Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Cb-88-2019.pdf
PDF · 122.33 KB
No categories available
36Cb/88/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu: WorldWood Slovakia, s.r.o., so sídlom Kukučínova 253/90, 962 12 Detva, IČO: 36 638 315, zast. JUDr. Oskar Chnápko, advokát, Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zast. JUDr. Felixom Neupauereom, advokátom, Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, v konaní o zaplatenie 432,94 eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi
- sumu 357,89 eur,
- úrok z omeškania 5,00 % p.a. zo sumy 357,89 eur od 30.12.2018 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
III. Žalobcovi súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania vo výške 65,32 % voči žalovanému, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 432,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 432,94 eur od 30.12.2020 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom motorového vozidla Audi A 8, EČV: R.. Žalobca ako poistník uzavrel so žalovaným ako poisťovateľom zmluvu o havarijnom poistení motorového vozidla č. XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie osobného motorového vozidla. Dňa 10.11.2018 došlo k poistnej udalosti, ktorej jedným z účastníkov bol žalobca na osobnom motorovom vozidle. Vznik uvedenej poistnej udalosti bol oznámený žalovanému. Likvidácia poistnej udalosti bola u žalovaného vedená pod č. XXXXXXXXXX. Keďže osobné motorové vozidlo bolo po poistnej udalosti značne poškodené, žalobca uzavrel so spoločnosťou VH Autoservis, s.r.o., IČO: 36 668 605 zmluvu o oprave veci. Po oprave osobného motorového vozidla vystavila spoločnosť VH Autoservis, s.r.o. žalobcovi faktúru č. DF17 594 zo dňa 06.12.2018, splatnú dňa 20.12.2018 na sumu 4.022,66 eur s DPH. Žalovaný listom označeným ako oznámenie o poistnom plnení datovaným dňa 14.12.2018 oznámil žalobcovi, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a že priznáva poistné plnenie za poškodené osobné motorové vozidlo po odpočítaní DPH a spoluúčasti vo výške 2.753,28 eur. Žalovaný nepriznal žalobcovi plnú náhradu za pneumatiky z dôvodu amortizácie a neprimerane účtovanej ceny, náhradu za odťah motorového vozidla a neprimerane účtovanú prácu v celkovej výške 432,94 eur (po odpočítaní DPH). V oznámení žalovaný uviedol, že z plnenia odpočítava amortizáciu pneumatík z
dôvodu ich predošlého ojazdenia pred vznikom škodovej udalosti. Amortizácia znamená zhodnotenie po vykonanej oprave. Opravou poškodeného motorového vozidla alebo jeho častí v dôsledku dopravnej nehody v žiadnom prípade nemôže dôjsť k jeho zhodnoteniu, ale skôr naopak, trhová hodnota takéhoto vozidla a jeho častí je vždy nižšia, a to aj v prípade použitia nových originálnych náhradných dielov. V tomto smere žalobca poukázal na judikatúru zaoberajúcu sa amortizáciou náhradných dielov. Žalobca v dôsledku poistnej udalosti bol bezodkladne nútený zabezpečiť odtiahnutie svojho vozidla. Z toho dôvodu a v presvedčení, že vykonanie odťahu jeho poškodeného vozidla má kryté v rámci havarijného poistenia kontaktoval spoločnosť VH Autoservis, s.r.o., ktorá vykonala odtiahnutie vozidla, ako aj jeho opravu. Ku kráteniu poistného plnenia z dôvodu za odťah motorového vozidla uviedol, že žalovaný neuviedol, ktoré ustanovenia zákona, zmluvy, či poistných podmienok oprávňujú žalovaného na krátenie poistného plnenia. Žalobca považuje krátenie poistného plnenia za neoprávnené a bez akéhokoľvek právneho dôvodu.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 02.07.2019 platobný rozkaz v navrhovanom znení, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom namietal miestnu príslušnosť. Podaný odpor žalovaný odôvodnil nasledovne. Žalovaný nárok žalobcu neuznal v celom rozsahu a považoval ho za nepreukázaný, neoprávnený a bez právneho základu. Žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Zo žalobcom uvádzaného skutkového stavu vyplýva, že žalobca si uplatňuje voči žalovanému nárok na úhradu nákladov na opravu motorového vozidla, pričom nepredložil žiadny dôkaz, že údajné náklady na opravu vozidla aj uhradil. Žalobca predložil jedine faktúru vystavenú spoločnosťou VH Autoservis, s.r.o., v zmysle ktorej bol však subjektom zaviazaným na plnenie žalobca. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by zaplatil faktúru v časti žalobou uplatňovaného nároku, v kauzálnom dôsledku čoho mu nemohli vzniknúť ani účelne vynaložené náklady na opravu vozidla. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia poukázal na oznámenie o poistnom plnení a skutočnosti v ňom uvedené, v zmysle ktorých sa žalobca preukázateľne dozvedel z akých dôvodov a v akom rozsahu nebola žalobcovi poskytnutá časť poistného plnenia. Likvidácia poistnej udalosti bola realizovaná plne v súlade so zákonom a zmluvnými dojednaniami.
3. Predmetný spis bol tunajšiemu súdu postúpený dňa 03.09.2019.
4. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 12.11.2019 zdôraznil, že žalovaný v podanom odpore neuvádza žiadnu právnu argumentáciu, ktorá by odôvodňovala správnosť jeho postupu pri krátení poistného plnenia a nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého by správnosť jeho postupu mohla vyplývať. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, žalobca považuje uvedenú námietku za nedôvodnú. V tomto smere poukázal na § 788 ods. 1 OZ a § 797 ods. 2 OZ, z ktorých vyplýva, že nárok poisteného na plnenie vznikne okamihom vzniku poistnej udalosti, nie až okamihom, keď dôjde zo strany poisteného k úhrade nákladov na opravu vozidla. Ako poistnú udalosť je potrebné považovať kumuláciu poistného rizika, ujmy vo sfére poisteného následkom poistného rizika a povinnosti poisťovne k výplate poistného plnenia. V predmetnej veci je potrebné podotknúť, že žalobca sa nedomáha od žalovaného nároku na náhradu škody v zmysle § 420 a nasl. OZ, ale doplatenia neoprávnene kráteného poistného plnenia, ktoré je žalovaný žalobcovi povinný poskytnúť na základe zmluvného vzťahu v prípade vzniku poistnej udalosti. Pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie je preto irelevantná skutočnosť, či žalobca uhradil autoservisu faktúru za opravu motorového vozidla alebo nie. Je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným existuje zmluvný vzťah založený zmluvou o havarijnom poistení motorového vozidla č. XXXXXXXXX/XXXXXXXXXX, nakoľko žalovaný žalobcovi poskytol čiastočné poistné plnenie v celkovej výške 2.753,28 eur práve na základe uzatvorenej havarijnej zmluvy a žalovaný existenciu zmluvy o havarijnom poistení žiadnym spôsobom v podanom odpore nepoprel. S poukazom na § 151 ods. 1 CSP sa skutočnosť ohľadne existencie zmluvného vzťahu medzi stranami považuje za nespornú. Žalovaný sa ďalej v podanom odpore len odvolal na oznámenie o poistnom plnení zo dňa 14.12.2018, pričom opätovne konkrétne neuviedol, na základe ktorých ustanovení zákona, či poistnej zmluvy pri likvidácií poistnej udalosti postupoval. Taktiež sa žiadnym spôsobom nevyjadril ani ku kráteniu poistného plnenia týkajúceho sa amortizácie pneumatík, pričom žalobca v podanej žalobe poukázal na rozsiahlu judikatúru, podľa ktorej použitím nových, náhradných dielov nedochádza k zhodnoteniu vozidla, ale práve naopak v prípade havarovaného vozidla je jeho hodnota, aj napriek oprave novými dielmi, vždy nižša. Žalobca v celom rozsahu nesúhlasil so skutočnosťami a tvrdeniami, ktoré žalovaný uviedol v podanom odpore a tento považoval za nedôvodný a účelový. V podanom odpore nie je uvedený jediný relevantný právny argument, ktorý by preukazoval opodstatnenosť postupu žalovaného pri krátení poistného plnenia a tento postup nebol zo strany žalovaného preukázaný ani relevantnými dôkaznými prostriedkami.
5. Na pojednávaní dňa 09.06.2020 sa žalobca k návrhu na zabezpečenie havarijnej zmluvy vyjadril tak, že netrvá na tomto návrhu, keďže skutočnosť, že havarijná zmluva bola uzatvorená považuje za nespornú, a preto o ňom ani súd nerozhodoval. Strany v rámci záverečných stanovísk poukázali na svoje predchádzajúce písomné stanoviská a prednesy, na ktorých v plnom rozsahu zotrvali.
6. Z faktúry č. DF17594 vystavenej za opravu poškodeného motorového vozidla vyplýva celková suma 4.022,66 eur s DPH, resp. 3.352,22 eur bez DPH. Za odťah do 60 km si servis vyúčtoval sumu 62,54 eur bez DPH.
7. Z oznámenia o ukončení likvidácie predmetnej poistnej udalosti vyplýva, že žalovaný ukončil dňa 14.12.2018 šetrenie poistnej udalosti, pričom uznal náklady na opravu motorového vozidla vo výške 3.503,13 eur, teda po odčítaní sumy 91,68 eur za amortizáciu pneumatík, sumy 112,80 eur za neprimerane účtovanú cenu pneumatík, ďalej sumy 75,05 eur (s DPH) za odťah vozidla a sumy 240 eur za neprimerane účtovanú prácu z predmetnej sumy, odčítanej sumy za DPH vo výške 583,85 eur a sumy spoluúčasti vo výške 166 eur, zaslal žalobcovi poistné plnenie vo výške 2.753,28 eur. Žalovaný nepriznal poistnú sumu vo výške 432,94 eur z vykonanej opravy.
8. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s ďalšími dôkazmi predloženými v konaní, ako napr. s výpismi z obchodného registra, s kalkuláciou, a VPP žalovaného, ako aj písomnými a ústnymi prednesmi strán konania.
9. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:
10. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
11. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
12. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
13. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
14. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
15. V zmysle § 788 ods. 1 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „OZ“) sa poistnou zmluvou poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
16. Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
17. V zmysle § 799 ods. 1 až 3 OZ poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalostí, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
18. V zmysle § 806 OZ z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
19. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka <aspi:// module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523261'&ucin-k-dni='30.12.9999'> (ďalej len „ObZ“) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „ObZ“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 261 ods. 9 ObZ <aspi://module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523261'&ucin-k- dni='30.12.9999'> zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a týmto zákonom.
21. Zo Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel (ďalej len „VVP Kas-5“), ktoré sa viažu k predmetnému havarijnému poisteniu v čl. 10 ods. 31, ak poistenému vzniklo právo na poskytnutie asistenčných služieb platných v čase vzniku asistenčnej udalosti (posledná poistníkovi odoslaná verzia pred asistenčnou udalosťou), je poistený povinný v prípade uplatnenia práva na poskytnutie asistenčných služieb tieto čerpať len prostredníctvom asistenčnej spoločnosti uvedenej v asistenčnej karte (ďalej len „zmluvná asistenčná spoločnosť“). Ak poistený vynaložil náklady v súvislosti s poskytnutím asistenčných služieb zmluvnou asistenčnou spoločnosťou (napr. preto, lebo zmluvná asistenčná spoločnosť nemá informáciu o nároku poisteného na poskytnutie asistenčných služieb), poisťovňa refunduje poistenému tieto náklady bez príslušenstva (úrok z omeškania, sprievodné poplatky, kurzové rozdiely a pod.) Náklady vynaložené poisteným na asistenciu prostredníctvom inej spoločnosti, ktorá nie je zmluvnou asistenčnou spoločnosťou, poisťovňa neuhradí.
22. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia poistného plnenia z havarijného poistenia, ktoré bolo žalobcovi krátené, a to z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.11.2018 na motorovom vozidle AUDI A8, EČV: R., a to vo výške 432,94 eur s príslušenstvom.
23. V konaní nebol sporný vznik a priebeh škodovej udalosti, ani to, že k škode v danom rozsahu zaznamenanom poisťovňou motorového vozidla došlo. Nespornou skutočnosťou bolo aj to, že žalobca má uzatvorené havarijné zmluvné poistenie u žalovaného, z ktorého si uplatnil poistné plnenie. Nesporným, okrem vyššie uvedených skutočností, bolo aj oznámenie poistnej udalosti včas a predloženie požadovaných dokladov k poistnej udalosti, vystavenie faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla vo výške 3.352,22 eur bez DPH, ktorú žalobca doložil, oznámenie o ukončení likvidácie dňa 14.12.2018 a zníženie poistného plnenia o DPH a spoluúčasť.
24. Naopak sporným ostala v konaní krátená suma poistného plnenia vo výške 432,94 eur. Spornou zostala v konaní aktívna vecná legitimácia, keďže žalobca nepreukázal úhradu nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla, v dôsledku čoho má byť sporné, či pohľadávka vznikla. V konaní bola sporné krátenie z dôvodu amortizácie pneumatík a neprimerane účtované ceny týchto pneumatík, rovnako tak aj neprimerane účtovaná práca. Sporným bolo aj krátenie poistného plnenia z dôvodu neuznania náhrady nákladov za odťah motorového vozidla inou ako asistenčnou zmluvnou službou poisťovne.
25. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou vecnej legitimácie. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 06. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).
26. K námietke žalovaného týkajúcej sa dokladovania o úhrade opravy, súd upozorňuje, že žalovaný neznížil poistné plnenie na základe nepredloženia tohto dokladu o úhrade. Súd považoval predmetnú
argumentáciu žalovaného za účelovú v snahe vyhnúť sa plateniu neoprávnene zníženého poistného plnenia. Doklady týkajúce sa opravy motorového vozidla žalobca predložil žalovanému pred ukončením šetrenia poistnej udalosti a ďalšie doklady žalovaný ani nepožadoval. Základom pre priznanie nároku na poistné plnenie je, že sa poistná udalosť stala a poistené motorové vozidlo bolo poškodené v rozsahu, v akom sa vykonala jeho oprava, ktorá bola účelná a smerovala k odstráneniu následkov poistnej udalosti. Uvedené okolnosti neboli sporné. Zníženie poistného plnenia z havarijného poistenia na základe toho, že žalobca nepredložil doklad o úhrade opravy v zmysle vystavenej faktúry nemá právny základ v OZ, prípadne VPP-Kas 5. V zmysle týchto VPP čl. 12 ods. 5 po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie (bližšie pozri citovaný článok). Z uvedeného je zrejmé, že v prípade poistnej udalosti sa hradia reálne náklady, ktoré v danom prípade vznikli. Uvedené prostriedky boli vynaložené, keďže poškodené motorové vozidlo bolo opravené v rozsahu škôd vzniknutých poistnou udalosťou, a preto tieto náklady nie sú „fiktívnymi“.
27. Podľa § 797 ods. 3 OZ nárok na poistné plnenie vzniká okamihom škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik poistnej udalosti. V zmysle judikatúry (bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 347/2000) nie je podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislú na tom, ako poškodený s vecou naloží, preto nie je ani rozhodujúce, či došlo k úhrade faktúry za vykonanú opravu. Rovnako tak aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku zo dňa 19.05.2020 sp. zn. 2 Cob 156/2019 k obdobnej právnej otázke dôvodil, že vlastník vozidla nemusel uhradiť faktúru za opravu, pretože jej úhrada mala byť zabezpečená poistným plnením žalovaného. Okrem iného konštatoval, že je právne bezvýznamné, či vlastník uhradil faktúru za opravu vozidla, ak boli zákonom stanovené podmienky pre poskytnutie plnenia splnené.
28. Vznik nároku na poistné plnenie nastal samotnou poistnou udalosťou v dôsledku poškodenia motorového vozidla spôsobeného poistnou udalosťou, pričom nárok na poistné plnenie vznikol poistenému už momentom poistnej udalosti, v dôsledku ktorej má nárok na úhradu účelných nákladov, ktoré mu vznikli v spojení s touto poistnou udalosťou. Žalovaný v prípade poistných udalostí nemôže podmieňovať vyplatenie poistného plnenia predložením dokladu o úhrade nákladov, ktoré poistenému v súvislosti s poistnou udalosťou vznikli. Navyše z oznámenia o poistnom plnení je zrejmé, že žalovaný vyplatil krátené poistné plnenie bez skúmania úhrady predmetnej faktúry, z čoho vyplýva, že v rámci šetrenia poistnej udalosti predmetná okolnosť nebola ani pre samotného žalovaného relevantná.
29. V ďalšej časti súd považuje za potrebné upozorniť na ustálenú judikatúru súdov týkajúcu sa výkladu kogentného ustanovenia § 799 ods. 3 OZ (bližšie pozri rozsudok NS SR, sp.zn. 1Cdo/152/2009 zo dňa 27.01.2011). Poistné plnenie umožňuje znížiť len v prípade, ak porušenie povinnosti bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. na zväčšenie rozsahu jej následkov. V rámci podstatného vplyvu dáva možnosť posudzovať rozsah miery tohto vplyvu na vznik poistnej udalosti, resp. jej následkov. Z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že ak vedomé porušenie povinnosti nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie poistného je vylúčené. Dôkazné bremeno o tom, že žalobca vedome porušil svoju povinnosť, resp. že krátenie bolo dôvodné, zaťažuje žalovaného. Ak žalovaný nepredloží dôkazy preukazujúce uvedené skutočnosti, je možné jeho tvrdenia považovať za účelové, ktorých cieľom je vyhnúť sa povinnosti poskytnúť žalobcovi poistné plnenie v celom rozsahu.
30. Ak žalovaný kráti poistné plnenie, jeho konanie musí mať oporu v poistných podmienkach alebo v zákone, nemôže sa jednať o svojvôľu žalovaného.
31. V predmetnom prípade nebol splnený a preukázaný žiadny dôvod, ktorý by umožňoval žalovanému jednostranne krátiť poskytnutie poistného plnenia z dôvodu neprimerane účtovanej práce a ceny pneumatík. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by došlo k niektorému z uvedených dôvodov na krátenie poistného. V tomto smere súdu nepredložil ani jediný dôkaz, a preto súd krátenie poistného plnenia z uvedených dôvodov nepovažoval za správny postup zo strany žalovaného. Žalovaný je síce oprávnený vykonať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie, avšak v prípade nezrovnalostí je povinný poskytnúť písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo znížil poistné plnenie a tieto dôvody je povinný preukázať. V predmetnom prípade sa tak nestalo. V rámci voľného trhu je na žalobcovi, v akom servise (či autorizovanom, neautorizovanom, zmluvnom alebo nezmluvnom) si nechá poškodené motorové vozidlo opraviť, pokiaľ náklady, ktoré boli vynaložené sú účelné a smerovali k odstráneniu poškodení spôsobených v rámci poistnej udalosti.
32. K položke krátenia týkajúcej sa amortizácie súd upozorňuje, že predmetná otázka už bola v rámci judikatúry vyriešená jednoznačne v prospech žalobcu, keď aj Najvyšší súd Slovenskej republiky zo dňa 28.03.2013, sp. zn. 2 Obdo 48/2012 uviedol nasledovné. Podľa názoru dovolacieho súdu v konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravou nehodou a následne vykonaná oprava v použití nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Správanie žalobcu ako poškodeného len viedlo k tomu, aby obnovil stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou (dopravnou nehodou), a k vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu bol žalobca donútený dopravnou nehodou. Žalobcovi musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody, za súčasného stavu, že žalovaný a ani vedľajší účastník na strane žalovaného nepreukázali, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t. j., že by na opravu vozidla boli použité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla, resp. že by nové diely s opravou poškodeného vozidla nesúviseli. Uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem laedere - nikoho nepoškodzovať. Účelom zákona, resp. zákonných ustanovení vyššie citovaných a súdneho konania, je taký postup, aby sa poškodenému - žalobcovi, jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcom na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 Ústavy SR a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
33. Rovnako tak, ako správne poukázal žalobca, aj v náleze Ústavného súdu ČR zo dňa 19.03.2008, sp. zn.: II. ÚS 2221/07 tento súd uviedol, že v dôsledku opravy, ktorou bude vozidlo uvedené do pôvodného stavu, nedôjde k jeho zhodnoteniu, naopak hodnota havarovaného, aj keď opraveného, vozidla bude na trhu nižšia, ak sa za škodu považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí aj rozsah náhrady škody zohľadniť výšku všetkých potrebných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť na obnovenie pôvodného majetku, v danom prípade na opravu vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako prevádzkyschopné ako pred škodnou udalosťou. Pokiaľ obnovenie do pôvodného stavu nie je možné vykonávať inak ako použitím náhradných dielov, oprava bola vykonaná účelne a smerovala iba k odstráneniu škodovej udalosti, nie je možné prenášať povinnosť k úhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať voči škodcovi. V tomto prípade je potrebné prihliadať aj na to, že v prípade havarovaného vozidla, aj keď po oprave novými dielmi, je jeho skutočná hodnota vždy nižšia ako pôvodná hodnota použitého nehavarovaného vozidla.
34. Podľa názoru Okresného súdu Žilina vyslovenom v rozsudku zo dňa 29.10.2013, sp. zn. 14C/188/2013 nepochybne škodu predstavujú náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na to, aby boli odstránené následky poškodenia veci, teda uvedenie veci do predošlého stavu. V ideálom stave by tomu došlo tak, že jeden diel veci by sa vymenil presne za rovnaký nepoškodený diel. Pokiaľ sa však jedná o takú zložitú vec ako automobil, ktorý je navyše používaný, zväčša takto opísaný ideálny stav nie je možný. Nemožnosť výmeny náhradných dielov za taký istý náhradný diel je nemožný, najmä vtedy ak sa jedná ojazdené, teda staršie motorové vozidlo. V takomto prípade by musel servis, ktorý vykonáva opravu mať možnosť objednať rovnaký diel z iného auta rovnakého veku, ktorý nebol poškodený, čo je skoro nemožné. Naviac každý servis, ktorý vykonáva opravu a dáva záruku na ním vykonané opravy, musí používať nové diely, pretože pri starších dieloch, napr. obstaraných z vrakoviska, by nemusel odhaliť skryté vady, poškodenia, s najväčšou pravdepodobnosťou by sa nezhodoval odtieň farby, ktorá mení svoj vzhľad aj vekom a údržbou a pod.. Teda vykonanie opravy z nových dielov je skoro samozrejmosťou. Preto zväčša poškodený, ktorý si chce zabezpečiť skorú a rýchlu opravu motorového vozidla, nemá inú možnosť, ako obstarať opravu z nových dielov a takúto opravu uhradiť.
35. Súd preto dospel k záveru, že nebol dôvod zo strany žalovaného krátiť poistné plnenie z dôvodu amortizácie pneumatík.
36. Podľa § 797 ods. 3 prvá veta OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
37. Podľa § 365 ods. 1 ObZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
38. Podľa § 369 ods. 1, ods. 2 ObZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
39. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády“) namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='21/2013%20Z.z. %25231'&ucin-k-dni='30.12.9999'> môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
40. Základná úroková sadzba ECB v rozhodnom období od 16.03.2016 doposiaľ je 0,00 %.
41. Okrem istiny požadoval žalobca aj zaplatenie 5 % úroku z omeškania ročne z predmetnej sumy od 30.12.2018 až do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný poistenému listom oznámil, že dňa 14.12.2018 ukončil šetrenie poistnej udalosti, pričom obsahom listu bol aj výpočet výšky poistného plnenia, z ktorého vyplynulo krátenie poistného plnenia vo výške uplatneného nároku. Poistné plnenie, ktoré mal žalovaný vyplatiť je peňažným plnením a s jeho plnením sa dostal do omeškania nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej zákonom stanovenej lehoty splatnosti poistného plnenia, teda dňom 30.12.2018. V súlade s nariadením vlády č. 21/2013 a príslušnou sadzbou ECB s ohľadom na zásadu iudex ne eat ultra petita, súd priznal úroky z omeškania v požadovanej výške 5 % p.a. z predmetnej sumy a odo dňa určeného žalobcom (30.12.2018) tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
42. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) uvedenú v prvom výroku enunciátu rozsudku súd určil v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 veta prvá CSP, podľa ktorého, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
43. Vo vzťahu k výroku, ktorým súd zamietol žalobu v časti vo výške 75,05 eur a úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 75,05 eur od 30.12.2018 do zaplatenia, je potrebné uviesť nasledovné. Z predložených VPP-Kas 5 v čl. 10 ods. 31 posledná veta vyplýva, že náklady vynaložené poisteným na asistenciu prostredníctvom inej spoločnosti, ktorá nie je zmluvnou asistenčnou spoločnosťou, poisťovňa neuhradí. Medzi stranami nebolo sporné, že strany mali dojednanú asistenčnú službu, ktorú však žalobca v čase poistnej udalosti neprivolal. S ohľadom na uvedené, preto sú nemohol priznať predmetnú položku vyúčtovanú servisom ako náklad za odťah motorového vozidla, keďže žalobca bol v zmysle príslušných povinností stanovených vo VPP-Kas 5 povinný privolať asistenčú službu žalovaného. Z uvedeného dôvodu preto súd v tejto časti žalobu zamietol.
44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 65,32 %. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to predpokladá § 262 ods. 2 CSP.
47. Súd pri určení náhrady trov konania prihliadal na úspech v konaní žalobcu a na zamietnutie žaloby vo zvyšnej časti.
48. Súdna prax vyložila, ako treba chápať úspech žalobcu, ak predmetom konania boli viaceré samostatné nároky. Bol vyslovený právny názor, ktorého závery nie je dôvod spochybňovať ani v súčasnosti po zmene civilného kódexu, že úspech žalobcu v spore ohľadne niektorého nároku nemôže
založiť právo na náhradu trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s ďalším nárokom, ak v tomto žalobca nebol úspešný (pomerované výrokom rozhodnutia a žalobného petitu). V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že žalovanú pohľadávku a jej príslušenstvo nie je možné považovať za samostatné nároky. Podľa názoru súdu prvej inštancie má vyššie uvedený právny názor význam aj v tom smere, že každý neúspech žalobcu ohľadne príslušenstva (nielen ohľadne samostatných nárokov) žalovanej sumy nemôže byť bez ďalšieho prehliadaný, napr. paušálne považovaný za neúspech v pomerne nepatrnej časti s poukazom aj na tú skutočnosť, že CSP už nezohľadnenie čo i len nepatrného úspechu, nepozná. Niet žiadny dôvod nezohľadniť na účely pomeru úspechu a neúspechu okrem nepriznanej istiny, aj požadované úroky z omeškania, a preto je teda dôvodný záver o len čiastočnom úspechu žalobcu. Súd pri výpočte kapitalizovaného úroku z omeškania vychádzal zo sumy vypočítanej vo výške do dňa rozhodnutia súdu.
49. Súd s ohľadom na priznanú istinu a výšku príslušenstva pohľadávky pri rozhodovaní o trovách konania, preto vychádzajúc z uvedených princípov, konštatuje, že pri uplatnení istiny vo výške 432,94 eur spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne z tejto sumy od 30.12.2018 (vyčísleným vo výške 31,31 eur) do zaplatenia, celkovo v súhrne 461,25 eur a istiny, ktorú súd priznal, a v ktorej bol žalobca úspešný, vo výške 357,89 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z tejto sumy od 30.12.2018 až do zaplatenia (vyčísleným vo výške 25,88 eur), celkovo vo výške 383,77 eur, predstavuje úspech žalobcu 82,66 % a úspech žalovaného 17,34 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu, je nutné v konečnom dôsledku konštatovať, že čiastočný úspech žalobcu vo veci predstavoval 65,32 %, čo predstavuje percentuálne vyjadrenie čistého úspechu žalobcu v konaní.
50. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to predpokladá § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).