Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoCsp/20/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Břeclav, Náměstí T. G. Masaryka 2392/17, Česká republika, IČO: 043 55 211, zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom Bratislava, Majerníkova 3479/3A, proti žalovanej: V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., A. XX, zastúpená: V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., W. N. XX, o zaplatenie istiny 100 eur s príslušenstvom a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 28. novembra 2019, č. k. - 76 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej voči žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa , ďalej len „CSP“) rozsudkom z 28. novembra 2019, č. k. -76 žalobu žalobcu o zaplatenie 100 eur s príslušenstvom zamietol a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

1.2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil podľa ustanovení , , , , a , o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, , , o spotrebiteľských úveroch ako aj podľa a a výrok o náhrade trov konania odôvodnil podľa ustanovení a , a a .

2.1. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca žalobou požadoval, aby súd rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť mu istinu 100 eur, úrok z omeškania 5,05 % ročne zo 100 eur od 26.02.2015 do zaplatenia a zmluvnú pokutu 12 eur. Žalobu odôvodnil tým, že je právnickou osobou a právnym nástupcom MINIHOTOVOSŤ, a.s. a žalovaná je fyzickou osobou. Žalovaná sa zaregistrovala na webovej stránke www.minipozicka.sk, požiadala ho o poskytnutie úveru 100 eur, poskytla mu svoje údaje a potvrdila, že súhlasí so zmluvou, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a poskytnuté údaje sú správne.

2.2. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 460794 zo dňa 04.02.2015, uzatvorenej podľa , poskytol žalovanej úver 100 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť mu spolu s nákladmi 14 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 114 eur, a to do 14 dní od poskytnutia úveru. Podľa zmluvy sú celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou 14 eur. Pretože žalovaná záväzok riadne a

včas nesplnila, stal sa jej dlh splatný dňom 18.02.2015. Podľa čl. 18 všeobecných podmienok poskytnutia úveru bol oprávnený upozorniť žalovanú na jej omeškanie so splátkou a to emailom, sms správou alebo písomne a požadovať od nej vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojených s upomienkou vo výške 3 eurá za každú upomienku.

2.3. Žalovanú vyzýval na úhradu jej záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS- správ alebo emailov. Na upomienky nereagovala, telefonicky sa žalobcovi nepodarilo so žalovanou skontaktovať. Zaslal je 4 upomienky, a tak jej vznikla povinnosť zaplatiť mu 12 eur. Dňa 20.09.2017 bola žalovanej zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaná ku dňu vyhotovenia žaloby neuhradila žiadnu platbu. K žalobe pripojil žalobca výpis z obchodného registra, zmluvu o úvere, rozhodcovskú zmluvu, dohodu o zrážkach zo mzdy a všeobecné obchodné podmienky.

3. Súd vyzval dňa 22.02.2018 žalobcu, aby uviedol, či trvá na podanej žalobe v časti zmluvnej pokuty a aby preukázal vyplatenie sumy 100 eur žalovanej a predložil žiadosť žalovanej o poskytnutie pôžičky. Žalobca vzal následne žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 12 eur späť. Pretože k späťvzatiu prišlo pred doručením žaloby žalovanej, súd podľa , konal ďalej o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. Súdu zaslal doklad o prevode finančných prostriedkov na účet žalovanej.

4.1. Okresný súd Nitra vydal dňa 15.03.2018 platobný rozkaz č. k. -26. Žalovaná podala proti nemu odpor, v ktorom uviedla, že nie je si vedomá toho, že by si u žalobcu brala pôžičku. Celú vec oznámila aj na polícii, ktorá vec prešetruje.

4.2. Uznesením súdu č. k. -32 zo dňa 02.05.2018 bol platobný rozkaz zrušený a z dôvodu prebiehajúceho trestného konania na OR PZ Nitra pod ČVS: ORP-673/NR-NR-2015, súd zisťoval priebežne stav tohto konania a uznesením č. k. -43 zo dňa 25.01.2019 konanie prerušil do právoplatného skončenia vedeného na OR PZ v Nitre pod ČVS: ORP-673/NR-NR-2015. 5. Zo strany OR PZ Nitra bolo súdu podaním zo dňa 17.05.2019 a zo dňa 03.10.2019 oznámené, že v konaní bolo vydané uznesenie dňa 07.07.2016 podľa , nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. V predmetnej veci neboli zistené žiadne nové poznatky, ktoré by boli relevantné k objasneniu skutku, z dôvodu čoho naďalej trvajú dôvody prerušenia trestného stíhania.

6. Súd nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnila žalovaná a jej zástupkyňa, právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal rozhodnúť na základe predložených dokladov.

7. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že so žalobou žalovaná nesúhlasí, pretože nikdy nepožiadala o úver žalobcu, nikdy na jej účet, ktorý má vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., nebola pripísaná suma 100 eur od žalobcu a túto sumu ani nikdy nečerpala. O žiadnej zmluve o úvere nemala žalovaná vedomosť a nebola jej osobne doručená ani žiadna výzva. Žalovaná v čase, keď brigádovala v roku 2015, poskytla cudzej osobe na prefotenie osobné doklady, ktoré boli zneužité za účelom požičania peňazí. Žalovaná z dôvodu, že si nikdy úver nevybavovala, podala aj trestné oznámenie, ktoré bolo ale prerušené. V prípade zamietnutia žaloby si žalovaná neuplatnila nárok na náhradu trov konania.

8. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je právnym nástupcom veriteľa MINIHOTOVOSŤ, a.s., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, ktorá mala v predmete podnikania poskytovanie úverov. Žalovaná je fyzická osoba. Žalobca predložil súdu zmluvu o úvere, v ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej krátkodobý bezúčelový úver 100 eur najneskôr do 2 pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy, a to v prospech jej účtu uvedeného v elektronickej žiadosti o poskytnutie úveru a žalovaná ako spotrebiteľ sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s nákladmi 14 eur do 14 dní od poskytnutia úveru. Zmluva nie je podpísaná zmluvnými stranami. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovanej úver poskytol, čo však nepreukázal. Žalovaná mu mala úver vrátiť do 18.02.2015, čo však neurobila. Súčasťou zmluvy mali byť všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých čl. 18 je uvedené, že veriteľ má právo upozorniť spotrebiteľa na jeho omeškanie a požadovať od neho vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou 3 eur. Tieto všeobecné podmienky poskytnutia úveru nie sú podpísané zmluvnými stranami. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovanú štyri krát upomínal, čo však nepreukázal a žalobu vzal v priebehu konania v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v

celkovej výške 12 eur späť. RPMN bolo dohodnuté podľa zmluvy vo výške 2805,81 %, priemerná RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 11,31 %.

9. S poukazom na to, že došlo v trestnom konaní k prerušeniu trestného stíhania ,pretože sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe, súd pokračoval v tomto spore.

10. Konštatoval, že zmluva, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu, nebola uzavretá písomnou formou vo význame podpísaním konajúcimi osobami. Pokiaľ ide o písomnú formu elektronickými prostriedkami, žalobca nepredložil žiadny doklad o tom, že by takáto komunikácia elektronickou formou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným prebehla, ktorá by umožňovala zachytenie obsahu zmluvy o úvere a hlavne určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Žalobca nepredložil žiadny doklad o tom, že žalovaná s právnym predchodcom žalobcu ohľadom uzavretia zmluvy o úvere skutočne elektronicky komunikovala. Nepredložil ani žiadosť žalovanej, pričom bol na to súdom osobitne vyzvaný, a to aj v tom kontexte, aby bolo možné posúdiť, v prospech akého účtu boli peniaze poslané a či sa tento účet zhoduje s účtom spotrebiteľa uvedeného v elektronickej žiadosti o poskytnutie úveru. V tejto súvislosti teda súd vychádzal z toho, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, ktorú písomnú formu žalobca nepreukázal ani podpisom konajúcich osôb, ani elektronickou komunikáciou stranami sporu, ktorá skutočnosť má za následok, že predmetný úver v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a v zmysle tohto ustanovenia žalobca by mal nárok len na vrátenie poskytnutej sumy úveru.

11. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 100 eur, žalobca k žalobe nepripojil žiadny doklad, ktorý by preukazoval, že na účet žalovanej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 100 eur. Až na základe výzvy súdu žalobca zaslal elektronickou formou doklad, teda akúsi „vytlačenú stránku z počítača“, ktorá uvádza meno žalovanej s uvedením stavu, že klient nespláca a zoznamom platieb klienta. Z predloženého dokladu nie je možné vôbec identifikovať, či žalovaná suma bola poukázaná účet žalovanej a tiež možno konštatovať, že žalobcom predložený doklad nemôže mať žiadnu dôkaznú hodnotu, keďže nie je jasné, o aký doklad ide (či napr. ide o interný doklad žalobcu). Ak to tak malo byť, v tom prípade bolo potrebné, aby tento doklad obsahoval dátum vyhotovenia dokladu, pečiatku a podpis oprávnenej osoby takýto doklad vyhotoviť. Tiež nie je zrejmé, či by tento doklad mal byť výpisom z účtu žalobcu alebo jeho právneho predchodcu, keďže v predloženom doklade sa nenachádzajú žiadne identifikačné údaje príslušnej banky, aby súd mohol verifikovať okolnosť, že vôbec ide o nejaký doklad o poukázaní nejakých finančných prostriedkov v prospech nejakej osoby. Keďže žalobca nepreukázal poukázanie finančných prostriedkov vo výške 100 eur titulom zmluvy o úvere žalovanej, nebolo možné mu priznať jeho nárok, ktorým si uplatňoval zaplatenie tejto sumy voči žalovanej a samozrejme ani príslušenstvo tejto pohľadávky v súvislosti s úrokom z omeškania.

12. Pokiaľ ide o ďalší, pôvodne uplatňovaný nárok žalobcu vo výške 12 eur titulom zmluvnej pokuty, v tejto časti vzal žalobca žalobu späť ešte pred doručením žaloby žalovanej, preto konal súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti ( ).

13. Pretože súd nemal v spore preukázané, že by si žalobca splnil svoj záväzok zo zmluvy o úvere a žalovanej poskytol úver 100 eur a žalovaná poskytnutie úveru v spore od počiatku aj popierala, žalobca neuniesol v spore dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku, z dôvodu čoho súd žalobu v zostávajúcej časti po čiastočnom späťvzatí žaloby zamietol, a to aj spolu s príslušnými úrokmi z omeškania.

14. O náhrade trov konania rozhodol podľa a , ale pretože v konaní úspešnej žalovanej, ktorá ani nezavinila čiastočné zastavenie konania, žiadne trovy nevznikli a ani ich nežiadala žalovaná priznať, súd jej ich náhradu proti žalobcovi, ktorý nebol úspešný a zavinil čiastočné zastavenie konania, nepriznal.

15. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie, majúc za to, že v predmetnom sporovom konaní došlo k vade uvedenej v ust. (ďalej len ,P“) „súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam“ a napokon k vade uvedenej v ust. „rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.“

16.1. Poukázal na to, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 04.02.2015 Zmluvu o úvere č. 4460794 na základe ktorej žalobca žalovanému poskytol krátkodobý bezúčelový úver vo výške 100 EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom, ktoré predstavujú sumu vo výške 14 EUR (ďalej len ,,Zmluva“). Žalovanému bol zo strany žalobcu na základe Zmluvy poskytnutý úver vo výške 100 EUR na číslo bankového účtu Žalovaného: B pod variabilným symbolom: XXXXXXXXXX (rodné číslo Žalovaného), dňa 04.022015. Dôkaz: Výpis z účtu MINIHOTOVOSŤ, s.r.o., dátum 28.02.2015

16.2. Uvedená skutočnosť vyplýva i z listinných dôkazov, ktoré Žalobca súdu prvej inštancie predložil vo forme príloh k návrhu na začatie konania. Žalobca nesúhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno pri preukázaní dôvodu uplatňovaného nároku. Žalobca má za to, že ním uplatňovaný nárok bol dostatočne preukázaný a podložený listinnými dôkazmi, priloženými k žalobe. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v tomto Odvolaní Žalobca žiada súd druhej inštancie, aby vydal uznesenie, ktorým odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra.:, sp. zn.: -76 zo dňa 28.11.2019 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Zástupkyňa žalovanej vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že jej dcéra V. mala založený účet v TB, ale akonáhle ešte jej bývalý manžel zistil, že ten účet má otvorený, išiel ho s ňou zrušiť. Nikdy nemala žiaden doklad ani kartu z účtu, takže nevedeli čo bolo alebo nebolo poslané na účet. Mrzí ju to, ale aj tak nikoho neoprávňuje dať pôžičku niekomu cez internet bez vedomosti, či ju má z čoho splácať.

18. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovanej na odvolanie uviedol, že sa dostatočne vyjadril ku všetkým relevantným skutočnostiam prostredníctvom svojich doterajších podaní a podaného odvolania, na ktorých trvá v celom rozsahu. Nakoľko žalovaný vo svojom vyjadrení opätovne tie isté skutočnosti, žalobca považuje obsah svojho odvolania za dostačujúci. Dodáva len toľko, že bankový účet žalovanej bol overený a patrí žalovanej.

19. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny podľa a potvrdil.

20.1. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

20.2. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody ( ).

20.3. V ustanovení je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

21. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. V zmysle na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

22. Rozsah odvolania predstavujú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie, dôvody odvolania sú námietky uvedené odvolateľom podľa ustanovení a 366 . Odvolací súd je tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Odvolací súd však nie je viazaný odvolacím návrhom, t.j. petitom odvolania. Odvolací súd teda pri svojom rozhodovaní môže napríklad rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť, aj keď sa navrhuje jeho zmena, alebo ho zmeniť, keď sa navrhuje jeho zrušenie. Odvolací súd je vždy viazaný kvantitatívnou stránkou odvolania (teda rozsahom a dôvodmi odvolania s výnimkami podľa ), nie je však viazaný kvalitatívnou stránkou odvolania (teda odvolacím petitom).

23. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

24. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu proti napadnutému rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 100 eur s príslušenstvom zamietol, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie ohľadne tohto výroku rozsudku správne zistil skutkový stav veci, skutkové zistenia sú postačujúce aj pre odvolací súd, správne tiež aplikoval právne predpisy a vo veci aj správne a v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje s presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia rozsudku súdu prvej inštancie uvedenými v jeho odôvodnení.

25. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa je teda aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. , či sp. zn. ). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997).

26. Európsky súd pre ľudské práva ale zároveň tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).

27. Aj podľa judikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , či sp. zn. ).

28.1. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu odvolací súd dodáva, že žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu neuviedol, na aký účet a v akej banke poskytol žalovanej úver vo výške 100 eur a žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Nitra zo dňa 15.03.2018, č. k. -26 uviedla, že si nie je vedomá, že by si brala od žalobcu pôžičku a dodala, že na nej bol spáchaný trestný čin podvodu, čo aj oznámila na polícii v Nitre, pričom doložila kópiu trestného oznámenia, výpis z účtu a lekárskeho vyšetrenia.

28.2. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 02.05.2018, č. k. -35 vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia sa písomne vyjadril k odporu žalovanej, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom ho poučil, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť.

28.3. Žalobca na výzvu súdu prvej inštancie nereagoval a ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom prvoinštančným súdom na deň 28.11.2019 o 10:00 hod. z dôvodu hospodárnosti konania a zároveň žiadal o rozhodnutie v predmetnej veci na základe doteraz predložených dôkazov v jeho neprítomnosti. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní 28.11.2019 navrhla žalobu zamietnuť, pretože žalovaná nikdy nepožiadala žalobcu o úver a na jej účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. nebola zo strany žalobcu pripísaná suma 100 eur a dodala, že žalovaná o žiadnej zmluve o úvere so žalobcom nemá vedomosť. Nikdy jej nebolo doručené žiadne upozornenie alebo výzva na splatenie úveru. Súd prvej inštancie v zmysle uviedol predbežné právne posúdenie veci, konštatujúc, že žaloba sa javí súdu ako nedôvodná, pretože nie je zo strany žalobcu preukázané, že by plnil povinnosti tak ako to uvádzal a napriek tomu, že bol vyzvaný na predloženie dokladu o vyplatení sumy žalovanej, takýto dôkaz nepredložil a predložil len akýsi interný doklad, z ktorého nie je možné identifikovať, že suma bola poukázaná žalovanej a tento doklad nemá žiadnu dôkaznú hodnotu.

29. Podľa až 3 v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností , onačenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

30.1. Podľa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

30.2. Podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

30.3. Podľa ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

30.4. Podľa prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým s dokazovanie končí.

31. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolacom konaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

32.1. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa (ale aj protistrany - pozri § 373 ods. 4) použiť

v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené (Števček, M.,Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1243 s.).

32.2. Podstatou koncentrácie je, že strana sporu nemôže účinne uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany kedykoľvek počas konania, ale iba v určitom časovom úseku konania. Tento konkrétny časový úsek konania vymedzuje buď zákon (zákonná koncentrácia) alebo na základe zákona sudca (sudcovská koncentrácia). Ak procesný úkon, ktorý podlieha koncentrácii, nie je vykonaný včas, nespôsobuje procesnoprávne účinky. Súd teda na takýto oneskorene vykonaný úkon fakultatívne alebo obligatórne neprihliada.

33.1. V preskúmavanej veci žalobca až v podanom odvolaní tvrdil a výpisom z účtu MINIHOTOVOSŤ, s.r.o. z 28.02.2015 preukazoval, že žalovanej bol zo strany žalobcu na základe Zmluvy poskytnutý úver vo výške 100 EUR na číslo bankového účtu žalovanej: SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, pod variabilným symbolom: XXXXXXXXXX (rodné číslo žalovanej), dňa 04.02.2015. Žalobca nesúhlasil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno pri preukázaní dôvodu uplatňovaného nároku a mal za to, že ním uplatňovaný nárok bol dostatočne preukázaný a podložený listinnými dôkazmi priloženými k žalobe, čo však nie je celkom pravdivé tvrdenie, pretože k žalobe vôbec nepreukázal, kedy a na aký účet zaslal žalovanej na základ uzavretej zmluvy zo dňa 04.02.2015 sumu 100 EUR a túto skutočnosť preukázal až v podanom odvolaní, pričom ale nijako neodôvodnil, prečo tento dôkaz nemohol použiť bez svojej viny v doterajšom priebehu konania pred prvoinštančným súdom, preto na túto novotu nemohol odvolací súd prihliadnuť. Na diskvalifikáciu novoty totiž postačuje aj opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením z nedbalosti.

33.2. Pretože v odvolacom konaní nie sú spravidla prípustné tie prostriedky procesného útoku, ktoré žalobcom neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, odvolací súd vychádzajúc z uvedených skutočností zastáva právny názor, že napadnuté rozhodnutie vo veci samej i v časti výroku o náhrade trov konania je dostatočne a v súlade so zákonom odôvodnené, pretože prvoinštančný súd vysvetlil, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel k vyneseniu napadnutého rozhodnutia, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny podľa potvrdil.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania ako procesne úspešnej strane v odvolacom konaní, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( veta druhá v spojení s posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).