Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/94/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: Ing. N. N. - N., Z. R. XXXX/ XX, Q., IČO: 41 774 523, zastúpeného JUDr. Vlastimilom Petřekom, PhD., advokátom, Námestie sv. Egídia 6/11, Poprad, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 26. 08. 2019 proti rozhodnutiu žalovaného č. 101378315/2019 zo dňa 06. 06. 2019, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis správcu dane súd zistil, že na základe oznámenia správcu dane zo dňa 09. 07. 2014 sa u žalobcu dňa 28. 07. 2014 začala daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2014. V uvedený deň bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za prítomnosti žalobcu, ktorý bol oboznámený s právami a povinnosťami počas daňovej kontroly. V ten istý deň vystavil správca dane potvrdenie o zapožičaní iných vecí, kde je uvedený zoznam účtovných dokladov prevzatých od žalobcu.

2. Správca dane vyzval žalobcu výzvou zo dňa 20. 04. 2015, aby v určenej lehote preukázal, akým spôsobom sa nakontaktoval na svojho dodávateľa - HELEX HOLDING s.r.o., kde prebiehali rokovania, kto konal za dodávateľa, kto odovzdal husacie perie, kde bolo nakladané, kto a kde perie prevzal, kde bol tovar uskladnený, objasniť cenu peria, balenie, pôvod v súvislosti s vystavením faktúr tam uvedených za kontrolované zdaňovacie obdobie za nákup peria.

3. Žalobca na výzvu reagoval v písomnom podaní zo dňa 30. 04. 2015, v ktorom uviedol, že na dodávateľa husacieho peria - spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o. sa nakontaktoval telefonicky. Predtým bol oslovený Ing. H. (podľa vyjadrenia žalobcu konateľ spoločnosti KŠP, s.r.o.), že hľadá dodávateľa husacieho peria. Pán I. (konateľ HELEX HOLDING s.r.o.) uviedol, že tento tovar vie dodať a prebehlo osobné stretnutie v Leviciach, kde sa dojednali podmienky ako cena, balenie, spôsob dodania, miesto dodania. Tovar sa nakupoval v sklade v Chotíne, kde už bol vyložený a tam ho žalobca predával spoločnosti KŠP, s.r.o., ktorá si zabezpečovala prepravu. Pri každej nakládke bol prítomný s ním aj p. I. (konateľ HELEX HOLDING s.r.o.) a Ing. H. za spoločnosť KŠP, s.r.o.. Pôvod tovaru, mená osôb, ktoré vykonali nakládku nepoznal, ani meno vodiča, ani presné miesto vykládky, lebo uskladnenie tovaru, ani jeho prepravu nezabezpečoval. Žalobca nemá žiadnych zamestnancov.

V ďalšom podaní zo dňa 12. 06. 2015 žalobca doplnil informáciu tým, že mená osôb, ktoré vykonávali nakládku nepozná, bola to záležitosť spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. a týmito informáciami disponuje p. I.. Tovar (podľa Ing. H.) mal byť vyložený v sklade v Zlíne, nakládku tovaru v Chotíne vykonali: dňa 30. 01. 2014 vodič P. na vozidle s ev. č. KN XXXCE, dňa 18. 02. 2014 vodič O. na vozidle s ev. č. KN XXXDR, dňa 06. 03. 2014 vodič O. na vozidle s ev. č. KN XXXDR a dňa 18. 03. 2014 vodič O. na vozidle s ev. č. KN XXXDA.

4. Správca dane rozhodnutím zo dňa 15. 06. 2015 prerušil daňovú kontrolu odo dňa 17. 06. 2015. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca nakúpil v kontrolovanom zdaňovacom období husacie perie od dodávateľa HELEX HOLDING s.r.o., ktorý tovar následne predal odberateľovi KŠP, s.r.o. a správca dane preveruje dodávateľsko - odberateľský vzťah. Správca dane v podaní zo dňa 17. 12. 2015 oznámil žalobcovi, že dňa 07. 12. 2015 mu bola doručená odpoveď na medzinárodnú výmenu daňových informácií, čím pominuli prekážky prerušenia a pokračuje v daňovej kontrole.

5. Ďalším rozhodnutím zo dňa 17. 12. 2015 správca dane prerušil daňovú kontrolu od 22. 12. 2015 z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia (daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti u dodávateľa žalobcu, t .j. spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o.). V oznámení zo dňa 07. 01. 2016 správca dane oznámil žalobcovi, že daňová kontrola u jeho dodávateľa bola ukončená dňa 30. 12. 2015, čím pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. V administratívnom spise sa nachádza odpoveď maďarskej daňovej správy na medzinárodné dožiadanie týkajúce sa spoločnosti FUTURUM Labor Kft..

6. Správca dane spísal úradný záznam dňa 08. 01. 2016 o tom, že nazrel do spisového materiálu daňového subjektu HELEX HOLDING s.r.o.. Z úradného záznamu vyplýva, že dňa 24. 06. 2014 miestnym zisťovaním na adrese sídla spoločnosti AXINET s.r.o. (dodávateľ HELEX HOLDING s.r.o.) zistil, že v budove na adrese sídla spoločnosti sa nachádzali sídla viacerých spoločností, medzi nimi i AXINET s.r.o.. Spoločnosť ARAKORA s.r.o. viedla účtovníctvo a podávala daňové priznanie spoločnosti AXINET s.r.o. do konca roku 2013. Za rok 2014 spoločnosť AXINET s.r.o. nepredložila žiadne doklady. Dňa 24. 09. 2014 vykonal správca dane miestne zisťovanie v spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o., pri ktorej sa konateľ spoločnosti (W. I.) vyjadril, že prepravu tovaru od spoločnosti AXINET s.r.o. zabezpečovala spoločnosť AXINET s.r.o., nevedel uviesť pôvod tovaru. Balenie tovaru zabezpečoval dodávateľ. Daňový subjekt ku kontrole nepredložil okrem faktúr a dodacích listov žiadne iné dôkazy preukazujúce nákup tovaru od spoločnosti AXINET s.r.o..

7. Správca dane dňa 15. 01. 2016 spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní so žalobcom, ktorého správca dane oboznámil s výsledkami vykonaného dokazovania, ako sú uvedené vyššie. V závere skonštatoval, že neuznáva odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 77.008,80 eur z dôvodu porušenia , v nadväznosti na o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pretože právo na odpočítanie dane z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Žalobca nesúhlasil s tvrdením správcu dane, že obchod prebiehal len fiktívne. Uviedol, že sú na to svedkovia, dodávateľ, odberateľ a vodič, ktorého je možné predvolať na výsluch. Pri každej nakládke bol fyzicky prítomný Ing. H., ktorý vyhotovoval fotografie z každej nakládky, tovar bol naložený na vozidlo s tou ŠPZ-ku, ktorá je deklarovaná na CMR.

8. Dňa 15. 01. 2016 spísal správca dane protokol z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2014, zo záverov ktorého vyplýva, že za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2014 žalobca v daňovom priznaní uviedol vlastnú daňovú povinnosť v sume 3.401,65 eur a daňovou kontrolou bola zistená daňová povinnosť v sume 80.410,45 eur, čo je rozdiel v sume 77.008,80 eur. Jednalo sa o odpočítanie dane pri faktúrach č. 001/2014 zo dňa 30. 01. 2014 v sume 132.052,80 eur, z toho DPH 22.008,80 eur, č. 003/2014 zo dňa 18. 02. 2014 v sume 66.000,- eur, z toho DPH v sume 11.000,- eur, č. 010/2014 zo dňa 06. 03. 2014 v sume 66.000,- eur, z toho DPH 11.000,- eur, č. 016/2014 zo dňa 18. 03. 2014 v sume 66.000,- eur, z toho DPH 11.000,- eur, č. 021/2014 zo dňa 27. 03. 2014 v sume 66.000,- eur, z toho DPH 11.000,- eur a č. 022/2014 zo dňa 31. 03. 2014 v sume 66.000,- eur, z toho DPH v sume 11.000,- eur, vystavených dodávateľom HELEX HOLDING s.r.o. za dodanie husacieho peria. Správca dane popísal vykonané dokazovanie týkajúce sa predmetných faktúr

a konštatoval, že nie je preukázané skutočné dodanie tovaru a služieb deklarovaných na uvedených faktúrach pre žalobcu. Protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou zo dňa 15. 01. 2016 na vyjadrenie sa k nemu prevzal žalobca osobne dňa 15. 01. 2016.

9. Žalobca vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly podal v písomnom podaní zo dňa 03. 02. 2016, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s výsledkami zistenými správcom dane z dôvodu nedôsledne vykonaného dokazovania. Správca dane určil dátum na prerokovanie pripomienok k zisteniam uvedeným v protokole na 10. 05. 2016, o čom upovedomil žalobcu dňa 12. 04. 2016.

10. Dňa 13. 05. 2016 vydal správca dane rozhodnutie (v poradí prvé), ktorým žalobcovi vyrubil za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2014 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 77.008,80 eur (daň vyrubená podaním daňového priznania v sume 3.401,65 eur, daň zistená správcom dane v sume 80.410,45 eur, rozdiel dane v sume 77.008,80 eur). Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

11. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 24. 08. 2016 (v poradí prvým) zrušil rozhodnutie správcu dane zo dňa 13. 05. 2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je pre vydanie rozhodnutia vo veci nedostatočné, lebo správca dane obchodné vzťahy medzi spoločnosťou HELEX HOLDING s.r.o. a kontrolovaným daňovým subjektom, ako i spoločnosťou HELEX HOLDING s.r.o. a jej dodávateľom (spoločnosťou AXINET s.r.o.) dostatočným spôsobom nepreveril. V rozhodnutí konkrétne uviedol, ako má ďalej správca dane pri doplnení dokazovania postupovať a aké dôkazy je potrebné za účelom úplného zistenia skutkového stavu zabezpečiť.

12. Správca dane následne výzvou zo dňa 06. 10. 2016 vyzval spoločnosť FATIMKA s.r.o. (právny nástupca spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o.) na predloženie tam uvedených listín a oznámenie požadovaných údajov. Zásielka sa vrátila správcovi dane s poznámkou poštového doručovateľa „adresát neznámy“. Správca dane žalobcovi v podaní zo dňa 21. 10. 2016 (doručené žalobcovi dňa 07. 11. 2016) oznámil, že pokračuje vo vyrubovacom konaní rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťroka 2014.

13. Dňa 22. 11. 2016 spísal správca dane úradný záznam o nahliadnutí do spisového materiálu daňového subjektu LANDIS SK, s.r.o., v ktorom uvádza, že si z uvedeného spisu vyhotovil fotokópie o predvolaniach svedka W. I., ktorý mal byť vypočutý ako svedok v súvislosti s daňovým konaním u daňového subjektu FATIMKA s.r.o., ktorý sa dňa 18. 05. 2016 stal právnym nástupcom spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o.. W. I. bol v spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. konateľom v období od 11. 11. 2013 do 17. 05. 2016. Zásielky neboli prevzaté v odbernej lehote a svedok sa na predvolanie nedostavil.

14. Správca dane následne spísal dňa 23. 11. 2016 zápisnicu o ústnom pojednávaní so žalobcom, v ktorom ho oboznámil s úkonmi, ktoré vykonal po vrátení veci žalovaným a oznámil mu, že trvá na pôvodnom vyjadrení uvedenom v rozhodnutí zo dňa 13. 05. 2016, ako i na tom, že neuznal žalobcovi odpočítanie dane v sume 77.008,80 eur.

15. V poradí druhým rozhodnutím č. 104355901/2016 zo dňa 24. 11. 2016 správca dane rozhodol tak, že žalobcovi vyrubil za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2014 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 77.008,80 eur (daň vyrubená podaním daňového priznania v sume 3.401,65 eur, daň zistená správcom dane v sume 80.410,45 eur, rozdiel dane v sume 77.008,80 eur). Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

16. Ďalším rozhodnutím žalovaný rozhodol rozhodnutím č. 100397152/2017 zo dňa 06. 03. 2017 (v poradí druhým) tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil ako vecne správne. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne popísal priebeh vykonanej daňovej kontroly a dokazovania v nej vykonaného, a to i po vrátení veci správcovi dane, na základe ktorého správca dane konštatoval, že dodanie tovaru uvedeného na faktúrach vystavených spoločnosťou HELEX HOLDING s.r.o. nebolo preukázané, a preto žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v sume spolu 77.008,80 eur.

17. Rozhodnutie žalovaného zo dňa 06. 03. 2017 bolo predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. . Rozsudkom č. k. - 56 zo dňa 14.

februára 2018 tunajší súd zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR zo dňa 06. 03. 2017, ako i rozhodnutie Daňového úradu Nitra zo dňa 24. 11. 2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

18. Po vrátení veci správnemu orgánu prvého stupňa požiadal Daňový úrad Nitra o predĺženie lehoty na rozhodnutie, ktorej žalovaný vyhovel a predĺžil lehotu na rozhodnutie o 180 dní. 19. Správca dane požiadal maďarskú daňovú správu o výmenu informácií, a to za účelom vypočutia bývalého konateľa spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. - W. k položeným otázkam. Rozhodnutím zo dňa 24. 08. 2018 prerušil vyrubovacie konanie dňom 30. 08. 2018 do získania podkladov, na základe ktorých je možné určiť daňovú povinnosť. V podaní zo dňa 06. 10. 2018 správca dane oznámil žalobcovi, že od 13. 09. 2018 pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo.

20. Súčasťou administratívneho spisu žalovaného je i odpoveď maďarskej finančnej správy z ktorej vyplýva, že bola vykonaná kontrola ohľadom plnenia daňových povinností u W. I., ktorý odmietol ústne odpovedať a zaslal písomné vyjadrenie, doručené úradu v Maďarsku dňa 11. 05. 2017. Z uvedeného písomného vyjadrenia vyplýva, že W. I. bol konateľom spoločnosti HELEX - HOLDING s.r.o. aj v období 01-04/2014, kedy za spoločnosť osobne konal. Žiadnu osobou nesplnomocnil na konanie v mene spoločnosti. Pri osobnom stretnutí so žalobcom v Leviciach žalobcu informoval, že jeho spoločnosť obchoduje s husacím perím a dal mu cenovú ponuku. Dohodli sa na tom, že tovar sa bude preberať v sklade v Chotíne. Doklady od spoločnosti HELEX - HOLDING s.r.o. predložil p. I. elektronicky. Potvrdil vystavenie faktúr pre žalobcu, prepravu tovaru neorganizoval, táto sa uskutočnila dodávkovým vozidlom. Spoločnosť HELEX - HOLDING s.r.o. kúpila husacie perie od spoločnosti AXINET s.r.o. , odovzdanie sa uskutočnilo a v Obci Chotín. O tom, kto zrealizoval prepravu sa vyjadriť nevedel, ale perie znovu predal žalobcovi. Z uvedenej informácie na MVI vyplynulo, že daňový úrad v Maďarsku vykonal následnú kontrolu v spoločnosti Futurum Labor Kereskedelmi és Szolgáltató Kft. za obdobie od 01. januára a 30. júna 2015 a bolo zistené, že táto spoločnosť dodala perie spoločnosti AXINET s.r.o. v rovnakom množstve a dátumoch, ako mal slovenský daňovník predať toto husacie perie žalobcovi. Spoločnosť AXINET s.r.o. kúpila husacie perie od spoločnosti Futurum Labor Kft.. Maďarské daňové orgány zistili, že reťaz prefakturácie husacieho peria bola zistená nasledovne: Alfa - R s.r.o. - World Flesh s.r.o. (ČR) - Futurum Labor Kft. (Maďarsko) - AXINET s.r.o. - HELEX - HOLDING s.r.o. - slovenskí daňovníci.

21. Rozhodnutím č. 100319460/2019 zo dňa 28. 01. 2019 správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 77.008,80 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrtok 2014. O odvolaní žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

22. Žalovaný žalobou rozhodnutím č. 101378315/2019 zo dňa 06. 06. 2019 rozhodnutie správcu dane zo dňa 28. 01. 2019 potvrdil ako vecne správne. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne popísal priebeh vykonanej daňovej kontroly a dokazovania v nej vykonaného, a to i po vrátení veci správcovi dane, ako i po zrušení rozhodnutí žalovaného i správcu dane rozsudkom č. k. -56 zo dňa 14. 02. 2018. Správca dane konštatoval, že dodanie tovaru uvedeného na faktúrach vystavených spoločnosťou HELEX HOLDING s.r.o. nebolo preukázané, a preto žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v sume spolu 77.008,80 eur. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na právny názor Krajského súdu v Nitre, vyslovený v citovanom rozsudku zo dňa 14. 02. 2018. V pokračujúcom vyrubovacom konaní na základe uvedeného názoru súdu požiadal v rámci medzinárodnej výmeny informácií maďarskú daňovú správu o vypočutie bývalého konateľa spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. W. I.. Z odpovede na MVI vyplynulo, že uvedený svedok odmietol vypovedať, ale zaslal písomné vyjadrenie, v ktorom obchod so žalobcom potvrdil, prepravu tovaru neorganizoval, tovar kúpil od spoločnosti AXINET s.r.o.. Maďarská daňová správa vykonala šetrenie v spoločnosti Futurum Labor Kft., ktorá dodala tovar (husacie perie) spoločnosti AXINET s.r.o. v rovnako množstve a s dátumom, ako mal slovenský daňovník (spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o.) predať žalobcovi. Prevádzkové účtovníctvo spoločnosti Futurum nepotvrdzuje vykonané prepravy medzi obcami deklarovaným na CMR dokladoch, a nebol vyhotovený list ohľadne nákladného auta. W. I. síce potvrdil uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ale svoje tvrdenia nepreukázal relevantnými dokladmi. V ďalšej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia žalovaný reagoval na jednotlivé námietky žalobcu uvedené v podanom odvolaní. Uviedol, že predloženie faktúr je len jednou z podmienok pre uznanie

odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale tým ešte nie je preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, lebo technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Poukázal na to, že konateľa spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. sa správca dane snažil vypočuť, ale nebolo to možné, lebo sa na predvolanie nedostavil, a v úložnej lehote si zásielku neprevzal. Ďalej bolo zistené, že spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o. bola ku dňu 29. 04. 2016 zrušená a jej právnym nástupcom sa v dôsledku zlúčenia stala spoločnosť FATIMKA s.r.o.. Uvedenej spoločnosti bola zaslaná výzva na predloženie dôkazov, ale táto sa vrátila správcovi dane s poznámkou pošty „adresát neznámy“. Správca dane preveroval reťazový obchod medzi spoločnosťami AXINET s.r.o. › HELEX HOLDING s.r.o. › žalobca, pričom zistil, že spoločnosť AXINET s.r.o. tovar spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. nedodala, čiže ani spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o. nemohla dodať tovar daňovému subjektu. Spoločnosť AXINET s.r.o. posledné daňové priznanie podala koncom roka 2013, od januára 2014 bola nekontaktná, jej konateľom je občan Rumunska, ktorý bol predvolaný na výsluch svedka, ale zásielky sa vrátili s poznámkou pošty „adresát neznámy“. Žalovaný poukázal i na odpoveď maďarskej daňovej správy na MVI, z ktorej vyplynulo, že W. I. odmietol vypovedať. Vo svojom písomnom vyjadrení obchod so žalobcom potvrdil, ale svoje tvrdenia nepreukázal relevantnými dôkazmi. Podľa názoru maďarskej daňovej správy bolo účelom fakturačnej reťaze medzi spoločnosťami Alfa - R s.r.o., Futurum - AXINET s.r.o. › HELEX HOLDING s.r.o. › slovenskí daňovníci neoprávnené nadobudnutie daňovej výhody pre daňovníkov, ktorí sú činí na území slovenskej jurisdikcie. K ďalšej námietke žalobcu k nevyžiadaniu si dokladov od maďarskej daňovej správy uviedol, že ju považuje za nedôvodnú. Ak by si aj správca dane vyžiadal tieto doklady, nebola by nimi ešte preukázané reálnosť a realizácia obchodných transakcií, nakoľko technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené. K námietke žalobcu, že nebol maďarskou daňovou správou informovaný o vypočutí svedka žalovaný uviedol, že správca dane nemôže zasahovať do kompetencie orgánov inej daňovej správy. Konštatoval, že správca dane vo vyrubovacom konaní vykonal dokazovanie v súlade s vysloveným právnym názorom súdu. Žalobca poukazoval na judikatúru EU C-354/03, C-484/03 a rozsudok NS SR sp. zn. . Žalovaný tieto námietky považoval za všeobecné a nekonkrétne. Žalobca nepreukázal, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkom, nakoľko to bolo jeho dôkazným bremenom. Žalobca bol priamo účastný na deklarovanom zdaniteľnom plnení ako odberateľa, a preto takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie. Žalobca preukazoval dodanie tovaru len listinnými dôkazmi

- predložením faktúr, písomného vyjadrenia a pod., čo je z hľadiska DPH považované za dôkaz formálneho charakteru. Po materiálnej stránke dodanie tovaru a ani jeho dodávateľa (HELEX HOLDING s.r.o.) nepreukázali žiadnymi relevantnými dôkazmi. V súvislosti so spoločnosťou AXINET s.r.o. dal žalovaný do pozornosti odpoveď na MVI, z ktorej vyplynulo, že spoločnosť Futurum dodala tovar spoločnosti AXINET v rovnakom množstve a s dátumom, ako mala spoločnosť HELEX HOLDING predať tento tovaru žalobcovi. Z uvedených dôvodov dospel žalovaný k záveru, že správca dane vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe výsledkov dokazovania vyslovil záver, že daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly a ani následného vyrubovacieho konania neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o deklarovanej obchodnej transakcii s dodávateľom, spoločnosťou HELEX HOLDING s.r.o., nakoľko skutočnosti vymedzené v § 49 a § 51 zákona o dani z pridanej hodnoty, ktoré tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu, nepreukázal.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

23. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného žalobu zo dňa 26. 08. 2019 (doručená súdu dňa 30. 08. 2019), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101378315/2019 zo dňa 06. 06. 2019, ako i rozhodnutia Daňového úradu Nitra č. 100319460/2019 zo dňa 28. 01. 2019. V žalobe namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, mal za to, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, a rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

V ďalšej časti žaloby popísal priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutí, ktoré napadol správnou žalobou. Poukázal na vyjadrenie svedka W. I.. Správca dane sa podľa žaloby nevysporiadal dostatočne s uvedeným tvrdením svedka. Záveru, že uvedená osoba nepredložila žiadne relevantné dôkazy, faktúry, písomnosti, účtovníctvo spoločnosti, nepredchádzala žiadna úvaha, ako sa správca dane dopracoval k tomuto záveru a ako sa vysporiadal s novým dôkazom a novými zisteniami vyplývajúcimi z obsahu vyjadrenia W. I. v odpovedi na MVI. Žalobca sa z rozhodnutia žalovanému nedozvedel, ako sa žalovaný vysporiadal s vyjadrením W. I., konateľa spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o., potvrdzujúcim uskutočnenie zdaniteľných obchodov v kontexte s ďalšími dôkazmi, najmä však v spojitosti s podozrením vyjadreným maďarskou finančnou správou o koncovom používateľovi daňovej výhody na Slovensku. V ďalšej časti žaloby žalobca namietal, že skutkový stav bol zistený nedostatočne (v rozpore s ust. § 24 ods. 2 daňového poriadku) a nedáva tak oporu právnemu záveru prijatému žalovaným v napadnutom rozhodnutí o nepriznaní odpočtu dane, pretože na jednej strane žalovaný uvádza, že nemôže priznať odpočet dane z dôvodu, že konateľ dodávateľskej spoločnosti W. I. nepredložil žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení, pričom tento ich predložil v elektronickej forme maďarským orgánom a na návrh, aby si ich daňového orgány vyžiadali, znela odpoveď žalovaného, že ich nie je potrebné získavať, pretože aj tak nepreukážu reálnosť uskutočnených transakcií. Žalobca poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ C-285/11 Bonik EOOD, C-354 Optigen, C-355/03 Fulcum Elektronics a C-484/03 Bond House Systéme, ako i na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. a 7Sž/131-137/01, z ktorých vyplýva záver, že skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia podieľa na plnení, ktoré je daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. V závere žaloby namietal, že neoznámenie dátumu vykonania výsluchu svedka W. I. žalobcovi predstavuje vadu v konaní, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia najmä v tom, že pri prítomnosti žalobcu a zároveň dodávateľa bolo možné otázkami odstrániť prípadné podozrenia správcu dane a mal za to, že p. I. by sa v prítomnosti obchodného partnera, resp. jeho zástupcu nerozhodol odmietnuť vypovedať.

IV. Vyjadrenie žalovaného

24. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 11. 12. 2019, ktoré bolo súdu doručené dňa 13. 12. 2019. Vo svojom vyjadrení uviedol, že trvá na výroku v žalobou napadnutom rozhodnutí a poukázal na odôvodnenie tohto rozhodnutia ako aj dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný zaujal stanovisko k námietkam žalobcu, ktoré sú identické s námietkami uvádzanými v odvolaní, s ktorým sa žalovaný vysporiadal. K námietke nepreskúmateľnosti, nesprávneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu uviedol, že správca dane vykonal vo veci preverenia zdaniteľného plnenia rozsiahle dokazovanie, ktorým spochybnil dodanie tovaru. Správca dane vykonal daňové kontroly vo viacerých obchodných reťazcoch a jeho dodanie bolo predmetom aj iných daňových kontrol a ďalšieho dokazovania vo vyrubovacom konaní. Správca dane vykonal daňové kontroly DPH u spoločnosti HELEX - apríl 2014, žalobcu - I. štvrťrok 2014, KŠP (odberateľ) - apríl 2014, Alfa - R (odberateľ spoločnosti HELEX) - marec 2014, ktorými preveroval uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Daň z pridanej hodnoty je daňou reťazového charakteru, a preto na každom článku obchodného reťazca musí byť preukázaná reálna existencia tovaru (husacie perie) a jeho dodanie v súlade so zákonom o dani z pridanej hodnoty. Dodávateľ, ktorý tvrdí, že tovar nadobudol od spoločnosti AXINET s.r.o. musí byť schopný preukázať dodanie tovaru, a to najmä z dôvodu, že predmetný tovar bol dodávaný v obchodnom reťazci (AXINET s.r.o. › HELEX HOLDING s.r.o. › žalobca › KŠP, s.r.o. › World Flesh s.r.o. › FUTURUM Labor Kft. › AXINET s.r.o.). Žalobca síce nemal priamy obchodný vzťah so spoločnosťou AXINET s.r.o., avšak uvedená spoločnosť bola priamym dodávateľom pre spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o., ktorá mala následne dodať tovar daňovému subjektu. Z vykonaného dokazovania správca dane zistil, že spoločnosť AXINET s.r.o. nedodala predmetný tovar spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. a tá ho nemohla dodať žalobcovi. Poukázal na ust. § 24 ods. 1 daňového poriadku, z ktorého vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte a tak isto je aj na ňom, akých obchodných partnerov si vyberá. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorom súd poukázal nielen na zásadu obchodného práva, poctivého obchodného styku, ale aj na tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán spoločnosti musí mať vedomosť nielen o

obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu, nerešpektovaniu právneho názoru správneho súdu, ako aj k námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia uviedol, že ich považuje za zavádzajúce a právne irelevantné. Zdôraznil, že na základe vysloveného právneho názoru súdu požiadal zaslaním MVI maďarskú daňovú správu o vypočutie svedka W. I., ktorý odmietol vypovedať. Uviedol obsah jeho písomného vyjadrenia zo dňa 11. 05. 2017. Hoci svedok uskutočnenie zdaniteľných plnení potvrdil, žiadnym spôsobom ich nepreukázal. V závere svojho vyjadrenia žiadal žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť, trvala na svojom stanovisku, zhrnutí, skutočnostiach a záveroch uvedených v napadnuto rozhodnutí (ktoré vo svojom vyjadrení aj opakovane uvádzal).

V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

25. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , , ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 06. 06. 2019 a rozhodnutie správcu dane zo dňa 28. 01. 2019, ako i konanie, ktoré predchádzalo vydaniu týchto rozhodnutí, bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. rozsudkom zamietol, pričom rozsudok verejne vyhlásil dňa 10. júna 2020 v zmysle ust. .

26. Podľa , , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

27. Podľa , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 09. 2014, dodanie tovaru a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

Podľa § 19 ods. 1, vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,

Podľa § 51 ods. 1, písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.

Podľa § 71 ods. 1, písm. a/, c/ vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru.

28. Podľa , , , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

29. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2014 v sume 77.008,80 eur (daň vyrubená podaním daňového priznania v sume 3.401,65 eur, daň zistená správcom dane v sume 80.410,45 eur, rozdiel dane v sume 77.008,80 eur) a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany ním deklarovaného dodávateľa tovaru spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o..

30. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťroka 2014 pri ním tvrdenej dodávke tovaru - husacie perie od dodávateľa HELEX HOLDING s.r.o. deklarovaných na faktúrach č. 001/2014 zo dňa 30. 01. 2014, č. 003/2014 zo dňa 18. 02. 2014, č. 010/2014 zo dňa 06. 03. 2014, č. 016/2014 zo dňa 18. 03. 2014, č. 021/2014 zo dňa 27. 03. 2014 a č. 022/2014 zo dňa 31. 03. 2014. Žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené vyššie citovaným o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tvrdiac, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predložil všetku účtovnú dokumentáciu, ktorú bolo možné v zmysle zákona od neho požadovať a splnil si teda svoju dôkaznú povinnosť.

31. Správny súd v konaní vedenom pod sp. zn. na základe správnej žaloby žalobcu preskúmal rozhodnutie žalovaného i správcu dane (v poradí druhé) č. 100397152/2017 zo dňa 06. 03. 2017 a rozhodnutie žalovaného i správcu dane zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie podľa , , nakoľko dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Správny súd mal za to, že dokazovanie, ktoré vykonal správca dane zatiaľ neposkytuje dostatok dôvodov na vydanie rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty v sume 77.008,80 eur. V ďalšom konaní bolo povinnosťou správcu dane doplniť dokazovanie výsluchom svedka W. I., prípadne vykonať ďalšie dokazovanie, ak jeho potreba vyplynie zo skutočností zistených výsluchom svedka a opätovne rozhodnúť o uplatnenom nároku žalobcu na nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 1. štvrťroka 2014. Bolo tiež potrebné, aby k úradným záznamom, ktoré si správca dane vyhotovil z daňových kontrol iných daňových subjektov (spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. a LANDIS SK s.r.o.) pripojil kópie dokladov, ktoré z uvedených daňových kontrol zistil a na ktoré v úradných záznamoch poukazuje. S výsledkami vykonaného dokazovania bolo potrebné oboznámiť žalobcu, zákonným spôsobom sa s nimi vysporiadať (prípadne i s jeho námietkami) a posúdiť, či žalobca splnil alebo nesplnil zákonom stanovené podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

32. Po vrátení veci správnym súdom správca dane požiadal formou medzinárodnej výmeny informácií (ďalej len MVI) maďarskú daňovú správu o vypočutie svedka W. I., pričom v žiadosti podrobne uviedol otázky, na ktoré sa má dožiadaný správca dane zamerať pri výsluchu svedka. Rozhodnutím zo dňa 24. 08. 2018 prerušil vyrubovacie konanie až do doplnenia dokazovania.

33. Správcom dane zvolený postup, a to vypočutie svedka W. I., ktorý má pobyt v Maďarskej republike prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií podľa Nariadenia 904/2010/EU, považoval súd za legitímny a zákonný. Správca dane doplnil do administratívneho spisu predvolania svedka W. I. na výsluch pri daňovej kontrole v spoločnosti LANDIS SK, s.r.o., z ktorých vyplýva, že si predvolania správcu dane v odbernej lehote svedok neprevzal. Aj z uvedeného dôvodu považoval správny súd takýto postup správcu dane za efektívny a hospodárny. Povinnosť upovedomiť daňový subjekt o výsluchu svedka vyplýva z daňového poriadku pre tunajšie finančné orgány. Svedok však mal byť vypočutý maďarskou daňovou správou, ale ako vyplýva z odpovede na MVI, maďarská daňová správa vykonala kontrolu plnenia daňových povinností u svedka W. I., ktorý, ako vyplýva z jej odpovede, odmietol vypovedať a zaslal len písomné vyjadrenie. Z uvedeného dôvodu preto nie je možné v uvedenom postupe vzhliadnuť porušenie procesných práv žalobcu. Podstatnou skutočnosťou je, že žalobca bol dňa 10. 01. 2019 oboznámený s obsahom odpovede na MVI zo dňa 13. 09. 2018. Správca dane oboznámil žalobcu i s doplnenými listinami k úradným záznamom o nahliadnutí do spisového materiálu daňového subjektu HELEX HOLDING s.r.o. (dodávateľa žalobcu) a LANDIS SK s.r.o.. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že správca dane doplnil dokazovanie, na ktoré ho zaviazal správny súd v zrušujúcom rozsudku formalisticky. Správcom dane bol rešpektovaný právny názor súdu uvedený v jeho pôvodnom rozsudku č. k. -56 zo dňa 14. 02. 2018. Tvrdenie žalobcu, že pokiaľ by sa bol zúčastnil výsluchu svedka W. I., tak tento by nebol odmietol vypovedať, je len v rovine špekulácie a nie je zrejmé, ako a na základe čoho dospel žalobca k takémuto záveru.

34. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. , , ako i v ust. , vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie dane, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na vyššie označených faktúrach, ktoré mali byť podľa tvrdení žalobcu vystavené dodávateľom tovaru, t. j. spoločnosťou HELEX HOLDING s.r.o.. Z ust. , vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky tovaru, ktorý mal dodať ním deklarovaný dodávateľ, t. j. HELEX HOLDING s.r.o. len v prípade, ak by pri tomto dodaní vznikla tomuto dodávateľovi daňová povinnosť.

35. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúry č. 001/2014 zo dňa 30. 01. 2014 v sume 132.052,80 eur, z toho DPH 22.008,80 eur, č. 003/2014 zo dňa 18. 02. 2014 v sume 66.000,- eur, z toho DPH v sume 11.000,- eur, č. 010/2014 zo dňa 06. 03. 2014 v sume 66.000,- eur, z toho DPH 11.000,- eur, č. 016/2014 zo dňa 18. 03. 2014 v sume 66.000,- eur, z toho DPH 11.000,- eur, č. 021/2014 zo dňa 27. 03. 2014 v sume 66.000,- eur, z toho DPH 11.000,- eur a č. 022/2014 zo dňa 31. 03. 2014 v sume 66.000,- eur, z toho DPH v sume 11.000,- eur, vystavené dodávateľom HELEX HOLDING s.r.o.. Predloženie uvedených dokladov (opatrených pečiatkou a podpisom) je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené.

36. Súd poukazuje na to, že pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov.

37. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 17. 02. 2015, z ktorého vyplýva, že „aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii“.

38. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že v tomto prípade správca dane preveroval dodanie tovaru - husacieho peria od dodávateľa žalobcu spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o., ktoré žalobca preukazoval predloženými faktúrami (uvedenými v bode 35. tohto rozsudku, na základe ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty spolu v sume 77.008,80 eur za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2014. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 30. 04. 2015, pri oboznamovaní s výsledkami vykonaného dokazovanie (zápisnica z ústneho pojednávanie zo dňa 15. 01. 2016), ako i vo svojom vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly uviedol, že dodanie tovaru môže potvrdiť svedok W. I. (konateľ spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. v čase vystavenia faktúr), ktorý mal byť podľa tvrdenia žalobcu prítomný pri vykládke tovaru v sklade v Obci Chotín, ktorý disponuje informáciami o menách osôb, ktoré vykonávali nakládku a s ktorým aj osobne jednal za účelom dojednanie podmienok o dodaní tovaru. Správca dane aj vzhľadom na to, že z daňovej kontroly iného daňového subjektu mal vedomosť, že si svedok predvolania na výsluch v odbernej lehote nepreberá a vzhľadom na to, že išlo o osobu s bydliskom v Maďarskej republike, požiadal o výsluch svedka maďarskú daňovú správu. Z odpovede na MVI však vyplynulo, že svedok odmietol vypovedať a podal len písomné vyjadrenie. V tomto smere krajský súd poukazuje na to, že písomné vyjadrenie nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz. Ako dôkaz je možné použiť také listiny a výpovede svedkov, ktoré sú založené na overiteľných skutočnostiach. Písomné vyjadrenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahradzovať dôkaz.

39. Súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že zistenie skutkového stavu správcom dane bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, toto doplnil po vrátení veci správnym súdom a to vyžiadaním listinných dokladov od žalobcu a jeho bezprostredného dodávateľa a preveril i ďalšie spoločnosti, nakoľko bolo nesporne preukázané, že s predmetným tovarom sa obchodovalo v obchodnom reťazci, ktorý správca dane riadne zistil a identifikoval vychádzajúc z informácií získaných od subjektov tvoriacich jednotlivé články obchodného reťazca. 40. Odpočítanie dane nenastáva ,,ex lege“, ale je oprávnením platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou k preukázaniu vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia.

41. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý podporuje tvrdenie daňového subjektu, že dodávateľ v doklade uvedený mu naozaj tovar alebo službu dodal. Je však akceptovateľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a teda dokladujú) uskutočnené plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný, prípadne rozhodujúci dôkaz.

42. Vo vzťahu k dôkaznej povinnosti daňového subjektu je nutné uvedomiť si postavenie správcu dane v daňovom konaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie dokazovanie, vykonáva dôkazy a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený

skutkový stav. Pri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno, ďalej rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak, daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Daňový subjekt teda preukazuje to, čo tvrdí a dokladá predloženými dôkazmi, a tiež skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane.

43. Judikatúra Najvyššieho súdu SR zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla svojim vývojom. V posledných rokoch sa však jasne ustálila vo vyššie uvedených intenciách, teda že nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (napr. rozhodnutia vo veciach sp. zn. , , , , l , ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

44. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúry špecifikované v bode 35 tohto rozsudku. Tak ako bolo už vyššie uvedené, predloženie uvedených dokladov (opatrených pečiatkou a podpisom) je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené. 45. Nakoľko správca dane v priebehu daňovej kontroly získal pochybnosť o tom, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako je uvedené na predložených faktúrach, oprávnene preveroval skutkový stav s cieľom odstrániť vzniknuté pochybnosti. Za účelom zistenia skutkového stavu v súvislosti s deklarovanými zdaniteľnými obchodmi žalobcu (odberateľ) a spoločnosti dodávateľa HELEX HOLDING s.r.o., predmetom ktorých malo byť dodanie tovaru (husacie perie) žalobcovi podľa faktúr uvedených v bode 35 tohto rozsudku, vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, pričom využil i poznatky získané z písomností z iných daňových kontrol, poznatky získané v rámci medzinárodnej výmeny informácií, poznatky získané miestnym zisťovaním v spoločnosti D.A.M.M., Group s.r.o., ARAKORA s.r.o..

46. Žalobca si v zdaňovacom období I. štvrťrok 2014 uplatnil odpočítanie dane titulom faktúr vystavených dodávateľom HELEX HOLDING s.r.o. (faktúry špecifikované v bode 35 tohto rozsudku), predmetom fakturácie bola kúpa husacieho peria. Správca dane pri preverovaní predmetných obchodný transakcií zistil, že obchod s predmetným tovarom bol realizovaný v obchodnom reťazci, ktorý vypátral a detailne opísal vo svojom rozhodnutí. V smere zistenia a preverenia dodávateľsko-odberateľských vzťahov v predmetnom obchodnom reťazci správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré správny súd považuje na účely zistenia skutkového stavu za dostatočné. Na základe týchto zistení a deklarovaných obchodov, bolo potom právom a povinnosťou správcu dane preveriť celý obchodný reťazec, nakoľko reálnosť deklarovaného obchodu, vznik daňovej povinnosti u dodávateľa a následne i právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty u odberateľa musí byť preukázané v každom článku reťazca dodávateľov a odberateľov.

47. Správca dane v danom prípade po vykonaní rozsiahleho dokazovania správne konštatoval, že v jednotlivých obchodných reťazcoch obchodujúcich s predmetným husacím perím síce priamy dodávateľ žalobcu potvrdil (písomným vyhlásením konateľa W. I.), zrealizovanie obchodu žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal. Tiež nebolo preukázané, že u predchádzajúceho článku tohto reťazca - obchodnej spoločnosti AXINET s.r.o. (od ktorej mala nadobudnúť predmetný tovar spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o.) vznikla daňová povinnosť, na ktorú následne nadväzovala daňová povinnosť nasledujúceho obchodného článku a následne právo žalobcu na odpočítanie dane. Konkrétne, v preukázanom obchodnom reťazci: AXINET s.r.o. › HELEX HOLDING s. r. o. › žalobca › WORLD FLESH s.r.o. › FUTURUM Labor Kft. › AXINET s.r.o., nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods.

1 zákona o DPH u daňového subjektu AXINET s.r.o., ktorý je nekontaktný, správca dane nazretím do daňového spisu spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. zistil, že na adrese sídla spoločnosti AXINET s.r.o. bolo vykonané dňa 24. 06. 2014 miestne zisťovanie, pri ktorom sa zistilo, že na uvedenej adrese je registrovaných 71 daňových subjektov (a to aj spoločnosť ARAKORA s.r.o., ktorá viedla účtovníctvo spoločnosti AXINET s.r.o. a podávala za ňu daňové priznania, avšak len do konca roka 2013, pretože od januára 2014 spoločnosť AXINET s.r.o. bola nekontaktná), štatutárnym zástupcom je občan Rumunska, ktorého sa nepodarilo skontaktovať za účelom preverenia dodávateľsko - odberateľských vzťahov so spoločnosťou HELEX HOLDING s.r.o..

48. Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje odpočítanie dane z predmetného plnenia, musí preukázať nielen jeho použitie na účely svojho podnikania ako platiteľ, ale tiež to, že tieto plnenia boli skutočne dodané spoločnosťou uvedenou na predložených dokladoch a že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť v zmysle Skutočnosť, že žalobca vlastní daňové doklady od svojho dodávateľa - spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o., že jeho dodávateľ predmetné obchody potvrdil, vystavené faktúry riadne zaúčtoval a priznal daňovú povinnosť k DPH ešte nedokazuje, že mu v súvislosti s týmito dodávkami v súlade so vznikla daňová povinnosť. Predloženie dokladov je totiž len jednou z hmotno-právnych podmienok na uznanie odpočítania dane a i keď majú doklady všetky náležitosti daňového dokladu a sú riadne zaúčtované, neznamená to, že daň z pridanej hodnoty bola odpočítaná oprávnene a v súlade so zákonom.

49. Za danej dôkaznej situácie s poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že žalobcom deklarovanému dodávateľovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty v zmysle a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. , z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“.

50. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo i posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď z vykonaného dokazovania vo vzťahu k jednotlivým zdaniteľným obchodom správca dane zistil reťazec dodávateľov, v ktorom boli jednotlivé zdaniteľné obchody realizované, predmetné zdaniteľné obchody na úrovni jednotlivých článkov reťazca overoval a vyvodil správny právny záver, že žalobca nepreukázal zákonnosť uplatneného odpočítania dane pri deklarovaných dodávkach tovaru od týchto spoločností, keď v rámci zisteného obchodného reťazca obchodujúceho s husacím perím nebol preukázaný pôvod tohto tovaru, tiež nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u prvého zisteného článku obchodného reťazca (spoločnosti AXINET s.r.o.), na ktorú následne nadväzovala daňová povinnosť ďalšieho v reťazci figurujúceho dodávateľa a v konečnom dôsledku žalobcom uplatnené právo na odpočítanie dane.

51. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovaným dodávateľom tovaru. Daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol

uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 31. 05. 2018). 52. Je právom a povinnosťou správcu dane preveriť hodnovernosť žalobcom predložených dokladov. O výsledkoch vykonaného dokazovania bol žalobca v priebehu daňovej kontroly správcom dane podrobne oboznamovaný a mal možnosť sa k nim vyjadrovať, čo žalobca i využil. V daňovom konaní správca dane nevyhľadáva dôkazy za kontrolovaný daňový subjekt, pretože ich označenie, resp. predloženie tvorí dôkaznú povinnosť daňového subjektu, nakoľko daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou. Povinnosťou správcu dane je zvážiť vykonanie navrhovaného dôkazu, resp. navrhovaný dôkaz vykonať, alebo zdôvodniť, prečo vykonanie navrhovaného dôkazu považuje s poukazom na poznatky získané v priebehu daňovej kontroly za irelevantné.

53. V podanej žalobe žalobca poukazoval na judikatúru Súdneho dvora EÚ. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že vnútroštátnu právnu úpravu dane z pridanej hodnoty je potrebné vykladať v súlade s právom Európskej únie a Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso dane z pridanej hodnoty podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému dane z pridanej hodnoty, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov tejto dane na vrátenie dane z pridanej hodnoty nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je právna úprava dane z pridanej hodnoty vnímaná ako právo každého platiteľa tejto dane na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či daň z pridanej hodnoty splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe. Uvedený výklad zásady neutrality dane z pridanej hodnoty vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ, na ktorú poukazoval i žalobca v podanej žalobe, napr. rozsudky v spojených veciach Kittel (C-439/04) a obchodná spoločnosť Recolta Recycling (C-440/04) a v spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03), Bond House Systems (C-484/03). Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode - rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). V tomto smere dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočítania dane z pridanej hodnoty i preukázal (nielen formálnymi dokladmi), čo žalobca neurobil, keď si napr. žiadnym spôsobom nepreveril pôvod tovaru. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi ním a deklarovaným dodávateľom bude spochybnené. Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok SD EÚ v spojených veciach Mahagében kft. a L. J.. C-80/11 a C-142/11).

54. V predmetnej veci nie je absolútne postačujúce predložiť iba formálne správne daňové doklady (najmä s ohľadom na zistenie správcu dane, že predmetný tovar bol v neustálom fakturačnom kolobehu), ale je nevyhnutné preukázať skutočnú realizáciu obchodných transakcií, čo zahrňuje aj preverenie dodávateľa, odberateľa a dopravcu. Práve z dôvodu ich nepreverenia a neprijatia adekvátnych opatrení v deklarovaných obchodných vzťahoch sa, podľa názoru súdu, nemôže žalobca odvolávať na to, že vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi konal v dobrej viere, resp. že nevedel alebo nemohol vedieť, že konkrétne obchody sú súčasťou nejakého podvodného konania.

55. Podozrenie správcu dane o reálnosti realizácie zdaniteľných plnení tiež dôvodne umocnilo zistenie, že tovar (husacie perie) v rovnakých dňoch zmenilo majiteľa z: AXINET s.r.o. na HELEX HOLDING s.r.o., následne z HELEX HOLDING s.r.o. na žalobcu, následne zo žalobcu na WORLD FLESH s.r.o., následne z WORLD FLESH s.r.o. na FUTURUM LABOR Kft. a z FUTURUM LABOR Kft. na spoločnosť AXINET s.r.o..

56. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 28. 01. 2019 vyrubil rozdiel dane v sume 77.008,80 eur na dani z pridanej hodnoty ako rozdiel medzi daňou uvedenou v podanom daňovom priznaní v sume 3.401,65 eur a daňou zistenou správcom dane v sume 80.410,45 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 28. 01. 2019 potvrdil podľa ust. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.

57. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený.

58. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.

59. Žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. , , zn. ) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ako i podmienok oslobodenia od dane podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.

60. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom podľa ust. zamietol.

61. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

62. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.