníka. Vo svojom písomnom vyjadrení k zápisnici o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX, zo dňa 02.03.2017 uviedla. že práce mala vykonávať spoločnosť V. E., s.r.o. kde následne podľa písomných dokladov, faktúr, bolo zistené. že subdodávateľsky stavebné práce boli deklarované subdodávateľom spoločnosťou W. H+R, s.r.o. a spoločnosťou E., s.r.o. Napriek výzvam správcu dane zo strany kontrolovaného daňového subjektu neboli predložené vierohodné dôkazy, na ktoré bol subjekt vyzývaný a zároveň, ktoré by preukázali uskutočnenie a dodanie zdaniteľných plnení konkrétnym dodávateľom. Samotné predloženie daňových dokladov, faktúr účtovníctva nie je dôkazom o tom, že sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako je deklarované faktúrami. pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať skutočnosť. že daň bola uplatnená voči nemu tým platiteľom v tuzemsku, ktorý vyhotoviť faktúru a ktorý mu predmetný tovar alebo službu dodal. Aby k odpočítaniu dane mohlo prísť,
nestačí predložiť len faktúru, pretože v prvom rade tovar alebo služby musia jednoznačne preukazovať skutočnosť, že daň bola uplatnená voči nemu tým platiteľom v tuzemsku, ktorý vyhotovil faktúru a ktorý mu predmetný tovar alebo službu dodal. V prípade, že je vystavená faktúra, ale dodanie tovaru alebo služby sa neuskutoční, daňová povinnosť síce dodávateľovi vznikne na základe § 69 ods. 5 zákona o DPH, ale právo na odpočítanie dane nevzniká.
109. Žiaden z dotknutých subjektov nepriznal fyzické vykonávanie prác, ktoré logicky museli byť vykonané. avšak otázne je kým, v akom rozsahu a za akú cenu. V predloženom písomnom vyjadrení, ktoré žalobca elektronicky doručil dňa 23.05.2017 a kde sa uvádza pri prijatých deklarovaných prácach od spoločnosti BRAB. že Spoločnosť X. T., s.r.o. si práce objednala. Práce boli vykonané v plnom rozsahu a spoločnosť GP.o., nemala dôvod preverovať kto práce vykonal. Podľa § 135a a Obchodného zákonníka (vykonávanie pôsobnosti členov štatutárnych orgánov s náležitou odbornou starostlivosťou) je potrebné, aby štatutárny orgán kontrolovaného subjektu náležite pristupoval k prijímaniu rozhodnutí a na tento účel si zaobstaral dostatok informácií a aby pri podnikateľskej činnosti postupovať podľa akceptovaných technických, finančných a hospodárskych metód a dodržal bežný štandard podnikateľskej opatrnosti a minimalizácie rizika. Daňový subjekt by sa mal presvedčiť, či venoval náležitú pozornosť a pristupovať s náležitou a odbornou starostlivosťou. úmernou vnímanému riziku, pokiaľ ide o integritu svojich dodávateľov, ako aj realizovaných dodávateľských reťazcov. Správny súd je toho názoru, že ignoráciou zrejmých rizikových faktorov a odchýlok od bežnej obchodnej praxe v prípade uskutočňovaných transakcií, daňový subjekt GAAD T.., s.r.o. ( teraz žalobca) sám seba dobrovoľne vystavil riziku zodpovednosti za účasť na dodávkach poznačených neplnením (alebo podvodom vo vzťahu k DPH). V zmysle slovenskej zákonnej úpravy (pri skúmaní, či subjekt „vedel alebo mal vedieť“) je vhodné zaoberať sa aj splnením „povinnosti starostlivosti riadneho hospodára“ podľa § 135a Obchodného zákonníka, pričom pokiaľ by si platiteľ. resp. jeho štatutár splnil zákonnú povinnosť starostlivosti riadneho hospodára, mohol by vedieť, že plnenie zakladajúce sporné právo na odpočítanie dane je súčasťou reťaze následných dodávok poznačených podvodom resp. neplnením. Je povinnosťou riadneho/starostlivého hospodára zistiť, akú formu kontroly (preverenia) je potrebné vykonávať a či následne uskutočniť takéto transakcie s ohľadom na výsledky týchto preverení/kontrol.
110. Správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/80/2013 zo 14.01.2014 v obdobnej právnej veci, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že „uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Vzhľadom na to, že dodávateľ žalobcu nevedel identifikovať svojich dodávateľov (subdodávateľov žalobcu), pričom nemal ani žiadnych zamestnancov, a jeho účtovníctvo nie je k dispozícii, dodanie služieb žalobcovi je pochybné. Za danej situácie dôkazné bremeno preukázania zdaniteľných plnení zaťažuje žalobcu. Preukázanie zdaniteľných plnení uskutočnených subdodávateľským spôsobom môže byť pre žalobcu problematické, keďže nejde o služby, ktorých výstupom by bol konkrétny hmotný produkt. Avšak je v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k dodaniu služieb skutočne došlo, keďže si uplatnil nárok na odpočet dane.“
111. Správny súd konštatuje, že pri hodnotení dôkazov správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami § 3 Daňového poriadku a dospel k správnemu záveru. že u daňového subjektu neboli splnené zákonné podmienky na odpočítanie dane v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH. Bolo spochybnené uskutočnenie zdaniteľných plnení deklarovanými dodávateľskými faktúrami vystavenými spoločnosťou A. s.r.o. a jeho subdodávateľmi spoločnosťou PrZ.R, s.r.o. a V. E., s.r.o. a E., s.r.o. Samotná splnomocnená zástupkyňa dodávateľa vo svojom vyjadrení uviedla, že práce boli dodané v subdodávke , čo pri následnom preverovaní nebolo kontrolovaným daňovým subjektom ani jeho priamym dodávateľom a subdodávateľmi preukázané, kto reálne deklarované práce vykonával. Následne boli spochybnené zdaniteľné plnenia pri zákazkách v jednotlivých obciach, kde spoločnosť A., s.r.o. mala vykonávať
stavebné práce, t.j. práce naviac, ktoré neboli preukázané. Spoločným znakom priameho dodávateľa a jeho subdodávateľov (A., s.r.o., W., H+R s.r.o., V., E. s.r.o., E., s.r.o.) je že nemajú zamestnancov, nemajú majetok, technické vybavenie a ekonomická činnosť je umelo a účelovo vytvorená. Správca dane nespochybňuje práce vykonávané na rekonštrukcii VO v jednotlivých obciach samotným kontrolovaným subjektom, ale má pochybnosti o skutočnosť, kým boli práce fyzicky vykonávané, t. j. platiteľmi alebo neplatiteľmi DPH. V danom prípade nebolo preukázané. že práce fyzicky dodal subdodávateľský deklarovaný priamy dodávateľ, spoločnosť BRASTRECH, s.r.o. a samotná existencia faktúr, na ktorých je uvedená daň nezakladá právo na odpočítanie dane. Je vysoko pravdepodobné. že práce boli vykonávané formou „čiernej práce“ napr. fyzickými osobami, ktoré nie sú podnikateľskými subjektmi, alebo osobami, ktoré neboli registrované na DPH ako platitelia.
112. Ku skutočnostiam týkajúcim sa uplatnenia práva na odpočítanie dane zo zálohových platieb pre dodávateľa P. C., s.r.o.- ktoré boli fakturované bez bližšej špecifikácie, bez presného určenia, čo je v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1, ods. 2 a § 51 ods. l zákona o DPH, správny súd v celom rozsahu poukazuje na zistenia správcu dane týkajúce sa zálohových platieb, ktoré neboli vo vyúčtovacích faktúrach ev. č. H XXX, XXX, XXX, XXX, v roku 2015 odpočítané a zároveň tieto vyúčtovacie faktúry neboli kontrolovaným daňovým subjektom uhradené dodávateľovi P. C., s.r.o. R., ktorý už zanikol zlúčením. Zálohová platba vo výške 55000 eur nie je identifikovateľná. t. j. konkrétna faktúra na sumu zálohovej platby 55 000,00 eur neexistuje a taktiež pri faktúre týkajúcej sa zálohovej platby nie je špecifikácia, z ktorej zálohy a na aký druh materiálu má byť platba použitá, čo je závažný nedostatok. Predložená vyúčtovacia faktúra č. FV XXXXXX zo dňa 01.03.2016 od dodávateľa P. C., s.r.o., v hodnote 55 000,- eur za materiál, ktorý mal byť použitý na vývoj a výskum realizovaný odberateľom v inom členskom štáte (ČR), bol tomuto odberateľovi dodaný bezodplatne. Zo strany žalobcu nebola konkrétna realizácia výskumu a vývoja dostatočne preukázaná, okrem zmluvy o spolupráci podpísanej dňa 05.01.2015 a kópiou preberacieho protokolu s poznámkou zapožičanie zariadení pre vývoj. Ani odstupom času neboli predložené dôkazy o realizácii tohto projektu a výsledkoch, na ktoré správca dane žalobcu vyzýval výzvou na doplnenie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.05.2017. Zo strany daňového subjektu neboli preukázané skutočnosti, ktoré je povinný preukázať pri dodaní alebo premiestnení tovaru z tuzemska do iného členského štátu v zmysle ustanovenia § 8 a § 43 ods. 5 zákona o DPH. Žalobca nepreukázal použitie vyplatenej zálohy na materiál. Predložil vyúčtovaciu dodávateľskú faktúru FV XXXXXX (FD93/16). ale použitie uvedeného materiálu na faktúre nebolo zo strany žalobcu preukázané, t. j. nepreukázal, kde a kedy bol predmetný materiál konkrétnej obci dofakturovaný, a preto toto plnenie vykazuje prvky udalosti s cieľom získať daňovú výhodu.
113. Správcom dane zdokladované zistenia nekontaktnosti daňových subjektov P. C., s.r.o.. S. XXX, R., V. E., s.r.o., A., W. H+R, s.r.o., S. XX, W., E. s.r.o., A. a zdokladované výpovede štatutárnych zástupcov dodávateľov a subdodávateľov, vyvracia vierohodnosť a preukaznosť dôkazov a odôvodňuje pochybnosti o ich pravosti a o pravdivosti.
114. Žalobca namietal, že správca dane nevypočul za účelom preverenia reálneho uskutočnenia prác B. R., ktorý podľa vyjadrenia konateľky spoločnosti A. s.r.o. bol osobne prítomný pri realizácii stavieb za dodávateľa.
115. Správny súd vyhodnotil vyššie uvedenú námietku žalobcu, za nedôvodnú. K tejto námietke sa vyjadril aj žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a uviedol, že pokiaľ ide o vypočutie svedka B. R. správca dane vychádzal pri overovaní realizácie zdaniteľného obchodu nahliadnutím do spisu z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2015 u daňového subjektu A. s.r.o. Správca dane zistil, že v rámci predmetnej daňovej kontroly bol B. R. opakovane predvolávaný na výsluch svedka, avšak neúspešne (zásielky neprevzaté v odbernej lehote). Svedka sa nepodarilo predviesť Obvodným oddelením PZ Prešov. Ďalšie predvolanie bolo Stanislavovi R. doručované verejnou vyhláškou avšak neúspešne. Správny súd považuje za potrebné poukázať aj na ďalšie skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, že splnomocnená zástupkyňa spoločnosti síce tvrdila, že na realizovaných stavbách bol prítomný Stanislav Lipták, avšak nepreukázala, na základe akého právneho vzťahu táto osoba vystupovala za spoločnosť resp. bola zodpovedná za dodanie fakturovaných prác. B. A. totiž v rozhodnom období nemala evidovaných žiadnych zamestnancov.
116. Žalobca na preukázanie splnenia svojej dôkaznej povinnosti voči správcovi dane poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 v ktorom najvyšší súd vyslovil názor, že daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má k tomu zodpovedajúci daňový doklad (faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny tovaru, služby od určitého dodávateľa) dôkazné bremeno znáša správca dane.
117. Správny súd túto námietku žalobcu považuje za účelovú. Názory najvyššieho súdu vyslovené v citovaných rozsudkoch boli prekonané ďalšou jeho rozhodovacou činnosťou. V rozsudku sp. zn. 5Sžf/66/2016 zo dňa 31.05.2018 najvyšší súd vyslovil názor, že „určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti. Žalobca žiadnym vierohodným spôsobom nepreukázal a nepredložil dôkazy, že zdaniteľné obchody - dodávky prác boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre spoločnosťou A. s.r.o., práve naopak vzniesol do konania pochybnosti, ktoré následne neboli nijako vyvrátené.
118. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na najnovšiu rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu - uznesenie zo dňa 14.11.2018 sp. zn. ÚS 377/2018-53, ktorý uviedol: „daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“.
119. Vzhľadom na spochybnenie reálnosti dodania plnenia deklarovaným dodávateľom zdaniteľných plnení sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov ako nedostatočné. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, aby sa stal súčasťou fiktívneho zdaniteľného plnenia zneužívajúceho právo poskytované zásadou neutrality DPH. Žalobca v konaní pred daňovými orgánmi nepreukázal, že by v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonal všetky opatrenia zodpovedného podnikateľa na predchádzanie podvodnej činnosti, prípadne na odstránenie pochybností o tom, že sa na podvodných transakciách nepodieľal vedome.
120. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite odôvodnil a uviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení vykonaných dôkazov. Nepochybil preto ani žalovaný, ak po vysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobcu rozhodnutie správcu dane potvrdil. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
121. Správny súd dáva do pozornosti, že k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej Ruiz Toria proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. IÚ.S 226/03 zo dňa 12.05.2004, III.ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. III.ÚS 95/06 zo dňa
15.03.2006, sp. zn. III.ÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu, súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom. Uvedené je s poukazom na zásadu zákonnosti a na princípy dobrej správy potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov.
122. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 v spojení s § 168 SSP. Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 SSP, preto správny súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
123. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).