Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-134-2019.pdf
PDF · 210.18 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/134/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: pplk. N.. X. X., nar. XX.XX.XXXX, Dr. J. X. XB, B., zastúpeného JUDr. Mariánom Juskom, advokátom, Račí potok 3, Košice, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Nitre, Piesková 32, Nitra, o správnej žalobe zo dňa 26. 10. 2019 proti rozhodnutiu žalovaného KRPZ-NR-VO2-3-007/2019-PK zo dňa 23. 08. 2019, takto
rozhodol:
Súd zrušuje rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre KRPZ-NR-VO2-3-007/2019- PK zo dňa 23. 08. 2019 v spojení s Personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre číslo 215 zo dňa 02. 07. 2019 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis správneho orgánu prvého stupňa, správny súd zistil, že dňa 26. 07. 2018 bol spísaný úradný záznam v trestnej veci ČVS: ORP-1154/2- VYS-NR-2018 Fu, z ktorého vyplýva, že dňa 24. 07. 2018 o 15:30 hod bol vyšetrovateľ npor. T.. K. kontaktovaný žalobcom, aby v trestnej veci vzniesol obvinenie pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pričom už v tej dobe vyjadril pochybnosti s právnou kvalifikáciou skutku s tým, že sa následne od dozorového prokurátora dozvedel, že s predchádzajúcim vyšetrovateľom bol už dohodnutý odlišný postup. Uvedené sa dozvedel až dňa 24. 07. 2018 o 16:30 hod. Dňa 25. 07. 2018 bol spísaný úradný záznam mjr. T.. T. H. I. v trestnej veci ČVS: ORP-1154/2-VYS- NR-2018 Fu, z ktorého vyplýva, že žalobca poveril vedúceho, aby vyšetrovateľ vzniesol obvinenie v predmetnej trestnej veci podozrivému. Po odovzdaní spisu dňa 25. 07. 2018 vzniesla obvinenie pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu a spis odstúpila na Okresnú prokuratúru v Nitre za účelom posúdenia zákonnosti vzneseného obvinenia. Dňa 26. 07. 2018 ju kontaktoval prokurátor a zisťoval dôvod jej konania. Dňa 06. 03. 2019 bol spísaný úradný záznam zo dňa 25. 07. 2018, z ktorého správny súd zistil, že mjr. L.. T. R. dňa 25. 07. 2018 dostal pokyn od žalobcu, aby našiel vyšetrovateľa, ktorý bude pokračovať vo vyšetrovaní trestnej veci vedenej pod ČVS: ORP-1154/2-VYS-NR-2018, zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu. Nariadil, aby vznesené obvinenie, aj napriek tomu, že mu službukonajúci vyšetrovateľ npor. T.. K. povedal, že s prokurátorom už bol dohodnutý ďalší postup vo veci. Následne vyhľadal mjr. T.. H. I., ktorej predložil spis a tlmočil požiadavku žalobcu, a táto následne vzniesla obvinenie a spis odstúpila na prokuratúru. Uznesenie bolo následne prokurátorom Okresnej prokuratúry v Nitre zrušené.
2. Z administratívneho spisu správny súd ďalej zistil, že dňa 05. 12. 2018 bol so žalobcom na základe zistených nedostatkov v jeho riadiacej pozícii vykonaný pohovor. Nedostatky mali spočívať v nedôslednosti pri vykonávaní povinností v rámci dosahu na trestné veci, zlej organizácii policajtov na jednotlivé veci z nápadu, neprehľadnosti o slúžiacich policajtoch vo výjazde, nedodržiavaní termínov pri zabezpečovaní uložených úloh, slabej flexibilite a zdĺhavému vybavovaniu písomností, nezabezpečeniu včasného vybavovania Fabasoftu, dožiadaní na KR PZ správy na OP Nitra, nesledovaní emailových správ. Riaditeľ uviedol, že napriek ústnym upozorneniam sa nedostatky v riadiacej práci pri výkone dosahu ale aj mimo neho opakujú. Uvedené vzal žalobca na vedomie dňa 05. 12. 2018.
3. Dňa 22. 03. 2019 bol riaditeľom OKP OR PZ v Nitre spísaný úradný záznam k vráteným spisom a zrušeným uzneseniam za 2/2019, z ktorého správny súd zistil, že dňa 11. 03. 2018 na porade sa riaditeľ OR PZ v Nitre dotazoval na veci vrátené a zrušené OP Nitra, a na dôvody, na ktoré nevedel odpovedať. Prikázal žalobcovi, aby ich zistil a poskytol informáciu riaditeľovi OR PZ Nitra. Na druhý deň na porade žalobca uviedol, že informácie poskytol, vedúcich OKP oboznámiť nevedel, a uviedol, že už zabudol. Žalobca následne uložil vedúcemu 1. OVK mjr. N.. X., aby spracoval k tomu správu. Dňa 21. 03. 2019 bol vedúcim I. OVK OKP OR PZ v Nitre spísaný úradný záznam v ktorom je uvedené, že začiatkom mesiaca marec 2019 mu telefonoval žalobca, aby vypracoval správu o vrátených spisoch a zrušených uzneseniach za mesiac 02/2019 s tým, že on od vyšetrovateľov zistil dôvody, ale zabudol čo mu povedali.
4. Z úradného záznamu k trestnému oznámeniu vo veci lúpeže spísaného kpt. Mgr. G. dňa 06. 05. 2019 správny súd zistil, že dňa 15. 04. 2019 bol kpt. Mgr. G. kontaktovaný vedúcim II. OO OKP OR PZ Nitra mjr. N.. V., že na OKP OR PZ bolo odstúpené trestné oznámenie vo veci lúpežného prepadnutia. Vedúci II. OO OR PZ Nitra ho informoval, že vec pridelil na preverovanie dvom operatívnym pracovníkom I. OO OKP OR PZ Nitra, nakoľko vec bola prejednávaná na ranných poradách riaditeľa OKP, čo mu odobril a uviedol, že dňa 17. 04. 2019 bude veci riešiť s operatívcami, ktorým skutok pridelil. Dňa 17. 04. 2019 s operatívcami prejednal dva skutky lúpežných prepadnutí a dohodli postup vyšetrovania. Na porade u žalobcu sa žalobca informoval o aké skutky išlo, ako aj skutočnostiach a dôkazoch k týmto skutkom. Toho istého dňa si ho žalobca zavolal a informoval ho, že im bolo odstúpené trestné oznámenie vo veci lúpežného prepadnutia, pričom po preštudovaní oznámenia zistil, že sa jedná o oznámenie, ktoré prejednávali na rannej porade. Informoval o tom žalobcu, ktorý uviedol, že to poplietol a zabudol na to.
5. Z úradného záznamu riaditeľa o nesprávne rozdelenej pošty OKP žalobcom zo dňa 13. 05. 2019 správny súd zistil, že dňa 10. 05. 2019 v jeho neprítomnosti žalobca rozdeľoval poštu, ktorý ju opakovane nesprávne pridelil, a uviedol, že uvedené nedostatky sa v jeho neprítomnosti opakujú pravidelne.
6. Dňa 04. 06. 2019 bol riaditeľom OKP OR PZ v Nitre spísaný záznam „Nedostatky v riadení dosahu pplk. Ing. X. X.“, z ktorého správny súd zistil, že dňa 03. 06. 2019 výjazd OKP OR PZ v Nitre realizoval nápad TČ útoku na verejného činiteľa, pričom žalobca na miesto činu nezabezpečil službukonajúcich operatívcov, ktorí začali vo veci vykonávať previerky až z vlastnej iniciatívy, keď sa dozvedeli o skutku, a odkázal na záznam npor. I. a kpt. W.. Z úradného záznamu k útoku na verejného činiteľa zo dňa 03. 06. 2019 spísaného npor. I. dňa 05. 06. 2019 správny súd zistil, že napriek tomu, že opakovane stretol žalobcu, tak až neskôr sa dozvedel, že na parkovisku pred OR PZ Nitra došlo k pokusu o zapálenie služobného motorového vozidla. Vec realizoval pomocný výjazd, nakoľko jeho ako hlavný výjazd nikto nekontaktoval. Dňa 03. 06. 2019 o 15:34 hod. mu bolo zaslané uznesenie o začatí trestného stíhania pod ORP-784/VYS-NR-2019 vo veci útoku na verejného činiteľa, a preto kontaktoval OD KR PZ Nitra, nakoľko nebol pridaný v SAPE k doplneniu udalosti. Z úradného záznamu z prvotných úkonov na mieste činu TČ útoku na verejného činiteľa zo dňa 03. 06. 2019 spísaného kpt. PaeDr. W. dňa 05. 06. 2019 správny súd zistil, že počas dňa nebol operačným dôstojníkom KR PZ Nitra a ani nikým iným vyslaný na nápad k žiadnemu trestnému činu, preto nebolo možné vykonať prvotné previerky na mieste činu, ku ktorému malo dôjsť v čase o 12:45 hod. dňa 03. 06. 2019 pred budovou OR PZ v Nitre. Ani npor. I., ako hlavný operatívny pracovník nebol vyslaný na miesto činu. O tom, že budú vykonávané operatívne previerky do prípadu aj po ukončení riadnej služby bol telefonicky informovaný aj žalobca v čase okolo 19:15 hod. dňa 03. 06. 2019. Od uvedeného obdobia boli vykonávané na prípade neustále operatívne previerky, ktoré viedli k zisteniu páchateľa, pričom zo strany dozoru nebolo v priebehu dňa 04. 06. 2019 zisťované v akom štádiu je objasňovanie trestného činu.
7. Z úradného záznamu spísaného mjr. T.. J., mjr. N.. X., mjr. Mgr. X. a npor. B. zo dňa 05. 06. 2019 správny súd zistil, že dňa 05. 06. 2019 v čase o 20:40 hod. po vykonaní domovej prehliadky v objekte ubytovne SOMO prišli aj so zadržanou osobou do objektu OR PZ Nitra. Nakoľko zadržaný od začiatku javil známky duševnej zaostalosti a potvrdil, že užíva psychiatrické lieky, bolo zrejmé, že v prípade umiestnenia do CPZ bude nutné zabezpečiť jeho stráženie 2 operatívnymi pracovníkmi. T.. J. v čase 20:50 hod. zatelefonovala na mobil žalobcovi, telefón bol zapnutý na hlasitý odposluch a celý priebeh rozhovoru počul aj mjr. X., mjr. X. a npor. B., ktorému oznámila, že treba zabezpečiť operatívcov, ktorý budú strážiť zadržaného, ktorý hodil pondelok fľašu do policajného auta. Žalobca uviedol, že on vôbec nevie a spýtal sa kto ho zadržal, kto vybavoval domovku. T.. J. uviedla, že písala príkazy a že si myslela, že o tom vie keďže je zástupca a má dosah. Na toto sa žalobca spýtal kto to riešil, na čo uviedla, že mjr. V.. Žalobca povedal nech volá jemu, lebo on o tom nič nevie. Informovala žalobcu, že mjr. V. už išiel domov, načo žalobca povedal nech mu volá. Mobil mjr. V. bol však vypnutý. Následne začala s vypočúvaním podozrivého a mjr. X. sa presunul do svojej kancelárie, kde opätovne kontaktoval dosahového funkcionára, ktorému uviedol, že mjr. V. má vypnutý telefón a žiada o zabezpečenie 2 operatívnych pracovníkov na stráženia podozrivého, načo sa žalobca spýtal prečo o to žiada jeho a že toto nie je z jeho hlavy a kto mu kázal volať jemu a či mjr. X. ho poučuje čo on má robiť. Mjr. X. mu uviedol, že pracuje ako vyšetrovateľ 9 rokov a realizoval už x vecí, kde mal zadržanú osobu a keď potreboval stiahnuť niekoho do roboty alebo akákoľvek nepredvídateľná situácia nastala tak vždy volal dosahovému funkcionárovi. Následne sa mjr. X. na pokyn žalobcu pokúsil zavolať kpt. G. avšak tento telefónu nedvihol. T.. X. opätovne zavolal žalobcovi a informoval ho, že kpt. G. neberie telefón, na toto žalobca povedal, že si má vziať zoznam pracovníkov OKP a postupne ich obvolávať a zabezpečiť si stráženie. Mjr. X. povedal žalobcovi, že on nemá čas zháňať si sám operatívnych pracovníkov nakoľko sa vrátil z domovej prehliadky, má zadržanú osobu a má procesné úkony a veľa práce, načo žalobca povedal, že sa ozve a zložil telefón. Následne mjr. X. vykonával administratívne úkony do spisu ako prepisovanie domovej prehliadky, kompletizáciu spisového materiálu zatiaľ čo mjr. J. vypočúvala zadržaného. Po cca 50 min. zatelefonoval žalobca mjr. X., ktorý mu povedal, že v prípade, ak službukonajúci lekár v FN Nitra vyhodnotí, že zadržaný je spôsobilý umiestnenia v CPZ aj bez stráženia, tak môže byť umiestnený aj v objekte KR PZ Nitra, ak nie, tak musí byť umiestnený v CPZ, kde sa nachádza aj stála služba, napr. Levice, Komárno. Žalobca sa pýtal, prečo mu mjr. X. volá, keď ešte nemá vyšetrenie a nevie, čo bude so zadržaným, načo mu mjr. X. povedal, že keďže prebieha výsluch a nevie sa kedy skončí, tak preto mu je volané v čase od 20:50 hod. už tretíkrát, keďže medzitým už tento telefonát prebiehal v čase okolo 22:45 hod. nakoľko je možné, že vyšetrený bude až v nočných hodinách okolo 01:00 hod. a nechce mu volať vtedy z dôvodu, že by ho zbytočne budil a druhý dôvod je ten, že v takom čase by už pravdepodobne nevedel zabezpečiť stiahnutie policajtov do práce. Celý rozhovor počul aj npor. B., ktorý bol prítomný v kancelárii. Následne mjr. X. vykonával vo svojej kancelárii prepisovanie opisu domovej prehliadky a mjr. J. stále vypočúvala zadržaného. Po cca 30 minútach prišiel žalobca do kancelárie č. 311, kde mu mjr. X. opätovne vysvetlil situáciu a povedal mu, že v budove sú ešte npor. B., npor. P. a kpt. W., avšak títo sú v práci podobne ako obaja vyšetrovatelia od rána od 07:30 hod., a teda musia odísť, nakoľko majú nárok na zákonný odpočinok. Žalobca sa spýtal, kto má výjazd, načo mu bolo povedané, že npor. X.. Následne sa pplk. X. na počítači mjr. X. prihlásil na svoje konto v rámci webu intra ministerstva vnútra a otvoril plachtu s operatívnymi pracovníkmi. Po cca 15 minútach niekam odišiel. Medzitým mjr. J. skončila s výsluchom zadržaného a poslala ho aj s operatívnymi pracovníkmi na vyšetrenie do nemocnice. Následne sa vyšetrovatelia mjr. X. a mjr. J. dohodli, že keďže je už 24:00 hod. a stále sa nevie dokedy bude treba vykonávať úkony, tak ich v noci dokončí mjr. J. a mjr. X. si pôjde domov oddýchnuť, aby ráno prišiel o 07:00 hod. do práce a pokračoval v realizácii úkonov. Mjr. X. následne odišiel z práce domov. Mjr. J. zostala vo svojej kancelárii, kde po chvíli prišiel žalobca a povedal, že vyskúšal zavolať 2 operatívnym pracovníkom, avšak títo nedvíhali. Potom žalobca odišiel domov s tým, že mu má mjr. J. dať vedieť ako dopadlo vyšetrenie a či bude potreba eskorty do Komárna. Po cca hodine po telefonáte s operačným dôstojníkom nakoniec bolo rozhodnuté, že osoba môže byť umiestnená v CPZ na KR PZ v Nitre bez potreby stráženia, o čom bol žalobca vyrozumený.
8. Z úradného záznamu spísaného mjr. Ing. V. zo dňa 06. 06. 2019 správny súd zistil, že dňa 03. 06. 2019 v čase o 07:30 hod. nastúpil do plánovej služby na výkon funkcie vedúceho 2.00 OKP OR PZ Nitra. V čase okolo 13:00 hod. mu začali chodiť prvé správy, že mali horieť služobné motorové vozidlá. Z tohto dôvodu boli úkolovaní pracovníci kriminálnej polície na 2.00, aby išli prepátrať blízke okolie k možnej záujmovej osobe a zároveň bola nakontaktovaná npor. Mgr. Y. T., ktorá uviedla, že niekto mal zapáliť služobné MV. Kontaktoval pracovníkov informatiky, aby dali čo najskôr stiahnuť kamery a poslali možný
profil páchateľa. Medzitým v zložení npor. T., por. X. a npor. Bc. X. išli k smeru OC Centro, kde por. X. a npor. X. prepátrali okolie na SMV VW Passat a on s npor. Marcinom vystúpil pri OC Centro, kde sa spojili s hliadkou stržm. P., a vymenili si informácie a išli na pešo od OC Centro k OR PZ Nitra prepátrať okolie, pričom v tom čase už došli prvotné fotky k možnému páchateľovi, ktoré následne boli rozposlané na skupinu 1.00 a 2.00. Počas toho mu v čase o 13:34 hod. volal žalobca, aby poslal nejakých operatívcov stiahnuť kamery na MsP a urobiť previerky na ČS. Následne boli nakontaktovaní X. a X., aby urobili previerky na ČS v okolí OR PZ Nitra, či niekto netankoval menšie množstvo PHM (benzín). V čase okolo 14:00 hod. prišli k budove OR PZ Nitra, kde už bola vyšetrovateľka kpt. Mgr. Y. a por. N.. U., miesto bolo opáskované a pri vstupných dverách do budovy stál žalobca, ktorý dotazoval, či išli robiť previerku na ČS. Následne sa presunul na stálu službu prezrieť si videozáznam a potom na 8. poschodie, kde v čase o 14:15 hod. zaúkoloval npor. Bc. B. zabezpečením všetkých kamier MsP v okolí budovy OR PZ Nitra a dal zálohovať aj širšie okolie. Následne kontaktoval npor. T.. W. a por. Mgr. X., aby zabezpečili kamery v reštaurácii u dvoch bradatých, Pečiatkárni a na internáte UKF. Následne stretol npor. L.. W., od ktorého zistil, že má výjazd spolu s npor. I., kde mu bolo povedané, že nemajú vedomosť o ničom, že neboli nikým vyslaný a ani úkolovaní, že ich ani vyšetrovateľ a ani dosah nekontaktoval. Následne sa s W. dohodol, že on bude zabezpečovať kamery smer OC Max, nakoľko už bola informácia, že osoba mala odísť smerom na Chrenovú. Následne prišiel W. a X., kde sa osobne dohodli, čo majú robiť, a potom prišiel Nechvátal s tým, že kamery sú zálohované, že to bude veľké množstvo dát, kde si bol zobrať 16 DVD a najskôr budú až o 2 dni, načo W. uviedol, že on sa dohodne na MsP. Uviedol, že toto mohlo byť v čase okolo 14:30 hod. Následne boli nakontaktovaní X. a X., ktorí uviedli, že nikto na ČS nemá informáciu o takejto osobe, ktorá by tankovala menšie množstvo. O tomto bol informovaný dosahový funkcionár, žalobca. V čase okolo 16:00 hod. opustil pracovisko a ukončil službu, pričom bol v telefonickom kontakte s npor. PaedDr. W., priebežne volal, čo je nové, a bol informovaný, že našiel možného páchateľa na kamerách MsP Mostná, ako vystupuje z autobusu a ide cez most smerom k budove OR PZ Nitra. V tento deň už nebol od dosahového funkcionára kontaktovaný s nijakými pokynmi. Na druhý deň 04. 06. 2019 na rannej porade riaditeľa OKP OR PZ Nitra uviedol zistenia z operatívnej strany, pričom žalobca sa na nič konkrétne nedotazoval a ani mu neuložil žiadnu úlohu. Po porade sa presunul za W., ktorý analyzoval kamery. V priebehu dňa rozdelil úlohy, kde každý z vedúcich na operatívnych oddeleniach dá jednu dvojku, ktorá bude preverovať a zabezpečovať ďalšie kamery, nakoľko W. v rámci svojej analýzy zistil ktorým autobusom páchateľ prišiel, a na ktorom odišiel. V poobedných hodinách mali informáciu, že páchateľom skutku môže byť T. R., kde doposiaľ nebol zistený jeho možný pobyt, nakoľko mal status bezdomovca. Z dôvodu, že nemali konkrétny záznam, na ktorom by bolo možné presne identifikovať páchateľa boli ním, vedúcim 1.00 kpt. T.. G. a npor. T. vyhodnocované kamery umiestnené na OR PZ Nitra za účelom zistenia a stotožnenia možných svedkov udalosti, resp. zabezpečenia kamerových záznamov z okoloidúcich MV (kamera vo vozidle), kde sa podarilo ustáliť priameho svedka udalosti vodiča NMV Renault Mascott. Ešte v poobedných hodinách kontaktoval Y. ako bola zaistená „zápalná fľaša“, ktorá uviedla, že ako chemická stopa, kde sa dotazoval prečo iba ako chemická a nie ako vecná k vykonaniu znaleckého skúmania odvetvie daktylo a DNA, načo mu bolo povedané, že veď bola obhorená. Následne sa pokúšal spojiť s KEÚ, či vedia z takejto stopy zaistiť daktylo a DNA, avšak neúspešne. Pracovisko opustil v čase o 18.00 hod. V poobedných hodinách sa im podarilo ustáliť možný pobyt páchateľa, kde bol vyslaný mjr. W., aby vykonal previerky k možným kamerám a prevereniu ubytovní, kde následne W. zistil, že menovaný je ubytovaný v ubytovni SOMO na izbe č. 105. V priebehu dňa nebol ani jeden krát úkolovaný žalobcom k vykonaniu nejakých úkonov resp. zabezpečenia dôkazov a ani sa neinformoval o stave konania. Na tretí deň, 05. 06. 2019, na rannej porade riaditeľa OKP OR PZ Nitra, kde uviedol zistenia. Na konci porady prišiel žalobca, ktorý uviedol, že potrebuje od operatívy všetky záznamy, že ide odstúpiť predmetný spis na KR PZ Nitra. Opýtal sa, ako na tom sú, kde ho informoval o zistených skutočnostiach. Následne zaúkoloval operatívcov B. a P. vykonaním previerok na ubytovni SOMO, on vyhodnotil kamery a zavolal na KEÚ BA, kde mu pracovník uviedol, že je možné z takejto fľaše zobrať daktylo a DNA. V čase o cca. 08.30 hod. informoval žalobcu, že sa možno bude dať zaistiť DNA alebo daktylo zo zaistenej stopy. V čase okolo 09:00 hod. bol informovaný B. a P., že majú potvrdený pobyt páchateľa v ubytovní SOMO na izbe č. 105, kde zabezpečili aj výpis elektronickej evidencie. V čase pred 10.00 hod. ho na služobnej linke kontaktoval žalobca, kde ho informoval. Žalobca uviedol, že nemôžu vykonať žiadne procesné úkony, nakoľko by boli neplatné kvôli zaujatosti. Povedal žalobcovi, že by bolo dobré, aby sa išlo prekonzultovať s okresným prokurátorom domovku, resp. možný postup podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Tdo 29/2014 z 20. mája 2014, načo žalobca uviedol, že to má ísť prekonzultovať on. Potom sa ho opýtal, či niečo ešte potrebuje, načo uviedol, že úradné záznamy do spisu, lebo chce spis zaniesť na kraj, kde mu uviedol, že ešte chalani k pobytu napíšu záznam a mal by ich mať všetky. V čase okolo
10:45 hod. žalobcovi doniesol úradný záznam, pričom všetky ostatné už mu mali byť doručené. Žalobca tento záznam doložil do spisu, a povedal, že to je ten záznam s ustáleným pobytom páchateľa. V čase okolo 13:30 hod. bol dotazovaný okresným riaditeľom pplk. N.. X. ako stojí požiar SMV, načo uviedol, že bol žalobcom informovaný, že ide spis odstúpiť na KR PZ Nitra kvôli zaujatosti. Riaditeľ uviedol, že ide zistiť ako stojí spis, pričom pred 14:00 hod. bol informovaný nadriadeným pplk. T.. P., že okresný riaditeľ dal pokyn žalobcovi odovzdať spis vyšetrovateľovi, nakoľko je potrebné ihneď vykonať domovky a zadržať páchateľa, aby nedošlo k ďalšiemu prípadu, že mu bude oznámené, ktorému vyšetrovateľovi to bude pridelené, nakoľko dovtedy bol spis u žalobcu. Vedúcim l. OV mjr. N.. X. bol informovaný, že budú na tom robiť mjr. J. a mjr. X., kde následne dohodli, že mjr. X. vybaví OP Nitra a OS Nitra, aby ešte v tento deň boli vydané príkazy na domovku (kde by tento postup prejednal s X.). Zaúkoloval operatívu B. a P., aby zabezpečili PPÚ. Bolo na OP dohodnuté, že do 15.00 hod. treba doniesť podnet na domovku prokurátorovi X., zaúkoloval vyšetrovateľov, aby rýchlo nachystali spis a podnet s tým, že LV a podklady k vydaniu domovky im zabezpečí. Následne vytlačil LV, katastrálnu mapu, google maps, foto objektu, obchodný register a iné. V čase o 14:50 hod. bol s npor. T. odovzdať spis spolu s podnetom na OP Nitra. Následne bol nakontaktovaní npor. W., že idú realizovať požiar, že sa vybavujú domovky a bude páchateľa zadržiavať (kontaktovaný bol z dôvodu, že páchateľa skutku objasnil W.), kde bolo dohodnuté, že príde do práce. V čase pred 17:00 hod. bol informovaný mjr. X., že pred 18:00 hod. bude mať príkazy od sudcu U., kde bolo dohodnuté, že v čase o 18:00 hod. bude stretnutie na OR PZ Nitra. O tomto termíne bolo vyrozumené PPÚ, technik, vyšetrovateľ a operatíva. Následne bola W. zabezpečená nezúčastnená osoba. V čase o 17:00 hod. poslal operatívu B. aP., aby monitorovali okolie ubytovania SOMO a zistili, či sa páchateľ nachádza na izbe, čo bolo následne potvrdené. V čase o 18:00 hod. sa všetci presunuli na miesto výkonu domovej prehliadky. Následne sa vykonali úkony v rámci domovej prehliadky. V čase pred 20.00 hod. sa vrátili naspäť na OR PZ Nitra. Tu sa dohodli na ďalšom postupe a on opustil pracovisko. Od pokynu okresného riaditeľa o prevzatí a realizácii veci nebol so žalobcom v kontakte, neinformoval sa na priebeh konania realizácie domovky a zadržania páchateľa a ani neuložil žiadnu úlohu.
9. Zo záznamu riaditeľa OKP OR PZ „Nedostatky v riadení dosahu pplk. Ing. X. X.“ zo dňa 05. 06. 2019 správny súd zistil, že dňa 04. 06. 2019 výjazd OKP OR PZ Nitra realizoval nápad TČ poškodzovanie a ohrozovanie prevádzky všeobecne prospešného zariadenia. Vedúcim 1. IV mjr. N.. X. mu oznámil, že službukonajúca vyšetrovateľka sa nemôže dovolať žalobcovi, a potrebuje zabezpečiť vyšetrovateľa, ktorý ma dosah na telefóne. Povedal jej, nech telefonuje pokiaľ sa neozve, že on zavolá. Neskôr mu bolo oznámené, že žalobca odmietol stiahnuť pomocný výjazd na telefóne s odôvodnením, že sú zakázané nadčasy. Takto postupoval napriek tomu, že bol vyrozumený o tom, že bol zadržaný podozrivý a čaká. Nakoľko on bol informovaný neskôr, pomocný dosah nemohol stiahnuť. Podozrivý bol obmedzený príslušníkmi o 15:57 hod. a vyšetrovateľka sa vrátila z OMČ a prevzala a zadržala podozrivého v čase o 18:22 hod. na OO PZ aj s advokátom, pričom musela ísť vykonať OMČ na troch miestach. Zadržaná osoba bola 2:22 hod. bez akéhokoľvek vykonaného úkonu.
10. Súčasťou administratívneho spisu je aj Popis služobnej činnosti pre funkciu zástupca riaditeľa, z ktorého vyplýva, že s týmto sa žalobca oboznámil dňa 02. 07. 2017.
11. Upovedomením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, odbor kriminálnej polície zo dňa 28. 06. 2019 začalo konanie o znížení osobného príplatku žalobcu podľa § 91 ods. 2 a 4 zákona č. 73/1998 Z. z., z dôvodu tam uvedených nedostatkov v riadiacej činnosti žalobcu. Upovedomenie žalobca prevzal dňa 28. 06. 2019. Dňa 28. 06. 2019 žalobca požiadal o určenie novej lehoty na vyjadrenie k upovedomeniu o začatí konania o znížení osobného príplatku, a to predlženie z 01. 07. 2019 do 9:00 hod. na 08. 07. 2019 do 9:00 hod. vzhľadom na rozsah dokumentu a jeho príloh. Následne správny orgán prvého stupňa určil novú lehotu na 01. 07. 2019 do 14:00 hod. Dňa 01. 07. 2019 podal žalobca vyjadrenie k upovedomeniu o začatí konania o znížení osobného príplatku, z ktorého správny súd zistil, že ho žalobca považuje za šikanózne konanie, a vyjadril sa ku konkrétnym odsekom upovedomenia.
12. Dňa 02. 07. 2019 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, odbor kriminálnej polície vydalo návrh na zníženie osobného príplatku žalobcu zo 420,- eur na 288,- eur. Toho istého dňa bola podaná Odborovému zväzu polície v SR žiadosť o prejednanie návrhu na zníženie osobného príplatku žalobcu vo výbore OZP. Riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre vydal dňa 02. 07. 2019 personálny rozkaz č. 215, ktorým žalobcovi znížil podľa § 91 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení
neskorších právnych predpisov osobný príplatok zo 420,- eur na 288,- eur dňom 01. 08. 2019. S Personálnym rozkazom bol žalobca oboznámený dňa 02. 07. 2019, a proti tomuto podal odvolanie zo dňa 03. 07. 2019, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 23. 08. 2019.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
13. Žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa tak, že zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho organu prvého stupňa, Personálny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre č. 215 zo dňa 02. 07. 2019, ktorým žalobcovi podľa § 91 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov osobný príplatok zo 420,- eur na 288,- eur dňom 01. 08. 2019. V odôvodnení uviedol, že z dôkazného materiálu, ktorý obsahuje predložený spisový materiál vyplýva, že žalobca ako zástupca riaditeľa OKP OR PZ v Nitre vykonával svoju funkciu v druhej polovici roku 2018 s výraznými dlhodobými nedostatkami v riadiacej činnosti, na čo bol v mesiaci september 2018 ústne upozornený nadriadeným - riaditeľom OKP OR PZ v Nitre a neskôr aj osobným pohovorom dňa 05. 12. 2018, ktorý je zaznamenaný v registratúrnych záznamoch č. ORPZ-NR-OKP-219-001/2018. Riaditeľ OKP OR PZ v Nitre na základe dlhotrvajúcich nedostatkov vo výkone funkcie žalobcu podal návrh na zníženie jeho osobného príplatku dňa 02. 07. 2019 riaditeľovi OR PZ v Nitre. Návrhu nadriadeného predchádzalo zhromaždenie jednotlivých úradných záznamov policajtov zaradených na OKP OR PZ v Nitre, v ktorých vyjadrili svoj subjektívny názor na nedostatky žalobcu pri výkone jeho funkcie, upovedomenie nadriadeného žalobcu registratúrnym záznamom zo dňa 28. 06. 2019 o začatí konania o zníženie osobného príplatku a vyjadrenie žalobcu k návrhu nadriadeného na zníženie osobného príplatku zo dňa 01. 07. 2019. Podľa žalovaného sa riaditeľ OR PZ v Nitre (ďalej len „riaditeľ“) striktne riadil ust. § 91 ods. 2 a 4 zákona č. 73/1998 Z. z., čo v odôvodnení personálneho rozkazu aj zdôvodnil. Rovnako poukázal na ust. čl. 6 nariadenia ministerstva vnútra SR č. 17/2008 o vybraných platových náležitostiach príslušníkov Policajného zboru, prikazovaní služby nad základný čas služby v týždni a nariaďovaní služobnej pohotovosti príslušníkom Policajného zboru v znení neskorších právnych predpisov, ktorým je nadriadený povinný sa riadiť pri zvyšovaní alebo znižovaní osobného príplatku policajtovi. Citované ustanovenia je preto nutné považovať za ten zákonný dôvod, ktorý oprávňoval riaditeľa OR PZ v Nitre sa v personálnom rozkaze č. 215 rozhodnúť o znížení osobného príplatku žalobcovi a neuspokojil iba so strohou citáciou právnych predpisov, ale svoje rozhodnutie aj vyčerpávajúco zdôvodnil na podklade priložených dôkazov. Uviedol, že nezákonnosť úradných záznamov policajtov zaradených na OKP OR PZ v Nitre žalobca namieta bez akýchkoľvek dôkazov, len na základe domnienok. Zdôraznil, že ich obsahovú stránku nenamietal. Mal za to, že žalobca svoje domnienky nepodporil žiadnym relevantným dôkazom, a preto nie je dôvod pochybovať o ich zákonnosti. K námietke evidencie úradných záznamov uviedol, že túto nemožno považovať za vecnú s tým, že jednotlivé úradné záznamy policajtov OKP OR PZ v Nitre riaditeľ zaradil do prílohy k registratúrnemu záznamu o začatí konania o znížení osobného príplatku spolu s ostatnými dôkazmi, ktoré vyhodnocoval pred začatím konania. Vzhľadom na evidenciu obsahu spisu nebolo podľa žalovaného dôvodné považovať evidenciu listinných dôkazov za v rozpore s registratúrnym poriadkom. Ďalej uviedol, že doplnil spisový materiál o listinný dôkaz, ktorým je záznam o hodnotení a prerokovaní záverov hodnotenia za rok 2018 č. ORPZ-NR-OKP-76-009/2019 zo dňa 27. 02. 2019, ktorým riaditeľ hodnotil žalobcu a plnenie jeho služobných povinností za rok 2018 s tým, že konštatoval, že žalobca pristupoval k plneniu služobných povinností zodpovedne, avšak následne sa v hodnotení uvádza, že v druhom polroku došlo k nedostatku v oblasti riadiacej a organizačnej práci, ako aj v časovom a kvalitatívnom plnení úloh. Okrem iného popisuje, že žalobca síce bol ochotný aplikovať novelizované predpisy do praxe, ale vo svojej práci nebol vždy samostatný. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že nadriadený svojím konaním o zníženie osobného príplatku nekonal tendenčne, unáhlene a ani šikanózne. Popísané nedostatky v hodnotení vyplývajúce z výkonu funkcie zástupcu riaditeľa, tak korešpondujú s nedostatkami popísanými v personálnom rozkaze. Konanie o znížení osobného príplatku teda možno považovať za objektívne, dôvodné a nepochybné. Na záver odkázal na § 91 ods. 2 a 4 zákona č. 73/1998 Z. z. a uviedol, že riaditeľ OR PZ v Nitre pri rozhodovaní o znížení osobného príplatku zo 420,- na 288,- eur postupoval v súlade so zákonnými ustanoveniami, čo je zrejmé aj zo skutočností uvedených v personálnom rozkaze č. 215. Námietky žalobcu uvedené v odvolaní preskúmal a nezistil dôvody, pre ktoré by mohol odvolaniu žalobcu vyhovieť
s tým, že personálny rozkaz ako aj stanovisko riaditeľa sa podľa žalovaného zakladali na objektívnych skutočnostiach, a preto hodnotil dané dôkazy ako relevantné pre úplne a presné zistenie skutočného stavu veci.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
14. V podanej žalobe zo dňa 26. 10. 2019 (ktorá bola správnemu súdu doručená dňa 28. 10. 2019) žalobca žiadal preskúmať a zrušiť rozhodnutie žalovaného zo dňa 23. 08. 2019 ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, personálny rozkaz Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre č. 215/2019 zo dňa 02. 07. 2019. Uviedol, že dňa 28. 06. 2019 (piatok) v poobedňajších hodinách prevzal od svojho nadriadeného (ďalej len „riaditeľ“) upovedomenie o začatí konania o znížení osobného príplatku spolu s prílohami v rozsahu 34 listov, na základe ktorého mu mal byť osobný príplatok vo výške 420,- eur znížený na sumu 288,- eur, s lehotou na vyjadrenie do 01. 07. 2019 o 9:00 hod. (pondelok). Z dôvodu rozsiahlosti materiálu požiadal o predĺženie lehoty do 08. 07. 2019, čomu nebolo vyhovené, a novú lehotu určil na 01. 07. 2019 do 14:00 hod., pričom vzhľadom na krátkosť času sa nemohol relevantne vyjadriť ku všetkým skutočnostiam. Žalobca má za to, že zo strany riaditeľa ide o dehonestáciu a šikanu jeho osoby a odvetu z dôvodu podania sťažnosti pre porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, čo potvrdzuje i jeho predchádzajúca snaha disciplinárne ho potrestať. Listinné materiály boli najmä úradné záznamy rôznych policajtov, ktorými malo byť preukázané, že si dlhodobo neplní svoje povinnosti vyplývajúce mu z popisu služobnej činnosti zástupcu riaditeľa. Uviedol, že predložené úradné záznamy nie sú registrované v zmysle predpisov, teda má dôvodné podozrenie, že boli vytvorené dodatočne len z dôvodu postihu jeho osoby a v rozpore s popisom jeho služobnej činnosti. Namietal, že v upovedomení, ako aj návrhu na zníženie osobného príplatku sa uvádza, že v jeho činnosti sa vyskytovali dlhodobé nedostatky v riadiacej činnosti, a napriek tomu mu bol osobný príplatok zvýšený o 30,- eur práve riaditeľom počas výkonu funkcie zástupcu riaditeľa s tým, že osobný príplatok mu bol dovtedy priznaný za celý výkon služobnej činnosti po dobu 25 rokov nie vo funkcii zástupcu riaditeľa. Personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre č. 215/2019 zo dňa 02. 07. 2019 mu bol osobný príplatok znížený zo sumy 420,- eur na sumu 288,- eur dňom 01. 08. 2019, a odôvodnený bol skutkovými tvrdeniami z úradných záznamov, ktoré žalobca spochybňoval. Riaditeľ v celom odôvodnení konštatuje len neuspokojivé výsledky, ktoré sa majú opierať i o snímky, ktoré mu boli uložené spracovávať, a ktoré majú preukazovať, že nevykonáva riadiacu a služobnú činnosť v rozsahu popisu služobnej činnosti a to i napriek tomu, že uvedené bolo predmetom podania jeho sťažnosti na nadriadeného, že mu neumožňuje vykonávať riadiacu činnosť. V odôvodnení absentuje zmienka alebo právna úvaha o tom, ako sa riaditeľ vysporiadal s jeho tvrdeniami, zákonnými dôvodmi na vydanie personálneho rozkazu, a preto proti nemu podal odvolanie. Namietal, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia reprodukoval stanovisko riaditeľa, a k nezákonnosti úradných záznamov uviedol, že riaditeľ o nich nemal dôvod pochybovať a preto ich neskúmal, a túto skutočnosť neskúmal ani odvolací orgán, ktorý len skonštatoval, že ide o jeho domnienku, ktorá však nebola vyvrátená, pričom dôkazne bremeno je predovšetkým na strane zamestnávateľa. Orgán rozhodujúci o právach a povinnostiach je povinný riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, nielen stroho skonštatovať, o ktoré dôkazy sa opieral, avšak s absentujúcou úvahou. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého konania a vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj Ústavného súdu SR. Uviedol, že konaním prvostupňového orgánu, ako aj orgánu druhého stupňa mu bolo odňaté právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, a odkázal na § 2a ods. 2, § 47, § 50, § 52 ods. 1 a § 91 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2M Cdo 19/2007, čl. 6 ods. 9 nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 17 z roku 2008 o vybraných platových náležitostiach príslušníkov PZ, prikazovaní služby nad základný čas služby v týždni a nariaďovaní služobnej pohotovosti príslušníkom PZ. Žalobca má za to, že podľa tvrdení riaditeľa sa zakaždým dopustil disciplinárneho previnenia, avšak doposiaľ nebol disciplinárne potrestaný. K odôvodneniu personálneho rozkazu uviedol, že toto spočíva v opise skutkov, resp. pochybení, ktoré by mali mať za následok disciplinárne konanie voči jeho osobe, a preto má za to, že zníženiu osobného príplatku mali predchádzať disciplinárne rozhodnutia, ktoré vydané neboli, čo svedčí o účelovosti úradných záznamov, ktoré neboli registratúrne podchytené v čase ich spísania, a teda sú neprípustné ako dôkaz, s čím sa žalovaný nikto nevysporiadal, resp. sa k takejto skutočnosti nevyjadril. Podľa žalobcu o absurdnosti tvrdení uvedených v rozhodnutiach svedčí aj to, že
mu bol zvýšený osobný príplatok v mesiaci júl 2018. Prvostupňový orgán porušil aj povinnosť vyplývajúcu z nariadenia MV SR 17 z roku 2008, kedy mal zníženie osobného príplatku prejednať s odborovým orgánom a poukázal na rozhodnutia NS SR vo veciach: sp. zn. 8Sžo/9/2015, sp. zn. 8Sžo/39/2013, kde sa zaoberá podmienkami odňatia osobného príplatku. Na záver uviedol, že povinnosti neporušil, v personálnom rozkaze existuje závažný nesúlad výrokovej časti s odôvodnením, je založený na nesprávnom právnom posúdení veci ako aj na nedostatočne zistenom skutkovom stave, prvostupňový orgán sa nevysporiadal so skutočnosťami, na ktoré poukazoval, je nepreskúmateľný a zmätočný, zároveň postupom bolo porušené jeho ústavné právo na spravodlivý proces, a takéto porušenia právnych predpisov odobril svojim rozhodnutím i druhostupňový orgán. Riaditeľom tvrdené pochybenia opisujú len konanie, s ktorým je nespokojný, bez predchádzajúcich vopred určených pravidiel, teda že by niečo porušil, či už zákon, interný predpis, rozkaz a pod. a to i napriek tomu, že dlhé roky pôsobil v riadiacej funkcii ako vedúci oddelenia vykonávajúci konania, ktoré sa mu kladú za porušenia a nejaký čas bol nadriadený aj riaditeľovi, ktorého v jeho práci vyšetrovateľa odborne usmerňoval.
IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
15. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení zo dňa 14. 01. 2020 k podanej žalobe vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu a zotrval na názore vyslovenom v napadnutom rozhodnutí, že ide o názory žalobcu, ktoré nesúvisia s prejedávanou vecou, resp. sa s nimi ako prvostupňový, tak aj druhostupňový orgán riadne vysporiadali. K námietke žalobcu uviedol, že úradné záznamy policajtov odboru kriminálnej polície (ďalej len „OKP“) OR PZ v Nitre riaditeľ OKP OR PZ v Nitre pri tvorbe spisového materiálu zaradil do prílohy k registratúrnemu záznamu o začatí konania o znížení osobného príplatku spolu s ostatnými dôkazmi, ktoré vyhodnocoval pred začatím konania. Vzhľadom na evidenciu obsahu spisu preto nie je dôvodné považovať evidenciu listinných dôkazov v rozpore s registratúrnym poriadkom. Žalobca neuviedol, aké predpisy má na mysli a podľa ktorých predpisov by sa mala takáto evidencia vykonať. Spisový materiál prvostupňového orgánu k personálnemu rozkazu bol spracovaný podľa nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 98/2016 o registratúrnom poriadku v znení neskorších predpisov. Úradné záznamy boli v spise zaradené ako prílohy k prvotnému registratúrnemu záznamu tak, ako to upravuje citované nariadenie. K tvrdeniu žalobcu, že počas výkonu funkcie zástupcu riaditeľa OKP OR PZ v Nitre mu bol v júli 2018 zvýšený osobný príplatok riaditeľom OR PZ v Nitre o sumu 30,- eur a dovtedajšia výška jeho osobného príplatku mu bola priznaná za výkon štátnej služby počas celých 25 rokov a nielen počas výkonu súčasnej funkcie uviedol, že riaditeľ KR PZ v Nitre ako druhostupňový orgán v odvolacom konaní doplnil spisový materiál o listinný dôkaz, ktorým je Záznam o hodnotení a o prerokovaní záverov hodnotenia za rok 2018 č. ORPZ-NR-OKP-76-009/2019 zo dňa 27. 02. 2019, ktorým riaditeľ hodnotil žalobcu a plnenie jeho služobných povinností za rok 2018. Riaditeľ konštatoval, že žalobca pristupoval k plneniu služobných povinností zodpovedne, avšak následne uvádza, že v druhom polroku došlo zo strany žalobcu k nedostatkom v oblasti riadiacej a organizačnej práce, ako aj v časovom a kvalitatívnom plnení úloh. Okrem iného ďalej popisuje, že žalobca síce bol ochotný aplikovať novelizované predpisy do praxe, ale vo svojej práci nebol vždy samostatný. Je teda zrejmé, že riaditeľ konaním o zníženie osobného príplatku nekonal tendenčne, unáhlene, ani šikanózne. Popísané nedostatky žalovaného v hodnotení, vyplývajúce z výkonu funkcie zástupcu riaditeľa OKP OR PZ v Nitre tak korešpondujú s nedostatkami popísanými v personálnom rozkaze. Konanie o znížení osobného príplatku možno považovať za objektívne, dôvodné a nepochybné. Opačné konanie nadriadeného by bolo v rozpore so zákonom a zásadami výkonu štátnej služby, ktoré sú založené na kariérnom princípe. Za nepravdivé považuje aj tvrdenie žalobcu o porušení povinnosti prerokovať návrh na zníženie osobného príplatku s odborovým združením, ktoré vyvracia registratúrny záznam č. ORPZ-NR- OKP-277-003/2019 zo dňa 02. 07. 2019, s ktorým sa mal možnosť osobne oboznámiť. Na poslednom liste registratúrneho záznamu je jasný a zreteľný podpis zástupcu odborového združenia, ktorý bol s návrhom na zníženie osobného príplatku riadne oboznámený. K námietke odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že riaditeľ KR PZ v Nitre sa vyčerpávajúco zaoberal každou námietkou a pripomienkou žalobcu. Skutočnosť, že odvolanie žalobcu sa v prevažnej miere týkalo iných faktov a skutočností, už žalovaný z pozície druhostupňového orgánu nemôže ovplyvniť. Tento fakt je zrejmý na základe priloženého napadnutého rozhodnutia a priložených administratívnych spisov. Správnosť názoru žalovaného potvrdzuje aj fakt, že žalobca vo svojej žalobe cituje ustanovenia zákona č. 73/1998 Z. z., ktoré s prejednávanou vecou ani nesúvisia. Rovnako aj citované časti judikátu Najvyššieho súdu SR sú vytrhnuté z kontextu, a tendenčne citovaný judikát tak
navodzuje dojem, že žalobca bol diskriminovaný a šikanovaný prostredníctvom nerešpektovania jeho procesných práv v celom konaní. Žalovaný uviedol, že podľa ust. § 7 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov je žalobu potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, pretože smeruje proti aktu orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý nemohol mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Prípustnosť podanej žaloby by mal súd skúmať aj podľa § 7 písm. h) SSP, pretože správne súdy nepreskúmavajú personálne rozkazy a ani rozhodnutia podľa osobitných predpisov, ak to tieto neumožňujú. Svoj názor odvodzuje od vonkajších znakov napadnutého správneho konania podľa zákona č. 73/1998 Z. z., keď bol prvostupňovým orgánom vydaný personálny rozkaz, ktorý žalobca napadol odvolaním, o ktorom rozhodol druhostupňový orgán. Rovnako aj procesnoprávna úprava zákona č. 73/1998 Z. z. účastníkovi konania neponúka možnosť domáhať sa na súde preskúmania právoplatného druhostupňového rozhodnutia v služobných veciach podľa zákona č. 73/1998 Z. z.. Možnosť preskúmať rozhodnutie nadriadeného na súde podľa ust. § 248 bola zo zákona č. 73/1998 Z. z. vypustená novelou zákona č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný sa domnieva, že z procesného hľadiska je tiež potrebné, aby súd skúmal včasnosť podanej žaloby podľa ust. § 181 SSP a rovnako ako aj náležitosti správnej žaloby podľa ust. § 182 SSP. Hoci je žaloba podaná advokátom, žalovaný má pochybnosti o splnení taxatívne vymedzených zákonných náležitostí, aby mohla byť takto žaloba akceptovaná súdom. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby správny súd zamietol žalobu ako nedôvodnú.
V. Ďalší priebeh konania
16. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 06. 03. 2020, v ktorom zotrval na svojom názore prezentovanom v podanej žalobe. Uviedol, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces s tým, že existuje celý rad procesných pochybení, ktoré vytýkal už v odvolaní, neexistuje žiadna právna úvaha v odôvodnení rozhodnutí, a poukázal na nesúlad výrokovej časti rozhodnutia s odôvodnením, čím je rozhodnutie nepreskúmateľné a zmätočné. Pochybenia, ktorých sa mal žalobca dopustiť mali byť veľmi závažné, ale žiadne disciplinárne konanie voči nemu nebolo vedené a o takéto podklady sa rozhodnutia opierali. Odvolací orgán nevykonal žiadnu nápravu na odstránenie nedostatkov. K registrácii úradných záznamov poukázal na znenie ustanovení Nariadenia MV SR č. 98/2016 o registratúrnom poriadku a Vyhlášky MV SR č. 410/2015 Z. z.. Súhlasí s tým, že prílohy registratúrneho záznamu nie sú osobitne zaevidované tzv. „pomlčkovým číslom“ v registratúrnom spise, ktorý vznikol zaevidovaním tohto registratúrneho záznamu ako prvotného. Ak sú však takouto prílohou písomnosti, ktoré sú registratúrnymi záznamami, ktorých vytváranie podlieha ustanoveniam Nariadenia MV SR č. 98/2016 a vyhlášky MV SR č. 410/2015 Z. z., potom aj tieto musia spĺňať náležitosti v zmysle §11 ods. 3 vyhlášky MV SR. Ak policajti vytvárali úradné záznamy v dňoch 25. 07. 2017, 26. 07. 2018, 06. 03. 2019, 21. 03. 2019, 22. 03. 2019, 06. 05. 2019, 13. 05. 2019, 04. 06. 2019, 05. 06. 2019, 06. 06. 2019, boli povinní tieto záznamy zaevidovať v deň ich vzniku (samozrejme nie pod číslom ORPZ-NR-OKP-227-.../2019, nakoľko v čase ich vzniku bolo v príslušnom registratúrnom denníku aktuálne iné, nižšie číslo) v zmysle citovaných právnych predpisov, tieto registratúrne záznamy mali mať náležitosti v zmysle § 11 ods. 3 písm. b/ vyhlášky MV SR. Z uvedených registratúrnych záznamov spĺňajú tieto kritériá iba záznamy npor. K., mjr. H. a npor. I.. Pisatelia ostatných registratúrnych záznamov sa svojim konaním z uvedených dôvodov dopustili disciplinárneho previnenia, nakoľko predmetné záznamy nevytvorili v súlade s citovanými právnymi predpismi. Ostatné registratúrne záznamy, tvoriace prílohu návrhu na zníženie osobného príplatku, už spomenuté náležitosti spĺňajú, jedná sa však o písomnosti vyhotovené policajtmi mimo OKP OR PZ Nitra. Úradný záznam vyhotovený mjr. R. datovaný k 06. 03. 2019 opisuje udalosti zo dňa 25. 07. 2018, teda bol písaný po viac ako siedmich mesiacoch, pričom tie isté udalosti opisujú vo svojich záznamoch z 25. 07. 2018 a 26. 07. 2018 mjr. H. a npor. K.. Tvrdenie žalovaného, že riaditeľ OKP jednotlivé záznamy policajtov pri tvorbe spisového materiálu zaradil do prílohy k registratúrnemu záznamu o začatí konania o znížení osobného príplatku spolu s ostatnými dôkazmi, ktoré vyhodnocoval pred začatím konania, je prekvapujúce, pretože takúto situáciu si žalobca vie predstaviť iba v prípade, že prílohou registratúrneho záznamu by bola príloha v podobe tlačoviny, technickej normy a pod., ale akýkoľvek iný registratúrny záznam musí mať predpísané náležitosti. Medzi podkladmi pre vydanie personálneho rozkazu riaditeľa OR PZ Nitra č. 215/2019 nebol záznam o služobnom hodnotení za rok 2018, ani v odôvodnení tohto rozkazu sa neuvádza, že by jedným z podkladov na jeho vydanie bolo služobné hodnotenie za rok 2018. Navyše, toto služobné hodnotenie je v percentuálnom vyjadrení totožné so služobným hodnotením za 2017, ktoré bolo platné aj v čase,
keď mu riaditeľ OKP OR PZ Nitra zvýšil osobný príplatok o sumu 30,- eur. S poukazom na argumentáciu uvedenú v žalobe má za to, že služobné hodnotenie samé o sebe nemôže byť podkladom pre zníženie osobného príplatku bez toho, že by mu predchádzali iné opatrenia na zjednanie nápravy a zlepšenie služobnej disciplíny v podobe uložených disciplinárnych opatrení. Poukázal na vyjadrenia žalovaného, že odborový orgán bol s návrhom na zníženie osobného príplatku oboznámený, nie však prerokovaný, čo je mimoriadny rozdiel. Oba orgány rozhodli arbitrárne s cieľom poškodiť jeho osobu a dopustili sa i procesných pochybení. Osobný príplatok ako zložka platu nie je nárokovateľný v tom zmysle, že žiaden policajt nemôže prísť za nadriadeným a žiadať o priznanie osobného príplatku a prípadne si ho vymáhať. Iná situácia je v prípadoch, ak sú stanovené pravidlá pre priznanie alebo navýšenie príplatku a zároveň existuje určitý finančný obnos, ktorý sa má prerozdeliť. V takom prípade, pokiaľ osoba kritéria spĺňa, i príplatok je možné si nárokovať, v opačnom prípade dochádza k diskriminácii. To platí i v prípade odňatia alebo zníženia osobného príplatku. Zákon č. 73/1998 Z. z. nevylučuje preskúmať takéto rozhodnutia, naviac bolo porušených niekoľko práv, a to najmä právo na spravodlivý proces v celom konaní, právo byť odmenený za vykonanú prácu a navyše právo nebyť diskriminovaný.
17. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06. 04. 2020 k vyjadreniu žalobcu uviedol, že trvá na svojom právnom názore ako aj rozhodnutí.
V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
18. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“), preskúmal rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-NR-VO2-3-007/2019-PK zo dňa 23. 08. 2019 v spojení s Personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre č. 215 zo dňa 02. 07. 2019, bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania), pričom dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-NR-VO2-3-007/2019-PK zo dňa 23. 08. 2019 v spojení s Personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre č. 215 zo dňa 02. 07. 2019 je potrebné zrušiť podľa ust. 191 ods. 1 písm. d/ SSP (teda z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov) a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie podľa ust. § 191 ods. 4 SSP. Rozsudok bol v zmysle ust. § 137 ods. 3, 4 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu určenú zákonom a pri splnení zákonom stanovených podmienok.
19. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 27 ods. 2 a 3 SSP pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a). Správny súdne posudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, opatrenia orgánu verejnej správy alebo iného zásahu orgánu verejnej správy; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).
Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
Podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
20. Podľa § 27 zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov. So služobným hodnotením musí byť policajt oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery. V hodnotiacej časti sa posudzujú a) znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby, b) znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol policajt riadne oboznámený, c) výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy, d) plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny, e) splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu, f) bezúhonnosť a spoľahlivosť policajta podľa § 14 ods. 2 a 3, g) spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby. Policajt je služobne hodnotený za dobu, ktorá uplynula od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia. V záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, že policajt je a) spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, b) nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, c) spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu, d) nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, alebo e) nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. Služobné hodnotenie sa vykoná vždy a) pred skončením prípravnej štátnej služby na účely zistenia spôsobilosti policajta na zaradenie do stálej štátnej služby, b) ak policajt zaradený do dočasnej štátnej služby pred jej skončením požiada o zaradenie do stálej štátnej služby. V priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná a) najmenej raz za päť rokov, b) ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie.
Podľa § 91 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, príslušníkovi Policajného zboru v stálej štátnej službe s prihliadnutím na množstvo a kvalitu plnenia služobných úloh, ich zložitosť a náročnosť možno priznať osobný príplatok do výšky 30 % súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov. O priznaní, zvýšení, znížení alebo odňatí osobného príplatku podľa ods. 1 a 2 rozhoduje príslušný nadriadený a podľa ods. 3 minister. Súbeh osobných príplatkov podľa ods. 1 a 3 nie je možný.
Podľa § 233 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona č. 73/1998 Z. z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
Podľa § 238 ods. 1, 4 vyššie citovaného zákona, za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Podľa § 241 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto
rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.
Podľa § 243 ods. 1, 2, 3, 4, 5 vyššie citovaného zákona, odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní do 60 dní odo dňa podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť. Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.
Podľa § 247 vyššie citovaného zákona, podrobnosti o konaní vo veciach služobného pomeru ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
21. Podľa čl. 1 Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 17/2008, toto nariadenie upravuje jednotný postup pri odmeňovaní policajtov, prikazovaní služby nad základný čas služby v týždni a nariaďovaní služobnej pohotovosti policajtom útvarov Ministerstva vnútra SR a nimi riadených organizácií a zariadení, útvarov Policajného zboru a Akadémie Policajného zboru v Bratislave.
Podľa čl. 6 ods. 1, 2, 3, 9 vyššie citovaného nariadenia, osobný príplatok určený v eurách so zaokrúhlením na 50 eurocentov smerom nahor, vyjadrený aj v percentách priznáva nadriadený, ktorý je oprávnený policajta ustanoviť alebo vymenovať do funkcie (ďalej len „nadriadený“). Vzor všeobecných zásad priznania osobného príplatku je uvedený v prílohe č. 2 tohto nariadenia. Konkrétne zásady podľa vykonávanej služobnej činnosti na príslušných útvaroch spravuje nadriadený podľa všeobecných zásad priznania osobného príplatku. Nadriadený môže zvýšiť alebo znížiť jednorazovo osobný príplatok maximálne vo výške 25 % zo sumy hornej hranice osobného príplatku v platovej triede, do ktorej je policajt zaradený. Návrh na priznanie, zvýšenie, zníženie alebo odňatie osobného príplatku predkladá písomne bezprostredne nadriadený policajta so stanoviskom vyššieho nadriadeného. V návrhu uvedie konkrétne dôvody na priznanie alebo zvýšenie osobného príplatku. Ak zaniknú dôvody, na základe ktorých bol policajtovi priznaný alebo zvýšený osobný príplatok, bezprostredne nadriadený policajta bez zbytočného odkladu predloží písomný návrh na zníženie alebo odňatie osobného príplatku s uvedením konkrétnych dôvodov so stanoviskom vyššieho nadriadeného. Dôvodmi na priznanie, zvýšenie, zníženie alebo odňatie osobného príplatku sú pre policajta na útvare Policajného zboru, na ktorom sa vedie hodnotiaci systém v Policajnom zbore, výsledky hodnotenia policajta podľa interného aktu riadenia; vzor všeobecných zásad priznania osobného príplatku uvedený v prílohe č. 2 tohto nariadenia sa nepoužije. Výšku osobného príplatku pred jeho priznaním, zvýšením, znížením alebo odňatím prerokuje nadriadený v súlade s osobitným predpisom s príslušným odborovým orgánom.
Podľa § 247a vyššie citovaného zákona, na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia.
22. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Správny súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu a posudzuje, či je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť, pričom zákonnosť rozhodnutí a postupov
je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom SR. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide.
23. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-NR-VO2-3-007/2019-PK zo dňa 23. 08. 2019, ktorým žalovaný potvrdil personálny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre č. 215 zo dňa 02. 07. 2019, ktorým bol žalobcovi podľa § 91 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších predpisov dňom 01. 08. 2019 znížený osobný príplatok zo 420,- eur na 288,- eur.
24. Správny súd považoval za nevyhnutné prednostne sa vysporiadať s námietkou žalovaného o neprípustnosti prieskumu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, pretože táto podľa žalovaného smeruje proti aktu orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý nemohol mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. V tomto kontexte však dáva správny súd do pozornosti judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (COERZ c. Francúzsko a BENKESSIOUER c. Francúzsko, Pellegrin c. Francúzsko), z ktorej vyplýva všeobecné pravidlo, že veci týkajúce sa náboru, výkonu povolania a ukončenia pracovnej činnosti štátnych zamestnancov nespadajú pod ochranu čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru s uvedením ako príklad takých činností ozbrojené sily a polícia, teda tak, že všetky spory medzi štátnou správou a zamestnancami, ktorí vykonávajú zamestnanie implikujúce účasť na výkone verejnej moci, budú vyňaté spod čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru s výnimkou sporov v dôchodkových veciach. Avšak súdny dvor súčasne v týchto veciach vyslovil, že pokiaľ ide o otázky ekonomické, v týchto prípadoch nie je možné vylúčiť aplikovanie čl. 6 Dohovoru. Vzhľadom na uvedené správny súd v danej veci dospel k záveru, že keď predmetom konania v danej veci je mzdová zložka žalobcu, je potrebné postupovať v danom prípade aj v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, pretože v konečnom dôsledku predmetnými rozhodnutiami správnych orgánov oboch stupňov sa zasiahlo do ekonomického postavenia žalobcu, pretože znížením osobného príplatku došlo k zníženiu jeho platu.
25. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné.
26. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d/ SSP), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr. súdna prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - ďalej len „NS SR“ - rozsudok sp. zn. 1Sžhpu/1/2009 z 30. decembra 2013, rozsudok sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017).
27. Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na i/ nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a ii/ nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.
28. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - personálny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre č. 215 zo dňa 02. 07. 2019, ktorým bol žalobcovi podľa § 91 ods. 2 a 4 zákona č. 73/1998 Z. z. znížený osobný príplatok zo sumy 420,- eur na sumu 288,- eur dňom 01. 08. 2019. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia - personálneho rozkazu riaditeľa OR PZ v Nitre vyplýva, že dôvodom pre zníženie osobného príplatku bolo to, že žalobca vo svojej činnosti dlhodobo vykazoval nedostatky v riadiacej činnosti vyplývajúcej mu z funkcie, a to v období od 23. 07. 2018 do 29. 07. 2018, v období od 12. 11. 2018 do 18. 11. 2018, ktoré spočívali v nedôslednosti pri vykonávaní povinností v rámci dosahu na trestné veci, zlej organizácii práce policajtov pri jednotlivých veciach z nápadu, nedodržiavaní termínov plnenia úloh, slabej flexibilite, zdĺhavom vybavovaní písomností, nedostatky v riadiacej činnosti žalobcu boli zistené aj dňa 11. 12. 2018, 24. 01. 2019, 04. 02. 2019, dňa 13. 02. 2019. K absolútnemu pochybeniu zo strany žalobcu malo dôjsť pri výkone dosahu v období od 03. 06. 2019 do 09. 06. 2019 a následne mu bol vytknutý aj nedostatočný záujem o informácie týkajúce sa nápadu trestnej činnosti na OKP, ako aj ich
nedostatočné vyhodnocovanie, prenos vo vzťahu k podriadeným a hlavne nadriadeným funkcionárom OR PZ v mesiacoch marec a apríl 2019. Žalobca podal odvolanie v zákonnej lehote, ktorému nebolo vyhovené. K odvolaniu sa písomne vyjadril aj riaditeľ OR PZ v Nitre, ktorý uviedol, že sa nestotožňuje s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a vydaný personálny rozkaz považuje za správny a vyjadril sa aj k namietaným úradným záznamom, ktoré tvorili podklad pre rozhodnutie. Ďalej je do administratívneho spisu založená dokumentácia (úradné záznamy) z činnosti k uvedenej problematike, ako aj zoznam vykonaných úkonov žalobcu za obdobie od 10. 05. 2019 do 26. 06. 2019.
29. K námietkam žalobcu, že rozhodnutie neobsahuje riadne odôvodnenie, ako aj námietke o nesúlade výrokovej časti s odôvodnením správny súd uvádza, že z ustanovenia § 91 zákona č. 73/1998 Z. z. vyplýva, že osobný príplatok je fakultatívnou zložkou platu, ktorá umožňuje oceniť vyššiu než štandardnú výkonnosť a kvalitu práce, a teda nemá slúžiť na zohľadnenie jednorazového zvýšenia výkonnosti policajta, ale na ocenenie kvality a množstva vykonanej práce, ktorá má dlhodobý charakter. V prípade zvýšenia, zníženia alebo odňatia osobného príplatku je potrebné vychádzať z podmienok stanovených pre priznanie osobného príplatku a súčasne posúdiť, či dôvody pre jeho priznanie trvajú, prípadne či trvajú dôvody pre jeho poskytovanie v nezmenenej výške. Napriek tomu, že osobný príplatok je nenárokovateľnou zložkou platu, má správny súd za to, že o jeho priznaní, zvýšení, znížení alebo odňatí, musí byť rozhodnuté spôsobom a v medziach ustanovených zákonom, pričom zákon č. 73/1998 Z. z. v ustanovení § 247 splnomocnil MV SR na vydanie vykonávacieho predpisu, ktorý upraví podrobnosti služobného pomeru. Podrobnosti o osobnom príplatku ďalej upravuje Nariadenie 17/2008 v čl. 6 ods. 3, z ktorého vyplýva, že návrh na priznanie, zvýšenie, zníženie alebo odňatie osobného príplatku predkladá písomne bezprostredne nadriadený policajta so stanoviskom vyššieho nadriadeného, pričom v návrhu musí uviesť konkrétne dôvody na priznanie alebo zvýšenie osobného príplatku. Rozhodnutie o znížení osobného príplatku musí zároveň spĺňať zákonom stanovené náležitosti a obsahovať riadne odôvodnenie, z ktorého musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Je úlohou správneho orgánu v odôvodnení uviesť konkrétne dôvody priznania, nepriznania alebo zníženia osobného príplatku. Podľa správneho súdu však práve splnenie uvedených zákonných predpokladov absentuje v napadnutom rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ako aj v rozhodnutí žalovaného, tak ako to uvádza aj žalobca v jednotlivých bodoch správnej žaloby. Správny súd zároveň odkazuje na znenie § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z .z., v zmysle ktorého výrok rozhodnutia správneho orgánu príslušného stupňa mal obsahovať ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Výrok rozhodnutia prvého stupňa obsahoval len odkaz na ustanovenie § 91 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., ktoré ustanovuje, ktorý orgán (osoba) je oprávnený o danej veci rozhodnúť. Žiadne iné zákonné ustanovenie vo výroku rozhodnutia však uvedené nebolo, pričom takto formulovaný výrok rozhodnutia nespĺňa náležitosti vymedzené v § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. - ustanovením právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, je potrebné rozumieť také ustanovenie, ktoré ustanovuje aj dôvody pre ktoré je tu oprávnenie/povinnosť osobný príplatok znížiť. Následne odôvodnenie rozhodnutia má potom zosumarizovať zistený skutkový stav a poskytnúť logický záver, že je naplnené práve to ustanovenie právneho predpisu, ktoré bolo uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia (§ 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.) malo obsahovať úvahu, ktorou bol príslušný správny orgán vedený pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.
30. Správny orgán, podľa názoru správneho súdu, v odôvodnení len stroho konštatoval, že žalobca vo vyjadrení neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali dôvody na začatie konania s tým, že argumentuje len svojimi osobnými úvahami (krátky čas na vyjadrenie, odveta za podanie sťažnosti na riaditeľa OKP). Rovnako tak aj žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia len konštatoval, že žalobca nepochopil svoje pochybenia, a vyjadrenie žalobcu vyhodnotil ako obsažné, ale obsahovo prázdne s tým, že nie je možné vyjadriť sa znovu ku všetkým pripomienkam, nakoľko to bolo uvedené podrobne pri začatí konania. Teda žalovaný v rámci odôvodnenia žalobou napadnuté rozhodnutia len stroho uviedol, že doplnil spisový materiál o záznam o hodnotení za rok 2018, pričom konštatoval, že popísané nedostatky odvolateľa v hodnotení, vyplývajúce mu z funkcie zástupcu riaditeľa, korešpondujú s nedostatkami popísanými v personálnom rozkaze č. 215, teda konanie o znížení osobného príplatku považuje za objektívne, dôvodné a nepochybné. Správny orgán prvého stupňa a ani žalovaný sa náležite nevysporiadali s námietkami žalobcu uvádzanými počas celého administratívneho konania, a svoje rozhodnutie riadne neodôvodnili. Správny súd preto dospel k záveru, že aj napriek na prvý pohľad relevantným argumentom rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného, vo výrokovej
časti a v odôvodnení rozhodnutia je síce obsiahnuté ustanovenie právneho predpisu umožňujúce vydanie napadnutého rozhodnutia, avšak ani jedno rozhodnutie nevymedzuje žiadny právne relevantný dôvod vydania rozhodnutia o znížení osobného príplatku. Súd odkazuje najmä na čl. 6 ods. 3 Nariadenia č. 17/2008 s tým, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť či, a ktoré podmienky stanovené všeobecne záväzným predpisom alebo interným aktom riadenia na zníženie osobného príplatku žalobcu boli splnené. Podľa názoru správneho súdu je absencia vymedzenia právneho dôvodu vydania rozhodnutia tak závažným pochybením správnych orgánov oboch stupňov, že spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutí oboch stupňov a ich nezákonnosť.
31. Navyše, správny súd uvádza, že dôvodmi na zníženie osobného príplatku sú pre policajta na útvare Policajného zboru, na ktorom sa vedie hodnotiaci systém, výsledky hodnotenia policajta podľa interného aktu riadenia. Taktiež podľa čl. 6 ods. 2 cit. Nariadenia 17/2008 nadriadený môže znížiť jednorázovo osobný príplatok maximálne vo výške 25 % zo sumy hornej hranice osobného príplatku v platovej triede, do ktorej je policajt zaradený. Výšku osobného príplatku pred jeho znížením prerokuje nadriadený v súlade s osobitným predpisom s príslušným odborovým orgánom (čl. 6 ods. 9 cit. Nariadenia MV SR č. 17/2008). V prejednávanom prípade rozhodoval o odňatí osobného príplatku žalobcovi riaditeľ OR PZ v Nitre Personálnym rozkazom zo dňa 02. 07. 2019 s poukazom na § 91 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., avšak prvostupňové rozhodnutie neobsahuje náležitosti stanovené v § 241 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z. z., keďže neobsahuje skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia a ktoré by osvedčovali splnenie podmienok o zániku dôvodov, na základe ktorých bol žalobcovi priznaný osobný príplatok, ako aj osvedčujúcich splnenie podmienok stanovených v čl. 6 ods. 3. Nariadenia MV SR č. 17/2008. Rozhodnutie neobsahuje ani úvahu, na základe ktorej prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že zanikli dôvody, na základe ktorých bol žalobcovi osobný príplatok priznaný. Napriek tomu žalovaný, rozhodujúc o podanom odvolaní žalobcu proti Personálnemu rozkazu o odňatí osobného príplatku, potvrdil, a rovnako, ako prvostupňové rozhodnutie, ani rozhodnutie žalovaného neobsahuje náležitosti uvedené v § 241 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z. z.. Súd námietku žalobcu, že rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, sú nepreskúmateľné, lebo neobsahujú dostatočné a riadne odôvodnenie, považoval za dôvodnú. Rovnako tak aj žalovaný síce vo výroku napadnutého rozhodnutia uviedol, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie - Personálny rozkaz č. 215 zo dňa 02. 07. 2019, ktorým bol žalobcovi podľa § 91 ods. 4 zák. č. 73/1998 Z. z. znížený osobný príplatok zo sumy 420,- eur na 228,- eur dňom 01. 08. 2019, avšak v odôvodnení neuviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. V odôvodnení rozhodnutia absentuje úvaha, na základe akých skutočností a z akých dôkazov vyvodil, že boli splnené podmienky na aplikáciu ním citovaných ustanovení právnych predpisov (§ 91 ods. 4 zák. č. 73/1998 Z. z.). Z odôvodnenia najmä nie je zrejmé, z akých dôkazov mal žalovaný za preukázané, že zanikli dôvody, na základe ktorých bol žalobcovi osobný príplatok priznaný, pričom tieto dôvody ani nekonkretizoval, len doplnil svoje rozhodnutie o Záznam o hodnotení a o prerokovaní záverov hodnotenia žalobcu za rok 2018, vyhotovený dňa 27. 02. 2019. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené zo Záznamu o hodnotení a o prerokovaní záverov hodnotenia žalobcu za rok 2018, vyhotovenom dňa 27. 02. 2019 zistil, že z tohto jednoznačne vyplýva, že žalobca dosiahol stupeň hodnotenia „B“ - 82,5 % - veľmi dobre. Z hodnotenia žalobcu a plnenia jeho služobných povinností za rok 2018 vyplýva, že žalobca pristupoval k plneniu služobných povinností zodpovedne, pričom následne je uvedené, že v druhom polroku došlo k nedostatku v oblasti riadiacej a organizačnej práci, ako aj v časovom a kvalitatívnom plnení úloh. Okrem iného popisuje, že žalobca síce bol ochotný aplikovať novelizované predpisy do praxe, ale vo svojej práci nebol vždy samostatný. Z administratívneho spisu žalovaného bolo taktiež zistené, že na základe personálneho rozkazu riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre zo dňa 21. 06. 2018 bol žalobcovi zvýšený osobný príplatok dňom 01. 07. 2018 z 390,- eur na 420,- eur za kvalitné plnenie služobných a pracovných činností nad rozsah určených služobných povinností. Správnemu súdu teda na základe uvedeného nie je jasné, na základe akých skutočností správne orgány dospeli k svojim záverom, že žalobca sa dopustil nedostatkov pri výkone svoje riadiacej činnosti, pričom z ich odôvodnenia a predloženého administratívneho spisu vyplýva, že pri rozhodovaní vychádzali najmä z úradných záznamov spísaných nadriadeným žalobcu, resp. aj jeho podriadenými s tým, že niektoré úradné záznamy boli spísané so značným časovým odstupom - až takmer 8 mesiacov od vytýkaných nedostatkov (viď úradný záznam zo dňa 06. 03. 2019 k dňu 25. 07. 2018, bod 1 tohto rozsudku). Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, či mal žalovaný možnosť sa k vytýkaným nedostatkom relevantne vyjadriť v čase, kedy k nedostatkom malo dôjsť, resp. po spísaní úradných záznamov. Z administratívneho spisu vyplýva, že k vytýkaným nedostatkom mal žalobca možnosť vyjadriť sa až na základe upovedomenia o začatí konania
o znížení osobného príplatku. Správny súd nemal z predložených úradných záznamov jednoznačne preukázané, že k vytýkaným nedostatkom žalobcu došlo, resp. pokiaľ rozhodnou skutočnosťou pre zníženie osobného príplatku malo byť nedostatočné plnenie si služobných povinností, tak takáto skutočnosť mala vyplývať z vykonaného dokazovania spôsobom nevylučujúcim akékoľvek pochybnosti. Správne orgány v danom prípade nekonali v intenciách citovaných právnych noriem, a vo veci si nezadovážili dostatok dôkazov relevantných pre vydanie rozhodnutia, pričom vo veci nezistili náležite skutkový stav, a preto ich rozhodnutia treba považovať za predčasné. Správny orgán prvého stupňa rovnako ako aj žalovaný námietkam žalobcu nevenoval dostatočnú pozornosť, pričom súdu nie je jasné, aké konkrétne služobné povinnosti mal žalobca porušiť, taktiež z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by bolo vykonaná akákoľvek kontrola na plnenie jeho povinností, a navyše, ani prejednanie prípadných nedostatkov so žalobcom.
32. Pretože napadnuté rozhodnutia sú z vyššie uvedených dôvodov nepreskúmateľné, bolo by zbytočné zaoberať sa ďalšími námietkami uvedenými v žalobe (námietkami nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočne zisteného skutkového stavu), avšak správny súd považuje aj napriek uvedenému za potrebné uviesť, že sa stotožňuje aj s námietkou žalobcu, že z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, či nadriadený splnil povinnosť prerokovať výšku osobného príplatku s príslušným odborovým orgánom, keďže čl. 6 ods. 9 nariadenia upravuje povinnosť nadriadeného prerokovať výšku osobného príplatku pred jeho priznaním znížením, v administratívnom spise je len založená žiadosť OR PZ v Nitre o jeho prejednanie vo výbore OZP, a návrh na zníženie osobného príplatku žalobcu, kde v závere je uvedené stanovisko odborov v znení „súhlasím“ avšak nie je zrejmé, kedy k jeho prerokovaniu došlo, keďže absentuje dátum vydania stanoviska.
33. Krajský súd v Nitre v danej veci po preskúmavaní rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu postupom uvedeným vyššie dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v danom prípade nekonali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si nezadovážili dostatok skutočností relevantných pre vydanie rozhodnutia, napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné, vo veci nezistili náležite skutočný stav, ktorý následne aj nedostatočne zdôvodnili. Ako už správny súd uviedol, je nepochybné, že osobný príplatok je nenárokovateľná zložka platu, avšak jeho priznanie, odňatie, resp. zníženie sa musí riadiť určitými zásadami, a teda jeho priznanie, odňatie alebo zníženie nemôže byť založené na ľubovôli služobného úradu. Pokiaľ rozhodnou skutočnosťou pre zníženie osobného príplatku žalobcu malo byť porušenie služobných povinností žalobcu, potom takáto skutočnosť mala vyplývať z vykonaného dokazovania spôsobom nevzbudzujúcim akékoľvek pochybnosti. Žalobca v odvolaní proti personálnemu rozkazu namietal nesprávnosť zistenia nedostatkov v jeho práci, s poukazom na nezrovnalosti v tvrdeniach nadriadeného (ako aj podriadených) a v skutočnostiach zaznamenaných v predloženom administratívnom spise. Z vykonaného dokazovania doposiaľ nie je zrejmé, aké služobné povinnosti porušil, keď z listinných podkladov tvoriacich súčasť administratívneho spisu nevyplýva, že by mu boli v skutočnosti kedykoľvek vytýkané, resp. s ním prejednané. Z odôvodnenia prvostupňového správneho orgánu jasným a zrozumiteľným spôsobom taktiež nevyplýva, akými úvahami bol prvostupňový správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval, ktorá skutočnosť robí jeho rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, správny súd dospel k záveru, že správne orgány sa nezaoberali a ani nevysporiadali so všetkými námietkami žalobcu uvádzanými v priebehu celého administratívneho konania, ako aj hodnotením ním predložených dôkazov, a tieto ani neodôvodnili dostatočným spôsobom.
34. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa, ktorý je viazaný vyššie uvedeným právnym názorom súdu (ust. § 191 ods. 6 SSP) vyhodnotiť skutočnosti zistené z úradných záznamov založených v administratívnom spise - riadne vyhodnotiť nedostatky v plnení služobných povinností žalobcu, ktoré by mohli odôvodňovať zníženie osobného príplatku žalobcu a zadovážiť k tomu náležité dôkazy, ku ktorým sa bude môcť žalobca vyjadriť. Viazanosť právnym názorom je právnou povinnosťou správneho orgánu a znamená, že správny orgán je v ďalšom konaní v podstate viazaný názorom súdu a táto viazanosť sa vzťahuje i na postup správneho orgánu pri ďalšom konaní. K uvedenému správny súd ďalej konštatuje, že správne orgány sa majú snažiť, aby rozhodnutia neboli vynucované len z hľadiska autoritatívneho postavenia, ale najmä presvedčivosti ich odôvodnenia, aby sami adresáti poznali dôvody, ktoré správny orgán k takému rozhodnutiu viedli a na základe nich boli presvedčení o oprávnenosti a zákonnosti konania zo strany správneho orgánu. Rozhodnutie správneho orgánu má byť potom následne aj preskúmateľné súdom. Správne orgány majú zabezpečiť, aby z ich
konania nevznikali pochybnosti o možnej svojvôli a zneužívaní ich mocenského postavenia. Z hľadiska proporcionality a výkonu práv a povinností v súlade s dobrými mravmi bolo potrebné, aby bol postup správnych orgánov objektívny a nevykazoval znaky svojvôle zo strany správneho orgánu. Preto aj rozhodnutie o znížení osobného príplatku musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti a obsahovať riadne odôvodnenie, z ktorého musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Je úlohou správneho orgánu v odôvodnení uviesť konkrétne dôvody priznania, nepriznania alebo zníženia osobného príplatku. Práve splnenie uvedených zákonných predpokladov však absentuje v napadnutom rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ako aj v rozhodnutí žalovaného. V priebehu ďalšieho konania bude povinnosťou správnych orgánov pri posudzovaní predmetnej veci postupovať vo vyššie naznačenom smere a v súlade s právnym názorom správneho súdu. Pokiaľ to bude reálne možné, mal by správny orgán prvého stupňa zabezpečiť objektívny a nespochybniteľný dôkaz o dlhodobých nedostatkoch žalobcu v riadiacej činnosti a v kladnom prípade rozhodnúť o znížení osobného príplatku, ak jeho zníženie bude vyplývať zo zisteného skutkového stavu a právnej normy, ktorú bude aplikovať. Zároveň sa v prípadnom novom rozhodnutí vysporiada so všetkými relevantnými námietkami žalobcu vznesenými v podanej žalobe ako aj v administratívnom konaní.
35. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úplný úspech (keď dosiahol zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia z dôvodov, ktoré okrem iných aj uplatnil v rámci žalobných dôvodov), priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu (dôvodne vynaložených) trov konania. O výške náhrady trov konania, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť, rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP v spojení s § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch).
36. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.