Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MCdo/19/2007

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina

Vladika a sudcov JUDr. Oľgy Trnkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna v právnej veci navrhovateľa

F. B., bývajúceho v R., proti odporcovi S., so sídlom v L., o 42 280,- Sk s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. , o mimoriadnom

dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu

v Žiline z 27. septembra 2006 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 27. septembra 2006

sp. zn. vo výroku, ktorým zmenil výrok rozsudku Okresného súdu

Liptovský Mikuláš z 1. februára 2006 sp. zn. o povinnosti odporcu zaplatiť

navrhovateľovi 10 000,- Sk titulom nemajetkovej ujmy tak, že v tejto časti návrh zamietol,

z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z 1. februára 2006 č. k. -179

uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 33 280,- Sk s 9 % úrokmi z omeškania

ročne zo sumy 18 280,- Sk od 1. 1. 2004 do zaplatenia a zo sumy 5 000,- Sk od 13. 1. 2004 do

zaplatenia a náhradu trov konania 29 004,- Sk k rukám právneho zástupcu, všetko do 15 dní

od právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti návrh zamietol. Po vykonanom dokazovaní

dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti nároku uplatneného navrhovateľom titulom

odchodného vo výške jedného funkčného platu (18 280,- Sk), odmeny za výkon funkcie

vedúceho likvidácie havárií a zástupcu zamestnancov (5 000,- Sk) a nemajetkovej ujmy pre

porušenie ustanovení o zákaze diskriminácie (10 000,- Sk). Uviedol, že dňom 1. 11. 2003

došlo k skončeniu pracovného pomeru medzi účastníkmi konania z dôvodu nadobudnutia

nároku navrhovateľa na starobný dôchodok. Odporca navrhovateľovi vyplatil okrem

odstupného aj odchodné vo výške jedného funkčného platu podľa a ďalšieho

funkčného platu v súlade s článkom V bodu 9 písm. b/ kolektívnej zmluvy na rok 2003.

Podľa výslovného znenia tohto článku kolektívnej zmluvy navrhovateľovi ale prináležalo

odchodné vo výške dvoch funkčných platov a bolo povinnosťou odporcu v tejto výške mu

odchodné vyplatiť. Následne účastníci uzatvorili pracovnú zmluvu na dobu určitú od

2. 11. 2003 do 31. 12. 2003. Navrhovateľ od januára do októbra 2003 vykonával nad rámec

pracovných činností vyplývajúcich z pracovnej náplne aj funkciu vedúceho likvidácie

a zástupcu zamestnancov, čo nebolo medzi účastníkmi sporné. Za výkon týchto funkcií bola

dohodnutá odmena vo výške 300,- Sk a 200,- Sk mesačne, ktorú mal odporca navrhovateľovi

vyplatiť. Aj v mesiacoch november a december 2003 navrhovateľ uvedené funkcie

vykonával, ale v rámci pracovných činností vyplývajúcich z pracovnej náplne a nejednalo sa

o prácu naviac. Preto uplatnený nárok na odmenu za tieto mesiace zamietol. Nebolo sporné,

že navrhovateľovi odporca nevyplatil odmenu za rok 2003. Z vykonaného dokazovania

vyplýva, že jediným dôvodom jej nevyplatenia bola skutočnosť, že navrhovateľ vzniesol

námietku nepravdivosti potvrdenia vystaveného odporcom o odbornej praxi jeho

zamestnanca na Obvodnom banskom úrade. Týmto došlo podľa názoru súdu prvého stupňa

k porušeniu zásady, že zamestnanec nesmie byť postihnutý za to, že podá na zamestnávateľa

sťažnosť a k porušeniu zákonných ustanovení o zákaze diskriminácie (§ 13 ods. 5

). Tvrdenú lojalitu k firme nemožno totiž

zamieňať s právom zamestnanca domáhať sa svojich práv, pretože vyplatenie odmien

predstavovalo odvetu za legitímne správanie sa navrhovateľa. Uvedená právna úprava

takýto postup sankcionuje, keď priznáva poškodenému zamestnancovi právo na náhradu

nemajetkovej ujmy. Pri posúdení jej primeranosti prihliadol na okolnosti, za ktorých došlo

k porušeniu zákazu diskriminácie navrhovateľa odporcom, ale aj k tomu, že navrhovateľ

bol dlhoročným zamestnancom s osobitými kvalifikačnými predpokladmi plne využívanými

odporcom, výške funkčného platu, výške odmien (preukázaná suma 13 291,- Sk).

V zostávajúcej časti potom tento nárok zamietol (navrhovateľ uplatňoval 18 000,- Sk). Za

účelové a irelevantné pre posúdenie dôvodnosti tohto nároku považoval tvrdenia odporcu

o využití služobného telefónu navrhovateľom na súkromné účely a pridelenie úlohy

prislúchajúcej navrhovateľovi podľa hlavného plánu úloh inému zamestnancovi. O úrokoch

z omeškania rozhodol podľa , a trovách konania

podľa

Krajský súd v Žiline rozsudkom z 27. septembra 2006 sp. zn. rozsudok

súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi

18 280,- Sk s príslušenstvom potvrdil, vo výroku, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť

navrhovateľovi 10 000,- Sk titulom nemajetkovej ujmy zmenil tak, že v tejto časti návrh

zamietol a vo výroku o priznaní odmeny, okrem časti, ktorou bol návrh v zostávajúcej časti

zamietnutý, zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa o dôvodnosti nároku na zaplatenie odchodného

vo výške ďalšieho funkčného platu, ktorý navrhovateľovi patrí v zmysle kolektívnej zmluvy.

Rozhodnutie o priznaní nemajetkovej ujmy považoval za nesprávne. Samotné nevyplatenie

odmien, ktoré malo predstavovať odvetu za správanie sa navrhovateľa, nie je podľa jeho

názoru takým dôvodom, ktorý by zakladal nárok na náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch. Nepovažoval za diskrimináciu navrhovateľa, keď iní zamestnanci dostali

odmenu a jemu priznaná nebola. Rozhodnutie o nároku na vyplatenie odmien za výkon

funkcie vedúceho likvidácie havárií (300,- Sk) a zástupcu zamestnancov (200,- Sk) považoval

za predčasné vzhľadom na rozporné tvrdenia účastníkov o podanom návrhu na ich vyplatenie.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu vo výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého

stupňa vo výroku, ktorým bol odporca zaviazaný na zaplatenie 10 000,- Sk titulom

nemajetkovej ujmy tak, že v tejto časti návrh zamietol, podal na podnet navrhovateľa

mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol v tejto časti

rozsudok zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Podľa

jeho názoru krajský súd vec nesprávne právne posúdil ( ).

Uviedol, že nevyplatenie odmien zamestnancovi samo osebe nemožno považovať za postih

alebo sankciu. Ak však ostatným zamestnancom zamestnávateľ odmenu vyplatil a jediným

dôvodom, pre ktorý podľa vyjadrenia štatutárneho zástupcu odporcu nebola odmena

vyplatená navrhovateľovi bola skutočnosť, že podal sťažnosť na zamestnávateľa, potom

takýto postup zamestnávateľa je diskriminačný, odporujúci ustanoveniu § 13 ods. 5

v znení platnom do 31. júna 2004. Odporca týmto porušil zásadu, že

zamestnanec nesmie byť postihnutý za to, že podá na zamestnávateľa sťažnosť.

Odporca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že považuje rozhodnutie krajského súdu za

správne a poukázal na dôvody uvedené už v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a

ods. 3 ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas ( )

generálny prokurátor Slovenskej republiky ( ) bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( v spojení s 243a ods. 1 )

preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu podľa

v spojení s a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

Podľa ustanovenia mimoriadne dovolanie možno podať len proti

tomu výroku súdneho rozhodnutia, ktoré účastník konania namieta.

Podľa ods. 3 tohto ustanovenia generálny prokurátor Slovenskej republiky nie je viazaný

rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania

( ).

V zmysle môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania, ale

i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení

s ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tzv. inými

vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutie krajského

súdu o nároku navrhovateľa na nemajetkovú ujmu z dôvodu diskriminačného konania

zamestnávateľa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/

) .

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením je omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu

právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval

správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky krajskému súdu vytýka nesprávny výklad

ustanovenia , keď za diskrimináciu zamestnanca považoval len také

konanie zamestnávateľa, ktoré odporuje zneniu . Na základe

takéhoto právneho názoru potom dospel k záveru, že nezistil také konanie odporcu, ktorým

by nepriznal navrhovateľovi práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov z dôvodov

uvedených v .

Ústavný princíp rovnosti pred zákonom ( ) sa

v pracovnom práve prejavuje ako právo na rovnaké zaobchádzanie resp. ako právo na

rovnoprávnosť. Právo na rovnaké zaobchádzanie v oblasti pracovnoprávnych vzťahov

uskutočňuje zákazom priamej i nepriamej diskriminácie, ktorý po obsahovej

stránke začleňuje jednak do obsahu základných zásad (, 6), ale

aj , ktorý tvorí súčasť normatívneho textu .

Zákaz diskriminácie upravený v smeruje k zabezpečeniu rovnosti

subjektov pracovného práva.

Na rozdiel od článku 1 základných zásad v § 13 ide o zákaz priamej či nepriamej

diskriminácie, ktorý sa vzťahuje na všetky práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov

(článok 6 sa vzťahuje na zákaz diskriminácie medzi ženami a mužmi).

Podľa ustanovenia v znení platnom do 30. júna 2004

zamestnancom patria práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov bez akýchkoľvek

obmedzení a priamej diskriminácie alebo nepriamej diskriminácie podľa pohlavia,

manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, jazyka, veku, zdravotného stavu,

viery a náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo

sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo

iného postavenia okrem prípadu, ak to ustanovuje zákon alebo ak je na výkon práv vecný

dôvod, ktorý spočíva v predpokladoch alebo požiadavkách a v povahe práce, ktorú má

zamestnanec vykonávať.

Podľa § 13 ods. 5 výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov

musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na

škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie

byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani

inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu

alebo návrh na začatie trestného stíhania.

Podľa § 13 ods. 7 zamestnanec, ktorý sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania

podmienok ustanovených v odsekoch 1 až 6, môže sa domáhať svojich práv na súde vrátane

primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ak zamestnanec, ktorý sa považuje

za poškodeného z dôvodu neuplatnenia zásady rovnakého zaobchádzania, preukáže súdu

skutočnosti, z ktorých možno odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii,

je povinnosťou zamestnávateľa preukázať, že nedošlo k porušeniu zásady rovnakého

zaobchádzania.

Ustanovenie citovaného (platného do 30. 6. 2004), ako

z jeho výslovného znenia vyplýva, obsahuje samostatnú skutkovú podstatu diskriminačného

správania zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý spočíva v prenasledovaní alebo postihu

zamestnanca za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu

alebo návrh na začatie trestného stíhania.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ pracoval u odporcu do

31. 12. 2003 a za rok 2003 mu neboli priznané odmeny. O návrhoch preddavkov odmien

a doplatkoch odmien pracovníkom odporcu rozhoduje riaditeľ (Smernica na vyplácanie

odmien pracovníkom S.). Tento (Ing. J. H.) ako jediný dôvod, pre ktorý neboli

navrhovateľovi priznané odmeny uviedol podanie sťažnosti na O.

Je nepochybné, ako konštatoval aj generálny prokurátor Slovenskej republiky, že

priznanie odmien nie je právne nárokovateľné a ich nevyplatenie samo osebe nemožno

považovať za postih alebo sankciu. Navrhovateľ ani svojím návrhom neuplatnil voči

odporcovi nárok na odmeny, ale nárok titulom nemajetkovej ujmy z dôvodu diskriminačného

konania odporcu. Dovolací súd sa stotožňuje s právnym názorom generálneho prokurátora

Slovenskej republiky podľa ktorého, ak ostatným zamestnancom odporcu odmena vyplatená

bola a jediným dôvodom jej nevyplatenia navrhovateľovi bola skutočnosť, že podal sťažnosť

na zamestnávateľa (námietky voči jeho vyjadreniu), takýto postup je diskriminačným

konaním voči navrhovateľovi odporujúcim ustanoveniu platného

do 30. 6. 2004. Odporca takýmto postupom porušil zásadu v ňom zakotvenú, že zamestnanec

nesmie byť diskriminovaný za to, že podá na zamestnávateľa sťažnosť.

Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie krajského súdu, ktorým zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa vo výroku o priznaní nemajetkovej ujmy, spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne

dovolanie podľa v spojení s , keďže to

vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníkov konania a túto ochranu

nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Najvyšší súd Slovenskej republiky

preto rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti v zmysle § 243b ods. 1 veta za

bodkočiarkou a v spojení s zrušil a vec v rozsahu

zrušenia vrátil na ďalšie konanie s tým, že právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí je preň

záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: