Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/120/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Marty Barkovej v právnej veci žalobcu: C. Y., J. XXX/XX, X. G., proti žalovanému: Notárska komora Slovenskej republiky, Krasovského 13, Bratislava, zast.: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765 o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia zo dňa 10.07.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave fiktívne rozhodnutie žalovanej Notárskej komory SR zo dňa 10.07.2018 v spojení s prvostupňovým fiktívnym rozhodnutím žalovanej Notárskej komory SR zo dňa 20.06.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie

1. Žalobca žiadosťou zo dňa 08.06.2018 požiadal podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o slobode informácií) Notársku komoru Slovenskej republiky (ďalej aj NK SR) o sprístupnenie rozhodnutí disciplinárnej komisie Notárskej komory SR, ktoré sa týkajú notára E.. H. F..

2. Dňa 11.06.2018 vedúca sekretariátu Notárskej komory Slovenskej republiky H.. G. H. zaslala žalobcovi stanovisko žalovanej, že Notárska komora Slovenskej republiky nie je povinnou osobou sprístupňovať informácie v zmysle

3. Žalobca doručil žalovanej dňa 25.06.2018 odvolanie zo dňa 25.06.2018 proti fiktívnemu rozhodnutiu v zmysle § 18 ods. 3 a § 19 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

4. Odvolanie odôvodnil skutočnosťou, že žalovaná v stanovenej lehote nesprístupnila požadované informácie a ani nevydala rozhodnutie podľa , z ktorého dôvodu nastala fikcia vydania rozhodnutia ustanovená v Keďže samospráva je verejná správa uskutočňovaná inými verejnoprávnymi subjektmi než štátom samotným, v tomto prípade žalovanou ako profesijnou samosprávnou organizáciou notárov, zákon zveruje NK SR právomoc vykonávať dohľad nad činnosťou notárov a nad vedením notárskych úradov a ukladať disciplinárne

opatrenia, ktorých podstatou je rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb (notárov), NK SR je právnickou osobou podľa ust. v rozsahu tam ustanovenom.

5. Žalobca v odvolaní argumentoval aj tým, že NK SR je povinnou osobou podľa , má plnú informačnú povinnosť a teda bola povinná žiadosť žalobcu o informácie vybaviť zákonom predpokladaným spôsobom, tzn. požadované informácie sprístupniť v súlade s , alebo vydať riadne rozhodnutie o nevyhovení žiadosti v súlade s

6. O odvolaní žalobcu bolo rozhodnuté fiktívnym rozhodnutím.

II.

Žaloba

7. Žalobou doručenou krajskému súdu dňa 12.09.2018 žalobca sa domáhal preskúmania fiktívneho rozhodnutia žalovanej zo dňa 10.07.2018, ktorým zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie zo dňa 20.06.2018.

8. V žalobe žalobca uviedol, že v rámci výkonu novinárskeho povolania ako zamestnanec spoločnosti Petit Press, a.s. vydavateľa periodickej tlače s názvom SME pravidelne píše o podnikateľských aktivitách H. F.. Od 02.06.2018 denník SME publikoval sériu článkov žalobcu o kauze tzv. V., v rámci ktorých publikoval aj článok žalobcu o disciplinárnom treste pre notára JUDr. H. F., v súvislosti s nezákonným postupom pri osvedčení fingovaného valného zhromaždenia spoločnosti V. R. a.s., konaného dňa 02.12.2016. Poznamenal, že služby notára JUDr. H. F. využíva H. F., resp. podnikateľská skupina okolo neho pravidelne.

9. Ďalej žalobca uviedol, že návrh na začatie disciplinárneho konania voči notárovi JUDr. H. F. podala ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej SR) v súvislosti s viacerými prípadmi, v ktorých podľa ministerky spravodlivosti SR nekonal menovaný notár v súlade so zákonom, čo ministerka spravodlivosti SR vyhodnotila ako disciplinárne previnenie, vrátane prípadu osvedčenia fingovaného valného zhromaždenia spoločnosti V. a.s. Disciplinárnej komisii žalovanej navrhla, aby menovanému notárovi za tieto disciplinárne previnenia uložila disciplinárne opatrenie podľa o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) - zbavenie notárskeho úradu.

10. Disciplinárna komisia žalovanej dňa 16.04.2018 uznala menovaného notára za vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia a uložila mu disciplinárne opatrenie podľa § 91 ods. 3 písm. b) Notárskeho poriadku - pokutu vo výške 3.300,- eur, tzn. v maximálnej možnej výške. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že disciplinárna komisia žalovanej sa nestotožnila s návrhom ministerky spravodlivosti SR uložiť notárovi najprísnejšie disciplinárne opatrenie, ktorým je zbavenie notárskeho úradu.

11. Dňa 05.06.2018 žalobca adresoval žalovanej otázky v súvislosti s rozhodnutím jej disciplinárnej komisie, medzi nimi aj otázku na dôvody tohto rozhodnutia. Žalovaná v žiadnej odpovedi nespresnila dôvody rozhodnutia disciplinárnej komisie. Poznamenal, že táto komunikácia so žalovanou prebiehala v intenciách o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon).

12. Žalobca dôvodil, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná v súlade s § 3 tlačového zákona neinformovala o dôvodoch rozhodnutia jej disciplinárnej komisie, o návrhu na začatie disciplinárneho konania podaného ministerkou spravodlivosti SR, žalobca sa rozhodol, že požiada o sprístupnenie celého rozhodnutia disciplinárnej komisie žalovanej v súlade so o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) tak, aby získal priame a nesprostredkované informácie o tomto rozhodnutí.

13. Ďalej uviedol, že dňa 08.06.2018 podal žiadosť o informácie v zmysle doručenú žalovanej toho istého dňa, ktorou požiadal, aby mu žalovaná sprístupnila „rozhodnutia disciplinárnej komisie Notárskej komory SR, ktoré sa týkajú notára E.. H. F.“. Žalovaná e-mailom zo dňa 11.06.2018 žalobcovi oznámila, že notárska komora nie je povinnou osobou sprístupňovať informácie v zmysle citovaného zákona. Preto dňa 25.06.2018 podal odvolanie podľa

Z. z. a a nasl. o správnom konaní proti rozhodnutiu žalovanej v spojení s , ktoré bolo vydané dňa 20.06.2018, doručené 23.06.2018 a ktorým žalovaná odmietla poskytnúť informácie, ktoré žalobca žiadal sprístupniť v žiadosti o informácie zo dňa 08.06.2018.

14. Žalobca namietal, že žalovaná do dnešného dňa nerozhodla o zaslanom odvolaní a ani naň iným spôsobom nereagovala. Odvolací orgán v zákonnej lehote o odvolaní nerozhodol, a preto vo veci nastala fikcia podľa , veta druhá, , podľa ktorej sa predpokladá, že odvolací orgán dňa 10.07.2018 vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 20.06.2018 potvrdil.

15. Vyjadril názor, že samospráva je verejná správa uskutočňovaná inými verejnoprávnymi subjektmi než štátom samotným, v tomto prípade žalovanou ako profesijnou samosprávnou organizáciou notárov, zákon zveruje žalovanej právomoc vykonávať dohľad nad činnosťou notárov a nad vedením notárskych úradov a ukladá disciplinárne opatrenia, ktorých podstatou je rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb (notárov), potom žalovaná je povinnou osobou podľa v rozsahu tam ustanovenom.

16. Žalobca mal za nepochybné, že požadované informácie spadajú do rozsahu informačnej povinnosti žalovanej podľa a teda ide o informáciu spadajúcu do vecnej pôsobnosti citovaného zákona. Podľa názoru žalobcu žalovaná bola povinná žiadosť žalobcu o informácie vybaviť zákonom predpokladaným spôsobom a požadované informácie sprístupniť v súlade s , alebo v zákonnej lehote vydať rozhodnutie podľa obsahujúce všetky atribúty administratívneho rozhodnutia v zmysle Tvrdil, že žalovaná je tiež povinnou osobou podľa ust. s plnou informačnou povinnosťou, keďže žalovaná je právnickou osobou zriadenou zákonom.

17. Žalobca bol presvedčený, že žalovaná podlieha povinnosti konať podľa a do vecnej pôsobnosti tohto zákona spadajú všetky informácie v jej dispozičnej sfére, a preto žalovaná bola povinná vybaviť jeho žiadosť o informácie zo dňa 08.06.2018 zákonom predpokladaným spôsobom, tzn. požadované rozhodnutia disciplinárnej komisie sprístupniť po vylúčení chránených informácií a k nim vydať riadne rozhodnutie o nesprístupnení podľa , alebo požadované rozhodnutie disciplinárnej komisie nesprístupniť a vydať riadne rozhodnutie o nesprístupnení podľa Žalovaná takto nepostupovala, podľa žalobcu nastala fikcia ustanovená v Keďže odvolací orgán žalovanej nerozhodol o podanom odvolaní zákonom predpokladaným spôsobom, nastala fikcia ustanovená v Žalobca konštatoval, že z podstaty fiktívneho správneho rozhodnutia vyplýva, že takéto rozhodnutie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti. Druhostupňové rozhodnutie teda bez ďalšieho, trpí formálnymi aj materiálnymi vadami, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

18. Žalobca v súvislosti s fiktívnym rozhodnutím poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, rozsudok zo dňa 03.05.2011 sp. zn. , rozsudok zo dňa 15.12.2011 sp. zn. , rozsudok zo dňa 13.06.2002 sp. zn. .

19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby fiktívne rozhodnutie notárskej komory zo dňa 10.07.2018 ako aj fiktívne rozhodnutie žalovanej zo dňa 20.06.2018 zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

III.

Vyjadrenie žalovanej k žalobe

20. Žalovaná sa písomne vyjadrila k žalobe vo vyjadrení zo dňa 11.02.2019, v ktorom konštatovala, že podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám majú povinnosť sprístupňovať informácie tzv. povinné osoby.

21. S poukazom na znenie a považovala za podstatné zdôrazniť, že notárska komora nie je štátnym orgánom, ani orgánom verejnej moci, nehospodári s verejnými prostriedkami, ani nerozhoduje o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. Orgánom verejnej moci je podľa len notár v rámci výkonu notárskej činnosti. Za relevantnú považovala žalovaná aj skutočnosť, že je všeobecne známe, že na disciplinárne konanie sa primerane použijú ustanovenia , .

22. Žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v ktorom najvyšší súd konštatoval, že: „Ústavou zaručené právo na prístup k informáciám nie je uspokojované iba právnym režimom zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ale aj osobitnými predpismi, ktoré už vzhľadom na individualizovaný subjekt umožňujú zohľadniť špecifické postavenie žiadateľa. Tu patrí i nahliadanie účastníkov konania do spisov v neverejných typoch konania, a pod. za zákonom stanovených podmienok“. Žalovaná k tomu zdôraznila, že podľa čl. 10 bod 2 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR je pojednávanie o disciplinárnom previnení notára neverejné a to práve preto, aby iní ako účastníci konania, nemali možnosť do konania zasahovať. Údaj o disciplinárnom konaní konkrétneho notára je citlivým údajom, predstavuje pre disciplinárne obvineného výrazný zásah, nehovoriac o tom, ako zasiahne do jeho osobnej sféry, keď sa má riešiť v médiách.

23. V súvislosti s právom na prijímanie informácií žalovaná poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že: „Zo znenia zákona o informáciách však nemožno vyvodzovať, že by informáciou mali byť údaje podľa požiadaviek toho, kto o poskytnutie informácie žiada, prípadne poskytovanie obsahu spisov. Zo zákona o informáciách nevyplýva ani právo na získanie informácií požívajúcich rôznu právnu ochranu. Zvláštnu ochranu však požívajú informácie z citlivých oblastí, napr. prebiehajúce trestné konanie (aj disciplinárne), rozhodovacia činnosť súdu, plnenie úloh spravodajských služieb a pod.

24. Žalovaná poukázala na odôvodnenie uvedeného rozsudku, v ktorom najvyšší súd ďalej uviedol, že: „V danej veci žiadal žalobca od žalovaného sprístupnenie informácií, ktoré sa týkali textov, uznesení o začatí trestného stíhania a rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní. V každom prípade ide o rozhodnutia, ktoré sú procedurálneho charakteru bez ďalšieho výsledku konania z hľadiska právoplatných a meritórnych rozhodnutí. Takáto informácia podlieha právnemu režimu ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií. Dikcia ustanovenia je jednoznačná a na tieto informácie sa vzťahuje obmedzenie prístupu k informáciám. Pri posudzovaní preskúmavanej veci a s prihliadnutím na účel zákona o slobode informácií dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že „námietky žalobcu uvedené v odvolaní, nie sú dôvodné, pretože žiadosť žalobcu o poskytnutie uznesení o začatí trestného stíhania prekračuje rámec žiadosti o sprístupnenie informácie v zmysle a jej neposkytnutie žalovaným nemôže predstavovať negatívny zásah do práva žalobcu na informácie“.

25. Napokon žalovaná dala do pozornosti i sprístupňovanie informácií verejnosti z disciplinárnych konaní iných komôr, keď napríklad Slovenská advokátska komora Uznesením predsedníctva Slovenskej advokátskej komory č. 29/10/2018 zo dňa 09.11.2018 v bode 3.4 čl. 3, ktorý upravuje rozsah sprístupnenia informácií vylúčila sprístupnenie rozhodnutia disciplinárneho senátu o skutku disciplinárne obvineného advokáta a rovnako zápisnice o disciplinárnom previnení.

IV.

Replika žalobcu

26. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe doručenom súdu dňa 01.03.2019 zotrval na svojej žalobnej argumentácii, že žalovaná spĺňa definíciu povinnej osoby podľa aj podľa s tým, že tieto sú navzájom na seba nezávislé, podlieha preto právnemu režimu najširšej z nich, teda podľa

27. S argumentáciou žalovanej, prečo nie je možné požadované informácie sprístupniť, žalobca nesúhlasil. Uviedol, že Z. z neobsahuje výslovne ustanovenie, ktoré by bránilo sprístupniť disciplinárne rozhodnutie voči notárovi, a preto je potrebné preskúmať analogické

ustanovenia tohto zákona a prísne rešpektovať ústavnoprávne limity obmedzenia práva na informácie stanovené v SR.

28. Žalobca ďalej uviedol, že chráni pred sprístupnením rozhodovaciu činnosť súdov a orgánov činných v trestnom konaní, ku ktorým majú disciplinárne komisie žalovanej a ich právomoci najbližšie. Ustanovenie chráni rozhodovaciu činnosť a sprístupňovanie súdnych rozhodnutí a prokurátorských uznesení, je z neho vyňaté odkazom na osobitné predpisy, ktoré prikazujú súdom a prokurátorom rozhodnutia sprístupňovať a niektoré automaticky zverejňovať. Žalobca nevidel preto dôvod na nesprístupnenie disciplinárneho rozhodnutia žalovanej. Konštatoval, že účelom je chrániť prebiehajúcu rozhodovaciu činnosť súdov. V prípade žalovanej, disciplinárne konanie voči notárovi JUDr. H. F. už neprebieha a bolo skončené vydaním disciplinárneho rozhodnutia, ktoré žalobca žiada sprístupniť.

29. V súvislosti s tvrdením žalovanej, že na disciplinárne konanie voči notárom sa subsidiárne uplatňuje , žalobca poukázal na to, že neobsahuje zákaz sprístupňovať informácie z trestného konania a teda ani z disciplinárneho konania.

30. Argumentáciu žalovanej považoval žalobca za nekonzistentnú. Konštatoval, že na jednej strane žalovaná totiž tvrdí, že v disciplinárnom konaní sa subsidiárne uplatňuje a ten podľa žalovanej stanovuje, čo a kedy je možné (ne)sprístupniť, resp. (ne)zverejniť, na druhej strane argumentuje disciplinárnym poriadkom (čo je podzákonná norma, teda v súlade SR nepoužiteľná na obmedzenie práva na informácie, ktoré je možné obmedziť iba zákonom), ktorý upravuje, že pojednávania v disciplinárnom konaní sú neverejné. Podľa „hlavné pojednávanie koná súd zásadne verejne, aby verejnosti bola poskytnutá v čo najširšej miere možnosť sledovať prejednanie veci a aby sa tak čo najúčinnejšie prejavilo výchovné pôsobenie trestného stíhania na verejnosť“.

31. Vo vzťahu k odvolávaniu sa žalovanej na ochranu súkromia notárov žalobca poukázal na to, že notári sú štátom zmocnené osoby na vykonávanie verejnej moci. Po reforme civilných procesných kódexov sú oprávnení vydávať rozhodnutia, ktoré majú povahu súdnych rozhodnutí. V notárskom stave je zavedený numerus clausus (preto postavenie žalovanej ako stavovskej organizácie je neporovnateľné so Slovenskou advokátskou komorou alebo Slovenskou komorou daňových poradcov, ktorých profesie nemajú numerus clausus).

32. Žalobca ďalej uviedol, že a upravujú absolútnu transparentnosť disciplinárneho konania voči sudcom (známe sú rozvrhy práce disciplinárnych senátov, ich pojednávania, pojednávania sú spravidla verejné) a podľa , veta štvrtá Z. z sa disciplinárne rozhodnutia dokonca automaticky zverejňujú po právoplatnosti, teda po ich právoplatnosti ani netreba žiadať ich sprístupnenie.

V.

Právna úprava

33. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, , ďalej ) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vec rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 11.06.2020 v zmysle . Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením ( ).

34. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd ( SR).

35.V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených

záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti o správnych žalobách.

36. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

37. Podľa , sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

38. Podľa , orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.

39. Podľa o slobodnom prístupe k informáciám, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.

40. Podľa , osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

41. Podľa , povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona.

42. Podľa , každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú k dispozícii.

43. Podľa , informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

44. Podľa o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), zriaďuje sa Notárska komora Slovenskej republiky () so sídlom v Bratislave. Komora je právnická osoba. 45. Podľa , komora je samosprávnou stavovskou organizáciou, ktorá združuje všetkých notárov a vedie ich zoznam. Notár sa stáva členom komory dňom jeho menovania za notára. Členstvo v komore zaniká jeho odvolaním, smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.

46. Podľa , poslaním komory a jej orgánov je chrániť záujmy notárskeho stavu, dohliadať na činnosť notárov a obstarávať ďalšie záležitosti, ktoré sú jej zverené týmto zákonom.

47. Podľa , komora vedie Centrálny informačný systém a zodpovedá za jeho plynulú a bezpečnú prevádzku. Centrálny informačný systém pozostáva z technického vybavenia a programového vybavenia slúžiaceho na elektronické zhromažďovanie, spracovávanie, uchovávanie, vyhľadávanie a prenos dát súvisiacich s notárskou činnosťou. Súčasťou Centrálneho informačného systému sú notárske centrálne registre, ktorých vedenie je komore zverené týmto zákonom alebo osobitným predpisom, a iné notárske registre. Do Centrálneho informačného systému má prístup každý notár a iné osoby, ak to ustanoví osobitný predpis. Komore za prístup do Centrálneho informačného systému patrí odmena a náhrada hotových výdavkov. Maximálnu výšku odmeny ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

48. Podľa , komora je verejná certifikačná autorita.

49. Podľa , notár je štátom určenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa tohto zákona.

50. Podľa , ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti ( ).

51. Podľa , odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

52. Podľa , ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

53. Podľa o správnom konaní (správny poriadok), rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

54. Podľa , výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

55. Podľa , v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

56. Podľa , poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.

57. Podľa , v písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je správnym orgánom autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia.

VI.

Právne posúdenie veci

58. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo fiktívne rozhodnutie žalovanej zo dňa 10.07.2018 v spojení s fiktívnym rozhodnutím žalovanej zo dňa 20.06.2018 o nesprístupnení informácie žalobcovi.

59. Žalobca žiadosťou zo dňa 08.06.2018 požiadal podľa žalovanú o sprístupnenie rozhodnutí disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú notára JUDr. H. F.. B. vo veci sprístupnenia požadovanej informácie žiadne rozhodnutie nevydala, len oznámila žalobcovi, že nie je povinnou osobou sprístupňovať informácie v zmysle

60. V danom prípade ide o právo na informácie, ktoré spolu so slobodou prejavu patria medzi politické práva vyplývajúce z (čl. 26). Právo na informácie je v modernom demokratickom právnom štáte jednou zo záruk zákonnosti. Len prostredníctvom informácií je možné účinne vykonávať kontrolu, keďže len informovaný občan sa môže efektívne podieľať na verejnom živote.

61. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné primárne vyriešiť v preskúmavanej veci bola otázka, či žalovaná - Notárska komora Slovenskej republiky je povinnou osobou podľa o slobodnom prístupe k informáciám.

62. Pojem verejná moc je širokým pojmom zahŕňajúcim tak orgány zákonodarnej, výkonnej aj súdnej moci. Preto SR vychádza zo širokej koncepcie povinných osôb, ktoré bližšie špecifikuje Ustanovenie obsahuje taxatívny výpočet osôb, z ktorého je zrejmý verejnoprávny charakter dotknutých osôb, medzi ktoré patria štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa citovaného zákona, povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona. Medzi patria aj právnické osoby založené skôr uvedenými povinnými osobami a iné právnické osoby a fyzické osoby podľa osobitného zákona (, ).

63. Notár je štátom určenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa tohto zákona. Notári svojím postavením a svojou činnosťou dbajú o usporiadanie a istotu v právnych vzťahoch a o predchádzanie sporom. Notársky úrad predstavuje súbor právomocí udelených na dobu neurčitú štátom notárovi ako fyzickej osobe na výkon notárskej činnosti a na ďalšiu činnosť podľa tohto zákona, trvalo spojených so sídlom, do ktorého bol notár vymenovaný ( o notároch a notárskej činnosti). Vykonávanie notárskej činnosti je výkonom verejnej moci ( cit. zákona).

64. Zo znenia ustanovenia vyplýva, že Notárska komora Slovenskej republiky je právnickou osobou zriadenou zákonom, má originálnu, neodvodenú právnu subjektivitu. Ide o inštitúciu verejného práva, ktorá plní zákonom zverené kompetencie na úseku samosprávy notárov, teda organizačno-obslužné právomoci, legislatívno-technické právomoci, právomoci na úseku dohľadu nad činnosťou notárov a zároveň je zo zákona poverená vedením Centrálneho informačného systému komory. Tak ako na vznik komory sa nevyžaduje súhlasný prejav vôle osôb, ktoré sú zúčastnené pri jej založení, ani na zrušenie komory nestačí súhlasný prejav vôle jej členov. Existencia komory, jej pôsobenie, právomoci, ako aj prípadný zánik závisí od vôle zákonodarcu.

65. Základným poslaním komory je chrániť záujmy notárskeho stavu. Notársky stav ako právnický stav sui generis vykonávajúci verejnú moc zverenú mu štátom má za úlohu zabezpečovať právnu istotu vo vzťahoch, na riešenie ktorých ho oprávňuje zákon. Má posilňovať právne vedomie spoločnosti a predchádzať sporom, a tým napomáhať upevňovaniu demokratického a právneho charakteru štátu. Uvedené úlohy môže notársky stav zabezpečovať predovšetkým zákonným výkonom notárskej činnosti v rámci celého územia štátu, v spoločnosťou akceptovateľných lehotách. Na splnenie tohto cieľa je nevyhnutný bezprostredný a sústavný dohľad komory nad činnosťou notárov vrátane ukladania sankcií, ak táto činnosť nie je v súlade so zákonom.

66. Pri povinných osobách je nutné rozlišovať úplnú a obmedzenú informačnú povinnosť. Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp. zn. zo dňa 28. júna 2007 konštatoval, že: „ ...všetky vyplývajúce z , , majú v zásade ratione materiae plnú informačnú povinnosť v rozsahu činnosti. Jedinou výnimkou sú právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy podľa cit. zákona, pretože rozsah informačnej povinnosti týchto subjektov je ratione materiae vymedzený tak, že sa týka iba ich rozhodovacej činnosti, teda nie celej činnosti.“

67. Vo vzťahu k otázke ohľadne postavenia žalovanej ako povinnej osoby možno uzavrieť, že Notárska komora Slovenskej republiky, ako bolo už vyššie uvedené, je právnickou osobou zriadenou o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok). Citovaný zákon ustanovil aj názov, sídlo, organizačnú štruktúru a úlohy žalovanej. Ide o právnickú osobu v postavení tzv. verejnoprávnej inštitúcii. Definičným znakom verejnoprávnej inštitúcie je jej vznik na základe zákona a povaha dominantnej činnosti tejto osoby v činnostiach majúcich charakter verejnoprospešného účelu.

68. Krajský súd zastáva názor, že žalovaná je povinnou osobou podľa , pretože spĺňa definičné znaky povinnej osoby podľa uvedeného ustanovenia infozákona, bola jednak zriadená zákonom a taktiež bola zriadená na verejnoprospešný účel.

69. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu v tom smere, že samospráva je verejná správa uskutočňovaná inými verejnoprávnymi subjektmi než štátom samotným, v tomto prípade žalovanou ako profesijnou samosprávnou organizáciou notárov, zákon zveruje žalovanej právomoc vykonávať dohľad nad činnosťou notárov a nad vedením notárskych úradov a ukladá disciplinárne opatrenia, ktorých podstatou je rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb (notárov), potom žalovaná je povinnou osobou aj podľa v rozsahu tam ustanovenom.

70. Potom je potrebné však uviesť, že „legálne definície povinných osôb uvedených v ustanoveniach § 2 ods. 1, 2, 3 zákona o slobode informácií sú na sebe navzájom nezávislé, a preto, ak povinná osoba napĺňa pojmové znaky viacerých z nich, podlieha právnemu režimu najširšej, ktorú spĺňa, pričom legálna definícia s užším rozsahom je fakticky konzumovaná širšou“ (rozsudok NS SR sp. zn. 3 Sž-o-KS 88/2005 zo dňa 25. januára 2006).

71. Z vyššie uvedenej konštatácie správneho súdu vyplýva, že žalovaná vykonáva a plní úlohy vo verejnom záujme. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. , z ktorého vyplýva záver, že plná informačná povinnosť voči každému je z hľadiska namieste buď vtedy, keď ide o subjekt, ktorý hospodári s verejnými financiami, resp. nakladá s majetkom štátu alebo obcí, alebo vtedy, ak ide o subjekt, ktorý bol kreovaný zákonom alebo na základe zákona, ktorý patrí do oblasti verejného práva. V týchto prípadoch je daný verejný záujem na plnej informačnej povinnosti, ktorý potláča do úzadia prípadný záujem týchto subjektov na ochrane ich práv a slobôd. Ochrana práv a slobôd subjektu, ktorý má informačnú povinnosť, by totiž inak mohla byť legitímnym dôvodom na obmedzenie práva každého na informácie podľa . Napokon je podstatné, že takýto subjekt nebol kreovaný na uplatňovanie súkromných záujmov, ale v prvom rade na realizáciu verejných záujmov.

72. Žalobca požiadal žalovanú o sprístupnenie informácie podľa žiadosťou zo dňa 08.06.2018 podanou elektronickou formou dňa 08.06.2018 a keďže žalovaná v lehote na vybavenie žiadosti požadované informácie neposkytla a takisto nevydala rozhodnutie, že požadované informácie nesprístupňuje, bolo vydané fiktívne rozhodnutie o odmietnutí sprístupnenia informácií v zmysle zákona o slobode informácií. Z dôvodu neposkytnutia požadovaných informácii žalovanou v lehote na vybavenie žiadosti, žalobca podal odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu. Žalovaná o odvolaní žalobcu nerozhodla, v zmysle zákona o slobode informácií bolo vydané fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila.

73. Na tomto mieste súd poukazuje na ust. § 17 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií, ktorý upravuje lehotu a postup povinnej osoby pri vybavovaní žiadosti o sprístupnenie informácie. Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie v zmysle § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, je povinná vydať o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie, či nevydala rozhodnutie ani informáciu nesprístupnila, t.j. zostala nečinná, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla informácie poskytnúť, resp. sprístupniť. Po uplynutí zákonnej lehoty automaticky potom vzniká tzv. fikcia zamietavého rozhodnutia, hoci riadne písomné rozhodnutie povinná osoba nevydala. Platí to aj v prejednávanom prípade, kedy povinná osoba nevydala v zákonnej lehote žiadne rozhodnutie. V takom prípade vzniká fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácie, proti ktorému sa možno odvolať. Žalobca v prejednávanom prípade podal proti fiktívnemu rozhodnutiu žalovanej o nesprístupnení informácií odvolanie, o ktorom žalovaná ako povinná osoba nerozhodla. Tým, že odvolací orgán žalovanej o odvolaní v zákonnej lehote uvedenej v § 19 ods. 3 citovaného zákona nerozhodol, predpokladá sa následne zo zákona, že vydala žalovaná fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietla a napadnuté rozhodnutie potvrdila. Zákon o slobode informácií výslovne ukladá povinnosť vždy o nesprístupnení informácií vydať písomné rozhodnutie. Zákon o slobode informácií síce predpokladá vydanie fiktívneho rozhodnutia ako následok nečinnosti povinnej osoby, takýto postup povinnej osoby nie je zákonom dovolený, je teda nezákonný, pričom každé fiktívne rozhodnutie musí byť odvolacím orgánom alebo súdom zrušené, pretože neobsahuje odôvodnenie a je nepreskúmateľné (rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 03.05.2011).

74. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovanej spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. V danom prípade Zákon o slobodnom prístupe k informáciám v ustanovení § 22 ods. 1 upravuje aplikáciu správneho poriadku v konaniach o žiadostiach o poskytnutie informácií.

75. Náležitosti rozhodnutia stanovuje ustanovenie § 47 správneho poriadku. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Výrok musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Aby rozhodnutie mohlo vyvolať zamýšľané právne účinky, musí spĺňať predpoklady stanovené zákonom. Výrok je najdôležitejšou časťou rozhodnutia, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá musí byť jednoznačne špecifikovaná. Iba vo výroku rozhodnutia možno vysloviť vznik, zmenu alebo zánik individuálneho právneho vzťahu, ktorým sa zakladajú práva, určujú povinnosti, prípadne menia právne vzťahy. Žalobou napadnuté rozhodnutie okrem výroku rovnako neobsahuje odôvodnenie. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať.

76. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia.

77. Žalobca, ako žiadateľ o poskytnutie požadovaných informácií mal právo, aby žalovaná, pokiaľ jeho žiadosti nemienila vyhovieť, rozhodla rozhodnutím tak, ako to ustanovil zákonodarca v právnej norme § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, ktoré by obsahovalo náležitosti rozhodnutia podľa § 47 správneho poriadku, z ktorého odôvodnenia by sa žalobca mohol dozvedieť dôvody, pre ktoré jeho žiadosti nebolo vyhovené.

78. Je preto potrebné súhlasiť s námietkami žaloby, že napadnuté rozhodnutia trpia vadou nepreskúmateľnosti. Prvostupňové a aj druhostupňové rozhodnutie ako fiktívne rozhodnutia už zo svojej podstaty nespĺňajú náležitosti rozhodnutia podľa § 47 správneho poriadku. Správny súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri rozhodovaní vrátane odôvodňovaní rozhodnutí. Platí, že vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania.

79. Správny súd ešte s poukazom na nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí dodáva, že vyjadrenie žalovanej k žalobe nie je spôsobilé nahradiť absenciu odôvodnenia fiktívnych rozhodnutí, a preto sa súd s argumentáciou žalovanej uvedenou vo vyjadrení k žalobe nezaoberal.

80. Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené považoval obsahom žalobných dôvodov za dostatočne preukázané, že žalovaná pri rozhodovaní o žiadosti o poskytnutie informácií zo dňa 08.06.2018 postupovala spôsobom nemajúcim oporu v platnej právnej úprave o slobodnom

prístupe k informáciám, a preto napadnuté fiktívne rozhodnutia žalovanej bolo potrebné v zmysle zrušiť a to z dôvodu nepreskúmateľnosti, pre nedostatok dôvodov a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.

81. V ďalšom konaní žalovaná vec opätovne prejedná a rozhodne v súlade s právnym názorom krajského súdu prezentovaným v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým je správny orgán podľa v ďalšom konaní viazaný.

82. O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa tak, že úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd samostatným uznesením v súlade s po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

83. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave ( ).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa . sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.