Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/28/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu S. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX H., právne zastúpený advokátom JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD. s r.o., so sídlom Južná trieda 28, 040 01 Košice, IČO: 52 858 774, proti žalovanej I. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX H., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov, č.k. -27 zo dňa 15. apríla 2020, takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje uznesenie v celom rozsahu.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej ako podielovej spoluvlastníčke vo výške podielu X ukladá povinnosť zdržať sa akéhokoľvek prevodu a zaťaženia nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území D., obec D., okres D., zapísaných na LV č. XXX ako rodinný dom, súpisné číslo XX, postavený na parcele P. č. XXX/X; parcely registra "C": parcela č. XXX o výmere XX m2, záhrada; parcela č. XXX/X o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria; parcela č. XXX/X, o výmere XXX m4, zastavené plochy a nádvoria; parcela č. XXX/X, o výmere XXX m4, záhrada; parcela č. XXX/X, o výmere XXX m4, zastavené plochy a nádvoria; parcela č. XXX/X, o výmere XXX m4, záhrada, a nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, parcely registra "E": parcela č. XXXX/X o výmere XXXX m4, orná pôda; parcela č. XXXX/X o výmere XXX m4, orná pôda; parcela č. XXXX/X o výmere XXXX m4, orná pôda; parcela č. XXXX/X o výmere XXX m4, orná pôda.

II. Nariadené neodkladné opatrenie trvá do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. .

III. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v konaní vedenom vo veci samej pod sp. zn. .“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , , , , , , , , , , , , , o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).

3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 30.03.2020 bola súdu prvej inštancie doručená žaloba, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľností v podiele X/X k celku

nachádzajúcich sa v k.ú. D., obec D., okres D., zapísaných na LV č. XXX a nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX. Toho istého dňa ako bola doručená žaloba, žalobca podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa prevodu alebo zaťaženia nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. D., obec D., okres D., zapísaných na LV č. XXX a LV č. XXXX, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca návrh odôvodnil tým, že na základe darovacej zmluvy zo dňa 13.09.2016 ako darca daroval žalovanej ako obdarovanej v ideálnych spoluvlastníckych podieloch 1 označené nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o rodinný dom, tak dodal, že s jeho vlastníctvom bolo spojené aj vlastníctvo chodníkov okolo domu, kanalizačnej, plynovej a vodovodnej prípojky, predné oplotenie predzáhradky a oplotenie. Uviedol, že všetky tieto nehnuteľnosti nadobudol darom od svojich rodičov a rozhodol sa ich darovať žalovanej z dôvodu, aby sa s ním nerozvádzala, aby mu ostala verná a aby obnovili manželské spolužitie. Následne dňa 04.07.2019 sa žalovaná spolu s maloletým synom H. odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Dar žiadal vrátiť od žalovanej listom zo dňa 19.02.2020, ktorý jej bol doručený dňa 21.02.2020. Uviedol, že vo veci samej žiadal nehnuteľnosti vrátiť z dôvodu, že žalovaná sa k nemu a k jeho blízkym príbuzným správala v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná na základe uvedenej výzvy darované nehnuteľnosti nevrátila, naopak, začala podiel, ktorý je stále na ňu napísaný zaťažovať. V tejto súvislosti poukázal na plombu vyznačené na LV č. XXX, k.ú. D., obec D., okres D., pod V-XXX/XXXX. Z uvedeného dôvodu žiadal nariadiť neodkladné opatrenie.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ako aj s prihliadnutím na skutočnosti tvrdené žalobcom podložené listinnými dôkazmi dospel k záveru, že žalobca osvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, čo znamená, že súd vyhodnotil jeho návrh ako vhodný a nevyhnutný prostriedok na ochranu jeho práv. Súd zistil, čo vyplýva z tvrdení žalobcu, z predložených listinných dôkazov, ako aj z pripojeného spisu súdu prvej inštancie sp. zn. . Za situácie, keď si žalobca uplatňuje voči žalovanej svoje práva k nehnuteľnostiam, ku ktorým podľa výpisu z listov vlastníctva svedčí vlastnícke právo žalovanej, a to v podiele 1, ako aj s prihliadnutím na vyznačenie plomby V-XXX/XXXX na LV č. XXX, je súd toho názoru, že uloženie povinnosti žalovanej, aby sa zdržala akéhokoľvek nakladania s označenými nehnuteľnosťami, má svoj význam. Súd ďalej považoval za potrebné, aby do právoplatného skončenia konania vo veci samej boli upravené pomery medzi sporovými stranami takým spôsobom, že žalovanej bude uložená povinnosť zdržať sa prevodu a zaťaženia svojho spoluvlastníckeho podielu o to viac, že vyznačenie plomby má informatívny význam a znamená, že s nehnuteľnosťou, prípadne jej vlastníkom sa niečo deje. Ak na liste vlastníctva je vyznačená plomba, údaje už nezodpovedajú skutočnému stavu, keďže na zápis je predložená ďalšia listina, ktorá oznamuje, že právo je dotknuté zmenou. Záverom doplnil, že podľa jeho zistení uvedená plomba bola vyznačená na základe návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podaného dňa 19.02.2020 žalovanou, a to v spojení so zmluvou o záložnom práve uzatvorenou medzi žalovanou a záložcom a treťou osobou ako záložným veriteľom. Na základe uvedeného mal súd preukázané, že žalobca osvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, a preto uložil žalovanej povinnosť, aby sa niečoho zdržala, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného pod sp. zn. .

5. O trovách konania rozhodol tak, že v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia v plnom rozsahu, o ktorých výške rozhodne súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej na súde prvej inštancie pod sp. zn. .

6. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, a to v celom rozsahu. Odvolanie právne odôvodnila , a (ďalej len „“). Namietala, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávnych skutkových tvrdení, pričom jeho tvrdenia neboli akýmkoľvek spôsobom preukázané a samotné uznesenie súdu sa javí ako predčasné a bez náležitého preskúmania skutkového stavu. Uviedla, že rozhodnutia považuje v celom rozsahu za zavádzajúce, a to z dôvodu, že tvrdenia žalobcu sú nanajvýš v mnohých smeroch nepravdivé a neúplné. Poukázala na to, ktoré konkrétne nehnuteľnosti jej boli darovacou zmluvou zo dňa 13.09.2016 darované, pričom obaja sú manželmi a v týchto nehnuteľnostiach bývali viac ako 20 rokov, kde spolu vychovávali svoje 2 spoločné deti. Tvrdenia žalobcu o jej nevere označila ako v celom rozsahu nepravdivé a podotkla, že počas celého trvania manželstva mu nebola nikdy neverná, pričom k uvedeným nehnuteľnostiam má citový vzťah, nakoľko počas celého manželstva v nich vychovávala obe deti a podľa svojich možností sa podieľala aj na ich zveľaďovaní. Poukázala na to, že vzťah sa medzi nimi natoľko narušil, že ich spoločné fungovanie sa stalo nemožným, pričom zdôraznila, že je to práve žalobca, kto má mimomanželský pomer, z ktorého sa v marci 2020 narodilo mimomanželské

dieťa. Zdôraznila, že skutočnosťou je aj fakt, že žalobca bráni žalovanej v prístupe do nehnuteľností a v možnosti jej pokojného užívania, kde prostredníctvom diaľkového prístupu cez mobilnú aplikáciu vypína elektrickú energiu v dome, kúrenie, ohrev vody, pripojenie k internetu a podobne, čo má zásadný dopad aj na maloletého H., ktorý je toho času chorý a nemá možnosť si v tejto ťažkej dobe pokojne plniť povinnosti zadávané online. Poukázala tiež na to, že prebieha aj rozvodové konanie pod sp. zn. XP/XXX/XXXX, kde ku dňu podania odvolania nebolo vydané právoplatné rozhodnutie. Uviedla, že žalobca ju opakovane vyhadzuje z nehnuteľnosti, zabraňuje jej prístupu k majetku, osobným veciam, ktoré sa nachádzajú v nehnuteľnosti, tiež uviedla žalobca ju fyzicky napádal, keď sa chcela vrátiť do nehnuteľnosti, pričom bola z jej strany zavolaná policajná hliadka. Zdôraznila, že nemá kde bývať, nemá vyriešenú bytovú otázku, napriek skutočnosti, že je polovičným vlastníkom uvedených nehnuteľností, pričom má strach o svoj život a neustále žije v neistote, nakoľko jej žalobca spôsobuje psychické ťažkosti. K plombe pod č. V- XXX/XXXX vyznačenej na LV č. XXX uviedla, že nemala a nemá záujem previesť svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, avšak z dôvodu, že jej finančná situácia je kritická aj pričinením žalobcu, bola nútená na zabezpečenie svojich záväzkov riešiť danú situáciu formou záložnej zmluvy k svojmu podielu na predmetných nehnuteľnostiach. Žiadala, aby odvolací súd zrušil predmetné uznesene a vrátil vec k ďalšiemu konaniu, a priznal jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca tak, že s dôvodmi jej odvolania sa nemožno stotožniť a ani súhlasiť, lebo sú v rozpore so zákonom, skutočnosťou a tvrdeniami uvádzanými v tomto súdnom konaní. K tvrdeniu žalovanej, že k predmetným nehnuteľnostiam má citový vzťah poukázal na to, že dňa 03.07.2019 odišla zo spoločnej domácnosti, zobrala si veci a odsťahovala sa, pričom veci si odnášala postupne už v máji a júni roku 2019, pričom dôkazom toho, že sa odsťahovala je aj to, že si v návrhu na rozvod, ako aj v samom konaní o neodkladnom opatrení uviedla inú adresu. Poprel tvrdenia žalovanej, že ju opakovane vyhadzuje z nehnuteľnosti, zabraňuje jej prístupu k majetku a jej osobným veciam. Uviedol, že ona sama odišla zo spoločnej domácnosti, pričom keď sa dozvedela, že má s niekým iným dieťa, tak to nevedela rozdýchať, pričom ona sama mala milencov a bola mu neverná, čo jej nevadilo a ani neuviedla, že toto bolo príčinou rozvratu ich manželstva. Ďalej poprel tvrdenia, že ju fyzicky napádal, pričom policajná hliadka bola privolaná z toho dôvodu, že ona fyzicky útočila na neho, spolu s jej mamou a že mu vulgárne nadávala. Poukázal na to, že potom čo odišla zo spoločnej domácnosti ostal v dome bývať sám, kde má aj svoje osobné a súkromné veci a zariadil si podľa toho aj svoj osobný život. K tvrdeniu žalovanej, že neustále žije v neistote a k tvrdeniu, že jej zabraňuje v prístupe k spoločnému majetku a nehnuteľnostiam uviedol, že on je tým, kto sa bojí o svoje psychické a rovnako aj o fyzické zdravie, nakoľko žalovaná na neho viac krát fyzicky zaútočila, čím ohrozila jeho život a zdravie. Uviedol, že nakoľko žalovaná sama opustila spoločnú domácnosť a v dome ostal bývať už len sám a sú tam jeho osobné veci, tak nemá právo vstúpiť do obydlia bez jeho súhlasu, a zdôraznil, že počas jej pobytu v dome zmizlo 10.000,- Eur, ktoré mal vo svojej spálni v nočnom stolíku. Uviedol, že žalovaná dňa 23.04.2020 o 19:00 prišla do domu, že tam bude bývať, pričom hneď bola privolaná policajná hliadka, a rovnako aj nasledujúci deň ráno, nakoľko žalovaná už chcela meniť aj všetky zámky na dome a nasťahovať si tam aj svoju rodinu (mamu, sestru). Poprel, že by žalovanú alebo deti fyzicky alebo psychicky napadol. Uviedol, že nie je pravdivé ani tvrdenie o tom, že žalovaná nemá kde s dieťaťom ísť, pretože od júla 2019 do 24.04.2020 mala kde byť a zrazu nemá. Zdôraznil, že žalovanú nikdy nevyhnal z domu a ani ju k tomu nedonútil svojím správaním. K maloletému H. uviedol, že až do doručenia neodkladného opatrenia úmyselne a účelovo bránila akémukoľvek kontaktu s ním, a tak ho úplne vylúčila zo života dieťaťa. Záverom poukázal na to, že 5 rokov chová zajace, pričom počas jej pobytu v dome uhynula jedna chovná kotná samica, ktorá bola pravdepodobne otrávená a otrávených bolo aj ďalších 19 zajacov. Na základe uvedeného mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne, a preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne.

8. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením, neobstátim zisteného skutkového stavu a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

12. K námietke nesprávnych skutkových zistení odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Uvedená odvolacia námietka naplnená nebola.

13. K námietke, že zistený skutkový stav neobstojí odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod nemožno vnímať ako reálnu vadu rozhodnutia v zmysle nesprávneho procesného postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu. V prípade, ak by odvolateľ videl naplnenie tohto odvolacieho dôvodu v procesnom postupe súdu, tak by musel v podanom odvolaní zároveň argumentovať aj odvolacím dôvodom upraveným pod písm. e) a/alebo aj pod písm. f). Zároveň však ide o stav, keď je možné doteraz zistený skutkový stav (skutkový základ neprávoplatného rozhodnutia) aktivitou strany sporu viac priblížiť „pravde“, čím sa rozhodnutie vo veci samej môže vo väčšej miere priblížiť ideálu spravodlivého rozhodnutia. Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ust. § 366 písm. d), z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny. Z uvedených dôvodov má odvolací súd za to, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

14. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Ani táto odvolacia námietka naplnená nebola.

15. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

18. Podľa , , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

19. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to: (i) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo (ii) ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Podmienkou je taktiež osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac, pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.

20. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je tak poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Na druhej strane sa tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia.

21. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (pozri uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. , ).

22. Žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sledoval zabránenie ďalšieho zaťaženia a scudzenia v návrhu špecifikovaných nehnuteľností vo vzťahu ku ktorým sa domáhal v konaní vo veci samej vrátenia, ako nehnuteľností darovaných žalovanej na základe darovacej zmluvy. Z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia, ako aj z obsahu spisu mal odvolací súd za to, že zo strany súdu prvej inštancie boli dostatočne osvedčené skutočnosti na vydanie neodkladného opatrenia. Rovnako ako súd prvej inštancie aj odvolací súd mal za osvedčené, že žalobca bol pôvodne výlučným vlastníkom v návrhu špecifikovaných nehnuteľností, z ktorých 1 na základe darovacej zmluvy daroval žalovanej. Rovnako z obsahu spisu (č.l. 12), ako aj z dopytu súdu prvej inštancie na kataster nehnuteľností Okresného úradu Bardejov (č.l. 26) vyplýva, že na nehnuteľnosť evidovanú na LV č. XXX pre k.ú. D., obec D., okres D. bola zaevidovaná plomba v dôsledku zriadenia záložného práva na dotknutú nehnuteľnosť, pričom samotná žalovaná v podanom odvolaní potvrdila (č.l. 37), že záložné právo na nehnuteľnosť bolo zriadené na základe k jej podielu na základe Záložnej zmluvy, ktorou bola nútená podľa jej vyjadrenia riešiť zabezpečenie svojich záväzkov. Z uvedeného konania žalovanej tak žalobca, podľa názoru odvolacieho súdu, oprávnene nadobudol pochybnosti a obavy z ďalšieho scudzenia v návrhu špecifikovaných nehnuteľností a potrebe zamedzenia ich prípadného ďalšieho zaťaženia alebo scudzenia. Naviac odvolací súd poukazuje na to, že v prípade, ak by súd prvej inštancie vo veci samej dospel k záveru o naplnení podmienok pre vrátenie daru žalobcovi, prevod spoluvlastníckeho podielu na inú osobu by tak žalobcovi pomerne sťažil vymožiteľnosť jeho práva. Na strane druhej, ak by súd prvej inštancie dospel k nenaplneniu podmienok pre vrátenie daru, t.j. bolo by zachované podielové spoluvlastníctvo medzi žalobcom a žalovanou, nariadenie tohto neodkladného opatrenia do

skončenia konania vo veci samej by neprimeraným spôsobom nezasiahlo do práv žalovanej, nakoľko by po právoplatnom skončení konania vo veci samej mohla ďalej pokračovať vo voľnom disponovaní so svojím spoluvlastníckym podielom.

23. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že v takýchto prípadoch neodkladné opatrenie možno vnímať len ako dočasné opatrenie, ktoré je limitované trvaním konania vo veci samej, t.j. v predmetnom prípade konaním o vrátenie daru a určením vlastníckeho práva. Neodkladné opatrenie v takýchto prípadoch zásadne neprejudikuje práva a záujmy strán sporu a zaniká v zásade právoplatným rozhodnutím súdu vo veci samej. Uvedený záver potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22.09.2010 podľa ktorého: „Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný, a môže rozhodnúť inak.“

24. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnym výrokom I. a II. zodpovedá aj správny výrok III. o trovách konania.

25. Na základe vyššie uvedeného mal odvolací súd z obsahu spisu za dostatočne osvedčené, že v predmetnom prípade existuje dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým je potrebné do rozhodnutia vo veci samej zakázať žalovanej nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami, preto podľa uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v celom rozsahu.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a , tak že žalovaná v odvolacom konaní úspešná nebola, a preto priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania úspešnému žalobcovi. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí vo veci samej vedenej na súde prvej inštancie pod sp. zn. ( ).

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).