Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Cob-63-2019.pdf
PDF · 147.81 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/63/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v spore žalobcu: Ing. Július Lapdavský Deštrukprojekt, s miestom podnikania Zakarpatská 1901/6, 048 01 Rožňava, IČO: 32 996 187, právne zastúpeného JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou so sídlom Námestie 1. mája 11, 048 01 Rožňava, IČO: 35 545 003, proti žalovanému: PKB invest, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4, 080 01 Prešov, IČO: 36 461 733, právne zastúpenému PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s. r. o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581, o zaplatenie 918.246,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 21Cb/553/2015-972 zo dňa 7. marca 2019 takto
rozhodol:
Zamieta návrh žalobcu na zmenu strany sporu na strane žalobcu.
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. V nadväznosti na právnu kvalifikáciu predmetu sporu súd prvej inštancie uviedol, že 20.11.2008 uzatvoril žalobca ako zhotoviteľ so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o dielo č. XX-XX-XX/ XX (ďalej len „zmluva“), ktorou sa zhotoviteľ zaviazal vyhotoviť dielo: „Stavebné zemné práce podľa priloženého rozpočtu“ (ďalej len „dielo“) podľa projektovej dokumentácie odsúhlasenej investorom, v súlade s touto zmluvou, právnymi predpismi, technickými normami a odovzdať ho objednávateľovi v mieste stavby podľa čl. I tejto zmluvy. Podrobnejší popis diela bol uvedený v rozpočte - Príloha č. 1 k zmluve, ktorá bola jej neoddeliteľnou súčasťou. V Čl. II, bode 2. sa zhotoviteľ zaviazal vyhotoviť na požiadanie objednávateľa po vzájomnej dohode prípadné práce naviac súvisiace s realizáciou diela. V Čl. IV si zmluvné strany dohodli cenu diela 3.072.248,94 Eur. Zmluvné strany sa dohodli, že cena za zhotovenie diela bude zo strany objednávateľa platená na základe mesačných faktúr vystavených k poslednému dňu v mesiaci s tým, že lehota splatnosti všetkých faktúr vystavených podľa predmetnej zmluvy je do 30 dní od ich doručenia. V Čl. XII, bode 1. sa zmluvné strany dohodli, že zmeny alebo doplnky tejto zmluvy je možné urobiť len na základe vzájomnej dohody zmluvných strán, a to písomným dodatkom k zmluve. Zmluvné strany uzatvorili dva dodatky k zmluve, a to 26.11.2008 Dodatok č. 1, predmetom ktorého bolo vykonanie stavebných prác - zemné práce súvisiace so zariadením staveniska na stavbe „P. K. E.“ v súlade s cenovou ponukou zhotoviteľa a Dodatok č. 3, predmetom ktorého bolo
vykonanie stavebných prác - zemné práce súvisiace s vykonaním prác naviac na stavbe: „ P. K. E.“ v súlade s cenovou ponukou zhotoviteľa. V priebehu dokazovania predložil žalobca aj Dodatok č. 2 k predmetnej zmluve o dielo, ktorý súd prvej inštancie vyhodnotil ako nie platne uzatvorený, keďže ho žalovaný nepodpísal. Ten podpísaný iba žalobcom. Zdôraznil, že naviac práce, ktorých odplata je predmetom tohto konania neboli pojaté do žiadneho z vyššie uvedených dodatkov.
3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca si žalobou voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie sumy 918.246,28 Eur za naviac práce súvisiace s realizáciou diela podľa zmluvy, ktoré vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXX zo 06.10.2011, splatnou 05.11.2011. Konkrétne sa malo jednať o vývoz materiálu - zeminy naviac, na dôkaz čoho predložil žalobca odovzdávajúci protokol z 08.05.2010 a súpis vykonaných prác zo 06.10.2011. Odovzdávajúci protokol z 08.05.2010 nepovažoval súd za dôkaz, ktorý potvrdzuje, že žalobca vyviezol pre žalovaného naviac zeminu v určitom množstve. Naviac práce sú v ňom zaznamenané len veľmi všeobecne poznámkou, že „Dôvody pre nedodržanie pôvodného termínu v zmluve, boli spôsobené jednak zmenou situácie na stavbe (viď H.T.Ú), ako aj mnohými zmenami napr.: zmeny pri výkopových prácach, čerpanie vody,....“, teda bez konkrétnych údajov o vývoze naviac zeminy a jej množstve. Do tohto protokolu nebola ani pojatá hodnota naviac prác, ktoré boli fakturované faktúrou č. XXXXXXX. Nie je tu jednoznačne a nespochybniteľne uvedené, že „zmenou situácie“ sú práce naviac, ktorých hodnota je predmetom tohto konania. Je tam len odkaz na zmluvu a Dodatok č. 1. Súd mal za to, že tou „zmenou situácie“ sú práce naviac oproti pôvodnej zmluve, ktoré boli zazmluvnené v Dodatku č. 1. Pokiaľ ide o súpis vykonaných prác zo 06.10.2011, chýbal na ňom podpis žalovaného ako objednávateľa, preto nemohol byť priamym dôkazom, že sa zrealizovalo plnenie fakturované vo faktúre č.XXXXXXX. Navyše sa týkal prác za 02/2009, čo samo o sebe tiež spochybňuje jeho dôveryhodnosť.
4. Súd prvej inštancie poukázal na rozporné tvrdenia žalobcu vo vzťahu k času vykonávania prác naviac, ak právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom 22.01.2019 uviedla, že: „Tieto práce vykonal (žalobca) a realizoval v súlade s čl. II (Predmet zmluvy), bod 2 od novembra 2008 až do októbra 2009“ a neskôr strana žalobcu tvrdila, že to bolo ešte neskôr, pričom preukazovať to majú vážne lístky založené do spisu, posledný z 08.02.2010. Je nepochybné, že predložené vážne lístky sa týkajú vývozu zeminy, ale nie je zrejmé, či ide o vývoz zeminy, ktorej objem predpokladala pôvodne uzatvorená zmluva, alebo sa týka zeminy, ktorej potreba vývozu vznikla naviac. Z toho vyplýva, že žalobca v priebehu dokazovania jednoznačne nepreukázal, že vykonal naviac práce, ktorých hodnotu žalovanému vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXX. Táto skutočnosť bola jedným z dôvodov na zamietnutie žaloby.
5. Ďalším vážnym dôvodom pre zamietnutie žaloby bola podľa súdu prvej inštancie skutočnosť, že žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré malo spočívať v hodnote prác nad rámec zmluvy vykonaných v mesiaci február 2009. Súd súhlasil s názorom žalovaného, že v tomto prípade nie je naplnená žiadna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, keďže všetky práce, ktoré žalobca na stavbe vykonal, museli súvisieť s písomne uzatvorenou zmluvou v znení jej dodatkov. Aj keby súd vychádzal z predpokladu, že žalobca naviac práce vykonal (čo však v priebehu dokazovania nepreukázal), nešlo by o plnenie bez právneho dôvodu, ale o plnenie na základe zmluvy, pri ktorom neboli splnené podmienky na úhradu týchto prác. Medzi žalobcom a žalovaným bola totiž uzavretá písomná zmluva, ktorej zmeny a doplnky bolo možné urobiť len na základe vzájomnej dohody zmluvných strán, a to písomným dodatkom k zmluve, a ktorá spolu s uzavretými dodatkami predstavovala dohodu o pevnej cene diela. Taktiež bolo medzi stranami dohodnuté, že prípadné práce navyše musia byť pred ich realizáciou obojstranne odsúhlasené, a to tak ich rozsah ako aj ich vplyv na cenu diela. Žalobca súhlas žalovaného s navýšením prác, a teda aj s navýšením ceny diela nepreukázal. Na vznik nároku žalobcu na zvýšenú cenu diela v prípade jeho rozšírenia je nevyhnutá predchádzajúca dohoda žalobcu a žalovaného o rozšírení diela, alebo o jeho kvantitatívnej zmene, teda dohoda o zmene zmluvy. Žalobca súdu nepredložil písomný dodatok k zmluve, na základe ktorého by bolo medzi stranami dohodnuté, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie prác naviac v hodnote žalovaného nároku. Ak sa účastníci zmluvy nedohodli na rozšírení alebo zmene predmetu diela alebo na výkonoch vo väčšom rozsahu ako predpokladala pôvodná zmluva, neprichádza do úvahy, aby žalobca mohol uplatniť nárok na základe bezdôvodného obohatenia, pretože v prípade, keď zhotoviteľ vykonal práce navyše bez dohody o zmene zmluvy, v ktorej bola dohodnutá pevná cena diela, náklady na tieto práce naviac znáša sám zhotoviteľ. Žalobca v priebehu dokazovania zmenil právnu kvalifikáciu nároku z bezdôvodného obohatenia na nárok z konkludentne uzatvorenej zmluvy, avšak uzatvorenie akejkoľvek konkludentnej zmluvy v súvislosti s akýmikoľvek prácami na predmetnej stavbe je vylúčené s poukazom na čl. II bod 2. v spojení s čl. XII bod 1 zmluvy o dielo.
6. Ak by aj súd pripustil, že práce naviac, ktoré súvisia s predmetom tohto konania boli skutočne vykonané a boli vykonané v súlade s písomne uzatvorenou zmluvou v období 02/2009 až 08.02.2010 (posledný žalobcom doložený vážny lístok), tak odplata za tieto práce mala byť fakturovaná mesačne ku koncu mesiaca s 30-dňovou lehotou splatnosti. Odplata za posledné práce by tak bola splatná 30.03.2010. Žalobca však podal žalobu na súde až 03.04.2014, teda po uplynutí 4-ročnej premlčacej doby. Aj za situácie, že práce naviac, ktoré súvisia s predmetom tohto konania boli skutočne vykonané a boli vykonané na základe ústnej alebo konkludentnej zmluvy v období 02/2009 až 08.02.2010 (posledný žalobcom doložený vážny lístok), tak odplata za tieto práce mala byť fakturovaná bezprostredne po ich vykonaní (nárok na odplatu za vykonané práce v takom prípade vzniká momentom ich vykonania). Odplata za posledné práce tak mala byť splatná 08.02.2010. Žalobca však podal žalobu na súde až 03.04.2014, teda v tomto prípade tiež až po uplynutí 4-ročnej premlčacej doby. Súd zdôraznil, že predmetom tohto konania bol len nárok za práce vykonané v mesiaci február 2009, a to len z titulu bezdôvodného obohatenia. Nárok na zaplatenie hodnoty iných prác, teda vykonaných v inom období, alebo nárok na zaplatenie hodnoty prác za mesiac február 2009, prípadne prác vykonaných v inom období z iného právneho titulu ako titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, napríklad titulom ceny prác vykonaných na základe ústnej alebo konkludentnej zmluvy o dielo, nebol predmetom tohto konania, keďže žalobca v tomto smere nepožiadal o zmenu žaloby v zmysle ust. § 140 CSP, takže takýto nárok ani súd nemohol žalobcovi voči žalovanému priznať. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
7. Súd zamietol návrh žalobcu na vypočutie svedkyne C.. P., ktorá mala byť vypočutá k okolnostiam, či mal žalovaný zaplatené zo strany mesta E., keďže táto skutočnosť nebola podstatná pre rozhodnutie súdu o žalobcovom nároku. Rovnako súd zamietol aj návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov, a to C.. W. F., C.. U. B., C. Y., C.. V. V., C.. R. M., U. V., X. V., U. Y. a opätovného výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného P.. L. V., keďže mal za to, že vzhľadom na predbežné právne posúdenie veci a námietku premlčania vznesenú opakovane zo strany právneho zástupcu žalovaného by boli výsluchy svedkov a opakovaný výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného nehospodárne, keďže by aj tak nezmenili rozhodnutie súdu.
8. Predmet sporu súd prvej inštancie právne posúdil podľa ustanovení § 272 ods. 1, 2, § 387 ods. 1, 2, § 388 ods. 1, § 391 ods. 1, § 392 ods. 1, § 397, 536 ods. 1, 2, 3, § 546 ods. 1, § 547 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 548 ods. 1, § 549 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 139, § 140 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
9. Po citácii ustanovení § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
11. K odvolacej námietke, že neboli splnené procesné podmienky žalobca uviedol, že okrem toho, že mu nebolo doručené procesné vyjadrenie žalovaného s dôkazmi z 18.10.2018 pred pojednávaním nariadeným na 22.01.2019, na ktoré sa žalovaný na tomto pojednávaní odvolával, nemal o tom vedomosť ani v rámci oboznámenia sa s výsledkami prípravy pojednávania podľa § 180 CSP. V súvislosti s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, žalobca poukázal na to, že žalovaný počas celej doby nenamietal, že predmet diela v časti vývozu zeminy naviac realizoval žalobca, ale začal tak tvrdiť až v závere súdneho konania, o čom sa súd v odôvodnení rozsudku ani nezmienil. Podľa názoru žalobcu mal súd túto skutočnosť ex offo overiť vypočutím žalobcom navrhovaných svedkov alebo preverením inými príslušnými orgánmi. Ďalej súd absolútne nevyhodnotil potvrdenie mesta Rožňava z 31.01.2019, ktoré jednoznačne preukazuje, že vývoz zeminy naviac bol so žalovaným zazmluvnený dodatkami č. 1 a 2, tiež faktúry od dodávateľov, ktorí údajne mali vykonávať vývoz zeminy a nevyhodnotil ani ďalšie svedecké výpovede a listinné dôkazy. V súvislosti s odvolacou námietkou, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci zdôraznil, že žiadnu žalobu na vydanie plnenia titulom bezdôvodného obohatenia nepodával, dokonca nerealizoval ani žiadnu zmenu žaloby, ani žiadnu právnu kvalifikáciu svojho nároku a tieto skutočnosti nevyplývajú ani z podanej žaloby, ale ani z podaní a vyjadrení žalobcu počas súdneho konania. Naopak, žalobca vykonal v súlade s dohodnutými podmienkami zmluvy a po vzájomnej dohode s konateľom žalovaného rozšírenie predmetu diela - naviac práce spočívajúce vo vývoze zeminy, ktoré sú predmetom žalovanej sumy a súviseli s realizáciou diela. Preto žalobca poukazoval na možnosť aplikácie ustanovenia § 549 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom podľa žalobcu je najdôležitejšou dohoda o prácach naviac uzatvorená medzi stranami sporu. K odvolacej námietke, že nárok žalobcu nebol a ani nie je premlčaný dal žalobca do pozornosti skutočnosť, že svoje právo na zaplatenie mohol prvýkrát uplatniť na súde až po odovzdaní a prevzatí diela zápisom zo 17.05.2010, kedy žalovaný od neho dielo v tejto časti bez výhrad prevzal a kedy už boli všetky činnosti žalobcu ohľadom vývozu zeminy naviac skončené, teda žaloba bola podaná na súde v rámci štvorročnej premlčacej doby. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12. Podaním z 24.06.2019 predložil žalobca návrh na pripustenie zmeny žalobcu podľa § 79 a § 80 CSP z dôvodu, že po vyhlásení rozsudku súdom prvej inštancie nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod a prechod práv a povinností, o ktorých sa koná, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.06. 2019, ktorou zmluvou žalobca postúpil ku dňu 24.06.2019 pohľadávku s príslušenstvom a trovami konania, ktorú má žalobca voči žalovanému a ktorá je predmetom tohto konania na postupníka Y., F..E..D.. F. F. E. V.R. XXX, XXX XX E., C.: XX XXX XXX. Spolu s návrhom na pripustenie zmeny žalobcu predložil pôvodný žalobca zmluvu o postúpení pohľadávky uzavretú medzi žalobcom ako postupcom a spoločnosťou Y., F..E..D.., E. V. XXX, XXX XX E., C.: XX XXX XXX ako postupníkom, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky s príslušenstvom titulom neuhradenej faktúry č. XXXXXXX zo dňa 06.10.2011, splatnej 05.11.2011, na sumu 918.246,28 eur s príslušenstvom, a ktorá je predmetom konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 21Cb/553/2015 spolu s trovami právneho zastúpenia, ktoré konanie nie je právoplatne skončené. V čl. I tejto zmluvy bol opísaný skutkový stav konania tak, že rozsudkom zo 07.03.2019 bola žaloba postupcu zamietnutá a trovy konania boli priznané žalovanému, avšak proti rozsudku súdu prvej inštancie postupca podal odvolanie dňa 17.06.2019, o ktorom bude rozhodovať Krajský súd v Prešove. Podľa čl. II bod 2 zmluvy postupník vyslovil súhlas so vstupom do odvolacieho konania a prijal stav konania ku dňu vstupu. Podľa čl. II bod 3 zmluvy bola stanovená odplata za postúpenie pohľadávky v zmysle dohody zmluvných strán vo výške 100,- eur, splatnej do 30 dní od podpísania dohody. Zároveň bolo uvedené, že postupca svoje nároky voči dlžníkovi na základe tejto zmluvy postupuje postupníkovi dňom 24.06.2019.
13. Ako súčasť uvedeného procesného návrhu predložil žalobca súhlas postupníka so vstupom do konania na strane žalobcu a tiež oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, adresované žalovanému.
14. K procesnému návrhu žalobcu na zmenu strany sporu predložil svoje stanovisko žalovaný podaním zo 14.08.2019. Zdôraznil, že žalobca pristúpil k tomuto kroku v období plynutia lehoty na podanie odvolania, teda až po oboznámení sa s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, po uplynutí viac ako 5 rokov od podania žaloby a 10 rokov od údajného vzniku pohľadávky. Postupníkom je spoločnosť, v ktorej jediným konateľom a spoločníkom je samotný žalobca alebo jeho syn C.. L. G.. Postupníkom je spoločnosť, ktorá nevykonáva žiadnu činnosť a jej obchodné imanie je zanedbateľné. Za pozoruhodné považoval dojednanie o odplate za postúpenie vo výške 100 ,- eur, pričom predmetom sporu bola pohľadávka vo výške presahujúcej 1,5 mil. eur. Žalovaný vyslovil názor, že zmluva o postúpení pohľadávky je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná pre rozpor s § 525
ods. 1 Občianskeho zákonníka a pre rozpor s dobrými mravmi. Poukazom na príslušnú judikatúru označil konanie žalobcu za zneužitie procesných práv, čo nepožíva právnu ochranu v zmysle Čl. 5 CSP. Navrhol zmenu strany nepripustiť.
15. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním z 05.08.2019. Tvrdil, že opomenutie doručenia podania protistrane nie je vadou v procesných podmienkach. Navyše poukázal na skutočnosť, že žalobcovi nebolo právo vyjadriť sa k podaniu z 18.10.2018 odňaté, pretože po tom, čo súd prvej inštancie odročil pojednávanie konané 22.01.2019 práve za účelom poskytnutia možnosti žalobcovi písomne sa vyjadriť a označiť návrhy na doplnenie dokazovania, žalobca za týmto účelom predniesol niekoľko písomných podaní, ktorými rozsiahlo na opomenuté podanie reagoval, v dôsledku čoho nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Žalovaný sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie uvedenom v bode 70 napadnutého rozsudku, že žalobca vykonanie prác naviac hodnoverne nepreukázal, pretože vykonané nepriame dôkazy sú tak rozporné a pochybné, že zjavne nie je možné vyvodiť s požadovaným stupňom istoty spoľahlivý záver nielen o období realizácie prác, ale aj o ich kvantite, preto nie je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f). Napokon žalovaný zdôraznil, že nemal žiadny dôvod uzavierať akúkoľvek ústnu dohodu so žalobcom, ktorá by ho zaväzovala k ďalším platbám a už vôbec nie k platbe vo výške uplatneného nároku. Ak trval na uzavretí písomného dodatku č. 1 na práce naviac o hodnote marginálnych 87.099,18 Eur a súčasne vylúčil týmto dodatkom nárok na preplatenie prác naviac, tak tvrdenie žalobcu, že tak mal konateľ žalovaného urobiť ústne, či dokonca konkludentne pri sume takmer 1.000.000,- Eur, vyznieva samo o sebe groteskne. Zároveň pripomenul, že nárok je premlčaný v každom, hoc aj len teoreticky prípustnom prípade a akékoľvek nároky by boli premlčané aj v prípade zmeny žaloby. Skutočnosť, že by podľa dohody strán nárok vznikol až odovzdaním celého diela žalobca nepreukázal, pretože nepreukázal ani len existenciu dohody o vykonaní prác naviac. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a zároveň mu priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
16. K vyjadreniu žalovaného predložil žalobca podaním z 10.09.2019 repliku, v ktorej uviedol, že žalovaný v podanom vyjadrení bagatelizoval charakter sporu a vyhýbal sa podať vysvetlenie k namietaným skutočnostiam. Poukázal tiež na skutočnosť, že samotné nedostatočné odôvodnenie rozsudku pritom zakladá tzv. inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. zakladá aj porušenie práva strany na spravodlivý proces, pretože z nedostatočne odôvodneného rozhodnutia nemožno ustáliť, na čom (akých myšlienkových pochodoch) súd založil svoje rozhodnutie a dospel k záverom, ku ktorým dospel. Popritom zopakoval podstatné argumenty uvádzané už v odvolaní a rovnako zotrval na svojom odvolacom návrhu.
17. K replike žalobcu predložil dupliku žalovaný podaním z 11.11.2019. Zopakoval podstatné argumenty uvádzané už vo svojom predchádzajúcom vyjadrení a rovnako zotrval na svojom predchádzajúcom návrhu.
18. K duplike žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 05.12.2019, v ktorom zopakoval podstatné argumenty uvádzané už vo svojom odvolaní a predchádzajúcom vyjadrení. Zotrval na svojom odvolacom návrhu.
19. K vyjadreniu žalobcu predložil svoje stanovisko žalovaný podaním z 02.01.2020, v ktorom popri podstatných argumentoch uvádzaných už vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach tvrdil, že v zmysle § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka je postúpenie pohľadávky, ktorú nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia v dôsledku vznesenej námietky premlčania ex lege vylúčené. Právny úkon postúpenia pohľadávky je teda absolútne neplatným právnym úkonom žalobcu, a preto podľa § 80 ods. 2 CSP jeho návrhu na zmenu žalobcu nemožno vyhovieť. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd návrhu žalobcu na zmenu žalobcu nevyhovel a následne napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
20. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením § 379 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
21. O odvolaní žalobcu bolo rozhodnuté postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a cotrario, pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní pred rozhodnutím.
22. Odvolací súd, vzhľadom na žalobcom predložený procesný návrh na pripustenie zmeny žalobcu, sa v prvom rade musel vysporiadať s týmto návrhom.
23. Podľa § 80 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.
24. Podľa § 80 ods. 2 CSP súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
25. Podľa § 80 ods. 3 CSP ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.
26. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
27. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
28. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
29. Podľa čl. 5 CSP zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.
30. Podľa čl. 3 ods. 1 CSP treba každé ustanovenie CSP vykladať v súlade s princípmi, na ktorých CSP stojí. Jedným z princípov je podľa čl. 5 CSP neposkytnutie právnej ochrany zjavnému zneužitiu práv. Je pravdou, že CSP umožňuje odmietnuť a sankcionovať úkony zneužívajúce právo iba v rozsahu stanovenom týmto zákonom. Aj keď konanie spočívajúce v účelovom postúpení pohľadávky bezmajetnému postupníkovi po prehre na súde prvej inštancie na škodu úspešného žalovaného v princípe nie je možné odmietnuť, či sankcionovať, nie je dôvod ustanovenie § 80 ods. 2 CSP nevnímať optikou zákazu zneužitia práva. Súdy, riadiac sa princípom zákazu zneužitia práva takému návrhu nemôžu vyhovieť, pretože podľa čl. 16 ods. 1 CSP súd postupuje a rozhoduje o.i. v súlade so základnými princípmi CSP, teda aj so zásadou zákazu zneužitia práva.
31. Z už spomínanej zmluvy o postúpení pohľadávky z 21.11.2019 (po rozhodnutí súdu prvej inštancie) odvolací súd zistil, že ňou bola postúpená pohľadávka, ktorú si žalobca uplatnil v tomto konaní, pričom táto je nielen popísaná jej výškou a faktúrami, ktorými bola vyúčtovaná, ale aj spisovou značkou a stavom konania, t.j., že v čase postúpenia tejto pohľadávky bol žalobcov návrh, ktorým si ju uplatnil v celom rozsahu zamietnutý a trovy konania boli priznané žalovanému. Odplata za postúpenie tejto pohľadávky bola podľa čl. 2 bodu 3 stanovená vo výške 100,- eur.
32. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Cdo/2650/2012 návrhu na vstup procesného nástupcu účastníka do konania podľa § 107a ods. 1 Občanskeho soudního řádu (zákon č. 99/1963 Sb, obdobne § 80 ods. 1, 2 CSP - poznámka odvolacieho súdu) nemožno vyhovieť, ak jeho účelom je zneužitie procesnej úpravy, napríklad spočívajúcej v tom, aby sa možná pohľadávka na náhradu nákladov stala voči neúspešnému žalobcovi nedobytnou.
33. Podľa nálezu Ústavného súdu ČR z 9.4.2015 sp. zn. III. ÚS 2482/2014 primárnym cieľom a zmyslom civilného procesu je ochrana porušených alebo ohrozených subjektívnych súkromných práv. Ak sa všeobecné súdy pri posudzovaní podmienok procesného nástupníctva sústredili len na zisťovanie formálnych predpokladov ustanovených v § 107a ods. 1 OSŽ bez toho, aby venovali náležitú pozornosť krajne podozrivým skutkovým okolnostiam singulárnej sukcesie očividne svedčiacim o zjavne protiprávnom konaní, porušili tým základné právo účastníka konania na spravodlivý proces, ktoré je garantované v čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru ochrany ľudských práv. Ak sú v hre základné práva, musia byť ochrániteľné cestou všetkých opravných prostriedkov.
34. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, podľa ktorej žalobca zneužil inštitút zmeny žaloby v nepoctivej pohnútke, keď svoju pohľadávku postúpil po viac ako 6-tich rokoch od jej uplatnenia na súde po tom, ako bol jeho nárok, aj keď neprávoplatne, súdom prvej inštancie v celosti zamietnutý, zohľadniac pritom symbolickú odplatu vo výške 100,- eur a spriaznenosť postupcu - žalobcu s postupníkom, ktorého štatutárnym orgánom je pravdepodobne syn žalobcu. Nie menej podstatné je to, že táto spoločnosť za roky 2014 až 2018 nevykazuje žiadne výnosy a zisk. Výsledok jej hospodárenia v minulých rokoch je mínus 1.693,- eur a za rok 2018 zverejnila tržby 0,- eur a stratu mínus 2,- eura . Ako jediný dôvod pre postúpenie pohľadávky preto vyhodnotil odvolací súd snahu žalobcu zbaviť sa zodpovednosti za prípadnú náhradu trov konania. V danom prípade návrh na zmenu účastníkov vykazuje znaky zneužitia tohto inštitútu, preto procesný návrh žalobcu odvolací súd zamietol. Záver odvolacieho súdu je súladný aj s nižšie uvedenou judikatúrou.
35. Podľa nálezu Ústavného súdu ČR, sp.zn. III.ÚS 468/11 zo dňa 09.02.2012 platí:
„Obecné soudy nemohou přistupovat k rozhodnutí o procesním nástupnictví podle § 107a o.s.ř. pouze formalisticky, ale musí také posoudit skutečnost, zda nejde pouze o účelové zneužití procesní úpravy zejména s ohledem na ust. § 2 o.s.ř., neboť obecné soudy musí dbát, aby nedocházelo k porušovaní práv a právem chráněných zájmů fyzických a právnických osob a aby nebylo zneužíváno na úkor těchto osob.“
36. Odvolací súd v súvislosti s procesným nástupníctvom na strane žalobcu dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 14.09.2017, sp.zn. 30Cdo 2668/2017, v zmysle ktorého:
„Aby soud mohl ve smyslu ustanovení § 2 o.s.ř. uzavřít, zda návrh žalobce na singulární sukcesi podle ustanovení § 107a odst. 1 o.s.ř. je zneužitím práva, které má vést k tomu, aby pohledávka žalovaného na náhradu nákladů řízení se stala reálně nevymahatelnou, je třeba naplnění dvou předpokladů; jednak musí být zjevné, že strana žalující bude v řízení neúspěšná, a že proto lze očekávat, že jí bude uložena povinnost k náhradě nákladů řízení (zejména podle ustanovení § 142 odst. 1 o.s.ř.), jednak musí být zřejmé, že nový žalobce (postupník) nebude schopen splnit svoji případnou povinnost k náhradě nákladů řízení ve prospěch žalovaného (srov. též právní názor vyjádřený v usnesení Nejvyššího soudu ze dne 27.10.2011 sp.zn. 29Cdo 3013/2010, které bylo uveřejněno pod č. 46 ve Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, roč. 2012). Naplnění obou těchto předpokladů nemusí být postaveno zcela najisto; rozhodný je v tomto směru stav v době rozhodovaní soudu. Jistota o nich nemůže být naprostá, protože nelze zcela vyloučit, že během řízení vyjdou najevo skutkové okolnosti, pro které žalobce bude ve sporu úspěšný, případně že osoba, která do řízení vstoupit na základě návrhu podle ustanovení § 107a odst. 1 o.s.ř., se v budoucnosti stane schopnou nést případnou povinnost k náhradě nákladů řízení, bude-li jí uložena. Postačuje proto, je-li v době, kdy soud rozhoduje o návrhu podle ustanovení § 107a odst. 1 o.s.ř., důvodné podezření, že k postoupení (k jinému převodu) pohledávky nebo jiného práva došlo právě proto, aby případný procesní neúspěch strany žalující nevedl k úspěšnému vymožení přisouzené náhrady nákladů řízení (srov. též právní názor vyjádřený v usnesení Nejvyššího soudu ze dne 12.8.2015 sp.zn. 21Cdo 73/2015 nebo v usnesení Nejvyššího soudu ze dne 17.12.2015 sp.zn. 21Cdo 743/2015), a nabízí se závěr, že smyslem postoupení pohledávky a následného návrhu podle ustanovení § 107a odst. 1 o.s.ř. je zneužití procesní úpravy tímto způsobem (srov. též nález Ústavního soudu ze dne 9.2.2012 sp.zn. III.ÚS 468/11).“
37. Odvolací súd o procesnom návrhu žalobcu rozhodol aj s prihliadnutím na meritórne rozhodnutie súdu prvej inštancie , v zmysle ktorého bola žalovaná pohľadávka posúdená ako premlčaná. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23.07.2009, sp.zn. 20Cdo 1852/2007 postúpiť nemožno premlčanú
pohľadávku po vznesení námietky premlčania, čím sa stáva táto pohľadávka nevymáhateľná, a teda podľa § 525 Občianskeho zákonníka je jej postúpenie vylúčené, lebo ide o pohľadávku, ktorá nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
38. V súlade s vyššie uvedeným odvolací súd zároveň poukazuje na závery vyslovené Ústavným súdom SR nálezom III.ÚS 502/2017 z 21.11.2017, v zmysle ktorých pri posudzovaní podstaty nastoleného problému (v súdenom prípade zmena subjektu na strane žalobcu) je potrebné hľadať spravodlivé vyváženie oprávnenia žalobcu žalovať s oprávnením žalovaného na to, aby proti nemu nebola zneužívaná formálna nedokonalosť právnej úpravy. Zo znenia § 80 ods. 2 CSP vyplýva, že súd rozhodujúci o zmene účastníka by po preukázaní prechodu práv alebo povinností nemal inú možnosť, len takémuto procesnému návrhu bez ďalšieho vyhovieť. Uplatnením základných princípov Civilného sporového poriadku s požiadavky ústavne konformného výkladu aplikovaného ustanovenia bolo namieste poskytnúť účinnú a spravodlivú ochranu právam a právom chráneným záujmom žalovaného pred zneužitím práva. Odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť, že už na prvý pohľad postúpenie pohľadávky žalobcom prináša minimálne sťaženie garancií žalovaného domôcť sa svojich práv predstavujúcich náhradu trov konania v prípade jeho úspechu v konaní. Postúpenie pohľadávky na subjekt, ktorý nevykazuje prakticky žiadnu činnosť, teda ani žiaden obrat či zisk, je prinajmenšom nekalou obchodnou praktikou, ktorej súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu, keďže výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka), či v rozpore s poctivým obchodným stykom (§ 265 Obchodného zákonníka). V danom prípade ide o zjavne špekulatívny postup, ku ktorému pristúpil žalobca uvedomujúc si (a vyplýva to aj z rozhodnutia súdu prvej inštancie), že si na súde uplatnil premlčanú pohľadávku, či pohľadávku, ktorú vyhodnotil súd prvej inštancie ako neexistujúcu.
39. Odvolací súd na podporu svojho procesného rozhodnutia poukazuje taktiež na nálezy Ústavného súdu SR vo veci III.ÚS 36/2010 zo 04.05.2010, I.ÚS 250/2010, III.ÚS 72/2010, ktoré svedčia o konštantnej judikatúre ústavného súdu vo vzťahu k neprípustnosti jednostranného a formalistického výkladu ustanovení zákona, a v zmysle ktorých „ súd nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne, ale môže sa od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, ak to vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavou súladného výkladu zákonov a obdobných všeobecne záväzných právnych predpisov (Čl. 152 ods. 4 ústavy) s tým, že i v takýchto prípadoch sa súd musí vyvarovať svojvôli (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípade nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu, alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybností, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým výkladom. Viazanosť štátnych orgánov v zmysle Čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení a citovaný článok ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“ (pozri aj III.ÚS 341/2007).
40. Odvolací súd pri rozhodovaní o procesnom návrhu žalobcu uznal racionalitu argumentov žalovaného, ktorá je v súlade s citovanou judikatúrou, preto návrh na zmenu žalobcu zamietol. Žalobcom v predmetom spore ostal naďalej pôvodný žalobca Ing. Július Lapdavský Deštrukprojekt, Zakarpatská 1901/6, 048 01 Rožňava, IČO: 32 996 187.
41. Po vyriešení otázky subjektu na strane žalobcu pristúpil odvolací súd k preskúmaniu správnosti rozhodnutia vo veci samej.
42. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s výstižným a vyčerpávajúcim odôvodnením prvoinštančného rozhodnutia, na ktoré odkazuje.
43. V konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným existoval dlhodobý obchodnoprávny vzťah, obsahom ktorého bola aj písomná dohoda o vykonaní stavebných prác - zemných prác naviac na stavbe „P. K. E.“ (Dodatok č. 3 k zmluve č. XX-XX-XX/XX), ktorých zaplatenie nie je predmetom tohto sporu. Žalobca žalovaný nárok dôvodil tvrdením o ústne uzavretej dohode so žalovaným s týmto predmetom plnenia. Opieral sa pritom o znenie čl. II bod 2 zmluvy o dielo v spojení s Dodatkom č. 2 k zmluve, ktorý ako listinný dôkaz v konaní predložil, avšak ktorý nebol žalovaným podpísaný. Zo
znenia čl. XII bod 1 zmluvy o dielo vyplýva, že „doplnky tejto zmluvy je možné urobiť len na základe vzájomnej dohody zmluvných strán, a to písomným dodatkom k zmluve“. Správne preto dospel súd prvej inštancie k záveru, že vykonanie rozsahu prác, ktorých zaplatenia sa žalobca v predmetnom konaní domáha, nepreukázal. Odovzdávajúci protokol zo 17.05.2010 nepotvrdzuje, že žalobca vyviezol pre žalovaného viac materiálu, než mal zazmluvnené. Na súpise vykonaných prác zo 06.10.2011 chýba podpis žalovaného ako objednávateľa, preto nemôže byť priamym dôkazom toho, že sa zrealizovalo plnenie fakturované faktúrou č.XXXXXXX. Navyše sa týka prác za 02/2009, čo samo o sebe spochybňuje jeho dôveryhodnosť. Je ťažko uveriteľné, že práce vykonané vo februári 2009 by fakturoval žalobca v októbri 2011, teda takmer 8 mesiacov po ich realizácii, pokiaľ v zmluve o dielo si strany sporu dohodli v čl. V bod 1 platenie faktúr mesačne k poslednému dňu v mesiaci podľa skutočne vykonaných prác. Pre svoj postup žalobca nepredložil súdu žiadnu logickú argumentáciu. Jeho tvrdenie vyvracia aj samotné znenie Zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby alebo jej časti zo 17.05.2010, v zmysle ktorého „vzájomné vzťahy sa vykonajú vysporiadaním finančného záväzku odberateľa voči dodávateľovi konečnou faktúrou do 31.05.2010.“ Termín úplného vyprázdnenia staveniska bol určený na 05.06.2010. Predložené vážne lístky týkajúce sa vývozu zeminy nie sú dôkazom, že ide o vývoz zeminy, ktorej objem predpokladala pôvodne uzatvorená zmluva, alebo sa týkajú zeminy, ktorej potreba vývozu vznikla naviac podľa uzavretého dodatku. Odvolacie námietky žalobcu spočívajúce v ústnej dohode o realizácii prác naviac, resp. vo vykonaní prác vo väčšom rozsahu v súlade s pôvodnou zmluvou, ktorých cena je predmetom tohto konania preto neboli posúdené ako dôvodné.
44. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd poukazuje na závery konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení sú vyvodzované právne závery a aplikovaná konkrétna právna norma na zistenie skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
45. Podľa § 549 ods. 1 Obchodného zákonníka ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení rozsahu diela a ak nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu primerane zníženú; ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane zvýšenú.
46. Podľa § 549 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene diela a ak nedojednajú jej dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu zvýšenú alebo zníženú s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmeneným vykonávaním diela.
47. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365,369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a 771c.
48. Podľa § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu.
49. Podľa § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.
50. Podľa § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.
51. Napriek tomu, že ustanovenie § 549 ods. 1 Obchodného zákonníka je aplikovateľné v prípade kvantitatívnych zmien, t. j. primerane zmene rozsahu diela sa mení aj cena za dielo tak pri zvýšení ako aj pri znížení rozsahu diela, predpokladom jeho aplikácie je, okrem dohody o zmene rozsahu diela alebo o zmene diela, aj skutočnosť, že strany nedohodli dôsledky týchto zmien na výšku ceny diela.
52. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku a obsahom spisu odvolací súd posúdil túto odvolaciu námietku vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku ako nedôvodnú. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že aplikáciu ustanovenia § 549 Obchodného zákonníka v prejednávanej veci priamo vylučujú konkrétne ustanovenia zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Zároveň z dodatku č. 1 a č. 3 k zmluve vyplýva, že pri zmene pôvodnej zmluvy si strany sporu dohodli cenu za väčší rozsah prác. Za situácie, že žalobcom nebolo preukázané vykonanie prác mimo písomných dohôd, neexistuje racionálny dôvod pre použitie citovaného ustanovenia.
53. V konaní bolo nesporne preukázané, že k uzavretiu zmluvy o dielo došlo písomnou formou a zmluvné strany si vymienili vykonať zmenu alebo dodatok písomne (čl. XII bod 1 zmluvy). V súlade s prejavom ich vôle boli uzavreté dodatky č. 1 a 3, ktoré obsahovali aj dojednanie ceny prác, ktoré boli predmetom týchto dodatkov. Je preto vylúčená aplikácia ustanovenia § 549 Obchodného zákonníka, ktorú aplikáciu žalobca vo vzťahu k predmetu konania presadzoval. K prevzatiu vykonaného diela žalovaným došlo, žalobca za vykonanú prácu vystavil faktúry, ktoré boli žalovanému riadne doručené, tento ich výšku nenamietal, čím prejavil súhlas s fakturovanou cenou a túto aj zaplatil. Odvolacie námietky žalobcu spočívajúce v ústnej dohode o realizácii prác, ktoré sú predmetom tohto konania preto neboli posúdené ako dôvodné.
54. Odvolací súd nezohľadnil ani odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v nesplnení procesných podmienok spočívajúcich v tom, že mu nebolo doručené vyjadrenie žalovaného s dôkazmi z 18.10.2018 pred pojednávaním nariadeným na 22.01.2019. Táto skutočnosť nie je rozhodujúcou, pre ktorú by súd nemohol konať a rozhodnúť. Takýmto postupom nebolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces. Žalobcovi bolo následne doručené vyjadrenie žalovaného z 03.03.2019, pričom z obsahu zápisnice z pojednávania zo 07.03.2019 vyplýva, že žalobca sa vyjadril ku všetkým podstatným skutočnostiam tvrdeným žalovaným v podaní z 18.10.2018.
55. Odvolací súd ako nedôvodnú posúdil odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v nevykonaní navrhnutých dôkazov súdom. Pochybenie súdu by bolo možné vzhliadnuť iba v situácii, ak tento zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia, k čomu však v prejednávanej veci nedošlo. Súd zamietol iba návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré neboli spôsobilé priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia potrebné pre jeho rozhodnutie (§ 187 ods. 1 CSP).
56. Napokon k odvolacej námietke žalobcu, že jeho nárok nebol a ani nie je premlčaný, pretože žalobca mohol svoje právo na zaplatenie prvýkrát uplatniť na súde až po odovzdaní a prevzatí diela zápisom zo 17.05.2010, odvolací súd konštatuje, že v prípade práv vymáhateľných súdnou cestou sa začiatok premlčacej doby viaže na moment splatnosti záväzku, teda kedy sa stáva vynútiteľným a teda právo je realizovateľné prostredníctvom žaloby. Toto právo sa posudzuje objektívne, neviaže sa na subjektívnu možnosť právo uplatniť oprávnenou osobou. Preto súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu aj z tohto dôvodu zamietol. V súvislosti s posúdením tejto odvolacej námietky odkazuje odvolací súd na bod 73 a 74 rozsudku, ktorý sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s otázkou premlčania nároku žalobcu, a to aj v teoretickej rovine. Odvolací súd považuje za nadbytočné túto argumentáciu opakovať.
57. Odvolací súd pripomína, že súd prvej inštancie nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (T. E. c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (T. N.. Grécko z 29. mája 1997, B. c. Francúzko z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (M. c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06).
58. Ostatnými odvolacími námietkami žalobcu sa odvolací súd bližšie nezaoberal, pretože z podaného odvolania nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, pre ktoré by odvolateľ mohol tieto námietky relevantne uplatniť.
59. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny, vrátane zodpovedajúceho výroku o trovách konania.
60. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaný ako sporová strana mal v odvolacom konaní plný úspech, teda má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
61. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).