Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-109-2019.pdf
PDF · 113.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-9P/109/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou v právnej veci navrhovateľky - matky: J. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: C. XXX, proti manželovi, ktorý návrh nepodal: K. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: I. W. R., R., I. X, občan I. W. R., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode: N. I., nar. XX.XX.XXXX, mal. dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, soc. vecí a rodiny Piešťany, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania manželov J. I., rod. priezvisko S., nar. XX.XX.XXXX O. K. I., nar. XX.XX.XXXX, ktoré bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX vo C., zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu C. vo zväzku X., roč. 1994, na str. 39, pod por. č. 5 sa r o z v á d z a.
Mal. N. sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia s ú oprávnení zastupovať mal. N. a spravovať jej majetok.
Otec j e povinný prispievať na výživu mal. N. výživným vo výške 250 eur mesačne, vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Na žiadosť rodičov sa styk otca s mal. N. n e u p r a v u j e.
O náhrade trov konania súd r o z h o d n e samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka - matka návrhom zo 16.07.2019 v spojení s návrhom doručeným súdu 02.09.2019 navrhla, aby súd jej manželstvo s manželom, ktorá návrh nepodal - otcom, rozviedol. Zároveň navrhla upraviť pomery manželov na čas po rozvode k mal. N. tak, že maloletá bude zverená do jej osobnej starostlivosti, otcovi bude určené výživné pre mal. N. vo výške 250 eur mesačne, pričom otec sa môže s dcérou stretávať po dohode, resp. navrhla, styk neupraviť, pretože maloletá má 15 rokov a sama si bude určovať intenzitu styku s otcom.
2. Manžel, ktorý návrh nepodal, vo vyjadrení z 25.05.2020, doručeným súdu 28.05.2020, uviedol, že sa chce rozviesť a súhlasí s návrhom navrhovateľky na rozvod. Súhlasil s tým, aby ich spoločná dcéra N. I. ostala trvalo s navrhovateľkou, styk s ich dcérou chce v budúcnosti realizovať. Nie je schopný platiť jej výživné. Od konca roka 2018 ochorel, a je trvalo práceneschopný. Od svojej zdravotnej poisťovne AOK Sachsen-Anhalt poberá nemocenské dávky v priemernej výške 1 400,00 eur/mesiac, mesačne musí platiť nájomné vo výške 156,80 eur, ako aj splátky úveru vo výške 458,07 eur na osobné motorové vozidlo.
3. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
4. Podľa § 2 ods. 1 a 2 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
5. Podľa § 180 z.č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
6. Manžel, ktorý návrh nepodal, ktorý bol na pojednávanie riadne písomne predvolaný, sa nedostavil, svoju neúčasť riadne písomne ospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Preto súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, keďže neboli splnené podmienky na odročenie pojednávania, že bude pojednávať v neprítomnosti manžela, ktorý návrh nepodal.
7. Navrhovateľka pred súdom zotrvala na písomne podanom návrhu na rozvod manželstva, na čas po rozvode navrhla, aby bola mal. N. zverená do jej osobnej starostlivosti, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 250 eur mesačne. V časti úpravy styku navrhla ho neupraviť aj vzhľadom na vyjadrenie maloletej, ako aj na jej vek, keďže maloletá bude mať 17 rokov.
8. Kolízny opatrovník pred súdom odporučil, aby súd návrhu matky na zverenie mal. N. do jej osobnej starostlivosti vyhovel, s čím otec súhlasil. Zverenie maloletej matke je zároveň aj v súlade s jej vyjadreným názorom. Vzhľadom na intenzitu stykov otca s maloletou, ako aj jej vek, nie je nutné styk upravovať. V časti výživného kolízny opatrovník uviedol, že matka navrhla výšku výživného v súlade s rozhodovacou praxou Krajského súdu v Trnave, dokonca v nižšom rozsahu, preto odporučila návrhu matky vyhovieť.
9. Navrhovateľka a kolízny opatrovník sa právom záverečnej reči nevyjadrili.
10. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že manželstvo uzatvorili v roku XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali vo C.. Spoločne bývali a hospodárili do decembra 2017. Naposledy sa intímne stýkali pred 3 rokmi. Za príčinu rozvratu manželstva označila skutočnosť, že manžel požíval alkohol, v r. 2016 našiel priateľku, pred 5-6 rokmi prácu v Nemecku v kamiónovej doprave, čím sa prakticky vrátil domov a býval u svojej matky. Dom vo C., ktorý patril do BSM, predali asi v máji 2018 po dohode. Citové odcudzenie z jej strany nastalo kvôli alkoholizmu manžela, bolo lepšie, keď boli odlúčení. Má mimomanželskú intímnu známosť. Rozvrat manželstva považuje za trvalý, manželské spolužitie nemieni obnoviť. Tiež súd zistil, že býva sama s dcérou v 3-izbovom nájomnom byte. Náklady na bývanie uhrádza mesačne vo výške cca 250 eur, čo zahŕňa nájomné a energie. Mal. N. má 16 rokov, navštevuje 1. ročník SOŠ v TT, odbor kaderník/kozmetik. Kým nebola vyhlásená mimoriadna situácia kvôli pandémii, stravovala sa v škole, s čím boli spojené výdavky vo výške 30 - 35 eur mesačne. Dcéra do školy denne dochádzala, mesačne za cestovné do Trnavy a späť uhradila 40 eur. Krúžky, za ktoré by sa platilo, dcéra nenavštevuje žiadne; trpí histamínovou intoleranciou, a preto musí mať upravenú stravu, to zn. niektoré potraviny nemôže vôbec užívať. Tiež musí mať jedlo denne čerstvo pripravené. Z uvedeného dôvodu má dcéra predpísané lieky, ktoré nie sú hradené zdravotnou poisťovňou, a za ktoré mesačne platí 40 eur. Na kúpu potravín má dcéra zvýšené výdavky vo výške 200 eur mesačne. Inak je dcéra zdravá. Ďalšie výdavky sú na jej ošatenie a drogériu vo výške cca 30 eur mesačne. Matka pracuje ako zdravotná sestra s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 950 - 1 000 eur, v čom je zahrnutý daňový bonus. Okrem toho poberá prídavok na dieťa. Iný príjem nemá žiaden. Čo sa majetkov týka, majetok výraznejšej hodnoty žiaden nevlastní, dlhy nemá žiadne. Za trvania manželstva bol manželovi poskytnutý úver na kúpu osobného motorového vozidla, ktorý spláca, má ho v Nemecku, kde ho aj užíva. Ona si svoje auto splatila. Z manželstva pochádzajú 3 deti - K., nar. XX.XX.XXXX, A., nar. XX.XX.XXXX, O. N., nar. XX.XX.XXXX. Synovia sa už samostatne živia, nežijú s nimi v spoločnej domácnosti. Iné deti sa za trvania manželstva nenarodili, iné vyživovacie povinnosti nemá, ani manžel.
11. Zo Správy o prešetrených pomeroch z 09.06.2020 súd zistil, že mal. N. býva so svojou matkou v obecnom nájomnom byte na adr. C.É. Č.. XXX. Jedná sa o 3-izbový byt, v ktorom má maloletá kompletne zariadenú vlastnú izbu moderným nábytkom, má v domácnosti vytvorené vhodné podmienky na trávenie voľného času, ako aj prípravu na vyučovanie. Maloletá je študentkou 1. ročníka Strednej školy obchodu a služieb v Trnave, odbor kaderníčka - vizážistka. Detskou lekárkou maloletej je MUDr. Štefková vo Veselom. Maloletá je zdravá, je sledovaná v imunoalergologickej ambulancii MUDr. Malastovej v Piešťanoch. Má diagnostikovanú histamínovú intoleranciu. V tejto súvislosti má matka zvýšené náklady na prípravu stravy pre maloletú. Matka pracuje ako zdravotná sestra na oddelení dialyzačných služieb v Piešťanoch. Jej čistý mesačný príjem predstavuje čiastku približne 950 eur. Podľa tvrdenia matky sa maloletá so svojím otcom nestretáva, na jej výživu neprispieva žiadnou čiastkou. S otcom maloletej sa nekontaktujú, nakoľko žije v Nemeckej republike. S mal. N. bol bez prítomnosti matky s jej súhlasom 05.06.2020 vykonaný pohovor, pričom uviedla, že chce jednoznačne bývať s maminou, s tatom bola naposledy minulý rok v lete. Otec požíva alkoholické nápoje vo veľkej miere. Od toho leta ho nevidela, nie je s ním v žiadnom kontakte.
12. Z Potvrdenia o príjme z 28.04.2020 súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem navrhovateľky za obdobie od 01/2019 do 12/2019 je 1 092,28 eur.
13. Zo Splátkového kalendára k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 957712 vystaveného k 19.06.2017 súd zistil, že manželovi, ktorý návrh nepodal, bol poskytnutý úver na úhradu kúpnej ceny motorového vozidla vo výške 31 900 eur, pričom o.i. bola určená výška mesačnej splátky úveru 458,07 eur za obdobie od 21.07.2017 do 21.06.2021 a vo výške 427,76 eur mesačne za obdobie od 21.07.2021 do 21.06.2023.
14. Z oznámenia AOK Sachsen-Anhalt zdravotnej poisťovne z 19.06.2019 súd zistil, že manželovi, ktorý návrh nepodal, bolo oznámené, že bude dostávať nemocenské dávky v hrubom vo výške 42,52 eur na kalendárny deň v zmysle mzdových údajov od zamestnávateľa, pričom po odpočítaní podielov do ostatných sociálnych poisťovní dostane na každý kalendárny deň vyplatené 37,48 eur.
15. Z Nájomnej zmluvy z 20.10.2016 súd zistil, že J. I. potvrdila, že so svojím synom K. I. uzatvorila nájomnú zmluvu. Nájomné a náklady spojené s bývaním (voda, elektrika, odpad), ako aj spoluúčasť na nákladoch na kúrenie, predstavujú mesačne 156,80 Eur.
16. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
17. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
18. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
19. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
20. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
21. Na základe vykonaného dokazovania výsluchom navrhovateľky súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na rozvod manželstva účastníkov konania je podaný dôvodne, nakoľko manželstvo účastníkov konania je trvalo a vážne rozvrátené, dlhodobo si neplní svoj účel, ktorý spočíva vo vytváraní zdravého rodinného prostredia vhodného na výchovu dieťaťa, ako aj v prostredí, kde manželia žijú vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujú si navzájom pomoc a podporu, keďže manželia sa intímne nestýkajú, od decembra 2017 nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nezabezpečujú starostlivosť o maloletú. Obaja manželia pritom ani v priebehu konania neobnovili manželské spolužitie. Súd tiež
uvádza, že vzhľadom na intenzitu rozvratu manželstva účastníkov, ktorí od decembra 2017 nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a nezabezpečujú spoločne starostlivosť o mal. dieťa, tu ani nie je predpoklad, že by k obnoveniu manželského spolužitia mohlo dôjsť.
22. Pri posudzovaní nevery ako príčiny vážneho rozvratu manželstva vychádzajú súdy správne z toho, že povinnosť vernosti (a platí to pri všetkých ostatných povinnostiach vyplývajúcich z manželstva) majú manželia zásadne až do právoplatného rozhodnutia o rozvode manželstva, (pozri R IV/1966 str. 392)
23. Podľa § 23 Zákona o rodine súd zároveň zisťoval príčiny, ktoré viedli k rozvráteniu manželstva. Zo zhodných výpovedí účastníkov konania mal za preukázané, že tieto spočívajú rozdielnych názoroch na spoločný život, v dlhodobom odlúčení manželov, ako aj v mimomanželskej intímnej známosti navrhovateľky, ktorú potvrdila, pričom súd obsahom spisu nemal za preukázanú skutočnosť, že príčinou rozvratu bol tiež alkoholizmus manžela, ktorý návrh nepodal, a jeho nevera, keď uvedené zostalo iba v rovine tvrdení navrhovateľky. Po vykonanom dokazovaní výsluchom navrhovateľky preto súd mohol len konštatovať, že rozvrat manželstva je hlboký a trvalý, pričom na základe návrhu navrhovateľky so súhlasom manžela, ktorý návrh nepodal, súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia Zákona o rodine ich manželstvo rozviedol. Súd mal pritom výsluchom účastníkov konania za preukázané, že ich manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý si neplní svoje funkcie. V súlade s § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o rozvode prihliadol i na záujem mal. N., keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že rozvod manželstva nie je v rozpore s jej záujmami, keďže ako už súd uviedol vyššie od decembra 2017 manželia nežijú v spoločnej domácnosti, odkedy starostlivosť o maloletú zabezpečuje výlučne navrhovateľka.
24. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku je s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
25. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
26. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
27. Keďže súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, v súlade s § 100 Civilného mimosporového poriadku zároveň rozhodol o úprave pomerov manželov na čas po rozvode k mal. N.. Výsluchom matky a správou kolízneho opatrovníka z 09.06.2020 mal súd mal súd za preukázané, že matka sa riadne stará o maloletú N., pričom má vytvorené riadne podmienky vhodné pre zabezpečenie osobnej starostlivosti, ktorej výkon matkou otec nenamietal. Preto súd v časti zverenia maloletej N. so súhlasom otca, ako aj kolízneho opatrovníka zveril mal. N. do osobnej starostlivosti matky, čo je v súlade aj so zisteným názorom mal. N.. Zároveň súd určil, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloletú a spravovať jej majetok, keďže ani jeden z rodičov nebol obmedzený, resp. pozbavený rodičovských práv a ani jeden z rodičov netvrdil, že by existoval dôvod, pre ktorý by iba sám mal zastupovať maloletú a spravovať jej majetok.
28. Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
29. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
30. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
31. Zverením mal. K. do osobnej starostlivosti otca vznikla matke ako povinnému rodičovi povinnosť plniť si k maloletej vyživovaciu povinnosť.
32. Vykonaným dokazovaním výsluchom matky, správou kolízneho opatrovníka z 09.06.2020 a potvrdením o príjme z 19.05.2020 mal súd za preukázané, že mal. N. má 16 rokov, v šk. r. 2019/2020 navštevuje 1. ročník strednej odbornej školy v Trnave, odbor kaderník/vizážista. Kým nebola vyhlásená mimoriadna situácia kvôli pandémii koronavírusu, maloletá sa stravovala v škole, s čím má matka spojené zvýšené výdavky vo výške 30 - 35 eur mesačne. Maloletá do školy denne dochádzala, mesačne za cestovné do Trnavy a späť uhradila 40 eur. Krúžky, za ktoré by sa platilo, maloletá nenavštevuje. Trpí histamínovou intoleranciou, a preto musí mať upravenú stravu, to zn. niektoré potraviny nemôže vôbec užívať. Tiež musí mať jedlo denne čerstvo pripravené. Z uvedeného dôvodu má maloletá predpísané lieky, ktoré nie sú hradené zdravotnou poisťovňou, a za ktoré mesačne platí 40 eur, na kúpu potravín 200 eur mesačne. Inak je maloletá zdravá. Ďalšie výdavky sú na jej ošatenie a drogériu vo výške cca 30 eur mesačne. Matka pracuje ako zdravotná sestra s priemerným mesačným zárobkom v čistom vo výške 1 092,78 eur, ktorý zahŕňa aj daňový bonus, okrem toho poberá prídavok na dieťa. Iný príjem nemá žiaden. Čo sa majetkov týka, majetok výraznejšej hodnoty žiaden nevlastní, dlhy nemá žiadne. Oznámením AOK Sachsen-Anhalt zdravotnej poisťovne z 19.06.2019, Splátkového kalendára k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 957712 vystaveného k 19.06.2017 a z Nájomnej zmluvy z 20.10.2016 súd zistil, že manželovi, ktorý návrh nepodal, je vyplácané nemocenské na každý kalendárny deň vo výške 37,48 eur, t.j. vo výške 1 124,40 eur - 1 161,88 eur mesačne, z ktorého príjmu spláca úver na úhradu kúpnej ceny motorového vozidla mesačnou splátkou vo výške 458,07 eur, tiež uhrádza nájomné a náklady na energie vo výške 156,80 eur mesačne.
33. Výsluchom navrhovateľky mal súd za preukázané, že obaja majú iba vyživovaciu povinnosť k mal. N., pričom za trvania manželstva sa narodili aj deti - K., R.. XX.XX.XXXX, O. A., R.. XX.XX.XXXX, ktorí sa už živia samostatne, nežijú s nimi v spoločnej domácnosti. Ďalšie deti sa za trvania manželstva nenarodili, iné vyživovacie povinnosti nemá, ani manžel, ktorý návrh nepodal.
34. Z uvedených preukázaných skutočností potom súd vychádzal pri určení vyživovacej povinnosti otcovi k mal. N., prihliadajúc na odôvodnené potreby maloletej, ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Matka navrhla určenie výživného vo výške 250 eur mesačne, čo odporučil aj kolízny opatrovník, otec uviedol, že nie je maloletej schopný platiť výživné.
35. Súd potom v súlade s § 62 ods.2 a § 75 ods. l Zákona o rodine určil otcovi vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti vyživovaciu povinnosť k mal. dcére vo výške 250,- eur mesačne poukazujúc na jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery, ako i na odôvodnené, vyššie uvedené potreby mal. dieťaťa. Súd dopĺňa, že takto určené výživné je aj v súlade so zaužívanou súdnou praxou Krajského súdu v Trnave, v zmysle ktorej platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 25 - 30 % jeho čistého príjmu s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Súd túto prax zohľadnil vychádzajúc z príjmu otca, ktorý je schopný dosahovať minimálne vo výške 1 124,40 eur - 1 161,88 eur mesačne v čistom. Súd zároveň určil výživné vo výške 250 eur mesačne s prihliadnutím na skutočnosť, že mal. Patrícia v šk. r. 2019/2020 navštevuje 1. ročník strednej odbornej školy v Trnave, odbor kaderník/vizážista, do
vyhlásenia mimoriadnej situácie kvôli pandémii koronavírusu sa stravovala v škole, s čím má matka spojené zvýšené výdavky vo výške 30 - 35 eur mesačne, tiež na cestovné do školy v Trnave a späť vo výške 40 eur mesačne. Zároveň súd zohľadnil skutočnosť, že maloletá trpí histamínovou intoleranciou, z ktorého dôvodu musí mať upravenú stravu, niektoré potraviny nemôže vôbec užívať, jedlo musí mať denne čerstvo pripravené, užíva lieky, za ktoré matky uhrádza mesačne 40 eur, pričom na kúpu potravín pre maloletú matka uhradí približne 200 eur mesačne. Súd dopĺňa, že neprihliadal na dlh otca vo vzťahu k VÚB, a.s., vo výške 31 900 eur vzniknutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 957712, ktorý spláca t.č. mesačnou splátkou 458,07 eur, nakoľko výživné pre mal. dieťa je prednostnou pohľadávkou, prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu, keď Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa, pričom každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb, pričom ani v prípade, pokiaľ by pomery na strane matky boli natoľko priaznivé, že by mohol zabezpečovať výživu mal. Patrície v celom rozsahu z vlastných prostriedkov, tak táto skutočnosť samotná otca nezbavuje platenia výživného pri rešpektovaní zásady uvedenej v ustanovení § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorej obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
36. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
37. Styk s dieťaťom má zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičov, aby dieťa pokiaľ možno v minimálnej miere pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. K splneniu tohto cieľa by mali prispievať obidvaja rodičia a snažiť sa tak o vytvorenie priaznivých podmienok bez ohľadu na existenciu rozporov medzi nimi. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani to, že záujem na vytvorení dobrých citových vzťahov medzi dieťaťom a rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do starostlivosti je daný aj tým, že tento citový vzťah v prípade neočakávaných životných udalostí umožní nahradiť starostlivosť týmto rodičom.
38. Do úpravy výkonu rodičovských práv a povinností patrí aj úprava styku s dieťaťom, ktorý môžu rodičia tiež dohodnúť. Ak uzavrú dohodu, stane sa súčasťou rozhodnutia. Styk rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do starostlivosti, s týmto dieťaťom sa uskutočňuje predovšetkým v záujme mal. dieťaťa. Zákon o rodine uprednostňuje dohodu rodičov o styku s mal. dieťaťom, pričom táto nevyžaduje schválenie súdu.
39. Matka pred súdom navrhla styk otca s mal. N. neupraviť aj vzhľadom na vyjadrenie maloletej, ako aj na jej vek, keďže maloletá bude mať 17 rokov, otec uviedol, že styk s dcérou chce v budúcnosti realizovať, kolízny opatrovník pred súdom odporučil vzhľadom na intenzitu stykov otca s maloletou, ako aj jej vek, neupraviť. Preto súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia ako aj vyjadrenia rodičov, zistený názor maloletej súd styk otca s maloletou neupravil v prvom rade prihliadajúc na záujem maloletej, jej vyjadrený názor, ako jej vyjadrenie vo vzťahu k otcovi, tiež doterajší priebeh stykov. Súd dopĺňa, že rodičia majú takto zachované právo vzájomnej dohody o styku s dieťaťom.
40. Ďalšie argumenty súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú argumentáciu matky a otca zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou, pričom na otázky, resp. problémy, ktoré sa nachádzali vo vyslovenom právnom názore odvolacieho súdu, súd zodpovedal (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trnave, č.k. 10CoP/29/2016 z 28.09.2016).
42. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
43. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje - Okresný súd Piešťany v písomnom vyhotovení 3 x.
Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
Odvolanie môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska. (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení, resp. návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa Štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku - Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, t.j. v konaniach pri výkone rozhodnutia,
ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.