Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/168/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: pplk. Ing. I. I., nar. XX. XX. XXXX, Dr. J. I. XB, E., zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Marián Jusko, advokát, Račí potok 3, Košice, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, Nitra, o správnej žalobe zo dňa 13. 12. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. KRPZ-NR-VO2-2-019/2020-PK zo dňa 13. 10. 2020, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre č. KRPZ-NR- VO2-2-019/2020-PK zo dňa 13. 10. 2020 ako i služobné hodnotenie Okresného riaditeľstva PZ v Nitre č. ORPZ-NR-VO-179-003/2020 zo dňa 15. 07. 2020 a v e c v r a c i a Okresnému riaditeľstvu PZ v Nitre na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 15. 07. 2020 spracovalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre (ďalej len ,,správny orgán prvého stupňa“) pod č. ORPZ-NR- VO-179-003/2020 služobné hodnotenie príslušníka Policajného zboru podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“), a to žalobcu ako zástupcu riaditeľa odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre (ďalej len ,e“), ktorú funkciu vykonáva od 01. 11. 2017.

2. Služobné hodnotenie bolo vydané riaditeľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre (ďalej len ,,OR PZ v Nitre“) na základe návrhu služobného hodnotenia zo dňa 09. 07. 2020, spracovaného bezprostredným nadriadeným žalobcu, ktorým je riaditeľ . K návrhu služobného hodnotenia podal písomné stanovisko Výbor základnej organizácie Odborového zväzu Polície v Nitre č. 8/12, v ktorom sa s jeho obsahom stotožnil.

3. Vydaniu služobného hodnotenia predchádzalo vypracovanie návrhu služobného hodnotenia, s ktorým sa žalobca oboznámil dňa 03. 07. 2020. Žiadal, aby mu boli doručené všetky podklady k návrhu v zmysle metodického usmernenia Sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu č. SPOV-PO6-2019/003068-001 zo dňa 20. 06. 2019 a taktiež aby vec bola prerokovaná s

Novým odborovým zväzom Polície SR, ktorého je členom. Týmto požiadavkám žalobcu bezprostredne nadriadený orgán, teda spracovateľ návrhu služobného hodnotenia žalobcu nevyhovel, mal za to, že žalobca bol oboznámený so všetkými potrebnými listinami. Zároveň uviedol, že kolektívna zmluva bola uzatvorená medzi Ministerstvom vnútra SR a Odborovým zväzom Polície SR a v tejto súvislosti poukázal na

4. Riaditeľ OR PZ v Nitre ako schvaľovateľ tohto hodnotenia najskôr vrátil jeho návrh bezprostrednému nadriadenému žalobcu na doplnenie s požiadavkou na dopracovanie odôvodnenia závažnosti zmien v spôsobilosti žalobcu vo vzťahu k riadiacej funkcii, na ktorej je zaradený. Bezprostredne nadriadený na predloženom návrhu zotrval, a tak riaditeľ OR PZ v Nitre ako nadriadený toto služobné hodnotenie sám zmenil.

5. V závere tohto služobného hodnotenia sa uvádzalo, že u žalobcu došlo k závažnej zmene v spôsobilosti vykonávať štátnu službu vo funkcii nadriadeného, a to najmä riadiť, organizovať a kontrolovať výkon štátnej služby podriadeného útvaru. Tiež sa v ňom uvádzalo, že žalobca bol pred ustanovením do riadiacej funkcie vo funkcii vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície OR PZ v Nitre, pričom na túto funkciu spĺňa kvalifikačné predpoklady a požiadavky. Napokon sa v ňom uvádzalo, že spracovateľ služobného hodnotenia hodnotí žalobcu ako nespôsobilého vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilého vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu.

6. Po doručení služobného hodnotenia žalobcovi dňa 15. 07. 2020 žalobca reagoval spôsobom, že zotrval na svojej predošlej argumentácii spočívajúcej v tom, že mu neboli doručené všetky potrebné podklady k služobnému hodnoteniu. Tejto požiadavke riaditeľ OR PZ nevyhovel s poukazom na

7. Voči predmetnému služobnému hodnoteniu následne podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal toto hodnotenie zrušiť z dôvodu nezákonnosti.

8. Žalovaný vydal na podklade odvolania žalobcu rozhodnutie č. KRPZ-NR-VO2-2-019/2020-PK zo dňa 13. 10. 2020.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

9. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-NR-VO2-2-019/2020-PK zo dňa 13. 10. 2020 žalovaný konštatoval, že žalobca je podľa hodnotený ako nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté služobné hodnotenie potvrdil.

10. Uviedol, že postup nadriadeného riaditeľa OR PZ v Nitre bol v súlade so zákonom, pričom poukázal na , ktorý upravuje povinnosť nadriadeného prerokovať návrh služobného hodnotenia s príslušným odborovým orgánom, ktorému neukladá povinnosť prihliadať na vyjadrenie dotknutého policajta alebo aby sa takýto policajt priamo zúčastnil prerokovania návrhu služobného hodnotenia, v opačnom prípade by odborové združenie konalo nad rámec zákona. Podotkol, že policajt sa k návrhu služobného hodnotenia vyjadruje pri jeho predložení bezprostredne nadriadeným, čo bolo žalobcovi umožnené. Žalovaný sa stotožnil aj s dĺžkou lehoty uloženej žalobcovi na vyjadrenie, ktorej krátkosť žalobca namietal.

11. Poznamenal, že ak by žalobca využil zákonné oprávnenie nahliadnuť do spisu a robiť si z neho výpisy, mohol by jednoducho verifikovať, či listinné podklady k návrhu služobného hodnotenia sú kompletné a skutočné a spraviť si zo spisu výpisy, čo počas celého konania nespravil, toto právo využil až počas odvolacieho konania. V tomto zmysle sa vyjadril aj k žalobcom namietanom nedoručení fotokópií listín, ktoré slúžili ako podklad pre vyhotovenie záznamu o hodnotení či vyjadrenia komisie.

12. Žalovaný sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že by všetky konania vedené proti nemu boli tendenčné, arbitrárne, šikanózne a diskriminačné, s tým, že nadriadení v disciplinárnych konaniach vyhoveli jeho písomným námietkam a súhlasili s jeho názorom na konkrétne skutočnosti, naopak žalobca

po skončení disciplinárnych konaní podal niekoľko podaní na začatie disciplinárneho konania voči svojmu bezprostrednému nadriadenému.

13. Mal za to, že záznam o hodnotení bol vypracovaný v súlade s nariadením MV SR č. 21/2017. Uviedol, že žalobca sa voči jednotlivým podkladom vyjadroval v každom konaní, ktorého bol účastníkom, na čo aj bolo prihliadané. Podotkol, že v služobnom hodnotení nadriadený neuvádza, že by žalobca konal protiprávne, obaja nadriadení uvádzajú, že reálne ovláda právne predpisy, ktoré sú potrebné na výkon štátnej služby na úseku služby kriminálnej polície, avšak dodávajú, že svoje teoretické vedomosti žalobca nie je schopný adekvátne využívať pri výkone riadiacej funkcie, nevyvíjal snahu o odborný rast v oblasti riadenia podriadených a zdokonaľovania svojich schopností ich viesť, konal neorganizovane, nekompetentne a neodborne. Tvrdenia riaditeľa OKP ako bezprostredne nadriadeného sú podložené vyjadreniami podriadených policajtov, ktorí sú v priamom styku so žalobcom.

14. Žalovaný sa však stotožnil s tvrdením žalobcu, že bezprostredne nadriadený mal vziať do úvahy pri koncipovaní služobného hodnotenia aj hodnotenia výkonu služby žalobcu za všetky roky od služobného hodnotenia zo dňa 18. 04. 2016, preto si za týmto účelom písomne vyžiadal záznamy o hodnotení žalobcu za roky 2016 až 2019, pričom takto zistil, že za rok 2016 bol hodnotený stupňom A so sumárom hodnotenia 90 bodov zo 100, za rok 2017 stupňom B so sumárom hodnotenia 83 bodov, za rok 2018 bol hodnotený stupňom B so sumárom hodnotenia 82,5 bodov, pričom voči tomuto hodnoteniu žalobca podal námietky, na základe ktorých rozhodovala komisia, ktorá hodnotenie bezprostredne nadriadeného potvrdila, za rok 2019 bol hodnotený stupňom D so sumárom hodnotenia 55 bodov, pričom na základe jeho námietok komisia pozmenila toto hodnotenie a zvýšila sumár počtu bodov na 62 a ponechala hodnotiaci stupeň D.

15. Podotkol, že z uvedených záznamov o hodnotení vyplýva, že žalobca dosahoval najlepšie hodnotenie vo funkcii vyšetrovateľa a vo funkcii vedúceho oddelenia vyšetrovania, vo funkcii zástupcu riaditeľa dosahoval postupne slabšie výsledky a za dva roky vo funkcii ho bezprostredne nadriadený hodnotil stupňom D. Uviedol, že z doplnených podkladov je zrejmé, že žalobcovi sa pri zvyšovaní riadiacej zodpovednosti úmerne znehodnocoval jeho výkon štátnej služby a mal tak za preukázané, že hodnotenie je relevantné a jeho záver dôvodný a odôvodnený.

16. Žalovaný sa tiež stotožnil s názorom nadriadeného, že žalobca na úkor výkonu štátnej služby predkladá podania a podnety s poukazovaním na výkon funkcie riaditeľa OKP a nevenuje sa činnosti, ktorá mu vyplýva z riadiacej funkcie. Vo vzťahu k jeho námietke, že riaditeľ OR PZ v Nitre a riaditeľ OKP konajú voči nemu v rozpore s uviedol, že z odvolania žalobcu vyplýva skôr obava, že tento koná v rozpore s citovaným ustanovením, keď podáva na svojho nadriadeného podania na začatie disciplinárneho konania, spravidla keď mu je vytknutý nedostatok vo výkone štátnej služby. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že v popise činnosti zástupcu riaditeľa nie je zefektívňovať činnosť na úseku vyšetrovania, včasne identifikovať dôvody a príčiny nepriaznivých výsledkov a prijímať a navrhovať adekvátne opatrenia a vytvárať podmienky na úseku vyšetrovania žalovaný zdôraznil, že popísané činnosti vyplývajú z popisu služobnej činnosti policajta, ktorý je súčasťou spisového materiálu a ktorý žalobca prevzal dňa 02. 11. 2017. V konkrétnostiach sa vyjadril k jednotlivým nedostatkom jeho riadiacej činnosti.

17. Nestotožnil sa ani s namietaním minimálnej opravy služobného hodnotenia žalobcu po vrátení návrhu schvaľovateľom s poukazom na , ktorý neurčuje, v akom rozsahu má byť takáto zmena realizovaná. Čo sa týka namietania účasti bezprostredne nadriadeného na prerokovaní návrhu služobného hodnotenia, k tomu žalovaný uviedol, že zo zápisnice zo dňa 02. 07. 2020 vyplýva, že sa ho zúčastnil, pretože je členom výboru ZO NR. K námietkam o nesplnení zákonných podmienok na postup podľa uviedol, že zo služobného hodnotenia je preukázané, že bezprostredne nadriadený mal dôvod vykonať služobné hodnotenie už v priebehu štátnej služby a tento preukázal, že došlo k závažným zmenám v spôsobilosti žalovaného na výkon jeho funkcie, pričom poukázal aj na nariadenie MV SR č. 21/2017.

18. K namietanej nezákonnosti úradných záznamov policajtov žalovaný uviedol, že takéto tvrdenie nepodporil žiadnym relevantným dôkazom. Čo sa týka namietania krátkosti uloženej lehoty na vyjadrenie sa k návrhu služobného hodnotenia, podotkol, že žalobca sám uvádzal, že sa k jednotlivým udalostiam vyjadroval už niekoľkokrát, s listinami bol oboznámený a je teoreticky a odborne zdatný policajt. Tiež

zdôraznil, že skutočnosť, že žalobca nebol nikdy disciplinárne trestaný, nie je dôvod, aby nemohol byť svojím nadriadeným hodnotený, či je spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu.

19. Ďalej podotkol, že rovnako nemal za preukázané, že by žalobca vo veci služobného hodnotenia písomne požiadal nadriadeného, aby bol návrh služobného hodnotenia prerokovaný s Novým odborovým zväzom polície, ktorého je členom, pričom svoje členstvo žalobca nepreukázal ani v odvolacom konaní. K poukazu žalobcom na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 30. 05. 2018 uviedol, že v predmetnom konaní súd preskúmaval služobné hodnotenie podľa , čiže išlo o päťročné služobné hodnotenie.

20. Na rozdiel od žalobcu sa stotožnil s návrhmi a udalosťami, ktoré nadriadený popísal v služobnom hodnotení, mal za to, že riadne označil a pomenoval nedostatky v riadení žalobcu, jeho organizačné a riadiace nedostatky, ale aj vyzdvihol jeho analytickú schopnosť a teoretické a praktické znalosti. Nesúhlasil ani s námietkou o nesplnení obligatórnych náležitostí služobného hodnotenia. Vo vzťahu k námietke porušenia SR uviedol, že konanie vo veciach služobného pomeru príslušníka PZ je neverejné a verejným sa stáva až v momente, keď príslušník PZ podá na príslušný súd návrh na preskúmanie rozhodnutia v správnom súdnictve, zároveň nevzhliadol v konaní nijaké prieťahy.

21. Vo vzťahu k námietke zaujatosti voči dvom členom senátu poradnej komisie konštatoval, že táto nie je dôvodná. Podotkol, že vzhľadom na to, že problematiku zaujatosti neupravuje a sa na konanie vo veciach služobného pomeru neaplikuje, nie je možné vyhovieť námietke žalobcu, zároveň dodal, že poradná komisia je podľa poradným orgánom riaditeľa KR PZ a jej návrh má poradný a odporúčací charakter.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

22. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 13. 12. 2020 domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 13. 10. 2020, ako aj služobného hodnotenia príslušníka Policajného zboru Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre č. ORPZ-NR-VO-179-003/2020 zo dňa 15. 07. 2020 .

23. Uviedol, že dňa 30. 07. 2020 podal proti tomuto služobnému hodnoteniu odvolanie, v ktorom jeho nezákonnosť odôvodnil tým, že je vyhotovené spôsobom odporujúcim ustanoveniu , podľa ktorého policajt je služobne hodnotený za dobu, ktorá uplynula od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia, zároveň namietal, že je jednostranné, neobjektívne a nevyvážené, celým svojim obsahom zamerané len na vytýkanie nedostatkov v jeho činnosti, čo spôsobuje jeho nezákonnosť.

24. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30. 05. 2018 s tým, že keď služobné hodnotenie pokrýva len časť hodnoteného obdobia, nemožno takéto hodnotenie považovať za preskúmateľné, čo zakladá dôvod na zrušenie rozhodnutia. Uviedol, že v napadnutom služobnom hodnotení nadriadený zhodnotil iba vytrhnuté časové obdobie jeho služobného života (od 01. 11. 2017) a obdobím od 18. 04. 2016 do 01. 11. 2017 sa vôbec nezaoberal, nijakým spôsobom sa k tomuto obdobiu výkonu jeho služby nevyjadril a k obdobiu do 31. 12. 2018 sa vyjadril iba veľmi stroho. Mal za to, že služobné hodnotenie zvýrazňuje len skutočnosti zápornej hodnoty a javí sa ako jednostranné, neobjektívne a nevyvážené.

25. Namietal, že v služobnom hodnotení absentuje vymedzenie právneho dôvodu, pre ktorý nadriadený pristúpil k jeho vypracovaniu, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť (nikde nie je označená, pomenovaná ani opísaná udalosť, resp. okolnosť, ktorá predstavuje závažnú zmenu v spôsobilosti policajta vykonávať štátnu službu v doposiaľ zastávanej funkcii). Služobné hodnotenie je podľa jeho názoru založené na nedostatočne zistenom skutočnom stave veci, nepodložené podkladmi, z ktorých by bolo jednoznačne preukázané, že k vytýkaným nedostatkom došlo, je teda v rozpore s ustanovením v platnom znení, nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.

26. Poukázal na to, že konanie správneho orgánu, ako aj podklady v rámci neho zadovážené a slúžiace na vydanie rozhodnutia v podobe služobného hodnotenia jeho osoby, vykazuje totožné znaky s konaním

a podkladmi súvisiacimi so znížením jeho osobného príplatku, významná časť podkladov a argumentácie použitej pri vypracovaní jeho služobného hodnotenia je prevzatá práve z konania o znížení osobného príplatku, preto mal za to, že sa aj na toto konanie dajú použiť závery Krajského súdu v Nitre obsiahnuté v jeho rozhodnutí č. k. -178 zo dňa 10. 06. 2020, ktorým zrušil rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ v Nitre zn. KRPZ-NR-VO2-3-007/2019-PK zo dňa 23. 08. 2019 v spojení s personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Nitre č. 215/2019 zo dňa 02. 07. 2019 a na jeho závery v konkrétnostiach poukázal.

27. Uviedol, že v marci 2020 boli vydané vládou mimoriadne opatrenia v súvislosti s COVID-19, kedy sa v dvoch týždenných intervaloch striedal s riaditeľom , a teda riadil samostatne činnosť , pritom za tieto obdobia mu vytýkané pochybenia služobných povinností neboli, naopak riaditeľ v čase mimoriadnej udalosti žiadal listom zo dňa 27. 04. 2020 o pomoc a vyriešenie jeho odvolania, pričom sa mal venovať svojej služobnej činnosti pri riadení OKP, napríklad zaviesť systém slúženia policajtov na odbore v súlade s mimoriadnym opatrením, čo urobil on a nakoniec to bolo zrušené, čím podľa jeho názoru mohlo prísť k ohrozeniu štátnej služby, následne však tento návrh skopíroval do služobného hodnotenia a vykonal v ňom iba nepatrné zmeny nemajúce vplyv na obsah a záver hodnotenia, čo je dôkazom, že služobné hodnotenie je zmätočné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, tým pádom nezákonné.

28. Namietal aj nedostatok priestoru poskytnutého na vyjadrenie sa k prebiehajúcemu konaniu, ako i spôsobu prerokovania návrhu služobného hodnotenia odborovým orgánom, ako aj, že došlo k porušeniu SR a , k nesplneniu zákonných podmienok v čl. 48 ods. 2 veta prvá SR a

29. Mal za to, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia prevzal značnú časť argumentácie nadriadeného, jeho rozhodnutie je tendenčné, nakoľko sú v ňom bagatelizované dôkazy svedčiace v jeho prospech a zvýrazňuje argumentáciu svedčiacu v jeho neprospech, spôsobom argumentácie vytvára dojem, že dôkazné bremeno v tomto konaní bolo na jeho strane, argumentuje spôsobom vyhovujúcim pre potvrdenie prvostupňového rozhodnutia, účelovo a formálne používa jednotlivé ustanovenia zo zákonov nehľadiac na širší kontext ich významu, nevysporiadal sa so všetkými námietkami, zosmiešňuje jeho obhajobu. Namietal, že výklady rozhodnutí NS SR a KS v Nitre, ktoré majú byt' záväzné pre správne orgány v obdobných veciach, na ktoré poukazoval a svedčili v jeho prospech, si odvolací orgán vysvetlil po svojom tak, aby svedčili v jeho neprospech, resp. na ne neprihliadal.

30. V konkrétnostiach poukazoval na tvrdenia žalovaného v žalobou napadnutom rozhodnutí. Mal za to, že zo spôsobu, akým sa ZO OZP v Nitre postavila k prerokovaniu návrhu o znížení jeho osobného príplatku, ako aj návrhu jeho služobného hodnotenia je zrejmé, že tento odborový orgán nevykonáva svoju činnosť v súlade so zákonom a zdôraznil, že v čase hodnotenia bol členom iného odborového zväzu a to Nového odborového zväzu polície, ktorý nebol žiadnym spôsobom upovedomený a nebola s ním prerokovaná žiadna záležitosť vo vzťahu k jeho osobe. Taktiež nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že účasť riaditeľa na zasadnutí výboru ZO OZP Nitra je legitímna, pretože je predkladateľom návrhu a je podľa neho nezmysel, aby ako taký mal záujem chrániť jeho záujmy v zmysle , pričom aj hlasoval.

31. Trval na tom, že mu nebol daný dostatočne dlhý čas vyjadriť sa ku skutkom, ktoré sa mu kladú za vinu. Podotkol, že už dňa 13. 02. 2019 vyššiemu nadriadenému adresoval sťažnosť pre porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, ktorá bola prílohou jeho odvolania, z ktorej by malo byť žalovanému zrejmé z akých dôvodov sťažnosť podával. Skutočnosť, že proti jeho osobe nebolo úspešné riešené žiadne disciplinárne konanie, nie je podľa jeho názoru dôkazom toho, že konanie vo vzťahu ku nemu nie je tendenčné, ale je dôkazom toho, že disciplinárne konania boli proti jeho osobe vedené z iného ako zákonného dôvodu Skutočnosť, že podal na svojho nadriadeného podnety na disciplinárne konania, nemôže žalovaný považovať za jeho previnenie.

32. Uviedol, že podklady pre rozhodnutie o znížení osobného príplatku tvoria rôzne úradné záznamy, ktoré sú podstatnou časťou podkladov pre vypracovanie služobného hodnotenia ako aj služobného hodnotenia za rok 2019, ktoré tiež bolo podkladom pre toto služobné hodnotenie a kde mu bezprostredne nadriadený za tento rok zhoršil stupeň hodnotenia z „B" na „D". Podotkol, že žalovaný sám priznáva, že konanie vo veci zníženia osobného príplatku je v služobnom hodnotení spomenuté a práve skutočnosť,

že podklady z konania o znížení osobného príplatku sú podkladmi aj v služobnom hodnotení, má za následok, že služobné hodnotenie je nezákonné. Uviedol, že podklady, na ktoré by sa nemalo v tomto konaní prihliadať zahŕňajú obdobie do 08/2019 a ostatné podklady, rôzne úradné záznamy vyhotovené po tomto období a ktoré sú súčasťou podkladov pre vypracovanie tohto služobného hodnotenia sú na rovnakej úrovni ako podklady, pri ktorých konštatoval KS Nitra, že sú subjektívne, vykazujú znaky zneužitia moci.

33. Mal za to, že nadriadený pri vypracovaní záznamu o hodnotení hrubým spôsobom porušil viacero predpisov upravujúcich jeho tvorbu, napríklad k záznamu o hodnotení za rok 2019 priložil podklady o jeho „pochybeniach“ z roku 2018 a z roku 2020, dokonca sa v podkladoch nachádzali záznamy, ktoré boli vytvorené po dátume vyhotovenia záznamu ako aj po dátume rozhodnutia odvolacej komisie, ktorá rozhodovala o jeho žiadosti o preskúmanie jeho záznamu. Uviedol, že toto je problémom všetkých konaní vedených voči jeho osobe, nikdy nie sú spisy riadne zažurnalizované a v jednotlivých fázach konania sa v spisoch nachádzajú listiny, ktoré nie sú totožné.

34. Uviedol, že opakovane v rámci tohto konania vyzýval riaditeľa OKP OR PZ Nitra, ako aj riaditeľa OR PZ Nitra o predloženie podkladov v zažurnalizovanom stave v súlade s metodickým usmernením Sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu č. SPOU-PO6-2019/003068-001 zo dňa 20. 06. 2019. Podotkol, že v podkladoch, ktoré od riaditeľa OKP obdržal dňa 03. 07. 2020, sa napríklad nachádzali dve tabuľky štatistík OKP OR PZ Nitra za máj 2020, ktoré sa v predložených materiáloch nachádzali každá v dvoch vyhotoveniach, pričom pri nahliadnutí do spisu dňa 02. 10. 2020 zistil, že v spise, ktorý riaditeľ OR PZ Nitra odstupoval na rozhodnutie odvolaciemu orgánu, sa už nachádzajú dve tabuľky za máj 2020, ale sa tam už nachádzajú aj dve tabuľky za máj 2019, ktoré v pôvodných podkladoch neboli. Okrem toho sa v spise nachádzajú aj záznamy spísané v zmysle o sťažnostiach vedúcimi oddelení OKP OR PZ Nitra X., E., G., I. a M., ktoré mu na jeho žiadosti adresované riaditeľovi OKP a OR PZ neboli poskytnuté a o tomto dôkaze oboznámený nebol, musel byť do spisu doložený dodatočne. Aj podklady, ktoré mu poskytol zo spisu dňa 21. 07. 2020 riaditeľ OR PZ v Nitre, neboli totožné s podkladmi, ktoré mu predtým predložil riaditeľ OKP OR PZ Nitra, jednalo sa o iné podklady. Žalovaný uvádza, že neuviedol, ktoré konkrétne interné predpisy mali byť v zázname o jeho hodnotení porušené, pritom však v prílohe jeho odvolania na č. listov 250 až 253 je jeho žiadosť o preskúmanie tohto záznamu adresovaná ministrovi vnútra SR, v ktorej presne uvádza, aké konkrétne interné normy boli porušené. V tejto veci aj podal podnet na disciplinárne konanie voči jeho nadriadenému a to pre porušenie NMV 21/2017, o výsledku nebol informovaný.

35. Poznamenal, že žalovaný opisuje zo služobného hodnotenia konštatovania nadriadeného a napriek svojmu vyjadreniu na inom mieste rozhodnutia, že nebude prihliadať na konanie vo veci zníženia jeho osobného príplatku tu uvádza vyjadrenia podriadených policajtov ako dôkaz, z ktorého sa dá vychádzať pri konštatovaní tvrdení uvedených v služobnom hodnotení. Mal za to, že keby konal nekompetentne a neodborne, porušil by tým základné povinnosti policajta podľa , písm. a, b, h, k, zákona č a tak by bolo možné jeho konanie subsumovať pod toto zákonné ustanovenie. Namietal tiež, že žalovaný sa žiadnou úvahou nevyjadril, ktoré konkrétne záznamy berie do úvahy a ktoré nie, taktiež sa nevyjadril, ktoré skutočnosti uvádzané v úradných záznamoch akým spôsobom vyhodnotil a z akých dôvodov tieto skutočnosti pokladá za dôkaz jeho nedostatočnej schopnosti riadiť podriadených.

36. Bol názoru, že služobné hodnotenie vyhotovené jeho bezprostredným nadriadeným a nadriadeným práve pre nedostatok, že bezprostredne nadriadený nevzal do úvahy aj hodnotenia výkonu štátnej služby v zmysle NMVSR č. 21/2017, čo konštatoval aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, disponuje takou právnou vadou, ktorú žalovaný nemôže opraviť tým, že dodatočne vyžiada podklady, ktoré v služobnom hodnotení nie sú a neboli v administratívnom spise pri jeho vytváraní, nezmení tak skutočnosť, že príslušný nadriadený pri tvorbe služobného hodnotenia nesplnil svoju zákonnú povinnosť hodnotiť policajta adekvátnym spôsobom za celé obdobie výkonu služby od právoplatnosti posledného služobného hodnotenia. Vzhľadom k uvedenému právnemu nedostatku mal žalovaný rozhodnutie zrušiť a vrátiť prvostupňovému služobnému orgánu na opätovné prehodnotenie a tento mal právnu vadu odstrániť.

37. Ďalej podotkol, že žalovaný nesprávne uvádza, že v záznamoch o hodnotení výkonu jeho služby sa jeho hodnotenie zhoršilo o dva stupne počas dvoch rokov, v skutočnosti sa jeho služobné hodnotenie zmenilo z roka na rok a to práve v období, keď na svojho nadriadeného podal sťažnosť pre porušovanie

zásady rovnakého zaobchádzania. Uviedol, že vo viacerých ustanoveniach policajtovi umožňuje okrem iného poukazovať na nezákonnú činnosť svojho nadriadeného. Nakoľko tieto práva policajta sú zakotvené v zákone o štátnej službe príslušníkov PZ, mal za to, že ich vykonávanie v pracovnej dobe nemôže byť posudzované ako činnosť na úkor výkonu služby, pretože aj toto je výkon služby. Posudzovanie tejto činnosti ako negatívnej okolnosti vo výkone služby je porušením zákona, a to veta tretia , podľa ktorého policajt nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného policajta alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti. 38. Tvrdenia žalovaného, že je jednoznačne preukázané, že popísané činnosti vyplývajú z popisu jeho služobnej činnosti, nie sú podľa jeho názoru pravdivé. Ako vyplýva z rozkazov riaditeľa OR PZ Nitra č. 26/2016 a č. 35/2016 o vydaní popisu činnosti typických funkcií zriadených na OR PZ v Nitre, v bode 3 popisu služobnej činnosti zástupcu riaditeľa odboru je uvedené, že tento zabezpečuje v rozsahu svojej pôsobnosti plnenia úloh pri odhaľovaní, objasňovaní trestných činov a navrhuje a realizuje potrebné opatrenia na ich predchádzanie. V popise služobnej činnosti riaditeľa OKP v bode 3 je uvedené, že zabezpečuje v rozsahu svojej pôsobnosti plnenie úloh pri odhaľovaní, objasňovaní a vyšetrovaní trestných činov a navrhuje a realizuje potrebné opatrenia na ich predchádzanie. Mal za to, že v zmysle uvedených rozkazov a popisov služobných činností práve riaditeľ OKP OR PZ Nitra je zodpovedný za úsek vyšetrovania. Z toho vyplýva, že záznamy o jeho hodnotení z rokov 2017 - 2019 sú v rozpore s popisom jeho služobnej činnosti, čo je v nesúlade s NMV č. 21/2017 a je aj v rozpore s tvrdeniami jeho nadriadených v služobnom hodnotení. V popise jeho služobnej činnosti sa v celom jeho texte iba raz vyskytuje slovo „vyšetrovanie" a to v bode 23, kde je uvedené, že zástupca riaditeľa OKP koordinuje a zabezpečuje činnosti so službou poriadkovej polície, dopravnej polície a ochrany objektov v prípadoch odhaľovania, objasňovania a vyšetrovania trestnej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že sa nejedná o riadenie vyšetrovania.

39. K tvrdeniu žalovaného, že z predložených listín nie je zrejmé, že by adresoval riaditeľovi OKP písomnú žiadosť, aby mu vytvoril podmienky na riadny výkon služby uviedol, že s riaditeľom OKP mal viacero osobných rozhovorov, v ktorých chcel zistiť, prečo sa jeho správanie voči jeho osobe v priebehu tak krátkeho času radikálne zmenilo, žiadal ho, aby sa ku nemu správal primeraným spôsobom a umožnil mu vykonávať službu. Keď tieto osobné žiadosti riaditeľ neakceptoval a v neprimeranom chovaní pokračoval, písomne riaditeľa OR PZ Nitra žiadosťou zo dňa 13. 02. 2019 požiadal o zjednanie nápravy a odstránenie protiprávneho stavu, ktorý túto žiadosť postúpil sám na oddelenie kontroly KR PZ v Nitre.

40. Uviedol, že riaditeľ OKP mu uložil vypracovať snímky dňa, tieto vypracovával už od 01/2019, okolnosti uloženia tejto úlohy a názor na túto úlohu opísal. Podotkol, že riaditeľ OKP mu nikdy nevytkol resp. nenamietal obsah snímok dňa spôsobom, ktorý by nasvedčoval jeho snahe zlepšiť jeho výkon služby, ale na časti snímok vytrhnutých z kontextu sa odvolával pri rôznych príležitostiach, keď ho chcel postihovať. Riaditeľ OKP pristúpil k pokynu na písanie snímok po tom, čo mu zakázal samostatne vykonávať činnosti, ktoré považoval za potrebné pri riadení vyšetrovania a zavádzania systému vo vyšetrovaní. Vo vzťahu k jeho osobe nevykonával žiadnu kontrolnú činnosť, najmä nie spôsobom, ako to vyžadujú interné predpisy.

41. Čo sa týka organizačných a vodcovských schopností, uviedol, že PZ je ozbrojeným bezpečnostných zborom, v ktorom platia striktne stanovené pravidlá podriadenosti a nadriadenosti upravené predpismi. Miera jeho riadiacich a vodcovských schopností môže vychádzať len z jeho postavenia v tejto hierarchii, na čele ktorej na OKP stojí práve riaditeľ, a teda riadi aj jeho. Počas zastupovania riaditeľa v jeho neprítomnosti jeho osobou, kedy mu prináležali v zmysle internej normy jeho kompetencie, teda riadiace, organizačné a disciplinárne právomoci, neboli zo strany jeho nadriadených vytknuté žiadne nedostatky, teda neboli predložené ani podklady k jeho služobnému hodnoteniu.

42. Argumentáciu žalovaného o nesúrodosti a nejasnosti jeho vyjadrení k okolnostiam, ako bol vyrozumený o trestnom čine vraždy, považoval za absolútne irelevantnú, žalovaný spochybňuje jeho vyjadrenie, pričom sa nesnažil jeho konanie pomenovať a zhodnotiť jeho závažnosť a následok. Keby sa v čase svojho osobného voľna u dosahového funkcionára neinformoval o uvedenej veci, nevznikol by ani úradný záznam. Ďalej sa nezaoberal tým, prečo vlastne tento úradný záznam vznikol, prečo mal potrebu pisateľ ho napísať, čo ho k tomu viedlo, žalobca to považoval za dôkaz o jeho vyjadrení, že

úradné záznamy vznikali len pre účel urobiť z neho nespôsobilého za každú cenu a to na pokyn riaditeľa OKP, pričom mu pomáhali práve pisatelia úradných záznamov, jeho podriadení vedúci oddelení, ktorým za rok 2019 riaditeľ OKP uložil odmeny, ale vedúcej 4 . OV mjr. R., hoci bola za rok 2019 hodnotená ako ostatní stupňom „B", odmenu neudelil a jej osobou napokon žiadne úradné záznamy nevznikli a nie sú podkladom pre toto služobné hodnotenie.

43. Uviedol, že z podkladov, ktoré priložil k odvolaniu, je zrejmé, na základe akých udalostí a úvah dospel k záveru, že je nadriadeným šikanovaný a že tento za týmto účelom vykonáva mravenčiu prácu medzi jeho podriadenými, aby ho v jeho úsilí podporili. Mal za to, že podriadení sa majú týmto spôsobom vyjadrovať k veciam iba spôsobom, ako tomu bolo v spise ORPZ-NR-OKP-145/2020, ktorý založil na základe jeho úradného záznamu o kontrolných zisteniach. Až po založení spisu vyzval podriadených, aby ozrejmili okolnosti udalosti, v ktorej videl spáchanie disciplinárneho previnenia (čiže konanie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétne hmotnoprávne ustanovenie). Uviedol, že záznamy ohľadne jeho osoby vznikali úplne inak, nebol založený žiaden spis, nebolo opísané žiadne jeho konanie, ktoré by sa dalo subsumovať pod konkrétne hmotnoprávne ustanovenie, úradné záznamy podriadených boli spisované na základe pokynu riaditeľa OKP a to po dlhú dobu, bez toho, že by sa s nimi mohol oboznámiť.

44. Podotkol, že v žiadostiach o usmernenie riaditeľovi uviedol dôvody, pre ktoré považuje svoje názory na výkon služby v danom smere za správne, doložil ich aj podkladmi. Riaditeľovi OKP z vyplýva povinnosť zabezpečovať, aby podriadení policajti boli na výkon štátnej služby náležite vycvičení a vyškolení. Na rozdiel od žalovaného je presvedčený, že zápis z porady zo dňa 20. 01. 2020, jeho žiadosti o usmernenie a odpoveď riaditeľa OKP na ne je dôkazom riaditeľovej neznalosti, resp. jeho úpornej snahy postihovať ho za čokoľvek a nie dôkazom toho, že nevie, ako má vykonávať svoju funkciu.

45. Uviedol, že správu k ústavnej sťažnosti vypracoval, jej originál aj opatril svojím podpisom, pod podpisovou doložkou riaditeľa OR PZ, na podpis tejto doložky bol v tej dobe oprávnený. Nie je pravdou, že správu podpísal bez vedomia riaditeľa OR PZ, nakoľko správu mu po jej vypracovaní odmailoval, teda ho informoval o obsahu správy.

46. Mal za to, že vykonanie zmeny v služobnom hodnotení musí mať nie len formálny, ale aj obsahový charakter. Podstatná je skutočnosť, že riaditeľ OR PZ Nitra najprv konštatuje, že návrh služobného hodnotenia je pre neho nezrozumiteľný a chýba v ňom označenie okolnosti, ktorá predstavuje závažnú zmenu v jeho spôsobilosti zastávať funkciu (čo sú podstatné momenty pre posúdenie zákonnosti celého rozhodnutia), avšak bez doplnenia a odôvodnenia tohto návrhu vykoná sám hodnotenie, ktoré je v podstatných markantoch totožné s návrhom, ktorý bol predtým i jemu samému nezrozumiteľný a neúplný.

47. Podotkol, že nie je pravdou, že obsah ani jedného z úradných záznamov nespochybňoval. Aj ostatné úradné záznamy, ktoré sú podkladom pre jeho služobné hodnotenie, sú zhotovené v rovnakom duchu, ako úradné záznamy použité v konaní o znížení môjho osobného príplatku, pričom Krajským súdom v Nitre bolo na strane 21 rozsudku sp. zn. konštatované, že: „správny súd nemal z predložených úradných záznamov za jednoznačne preukázané, že k vytýkaným nedostatkom žalobcu došlo, resp. pokiaľ rozhodnou skutočnosťou pre zníženie osobného príplatku malo byť nedostatočné plnenie si služobných povinnosti, tak takáto skutočnosť mala vyplývať z vykonaného dokazovania spôsobom nevylučujúcim akékoľvek pochybnosti. Správne orgány v danom prípade nekonali v intenciách citovaných právnych noriem a vo veci si nezadovážili dostatok dôkazov relevantných pre vydanie rozhodnutia, pričom vo veci nezistili náležite skutkový stav, a preto ich rozhodnutia treba považovať za predčasné. Správny orgán prvého stupňa rovnako ako aj žalovaný námietkam žalobcu nevenoval dostatočnú pozornosť, pričom súdu nie je jasné, aké konkrétne služobné povinnosti mal žalobca porušiť, taktiež z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by bola vykonaná akákoľvek kontrola na plnenie jeho povinností, a navyše, ani prejednanie prípadných nedostatkov so žalobcom.“ Mal zato, že samotné citované rozhodnutie KS v NR je dostatočné na to, aby bolo aj toto rozhodnutie zrušené v plnom rozsahu.

48. Poukázal na skutočnosti uvádzané žalovaným, že tri dni na podanie vyjadrenia sú dostatočné vzhľadom na jeho osobu, znalosti, skúsenosti, odbornosť a znalosti problematiky, je teoreticky a odborne

zdatný policajt, pričom žalovaný rovnakým rozhodnutím odsúhlasil jeho služobné hodnotenie, ktorým bol hodnotený ako nespôsobilý zastávať súčasnú funkciu, čo považoval za absurdné. Podotkol, že pokiaľ ide o názor žalovaného, že skutočnosť, že nebol disciplinárne riešený, nie je dôvodom na to, aby nemohol byt' hodnotený ako nespôsobilý zastávať funkciu, inú možnosť si vie predstaviť iba v prípade, kedy preukázateľne došlo k okolnosti, ktorá by predstavovala závažnú zmenu v spôsobilosti policajta zastávať určitú funkciu (napríklad z dôvodu náhlej a závažnej zmeny jeho zdravotného stavu a pod.).

49. Ďalej uviedol, že žalovaný tak závažnú právnu vadu, akou je nezhodnotenie policajta svojim nadriadeným za celé obdobie od posledného služobného hodnotenia nemôže v rozhodnutí napraviť, takýto nedostatok služobného hodnotenia má za následok jeho nezákonnosť. Za nepravdivé považoval i jeho tvrdenie, že sám zhodnotil celé obdobie jeho služby od predchádzajúceho hodnotenia, zadovážil iba fotokópie záznamov o hodnotení jeho osoby za predchádzajúce roky vykonané v zmysle nariadenia MV SR š. 21/2017, pričom ich dodatočné zadováženie nemôže byť odstránením nedostatku služobného hodnotenia, mali byť zohľadnené v čase vypracovania služobného hodnotenia.

50. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že NS SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 30. 05. 2018 preskúmava služobné hodnotenie podľa , čiže ide o päťročné služobné hodnotenie, uviedol, že upravuje, kedy sa služobné hodnotenie vykoná, ale nie akým spôsobom sa vykoná, ten je určený v citovaného zákona, podľa ktorého policajt je služobne hodnotený za dobu, ktorá uplynula od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia. Uviedol, že zákonodarca nedáva možnosť vykonať služobné hodnotenie viacerými spôsobmi, ale iba týmto jedným. Mal za to, že z citovaného rozsudku nijakým spôsobom nevyplýva záver, že toto rozhodnutie nie je možné aplikovať pri služobnom hodnotení vykonanom podľa

51. Uviedol, že odvolaciemu orgánu nedával návrh, aby nahliadol do spisu KRPZ-NR-OKS-37/2019, ale žiadal, aby z tohto spisu vyžiadal vyjadrenia mjr. E. a mjr. R., ktoré zrejme svedčili v jeho prospech. Žalovaný uviedol, že nahliadnutím do uvedeného spisu nezistil žiadne skutočnosti, o ktorých by nemal vedomosť, nepodrobil však svojej úvahe skutočnosť, že s návrhom riaditeľa OR PZ v Nitre mu boli predložené aj vyjadrenia ostatných vedúcich pre oddelenie kontroly a z akého dôvodu, napriek tomu, že jemu ako účastníkovi konania predložené neboli. Taktiež mal za to, že ak mal odvolací orgán vedomosť aj o týchto vyjadreniach chýbajúcich vedúcich, mal sa s ich obsahom vo svojom rozhodnutí vysporiadať.

52. K tvrdeniu žalovaného, že vo svojich ustanoveniach neupravuje problematiku zaujatosti zamestnanca správneho orgánu a sa na konanie vo veciach služobného pomeru neaplikuje uviedol, že v je uvedené, že: „Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 4 ". V prílohe č. 4 k citovanému zákonu je uvedené, že: ,,Napríklad o správnom konaní (správny poriadok)". Poukázal v tejto súvislosti aj na písomnosť, a to ORPZ-NR-VO-4-002/2020-PK zo dňa 29. 05. 2020, ktorou bol v konaní o jeho odvolaní proti disciplinárnemu rozkazu č. 1/2020 riaditeľa predsedom poradnej komisie OR PZ v Nitre vyrozumený o zložení 3-členného senátu a zároveň bol touto písomnosťou poučený o možnosti uplatnenia si námietky pochybnosti o nezaujatosti členov senátu.

53. V závere s poukazom na základné zásady správneho konania i s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 30. 05. 2018 mal za to, že žalovaný nepreskúmal rozhodnutie v celom rozsahu, nevysporiadal sa so všetkými námietkami v jeho odvolaní, vysporiadal sa len s tými, ktoré boli v jeho neprospech, v jednotlivých bodoch svojho rozhodnutia si sám protirečí, nesprávne interpretoval jeho námietky vo svojom rozhodnutí, dokonca uvádzal také, aké nenamietal, nedodržal zásadu rovnosti strán, do spisu nevyžiadal podklady aj v jeho prospech, nevysporiadal sa s predloženým dôkazom v jeho prospech, bližšie nešpecifikoval, aké úradné záznamy jednotlivých policajtov bral do úvahy, sám poukazoval na jeho nedostatky v predkladaní jeho námietok, sám ho hodnotil, napokon trval na tom, že jeho zavinenia, ktoré sa mu kladú za vinu, nie sú porušením všeobecnej právnej úpravy, pričom povinnosti policajta ako aj nadriadeného nie sú ustanovené len v , ale sú upravené celým spektrom všeobecne záväzných právnych predpisov. K žalobe pripojil niekoľko listín (uvádzaný rozsudok KS v Nitre, námietku zaujatosti, popis služobnej činnosti, žiadosť, maily, služobné hodnotenie

- vyjadrenie k stanovisku, služobné hodnotenie, návrh na zníženie osobného príplatku, záznamy o hodnotení, žiadosť o preskúmanie záznamu o hodnotení, žiadosť o preskúmanie hodnotenia komisiou, napadnuté rozhodnutie).

54. Navrhol, aby Krajský súd v Nitre vydal po vykonaní dokazovania vydal rozsudok, ktorým napadnuté rozhodnutie žalovaného a služobné hodnotenie Okresného riaditeľstva PZ v Nitre pod č. ORPZ-NR- VO-179-003/2020 zo dňa 15. 07. 2020 zruší.

IV. Vyjadrenie žalovaného

55. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11. 05. 2021 uviedol, že žalobca v úvode žaloby opätovne uvádza skutočnosti, fakty a svoje názory, ktoré už uviedol v prvostupňovom konaní a rovnako aj v odvolacom konaní. Zotrval na názore vyslovenom už v druhostupňovom rozhodnutí, že ide o názory žalobcu, ktoré nesúvisia s prejednávanou vecou, resp. sa s nimi ako prvostupňový, tak aj druhostupňový orgán riadne vysporiadali vo svojich rozhodnutiach.

56. Podotkol, že podľa žalobcu je služobné hodnotenie vyhotovené v rozpore s , podľa ktorého „policajt je služobne hodnotený za dobu, ktorá uplynula od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia“. Uviedol, že namietanú vadu služobného hodnotenia žalobca namietal už v druhostupňovom konaní a žalovaný túto námietku uznal za dôvodnú a v odôvodnení rozhodnutia sa s ňou náležite a dostatočne vysporiadal. Keďže nešlo o nedostatok. ktorý by odôvodňoval zrušenie celého služobného hodnotenia, riaditeľ KR PZ v Nitre v rozhodnutí hodnotil žalobcu za celú dobu od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia a splnil tak zákonnú podmienku uvedenú v citovanom ustanovení.

57. Čo sa týka námietky žalobcu, že služobné hodnotenie je jednostranné, neobjektívne a nevyvážené, celým svojím obsahom zamerané len na vytýkanie nedostatkov, čo spôsobuje jeho nezákonnosť a je v rozpore s , túto námietku žalovaný nepovažoval za dôvodnú a skutočnú. Uviedol, že skúsenosti a znalosti z praxe, teoretická odbornosť a zdatnosť sú v odôvodnení služobného hodnotenia a rovnako aj v odôvodnení rozhodnutia niekoľkokrát spomenuté, čo uznal aj žalobca. Vlastnosti, pre ktoré bol žalobca hodnotený ako nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu, sú presne pomenované v rozhodnutí a v služobnom hodnotení. Žalobca navyše v celej žalobe uvádza výklad k , avšak jemu bolo služobné hodnotenie vypracované podľa cit. zákona, teda „ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie". Poznamenal, že už z citovaného ustanovenia vyplýva, že nadriadený bude v tomto prípade cieliť svoje odôvodnenie na nedostatky policajta, keďže došlo k závažným zmenám spôsobilosti policajta na výkon jeho aktuálne zastávanej funkcie, rovnako ako v prejednávanom prípade, čo je pomerne obsiahlo konštatované v odôvodnení služobného hodnotenia, ako aj napadnutého rozhodnutia.

58. Mal za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia pomerne jasne uvádza okolnosti, pre ktoré potvrdil služobné hodnotenie. Keďže bolo služobné hodnotenie vypracované podľa , neuvádza jednu udalosť alebo okolnosť, ako to namieta žalobca, ale zameriava sa na zmenu jeho spôsobilosti na výkon zastávanej funkcie. Zmena spôsobilosti na výkon funkcie policajta predsa nemôže prísť náhle, jednou udalosťou alebo okolnosťou. Závažná zmena v spôsobilosti prichádza postupne počas výkonu funkcie policajta, keď jednotlivé udalosti a situácie postupne preverujú jeho spôsobilosť a odolnosť vykonávať zastávanú funkciu. Preto aj v prípade žalobcu riaditeľ KR PZ v Nitre v odôvodnení napadnutého rozhodnutia postupne zhodnotil výkon služby žalobcu za obdobie od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia, najmä výkon jeho vtedy zastávanej funkcie.

59. Uviedol, že podklady k služobnému hodnoteniu a k rozhodnutiu sú značne rozsiahle a podrobné. Mal za to, že z administratívneho spisu je zrejmé a jasné, že ani riaditeľ OR PZ v Nitre a ani riaditeľ KR PZ v Nitre neprehliadli žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla prispieť k zisteniu skutočného stavu veci. Žalobca mal navyše možnosť nahliadať do spisových materiálov a vyjadrovať sa ku každému dôkazu, čo aj v plnej miere využil. Zdôraznil, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa na tridsiatich stranách vyčerpávajúco zaoberá každým odvolacím dôvodom.

60. Podotkol, že žalobca sa v každom štádiu konania o služobnom hodnotení riadne vyjadroval ku skutočnostiam, ku ktorým to uznal za vhodné a jeho vyjadrenia boli zapracované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Mal za to, že žalobca na svoju obranu nelogicky používa čl. 48 ods. 2

SR, ktorý upravuje právo na súdnu ochranu, ktorá mu nebola nikdy upieraná. Uviedol, že riaditeľ KR PZ v Nitre sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so všetkými dôkazmi a skutočnosťami, bez ohľadu na to, či boli predkladané riaditeľom OR PZ v Nitre alebo žalobcom. Nedôvodné je podľa názoru žalovaného aj tvrdenie, že riaditeľ KR PZ v Nitre preniesol v konaní dôkazné bremeno na žalobcu, v odôvodnení na niekoľkých miestach konštatuje, že voči niektorým skutočnostiam sa žalobca nevyjadril, resp. ich nespochybnil, a tak mal tieto skutočnosti riaditeľ KR PZ v Nitre za preukázané a v konaní ich nespochybňoval.

61. Žalovaný ďalej uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia parafrázoval odvolacie dôvody žalobcu a prispôsobil ich znenie celkovému kontextu prejednávanej veci, pretože inak by išlo o spleť myšlienok žalobcu, ktoré sa často opakovali a nenadväzovali na seba vzhľadom na kontext a časové postupnosti. Vzhľadom na náročnosť a obsiahlosť prejednávanej veci sa domnieval, že zvolený postup koncipovania odôvodnenia bol vecný a správny.

62. Poukázal na to, že žalobca v každom štádiu konania a rovnako aj v konaní pred súdom namieta konanie Základnej organizácie Odborového zväzu polície SR Nitra, žalovaný mu však na niekoľkých miestach jasne a vyčerpávajúco odôvodnil, prečo jeho názor s činnosťou a prerokovaním návrhu služobného hodnotenia nie je objektívny a ZO OZP v tomto prípade konala v súlade so , a rovnako aj fakt, prečo nemohla byt' jeho vec prejednaná Novým odborovým zväzom polície, ktorý nie je odborovým partnerom Ministerstva vnútra SR podľa o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.

63. Podotkol, že súd rozsudkom č. k. -178 zo dňa 10. 06. 2020 zrušil obe rozhodnutia v správnom konaní a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie, čím vyjadril názor na nezákonnosť konania vo veci zníženia osobného príplatku. Zdôraznil, že v predmetnom konaní síce súd zrušil predmetné rozhodnutia ako nezákonné vzhľadom na procesnú stránku konania, avšak dôkazy použité v konaní za nezákonné neoznačil. Preto bol názoru, že i žalovanému pri posudzovaní odvolania voči služobnému hodnoteniu nič nebránilo, aby v konaní hodnotil všetky dôkazy predložené prvostupňovým orgánom.

64. Vo vzťahu k námietke žalobcu k neposkytnutiu žurnalizovaného spisu žalovaný zdôraznil, že podľa majú účastníci konania právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisky a následne upravuje, že oprávnený orgán zabezpečí, aby sa nahliadnutím do spisu neporušilo štátne alebo služobné tajomstvo. Pokiaľ pri oboznamovaní sa so spisovým materiálom disciplinárneho konania alebo personálneho konania policajt požiada nadriadeného o vyhotovenie fotokópie jednotlivého dôkazu, prípadne spisového materiálu, nadriadený, s prihliadnutím na zákonnú povinnosť podľa zákona o štátnej službe, požiadavke policajta vyhovie. Vzhľadom na uvedené je žalovaný presvedčený, že nekonal v rozpore so zákonom a žalobcovi sprístupňoval podklady vo veciach jeho služobného pomeru v súlade so zákonom a aj nad rámec zákona, aby mu umožnil riadne uplatňovať jeho zákonné práva.

65. Nesúhlasil ani s námietkou žalobcu, že napadnuté rozhodnutie nebolo riadne odôvodnenie. Podotkol, že riaditeľ KR PZ v Nitre sa v napadnutom rozhodnutí vyčerpávajúco zaoberal každou námietkou a pripomienkou, ktorú žalobca vo svojom odvolaní spomenul. Konštatoval, že fakt, že odvolanie žalobcu sa miestami týkalo iných faktov a skutočností, už žalovaný z pozície druhostupňového orgánu nemôže ovplyvniť. Mal za to, že správnosť jeho názoru potvrdzuje aj fakt, že žalobca vo svojej žalobe cituje ustanovenia , ktoré s prejednávanou vecou ani nesúvisia a rovnako aj citované časti judikátu Najvyššieho súdu SR sú vytrhnuté z kontextu, pretože meritum veci v danom prípade je značne odlišné od prejednávanej veci, žalobca si v následnom odseku, ktorý už sám koncipoval, odporuje a jeho tvrdenie je tak v rozpore s logikou, preto citovaný judikát tak tendenčne navodzuje dojem, že žalobca bol diskriminovaný a šikanovaný prostredníctvom nerešpektovania jeho procesných práv v celom konaní.

66. O častej nelogickosti podaných námietok podľa názoru žalovaného svedčí aj námietka, ktorá sa týka vysvetlenia , ktorý explicitne uvádza, že na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia. Uviedol, že citovaným ustanovením bolo v odôvodnení rozhodnutia žalobcovi vysvetlené, prečo nemôže byť akceptovaná jeho námietka zaujatosti. Ten opätovne uvádza, že všeobecný predpis o správnom konaní možno aplikovať

aj na konanie podľa a argumentuje prílohou č. 4 k zákonu, podľa ktorej sa preberajú právne záväzné akty EÚ. Poznamenal, že žalovaný si nevšimol, že príloha obsahuje šesť bodov, teda šesť právnych predpisov EÚ a použil pre argumentáciu bod 15b, ktorým je poznámka pod čiarou k ustanoveniu, ktoré už bolo v zákone zrušené, a hlavne o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov nie je právne záväzný akt EÚ.

67. Žalovaný bol tiež názoru, že krajský súd by mal pred prejednaním veci zistiť, či v danom prípade je vôbec daná jeho právomoc na konanie a rozhodovanie vo veci a preskúmať prípustnosť podanej žaloby podľa , pretože správne súdy nepreskúmavajú personálne rozkazy a ani rozhodnutia podľa osobitných predpisov, ak to tieto neumožňujú. Svoj názor žalovaný odvodzoval od vonkajších znakov napadnutého správneho konania podľa , keď bolo prvostupňovým orgánom vydané služobné hodnotenie, ktoré žalobca napadol odvolaním, o ktorom rozhodol druhostupňový orgán. Uviedol, že rovnako aj procesnoprávna úprava účastníkovi konania neponúka možnosť domáhať sa na súde preskúmania právoplatného druhostupňového rozhodnutia v služobných veciach podľa Možnosť preskúmať rozhodnutie nadriadeného na súde podľa bola zo vypustená novelou o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím , a a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

68. Podľa názoru žalovaného je napokon sporná aj otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného tak, ako ho v žalobe uvádza žalobca. Poukázal na to, že žalobca v podanej žalobe ako žalovaného označil KR PZ v Nitre a v petite žiada, aby bolo zrušené rozhodnutie KR PZ v Nitre a služobné hodnotenie OR PZ v Nitre. Podotkol, že z príslušných zákonných a nasl. jednoznačne vyplýva, že služobné hodnotenie podľa cit. zák. vykonáva bezprostredne nadriadený policajta v podobe návrhu, ktorý následne predkladá nadriadenému, ktorý policajta ustanovuje do funkcie. Následne služobné hodnotenie vydáva policajtovi nadriadený, ktorý ustanovuje policajta do funkcie, v tomto prípade vydal žalobcovi služobné hodnotenie riaditeľ OR PZ v Nitre. O podanom odvolaní následne rozhoduje podľa najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. V prejednávanej veci je riaditeľovi OR PZ v Nitre najbližšie nadriadený orgán riaditeľ KR PZ v Nitre, ktorý odvolanie prijal a v súlade so zákonom o ňom rozhodol. Uviedol, že z vyššie uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané riaditeľom KR PZ v Nitre ako nadriadeným s personálnou právomocou a nie KR PZ v Nitre ako útvarom PZ. Preto podľa názoru žalovaného KR PZ v Nitre nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom a súd by mal žalobu zamietnuť pre neprípustnosť žalovaného ako účastníka konania.

69. Taktiež sa domnieval, že je potrebné, aby súd skúmal aj včasnosť podanej žaloby podľa a rovnako aj náležitosti správnej žaloby podľa .

70. Navrhol, aby súd podanú žalobu ako nedôvodnú rozsudkom zamietol.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

71. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , , ďalej len „SSP“), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 13. 10. 2020, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu (bez nariadenia pojednávania, pričom nezistil žiadne iné dôvody na nariadenie pojednávania v zmysle ) a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná a preto žalobou napadnuté rozhodnutie, ako i rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil podľa ust. , , a vec vrátil Okresnému riaditeľstvu PZ v Nitre na ďalšie konanie.

72. Podľa , , (ďalej len ), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa (ďalej len ), správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , a , , , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

73. Podľa , , , a o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31. 12. 2020, služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov. So služobným hodnotením musí byť policajt oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery. V hodnotiacej časti sa posudzujú a) znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby, b) znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol policajt riadne oboznámený, c) výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy, d) plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny, e) splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu, f) bezúhonnosť a spoľahlivosť policajta podľa a , spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby. Policajt je služobne hodnotený za dobu, ktorá uplynula od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia. V záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, že policajt je a) spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, b) nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, c) spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu, d) nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, alebo e) nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. V priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná a) najmenej raz za päť rokov, b) ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie.

Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, služobné hodnotenie vykonáva bezprostredne nadriadený, ktorý musí policajta osobne poznať z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, a schvaľuje nadriadený, ktorý policajta ustanovuje do funkcie. Ak bezprostredne nadriadený nepozná policajta z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, spracuje návrh služobného hodnotenia komisia zriadená nadriadeným, ktorý policajta ustanovuje do funkcie. Bezprostredne nadriadený v priebehu spracúvania návrhu služobného hodnotenia musí umožniť policajtovi vyjadriť sa o jeho obsahu vrátane navrhovaných záverov a úloh. Ak policajt podá k návrhu služobného hodnotenia v lehote určenej bezprostredne nadriadeným písomné pripomienky alebo námietky a bezprostredne nadriadený im v plnom rozsahu nevyhovie, predloží ich so svojím stanoviskom a s návrhom služobného hodnotenia nadriadenému, ktorý policajta ustanovuje do funkcie. Ak služobné hodnotenie spracúva a schvaľuje ten istý nadriadený, je tento príslušný aj na vyhodnotenie pripomienok alebo námietok k návrhu služobného hodnotenia formou písomného stanoviska.

Podľa § 30 vyššie citovaného zákona, návrh služobného hodnotenia, ktorý nezodpovedá určeným požiadavkám alebo v ktorom nie sú úplne alebo pravdivo charakterizované kvality policajta, môže nadriadený, ktorý policajta ustanovuje do funkcie, sám zmeniť alebo vrátiť bezprostredne nadriadenému na doplnenie alebo prepracovanie. Ak bezprostredne nadriadený naďalej trvá na svojom návrhu, musí toto svoje stanovisko odôvodniť; ak nadriadený, ktorý návrh služobného hodnotenia schvaľuje, s týmto doplnením bezprostredne nadriadeného nesúhlasí, môže služobné hodnotenie sám zmeniť alebo spracovať služobné hodnotenie z vlastného rozhodnutia.

74. Skôr, ako súd pristúpil k meritórnemu preskúmaniu rozhodnutia žalovaného zo dňa 13. 10. 2020 sa zaoberal námietkou žalovaného uvedenou v jeho vyjadrení k žalobe zo dňa 11. 05. 2021, že služobné hodnotenie (resp. žalobou napadnuté rozhodnutie) nemôže byť predmetom súdneho prieskumu s poukazom na ust. psím. h/ , podľa ktorého nie sú predmetom súdneho prieskumu personálne rozkazy ani rozhodnutia podľa osobitných predpisov, ak to tieto neumožňujú s tým, že možnosť preskúmať rozhodnutie nadriadeného na súde podľa ust. bola zo v znení neskorších predpisov vypustená novelou o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím , a

75. Súd poukazuje na ust. , , podľa ktorého v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verenej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

76. Správny súdu ďalej poukazuje na text dôvodovej správy k citovanému Z. z,, z ktorej vyplýva:...„Navrhuje sa tiež vypustiť z právnych predpisov ustanovenia, ktorými sa pripúšťal súdny prieskum v správnom súdnictve s výnimkou prípadov, kedy je na podanie správnej žaloby určená kratšia lehota, alebo ak podanie správnej žaloby má odkladný účinok. Možnosť podať správnu žalobu, ktorá má charakter súdneho prieskumu, totiž vyplýva priamo zo a v osobitných predpisoch by tak bola duplicitnou a také ustanovenie by bolo nadbytočným.„ Z uvedeného je potom zrejmé, že vypustením ustanovenia, ktoré priamo zo odkazovalo na možnosť podať správnu žalobu, nedošlo k zúženiu možností subjektov žalobu podať, ale k ich vypusteniu došlo v dôsledku koncepcie nového , ktorý komplexne rieši v ust. negatívne vymedzenie právomoci správnych súdov. V ust. psím. h/ , na ktoré poukazuje žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, vylučuje z prieskumu rozhodnutia, opatrenia rozkazy, nariadenia príkazy a pokyny personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis. Normatívny spôsob vylúčenia súdneho prieskumu v absolútnej väčšine zákonodarca volí v zákonom texte variácie formulácií typu „toto rozhodnutie nie je možné preskúmať súdom“. Napriek takémuto vyňatiu sa však s odkazom na tzv. generálnu klauzulu obsiahnutú v SR vždy budú v správnom súdnictve preskúmavať rozhodnutia (opatrenia) týkajúce sa základných práv a slobôd. Súdu nie je známe, že by zákon vyslovene vylučoval prieskum rozhodnutí týkajúcich sa služobných hodnotení príslušníkov PZ a naviac, rozhodnutie, ktoré žalobou napadol žalobca je spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov alebo povinností fyzickej osoby, alebo ním môžu byť priamo dotknuté.

77. Pri posudzovaní toho, či rozhodnutie žalovaného, ktorý potvrdil služobné hodnotenie žalobcu podlieha súdnemu prieskumu je nevyhnutné skúmať to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnemu adresátovi práva a zakladá mu priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo povinnosti. Z rozhodnutia žalovaného, ktorým tento potvrdil služobné hodnotenie žalobcu so záverom, že je nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, môže byť podkladom pre ďalšie personálne zmeny vo funkcii žalobcu a teda nepochybne je spôsobilé zasiahnuť do jeho práv a preto služobné hodnotenia a rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené služobné hodnotenie žalobcu je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.

78. Zároveň súd skúmal i ďalšiu námietku žalovaného, a to, že žaloba bola podaná po zákonom stanovenej lehote. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca prevzal rozhodnutie žalovaného zo dňa 13. 10. 2020 v ten istý deň (t. j. 13. 10. 2020), zákonná dvojmesačná lehota na podanie žaloby uplynula dňa 13. 12. 2020, ktorý deň pripadol na sviatok (nedeľa), a preto posledným dňom na podanie správnej žaloby bol najbližší pracovný deň - 14. 12. 2020 (pondelok). Žaloba bola podaná elektronickými prostriedkami so ZEP právneho zástupcu žalobcu dňa 13. 12. 2020, teda včas.

79. Následne sa súd zaoberal námietkami produkovanými žalobcom v správnej žalobe v rozsahu uvedenom v podanej žalobe žalobcu. Predpokladom zákonnosti rozhodnutia je zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako i jeho postupu pri vypracovaní služobného hodnotenia policajta - žalobcu dňa 15. 07. 2020 zistil, že postup orgánov verejnej správy tak, ako je upravený v o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len ) dodržaný nebol.

80. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.02.2017) je možno odvodiť zovšeobecňujúcu charakteristiku služobného hodnotenia ako inštitútu, v rámci ktorého sa posudzuje spôsobilosť príslušníka pre výkon služby. Pravidelnosť hodnotenia (najmenej raz za päť rokov), ako aj možnosť vykonať ho kedykoľvek, ak sa taká potreba vyskytne (ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie) znamená, že samotná právna úprava predpokladá, že spôsobilosť policajta nie je nemenným stavom, a že statickými nie sú ani podmienky, za ktorých treba úlohy plniť.

81. V služobnom hodnotení žalobcu je uvedené, že sa jedná o hodnotenie podľa V hodnotení sa uvádza, že posledné služobné hodnotenie žalobcu bolo schválené dňa 18. 04. 2016. Dňa 25. 06. 2020 bol bezprostredne nadriadeným žalobcu - riaditeľom Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre pplk. Mgr. A. K. (v ďalšom texte len riaditeľ OKP) podaný návrh služobného hodnotenia žalobcu. V návrhu bolo, okrem iného uvedené, že služobné hodnotenie bolo spracované z dôvodu , nakoľko došlo k závažným zmenám u menovaného v spôsobilosti na výkon zastávanej funkcie zástupcu riaditeľa Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre (v ďalšom texte len zástupca riaditeľa OKP) so záverom nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu vyšetrovateľa PZ. Napriek obsiahlemu návrhu (počet strán 10) sa v návrhu neuvádza a nie je konkretizovaná žiadna závažná zmena, ktorá mala viesť k zmene spôsobilosti na výkon zastávanej funkcie žalobcu a ktorá mala byť podnetom na vypracovanie služobného hodnotenia žalobcu podľa Návrh bol prerokovaný na výbore ZO a po jeho dôkladnom preštudovaní sa odborová organizácie - Odborový zväz polície v Slovenskej republike, Základná organizácie OZP v SR č. 8/12 pri PZ Nitra, stotožnila s návrhom služobného hodnotenia žalobcu, čo bolo bezprostredne nadriadenému žalobcu (riaditeľovi OKP) oznámené podaním zo dňa 02. 07. 2020.

82. Dňa 03. 07. 2020 bol spísaný záznam o oboznámení sa žalobcu s návrhom služobného hodnotenia, pri ktorom mali byť vyhotovené fotokópie návrhu a listinných dokladov v počte 123 s tým, že k návrhu sa môže žalobca vyjadriť do 12.00 hod. dňa 06. 07. 2020. Žiadosti žalobcu o predĺženie lehoty na vyjadrenie zo dňa 03. 07. 2020 nebolo vyhovené. Žalobca v podaní zo dňa 06. 07,. 2020 žiadal svojho nadriadeného, aby v zmysle metodického usmernenie Sekcie personálnych a sociálnych činností a

osobného úradu č. SPOU-PO6-2019/003068-001 zo dňa 20. 06. 2019 mu bol predložené spis v úplnom stave tak, ako to vyplýva z ním citovaného usmernenia, čomu vyhovené nebolo.

83. Riaditeľ OKP dňa 08. 07. 2020 predložil riaditeľovi Okresného riaditeľstva PZ v Nitre služobného hodnotenie žalobcu s jeho vyjadrením na rozhodnutie. V podaní zo dňa 10. 07. 2020 riaditeľ OR PZ v Nitre vrátil bezprostredne nadriadenému žalobcu - riaditeľovi OKP návrh služobného hodnotenia podľa ust. na jeho doplnenie. Uviedol, že v doplnení bude potrebné obsažnejšie odôvodniť, v čom bezprostredne nadriadený vidí závažnú zmenu v spôsobilosti policajta (žalobcu) vo vzťahu k riadiacej funkcii s tým, že doplnený návrh mal predložiť do 14. 07. 2020. Napriek tomu, že návrh na služobného hodnotenie bol vrátený bezprostredne nadriadenému žalobcu na doplnenie, tento v podaní zo dňa 14. 07. 2020 ho opätovne predložil svojmu nadriadenému - riaditeľovi OR PZ nezmenený s tým, že po opakovanom dôkladnom preštudovaní vráteného návrhu služobného hodnotenia dospel k záveru, že v návrhu služobného hodnotenia je rozsiahlo popísaný skutkový stav veci aj s popísaným výsledkom hodnotenia a uviedol, že trvá na návrhu služobného hodnotenia žalobcu a tento nedoplnil.

84. Riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Nitre následne dňa 15. 07. 2020 vypracoval služobné hodnotenie žalobcu, v ktorom v podstate prevzal celý obsah návrhu služobného hodnotenia, ktoré predtým vrátil bezprostredne nadriadenému žalobcu na doplnenie (hoci považoval návrh za nedostatočne odôvodnený vo vzťahu k zmene v spôsobilosti policajta zastávať funkciu, ktoré vyžaduje hodnote podľa ). Napriek tomu, že návrh doplnený nebol, vyhodnotil riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ Nitra žalobcu sám a sám si aj schválil služobné hodnotenie ako nadriadený, ktorý policajta ustanovuje do funkcie, čo nie je v rozpore so zákonom. Súd sa však nestotožnil s takýmto postupom riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Nitre, ak najskôr vrátil návrh služobného hodnotenia na doplnenie, ktoré predkladateľ napriek tomu nedoplnil, a následne sám vypracoval hodnotenie, ktoré takmer bez zmeny prevzal z návrhu, hoc nie je bezprostredným nadriadeným policajta, ktorého hodnotil. V závere hodnotenia dokonca samotný hodnotiteľ uviedol, že: „kvalita predloženého návrhu služobného hodnotenia nezodpovedala požiadavke precíznosti a zrozumiteľnosti následne vydaného rozhodnutia o spôsobilosti resp. nespôsobilosti na výkon zastávanej funkcie, vrátil som návrh služobného hodnotenia bezprostredne nadriadenému na jeho doplnenie s požiadavkou obsažnejšie odôvodiť, v čom bezprostredne nadriadený vidí závažnú zmenu v spôsobilosti policajta vo vzťahu k riadiacej funkcii, na ktorej je zaradený. Bezprostredne nadriadený vo svojom stanovisku uviedol, že na predloženom návrhu služobného hodnotenia trvá. Na základe týchto skutočností som ako nadriadený, ktorý policajta ustanovuje od funkcie, v súlade s služobné hodnotenie sám zmenil, pričom som vychádzal z faktov a dôkazov uvedených v podkladoch spisového materiálu...“ Už uvedený postup správneho orgánu prvého stupňa vzbudzuje pochybnosti o objektivite hodnotenia žalobcu, ak najskôr je vrátený návrh na hodnotenie na doplnenie, následne sa vráti v pôvodnej podobe a napriek tomu nadriadený predkladateľa vypracuje hodnotenie sám s poukazom na ust. zák. , pričom ho nezmení, ale takmer doslova opíše hodnotenie, ktoré predtým vrátil na doplnenie ako nepostačujúce. Už tento samotný postup riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Nitre je dôvodom na zrušenie napadnutého služobného hodnotenia žalobcu, nakoľko postup jeho prijatia je zmätočný a nezodpovedajúci právnej úprave vyššie citovaného zákona.

85. Proti služobnému hodnoteniu sa žalobca odvolal a o jeho odvolaní rozhodol žalovaný (riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre) rozhodnutím č. KRPZ-NR-VO2-2-019/2020-PK dňa 13. 10. 2020 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté služobné hodnotenie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia citoval právnu úpravu vťahujúcu sa na služobné hodnotenie policajta, obsah podaného odvolania žalobcu, ako i obsah stanoviska riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ k podanému odvolaniu.

86. V časti IV. Odôvodnenia rozhodnutia sa zaoberal námietkami odvolateľa, ktoré považoval za nedôvodné tak, ako to vyplýva z popísaného obsahu rozhodnutia žalovaného uvedeného v časti II. tohto rozsudku. Súd považuje za potrebné uviesť, že na str. 20 rozhodnutia žalovaného (kde sa vyjadruje k námietkam žalobcu k podkladom hodnotenia, procesu ich tvorby, ako i toho, že v služobnom hodnotení sa neuvádza, že by konal protiprávne) žalovaný uviedol, že tvrdenia bezprostredne nadriadeného sú podložené vyjadreniami podriadených policajtov, ktorí sú v priamom služobnom styku s odvolateľom. K tomu súd uvádza, že pokiaľ mali byť dôkazmi nedostatkov vyčítaných žalobcovi úradné záznamy jeho podriadených, tieto nemôžu byť posúdené ako hodnoverné dôkazy z nasledovných dôvodov:

- nie je zrejmé, čím boli vedení podriadení žalobcu na spísanie úradných záznamov, zväčša je uvedené, „pre spis“,

- tieto neprešli riadnou registratúrou tak, aby boli objektívne zaznamenané, kedy boli spísané a kedy doručené a naviac, -z ich obsahu nie je zrejmé porušenie povinností žalobcu. Sú uvádzané popisným spôsobom o priebehu výjazdov so zameraním sa na postoje žalobcu, avšak akých konkrétnych pochybení sa žalobcu dopustil sa z nich nedá jednoznačne zistiť. Okrem toho, niektoré z nich sú spísané s odstupom času od popísanej udalosti. Najdôležitejšie však je, že sa o nich žalobca dozvedel až potom, ako na ne bolo poukázané v jeho služobnom hodnotení. Pokiaľ mali byť úradné záznamy spísané z dôvodu pochybení žalobcu, má súd za to, že ani forma dôkazu nebola zvolená správne, nakoľko v ust. v znení neskorších predpisov je demonštratívne uvedené, čo všetko slúži ako dôkaz (najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka). K úradným záznamom nebolo žalobcovi umožnené sa vyjadriť, a súd musí prisvedčiť tomu, že s odstupom času, ak sa má žalobca vyjadriť k jednotlivým obsahom úradných záznamov, o vypracovaní ktorých nevedel, už nemusí mať sám dostatok relevantných informácií a dôkazov na ich potvrdenie, alebo vyvrátenie. 87. K námietke žalobcu, že jeho nadriadení nevzali do úvahy jeho hodnotenia za roky 2017 a 2018 a hodnotenie z roku 2016 žalovaný uviedol, že sa s ňou stotožňuje a tieto hodnotenia od 18. 04. 2016 si žalovaný vyžiadal od oddelenia personálneho Centra podpory Nitra. Vo svojom odôvodnení potom zhrnul, že žalobca bol za rok 2016 hodnotený na 90 zo 100 bodov stupňom A, (zastával funkciu vyšetrovateľa), v roku 2017 bol hodnotený na 83 bodov zo 100 bodov, stupňom B (od 15.06.2017 vo funkcii vedúci oddelenie vyšetrovania a od 01. 11. 2017 zástupcu riaditeľa OKP). V roku 2018 bol hodnotený na 82,5 bodov zo 100, stupňom B vo funkcii zástupcu riaditeľa OKP (tej, ktorú zastáva). V roku 2019 už bol hodnotený 55 bodmi zo 100 bodov, stupňom D, voči čomu podal námietky a následne komisia pozmenila hodnotenie bezprostredne nadriadeného a zvýšila sumár počtu bodov na 62 zo 100 a ponechala stupeň D (nespôsobilý vykonávať stávajúcu funkciu).

88. Skutočnosť, že orgán verejnej správy prvého stupňa nevykonal hodnotenie za celé obdobie od posledného hodnotenia bolo pochybením orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktoré sa však pokúsil odstrániť žalovaný, na čo má zo zákona právo, keďže sám môže doplniť dokazovanie. Do spisu tak zadovážil hodnotenia žalobcu za roky 2016 - 2018, opísal ich závery, ale žiadnym spôsobom ich nevyhodnotil. Žalovaný len skonštatoval (str. 21), že z doplnených podkladov je zrejmé, že odvolateľovi sa pri zvyšovaní riadiacej zodpovednosti zrejme znehodnocoval jeho výkon štátnej služby a mal tak preukázané, že hodnotenie bezprostredne nadriadeného je relevantné. Odvoláva sa pritom na listinné podklady, z ktorých je podľa neho zrejmý záver, že odvolateľ je spôsobilý vykonávať menej zodpovednú funkciu, napr, vyšetrovateľa, avšak v tejto časti je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, pretože nie je zrejmé, na základe akých dôkazov mal uvedené skutočnosti preukázané. Ak sa malo jednať o úradné záznamy podriadených (čo si súd môže len domyslieť), poukazuje súd na bod 86 tohto rozsudku, kde sám vyhodnocuje dôkaznú silu úradných záznamov.

89. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že za opodstatnenú nepovažoval ani námietku žalobcu týkajúcu sa vrátenia návrhu na služobné hodnotenie bezprostredne nadriadenému žalobcu na jeho dopracovanie, ku ktorému nepristúpil, napriek tomu riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ s poukazom na ust. s konštatovaním, že hodnotenie bol oprávnený sám zmeniť, toto viac menej opísal, pričom z neho nie je zrejmé, k akej závažnej zmene v spôsobilosti policajta na výkon funkcie došlo. Žalovaný odôvodnil tento postup tým, že ust. citovaného zákona neurčuje, v akom rozsahu musí byť takáto zmena realizovaná. Podstatné, podľa názoru súdu však je, že zo služobného hodnotenia nie je žiadnym spôsobom preukázané, či vôbec boli splnené podmienky na mimoriadne vypracovanie služobného hodnotenia, čo zákon explicitne predpokladá. To, že takéto podmienky splnené neboli, resp. to zo služobného hodnotenia žalobcu nevyplýva, rovnako predstavuje neprimeraný zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Pristúpiť mimo obdobia, kedy hodnotenie predpokladá zákon, k mimoriadnemu hodnoteniu je dané práve tým, že musí dôjsť k závažnej udalosti, ktorá si takýto postup vyžiada.

90. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že pri hodnotení podľa § 27 ods. 6 písm. b/ bude žalovaný cieliť svoje odôvodnenie na nedostatky policajta, keďže došlo k závažným zmenám spôsobilosti policajta na výkon jeho aktuálnej zastávanej funkcie. Podľa názoru súdu si žalovaný nesprávne vykladá uvedené ustanovenie zákona. Jeho použitie predpokladá závažnú zmenu v spôsobilosti policajta, ktorou môže byť napr. spáchanie trestného činu policajtom, výkon služby pod vplyvom návykovej látky, neospravedlnené

absencie a pod., teda musí byť najskôr zrejmá udalosť, na základe ktorej je možné dospieť k záveru, že táto udalosť môže spôsobiť závažnú zmenu spôsobilosti policajta na výkon jeho funkcie. Avšak aj pri takomto hodnotení nie je možné pristupovať k hodnotenia tak, ako to vykladá žalovaný, že sa bude cieliť na nedostatky policajta. Každé hodnotenia, či už v zákonom stanovených pravidelných intervaloch, alebo mimoriadne, sa musí zaoberať hodnotením policajta komplexne, čo znamená, že musia byť hodnotené jeho pozitíva i negatíva.

91. Súd ďalej poukazuje na závažný nedostatok v služobnom hodnotení žalobcu, a to, že ako príklady nedostatkov vo výkone dosahov, nezabezpečenia pomocného výjazdu v prípade viacerých trestných vecí, zlého rozhodnutia v posudzovaní trestných vecí a pochybení v riadení odboru, sú uvedené konkrétne rozhodnutia v rámci dosahu v dňoch 23. 07. 2018 - 29. 07. 2018, 12. 11. 2018 - 18. 11. 2018, 16. 11. 2018 dvakrát, 04. 12. 2018 dvakrát, 11. 12. 2018 dvakrát 08. - 09. 12. 2018 pod bodmi 1-9, pričom tieto sa mali odohrať v priebehu roka 2018. Riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Nitre, ktorý vypracoval služobné hodnotenia žalobcu si nezadovážil jeho hodnotenia za posledné obdobie. Žalovaný si však hodnotenia zadovážil, napriek tomu sa rozporom v nedostatkoch uvedených v hodnotení v jednotlivých dňoch roku 2018 a hodnotenia žalobcu za rok 2018, ktoré si zadovážil do spisu, nevenoval. Zo záznamu o hodnotení a o prerokovaní záverov hodnotenia žalobcu za rok 2018 vyplýva, že k plneniu služobných hodnotení povinností pristupoval žalobca zodpovedne. Vo svojej riadiacej práci uplatňoval svoje odborné vedomosti, organizačné schopnosti a mal podiel na znižovaní celkovej rozpracovanosti. Ďalej sa uvádza, že v hodnotenom období v 2. polroku došlo zo strany menovaného k nedostatkom v oblasti riadiacej a organizačnej práce, ako i v časovom a kvalitatívnom plnení úloh a v závere je uvedené, že na jeho osobu neboli zaznamenané žiadne sťažnosti, či už zo strany občanov, spolupracovníkov a ani iné negatívne javy. Bol hodnotený stupňom hodnotenia B - 82,5 bodov - veľmi dobre. Z obsahu hodnotení je teda zrejmé, že ide o rozporné hodnotenia žalobcu za rok 2018 a za rok 2019, a teda v tejto časti považoval súd služobné hodnotenie za nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Ak poukazuje v hodnotení za rok 2018 riaditeľ OKP na drobné nedostatky v riadiacej práci žalobcu - takto ich zrejme vzhľadom na celkovú úroveň hodnotenia „veľmi dobre“ posúdil, nemôžu byť v roku 2020 posúdené znovu a subsumované pod jeden z príkladov závažnej zmeny v spôsobilosti žalobcu zastávať stávajúcu funkciu za rok 2019.

92. Súd poukazuje na to, že z ustanovenia a vyplýva, že k služobnému hodnoteniu policajta je potrebné pristupovať komplexne a v tejto súvislosti je potrebné otázku spoľahlivosti vyhodnotiť nielen v rovine dodržiavania služobnej disciplíny, ale aj s prihliadnutím na ďalšie úrovne spoločenských javov, ktoré je potrebné vyhodnocovať, aby policajt dokázal "spoľahlivo" vykonávať svoju funkciu. V nadväznosti na uvedené sa súd stotožnil s námietkou žalobcu ohľadom nesprávneho postupu žalovaného, kedy sa tento a aj prvostupňový orgán verejnej správy sústredili len na matematický súčet jednotlivých pochybení (ktoré naviac nie sú konkretizované a nevyplýva z nich, aké služobné povinnosti ako zástupca OKP žalobca porušil), bez zohľadnenia ich závažnosti a objasnenia príčinnej súvislosti medzi nimi a otázkou nespoľahlivosti žalobcu. Podľa súdu žalovaný neposkytol dostatočnú argumentáciu pre záver, prečo práve súhrn týchto nedostatkov činí žalobcu nespôsobilého na výkon zastávanej funkcie v štátnej službe. V danej veci preto zo strany orgánov verejnej správy absentuje zdôvodnenie toho, prečo pochybenia žalobcu na tejto úrovni znemožňujú nazerať na neho ako na spoľahlivého funkcionára, ktorý by naďalej nemal zastávať funkciu zástupcu OKP. Obsah úradných záznamov, ktoré vypracovali podriadení žalobcu je vo vzťahu k nedostatkom žalobcu, ktoré majú dokumentovať, neurčitý a vágny Súd dáva do pozornosti, že z celého preskúmavaného konania je zrejmé, že je dôsledkom zlých osobných vzťahov medzi riaditeľom OKP a jeho zástupcom (žalobcom), pričom súdu sa javí, že niektoré príkazy dané žalobcovi - snímky dňa, sú nadbytočné, samoúčelné. Z ich obsahu nie je zrejmé, na akej konkrétnej veci pracoval (kontroloval, riadil) žalobca, napriek tomu takéto snímky dňa, ktoré nemohli byť podkladom pre riadiaceho pracovníka na reálnu kontrolu svojho podriadeného, vypracúval dva roky. Rovnako tak súd dáva do pozornosti, že na riešenie personálnych vzťahov by nemal rezignovať nadriadený riaditeľa OKP a jeho zástupcu (žalobcu), a tieto by nemali byť riešené ich podriadenými, čo znevažuje autoritu nadriadených a okrem toho, obsah úradných záznamov, ktoré vypracovali podriadení žalobcu môže byť vedený ich vzťahom k hierarchii funkcie, ku ktorej a na žiadosť ktorej boli spisované.

93. S uvedeným potom súvisí otázka posudzovania úplného a presného skutkového stavu a s tým súvisiaceho zohľadnenia všetkých dôkazov, či už v prospech alebo neprospech účastníka konania, ktoré má príslušný orgán k dispozícii a s poukazom na princíp jednoty administratívneho konania, bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná o prvostupňový orgán, alebo orgán odvolací. K tomuto súd v

kontexte námietky žalovaného, že vylučuje aplikáciu správneho poriadku, upresňuje, že tento princíp je všeobecným princípom pre konania, ktoré možno subsumovať pod množinu administratívnych konaní a teda neplatí výlučne len pre tie konania, ktoré sa riadia správnym poriadkom. Potreba zistenia presného a úplného skutkového stavu a s tým spojeného náležitého odôvodnenia v hodnotiacej časti služobného hodnotenia má význam obzvlášť v prípade, kedy jeho záverom je hodnotenie dotknutého policajta ako nespôsobilého pre výkon zastávanej funkcie v štátnej službe, keďže uvedené predstavuje dôvod pre obligatórne prevedenie na inú funkciu v zmysle (podľa záveru služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu).

94. Súd po oboznámení sa s administratívnym spisom predloženým žalovaným konštatuje, že je dôvodná i námietka žalobcu, že jednotlivé listiny, ktoré mali byť podkladom pre vypracovanie služobného hodnotenia nie sú riadne žurnalizované a neprešli ani riadnym zaevidovaním v registratúre orgánu verejnej správy. Takýto postup môže viesť k manipulovaniu so spisom a jeho obsahom. Či to tak bolo aj v tomto prípade, ako tvrdí žalobca, súd vzhľadom na výrok svojho rozhodnutia v tejto veci nepovažuje za hospodárne zisťovať. Faktom však je, že predložený administratívny spis žalovaného nebol súdu predložený v súlade s . Administratívny spis žalovaného, z ktorého správny súd vychádza pri svojom rozhodovaní, tvoria všetky dokumenty týkajúce sa tej istej veci. Za spisy žalovaného správneho orgánu súdna prax považuje iba úplný, riadne zažurnalizovaný a originálny spisový materiál orgánu verenej správy v danej veci. Spisy musia obsahovať aj originály dokladov o doručení rozhodnutí príp. iných písomností, aby nevznikli pochybnosti o postupnosti jednotlivých procesných úkonov a o úplnosti spisu (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

95. K námietka žalovaného uvedenej vo vyjadrení k správnej žalobe, že Krajské riaditeľstvo PZ nie je pasívne vecne legitimovaný subjekt v tomto konaní, lebo rozhodnutie vydal riaditeľ Krajského riaditeľstva v Nitre súd uvádza, že námietku považuje za nedôvodnú. Je síce pravdou, že orgán, ktorý vo veci rozhodol v súlade s ust. je riaditeľ Krajského riaditeľstva PZ v Nitre (najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal), keďže služobné hodnotenie vypracoval a schválil riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ, avšak rozhodnutie bolo vydané pod označením orgánu, ktorý ho vydal ako Krajské riaditeľstvo PZ v Nitre, je na ňom odtlačok okrúhlej pečiatky so štátnym znakom Krajské riaditeľstvo PZ v Nitre. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že rozhodnutie vydal riaditeľ KR PZ v Nitre, avšak pokiaľ by súd zamietol žalobu pre nesprávne označenie žalovaného, ak namiesto štatutárneho orgánu bol označený samotný orgán verejnej správy, išlo o príliš formalistický prístup súdu, ktorý by mohol viesť k neoprávnenému odňatiu práva na spravodlivý proces u žalobcu. 96. Súd si pripojil do spisu i svoj rozsudok č. k. -178 zo dňa 10. 06. 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 20. 07. 2020, ktorým správny súd na základe žaloby žalobcu zrušil rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre zo dňa 23. 08. 2019 v spojení s Personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Nitre číslo 215 zo dňa 02. 07. 2019 a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie o znížení osobného príplatku žalobcovi zo sumy 420,- eur na sumu 288,- eur od 01. 08. 2019. Súd zažalované rozhodnutia zrušil z dôvodu ich nepreskúmateľnosti. Aj v tomto konaní sa súd zaoberal dôkazmi založenými v administratívnom spise žalovaného, ktoré prevažne tvorili úradné záznamy podriadených žalobcu. Na uvedené rozhodnutie poukazovali účastníci konania, pričom súd uvádza, že proti citovanému rozsudku tunajšieho súdu podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej doposiaľ kasačný súd nerozhodol.

97. Po preskúmaní správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, správny súd dospel k záveru, že žalobné námietky obsiahnuté v správnej žalobe žalobcu sú dôvodné, pretože orgány verejnej správy oboch stupňov nepostupovali v zmysle Správny súd preto správnou žalobou napadnuté rozhodnutie, ako i služobné hodnotenie orgánu verejnej správy zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. V rámci ďalšieho postupu v konaní je potrebné, aby orgán verejnej správy prvého stupňa jednoznačne ustálil konanie žalobcu, ktoré viedlo k závažným zmenám v spôsobilosti žalobcu na výkon funkcie a bolo podnetom na služobné hodnotenie, tomu zodpovedajúcim spôsobom a v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, uviedol právnu kvalifikáciu s uvedením konkrétnych povinností (prípadne individuálnych aktov), ktoré mali byť žalobcom porušené a svoje rozhodnutie preskúmateľným spôsobom odôvodnil (aké dôkazy boli vykonané, ako ich vyhodnotil a akými úvahami sa pri hodnotení riadil).

98. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech celkom, priznal úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd samostatným uznesením podľa po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

99. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.