Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-12C/2/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v spore žalobcu: Ružomberský papier, občianske združenie, IČO: 50440721, so sídlom Židovská 5, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou Korytár, s.r.o., IČO: 47243279, so sídlom Sladovnícka 7, Trnava proti žalovanej: News and Media Holding, a.s., IČO: 47256281, so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, zast. 1. advokátskou kanceláriou Škubla & Partneri, s.r.o., IČO: 36861154, so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava a 2. advokátskou kanceláriou MF Legal, s.r.o., IČO: 36861642, so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, o uloženie povinnosti uverejniť opravu, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.3.2017 domáhal voči žalovanej splnenia povinnosti uverejniť v denníku Plus JEDEN DEŇ opravu nepravdivých údajov do ôsmich dní od právoplatnosti rozsudku v tomto znení:

„Vydavateľ denníka Plus JEDEN DEŇ dňa 30.12.2016 v rubrike pod názvom politika uverejnil článok s názvom: „Sudkyňa zablokovala akcie firmy: Prípad kandidátky na šéfku súdu E. W. X. preveruje polícia“, a dňa 3.1.2017 v rubrike politika článok s názvom: „Kauza sudkyne, ktorá chce šéfovať sudcom: Krajský súd zrušil sporné rozhodnutie“, uverejňuje opravu nepravdivých skutkových tvrdení nasledovne:

Oprava

1.veta článku denníka Plus JEDEN DEŇ s názvom: Sudkyňa zablokovala akcie firmy: Prípad kandidátky na šéfku súdu E. W. X. preveruje polícia, zo dňa 30.12.2016: E. W. X. chce byť predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I, no jej rozhodnutím sa zaoberá Národná kriminálna agentúra. V spojení s 4. vetou článku s názvom: Sudkyňa zablokovala akcie firmy: Prípad kandidátky na šéfku súdu E. W. X. preveruje polícia, zo dňa 30.12.2016: Sudkyňa je podpísaná pod rozhodnutím v prípade, ktorý už dnes preveruje polícia. 9. veta článku denníka Plus JEDEN DEŇ s názvom: Sudkyňa zablokovala akcie firmy: Prípad kandidátky na šéfku súdu E. W. X. preveruje polícia, zo dňa 30.12.2016: Zmluvné strany sa neskôr dohodli, že vyplatením spomínanej sumy záväzok vydať zamestnanecké akcie zanikol, v spojení so 14. vetou článku s názvom: Sudkyňa zablokovala akcie firmy: Prípad kandidátky na šéfku súdu E. W. X. preveruje polícia, zo dňa 30.12.2016: Toto rozhodnutie vydala napriek tomu, že existuje dohoda spoločnosti ECO-INVEST, a.s. so štátom o prevode akcií, ako aj zrušení spomínaného záväzku voči zamestnancom a 7. vetou

článku s názvom: Kauza sudkyne, ktorá chce šéfovať sudcom: Krajský súd zrušil sporné rozhodnutie, zo dňa 03.01.2017: Fond národného majetku sa neskôr s firmou ECO-INVEST, a.s. dohodol, že vyplatením spomínanej sumy zanikol záväzok vydať zamestnanecké akcie. 15. veta článku denníka Plus JEDEN DEŇ s názvom: Sudkyňa zablokovala akcie firmy: Prípad kandidátky na šéfku súdu E. W. X. preveruje polícia, zo dňa 30.12.2016: Celý proces je navyše už premlčaný. 3. veta článku denníka Plus JEDEN DEŇ s názvom: „Kauza sudkyne, ktorá chce šéfovať sudcom: Krajský súd zrušil sporné rozhodnutie, zo dňa 03.01.2017: Plus JEDEN DEŇ má k dispozícii rozhodnutie krajského súdu, ktorý ako odvolací súd zamietol predbežné opatrenie z dielne sudkyne W. X.. 11.veta článku denníka Plus JEDEN DEŇ s názvom: Kauza sudkyne, ktorá chce šéfovať sudcom: Krajský súd zrušil sporné rozhodnutie, zo dňa 03.01.2017: Takýto zásah nie je možný predbežným opatrením, obmedzil tak chod spoločnosti v rozpore so zákonom. Všetky vyššie uvedené skutkové tvrdenia sú nepravdivé. Vydavateľ denníka Plus JEDEN DEŇ sa týmto ospravedlňuje občianskemu združeniu Ružomberský papier, občianske združenie, so sídlom: Židovská 5, 811 01 Bratislava, IČO: 50 440 721, za uvedenie nepravdivých skutkových tvrdení a zverejňuje opravu týchto nepravdivých skutkových tvrdení. Rozhodnutie a postup sudkyne E. W. X. nie je predmetom skúmania Národnou kriminálnou agentúrou. Existencia záväzku kupujúceho vydať zamestnanecké akcie v minimálnom rozsahu 15 % na základnom imaní spoločnosti ECO-INVEST, a.s., ktorý vyplýva zo zmluvy o odplatnom prevode akcií spoločnosti SCP, a.s., medzi FNM SR na strane predávajúceho a spoločnosti ECO-INVEST, a.s. na strane kupujúceho, je predmetom súdneho sporu. Občianske združenie Ružomberský papier preto zastáva právny názor, že k zániku záväzku vydať zamestnanecké akcie nedošlo. Súdny proces, prostredníctvom ktorého sa zamestnanci združení v občianskom združení Ružomberský papier domáhajú ochrany svojich práv, môže byť premlčaný iba čiastočne v niektorých právach, nie je však premlčaný v plnom rozsahu. Denník Plus JEDEN DEŇ nemal v čase zverejnenia článku k predmetnému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave prístup, pretože ani Občianske združenie, ktoré je v procesnom postavení účastníka konania toto rozhodnutie ešte nemalo k dispozícii. Uznesením, ktorým sa zrušilo nariadenie neodkladného opatrenia prvostupňového súdu nedošlo k obmedzeniu chodu spoločnosti ECO-INVEST, a.s. v rozpore so zákonom. Z odôvodnenia tohto uznesenia doslovne vyplýva, že nariadeným neodkladným opatrením došlo k obmedzeniu bežného chodu a fungovania spoločnosti ECO- INEVST, a.s. nie však v rozpore so zákonom.“

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.12.2016 bol v denníku Plus JEDEN DEŇ v rubrike pod názvom politika na str. 5 zverejnený článok s názvom: „Sudkyňa zablokovala akcie firmy: Prípad kandidátky na šéfku súdu E. W. X. preveruje polícia" (ďalej len „Článok 1"), predmetom ktorého bol postup sudkyne Okresného súdu Bratislava I, E. W. X. v súvislosti s vydaním neodkladného opatrenia, vydaného na základe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v právnej veci žalobcu a posúdenie existencie nárokov zamestnancov, ktorí sú členovia žalobcu. Predmetný článok bol zverejnený na internetovej stránke www.pluska.sk <http://www.pluska.sk>. Dňa 3.1.2017 bol v denníku Plus JEDEN DEŇ v rubrike označenej ako politika zverejnený článok s názvom: „Kauza sudkyne, ktorá chce šéfovať sudcom: Krajský súd zrušil sporné rozhodnutie“ (ďalej len „Článok 2"), ktorého obsah bol obdobný Článku 1. Predmetný článok bol taktiež zverejnený na internetovej stránke www.pluska.sk <http:// www.pluska.sk>. Žalobca ďalej dôvodil, že oba články sú v rozpore s Etickým kódexom upravujúcim hodnoty žalovaného, pri vytváraní a udržiavaní etickej kultúry vydavateľstva a tiež záväzné normy pre všetkých pracovníkov a spolupracovníkov redakcií (ďalej len „Etický kódex"). Článkami došlo podľa názoru žalobcu k porušeniu nasledovných ustanovení Etického kódexu Žalovaného v čl. I. s názvom Zverejňovanie informácií v nasledovných bodoch: bod 1. Povinnosťou redaktorov je podávať čitateľom pravdivé, presné a neskreslené informácie, bod 2. Dôležité údaje je potrebné pred zverejnením overovať aspoň z dvoch od seba nezávislých zdrojov, bod 7. Pri zverejňovaní kritických hodnotení je potrebné poskytnúť priestor aj kritizovanej strane a jej názor alebo vyjadrenie vrátane odmietnutia primeraným spôsobom uviesť v článku. Články obsahujú značné množstvo nepravdivých a pravdu skresľujúcich údajov. Žalobca zastáva názor, že články boli vytvorené za účelom vyvolať škandál a uvádzať nepravdivé a skresľujúce informácie, týkajúce sa činnosti žalovaného ako občianskeho združenia a rovnako nepravdivé a skresľujúce informácie o uznesení, ktoré bolo sudkyňou Okresného súdu Bratislava I, E. W. X. vydané na ochranu práv a právom chránených záujmov členov žalobcu bez overenia si týchto tvrdení z ďalšieho nezávislého zdroja a poskytnutia priestoru Žalobcovi na vyjadrenie, ako osobe dotknutej na svojich právach. Články vychádzajú výlučne len z názorov autora. Žalobca je článkami dotknutý na svojich právach z dôvodu ich

účelovosti, neobjektívnosti, ktoré majú za následok vytvorenie skresľujúceho obrazu o skutkovom stave týkajúceho sa privatizácie SCP, pretože vychádzajú z nepravdivých údajov účelovo prezentovaných v prospech spoločnosti ECO- INVEST, a.s., ktorá nedodržala zákonný záväzok, ktorý jej vyplýval zo zmluvy o odplatnom prevode akcií. Dňa 30.1.2017 podal Žalobca v zákonnej lehote žiadosť o uverejnenie opravy, v ktorej požiadal žalovaného o uverejnenie opravy týkajúcej sa nepravdivých skutkových tvrdení o osobe, ktorú možno presne určiť, ktoré sú obsiahnuté v oboch článkoch. Dňa 7.2.2017 uplynul posledný deň lehoty na uverejnenie opravy. Napriek žiadosti žalovaný uverejnenie opravy nezabezpečil. Žalobca špecifikoval nepravdivé skutkové tvrdenia tak, že v článku 1 sa jedná o 1. vetu (v spojení so 4. vetou) s tým, že pravdivým skutkový tvrdením je to, že dňa 16.12.2016 došlo k nahliadnutiu do spisového materiálu na Okresnom súde Bratislava I zo strany Národnej kriminálnej agentúry (ďalej len „NAKA"). Z tejto skutočnosti ale nevyplýva, že by NAKA preverovala postup sudkyne E. W. X.. NAKA v predmetnej veci skúma iné skutočnosti, ktoré žalobca nevie bližšie špecifikovať. Skutočnosť, že uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je v rukách polície je nepravdivé, nakoľko jediným subjektom, ktorý je oprávnený preskúmavať toto rozhodnutie je Krajský súd v Bratislave. Predmetným tvrdením tak neoprávnene dochádza ku kriminalizácii uznesenia, ktoré sudkyňa E. W. X. na základe návrhu Občianskeho zduženia, ktorým bolo vyhovené uplatňovaným nárokom členov Občianskeho združenia. Ďalším nepravdivým skutkovým tvrdením má byť 9. veta v spojení so 14. vetou, pričom pravdivým skutkovým tvrdením je, že medzi Fondom národného majetku SR (ďalej len „FNM SR") ako kupujúcim a právnym predchodcom ECO-INVEST a.s., na strane kupujúceho došlo k uzavretiu zmluvy o odplatnom prevode akcií spoločnosti SCP, a.s. Obsahom tejto zmluvy bola dohoda zmluvných strán, že kupujúci- spoločnosť ECO-INVEST, a.s. sa zaväzuje v lehote 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy presadiť akcií v rozsahu minimálne 15% jej základného imania v prospech zamestnancov. Táto povinnosť nie je iba zakotvená v zmluve o prevode akcií ale je tiež zákonnou povinnosťou, vyplývajúcou zo zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Spoločnosť ECO- INVEST, a.s. svoj záväzok nesplnil. V roku 1999 štatutárny orgán spoločnosti ECO- INVEST R.. W. J. adresoval list FNM SR, v ktorom uznal, že došlo k porušeniu tohto záväzku a žiadal o odpustenie zmluvnej pokuty. Neskôr došlo k uzavretiu Dodatku č. 2 ku zmluve o odplatnom prevode akcií, že za nesplnenie záväzku zaplatí ECO-INVEST FNM SR zmluvnú pokutu vo výške 10.000.000,- Sk. Dodatok č. 2, prostredníctvom ktorého malo dôjsť k dohode o zániku záväzku spoločnosti ECO- INVEST, je absolútne neplatný z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia o privatizácii už nie je možné meniť podmienky, rozsah ani spôsob privatizácie. Navyše, článok VIII zmluvy o odplatnom prevode akcií ustanovuje, že v prípade porušenia záväzkov povinností zo strany kupujúceho súhlasí s tým, že predávajúci odstupuje od zmluvy. W. J. uznal v liste adresovanom FNM SR porušenie záväzku vydať zamestnanecké akcie; aktuálne prebieha spor o určenie existencie záväzku vydať akcie. Ďalším nepravdivým skutkovým tvrdením má byť aj 15. veta, pričom pravdivým skutkovým tvrdením je, že tvrdenie, že celý proces je premlčaný je nepravdivé. Niektoré z nárokov zamestnancov môžu byť čiastočne premlčané, avšak nie všetky. Nepravdivým skutkovým tvrdením je aj 3. veta článku 2, pričom pravdivým skutkovým tvrdením je, že uvedené tvrdenie je nepravdivé z toho dôvodu, že dňa 3.1.2017, kedy bol Článok 2 publikovaný, Občianske združenie, ktoré je v procesnom postavení účastníka konania ešte nemalo k dispozícii predmetné uznesenie Krajského súdu v Bratislave. To znamená, že denník Plus JEDEN DEŇ k tomuto rozhodnutiu nemohlo mať prístup. Ak aj denník Plus JEDEN DEŇ získal k predmetnému uzneseniu prístup, tak tu vzniká podozrenie, že tak došlo nezákonným spôsobom. Nepravdivým skutkovým tvrdením má byť aj 7. veta článku 2, pričom pravdivým skutkovým tvrdením je, že medzi FNM SR ako kupujúcim a právnym predchodcom ECO-INVEST a.s., na strane kupujúceho došlo k uzavretiu zmluvy o odplatnom prevode akcií SCP, a.s. Obsahom tejto zmluvy bola dohoda zmluvných strán, že kupujúci - spoločnosť ECO-INVEST sa zaväzuje v lehote 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy presadiť akcií v rozsahu minimálne 15% jej základného imania v prospech zamestnancov. Táto povinnosť nie je iba zakotvená v zmluve o prevode akcií ale je tiež zákonnou povinnosťou, vyplývajúcou zo zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Spoločnosť ECO-INVEST svoj záväzok nesplnil. V roku 1999 štatutárny orgán spoločnosti ECO- INVEST- R.. W. J. adresoval list FNM SR, v ktorom uznal, že došlo k porušeniu tohto záväzku a žiadal o odpustenie zmluvnej pokuty. Neskôr došlo k uzavretiu Dodatku č. 2 ku zmluve o odplatnom prevode akcií, že za nesplnenie záväzku zaplatí ECO-INVEST FNM SR zmluvnú pokutu vo výške 10.000.000,- Sk. Dodatok č. 2, prostredníctvom ktorého malo dôjsť k dohode o zániku záväzku spoločnosti ECO- INVEST, je absolútne neplatný z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia o privatizácii už nie je možné meniť podmienky, rozsah ani spôsob privatizácie. Navyše, článok VIII zmluvy o odplatnom prevode akcií ustanovuje, že v prípade porušenia záväzkov povinností zo strany kupujúceho súhlasí s tým, že predávajúci odstupuje od zmluvy. W. J. uznal v liste adresovanom FNM SR porušenie záväzku

vydať zamestnanecké akcie; aktuálne prebieha spor o určenie existencie záväzku vydať akcie. Tým, že W. J. uznal v liste adresovanom FNM SR porušeniu záväzku vydať zamestnanecké akcie, došlo tak podľa právneho názoru žalobcu k zrušeniu zmluvy o prevode akcií s účinkami ku dňu porušenia zmluvnej povinnosti. Ďalším nepravdivým skutkovým tvrdením je 11. veta článku 2 (nepresný citát z uznesenia Krajského súdu v Bratislave), pričom pravdivým skutkovým tvrdením je presný citát tohto rozhodnutia. Žalobca svoj nárok na náhradu škody odvodzuje od skutočnosti, že združuje veľký počet členov, ktorí na Občianske združenie postupujú svoje pohľadávky voči spol. ECO-INVEST. Počet členov Občianskeho združenia sa len v období od septembra 2016 do konca r. 2016 rozšíril o 200 členov. Aktuálny počet členov je približne 700 členov, bývalých zamestnancov SCP, a.s. z celkového počtu 3948 poškodených zamestnancov. Uverejnením nepravdivých skutkových tvrdení v článkoch, ktoré sú neúplne a skresľujúce dochádza podľa žalobcu k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu a tým k poškodeniu jeho mena. Tieto skutočnosti majú za následok pokles počtu nových členov vstupujúcich do žalobcu ako občianskeho združenia, čím žalobcovi dochádza aj ku vzniku škody na majetku v podobe nepostúpených pohľadávok od nových členov. Svoju aktívnu legitimáciu odôvodňoval tým, že je občianskym združením, ktoré je založené v zmysle o združovaní občanov (ďalej len „") v znení neskorších predpisov a je dobrovoľným, apolitickým a nezávislým na politických stranách a hnutiach, uskutočňujúcim svoju činnosť na demokratických princípoch za účelom ochrany práv a právom chránených záujmov bývalých zamestnancov Severoslovenských celulózok a papierní, a.s. (ďalej len „SCP"). Žalobca v súčasnosti združuje k dnešnému dňu približne 700 členov, s väčšinou ktorých uzavrel zmluvy o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorých, členovia - postupcovia postúpili na žalobcu pohľadávky z titulu náhrady škody vzniknutej z porušenia povinnosti vydať a previesť akcie spoločnosti ECO-INVEST, a.s. so sídlom: Bystrická cesta 1, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 409 111, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, odd: Sa, vložka č. 10852/L (ďalej len „ECO-INVEST, a.s.") spolu s príslušenstvom, vrátane hodnoty akcií, ušlých dividend, vrátane škody na zhodnotení akcií. Podľa názoru žalobcu články vydané žalovaným, obsahujú nepravdivé skutkové tvrdenia o žalobcovi, čím žalovaný zasiahol do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Žalovaný si podaním žiadosti o opravu týchto údajov v zmysle o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve v znení neskorších predpisov (ďalej len „") uplatnil svoje právo požadovať opravu nepravdivých skutkových tvrdení. Z dôvodu, že žalovaný žalobcovej žiadosti o opravu nepravdivých skutkových tvrdení nevyhovel, postupuje žalobca v zmysle a podáva túto žalobu.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že jej predmetom je článok, ktorý žalovaný ako vydavateľ periodickej tlače uverejnil dňa 30.12.2016 v denníku Plus JEDEN DEŇ pod názvom „Sudkyňa zablokovala akcie firmy: Prípad kandidátky na šéfku súdu E. W. X. preveruje polícia“ (ďalej len „Článok 1') a článok uverejnený dňa 3.1.2017 v denníku Plus JEDEN DEŇ pod názvom „Kauza sudkyne, ktorá chce šéfovať sudcom: Krajský súd zrušil sporné rozhodnutie“ (ďalej len „Článok 2“). Žalovaný uvádza, že nemal povinnosť uverejniť opravu s poukazom na , keďže žiadosť o opravu a navrhované znenie opravy nespĺňali viaceré formálne zákonné náležitostí. Žalovaný sa nižšie v tejto časti vyjadrenia vyjadruje k jednotlivým dôvodom neexistencie povinnosti uverejniť opravu (s poukazom na ): (i) žalobcom navrhované znenie opravy obsahuje ospravedlnenie; (ii) žiadosť o opravu a žalobcom navrhované znenie opravy smerujú voči viacerým hodnotiacim úsudkom; (iii) žalobcom navrhované znenie opravy obsahuje hodnotiace úsudky; a (iv) žiadateľ nie je oprávnenou (aktívne legitimovanou) osobou požadovať opravu výrokov v Článkoch. Žalovaný argumentoval, že žiadosť žalobcu o opravu a v nej uvedené znenie opravy zo dňa 24.1.2017 (ďalej len „Žiadosť') obsahuje ospravedlnenie žalovaného žalobcovi, pričom podľa ust. : „Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní opravu uverejniť tak, ako bola navrhnutá alebo dohodnutá so žiadateľom o uverejnenie opravy, v rovnakej periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve, na rovnocennom mieste a rovnakým písmom, akým bolo uverejnené nepravdivé skutkové tvrdenie a s označením "oprava". Vo vzťahu k predmetnému ustanoveniu dôvodová správa uvádza nasledovné: „Návrh znenia opravy nemôže obsahovať žiadne názory či komentáre žiadateľa o uverejnenie opravy, ani žiadosť o ospravedlnenie vydavateľa.“ Na základe uvedeného, sa žalovaný nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že: „zapracovanie ospravedlnenia do Žiadosti o opravu nemá za následok, že by Žiadosť zákonné náležitosti nespĺňala“, a že ide iba o

určité povolené prekročenie formálnych náležitostí žiadosti o opravu podľa . Podľa žalovaného ide zo strany žalobcu o snahu zakryť zjavné nesplnenie zákonných náležitostí žiadosti o opravu podľa ust. . Žalovaný má za to, že keďže znenie opravy uvedené v Žiadosti obsahovalo ospravedlnenie, nespĺňalo zákonné náležitosti na uverejnenie tlačovej opravy podľa . Žalovaný má tiež za to, že napadnuté Výroky predstavujú hodnotiace úsudky, napr. výrok „Takýto zásah nie je možný predbežným opatrením, obmedzil tak chod spoločnosti v rozpore so zákonom.“ Predmetom práva na opravu sú podľa ust. nepravdivé skutkové tvrdenia o osobe, na základe ktorých je možné osobu presne určiť. Podľa existujúcej judikatúry hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. Uvedené rozlišovanie medzi skutkovými tvrdenia a hodnotiacimi úsudkami podľa platného práva a ustálenej judikatúry súdov v Slovenskej republike reflektuje aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa záverov judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba starostlivo rozlišovať medzi faktami a hodnotiacimi úsudkami. Kým existencia faktov môže byť preukázaná, pravdivosť hodnotiacich úsudkov dokazovaniu nepodlieha. Nemožno totiž splniť požiadavku na preukázanie pravdivosti hodnotiaceho úsudku a takáto požiadavka sama o sebe porušuje slobodu názoru, ktorá tvorí súčasť práva chráneného článkom 10 Dohovoru (Lingens c/a Rakúsko). Neobstojí preto tvrdenie žalobcu, že: „hodnotiace úsudky je potrebné zahrnúť pod pojem nepravdivé skutkové tvrdenia.“ Skutočnosť, že predmetom tlačovej opravy nemôžu byť hodnotiace úsudky potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 25. 2. 2009, keď vyslovil názor, že: „je potrebné dôsledne rozlišovať medzi tvrdeniami, ktorým možno hodnotiť z hľadiska pravdivosti (nepravdivosti) a hodnotiacimi úsudkami (kritikou, názormi). Hodnotiace úsudky nemôžu byť nepravdivé alebo pravdu skresľujúce a preto ani nemôžu byť predmetom tlačovej opravy.“ Na základe vyššie uvedeného žalovaný uvádza, že Žiadosť a navrhované znenie opravy nespĺňali zákonné náležitosti aj preto, že smerovali voči viacerým hodnotiacim úsudkom. Navyše žalovaný uvádza, že Žiadosť a navrhované znenie opravy nespĺňali zákonné náležitosti aj preto, že navrhované znenie opravy obsahovalo niekoľko hodnotiacich úsudkov, príkladmo: „Občianske združenie Ružomberský papier preto zastáva právny názor, že k zániku záväzku vydať zamestnanecké akcie nedošlo.“ „Súdny proces, prostredníctvom ktorého sa zamestnanci združení v občianskom združení Ružomberský papier domáhajú obrany svojich práv, môže byť premlčaný iba čiastočne.“ Žalovaný znova uvádza, že v rozpore s je navrhované znenie opravy svojim rozsahom neprimerané, a teda aj z tohto dôvodu žiadosť nespĺňala zákonné náležitosti v zmysle ust. . K údajnej povinnosti žalovaného dohodnúť znenie opravy žalovaný si v tomto vyjadrení dovoľuje vyjadriť sa aj k údajnej povinnosti žalovaného dohodnúť znenie opravy so žiadateľom opravy, ak má táto vady. Žalovaný má za to, že v nie je ani explicitne, ani implicitne stanovená povinnosť vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovej agentúry dohadovať so žiadateľom znenie/text opravy. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra nemajú povinnosť dohadovať sa so žiadateľom o uverejnenie opravy na znení opravy. Uviedol tiež, že v posudzovanom prípade ide o situáciu, keď nielen znenie opravy, ale aj samotná Žiadosť nespĺňala zákonom požadované náležitosti v zmysle Tlačového zákonom, a teda žalovaný ako vydavateľ periodickej tlače nemal podľa uverejniť opravu. Zároveň namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s odôvodnením, že podľa platí, že: „Ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje nepravdivé skutkové tvrdenie o osobe, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo žiadať o uverejnenie opravy nepravdivého skutkového tvrdenia. Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní opravu uverejniť bezodplatne.“ Z uvedeného vyplýva, že právo domáhať sa opravy patrí tej osobe, ktorej sa skutkové tvrdenie týka a ktorú možno presne určiť. Predmetné články, ani konkrétne napádané výroky sa však podľa názoru žalovaného netýkajú žalobcu. Napríklad z výroku „E. W. X. chce byť predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I, no jej rozhodnutím sa zaoberá Národná kriminálna agentúra.“ nie je možné presne určiť, resp. identifikovať žalobcu a už vôbec nie jeho členov - zamestnancov spoločnosti s pôvodným názvom SCP a.s. (v súčasnosti Mondi SCP a.s.). Predmetné Články sa týkajú predovšetkým V.. E. W. X. a jej rozhodovacej činnosti, a to v súvislosti s jej účasťou vo výberovom konaní na funkciu predsedu Okresného súdu Bratislava I. Voľba predsedu Okresného súdu Bratislava I bola v čase uverejnenia Článkov predmetom verejného záujmu, nakoľko sa venovala otázke zmeny v riadiacej funkcii v justícii, na základe čoho bol daný legitímny záujem na informovanie verejnosti o tejto téme. Predmetnej téme sa žalovaný venoval vo viacerých článkoch, na preukázanie tejto skutočnosti predložil mediálnu rešerš všetkých článkov, ktoré sa tejto téme venujú.

Podľa názoru žalovaného tak vzhľadom na uvedené žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa uverejnenia požadovanej opravy.

4. Na pojednávaní obe sporové strany zopakovali svoje skutkové tvrdenia a zotrvali na svojich návrhoch a vyjadreniach.

5. Súd v spore vykonal dokazovanie v súlade s návrhmi sporových strán, a to listinami: fotokópiami predmetných článkov, žiadosťou o uverejnenie opravy zo dňa 24.1.2017 a písomnou výpoveďou svedkyne W. Y. L. v súlade s ust. (ďalej len „“).

6. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že v denníku PLUS JEDEN DEŇ v čísle vydanom dňa 30.12.2016 bol na str. 5 zverejnený článok s názvom: „Sudkyňa zablokovala akcie firmy: Prípad kandidátky na šéfku súdu E. W. X. preveruje polícia“ a v čísle vydanom dňa 3.1.2017 bol zverejnený článok s názvom: „Kauza sudkyne, ktorá chce šéfovať sudcom: Krajský súd zrušil sporné rozhodnutie“. Oba články boli zverejnené na internetovej stránke www.pluska.sk <http://www.pluska.sk>.

7. Podaním zo dňa 24.1.2017, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 30.1.2017 žalobca žalovaného požiadal o uverejnenie opravy v zmysle v rovnakom znení, ako je uvedené v bode 1 tohto odôvodnenia.

8. Svedkyňa W. Y. L. vo svojej písomnej výpovedi (vykonanej v súlade s ust. ) uviedla, že od r. 2006 pracovala pre vydavateľstvo News and Media Holding, konkrétne v denníku Plus Jeden Deň, kde sa venovala politickým témam a kauzám, vrátane orgánov činných v trestnom konaní. Pre toto vydavateľstvo nepracuje od augusta 2018, nakoľko začala pracovať pre spol. Madwire, pre redakciu Glob.sk. Aktuálne je na materskej dovolenke a z médií odišla. Na spomínaný článok si vzhľadom na odstup času veľmi nespomína. Od toho času napísala množstvo iných článkov. Má však pocit, že ju na voľbu šéfa OS BA upozornila jej nadriadená a ona jej aj zadala túto tému aj s podkladmi. Voľbe predsedu súdu sa venovali aj iné médiá. Túto tému spracovala na základe faktov a podkladov, nakoľko to takto robievala vždy. Informácie si overuje aj cez kompetentné orgány a úrady. Oslovila aj dotknutú sudkyňu, ktorá ale na jej otázky neodpovedala. Na prípad sa pýtala aj polície. Detaily si však už nepamätá. Po prečítaní predmetného článku je však s odstupom presvedčená, že v ňom nie je nič klamlivé, ani zavádzajúce. Sudkyňa o prípade rozhodovala, Krajský súd jej rozhodnutie skutočne zrušil a záujem o post na OS BA mala. Na otázky žalovaného odpovedala nasledovne:

- Ako dlho sa venujete práci novinárky? - „Od r. 2005“,

- Z akých dôvodov ste pristúpili k napísaniu predmetných článkov? - „Vysvetlila som vyššie“,

- Čo bolo predmetom oboch uvedených článkov? - „Úlohou médií je informovať o konaní verejných inštitúcií vrátane sudcov. Osoba, o ktorej rozhodnutí existovali pochybnosti a riešila ich aj polícia, sa chcela stať šéfom najväčšieho okresného súdu v krajine. Je prirodzené, že médiá upozorňujú na možné prešľapy v minulosti. Robíme to tak pri politikoch, polícii, sudcoch a iných“,

- Z akých podkladov ste pri tvorení článkov vychádzali? - „Nespomínam si. Ale zrejme z daných rozhodnutí, keďže v ich článku spomínam“.

9. Podľa o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov - ďalej len „tlačový zákon“, ak tento zákon neustanovuje inak, za obsah periodickej tlače zodpovedá vydavateľ periodickej tlače a za obsah agentúrneho spravodajstva zodpovedá tlačová agentúra.

10. Podľa , ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje nepravdivé skutkové tvrdenie o osobe, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo žiadať o uverejnenie opravy nepravdivého skutkového tvrdenia. Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní opravu uverejniť bezodplatne.

11. Podľa žiadosť o uverejnenie opravy sa musí doručiť vydavateľovi periodickej tlače alebo tlačovej agentúre do 30 dní odo dňa vydania periodickej tlače alebo zverejnenia agentúrneho spravodajstva, ktoré obsahuje nepravdivé skutkové tvrdenie, inak právo na opravu zaniká.

12. Podľa žiadosť o uverejnenie opravy musí mať písomnú formu a musí byť žiadateľom podpísaná. Súčasťou žiadosti o uverejnenie opravy musí byť písomný návrh znenia

opravy, ktorý musí obsahovať názov a deň vydania periodickej tlače alebo deň zverejnenia agentúrneho spravodajstva, ktoré obsahovalo nepravdivé skutkové tvrdenie, popis nepravdivého skutkového tvrdenia s uvedením, kde v periodickej tlači alebo v agentúrnom spravodajstve sa nachádzalo, konštatovanie, že skutkové tvrdenie je nepravdivé a uvedenie pravdivého skutkového tvrdenia.

13. Podľa vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní opravu uverejniť tak, ako bola navrhnutá alebo dohodnutá so žiadateľom o uverejnenie opravy, v rovnakej periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve, na rovnocennom mieste a rovnakým písmom, akým bolo uverejnené nepravdivé skutkové tvrdenie a s označením "oprava". K uverejnenej oprave nemožno uverejniť žiadny ďalší súvisiaci text obsahujúci hodnotiaci úsudok, a to ani na inom mieste vydania periodickej tlače alebo agentúrneho spravodajstva.

14. Podľa , ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, rozhodne o povinnosti uverejniť opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie na návrh osoby, ktorá o ich uverejnenie vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovú agentúru požiadala, súd.

15. Podľa návrh podľa odseku 2 sa musí podať na súd do 30 dní po uplynutí lehoty na uverejnenie opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia, inak právo domáhať sa na súde uverejnenia opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia zaniká.

16. Predmetom nároku žalobcu je uplatnenie práva žiadať od žalovaného uverejnenie opravy vyplývajúceho z , z dôvodu, že žalovaný uverejnil články podľa názoru žalobcu obsahujúci nepravdivé skutkové tvrdenia týkajúce sa podľa názoru žalobcu jednak činnosti žalobcu ako občianskeho združenia a jednak aj uznesenia, ktoré bolo sudkyňou W.Ť. X. vydané na ochranu práv a právom chránených záujmov členov žalobcu. Podľa názoru žalobcu žalovaný uverejnil predmetné články bez overenia si uvedených tvrdení z ďalšieho nezávislého zdroja a poskytnutia priestoru žalobcovi na vyjadrenie, ako osobe dotknutej na svojich právach, pričom články vychádzajú výlučne len z názorov autora článkov. Dôvodí, že na svojich právach je článkami dotknutý z dôvodu ich účelovosti, neobjektívnosti, ktoré majú za následok vytvorenie skresľujúceho obrazu o skutkovom stave týkajúceho sa privatizácie SCP, pretože vychádzajú z nepravdivých údajov účelovo prezentovaných v prospech spol. ECO-INVEST, a.s., ktorá nedodržala zákonný záväzok, ktorý jej vyplýval zo zmluvy o odplatnom prevode akcií. Z dôvodu neobjektívnosti a nevyváženosti články podľa názoru žalobcu zasiahli do práv a právom chránených záujmov žalobcu. 17. Právnym predpokladom práva žiadať opravu v zmysle nie sú všetky informácie uverejnené v periodickej tlači, ale iba tie, ktoré majú povahu skutkového tvrdenia. To znamená, že za predpokladu splnenia všetkých zákonných podmienok sa opravujú skutkové tvrdenia, nie však ich hodnotenie a stanoviská k nim (zhodnocujúce, kritické pohľady a závery). 18. Ako vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 6.12.2019 sp. zn. -71 právo na opravu má slúžiť na opravu exaktne vyjadriteľných alebo aspoň preukázateľných tvrdení (takým by bolo napr. tvrdenie, že niekto bol odsúdený za trestný čin; opak je možné dokázať predložením výpisu z registra trestov) a nie je možné prostredníctvom neho „opravovať“ názory, podozrenia či dohady autora.

19. Podstatou inštitútov práva na opravu, práva na odpoveď alebo práva na dodatočné oznámenie je umožniť rýchlu nápravu a zabezpečiť tak uvedenie vecí na pravú mieru“ v špecifickom masmediálnom prostredí. Účelom práva na odpoveď i práva na opravu vo vzťahu k slobode prejavu masmédií je náprava nepriaznivého názoru verejnosti na osobu, o ktorej bol v printových masmédiách uverejnený príspevok nezodpovedajúci skutočnosti a ktorý vznikol pod vplyvom tohto príspevku. Na dosiahnutie tohto účelu slúži zákonom určený prostriedok - povinnosť masmédií uverejniť požadovanú opravu alebo odpoveď v navrhnutom znení. Oprava je činnosť, ktorá má za cieľ odstránenie chyby. Právo na opravu slúži na odstránenie chyby v nepravdivom skutkovom tvrdení. Účelom práva na odpoveď, aj opravu nie je kedykoľvek umožniť osobám, o ktorých masmédiá uverejnili informáciu, ďalší prístup do masmédií. Každý zo skúmaných právnych inštitútov je prostriedkom nápravy. Slúži na odstránenie zlého dojmu, ktorý si verejnosť vytvorila alebo mohla vytvoriť o osobe, o ktorej masmédiá uverejnili informácie. Právo na opravu, aj právo na odpoveď teda vzniká iba tomu, kto má dôvod brániť sa pred skutkovým tvrdením, ktoré sa dotklo osoby negatívne. Účelom práva na odpoveď, aj práva na opravu je priznanie „práva

na posledné slovo“ tomu, kto bol poškodený masmediálne zverejnenou informáciou. Účelom práva na opravu ani práva na odpoveď nie je vyvolanie verejnej diskusie o uverejnenom skutkovom tvrdení medzi vydavateľom periodickej tlače či tlačovou agentúrou a dotknutou osobou. Zákon ( - pozn. súdu) spája vznik právneho statusu dotknutej osoby s podmienkou „ktorú možno presne určiť“. „Presné určenie“ osoby nespočíva iba v uvedení mena a priezviska. Taký spôsob určenia totožnosti je najjednoduchší, ale nie jediný možný. Osobu možno presne určiť aj cez rad iných znakov, ktoré sú natoľko jasné a typické pre určitú osobu, že bez rozumnej pochybnosti „ukazujú“ na konkrétneho človeka. Identifikácia dotknutých osôb môže byť dvojstranná: buď „zvnútra“, na základe sebaidentifikácie danej pocitom dotknutia nepravdivým skutkovým tvrdením, alebo v smere „zvonka“, predstavou tretích osôb o tom, že uverejnené tvrdenie pojednáva o konkrétnej osobe alebo osobách. V prvej alternatíve si status dotknutej osoby môže nárokovať početná množina fyzických osôb, Napr. nepravdivým skutkovým tvrdením o N. Q. sa môže cítiť dotknutých trebárs stotisíc obdivovateľov. Právo na opravu je prostriedkom obmedzenia slobody prejavu printových masmédií ustanovením povinnosti strpieť prístup osôb dotknutých nepravdivým skutkovým tvrdením do masmédií. V súlade s SR aj v súlade s čl. 10 Dohovoru je také obmedzenie legitímne, ak je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, pričom interpretácia „nevyhnutnosti“ je predurčená požiadavkou zdravého rozumu. V demokratickej spoločnosti nie je nevyhnutné, aby sa prístup do masmédií priznal na základe širokého vymedzenia pocitu ujmy spôsobenej nesprávnym skutkovým tvrdením o tretej osobe. To je prvý dôvod, pre ktorý kategóriu „dotknutých osôb“ nemožno interpretovať široko, tak, aby sa právo na opravu priznalo každému, kto sa bude cítiť dotknutý uverejneným príspevkom. Za dotknutú osobu treba považovať toho, koho príjemcovia nepravdivého skutkového tvrdenia vnímajú ako osobu, o ktorej uverejnené skutkové tvrdenie je. Ťažiskom práva na opravu je formulácia textu, ktorý oprávnený subjekt žiada uverejniť. Účelom opravy je výlučne uverejnenie pravdivého skutkového tvrdenia. „(…) opravou sa má nepravdivé skutkové tvrdenie len uviesť na pravú mieru, resp. vyvrátiť, a to uvedením pravdivého skutkového tvrdenia. Opravou sa nemá hodnotiť nepravdivé skutkové tvrdenie, ani jeho dosah na žiadateľa o uverejnenie opravy alebo na verejnosť. Návrh znenia opravy nemôže obsahovať žiadne názory či komentáre žiadateľa o uverejnenie opravy. Oprávnená osoba nemá právo žiadať o uverejnenie čohokoľvek iného, ani uplatňovať iné právo, než jej výslovne priznáva . Subjekt práva na opravu nemôže vydavateľa printového masmédia ani tlačovú agentúru zaťažovať povinnosťou pripraviť redakčný materiál „odškodňujúci“ žiadateľa za uverejnený nelichotivý príspevok tak, aby sa zlepšil imidž žiadateľa. neodkazuje na primerané použitie , ani ktoréhokoľvek iného všeobecne záväzného právneho predpisu v rozsahu úpravy zakladajúcej právo na primerané zadosťučinenie za skutkové tvrdenie porušujúce . Preto subjekt práva na opravu nemôže prostredníctvom žiadosti o opravu vymáhať od vydavateľa alebo od tlačovej agentúry odškodné, a to bez ohľadu na to, či by išlo o morálne zadosťučinenie ospravedlnením, alebo o primerané zadosťučinenie v peniazoch. (z: „PRÁVO NA OPRAVU A ODPOVEĎ PODĽA “, X. V., <https:// www.communicationtoday.sk/>).

20. Súd v prvom rade s ohľadom na námietku žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného skúmal dôvodnosť tejto námietky. Je potrebné prisvedčiť argumentácii žalovaného, že predmetné články sa týkajú predovšetkým V.. E. W. X. a jej rozhodovacej činnosti, a to v súvislosti s jej účasťou vo výberovom konaní na funkciu predsedu Okresného súdu Bratislava I. Žalobca v žalobe namieta okrem iných aj tieto výroky z uvedených článkov: „E. W. X. chce byť predsedníčkou..,“, „Sudkyňa je podpísaná...“, „Toto rozhodnutie vydala napriek tomu, že...“, „Plus Jeden deň má k dispozícii rozhodnutie krajského súdu, ktorý ako odvolací súd zamietol predbežné opatrenie z dielne sudkyne...“. S ohľadom na namietané výroky v spojení s titulkami sporných článkov („Sudkyňa zablokovala akcie firmy: Prípad kandidátky na šéfku súdu E..W..X.. preveruje polícia“ a „Kauza sudkyne, ktorá chce šéfovať sudcom: Krajský súd zrušil sporné rozhodnutie“ je aj súd názoru, že dotknutou osobou, teda osobou oprávnenou požadovať právo na opravu v danom prípade nie je osoba žalobcu, resp. jeho členovia, ale osoba menovanej sudkyne. Po posúdení predmetných článkov je zrejmé, že ich predmetom je jednoznačne osoba sudkyne, resp. jej rozhodovacia činnosť v nadväznosti na prebiehajúce výberové konanie na miesto predsedu Okresného súdu Bratislava I. Okrem menovanej sudkyne sú v článku spomenuté aj ďalšie subjekty: Mondi SCP, spol. W. J. ECO-INVEST, či občianske združenie ECO- PAPIER, nikde sa však nespomína žalobca. Z uvedeného vyplýva, že príjemcovia sporných výrokov uvedených v článkoch vnímajú ako dotknutú osobu (teda osobu, o ktorej uverejnené výroky sú) predovšetkým osobu menovanej sudkyne. Súd tak vzhľadom na úspešne vznesenú námietku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného žalobu v celom rozsahu zamietol. Na záver súd uvádza, že aj v ostatnom

možno uznať argumentáciu žalovaného, najmä argumentáciu týkajúcu sa povahy namietaných výrokov (či ide o skutkové tvrdenia alebo hodnotiace úsudky).

21. Kedy sa jedná o skutkové tvrdenie a kedy ide o hodnotiaci úsudok autora napadnutého článku vyčerpávajúco a zrozumiteľne ozrejmilo aj Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010 sp. zn. : „Skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. V zásade platí, že oznámenie pravdivej informácie nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je podaný tak, že skresľuje skutočnosť, či nie je natoľko intímny, že by odporoval právu na ochranu súkromia či ľudskej dôstojnosti. Z hľadiska pravdivosti skutkových tvrdení nie je nevyhnutné trvať na ich úplnej presnosti, ale je postačujúce, aby celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde, teda stačí, aby pravdivá bola podstatná časť tvrdenia (oznámenia). Porušenie práva na česť, resp. dobrú povesť, môže byť spôsobené len takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti, resp. dobrej povesti dotknutého subjektu, v očiach ostatných fyzických osôb, a teda pôsobiť difamačne. Či je určité tvrdenie difamujúce, treba posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale podľa celkového dojmu s prihliadnutím ku všetkým súvislostiam a okolnostiam, za ktorých k tvrdeniu došlo. Na rozdiel od skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať, je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom kritiky, to znamená, či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie či zneuctenie danej osoby. Treba teda rozlišovať medzi kritikou prípustnou (oprávnenou) a medzi kritikou, ktorá môže tvoriť podstatu neoprávneného porušenia práva na česť (dobrú povesť). Ak má byť kritika prípustná, musí byť vecná, konkrétna a primeraná (zodpovedajúca) čo do obsahu, formy a miesta. Vecnosť kritiky vyžaduje, aby kritika vychádzala z pravdivých skutočností (podkladov) ako premís pre hodnotiaci úsudok. Hodnotiaci úsudok musí byť totiž záverom, ktorý možno na základe uvedených skutočností logicky dovodiť. Konkrétnosť kritiky znamená, že hodnotiaci úsudok sa musí opierať o konkrétne skutočnosti. Primeranosť kritiky čo do obsahu, formy a miesta (použitými výrazmi, formuláciami, spojeniami), znamená, že nevybočuje z medzí nutných k dosiahnutiu sledovaného a zároveň spoločensky uznávaného účelu (cieľa).“

22. Základným rozdielom medzi faktom a hodnotiacim úsudkom je v originalite hodnotiaceho úsudku. Hodnotiaci úsudok má totiž v sebe tvorivé prvky autora, ktoré vytvoria určitý jemu vlastný logický záver (t. j. jeho vlastný hodnotiaci úsudok) na základe určitých informácií. Súd dospel k záveru, že aj keby námietka žalovaného nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie nebola dôvodná, sporné výroky nemožno posúdiť ako skutkové tvrdenia, ale ako hodnotiace úsudky autora článkov. Napr. výroky „Celý proces je navyše už premlčaný.“ alebo „Takýto zásah nie je možný predbežným opatrením, obmedzil tak chod spoločnosti v rozpore so zákonom.“ sú nesporne hodnotiacimi úsudkami autora článku, nakoľko posudzovanie takýchto skutočnosti je jedine a výlučne v kompetencii súdov, a to na základe ich právoplatných rozhodnutí. V prípade ostatných výrokov (napr.: „FNM sa neskôr s firmou ECO- INVEST dohodol, že vyplatením spomínanej sumy zanikol záväzok vydať zamestnanecké akcie.“ alebo „Zmluvné strany sa neskôr dohodli, že vyplatením spomínanej sumy záväzok vydať zamestnanecké akcie zanikol.“) pre nedostatok dôkazov nebolo možné posúdiť povahu týchto tvrdení, keďže ani jednou zo sporových strán nebol vznesený návrh na vykonanie dokazovania na preukázanie pravdivosti týchto tvrdení. Podľa názoru súdu žalovanému nevznikla povinnosť uverejniť opravu aj z dôvodu, že žiadosť o uverejnenie opravy a samotné znenie tejto opravy obsahuje neprípustné ospravedlnenie žalobcovi (2. odsek opravy).

23. S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalovaný neporušil svoju povinnosť uverejniť opravu žalobcu (v zmysle ), žalobu preto ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.

24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s ust. a žalovanému ako celkovo úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.